Špecializované bankové inštitúcie v SR a ich produkty

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva

Špecializované bankové inštitúcie v SR a ich produkty

Specialized Bank Institutes in Slovak Republic and their Products

Bakalárska práca

Autor: Simona Mezovská

Bankovní management

Vedúci práce: Ing. Adriána Šlajferčíková, PhD.

Banská Bystrica Apríl 2014

VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Liptovskom Mikuláši dňa 15. 04. 2014 Simona Mezovská

POĎAKOVANIE

Na tomto mieste chcem poďakovať Ing. Adriáne Šlajferčíkovej, PhD. za odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní tejto bakalárskej práce.

V Liptovskom Mikuláši dňa 15. 04. 2014 Simona Mezovská

ANOTÁCIA

MEZOVSKÁ, Simona: Špecializované bankové inštitúcie v SR a ich produkty.

[Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: Ing. Adriána Šlajferčíková, PhD.

Rok obhajoby: 2014. Počet strán: 60.

Bakalárska práca sa zaoberá špecializovanými bankovými inštitúciami v SR a ich produktmi. Prvá kapitola je venovaná teoretickému vymedzeniu špecializovaného bankovníctva a jeho produktov. Druhá kapitola je zameraná na vymedzenie činností vybraných špecializovaných bankových inštitúcií v SR, konkrétne Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. a EXIMBANKY SR, a. s., a na analýzu ich vybraných produktov.

Tretia kapitola sa venuje vyhodnoteniu analyzovaných produktov z pohľadu výhodnosti pre klienta.

Kľúčové slová: špecializované bankové inštitúcie, záručné a rozvojové banky, exportné úverové inštitúcie, úvery, záruky.

ANOTATION

MEZOVSKÁ, Simona: Specialized bank institutes in Slovak Republic and their Products.

[Bachelor thesis]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Department of Finance and Banking. Supervisor: Ing. Adriana Šlajferčíková, PhD.

Year of defense: 2014. Number of pages: 60.

The thesis is about specialized bank institutes in Slovak Republic and their products . The first chapter is devoted to the theoretical definition of specialized banking and its products . The second chapter focuses on the definition of the activities selected specialized bank institutes in Slovak Republic, specifically The Slovak Guarantee and Development Bank and EXIMBANKA SR , and analysis their selected products. The third chapter is devoted to the evaluation of their analyzed products in terms of convenience to the client.

Key words: specialized bank institutes, guarantee and development banks, export loan institutes, loans, guarantees.

OBSAH

ÚVOD ... 7

1 ŠPECIALIZOVANÉ BANKOVNÍCTVO A JEHO PRODUKTY – TEORETICKÉ VYMEDZENIE ... 8

1.1 Bankový systém ... 8

1.2 Postavenie komerčnej banky v bankovom systéme, jej vymedzenie a činnosti . 10 1.3 Druhy komerčných bánk podľa ich činnosti ... 11

1.4 Záručné a rozvojové banky a ich činnosti ... 12

1.4.1 Ručenie a záruky ... 14

1.4.2 Druhy bankových záruk ... 15

1.5 Exportné úverové inštitúcie a ich činnosti ... 16

1.5.1 Úvery a ich členenie ... 17

1.5.2 Krytie úverového rizika pri exporte ... 18

1.6 Investičné banky a ich činnosti ... 19

1.6.1 Riziko investičného bankovníctva ... 20

1.6.2. Úvery investičného charakteru ... 21

1.7 Hypotekárne banky a ich činnosti ... 22

1.8 Komunálne banky a ich činnosti ... 26

1.9 Stavebné sporiteľne a ich činnosti ... 27

1.10 Zhrnutie 1. kapitoly ... 29

2 ANALÝZA VYBRANÝCH PRODUKTOV VYBRANÝCH ŠPECIALIZOVANÝCH BANKOVÝCH INŠTITÚCIÍ V SR ... 30

2.1 Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., jej profil a vybrané produkty ... 30

2.1.1 Profil Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. ... 30

2.1.2 Vybrané produkty Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a ich analýza ... 32

2.2 EXIMBANKA SR, a. s., jej profil a vybrané produkty ... 44

2.2.1 Profil EXIMBANKY SR, a. s. ... 45

2.2.2 Vybrané produkty EXIMBANKY SR, a. s. a ich analýza ... 45

2.3 Zhrnutie 2. kapitoly ... 50

3. VYHODNOTENIE VYBRANÝCH PRODUKTOV VYBRANÝCH ŠPECIALIZOVANÝCH BANKOVÝCH INŠTITÚCIÍ V SR Z POHĽADU KLIENTA ... 51

ZÁVERY A ODPORÚČANIA ... 53

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ... 55

7 ÚVOD

Bankový systém na Slovensku je dvojstupňový, to znamená, ţe je tvorený centrálnou bankou a sieťou komerčných bánk. Komerčné banky sa podľa ich činností členia na rôzne druhy a jedným z nich sú špecializované banky. Medzi špecializované banky v Slovenskej republike patrí napríklad Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., ktorá poskytuje úvery malým a stredným podnikom. Ďalšou významnou špecializovanou bankou Slovenska je EXIMBANKA, a. s., ktorá je predovšetkým zameraná na podporu exportu krajiny. Medzi ďalšie špecializované inštitúcie patria aj investičné, hypotekárne banky, stavebné sporiteľne či komunálne banky.

Cieľom bakalárskej práce je v nadväznosti na teoretické východiská danej problematiky uskutočniť analýzu vybraných produktov vybraných špecializovaných bankových inštitúcií v SR a následne ich zhodnotiť z pohľadu výhodnosti pre klienta.

Prvá kapitola je venovaná teoretickému vymedzeniu špecializovaného bankovníctva a jeho produktov. V úvodných podkapitolách sa stretávame s vymedzením bankového systému, komerčnej banky, jej činnosťami a druhmi. Nasledujúce časti sú venované špecializovaným bankám, a to záručným a rozvojovým bankám, exportným úverovým inštitúciám, investičným bankám, hypotekárnym bankám, komunálnym bankám a stavebným sporiteľniam.

Druhá kapitola je zameraná na vymedzenie činností vybraných špecializovaných bankových inštitúcií, konkrétne Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s.

a EXIMBANKY SR, a. s., a na analýzu vybraných produktov predmetných inštitúcií.

Tretia kapitola sa venuje vyhodnoteniu analyzovaných produktov z pohľadu výhodnosti pre klienta.

V bakalárskej práci sú pouţité nasledovné metódy spracovania informácií. Popisná (deskriptívna) metóda je uplatnená predovšetkým pri spracovaní prvej kapitoly. V druhej kapitole vyuţívame metódu analýzy, ktorou spracúvame údaje z internetových stránok špecializovaných bánk. Tretia kapitola je vypracovaná na báze metódy syntézy, prostredníctvom ktorej vyhodnocujeme analyzované produkty z pohľadu výhodnosti pre klienta. Kaţdá špecializovaná banková inštitúcia sa venuje inej oblasti, z čoho vyplýva, ţe produkty nie je moţné komparovať.

8

1

Medveď uvádza, ţe špecializované bankovníctvo nepredstavuje jednotný odbor bankovej činnosti, ale ide o zastrešujúci pojem nad vybranými bankovými činnosťami, ktoré zvyčajne vykonávajú špecializované bankové inštitúcie prípadne špecializované útvary komerčných bánk. Rad špecializovaných bankových činností predstavuje odvetvie na finančnom trhu, ktoré prechádza mnoţstvom legislatívnych zmien a tieţ zmenami prístupu bánk po získaní skúseností z praxe (Medveď et al., 2013, s. 477).

Uţ podľa pomenovania je moţné usúdiť, ţe špecializované banky sú zamerané na určitý okruh bankových sluţieb. Môţu vznikať samostatne alebo byť zaloţené prípadne kapitálovo ovládané univerzálnymi bankami na zabezpečenie niektorých svojich činností.

V Slovenskej republike (ďalej len ,,SR“) sa nachádza mnoho bankových inštitúcií, ktoré tvoria bankový systém.

1.1 Bankový systém

V literatúre sa stretávame s rôznymi definíciami bankového systému. Pavlát ho definuje ako súhrn bánk pôsobiacich v určitej krajine, s ich vzájomnými väzbami a väzbami s okolím.

Keďţe proces vzniku bankových sústav prebiehal v rôznych krajinách a v rôznych historických podmienkach, bankové sústavy sa navzájom líšia radom znakov (Pavlát, 2004, s.

6). Na druhej strane, Půlpánová definuje bankový systém (bankovú sústavu) ako súhrn prvkov (bánk) pôsobiacich v určitej dobe v danej krajine a súhrn vzťahov, ktoré sa netvoria len medzi sebou navzájom, ale tieţ aj medzi nimi a prvkami (subjektmi) vonkajšieho prostredia (Půlpánová, 2007, s. 52).

Polouček uvádza, ţe bankové systémy sú tvorené troma prvkami, a to finančnými dokumentmi, finančnými trhmi a finančnými inštitúciami. Finančné dokumenty (inštrumenty) sú všetky druhy a formy cenných papierov, ktoré umoţňujú dokumentovanie záväzkov a pohľadávok. Jednou z foriem finančných dokumentov sú peniaze. Finančné trhy sú miesta, kde dochádza k nákupu a predaju finančných dokumentov. Finančné inštitúcie sú subjekty,

9

ktoré vytvárajú finančné dokumenty a obchodujú s nimi. K finančným inštitúciám patria napr.

komerčné banky, sporiteľne, investičné banky, poisťovne atď. (Polouček, 2009, s. 2).

Bankové systémy sa členia na jednostupňové a dvojstupňové. Pri jednostupňovom bankovom systéme je banková inštitúcia vo funkcii centrálnej, a zároveň aj komerčnej banky.

Dvojstupňový bankový systém je tvorený centrálnou bankou a sieťou komerčných bánk. Je charakteristický pre väčšinu vyspelejších krajín, taktieţ aj pre SR.

Medveď vymedzuje bankový sektor SR v uţšom a širšom slova zmysle. V uţšom slova zmysle sú radené subjekty poskytujúce bankové sluţby prostredníctvom týchto foriem:

- banky so sídlom na území SR, - pobočky zahraničných bánk,

- úverové inštitúcie voľne poskytujúce cezhraničné bankové služby, ktoré na území SR nezakladajú svoje pobočky.

V širšom slova zmysle sa rozširuje o ďalšie subjekty peňaţného trhu, podporujúce činnosť subjektov poskytujúcich bankové sluţby, a to:

- Burza cenných papierov v Bratislave, a. s., - Fond ochrany vkladov,

- Združenie pre bankové karty Slovenskej republiky, - First Data Slovakia, s. r. o.,

- Exportno – importná banka Slovenska, - Slovenská konsolidačná, a. s.,

- Centrálny depozitár cenných papierov, a. s.,

- Slovenská banková asociácia (v peňaţnom sektore SR pôsobia tieţ Slovenská asociácia správcovských spoločností, Asociácia obchodníkov s cennými papiermi, Slovenská asociácia poisťovní) (Medveď et al., 2013, s. 47).

Štruktúru bankového sektora SR zobrazuje nasledujúci obrázok (viď obrázok 1).

10

Obrázok 1 Štruktúra bankového sektora SR k 13. 01. 2014

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa (Medveď et al., 2013, s. 47) a (http://www.nbs.sk/, 13. 01.

2014).

1.2 Postavenie komerčnej banky v bankovom systéme, jej vymedzenie a činnosti

Banka má v kaţdej ekonomike nezastupiteľné miesto. Medveď ju definuje nasledovne

„banka je právnická osoba so sídlom na území SR zaloţená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon uvedených činností udelené bankové povolenie“. Okrem uvedených základných bankových činností môţu banky vykonávať aj ďalšie činnosti, ktoré sú vymedzené zákonom. Ide o tuzemské a cezhraničné prevody peňaţných prostriedkov, poskytovanie investičných sluţieb klientom a investovanie do cenných papierov na vlastný účet, obchodovanie na vlastný účet, správu pohľadávok a cenných papierov klienta, finančný lízing, poskytovanie záruk, otváranie a potvrdzovanie akreditívov, vydávanie a správu platobných prostriedkov, vydávanie cenných papierov, finančné sprostredkovanie, uloţenie cenných papierov alebo vecí, prenájom bezpečnostných schránok, poskytovanie bankových informácií, hypotekárne obchody, spracúvanie a pod.

Jednou zo základných podmienok na udelenie bankového povolenia je peňaţný vklad do základného imania banky, a to najmenej 16 600 000 EUR, v prípade hypotekárnej banky najmenej 33 200 000 EUR.

11

Pobočka zahraničnej banky je organizačná zloţka zahraničnej banky umiestnená na území Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä bankové činnosti. Od bánk na území SR sa v podstate nelíšia predmetom činnosti, ale skutočnosťou, ţe to nie sú samostatné subjekty, ale len organizačné zloţky zahraničných bánk umiestnené na území SR (Medveď et al., 2013, s. 47-48).

Pavelka uvádza, ţe narozdiel od finančných sprostredkovateľov majú banky na finančných trhoch špecifické postavenie. Zatiaľ, čo ostatní finanční sprostredkovatelia pôsobia na týchto trhoch skôr pasívne, banky vďaka svojej angaţovanosti v zvereneckých systémoch aktívne ovplyvňujú a svojím spôsobom aj formujú a dotvárajú finančné trhy.

Táto ich činnosť je natoľko typická, ţe z teoretického hľadiska hovoríme dokonca o ich ekonomických funkciách, ktorými sú rozdeľovacia (distribučná), transformačná a emisná (Pavelka, 2002, s. 16).

Kašparovská uvádza, ţe banky pri svojej podnikateľskej činnosti rešpektujú dva základné princípy, a to princíp návratnosti a princíp ziskovosti. Banka musí pri svojej činnosti vyuţívať mechanizmy, ktoré jej zaistia návratnosť vloţených investícií. K týmto mechanizmom patrí monitorovanie úverových pohľadávok, preverovanie bonity klientov atď. Základným podnikateľským cieľom banky je dosahovanie zisku, ktorý je potrebný pre jej ďalší rozvoj a konkurencieschopnosť (Kašparovská, 2010, s. 9).

1.3 Druhy komerčných bánk podľa ich činnosti

Komerčné banky vykonávajú aktívne, pasívne a neutrálne operácie. Medzi ich základné činnosti patrí poskytovanie úverov (banka je v pozícii veriteľa) a prijímanie vkladov, kedy naopak vystupuje banka v pozícii dlţníka. Typickou neutrálnou operáciou je napríklad platobný styk alebo poradenská činnosť.

Komerčné banky uskutočňujú mnoţstvo ďalších činností, na základe ktorých ich moţno podľa Medveďa členiť na:

- Akceptačné - banky, ktoré v rámci akceptačného úveru pre svojich klientov akceptujú zmenky. Zmenky na rad banky (na meno) vydávajú jej klienti. Akceptom (prijatím) zmenky sa zaväzujú zaplatiť zmenku v deň splatnosti.

- Clearingové - kaţdá banka má v clearingovom centre svoj vlastný clearingový účet, na ktorý prichádzajú platby od iných bánk a tieţ sú z neho prevádzané platby iným bankám.

12

Vyrovnávanie pohľadávok a záväzkov sa realizuje vzájomným započítavaním všetkých pohľadávok a záväzkov.

- Depozitné - banky, ktoré sa špecializujú na prijímanie krátkodobých vkladov (depozitov), takţe aj poskytované úvery sú prevaţne krátkodobé. Z hľadiska spôsobu získavania prostriedkov sú opakom reálnych bánk, ktoré emitujú záloţné listy a investičných bánk, ktoré sa špecializujú na dlhodobé financovanie podnikov.

- Devízové - banky, ktoré sa zaoberajú zahraničnými krátkodobými úvermi, zahraničným platobným stykom alebo realizáciou zahraničných obchodných operácií.

- Eskontné - banky, ktoré sa špecializujú na eskont a reeskont zmeniek. Banky môţu eskontovanú (kúpenú) zmenku predať ďalšiemu subjektu (reeskontovať). Eskontovať a reeskontovať moţno len akceptovanú zmenku.

- Hypotekárne - banky, ktoré sa špecializujú na ponuku hypotekárnych produktov, t. j.

poskytujú hypotekárne úvery, vydávajú hypotekárne záloţné listy atď.

- Investičné - banky zamerané na financovanie investičných produktov.

- Komunálne - banky, ktoré poskytujú bankové sluţby orgánom miestnych samosprávnych celkov, zabezpečujú úverovanie ich rozpočtov, pomáhajú im získavať zdroje umiestňovaním komunálnych obligácií na peňaţnom trhu a pod. (Medveď et al., 2013, s.

477).

V nasledujúcich častiach sa venujeme záručným a rozvojovým bankám, exportným a úverovým inštitúciám, investičným bankám, hypotekárnym bankám, komunálnym bankám a stavebným sporiteľniam.

1.4 Záručné a rozvojové banky a ich činnosti

Záručné a rozvojové banky sú typickým predstaviteľom špecializovaných bankových inštitúcií. Sůvová uvádza, ţe hlavnou oblasťou fungovania záručného bankovníctva je zmierňovanie rizík spojených jednak s podnikateľskými aktivitami zaloţenými na dôvere a jednak priamo či nepriamo s úverovými vzťahmi, prispievať k vytváraniu priaznivého prostredia pre rozvoj ekonomických aktivít, ktoré by inak pri danej miere rizika neboli pre zúčastnené ekonomické subjekty prijateľné. K zmierňovaniu podnikateľských rizík dochádza najmä mechanizmom ich rozčleňovania na väčší počet zúčastnených subjektov.

13

Hlavnou sférou činnosti rozvojových bánk je úverová podpora rozvojových zámerov na makroekonomickej i mikroekonomickej úrovni.

Záručné bankovníctvo sa špecializuje na poskytovanie záruk za záväzky svojich klientov tretej osobe. Môţe ísť o záväzky, z ktorých vyplýva povinnosť peňaţného alebo aj nepeňaţného plnenia klienta. Plnenie zo strany záručnej banky je však vţdy peňaţné.

Rozvojové bankovníctvo sa špecializuje na priamu alebo nepriamu úverovú podporu dlhodobých investícií a investičných zámerov.

Pre záručné a rozvojové bankovníctvo je vzhľadom k jeho špecifikácii typické, ţe sa rozvíja v dvoch základných smeroch, na dvoch rozdielnych základoch. Ide o fungovanie na komerčných a intervenčných princípoch. V prípade fungovania na komerčných princípoch realizujú záručné a rozvojové banky svoje aktivity na typicky podnikateľských základoch s cieľom dosiahnuť aj v tejto oblasti zisk a minimalizovať riziko. V prípade fungovania na intervenčných princípoch ide o aktivity podporované alebo subvencované zo zdrojov získaných mimo kapitálového trhu, zo zdrojov, ktoré môţeme nazvať donátorskými. Ide napríklad o zdroje od štátu, obcí, fondov a nadácií vytváraných a formovaných v súlade so štátnymi alebo im podobnými programami rozvoja, pomoci atď. (Sůvová, 1997, s. 66–67).

Medveď uvádza, ţe rozvojové banky sú banky špecializované na úverovanie rozvojových programov, za priamej alebo nepriamej podpory štátu alebo miestnych, či naopak nadnárodných orgánov. V súčasnej dobe rozvojové banky zohrávajú významnú úlohu predovšetkým na nadnárodnej úrovni, pretoţe sa zameriavajú na projekty vysoko náročné na kapitál s dlhou dobou návratnosti a na oblasti ekonomiky, ktoré sú pre rozvoj ekonomiky potrebné, ale ich efekty sú z hľadiska návratnosti nepriame. Rozvojové banky na nadnárodnej, prípadne celosvetovej úrovni sú väčšinou zriaďované vo forme akciových spoločností ako:

- banky pre obnovu a rozvoj, - investičné banky.

Často sa vyskytujú aj vo forme vládnych alebo nevládnych agentúr, rozvojových fondov, fondov vzájomnej pomoci a pod. Zatiaľ čo fungovanie rozvojových bánk typu banky pre obnovu a rozvoj alebo inštitúcií typu agentúr a pod. sa zakladá skôr na neziskových princípoch, fungovanie rozvojových bánk investičného typu sa v značnej miere opiera o beţné komerčné princípy.

Základné produkty rozvojových bánk sú predovšetkým:

- dlhodobé investičné úvery zamerané na podporu infraštruktúry, podporu rozvoja základných výrobných odvetví prvovýroby a podporu rozvoja sektora služieb,

14

- podporu drobného a stredného podnikania, dlhodobé investičné úvery na obnovu ekonomiky zničenej napr. vojnami alebo živelnými pohromami,

- dlhodobé spotrebné úvery zaisťujúce nevyhnutnú úroveň zásobovania obyvateľstva potravinami alebo inými spotrebnými predmetmi (pre zdravotníctvo, školstvo),

- dlhodobé úvery na podporu vývozu alebo dovozu,

- dlhodobé úvery na podporu vstupu krajiny do určitej formy ekonomickej integrácie (Medveď et al., 2013, s. 487–488).

,,Slovenská záručná a rozvojová banka akciovou spoločnosťou so 100 – percentnou účasťou štátu, so špecifickým zameraním na podporu financovania malých a stredných podnikateľov“ (Majková, 2008, s. 92).

1.4.1 Ručenie a záruky

Záručné a rozvojové banky sa špecializujú aj na poskytovanie ručenia a záruk svojim klientom. Podľa Pospíšila je podstatou ručenia jednostranné písomné prehlásenie ručiteľa – právnickej alebo fyzickej osoby voči banke, ţe uspokojí pohľadávku v prípade, ţe tak neurobí dlţník. Ručenie je zaisťovacím vzťahom medzi bankou a ručiteľom (treťou osobou), nie teda medzi bankou a dlţníkom (Pospíšil, 2006, s. 46–47).

Medveď definuje bankovú záruku ako špecifickú formu ručenia, ktorá sa vyznačuje výnimočnou kvalitou, danou vysokou bonitou vystaviteľa (Medveď et al., 2013, s. 222).

Kašparovská uvádza, ţe banková záruka vzniká písomným prehlásením banky v záručnej listine, ţe uspokojí veriteľa do výšky určitej peňaţnej čiastky podľa obsahu záručnej listiny v prípade, ţe dlţník (tretia osoba) nesplní určitý záväzok, alebo budú splnené iné podmienky stanovené v záručnej listine (Kašparovská, 2010, s. 155).

Podľa Medveďa nie sú bankové záruky beţne vyuţívané v slovenskej bankovej praxi.

Dôvodom je aj to, ţe ak banka preberá úverové riziko, nechce sa vzdať úrokového výnosu a má záujem úver sama poskytnúť. V tuzemských úverových vzťahoch majú význam len bankové záruky, ktoré sú poskytované špecializovanými bankami (Medveď et al., 2013, s.

222).

15 1.4.2 Druhy bankových záruk

Schlossberger člení bankové záruky na dve hlavné skupiny, a to na platobné a neplatobné bankové záruky.

Platobná záruka je záruka za zaplatenie peňaţnej pohľadávky. Banka odberateľa sa zaväzuje zaplatiť dohodnutú čiastku priamo dodávateľovi alebo inému príjemcovi (napr. banke) v prípade, ţe odberateľ nie je schopný uhradiť svoje záväzky. Najčastejšie vystavovanými platobnými zárukami sú aval zmenky, záruka za zaplatenie zmeniek, záruka za zaplatenie leasingových splátok a záruka za zaplatenie tovaru.

Neplatobná záruka je záruka za nepeňaţné plnenie, pri ktorej sa banka dodávateľa zaväzuje zaplatiť na prvú výzvu a bez námietok. Medzi neplatobné záruky, ktoré sa najčastejšie vystavujú, patria vádium, záruka za dobré prevedenie kontraktu a záruka za vrátenie akontácie.

Aval zmeniek je prevedený priamo na listine zmenky. Je to zmenkové prehlásenie spočívajúce v záväzku, na základe ktorého je avalista (ten, kto sa zaručil) na výzvu majiteľa povinný poskytnúť plnenie vţdy, a to aj bez predchádzajúcej poţiadavky majiteľa na plnenie zmenkovým dlţníkom.

Banková záruka za zaplatenie zmeniek je samostatná listina. V jej texte je špecifikovaná konkrétna záruka alebo záruka, ktorá bude v budúcnosti vystavená alebo akceptovaná.

Záruka za zaplatenie leasingových splátok je obdobou záruky za zaplatenie zmeniek, pretoţe v záručnej listine sa tieţ uvádza odkaz na konkrétnu leasingovú zmluvu so špecifikáciou počtu splátok a ich výšok. V praxi býva tento typ bankových záruk nahradený standby akreditívom.

Záruka za zaplatenie tovaru patrí medzi charakteristické záruky.

Vádium (bid bond, tender guarantee) má za cieľ presvedčiť odberateľa, ţe zo strany dodávateľa sa jedná o záväznú ponuku, ţe dodávateľ je ochotný podpísať kontrakt ihneď po vyhlásení výsledkov výberového riadenia. Súčasťou býva aj podmienka predloţenia záruky, a to najčastejšie v rozmedzí od 2 aţ 5 % ceny kontraktu. Pre odberateľa je vádium zárukou zaistenia finančne silného dodávateľa a tieţ aj prísľubom moţného obdrţania následnej záruky, napr. za dobré prevedenie kontraktu.

Záruka za dobré prevedenie kontraktu (performance bond, performance guarantee) patrí medzi veľmi pouţívané bankové záruky. Najčastejšie býva vystavená vo výške 5 aţ 10 %

16

hodnoty kontraktu. Tento druh záruky sa chápe ako prostriedok k zaisteniu riadneho plnenia kontraktných podmienok zo strany dodávateľa.

Záruka za vrátenie akontácie (advance payment guaraetee, down payment guarantee) je často vyţadovaná odberateľom v prípade, ţe zo strany dodávateľa bola vopred predloţená poţiadavka na prevedenie čiastočnej platby. Je vhodné koncipovať ju tak, aby vstúpila do platnosti aţ po prevedení čiastočnej platby. Výška akontácie je závislá na celkovej hodnote kontraktu, obvykle sa pohybuje v rozmedzí od 5 do 30 % hodnoty dodávky.

Bankové záruky sa ďalej členia podľa ručiacej banky na priame a nepriame. Priame bankové záruky sú vystavené z príkazu príkazcu (dodávateľa alebo odberateľa). Nepriame bankové záruky sa tieţ označujú aj ako protizáruky. Sú vystavené na základe poţiadavky príkazcu v prospech banky príjemcu. Banka príjemcu na jej základe vystaví svoju záruku v prospech príjemcu. Jedná sa o dve bankové záruky, ktoré sú na sebe nezávislé. Príjemca má pohľadávku len voči svojej banke, ktorá záruku vystavila (Schlossberger et al., 2007, s. 173–

175).

1.5 Exportné úverové inštitúcie a ich činnosti

Exportné úverové inštitúcie sa špecializujú na podporu exportu krajiny. „Hlavným motívom angaţovanosti štátu a pouţitia prostriedkov štátneho rozpočtu pre rôzne formy pomoci vývozcom je snaha o oţivenie domácej ekonomickej aktivity, zvýšenie zamestnanosti, a tým aj tvorby hrubého domáceho produktu krajiny prostredníctvom vývozu tovaru a sluţieb“ (Šeflová, 2006, s. 54).

Podľa Korčmároša je export (vývoz) jednou z foriem zahraničnoobchodných operácií, pričom jeho základným poslaním je získať devízové prostriedky, a tým aktívne pôsobiť na zahraničnoobchodnú bilanciu (Korčmároš et al., 2003, s. 40).

Podľa Medveďa existuje vo všetkých vyspelých krajinách štátna podpora exportu.

Z hľadiska vlastníckych vzťahov má zvyčajne dve formy:

- štátom vlastnené inštitúcie, - súkromné inštitúcie.

Pre mnohých vývozcov má štátna podpora veľký význam, hlavne pri vývoze rozsiahlych zariadení a investičných celkov, vrátane financovania a poisťovania zahraničných investícií.

Vývozný úver napríklad umoţní promptné preplatenie dodávky. Taktieţ existuje aj exportné

17

poistenie pre vývozcov, ktoré zniţuje alebo eliminuje riziko, ţe nedostanú za svoj tovar zaplatené. Na druhej strane má kupujúci moţnosť získať tovar na relatívne výhodný úver (Medveď et al., 2013, s. 504-505).

Degen uvádza, ţe podporu exportu moţno povaţovať za plnohodnotnú, ak sú splnené dva základné predpoklady. Prvým je vytvorenie inštitucionálneho rámca nutného k podpore exportérov, t. j. inštitúcií, ktoré poskytujú vývozcom sluţby v oblasti financovania a poistenia. Druhým predpokladom je existencia nevyhnutných legislatívnych a ekonomických podmienok pre ich efektívne fungovanie (Degen, 1997, s. 101).

Predstaviteľom exportného a garančného bankovníctva v SR je Exportno – importná banka Slovenskej republiky, ktorej skrátený a zároveň aj pouţívaný názov je EXIMBANKA SR.

Vzhľadom na to, ţe medzi produkty špecializovaných bankových inštitúcií patrí poskytovanie úverov, je potrebné úvery vymedziť a klasifikovať.

1.5.1 Úvery a ich členenie

V literatúre sa stretávame s mnohými definíciami úveru. Pavelka úver z ekonomického hľadiska povaţuje za spôsob riešenia rozporu, pri ktorom na jednej strane vzniká dočasný prebytok prostriedkov a na druhej strane ich dočasný nedostatok (Pavelka, 2002, s. 54).

Úvery môţeme členiť na základe rôznych hľadísk. Podľa Zimkovej je úvery moţné členiť napr. z hľadiska úverovej techniky a z časového hľadiska:

Z hľadiska úverovej techniky ide o:

- peňaţné úvery (dlţník získava od veriteľa istú hodnotu v peniazoch),

- záväzkové úvery (banka priamo neposkytuje klientovi likvidné prostriedky, ale ručí za neho v prípade klientovho nesplnenia záväzkov),

- záruky.

Z časového hľadiska sú to:

- krátkodobé úvery (do 1 roka),

- strednodobé úvery (od 1 do 5 rokov),

- dlhodobé úvery (5 a viac rokov) (Zimková, 2009, s. 214).

18

Medzi úvery so splatnosťou do jedného roka (krátkodobé) patria napríklad úvery kontokorentné, lombardné, eskontné, negociačné a iné. Typickým predstaviteľom dlhodobého úveru je hypotekárny úver.

Medveď uvádza aj ďalšie členenie úverov, a to:

Podľa účelovosti úveru:

- účelové,

- bezúčelové (Medveď et al., 2012, s. 164).

Pri účelových úveroch musí klient banke dokladovať účel vyuţitia peňazí, ktoré mu poskytla.

Účelové úvery je moţné pouţiť napr. na prevádzkové potreby (nákup surovín, polotovarov, materiálu atď.), investičné potreby (nákup hmotného alebo nehmotného investičného majetku atď.) a tieţ aj na financovanie exportu.

1.5.2 Krytie úverového rizika pri exporte

Na finančných trhoch existuje mnoţstvo finančných rizík, preto kaţdá operácia banky môţe byť spojená s istým rizikom. Existuje päť finančných rizík, a to obchodné, úverové, trhové, operačné a riziko likvidity. Medveď uvádza, ţe úverové riziko (credit risk) je rizikom straty za zlyhanie dlţníka tým, ţe nesplní svoje záväzky podľa podmienok kontraktu a tým spôsobí veriteľovi stratu (Medveď et al., 2012, s. 275).

Medveď člení úverové riziko na:

- priame úverové riziko,

- riziko úverových ekvivalentov, - riziko vysporiadania,

- riziko úverovej angaţovanosti (Medveď et al., 2013, s. 287).

Sůvová uvádza, ţe riziká z moţného nezaplatenia vývozného úveru zo strany zahraničného kupujúceho sa povaţujú za najváţnejšie ohrozenie spojené s vývozom.

Najzávaţnejšie z nich sú riziká, ktoré vyplývajú z nestabilnej politickej a makroekonomickej situácie v krajine zahraničného kupujúceho. Najčastejšie sa prejavujú zastavením transferu platieb v dôsledku udalostí, ako sú napríklad vojny, občianske nepokoje, devízové obmedzenia, odobratie dovozných alebo výrobných licencií, či prírodné katastrofy. Pre vývozcu znamenajú nedostupnosť inkasa za kontrakty. Tieto riziká sú označované ako

19

teritoriálne, ktoré môţu nastať pri krátkodobých vývozných úverov, ale predovšetkým pri dlhodobých vývozných úveroch.

Teritoriálne riziká pri dlhodobých vývozných úveroch sú väčšinou kombinované s rizikami vyplývajúcimi z ekonomickej situácie zahraničného kupujúceho, predovšetkým z jeho platobnej neschopnosti alebo platobnej nevôle. Tieto riziká sa označujú ako dlhodobé komerčné riziká.

Na poistenie teritoriálnych a dlhodobých komerčných rizík je moţné iba čiastočne získať zaistenie komerčným spôsobom, respektíve na komerčnom trhu. V krajinách s významnejším podielom vývozu na ekonomike preto fungujú štátom podporované úverové poisťovne. Ich činnosť v oblasti poisťovania teritoriálnych a dlhodobých komerčných rizík je zaisťovaná štátom najčastejšie formou preberania štátnych záruk za činnosť takých poisťovní alebo mechanizmom, kedy tieto spoločnosti disponujú priamo s časťou štátneho rozpočtu, respektíve dávajú ministerstvám financií doporučenie k preberaniu priamych rozpočtových záruk voči vývozcom.

Činnosť exportných poisťovní predstavuje mnoţstvo pozitívnych dopadov pre vývozcu.

Jedným z nich je dôvera, ţe za vyvezený tovar dostane zaplatené. Ďalším pozitívom je, ţe exportné poisťovne ponúkajú vývozcom také produkty, ktoré zlepšujú ich šance obstáť v medzinárodnej konkurencii pri vývoze tovarov a sluţieb. Exportné poisťovne poskytujú vývozcom zabezpečenie potrebné na získanie bankových úverov. Taktieţ poskytujú poistenie vývozných úverov úverujúcim bankám (Sůvová, 1997, s. 103–104).

1.6 Investičné banky a ich činnosti

Ďalším odvetvím špecializovaného bankovníctva je investičné bankovníctvo. Lisý uvádza, ţe investície determinujú dynamiku vývoja ekonomiky, jej celkovú výkonnosť či dlhodobý ekonomický rast. Investície môţu významne ovplyvňovať agregátny dopyt a tieţ vedú k akumulácii kapitálu. Tým sa zvyšuje potenciálny produkt a podporuje sa ekonomický rast.

Investície moţno členiť na obnovovacie a čisté. Obnovovacie investície slúţia na obnovenie opotrebených statkov a čisté investície slúţia na rozširovanie hospodárskej aktivity (nákup dodatočných kapitálových statkov). Hrubé investície sú súčtom obnovovacích a čistých investícií.

20

S procesmi rastu a rozširovania investičných statkov súvisí rozlišovanie investícií na autonómne a indukované (vyvolané). Autonómne investície sú vyvolané rastom počtu obyvateľstva, inovačnou aktivitou a potrebou zavádzať nové výrobné technológie a tieţ vyrábať nové dokonalejšie výrobky. Autonómne investície závisia od dlhodobých perspektív ekonomiky a nie od momentálnych ekonomických podmienok. Naproti tomu, indukované investície závisia od veľkosti dôchodku (produktu).

Podnikateľ investuje vtedy, keď očakáva, ţe vloţené investície mu prinesú zisk. To znamená, ţe príjmy z investícií budú vyššie ako náklady, ktoré boli na ne vynaloţené. Investičné rozhodnutia ovplyvňujú činitele ako náklady investovania, dane, príjmy, očakávania (Lisý et al., 2005, s. 364-365).

Podľa Kameníkovej predstavuje investičné bankovníctvo činnosť bánk súvisiacu s investičnými inštrumentmi na finančnom trhu, ako je napríklad nákup cenných papierov bankou alebo poskytnutie technických sluţieb klientom na primárnom trhu. Investície banky sú aktíva spojené s nákupom hmotného a nehmotného majetku, nákupom cenných papierov, financovaním novej pobočky či kapitálovou účasťou banky v inej firme (Kameníková, 2008, s. 82).

1.6.1 Riziko investičného bankovníctva

Pri porovnaní investičného bankovníctva s komerčným je moţné povedať, ţe investičné bankovníctvo je menej závislé na vývoji úrokových sadzieb. Hlavným rizikom je trhové riziko. Medveď definuje trhové riziko ako riziko straty súvisiace so zmenami trhových cien, zmenami hodnôt finančných nástrojov alebo komoditných nástrojov v dôsledku nepriaznivých zmien trhových podmienok, to znamená nepriaznivého vývoja úrokových mier, menového kurzu alebo cien akcií (Medveď et al., 2013, s. 294).

Pavelka uvádza, ţe trhové (obchodné) riziko vyplýva zo zmien aktuálnych cien cenných papierov oproti cenám ich obstarania a zo zmien aktuálnych devízových kurzov zahraničných mien oproti kurzom ich obstarania. Môţe však ísť aj o zmeny spôsobené zmenou charakteru cenného papiera, napr. zmena z obchodovateľného cenného papiera na neobchodovateľný (Pavelka, 2012, s. 162).

Medveď uvádza štyri základné kategórie trhového rizika, a to:

- úrokové riziko (interest rate risk),

21 - akciové riziko (equity risk),

- komoditné riziko (commodity risk),

- menové (devízové) riziko (currency risk, foreign exchange risk, FX risk).

Úrokové riziko je riziko straty zo zmien cien nástrojov, ktoré sú citlivé na úrokové miery.

Delí sa na špecifické a všeobecné, pričom špecifické úrokové riziko je riziko straty z moţného priaznivého alebo nepriaznivého vývoja ceny určitého úrokového nástroja, a tieţ aj poklesu alebo zvýšenia ceny určitého úrokového nástroja. Všeobecné úverové riziko je úrokovým rizikom v pravom slova zmysle a nevzťahuje sa iba na finančný nástroj určitého emitenta.

Akciové riziko je riziko straty zo zmien cien nástrojov, ktoré sú citlivé na ceny akcií. Člení sa rovnako ako úrokové riziko, t. j. na špecifické a všeobecné. Špecifické akciové riziko je riziko straty z moţného priaznivého alebo nepriaznivého vývoja ceny určitého akciového nástroja v dôsledku zlepšenia, alebo naopak, zhoršenia finančnej situácie emitenta akciového nástroja, a tieţ aj zvýšenia alebo poklesu ceny určitého akciového nástroja. Všeobecné akciové riziko je akciovým rizikom v pravom slova zmysle a nevzťahuje sa iba na finančný nástroj určitého emitenta.

Komoditné riziko je riziko straty zo zmien cien nástrojov citlivých na ceny komodít a menové riziko je riziko straty zo zmien cien nástrojov citlivých na menové kurzy.

Pri zabezpečení prostredníctvom derivátov sa stretávame s ďalšími kategóriami trhového rizika, a to korelačným (correlation risk) a rizikom úverového rozpätia (credit spread risk).

Korelačné riziko je riziko straty z porušenia historickej korelácie medzi rizikovými nástrojmi, kategóriami, menami, produktmi a trhmi. Riziko úverového rozpätia je riziko straty zo zmien rozpätia pri cenných papieroch rôzneho úverového hodnotenia. Úverové rozpätie môţeme definovať ako rozdiel medzi výnosnosťou do splatnosti finančného nástroja a výnosnosťou do splatnosti podobného bezrizikového finančného nástroja (Medveď et al., 2013, s. 294–295).

1.6.2. Úvery investičného charakteru

Medzi činnosti investičných bánk patrí aj poskytovanie investičných úverov. Pavelka definuje investičné úvery ako úvery na obstaranie investičného majetku. Predstavujú samostatnú skupinu bankových úverov. Investičné úvery sa nespotrebujú v priebehu jedného výrobného cyklu, ale narozdiel od prevádzkového majetku sa zúčastňuje na celých radoch výrobných cyklov, ktoré po sebe nasledujú. Investície vloţené do nich sa vracajú postupne,

22

primerane k tomu, ako sa hodnota investičného majetku prenáša do nových výrobkov alebo novo poskytovaných sluţieb.

Najrozsiahlejšie skupinu investičných úverov predstavujú klasické investičné úvery, ktoré sú poskytované na výstavbu alebo obstaranie investičných celkov. Často sa vyuţívajú na obstaranie pozemkov, výstavbu výrobných a administratívnych budov, skladísk, na výstavbu inţinierskych sietí, na nákup strojov, technologických liniek a ich montáţ, na modernizáciu a rekonštrukciu budov a zariadení.

Postup bánk pri poskytovaní klasických investičných úverov sa líši podľa toho, či sa jedná o úvery na rekonštrukciu alebo modernizáciu, nákup alebo výstavbu investičného celku alebo jeho časti.

Najjednoduchší postup je pri poskytovaní úveru na nákup investičného celku alebo jeho časti.

Úver môţe byť poskytnutý jednorazovo. Banky tak môţu jednoducho kontrolovať dodrţanie účelu a hneď dochádza k vecnému krytiu investičného úveru tým, čo bolo nakúpené.

Komplikovanejšia situácia nastáva pri poskytovaní úveru na modernizáciu a rekonštrukciu hmotného investičného majetku. Úver môţe byť krytý tým, čo má byť modernizované alebo zrekonštruované. Problém však nastáva pri hodnote tohto vecného krytia. Priebeh má dve fázy. V prvej fáze hodnota vecného zaistenia zvyčajne klesá, nakoľko sa jedná o prípravné práce. Naopak, v druhej fáze začína jeho hodnota stúpať.

Za najkomplikovanejšie môţeme povaţovať investičné úvery na výstavbu. S pomocou týchto úverov bude ešte len investičný majetok dlţníka vznikať. Znamená to, ţe aţ do ukončenia výstavby nemôţe investičný majetok slúţiť ako plnohodnotné vecné zaistenie úveru. Banky riešia túto situáciu napríklad poţiadavkou na zaistenie úveru iným majetkom aţ do doby uvedenia investičného majetku do prevádzky. Banka môţe taktieţ poţadovať spoluúčasť na finančných zdrojoch investora, ktorá by pokryla najkritickejšiu etapu výstavby, alebo môţe vyţadovať garanciu inými, najčastejšie špecializovanými bankami. Banka často kontroluje, či je splnený účel čerpania úveru a porovnáva jeho čerpanie s rozpočtom nákladov na výstavbu (Pavelka, 2002, s. 73–74).

1.7 Hypotekárne banky a ich činnosti

V súčasnosti siaha mnoho ľudí po produktoch hypotekárneho bankovníctva, s cieľom uspokojenia si svojich potrieb, spojených s bývaním. Medveď uvádza, ţe hlavnou úlohou hypotekárneho bankovníctva je zabezpečiť financovanie nehnuteľností, investícií, ktoré sú

23

najmä spojené s bývaním. Hypotekárne bankovníctvo je ucelený systém zahŕňajúci vzťah od získavania zdrojov aţ po poskytovanie, splácanie či sledovanie úverov. V hypotekárnom bankovníctve platia prísne pravidlá, ktorých úlohou je zabezpečiť stabilitu sektora a ochrániť investorov (Medveď et al., 2013, s. 491).

Podľa Sůvovej má hypotekárne bankovníctvo špecifický charakter. Typické pre hypotekárne bankovníctvo je nielen zameranie sa na investície do nehnuteľností, ale tieţ aj dlhodobosť, ktorá si vyţaduje získavanie dlhodobých úverových zdrojov, a to vydávaním zvláštnych druhov dlhopisov – hypotekárnych záloţných listov (Sůvová, 1997, s. 155).

Medveď uvádza, ţe hypotekárne financovanie patrí vo svete k rozšírenému spôsobu financovania kúpy, rekonštrukcie, výstavby a zmeny nehnuteľností. Hypotekárne banky sa vo vyspelých krajinách významnou mierou podieľajú na riešení otázok spojených s problematikou bývania. V podstate kaţdá banka môţe bez obmedzenia poskytovať hypotekárne úvery zaistené nehnuteľnosťou. Vzhľadom na to, ţe hypotekárne úvery sú dlhodobými úvermi, ktorých doba splatnosti môţe byť dlhšia neţ 30 rokov, je náročné zabezpečiť si na tieto úvery refinančné zdroje bez toho, aby sa ohrozila likvidita banky.

Najvýhodnejší spôsob refinancovania je emisia hypotekárnych záloţných listov v objeme rovnajúcom sa výške poskytnutých úverov. Vydávať hypotekárne záloţné listy môţe len banka, ktorá má špeciálne povolenie na tieto obchody (Medveď et al., 2013, s. 491).

Podľa Pavelku viedol rozvoj záloţného práva k tomu, ţe sa hypotekárne banky začali púšťať aj do operácií, ktoré neboli kryté len klasickými nehnuteľnosťami, ale aj vecami, ktoré mali mnoho rysov pribliţujúcich sa hnuteľným veciam. Išlo napríklad o dopravné prostriedky, najmä lode (mortgage on the ship), o hospodárske zvieratá či osobný majetok (mortgage chattel) (Pavelka, 1997, s. 157).

Medveď uvádza, ţe v súčasnosti existuje viacero modelov hypotekárneho financovania.

Rozlišujeme ho na tri základné modely:

- Depozitný model – je zaloţený na poskytovaní hypotekárnych úverov z primárnych vkladov vkladateľov v bankách.

- Model systému hypotekárnych záložných listov (hypotekárnych bánk) – podstatou je, ţe úverové inštitúcie (hypotekárne banky) poskytujú hypotekárne úvery zo zdrojov, ktoré banka získava z emisie a predaja hypotekárnych záloţných listov a komunálnych obligácií. Hypotekárne záloţné listy sú záväzkami bánk. Ich nákupcami sú inštitúcie, ktoré majú dlhodobé finančné zdroje, najčastejšie ide o poisťovne či penzijné fondy. To znamená, ţe prostredníctvom emisie a predaja hypotekárnych záloţných listov

24

a komunálnych obligácií na kapitálových trhoch dochádza k modifikovanému spôsobu zvyšovania a získavania zdrojov banky.

- Model založený na sekuritizácii aktív prostredníctvom sekundárneho trhu hypoték – ide o zdruţovanie hypotekárnych úverov do homogénnych skupín – poolov. Sekundárny hypotekárny trh zahŕňa predaj hypotekárnych cenných papierov alebo hypotekárnych úverov, ktoré sú istené poolmi (skupinami) hypoték. Pooly sa odpredávajú ďalším subjektom, ktoré na ich základe môţu emitovať ďalšie hypotekárne cenné papiere a tým získavajú nové zdroje na poskytovanie hypotekárnych úverov. Hovoríme o procese sekuritizácie hypotekárnych úverov. Jeho základným aspektom je transfer rizík a vlastníctva hypotekárnych úverov na tretiu stranu. Sekuritizáciu môţeme teda definovať ako premenu nelikvidných aktív (úverov) na likvidné aktíva (cenné papiere). Predajom týchto cenných papierov investorom sa peniaze dostávajú späť do bánk a slúţia na financovanie nových obchodov. Tento model je typický najmä pre USA. Trh vyţaduje, aby obchody prebiehali vo veľkých objemoch a subjekty, ktoré vykonávajú sekuritizáciu aktív, dosahovali ratingové hodnotenie minimálne AA+.

Z pohľadu hypotekárnych bánk je celá problematika hypotekárnych úverov rozdelená na dve časti, a to na poskytovanie hypotekárnych úverov a emisiu hypotekárnych záloţných listov.

Medzi účastníkov (subjekty) hypotekárneho trhu zaraďujeme:

- peňažné ústavy (sporiteľne, hypotekárne banky, univerzálne komerčné banky s licenciou na hypotekárne obchody),

- investora, ktorý má dočasne voľné peňaţné prostriedky a je ich ochotný dlhodobo investovať do hypotekárnych záloţných listov, respektíve komunálnych obligácií, voči peňaţnému ústavu vystupuje ako veriteľ,

- príjemcu hypotekárneho úveru, ktorý je naopak vo vzťahu k peňaţnému ústavu dlţníkom, spravidla nemá k investorovi ţiadny vzťah s výnimkou adresného systému, ktorý však v praxi nejestvuje v ţiadnej krajine (Medveď et al., 2013, s. 491–492).

Hypotekárne úvery patria k často poskytovaným dlhodobým úverom na Slovensku.

Medveď definuje hypotekárny úver ako úver s lehotou splatnosti najmenej 4 roky a maximálne 30 rokov, zabezpečený záloţným právom k tuzemskej nehnuteľnosti (aj rozostavanej). Je to úver financovaný prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záloţných listov hypotekárnou bankou.

Pavelka uvádza, ţe hypotekárne úvery sa zvyčajne delia na dve veľké skupiny, a to:

- hypotekárne úvery na bývanie (residential mortgages),

- hypotekárne úvery na podnikanie (commercial mortgages) (Pavelka et al., 2012, s. 75).

25

Kašparovská uvádza, ţe na súčasných hypotekárnych trhoch predstavujú dominantnú oblasť hypotekárne úvery na bývanie. V podnikateľskej sfére boli vďaka centralizácii a koncentrácii budované veľké, zvyčajne úzko špecializované, jednoúčelové nehnuteľnosti, slúţiace napríklad ako výrobné či montáţne haly. Tieto budovy sú zvyčajne menej likvidné a teda pre banku menej vhodné ako zabezpečenie. Na druhej strane, u obyvateľstva rastie dopyt po kvalitnom bývaní. Domy či bytové domy sú pre banky likvidným nehnuteľným zabezpečením (Kašparovská, 2010, s. 131).

Medveď člení hypotekárne úvery podľa spôsobu refinancovania nasledovne:

- klasický hypotekárny úver, ktorého podmienkou je zabezpečenie nehnuteľným majetkom dlţníka a pouţitie na stavebné účely,

- hypotekárny úver založený na emisii hypotekárnych záložných listov, pri ktorom hypotekárna banka vystupuje ako sprostredkovateľ medzi tými, ktorí potrebujú prostriedky, alebo sú ochotní investovať svoje dočasné voľné peňaţné prostriedky do nákupu hypotekárnych záloţných listov,

- hypotekárny leasing, ktorý je alternatívou pokračovania toku prostriedkov z hypotekárnych úverov do leasingového vzťahu pribúdaním rôznych subjektov s rôznym postavením. Môţe vzniknúť na báze klasického hypotekárneho úveru, ktorý je refinancovaný hypotekárnymi záloţnými listami.

Podľa úrokových podmienok rozlišujeme:

- úver s fixnou úrokovou sadzbou vyţadujúci stabilné ekonomické prostredie, z hľadiska rizikovosti aktív a pasív sú najmenej vhodné, keď sú krátkodobé úrokové sadzby vyššie ako dlhodobé úrokové sadzby,

- úver s variabilnou úrokovou sadzbou, pri ktorom banka prenáša riziko vývoja úrokovej sadzby na klienta, variabilita úrokovej sadzby môţe byť odvodená od dohodnutej referenčnej sadzby, alebo sa upravuje vzhľadom na vývoj inflácie,

- upraviteľný kombinovaný hypotekárny úver (Medveď et al., 2013, s. 497–498).

Polouček definuje hypotekárne záloţné listy ako dlhové cenné papiere vydávané bankami s cieľom získať finančné prostriedky na poskytovanie hypotekárnych úverov. Ich menovitá hodnota a hodnota pomerného výnosu je plne krytá pohľadávkami z hypotekárnych úverov (70 %, resp. 100 % hodnoty zaloţenej nehnuteľnosti) (Polouček et al., 2009, s. 175).

Medveď uvádza, ţe povolenie na vydávanie hypotekárnych záloţných listov udeľuje inštitúcia určená zákonom na základe písomnej ţiadosti. Povolenie neudelí v prípade, ţe ţiadateľ nepreukáţe schopnosť splatenia nominálnej hodnoty hypotekárneho záloţného listu,

26

vyplatenie výnosov, alebo ak by ich vydanie bolo v rozpore s finančnou politikou štátu, alebo ak by nezodpovedalo potrebám finančného trhu (Medveď et al., 2013, s. 493).

1.8 Komunálne banky a ich činnosti

Medzi klientov bánk patria aj mestské orgány a organizácie nimi zaloţené, tzv.

komunálna sféra. Pavelka uvádza, ţe majú o banky záujem nielen ako o peňaţné ústavy, ktoré im zaistia platobný styk alebo zhodnotia vklady, ale aj ako o veriteľov, ktorí im môţu poskytnúť finančné krytie investícií potrebných k riadnemu fungovaniu a rozvoju miest a obcí (Pavelka et al, 1997, s. 305).

Pavelka prezentuje, ţe komunálne úvery sú úvery dlhodobého charakteru určené na investície do budovania, údrţby, modernizácie a opráv obecnej infraštruktúry. Sú prevaţne zaisťované budúcimi obecnými príjmami. Väčšina komunálnych úverov poskytovaných obciam nevyţaduje, aby splatenie týchto úverov bolo zaistené investičným majetkom. Aj keď investičný majetok typu obecných komunikácií, plynovodov, vodovodov, elektrických rozvodov, budov všeobecného pouţitia (radnice, nemocnice, školy atď.) môţe byť veľmi hodnotný, nemá vzhľadom k svojej zlej realizovateľnosti veľký význam ako vecné zaistenie investičných úverov. Za výnimku sa môţu povaţovať domy a budovy určené na bývanie alebo poskytovanie sluţieb občanom a podnikom, vyuţiteľné na komerčnej báze.

Pre banku nie je dôleţitý účel poskytovaného komunálneho úveru, ale posúdenie platobnej schopnosti obce, teda jej schopnosti splácať úver.

Finančné hospodárenie obce je riadené beţným a kapitálovým (investičným) rozpočtom.

Z beţného rozpočtu sú financované prevádzkové, pravidelne sa opakujúce výdavky.

Najčastejšie ide o výdavky na miestnu správu (energia, mzdy, materiál), sluţby financované alebo poskytované obcami (sociálne potreby, školstvo) a dlhovú sluţbu (splátky úrokov, splátky komunálnych úverov). Medzi príjmy do beţného rozpočtu patria napríklad daňové príjmy, dotácie, miestne poplatky. Z kapitálových rozpočtov sa financujú výdaje investičného charakteru. Niekedy sa nazývajú aj ako mimoriadne rozpočty. Do príjmov kapitálového rozpočtu sa zaraďujú investičné dotácie z beţných rozpočtov alebo z rozpočtov vyšších stupňov štátnej samosprávy alebo priamo zo štátneho rozpočtu, príjmy z emisie komunálnych dlhopisov, investičné úvery od bánk či príjmy z predaja obecného majetku.

Na posúdenie schopnosti obce splácať úver slúţi rozdiel medzi celkovými príjmami beţného rozpočtu a jeho výdajmi na správu a sluţby. Keďţe sú obce a ich rozpočty prevádzkované

27

štátom (dotované zo štátneho rozpočtu), poskytnuté úvery obciam sa povaţujú za relatívne bezpečné (Pavelka et al., 2012, s. 76–77).

1.9 Stavebné sporiteľne a ich činnosti

Financovanie nehnuteľností sa nefinancuje len prostredníctvom hypotekárneho úverovania, ale aj prostredníctvom stavebného sporenia. Půlpánová uvádza, ţe stavebné sporenie je finančný produkt, ktoré môţe poskytovať len špecializovaná banka na základe platnej zákonnej úpravy – stavebná sporiteľňa (Půlpánová, 2007, s. 272).

Zákon o stavebnom sporení č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov uvádza, ţe účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území SR z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.

Pod pojmom stavebné sporenie sa rozumie:

- prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, - poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na

stavebné účely.

Fond stavebného sporenia tvoria:

- vklady od účastníkov sporenia alebo v prospech stavebných sporiteľov, - úroky,

- príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, - splátky istiny úverov,

- iné zdroje.

Stavebné sporenie môţe vykonávať len banka, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia podľa osobitného predpisu. Označenie „stavebná sporiteľňa“, prípadne jeho preklady, môţe v obchodnom mene pouţívať len stavebná sporiteľňa.

Stavebným sporiteľom môţe byť:

- fyzická osoba, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení, alebo v prospech ktorej je uzatvorená,

- spoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré so stavebnou sporiteľňou uzatvorí zmluvu o stavebnom sporení, alebo v prospech ktorej je uzatvorená,

- iná právnická osoba, ktorá so stavebnou sporiteľňou uzatvorí zmluvu o stavebnom sporení, alebo v prospech ktorej je uzatvorená (http://www.nbs.sk/, 16. 12. 2013).

28

Podľa Sůvovej v medzivojnovom období v Československu neexistoval systém stavebného sporenia. Stavebné sporenie v Slovenskej a Českej republike je postavené na princípoch nemeckého systému stavebného sporenia, ktorý bol zaloţený v roku 1921 Georgem Kroppom v nemeckej dedinke Wüstenrot. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bratislava vznikla v roku 1992 ako prvá špecializovaná banka na podporu výstavby a bývania. V roku 1993 bola zaloţená Stavebná sporiteľňa VÚB – Wüstenrot, a. s., Bratislava (Sůvová et al., 1997, s. 227, 229).

V súčasnosti na Slovensku pôsobia tri stavebné sporiteľne, Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bratislava, Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. a ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s.

Zákon o stavebnom sporení č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov uvádza, ţe stavebná sporiteľňa vykonáva stavebné sporenie na základe ňou vydaných zásad schválených Národnou bankou Slovenska, po dohode s ministerstvom, ktoré musia obsahovať najmä:

- druhy stavebného sporenia a podmienky uzatvárania zmlúv o stavebnom sporení a stavebnom úvere,

- zloţenie fondu stavebného sporenia, lehoty a postup pri poskytovaní stavebného úveru, podmienky a predpoklady jeho poskytnutia,

- lehoty a postup pri usporiadaní vkladov zo zrušených zmlúv o stavebnom sporení, - spôsob ochrany stavebného sporiteľa pri odobratí alebo zániku bankového povolenia, - podmienky poskytovania stavebných úverov v prípade, keď sporiteľ splnil podmienky

sporenia svojich vkladov, ale zatiaľ ešte nespĺňa podmienky na pridelenie úveru alebo je ešte len vo fáze sporenia,

- bliţšiu špecifikáciu stavebných účelov,

- lehoty a spôsob preukazovania pouţitia prostriedkov získaných stavebným sporením na stavebné účely.

Zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať identifikačné údaje stavebnej sporiteľne a sporiteľa, výšku dohodnutej sumy (cieľovej) a podmienky, za ktorých môţe byť zvýšená alebo zníţená. Medzi ďalšie náleţitosti patrí výška, úrokové sadzby a časová postupnosť vkladov sporiteľa, podmienky a postup pri výplate vkladov, podmienky, za ktorých je moţné vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení a podmienky, za ktorých môţu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení zlúčené alebo rozdelené s inými právami a podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zníţení alebo zvýšení cieľovej sumy, postup pri určovaní poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, a tieţ aj postup a podmienky výplaty vkladov. V zmluve o stavebnom sporení ďalej nesmú

29

chýbať podmienky, za ktorých moţno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení a vyhlásenie stavebného sporiteľa, či si uplatňuje alebo neuplatňuje nárok na poskytnutie štátnej prémie v rámci zmluvy.

Zmluva o stavebnom úvere musí rovnako ako zmluva o stavebnom sporení obsahovať identifikačné údaje stavebnej sporiteľne a sporiteľa, úrokovú sadzbu, podmienky splácania, poskytnutia a zabezpečenia pohľadávok stavebného úveru. Taktieţ v zmluve o stavebnom úvere nesmú chýbať podmienky, za ktorých je moţné vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere a podmienky, za ktorých je moţné od tejto zmluvy odstúpiť (http://www.nbs.sk/, 17. 12. 2013).

1.10 Zhrnutie 1. kapitoly

Prvá kapitola bola zameraná na teoretické vymedzenie špecializovaného bankovníctva a jeho produktov.

V prvej časti sme špecifikovali finančný systém, jeho prvky a zaoberali sme sa aj bankovým sektorom na Slovensku.

Druhá podkapitola bola zameraná na postavenie komerčnej banky v bankovom systéme, jej vymedzenie a činnosti.

V tretej kapitole sme sa venovali komerčným bankám podľa ich činnosti a na základe tohto rozdelenia boli ďalšie časti práce zamerané na podrobnejšie vymedzenie špecializovaných typov komerčných bánk, ku ktorým patria záručné a rozvojové banky, exportné úverové inštitúcie, investičné banky, hypotekárne banky, komunálne banky a stavebné sporiteľne.

30

2

Druhá kapitola je zameraná na vymedzenie činností vybraných špecializovaných bankových inštitúcií, konkrétne Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s.

a EXIMBANKY SR, a. s., a na analýzu vybraných produktov predmetných inštitúcií.

Vzhľadom na široké portfólio poskytovaných produktov sa venujeme len vybraným produktom, ktoré sú v praxi najčastejšie vyuţívané.

Informácie pre spracovanie 2. kapitoly sú čerpané z webovej stránky Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. dostupné na (http://www.szrb.sk/, 25. 03. 2014) a na webovej stránke EXIMBANKY SR, dostupné na (http://www.eximbanka.sk/, 31. 03. 2014).

2.1 Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., jej profil a vybrané produkty

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. (SZRB) je významnou špecializovanou bankovou inštitúciou v SR. Svojim klientom poskytuje široké portfólio produktov. Vzhľadom na rozsah práce nie je moţné analyzovať jej všetky poskytované produkty.

2.1.1 Profil Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s.

SZRB je špecializovaná banková inštitúcia zameraná na podporu financovania malých a stredných podnikateľov. SZRB bola zaloţená Ministerstvom financií SR 15. marca 1991, pričom svoju činnosť začala 1. septembra 1991. Výška základného imania je 130 000 000 EUR.

V roku 2002 došlo k premene právnej formy SZRB zo štátneho peňaţného ústavu na akciovú spoločnosť, s čím súvisela potreba nastolenia rozsiahlych zmien. Na prelome rokov 2003 a 2004 bol zmenený systém poskytovania bankových záruk. SZRB začala poskytovať dve záruky, a to bankové záruky s priamym a s nepriamym zabezpečením. Nový záručný mechanizmus priniesol prerozdelenie rizika medzi SZRB, klienta a partnerský subjekt.

31

Od februára 2004 SZRB v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva SR začala poskytovať pre poľnohospodárov tzv. preklenovacie úvery slúţiace na vykrytie prechodného nedostatku finančných prostriedkov na obdobie od vzniku nákladov na zaloţenie úrody a nákup krmív po poskytnuté dotácie z Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

V apríli 2004 sa SZRB stala členom európskej organizácie NEFI (Network of European Financial Institutions for SMEs), zdruţujúcej organizácie podporujúce rozvoj sektora malých a stredných podnikateľov.

SZRB bola poskytovateľom predvstupovej pomoci EÚ na poľnohospodársky rozvoj (z fondu SAPARD) a na environmentálne projekty (z fondu ISPA). Aj po vstupe SR do Európskej únie podporuje financovanie projektov zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu prostredníctvom úverov financovaných z prostriedkov Európskej investičnej banky a Nordickej investičnej banky.

Uţ niekoľko rokov banka úspešne poskytuje bankové záruky na obnovu bytového fondu.

Formou špeciálnych priamych úverov (s podporou Európskej únie, zahraničnej banky Kreditanstalt für Wiederaufbau a Rozvojovej banky Rady Európy) podporuje rozvoj podnikania vo vidieckych oblastiach, ale aj financovanie dlhodobých investícií do fixných aktív, týkajúcich sa komunálnej infraštruktúry obcí.

Portfólio produktov, ktoré banka ponúka klientom priamo, sa rozšírilo o nové produkty, a to MIKROúver a Úver PODNIKATEĽKA, s cieľom zjednodušiť existujúcim i začínajúcim malým podnikateľom prístup k úverovým zdrojom.

Koncom roku 2005 predstavila SZRB nový produkt – Risk kapitál kontakt, kde prostredníctvom burzy banka sprostredkovávala kontakty medzi podnikateľmi a investormi, s cieľom spojiť dobré nápady podnikateľov s ochotou investorov.

S cieľom podporiť rozvoj podnikateľských aktivít začínajúcich a existujúcich mladých podnikateľov začala SZRB poskytovať Úver PODNIKANIE MLADÝCH, v rámci ktorého poskytuje počiatočný kapitál aj vysokoškolákom počas štúdia alebo po ukončení štúdia.

So zámerom podporiť zniţovanie energetickej náročnosti budov a úsporu energií pripravila SZRB dva nové produkty, a to bankovú záruku na úver poskytovaný Štátnym fondom rozvoja bývania (ŠFRB) na obnovu bytového fondu a úver na obnovu bytového fondu pre spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

32

2.1.2 Vybrané produkty Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a ich analýza

SZRB poskytuje svojim klientom 3 typy produktov, a to:

1. bankové záruky, 2. úvery,

3. vkladové produkty.

SZRB poskytuje nasledovné typy záruk:

a) Bankové záruky na úvery, b) Rýchle bankové záruky SZRB,

c) Bankové záruky na obnovu bytových domov ŠFRB,

d) Program štátnej podpory obnovy bytového fondu formou poskytovania bankových záruk za úvery,

e) Všeobecné podmienky SZRB pre poskytovanie bankových záruk na finančné úvery ŠFRB, určené pre obce a mestá na výstavbu obecných nájomných bytov,

f) Záväzný prísľub o budúcom vystavení bankovej záruky na úvery ŠFRB pre obce na kúpu nájomných bytov,

g) Banková záruka na zábezpeku k verejnému obstarávaniu, ktoré sa poskytujú za účelom podpory malých a stredných podnikateľov,

h) Rýchle bankové záruky I. (KLASIK), ktoré sú poskytované vo výške od 16 600 EUR do 340 000 EUR za účelom podpory malých a stredných podnikateľov,

i) Bankové záruky za úver Všeobecnej úverovej banky, a.s. (VÚB) na obnovu bytového fondu, pričom ich výška je 50 % z istiny úveru poskytnutého VÚB.

Bankové záruky na úvery sú poskytované predovšetkým podnikateľom za účelom podpory:

a) vzniku, rozvoja a stabilizácie malého a stredného podnikania na Slovensku,

b) rozvoja regiónov v oblasti technickej infraštruktúry, občianskej a bytovej vybavenosti, kultúrno-spoločenských zariadení, zariadení cestovného ruchu, rozvoja cestných komunikácií,

c) environmentálnych programov (napr. ochrana vôd, ovzdušia, skládok), d) obnoviteľných zdrojov energií,

e) úsporných energetických programov,

33

f) ďalších projektov, ktoré majú charakter projektového financovania (napr.

infraštrukturálne a environmentálne projekty veľkého rozsahu).

Bankové záruky sa poskytujú najmä na úvery na:

a) obstaranie hmotného investičného majetku (napr. budovy, stavby, pozemky, stroje, prístroje a zariadenia, nástroje, zdravotná technika, základné stádo a zvieratá a pod.), b) rekonštrukciu a modernizáciu, vrátane obnovy hmotného investičného majetku a

infraštruktúry v regiónoch,

c) obstaranie nehmotného investičného majetku na účely vyuţívania nových technológií, d) úhradu prevádzkových nákladov súvisiacich s obstaraním zásob materiálu, surovín,

polotovarov, na prechodný nedostatok finančných prostriedkov súvisiacich s úhradou prevádzkových nákladov.

Bankové záruky nie je moţné poskytnúť za úvery na:

a) financovanie podnikateľských zámerov z oblasti bankovníctva, peňaţníctva a poisťovníctva, aktivity finančného charakteru, napr. faktoring, leasing (s výnimkou dcérskej spoločnosti banky), obchodovanie s cennými papiermi,

b) sprostredkovateľské a konzultačné sluţby v oblasti inzercie, reklamy, právnych sluţieb a poradenstva (notári, exekútori, audítori, advokáti a pod.),

c) nákup hracích automatov, umeleckých diel a zbierok,

d) financovanie prevádzok ohrozujúcich verejný poriadok, morálku a ţivotné prostredie, e) financovanie maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti obchodných reťazcov, f) úhradu prevádzkových nákladov určených na úhradu mzdových nákladov,

g) úhradu skôr poskytnutých úverov, s výnimkou úverov, ku ktorým poskytla bankovú záruku SZRB, avšak najviac do výšky pôvodne poskytnutej bankovej záruky.

SZRB poskytuje v rámci záruk na úvery bankové záruky s priamym zabezpečením a nepriamym zabezpečením. Bankové záruky s priamym zabezpečením sú poskytované do výšky 60 % istiny úveru, maximálne však do výšky 500 000 EUR, s dobou platnosti do 7 rokov. Zabezpečovacím prostriedkom môţe byť vinkulácia termínovaného vkladu, záloţné právo k nehnuteľným veciam, záloţné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú registrované v Notárskom centrálnom registri záloţných práv, zmluva o budúcej zmluve o zriadení záloţného práva k nehnuteľným a hnuteľným veciam, záloţné právo k pohľadávkam, záloţné právo k cenným papierom, záloţné právo k obchodnému podielu, záručná listina a ručenie 3.

osobou formou vyhlásenia o ručiteľskom záväzku a zabezpečovacia zmenka.