Vysoká škola ekonomická v Praze
Bakalárska práca
2007 Gabriela Siničáková
Vysoká škola ekonomická v Praze Fakulta podnikohospodářská
Obor: Podniková ekonomika a management
Názov bakalárskej práce:
Finančná analýza a jej využitie
Vypracovala: Gabriela Siničáková
Vedúca práce: Ing. Hana Mikovcová, Ph.D.
P r e h l á s e n i e
Prehlasujem, že bakalársku prácu na tému
„Finančná analýza a jej využitie“
som vypracovala samostatne.
Použitú literatúru a podkladové materiály uvádzam v priloženom zozname literatúry.
V Prahe dňa 7. mája 2007 Podpis
Obsah
Obsah...1
Úvod a cieľ práce ...3
1 Metodologická časť...5
1.1 Podstata a význam finančnej analýzy ...5
1.2 Zdroje informácií pre finančnú analýzu...5
1.3 Užívatelia finančnej analýzy ...6
1.4 Metódy finančnej analýzy ...7
1.4.1 Horizontálna analýza...8
1.4.2 Vertikálna analýza...9
1.4.3 Pravidlá financovania ...10
1.4.4 Pomerová analýza ...11
Ukazovatele rentability ...12
Ukazovatele likvidity...13
Ukazovatele aktivity ...14
Ukazovatele zadĺženosti...15
Ukazovatele kapitálového trhu...16
1.4.5 Analýza pracovného kapitálu...17
1.4.6 Pyramídové sústavy ukazovateľov...18
1.4.7 Bankrotné a bonitné modely...19
Altmanov model ...20
„IN“ Index dôveryhodnosti ...20
Klarickov Quicktest ...21
1.5 Ekonomická pridaná hodnota (EVA)...22
1.5.1 Výpočet nákladov na vlastný kapitál ...23
1.6 Využitie finančnej analýzy...25
2 Predstavenie spoločnosti Plzeňský Prazdroj, a.s...26
2.1 Základné údaje...26
2.2 Orgány spoločnosti ...27
2.3 Charakteristika spoločnosti ...27
2.4 Produkty ...28
2.5 História spoločnosti ...29
3 Praktická časť...30
3.1 Horizontálna analýza súvahy...30
3.1.1 Vývoj aktív ...30
Vývoj dlhodobého majetku ...31
Vývoj obežných aktív ...32
3.1.2 Vývoj pasív ...33
Vývoj vlastného kapitálu ...34
Vývoj cudzích zdrojov...35
3.2 Vertikálna analýza súvahy...36
3.2.1 Štruktúra aktív...36
Štruktúra dlhodobého majetku ...37
Štruktúra obežných aktív ...38
3.2.2 Štruktúra pasív ...39
Štruktúra vlastného kapitálu...40
Štruktúra cudzích zdrojov ...41
3.3 Horizontálna analýza výsledovky...41
3.3.1 Vývoj celkových tržieb, výnosov a nákladov...41
3.3.2 Vývoj jednotlivých položiek výsledovky...43
Vývoj tržieb...43
Vývoj nákladov ...44
Vývoj hospodárskeho výsledku...45
3.4 Vertikálna analýza výsledovky...46
3.4.1 Štruktúra tržieb...46
3.4.2 Štruktúra nákladov ...47
3.5 Pravidlá financovania...48
3.6 Pomerové ukazovatele ...49
3.6.1 Ukazovatele rentability...49
3.6.2 Ukazovatele likvidity ...51
3.6.3 Ukazovatele aktivity...52
3.6.4 Ukazovatele zadĺženosti ...54
3.6.5 Ukazovatele kapitálového trhu ...55
3.7 Analýza pracovného kapitálu ...56
3.8 DuPontov rozklad ...56
3.8.1 Analýza finančnej páky ...57
3.9 Bankrotné a bonitné modely...58
3.9.1 Altmanov model...58
3.9.2 Index dôveryhodnosti IN 2001 ...59
3.9.3 Kralickov Quicktest...59
3.10 Ekonomická pridaná hodnota ...60
3.11 Porovnanie podniku s výsledkami oboru ...60
3.11.1 Porovnanie pomerových ukazovateľov...61
3.11.2 Porovnanie štruktúry aktív...62
3.11.3 Porovnanie štruktúry pasív ...63
3.12 Využitie finančnej analýzy managementom spoločnosti...64
Záver...67
Zoznam použitej literatúry a internetových zdrojov ...71
Zoznam tabuliek...72
Zoznam grafov ...72
Prílohy ...73
Úvod a cieľ práce
Téma mojej bakalárskej práce znie:„Finančná analýza a jej využitie“. Konkrétne spracujem finančnú analýzu spoločnosti Plzeňský Prazdroj, a.s. Dôvodov pre danú tému mám mnoho. Už od malička zbožňujem matematiku, prácu s číslami. Na vysokej škole som zistila, že ma podniková ekonomika a podnikové financie veľmi zaujímajú. Mojim snom je stať sa finančným manažérom, analyzovať čísla, interpretovať ich a prijímať na ich základe závery.
Finančná analýza má v podnikoch svoje opodstatnenie, je súčasťou finančného riadenia, ktoré firma nesmie zanedbávať. Pokiaľ chce obstáť v tvrdom konkurenčnom boji, ktoré táto doba prináša, nemôže sa spoliehať len na odbyt a úspešnosť svojich výrobkov, kvalitnú marketingovú politiku či šikovných zamestnancov. Musí vždy myslieť aj na stránku finančnú. Hľadať súvislosti skryté v číslach dosiahnutých v minulosti, vyhodnocovať ich a na základe nich plánovať budúcnosť. Aj k tomu slúži finančná analýza. Dáva odpoveď na základné otázky: Naplňuje firma zmysel svojej existencie? Rastie jej hodnota? Tvorí zisk? Je firma súčasne likvidná a primerane zadĺžená?
Svoju prácu som rozdelila na tri veľké časti- metodologickú časť, predstavenie spoločnosti Plzeňský Prazdroj a.s. a praktickú časť.
V metodologickej časti popíšem finančnú analýzu teoreticky. Vykreslím jej význam a podstatu, predstavím jej užívateľov, ukážem metódy finančnej analýzy.
Popíšem podstatu horizontálnej a vertikálnej analýzy, pomerové ukazovatele ako aj sústavy ukazovateľov. V závere teoretickej časti spomeniem, aké využitie má finančná analýza v rukách managementu.
V druhej časti predstavím spoločnosť Plzeňský Prazdroj, a.s., podnik, ktorého finančnú analýzu spracujem. Vypíšem základné údaje o spoločnosti, spomeniem jej históriu, základné fakty zo súčasnosti, jej produkty a orgány.
V tretej praktickej časti prejdem na samotnú finančnú analýzu spoločnosti Plzeňský Prazdroj, a.s. Postupne prevediem jednotlivé analýzy, ktoré vysvetľujem v metodologickej časti. Na záver sa pokúsim vybrať tie najdôležitejšie ukazovatele pre
management podniku a zhrniem údaje, ktoré by mal management z finančnej analýzy vyčítať.
1 Metodologická časť
1.1 Podstata a význam finančnej analýzy
Finančnú analýzu môžeme chápať ako súbor činností, ktorých cieľom je zistiť a vyhodnotiť komplexne finančnú situáciu podniku.1 Patri k najdôležitejším nástrojom finančného riadenia podniku.
Základným cieľom finančného riadenia je dosahovanie finančnej stability. To sa dá hodnotiť pomocou dvoch kritérií. Schopnosť vytvárať zisk, zaisťovať prírastok majetku a zhodnocovať vložený kapitál je najdôležitejším kritériom, keďže vystihuje podstatu existencie podniku. Netreba však zabúdať na druhé dôležité kritérium finančnej stability a to je zaisťovanie platobnej schopnosti podniku. Bez nej firma nemôže ďalej fungovať a splňovať prvú podmienku finančnej stability. Práve z finančnej analýzy sa dozvedáme množstvo informácií, ktoré hodnotia finančné hospodárenie firmy a hovoria o jej finančnej stabilite.
Analýza je užitočná na hodnotenie dát z minulosti, ale zároveň slúži ako základ pre finančné plánovanie. Finančnú analýzu zostavujeme na základe údajov ex-post, hodnotíme firemnú minulosť. Výsledky finančnej analýzy potom slúžia ako vstupný údaj pre finančné plánovanie.
1.2 Zdroje informácií pre finančnú analýzu
Základným zdrojom informácií pre finančnú analýzu je účtovná uzávierka.
Najčastejším typom je riadna účtovná uzávierka, ktorá je zostavená k poslednému dňu bežného účtovného obdobia.
1 [4] KISLINGEROVÁ A KOL.: Manažerské finance, Praha: C. H. Beck, 2004, ISBN 80-7179-802-9
Súčasťou účtovnej uzávierky sú účtovné výkazy, ktoré slúžia ako vstupné údaje pre finančnú analýzu. Patrí tu:
• rozvaha
• výkaz zisku a strát
• výkaz cash flow- prehľad o peňažných tokoch
Ďalšími podstatnými zdrojmi finančnej analýzy sú prílohy k účtovným výkazom, ktoré poukazujú na použité účtovné metódy, všeobecné účtovné zásady a spôsoby oceňovania, doplňujú údaje k rozvahe a k výkazu zisku a strát.
Finančná analýza sa opiera aj o informácie z kapitálového trhu, oficiálnu ekonomickú štatistiku, informácie o vývoji makroekonomickej situácie a o vývoji v obore podnikania.
1.3 Užívatelia finančnej analýzy
Informácie týkajúce sa finančného stavu podniku sú predmetom záujmu mnohých subjektov, ktorý prichádzajú do styku s daným podnikom. Sú to predovšetkým:
• akcionári a investori
• manažéri
• zamestnanci
• veritelia
• zákazníci
• vládne inštitúcie
Investori využívajú finančné informácie o podniku z dvoch hľadísk – investičného a kontrolného.
Investičné hľadisko predstavuje využitie informácií pre rozhodovanie o budúcich investíciách, pre výber portfólia cenných papierov, ktoré zodpovedá požiadavkám investora na riziko, kapitálové zhodnotenie, dividendovú výnosnosť, likviditu.
Kontrolné hľadisko uplatňuje akcionár voči managementu podniku, ktorého akcie vlastní. Manažéri majú značnú voľnosť jednania, preto akcionári požadujú priebežné
správy o tom, ako je naložené s ich zdrojmi. Finančnou analýzou si overujú, či sú ich investované prostriedky zhodnocované a riadne využívané. Zaujímajú sa predovšetkým o vývoj ukazovateľov tržnej hodnoty, ukazovateľov ziskovosti, sledujú vzťah peňažných tokov k dlhodobým záväzkom. 2
Manažéri využívajú informácie poskytované finančným účtovníctvom pre dlhodobé, ale aj operatívne finančné riadenie podniku. Primárne sledujú platobnú schopnosť podniku, skúmajú štruktúru zdrojov a finančnú nezávislosť, ale i ukazovatele ziskovosti.
Ostatní zamestnanci podniku majú prirodzený záujem na prosperite a finančnej stabilite svojho podniku. Často bývajú motivovaní hospodárskymi výsledkami.
Veritelia žiadajú čo najviac informácií o finančnom stave potenciálneho dlžníka, aby sa mohli správne rozhodnúť o poskytnutí či neposkytnutí úveru. Finančnou analýzou overujú možnosť a reálnosť plnenia uzatvorených zmlúv. Zaujímajú sa hlavne o platobnú schopnosť podniku, o štruktúru obežných aktív a krátkodobých záväzkov a o priebeh peňažných tokov. Banky sledujú predovšetkým dlhodobú likviditu a solventnosť podniku. Ďalej hodnotia ziskovosť v dlhšom časovom horizonte, schopnosť tvorby peňažných prostriedkov a celkovú stabilitu cash flow.3
Zákazníci (odberatelia) majú záujem o finančnú situáciu dodávateľa hlavne pri dlhodobom obchodnom vzťahu, aby nemali problémy s vlastnou výrobou v prípade finančných problémov alebo bankrote dodávateľa.
Štát a jeho orgány sa zaujímajú o finančno-účtovné dáta najmä z dôvodu kontroly daňových povinností.
1.4 Metódy finančnej analýzy
Základom finančnej analýzy sú finančné ukazovatele. Ako ukazovatele je možné označiť údaje zistené alebo údaje odvodené, preto môžeme aj údaje vykazované v účtovných výkazoch považovať za ukazovatele. Rozlišujeme niekoľko typov:
ukazovatele absolútne, rozdielové, pomerové a rýchlostné.
2 [2] GRÜNWALD, HOLEČKOVÁ, TERMER: Finanční analýza a plánování, Praha: Nad zlato, 1992
3 [13] VORBOVÁ: Výkaz cash flow a finanční analýza, Praha: Linde, 1997, ISBN 80-902105-3-8
Absolútne ukazovatele nájdeme práve v účtovných výkazoch, vyjadrujú určitú položku účtového výkazu, napr. obežné aktíva, základný kapitál, výnosy atď. Využívajú sa pri vertikálnej a horizontálnej analýze a taktiež pri konštrukcii pomerových ukazovateľov.
Z rozdielových ukazovateľov tvoríme analýzu pracovného kapitálu.
Pomerové ukazovatele vychádzajú z absolútnych ukazovateľov a vyjadrujú vzťah medzi položkami účtovných výkazov.
Rýchlostné ukazovatele slúžia na meranie rýchlosti obratu jednotlivých zložiek majetku alebo zdrojov ich krytia, vyjadrujú intenzitu využitia majetku.4
Medzi základné metódy finančnej analýzy patrí:
• horizontálna analýza
• vertikálna analýza
• pravidlá financovania
• pomerová analýza
• analýza pracovného kapitálu
• pyramídové sústavy ukazovateľov (Du Pontov rozklad)
• bankrotné a bonitné modely
1.4.1 Horizontálna analýza
Prvými krokmi finančnej analýzy sú horizontálna a vertikálna analýza. Pomocou týchto analýz je možné vidieť absolútne údaje obsiahnuté vo finančných výkazoch v určitých vzťahoch a súvislostiach. Horizontálna analýza sleduje vývoj skúmanej veličiny v čase, najčastejšie vo vzťahu k nejakému minulému účtovnému obdobiu.5 K tomu používa indexy a diferencie.
4 [13]
5 [3] KISLINGEROVÁ, HNILICA: Finanční analýza krok za krokem, Praha: C. H. Beck, 2005
Index hovorí, o koľko percent sa určitá položka výkazu zmenila oproti minulému roku.6
) 1 (
) (
1
/ −
= −
t B
t I B
i i i
t t
kde Iti/t−1 je percentná zmena bilančnej položky i oproti minulému obdobiu )
(t
Bi hodnota bilančnej položky i v čase t )
1 (t−
Bi hodnota bilančnej položky i v čase t-1 Vzorec priradzuje veličine )Bi(t−1 hodnotu 100.
Diferencia ukazuje, o koľko sa položka výkazu oproti minulému roku zmenila absolútne.
) 1 ( )
1
(
/ −
= B t − B t −
D
ti t i ikde Dti/t−1 je diferencia- absolútna zmena i- tej položky
1.4.2 Vertikálna analýza
Vertikálna analýza (analýza spoločnej základne) taktiež prevádza jednotlivé položky výkazov v absolútnych hodnotách na relatívne percentné vyjadrenie.
Pri použití tejto metódy sa na jednotlivé položky pozerá vo vzťahu k inej položke. Pre rozbor rozvahy sa za základ (za 100 %) považuje celková bilančná suma. Ostatné položky rozvahy sa potom vyjadria vo vzťahu ku tejto základni, to znamená koľko percent aktív (resp. pasív) tvorí daná položka.
Voľba vzťahovej veličiny vo výkaze zisku a strát je menej jednoznačná. Snahou každého podniku je generovať tržby, preto sa za základ najčastejšie udávajú tržby.
Jednotlivé položky sa potom vyjadria ako percento tržieb. Základňu väčšinou tvoria: „I.
Tržby za predaj tovaru“ a „II. Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb“. Tržby za predaj dlhodobého majetku a materiálu alebo iné výnosy nie je väčšinou vhodné do základne zahrnúť, pretože sa jedná o nepravidelné položky, resp. položky, ktoré by nemali tvoriť hlavný zdroj príjmov fungujúcej firmy. Voľba vhodnej základne pre výkaz
6 [3]
ziskov a strát záleží na štruktúre výnosov konkrétneho podniku, ktorého finančnú analýzu riešime.
Všeobecne je možné výpočty vertikálnej analýzy vyjadriť vzorcom:7
=
∑
i i
i B
P B
kde Pi je hľadaný vzťah
Bi veľkosť položky bilancie
∑
Bi suma hodnôt položiek určitého celku1.4.3 Pravidlá financovania
Vedľa horizontálnej a vertikálnej analýzy môžeme skúmať, či podnik uplatňuje tzv. bilančné pravidlá. Bilančné pravidlá sú doporučenia, ktorými by sa mal management riadiť vo financovaní firmy s cieľom dosiahnutia dlhodobej finančnej rovnováhy a stability. 8
Poznáme 4 pravidlá:
• zlaté bilančné pravidlo financovania– hovorí o zlaďovaní časového horizontu majetku s časovým horizontom zdrojov, ktorými je financovaný.
Z toho vyplýva, že by sa stále aktíva mali financovať vlastnými alebo dlhodobými cudzími zdrojmi, obežné aktíva krátkodobými zdrojmi.
• zlaté pravidlo vyrovnania rizika- vlastné zdroje by mali prevyšovať cudzie zdroje, v krajnom prípade by sa mali rovnať.
• zlaté pari pravidlo- sleduje vzťah stálych aktív a vlastných zdrojov. Tie sa ale rovnajú iba výnimočne, keďže podnik väčšinou využíva cudzie zdroje financovania, ktoré prinášajú pákový efekt.
• zlaté pomerové pravidlo- tempo rastu investícií by v záujmu udržania dlhodobej finančnej rovnováhy nemalo ani v krátkodobom časovom horizonte predstihovať tempo rastu tržieb.
7 [3]
8 [5] KISLINGEROVÁ, Oceňování podniku, Praha: : C. H. Beck, 1999, ISBN 80-7179-227-6
1.4.4 Pomerová analýza
Najčastejšie používaným nástrojom finančnej analýzy je pomerová analýza.
Pomerové ukazovatele dávajú do pomeru jednotlivé položky finančných výkazov, vyjadrujú vzťah absolútnych ukazovateľov.
Výhody pomerových ukazovateľov:9
• umožňujú porovnanie výkazov podniku za viacej období, tzv. analýza časového vývoja
• umožňujú porovnanie výsledkov podniku s výsledkami oboru ako celku, tzv. oborová analýza
• umožňujú porovnanie finančnej situácie podniku s finančnou situáciou podobných podnikov, tzv. prierezová analýza
• umožňujú konštrukciu finančných modelov Klasifikácia pomerových ukazovateľov:
• podľa používaných výkazov
o bilančné (napr. ukazovatele štruktúry zdrojov) o výsledovkové (napr. ukazovateľ rentability tržieb) o medzivýkazové (napr. rentabilita celkových aktív)
• podľa obsahu
o ukazovatele rentability o ukazovatele likvidity o ukazovatele aktivity o ukazovatele zadĺženosti o ukazovatele kapitálového trhu
9 [13]
Ukazovatele rentability
Ukazovatele rentability sa taktiež označujú ako ukazovatele výnosnosti.
Informujú o efekte, ktorý bol dosiahnutý vloženým kapitálom. Práve preto patria tieto ukazovatele k tým najsledovanejším.10
Do čitateľa pomerového ukazovateľa rentability môžeme dosadiť zisk pred zdanením a úrokmi (EBIT – Earnings before Interest and Tax), zisk pred zdanením (EBT– Earnings before Tax), resp. zisk po zdanení (EAT- Earnings after Tax). Záleží to na ekonomickom obsahu ukazovateľa, ale aj na zvyklostiach a okolnostiach.11
Ukazovateľ rentability celkových aktív (ROA- Return on Assets) odráža efekt, ktorý bol dosiahnutý z celkových aktív. To znamená, aký hospodársky výsledok vygeneroval vložený kapitál. Keďže celkové aktíva zahrňujú majetok krytý jednak vlastným kapitálom, tak i cudzím kapitálom, je vhodné do čitateľa dosadiť EBIT.
Ukazovateľ ROA nazývame aj ako ukazovateľ produkčnej sily.
Aktíva ROA= EBIT
Ukazovateľ rentability celkových aktív však môže v čitateli obsahovať aj čistý zisk (EAT).
Pri výpočte rentability vlastného kapitálu (ROE- Return on Equity) je v čitateli čistý zisk (EAT). Keďže sledujeme zhodnotenie kapitálu vloženého vlastníkmi (akcionármi), zaujíma nás práve zisk pre vlastníkov po odpočte úrokov a daní. ROE hovorí, akého efektu dosiahol podnik z 1 Kč investovanej akcionárom.
kapitál Vlastný
zisk Čistý ROE =
Rentabilita tržieb (ROS- Return on Sales) ukazuje, aký čistý zisk vyprodukovali tržby. Nazýva sa aj ukazovateľ ziskovej marže.
Tržby zisk Čistý ROS =
10 [11] SEKERKA: Finanční analýza společnosti na bázi účetních výkazů, Praha: Profess, 1996
11 [1] GRÜNWALD: Finanční analýza- metody a využití, Praha: Vox Consult s.r.o., 1995
Ukazovatele likvidity
Likvidita je vyjadrenie schopnosti podniku premeniť svoje aktíva na peňažné prostriedky. Solventnosť je schopnosť podniku hradiť včas, v požadovanej dobe a na požadovanom mieste všetky splatné záväzky.12 Pre podnik je dôležité hľadať vyváženú likviditu, ktorá zabezpečí schopnosť dostať sa svojím záväzkom, ale na druhej strane zaručí i dostatočné zhodnotenie vložených prostriedkov. Príliš vysoká likvidita je nepriaznivá pre akcionárov, pretože viazanie finančných prostriedkov v obežných aktívach je neefektívne, znižuje rentabilitu vlastného kapitálu. Lenže pre management podniku môže nedostatok likvidity znamenať v konečných výsledkoch zníženie ziskovosti, nevyužitie príležitostí, stratu kontroly nad podnikom, čiastočnú alebo celkovú stratu kapitálových investícií.
Rozlišujeme 3 stupne likvidity:
záväzky krátkodobé
majetok finan
krátkodobý likvidita
okamžitá .
=
záväzky krátkodobé
zásoby aktíva
obežné likvidita
pohotová = −
záväzky krátkodobé
aktíva obežné likvidita
bežná =
Okamžitá likvidita, likvidita 1.stupňa, zahrňuje v čitateli iba pohotové platobné prostriedky ako sú peniaze v pokladni, peniaze na bežnom účte a iných účtoch, ale aj voľne obchodovateľné cenné papiere. Doporučená hodnota pre Českú republiku je 0,2, niektoré zdroje uvádzajú hodnotu 1.
Pohotová likvidita, likvidita 2.stupňa, v sebe zahrňuje okrem finančného majetku aj pohľadávky. Pri hodnote 1 ukazovateľ hovorí, že podnik je schopný vyrovnať svoje záväzky bez toho, aby predal svoje zásoby. Vyššia hodnota ukazovateľa je priaznivejšia pre veriteľov, menej priaznivá je pre manažérov a akcionárov. Doporučené hodnoty sa pohybujú v rozpätí 0,7-1. Avšak pri konzervatívnych, resp. agresívnych stratégiách sa táto hodnota od doporučeného rozmedzia odchyľuje.
12 [4] KISLINGEROVÁ A KOL.: Manažerské finance, Praha: C. H. Beck, 2004, ISBN 80-7179-802-9
Bežná likvidita, likvidita 3.stupňa, vyjadruje mieru pokrytia krátkodobých prostriedkov obežnými aktívami. To znamená koľko krát prevyšujú obežné aktíva krátkodobé záväzky. Doporučené hodnoty sa pohybujú v intervale 1,6-2,5.
Ukazovatele aktivity
Táto skupina ukazovateľov, nazývaných aj ako ukazovatele obratu, merajú úspešnosť využívania aktív a viazanosť kapitálu v jednotlivých druhoch aktív. Majú podobu obratu, vyjadrujú, koľkokrát hodnota podnikového výkonu (tržby) prevyšuje hodnotu určitej položky aktív. Ich rozborom zistíme ako podnik hospodári s aktívami.
Ukazovatele aktivity je možné vyjadriť dvoma spôsobmi:13
• obrátkovosť (rýchlosť obratu)- vyjadruje počet obrátok aktív za obdobie, behom ktorého vznikli tržby použité v ukazovateli
• doba obratu- počet dní, počas ktorých trvá jedna obrátka
Medzi najpoužívanejšie ukazovatele aktivity patrí obrat celkových aktív.
Môžeme ho nazvať aj ako ukazovateľ viazanosti celkového vloženého kapitálu. Hovorí, koľko tržieb vytvorí jedna koruna aktív.
aktíva tržby aktív
obrat =
Ukazovateľ by mal minimálne dosahovať hodnotu ako 1, ideálne väčšiu ako 2.
Prevrátená hodnota obratu aktív vynásobená číslom 360 nám dáva dobu obratu aktív, priemerný počet dní viazanosti celkových aktív.14
Medzi ďalšie ukazovatele aktivity patrí obrat zásob (tržby/zásoby) a k nemu prislúchajúca doba obratu zásob, obrat pohľadávok a k nemu patriaca doba obratu pohľadávok alebo priemerná doba inkasa. Stanovuje priemerný počet dni, počas ktorých sú odberatelia podniku dĺžni. Hodnota tohto ukazovateľa by sa mala rovnať bežnej dobe splatnosti faktúr. Pokiaľ je doba obratu pohľadávok dlhšia, znamená to nedodržiavanie obchodne- úverovej politiky zo strany odberateľov.
13 [3]
14 Podľa konvencie sa pre výpočet ukazovateľov aktivity používa 360 dní.
Prevrátenou hodnotou obratu krátkodobých záväzkov je doba úhrady krátkodobých záväzkov (krátkodobé záväzky/tržby*360), ktorá udáva priemerný počet dní, počas ktorých je podnik schopný splatiť svoje záväzky. Všeobecne platí, že doba obratu záväzkov by mala byť dlhšia ako doba obratu pohľadávok, aby nebola narušená finančná rovnováha v podniku.15
Ukazovatele zadĺženosti
Ukazovatele zadĺženosti vyjadrujú pomer cudzích a vlastných zdrojov financovania. Úlohou finančného riadenia podniku je okrem iného i voľba správnej skladby zdrojov financovania, nájdenie optimálneho pomeru medzi vlastným a cudzím kapitálom.
Použitie iba vlastného kapitálu neprináša takú výnosnosť celkového kapitálu ako vhodná kombinácia s cudzím, keďže u cudzieho kapitálu podnik využíva finančnú páku.
Na druhej strane, príliš veľké zapojenie cudzieho kapitálu taktiež nie je možné, pretože by sa podnik stretol s ťažkosťami pri jeho obstarávaní. Určitá výška základného kapitálu je pre niektoré formy podnikania zákonne stanovená.
Ukazovatele zadĺženosti zaujímajú predovšetkým veriteľov. Veritelia môžu požadovať vyššie úrokové sadzby od podniku, kde je podiel cudzieho kapitálu vysoký, keďže pre veriteľov vzrastá riziko neplnenia záväzkov.
Základným ukazovateľom zadĺženosti je ukazovateľ veriteľského rizika (Debt Ratio), ktorý vyjadruje pomer cudzieho kapitálu a celkových aktív.
aktíva kapitál cudzí
ratio
Debt =
Čím je vyššia hodnota tohto ukazovateľa, tým vzniká vyššie riziko pre veriteľov.
Je ho však nutné posudzovať s celkovou výnosnosťou podniku, keďže vyššia hodnota tohoto ukazovateľa môže zvýšiť rentabilitu vloženého kapitálu.
Doplnkovým ukazovateľom ku Debt Ratio je tzv. Equity Ratio (koeficient samofinancovania), ktorý vyjadruje podiel vlastného kapitálu ku celkovým aktívam, finančnú nezávislosť podniku.
15 [9] RŮČKOVÁ: Finanční analýza: metody, ukazatele, využití v praxi, Praha: Grada 2007, ISBN 978-80-247-1386-1
aktíva kapitál vlastný
ratio Equity =
Z predchádzajúci dvoch ukazovateľov vychádza ukazovateľ Debt-equity ratio, pomer cudzieho a vlastného kapitálu.
kapitál vlastný
kapitál cudzí
ratio equity
Debt− =
Tieto ukazovatele však môžu mať obmedzenú vypovedajúcu schopnosť, pokiaľ podnik využíva k financovaniu leasing. Aktíva získané prostredníctvom leasingu sa totižto neobjavujú v rozvahe, ale iba ako náklady vo výkaze zisku a strát.16 Preto je vhodné využiť aj ukazovateľ úrokového krytia. Vyjadruje pomer zisku a úrokov, tzn.
koľkokrát prevyšuje zisk nákladové úroky.
úroky nákladové krytia EBIT
úrokového
Ukazovateľ =
Všeobecne sa doporučuje, aby hodnota tohto ukazovateľa bola vyššia ako 3, tzn.
aby nákladové úroky boli kryté ziskom minimálne trikrát.
Ukazovatele kapitálového trhu
Ukazovatele kapitálového trhu (taktiež ukazovatele tržnej hodnoty) sledujú podnik pomocou burzových ukazovateľov. Sú zaujímavé predovšetkým pre stávajúcich a budúcich investorov, ktorý hodnotia návratnosť svojich investícií. Pozorujú vývoj dividend a rast ceny akcií.
Účtovná hodnota akcie (Book Value- BV) odráža minulú výkonnosť podniku.
Pre zdravé podniky platí, že hodnota BV v čase rastie.17 akcie emitované
kapitál vlastný
BV =
Čistý zisk na akciu (Earnings per Share- EPS) informuje akcionárov o veľkosti zisku na jednu akciu. Tento pomer však neurčuje veľkosť dividendy, keďže časť zisku ostáva v podniku na reinvestovanie. Ukazovateľ udáva akúsi rentabilitu na 1 akciu.
16 [3]
17 [4]
akcie emitované
zisk čistý EPS =
Výplatný pomer (Payout Ratio) vyjadruje, aká časť z vytvoreného zisku je vyplatená akcionárom v podobe dividend. Do výpočtu sa zahrňuje čistý zisk po zdanení.
Vypovedá o dividendovej politike podniku.
EPS
akciu na
dividenda pomer
výplatný 1
=
Aktivačný pomer (Plowback Ratio) je doplnkom výplatného pomeru do 1.
Hovorí, aká časť zisku je reinvestovaná späť do podniku.
pomer výplatný
pomer aktivač. =1−
Ukazovateľ P/E (Price-earning Ratio) vyjadruje pomer tržnej ceny akcie ku čistému zisku na akciu, ukazuje, koľko sú akcionári ochotný zaplatiť za 1 korunu zisku.
P/E udáva hodnotenie budúcnosti trhom, vyjadruje odhad o dobe, za ktorú dojde ku zaplateniu ceny akcie jej výnosom.
akciu na zisk čistý
akcie cena tržná E
P/ = 1
Ukazovateľ M/B (Market to Book Ratio) znamená pomer tržnej ceny akcie a jej účtovnej hodnoty. Pokiaľ je jeho hodnota vyššia ako 1, tržná hodnota firmy je vyššia ako ocenenie vlastného kapitálu v súvahe.18
1.4.5 Analýza pracovného kapitálu
Analýza pracovného kapitálu pracuje s rozdielovými ukazovateľmi. Čerpá údaje zo súvahy. Patrí tu pracovný kapitál brutto a pracovný kapitál netto.
Pracovný kapitál brutto (Working Capital) vyjadruje súčet obežných aktív, tzn.
sumu zásob (materiál, nedokončená výroba, hotové výrobky, tovar), pohľadávok a krátkodobého finančného majetku.
Čistý pracovný kapitál (Net Working Capital) resp. pracovný kapitál netto, je rozdiel obežných aktív a krátkodobých záväzkov. Jedná sa dlhodobý zdroj, ktorý má
18 [9]
podnik k dispozícii pre financovanie bežného chodu podniku.19 Úlohou podniku je nájdenie optimálnej výšky čistého pracovného kapitálu, nájdenie úrovne, ktorá negatívne neovplyvní plynulosť výroby, ale zároveň náklady na udržiavanie pracovného kapitálu budú minimálne.
Môžeme konštruovať aj pomerové ukazovatele s pracovným kapitálom. Jedná sa napríklad o ukazovateľ obratu pracovného kapitálu, ktorý dáva do pomeru tržby a čistý pracovný kapitál.
1.4.6 Pyramídové sústavy ukazovateľov
Pyramídové sústavy ukazovateľov stručne a prehľadne znázorňujú niekoľko charakteristík finančného zdravia firmy v jednom grafe alebo obrázku. Vychádzajú z údajov pomerovej analýzy umožňujú zistiť vzájomné súvislosti medzi likviditou, finančnou štruktúrou a rentabilitou podniku.
Najznámejšou metódou je tzv. Du Pontov rozklad, ktorý rozkladá rentabilitu vlastného kapitálu (ROE) na jednotlivé položky, ktoré do tohto ukazovateľa vstupujú.
kapitál vlastný
aktíva aktíva
tržby tržby
EAT kapitál
vlastný aktíva ROA
ROE = × = × ×
Vzorec ukazuje závislosť rentability vlastného kapitálu na:
• ziskovom rozpätí – rentabilita tržieb, ktorá obsahuje v čitateli čistý zisk (EAT)
• obratu celkových aktív
• finančnej páke – prevrátená hodnota koeficientu samofinancovania
Z prítomnosti finančnej páky v ukazovateli možno vyčítať, že využívanie cudzieho kapitálu môže zvyšovať hodnotu ROE. Pozitívny vplyv zadĺženosti sa prejaví iba vtedy, ak firma v rámci svojej produkcie generuje zisk, ktorý vykompenzuje vyššie nákladové úroky. To znamená, že rentabilita celkových aktív musí prevyšovať úrokovú mieru.
19 [3]
Vplyv finančnej páky na ukazovateľ ROE môžeme posúdiť aj na základe ukazovateľa „e“, ktorý dostaneme zo vzorca:
kapitál vlastný
aktíva EBIT
zisk čistý
e= ⋅
Potom platí:
ROA e ROE= ⋅
Ak je hodnota tohto ukazovateľa vyššia ako 1, finančná páka pôsobí pozitívne, zvyšuje hodnotu ROE.
1.4.7 Bankrotné a bonitné modely
Bankrotné a bonitné modely patria do skupiny sústav účelovo vybratých ukazovateľov. Priraďujú podniku určitú číselnú charakteristiku, na základe ktorej možno posúdiť finančné zdravie firmy.
Bankrotné modely informujú, či je firma v blízkej dobe ohrozená bankrotom.
K najčastejším symptómom patria problémy s bežnou likviditou, výškou čistého pracovného kapitálu, problémy s rentabilitou celkového vloženého kapitálu.20 Patrí sem:
• Altmanov model
• „IN“ Index dôveryhodnosti
• Tafflerov model
Bonitné modely diagnostikujú finančné zdravie firmy, určujú, či sa podnik radí medzi dobré alebo zlé podniky v rámci svojho oboru. Do tejto skupiny zaraďujeme:
• Kralickov Quicktest
• Tamariho model
Z vyššie uvedených modelov som v praktickej časti vypočítala Altmanovo Z- skóre, index IN01 a Kralickov Quicktest.
20 [9]
Altmanov model
Altmanov index finančného zdravia podniku, taktiež Altmanovo Z- skóre, zahrňuje do svojho výpočtu určité pomerové ukazovatele. Jednotlivým ukazovateľom prideľuje váhy na základe ich dôležitosti vo vzorci. Jednotlivé váhy sa ešte odlišujú podľa toho, či je spoločnosť verejne obchodovateľná na burze alebo nie.
Keďže spoločnosť Plzeňský Prazdroj nemá akcie voľne obchodovateľné, uvádzam výpočet pre tento typ spoločností:
5 4
3 2
1 0,847 3,107 0,42 0,998
717 ,
0 x x x x x
Z = + + + +
kde x1 je čistý pracovný kapitál/celkové aktíva x2 nerozdelený zisk/aktíva
x3 EBIT/aktíva
x4 vlastný kapitál/cudzie zdroje x5 tržby/aktíva
Pre výsledné hodnoty sú vytvorené 3 pásma:
• hodnoty menšie ako 1,2 pásmo bankrotu
• hodnoty medzi 1,2-2,9 pásmo šedej zóny
• hodnoty nad 2,9 pásmo prosperity
Firmu spadajúcu do pásma šedej zóny nemôžeme jednoznačne hodnotiť ako úspešnú, ale ani ako firmu s finančnými problémami.
„IN“ Index dôveryhodnosti 21
Tento index bol vytvorený manželmi Neumaierovými. Hodnotí finančné zdravie podniku v českých ekonomických podmienkach. Preto má pre české podniky väčšiu vypovedajúcu schopnosť ako Altmanov model.
Index sa stále vyvíja, existuje niekoľko verzií, vo svojej práci som použila index dôveryhodnosti IN01, ktorý je kombináciu predošlých indexov. Bol vytvorený v roku 2002.
21 [14] http://podnikinfo.eu/podnikinfo/rating/aktualni/in01.aspx?sekce=5&menu=346
Index je vyjadrený rovnicou zloženou z niekoľkých ukazovateľov.
KBU KZ
aktíva obežné aktíva V
tržby aktíva V
V EBIT úroky
nákladové V EBIT
kapitál cudzí
aktíva V
IN = 1. + 2. + 3. + 4. + 5. +
kde KZ sú krátkodobé záväzky KBU krátkodobé bankové úvery
Vn váhy, ktoré prideľujú význam ukazovateľa vo vzorci IN01 stanovuje váhy pre priemysel:
V1 V2 V3 V4 V5
0,13 0,04 3,92 0,21 0,09
Tabuľka č. 1: Váhy pre priemysel v indexe IN01
Výsledné hodnoty môžu opäť spadať do 3 pásiem:
• hodnoty vyššie ako 1,77 podnik vytvára hodnotu
• hodnoty medzi 0,75-1,77 podnik s nevyhranenými výsledkami
• hodnoty pod 0,75 podnik s finančnými problémami spejúci k bankrotu Klarickov Quicktest22
Kralickov Quicktest sa skladá zo štyroch rovníc, na základne ktorých hodnotíme situáciu podniku. Prvé dve rovnice hodnotia finančnú stabilitu podniku:
aktíva kapitál vlastný
R1=
flow cash ý prevádzkov
majetok finanč
krát záväzky dlhodobé
krátkodobé
R ( . . )
2= + −
Ďalšie dve rovnice hovoria o výnosovej situácii firmy:
aktíva R3= EBIT
tržby
flow cash ý prevádzkov R4=
22 [9]
Test priradzuje vypočítaným výsledkom body podľa nasledujúcej tabuľky.
Počet bodov 0 1 2 3 4
R1 <0 0 - 0,1 0,1 - 0,2 0,2 - 0,3 >0,3
R2 >30 12-30 5 - 12 3 - 5 <3
R3 <0 0 - 0,8 0,8 - 0,12 0,12 - 0,15 >0,15 R4 <0 0 - 0,05 0,05 - 0,08 0,08 - 0,1 >0,1
Tabuľka č. 2: Bodovanie výsledkov Quicktestu
Pre hodnotenie finančnej stability spravíme priemer bodov R1 a R2, pre hodnotenie výnosovej situácie priemer bodov R3 a R4. Následne vypočítame priemer z týchto dvoch priemerov a dostávame hodnotenie celkovej situácie.
Interpretácia výslednej hodnoty:
• >3 bonitná firma
• 1-3 šedá zóna
• <1 problémy vo finančnom hospodárení firmy
1.5 Ekonomická pridaná hodnota (EVA)
Ekonomická pridaná hodnota predstavuje hodnotové kritérium pre meranie výkonnosti podniku. Vychádza z teórie, že jedným z hlavných cieľov firmy je maximalizácia ekonomického zisku. Ekonomický zisk vzniká až v okamžiku, keď účtovný zisk prevýši jednak účtovné náklady, ale aj náklady ušlých príležitosti. Tým pádom sa do takého merania výkonnosti podniku zahrňujú aj oportunitné náklady, ktoré vstupujú do výpočtu ako náklady na vlastný kapitál. Firma vytvára ekonomickú pridanú hodnotu vtedy, pokiaľ čistý prevádzkový výsledok hospodárenia presahuje náklady použitého kapitálu. Výpočet ukazovateľa EVA je nasledujúci:
C WACC t
EBIT
EVA= ⋅(1− )− . kde EBIT je prevádzkový zisk
WACC vážené priemerné náklady na kapitál C investovaný spoplatnený kapitál
t sadzba dane z príjmu právnických osôb
Vážené priemerné náklady na kapitál dostaneme zo vzorca:
C r E C t D r
WACC = d ⋅(1− ). + e⋅ kde rd sú náklady na cudzí kapitál
t sadzba dane z príjmu právnických osôb, taktiež pomer EAT/EBT D cudzí spoplatnený kapitál
E vlastný kapitál
C celkový dlhodobo investovaný kapitál re náklady vlastného kapitálu
Pokiaľ je EVA väčšia ako nula, podnik vytvoril v sledovanom období hodnotu pre svojich vlastníkov.
1.5.1 Výpočet nákladov na vlastný kapitál
Pre výpočet re môžeme použiť metódu INFA vytvorenú manželmi Neumaierovými, kde re dostaneme zo vzorca:23
FinStab ské
podnikateľ LA
f r r r
r + + +
e = r
kde rf je bezriziková sadzba
rLA funkcia ukazovateľov charakterizujúcich veľkosť podniku rpodnikateľské funkcia ukazovateľov charakterizujúcich tvorbu produkčnej sily rFinStab funkcia ukazovateľov charakterizujúcich likviditu podniku
23 [7] NEUMAIEROVÁ, NEUMAIER: Výkonnost a tržní hodnota firmy, Praha: Grada 2002, ISBN 80-247-0125-1
Pre stanovenie bezrizikovej sadzby (rf ) sa používa výnosnosť dlhodobých štátnych obligácií.24
• pre rok 2002 rf = 5,1%
• pre rok 2003 rf = 4,0%
• pre rok 2004 rf = 4,8%
• pre rok 2005 rf = 3,53%
Ukazovateľ rLA sa vypočíta následovne:
• ak je VK (vlastný kapitál) > 3 mld. Kč ⇒ r LA = 0%
• ak je VK < 100 mil. Kč ⇒ r LA = 5%
• inak platí: r LA = (3 mld. Kč - VK)2/ 168,2 Pre podnikateľské riziko (rpodnikateľské) platí podmienka:
EBIT A >=
A O BU
VK )
( + + * U
BU +O kde EBIT je prevádzkový zisk
A aktíva
BU bankové úvery
O emitované dlhopisy
položíme X1 =
A O BU
VK )
( + + * U
BU +O
• ak EBIT
A > X1 ⇒ rpodnikateľské = 0%
• ak EBIT
A < 0 ⇒ rpodnikatelské = 10%
• inak platí: rpodnikatelské = (X1 - EBIT/Aktíva)2/ (10 * X12) Pre riziko finančnej stability (rFinStab) platí:
položíme X1= 1,2 = bežná likvidita priemyslu
• ak je bežná likvidita podniku > X1 ⇒ rFinStab = 0%
24 vypočítaná ako vážený aritmetický priemer priemerných výnosov dlhodobých štátnych dlhopisov emitovaných v danom roku (www.mpo.cz)
• ak je bežná likvidita podniku < 1 ⇒ rFinStab = 10%
• inak platí: rFinStab = (X1 - celková likvidita)2/ 10*( X1-1) 2
1.6 Využitie finančnej analýzy
Finančnú analýzu využíva rada užívateľov ako som spomínala v kapitole 1.3.
Predstavila som si, že finančnú analýzu, ktorú som v praktickej časti spracovala, dostane do rúk management spoločnosti Plzeňský Prazdroj, a.s.
Management sleduje v krátkom časovom horizonte primárne platobnú schopnosť podniku. Budú ho zaujímať ukazovatele likvidity, ktoré mu napomáhajú pri rozhodovaní o obchodne- úverovej politike vo vzťahu ku veriteľom ale i dodávateľom. Ďalej skúma finančnú štruktúru a nezávislosť podniku. Zaujíma ho pomer jednotlivých zdrojov financovania zistených vo vertikálnej analýze, ale aj trend vývoja zdrojov z horizontálnej analýzy. Finančnú nezávislosť zisťuje na základe ukazovateľov zadĺženosti.
V neposlednej rade sleduje ukazovatele vypovedajúce o ziskovosti podniku, keďže poslaním managementu je úspešne riadiť podnik a zabezpečiť vhodné prostredie na generovanie zisku. Management sa za svoje jednanie zodpovedá vlastníkom firmy, jeho cieľom je tým pádom maximalizovať ukazovatele rentability. Preto sleduje ukazovatele ako je ROA, ROE. Zaujíma ho aj rozklad ukazovateľa ROE, aby zistil, ktoré faktory najviac prispievajú k ziskovosti. Bonitné a bankrotné modely pomáhajú managementu zhodnotiť celkové finančné zdravie podniku, ktorý riadia.
Výsledky finančnej analýzy sú vstupnými údajmi pre finančné plánovanie vo všetkých časových rovinách. Umožňuje managementu plánovanie krátkodobé spojené s bežným chodom firmy ako aj plánovanie strategické, súvisiace s dlhodobým rozvojom firmy.
2 Predstavenie spoločnosti Plzeňský Prazdroj, a.s.
2.1 Základné údaje
25Obchodná firma: Plzeňský Prazdroj, a.s.
Sídlo: U Prazdroje 7, Plzeň, 304 97
IČO: 453 57 366
Právna forma: Akciová spoločnosť
Jediný akcionár: Pilsner Urquell Investments B.V.
Rotterdam, Hofplein 19, 3032 AC,
Holandské kráľovstvo
Akcie: 239 407 ks akcií na majiteľa v menovitej hodnote 1 000,- Kč 1 699 613 ks akcií na meno v menovitej hodnote 1 000,- Kč 2 304 406 ks akcií na majiteľa v menovitej hodnote 10,- Kč Základný kapitál: 1 962 064 060,- Kč, celý splatený
Počet zamestnancov:26 2575 Hlavný predmet podnikania:
• pivovarníctvo a sladovníctvo
• výroba nápojov – nealkoholických
• výroba potravinových výrobkov, potravinových doplnkov, prídavných a pomocných látok
• špecializovaný maloobchod -s pivom, vínom, alkoholickými a nealkoholickými nápojmi
• veľkoobchod – s pivom, potravinami, nápojmi
• sprostredkovanie obchodu – s pivom, potravinami, nápojmi
25 [15] www.justice.cz
26 k 31.3.2006
• prevádzkovanie kultúrnych a kultúrne- vzdelávacích akcií – múzeá, výstavy, galérie
• hostinská činnosť
2.2 Orgány spoločnosti
Predstavenstvo: Mike Short predseda Gary Niederheitmann podpredseda
Alan Clark člen
Otakar Binder člen
Roy Bagattini člen
Tibor Kovács člen
Andy Walter člen
Dozorná rada: Václav Berka predseda
Nigel Cox člen
Martin Šourek člen
Vedenie spoločnosti: Mike Short generálny riaditeľ Gary Niederheitmann finančný riaditeľ
Tibor Kovács technický riaditeľ
Otakar Binder obchodný a distribučný riaditeľ
Derek Jones marketingový riaditeľ
Ivan Balogh riaditeľ úseku ľudského kapitálu
Michal Kačena riaditeľ firemných vzťahov a komunikácie
Marek Prach riaditeľ Supply Chain
2.3 Charakteristika spoločnosti
27Plzeňský Prazdroj je vedúcou pivovarníckou spoločnosťou v strednej Európe.
Vykazuje najväčší výstav v ČR a je najväčším českým exportérom piva do 50 zemí celého sveta. Prevádzkuje tri pivovary- v Plzni, Nošoviciach, vo Veľkých Popoviciach a 13 obchodných a distribučných centier.
Na českom trhu je Plzeňský Prazdroj so svojimi značkami Pilsner Urquell, Gambrinus, Radegast a Velkopopovický Kozel na prvom mieste v objeme predaja piva.
27[16] http://www.prazdroj.cz/cz/o-spolecnosti/informace
Plzeňský Prazdroj, a. s., je členom medzinárodnej skupiny SABMiller plc., druhej najväčšej svetovej pivovarníckej spoločnosti. Vlajkovú loď medzinárodného portfólia skupiny predstavuje značka Pilsner Urquell.
Medzi zásady podnikania zaraďuje Plzeňský Prazdroj transparentnosť, férovú hospodársku súťaž a spoločenskú zodpovednosť. Tieto zásady sa prelínajú do všetkých firemných dokumentov, smerníc a interných procesov v súlade s príslušnou legislatívou ČR a EU.
Plzeňský Prazdroj je súčasťou globálnej pivovarníckej skupiny SABMiller, a preto uplatňuje vo svojej činnosti najprísnejšie medzinárodné štandardy platné pre SABMiller kdekoľvek na svete. Týkajú sa predovšetkým zodpovedného prístupu firmy ako výrobcu alkoholu, vzťahu k jeho okoliu, k životnému prostrediu, k zamestnancom a k obchodným partnerom.
Kľúčovú úlohu hrá v podnikaní Plzeňského Prazdroja dôraz na kvalitu vo všetkých oblastiach činnosti. Spoločnosť je certifikovaná nezávislou medzinárodnou autoritou podľa štandardov ISO 9002 a ISO 14001 a splňuje najprísnejšie normy Európskej únie, pokiaľ ide o zabezpečenie nezávadnosti potravín a o prevenciu znečisťovania životného prostredia.
2.4 Produkty
28Medzi kľúčové produkty spoločnosti Plzeňský Prazdroj patria:
• Pilsner Urquell- spodne kvasený svetlý ležiak, najluxusnejší produkt podniku i najviac exportovaný
• Gambrinus- svetlý ležiak so sýtou zlatou farbou a bohatou penou, typický svojou horkou chuťou, najpredávanejšie pivo v ČR
• Radegast- najobľúbenejšia značka piva na severnej Morave, svetlý ležiak s výraznou chmeľovou chuťou
• Radegast Birell- najobľúbenejšie nealkoholické pivo v ČR
• Velkopopovický Kozel- svetovo uznávaný ležiak
28 [17] http://www.prazdroj.cz/cz/o-spolecnosti/produkty
• Klasik, Prima- nízkostupňové svetlé pivá distribuované iba vo fľašiach, najlacnejšie produkty spoločnosti
• Frisco- moderný, osviežujúci alkoholický drink vyrobený z jačmeňového sladu, ochutený citrónovou a jablčnou arómou
2.5 História spoločnosti
29Prvá doložená zmienka o existencii pivovaru so sladovňou v Plzni sa datuje k roku 1307. V roku 1842 sa v Meštianskom pivovare prvý krát uvarilo pivo bavorského typu, čiže podkvasné pivo, tzv. svetlý ležiak. V 2. pol. 19. storočia Pivovar expandoval v Európe, prišli aj prvé zásielky piva z Plzne do Ameriky. V roku 1898 vznikla ochranná známka Prazdroj- Urquell. V roku 1933 existovali v Plzni dva pivovary: Meštiansky pivovar a Plzenské akciové pivovary. Obidva boli v roku 1946 znárodnené, bol vytvorený jeden národný podnik Plzeňské pivovary. Po privatizácii v roku 1992 vznikla akciová spoločnosť Plzeňské pivovary. Pivovar prešiel mohutnými investíciami, technologickým rozvojom, výstav piva a jeho export rástol, rozvíjala sa obchodná a distribučná sieť i marketing. V roku 1994 vznikla akciová spoločnosť Plzeňský Prazdroj. V roku 1999 sa stala súčasťou South African Breweries plc. 30.9.2002 bola dokončená fúzia spoločnosti s Pivovarom RADEGAST a.s. a s Pivovarom Velké Popovice a.s. Vznikla tak jediná akciová spoločnosť s názvom Plzeňský Prazdroj, a.s. V tejto podobe pôsobí dodnes.
29 [18] http://www.prazdroj.cz/cz/o-spolecnosti/historie
3 Praktická časť
Účtovný rok spoločnosti Plzeňský Prazdroj, a.s. nie je totožný s kalendárnym rokom. Začína vždy 1.4. daného roku a končí 31.3. nasledujúceho roku. Preto napríklad údaje zo súvahy roku 2006 znamenajú údaje k rozvažnému dňu 31.3.2006 a údaje z výkazu zisku a strát roku 2006 znamenajú výsledky za rok končiaci 31.3.2006.
Výročné správy spoločnosti pred účtovným rokom končiacim 31.3.2003 obsahovali informácie za kalendárny rok končiaci 31. decembra 2001 a potom za obdobie od 1.1.2002 do 31.3.2002. Vzhľadom k odlišným účtovným obdobiam a vzhľadom k fúzii spoločnosti Plzeňský Prazdroj, a.s. s pivovarmi Radegast a.s. a Velké Popovice a.s. dokončenej dňa 30.9.2002 nie je vhodné bezprostredne porovnávať finančné výsledky s údajmi publikovanými predtým. Podnik zverejní výročnú správu za finančný rok končiaci 31.3.2007 najskôr v polovici júna 2007.
Preto vo finančnej analýze porovnávam 4 roky- účtovné roky končiace 31.3.2003, 2004, 2005 a 2006.
3.1 Horizontálna analýza súvahy
3.1.1 Vývoj aktív
Vývoj aktív
0 0,2 0,4 0,6 0,8 1 1,2 1,4
2004/2003 2005/2004 2006/2005
AKTÍVA CELKOM Dlhodobý majetok Obežné aktíva Časové rozlíšenie
Graf č. 1: Vývoj aktív
Celkové aktíva v čase nepatrne rastú. To znamená, že podnik zvyšuje svoju hodnotu. Jediný pokles aktív nastal v roku 2004, keď celkové aktíva klesli o 0,9 %, lenže v roku 2005 aktíva opäť rastú o 4,5 % a v roku 2006 o 2,3%. Podnik sa rozširuje, spôsobili to najmä investície do dlhodobého majetku, ktoré kopírujú krivku celkových aktív a tvoria podstatnú časť majetku podniku.
Vývoj dlhodobého majetku
Vývoj dlhodobého majetku
0 0,5 1 1,5 2
2004/2003 2005/2004 2006/2005
Dlhodobý nehmotný majetok Dlhodobý hmotný majetok Dlhodobý finančný majetok
Graf č. 2: Vývoj dlhodobého majetku
Podnik každým rokom investuje do dlhodobého majetku, preto rastie v priemere o 2% ročne. Dlhodobý nehmotný majetok vzrástol v roku 2004 o 64,7% a v roku 2005 o 66,9% . Dôvodom tohto vysokého rastu je položka nedokončený dlhodobý nehmotný majetok, ktorá vzrástla v roku 2004 až o 696,3% a v roku 2005 o ďalších 184,7%, čo je vzrast o 365 344 tisíc Kč. Podnik začal v roku 2004 s mohutnými investíciami do nových informačných technológií. Začali sa prípravy zavedenia vyspelého informačného systému SAP. V roku 2006 síce dlhodobý nehmotný majetok klesol o 1,5%, ale položka software stúpla až 4,143 krát, čo predstavuje 437 890 tis. Kč. Dôvodom tohto prudkého rastu bolo úspešné zavedenie informačného a riadiaceho systému SAP, ktorý umožní dôslednejšiu kontrolu finančných a obchodných operácií.
Vývoj dlhodobého hmotného majetku je stabilný, síce v rokoch 2004 a 2005 nepatrné klesá o 1 %, ale v roku 2006 vzrastá o 2,9%. Zaujímavý je nedokončený dlhodobý hmotný majetok, ktorý vzrástol v roku 2004 o 207,3% čo je 293 556 tis. Kč.
Podnik v danom roku začal s investíciami do výrobných kapacít. Zahájila sa stavba novej varne Pilsner Urquell. V roku 2006 vzrástli poskytnuté zálohy na dlhodobý hmotný majetok až 11,746 krát, čo je 357 815 tis. Kč, keďže sa podnik rozhodol pre ďalšie investície do zvýšenia výrobnej kapacity. Začala sa výstavba novej stáčacej haly, kvôli novému plánu podniku zásadne zvýšiť export piva Pilsner Urquell. Takisto sa pokračovalo v rekonštrukcii pivovaru vo Veľkých Popoviciach.
Vývoj dlhodobého finančného majetku nezaznamenáva prudké zmeny. Postupne klesá v priemere o 1 %. Výraznejší je pokles ostatných dlhodobých cenných papierov v roku 2005 o 65,5 %, keďže ich spoločnosť predala.
Vývoj obežných aktív
Vývoj obežných aktív
-0,5 0 0,5 1 1,5 2 2,5 3 3,5
2004/2003 2005/2004 2006/2005
Zásoby Dlhodobé pohľadávky
Krátkodobé pohľadávky Krátkodobý finančný majetok
Graf č. 3: Vývoj obežných aktív
Vývoj obežných aktív je kolísavý. V roku 2004 klesli o 12,8% v roku 2005 stúpli o 17,5% a v roku 2006 opäť klesli o 3,2%. Dôvodom tohto kolísania je krátkodobý finančný majetok. Ten najprv klesá o 33,9 %, v roku 2005 zas vzrastá o 186,8%
a následne opäť klesá až o 73,7 % čo je pokles o 147 636 tis. Kč. Dôvodom tohoto veľkého poklesu môžu byť práve poskytnuté zálohy na dlhodobý hmotný majetok v roku 2006.
Vývoj zásob je pomerne stály, väčší nárast nastal len v roku 2005 a to o 19 %, čo je 202 016 tis. Kč. Príčinou bol nárast materiálu o 33,8%.
Vývoj dlhodobých pohľadávok má síce presne opačnú tendenciu ako je vývoj obežných aktív, ale ich podiel na obežných aktívach je nepatrný, ako bude možno sledovať vo vertikálnej analýze súvahy. Preto toto opačné kolísanie neovplyvňuje vývoj obežných aktív skoro vôbec.
3.1.2 Vývoj pasív
Vývoj pasív
0 0,2 0,4 0,6 0,8 1 1,2 1,4
2004/2003 2005/2004 2006/2005 PASÍVA CELKOM Vlastný kapitál Cudzie zdroje Časové rozlíšenie
Graf č. 4: Vývoj pasív
Vývoj celkových pasív je logicky rovnaký ako vývoj celkových aktív. Dôležitejší je pohľad na jednotlivé položky pasív.
Vývoj vlastného kapitálu
Vývoj vlastného kapitálu
0 0,5 1 1,5 2
2004/2003 2005/2004 2006/2005
Základný kapitál Kapitálové fondy
Rezervné fondy a ostatné fondy zo zisku Výsledok hospodárenia minulých rokov
Výsledok hospodárenia bežného účtového obdobia
Graf č. 5: Vývoj vlastného kapitálu
Vlastný kapitál sa v čase stále zväčšuje. V roku 2004 stúpol o 15,5%, v roku 2005 opäť o 15,2% a v roku 2006 o 18,6%. Dôvodom tohto rastu je jednoznačne výsledok hospodárenia. V roku 2004 nastal výrazný nárast výsledku hospodárenia bežného účtovného obdobia a to o 72,6% čo je 1 188 865 tisíc Kč. Spoločnosti sa očividne vyplatila fúzia, využila synergický efekt, ktorý zlúčenie prinieslo. Výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia rastie aj v ďalších rokoch, v roku 2005 o 4,8% a v roku 2006 o 14%. Prudký nárast zaznamenal výsledok hospodárenia minulých rokov a to v roku 2005 o 82,2% a v roku 2006 o 52,2%.
Základný kapitál mierne vzrástol v roku 2006 o 1,6% keďže vlastné akcie klesli v tomto roku o 100%. V tomto roku totižto došlo k výkupu akcií od minoritných akcionárov a zároveň došlo k zrušeniu vlastných akcií.
Vývoj cudzích zdrojov
Vývoj cudzích zdrojov
0 0,2 0,4 0,6 0,8 1 1,2 1,4
2004/2003 2005/2004 2006/2005
Rezervy Dlhodobé záväzky
Krátkododobé záväzky Bankové úvery a výpomoci
Graf č. 6: Vývoj cudzích zdrojov
Vývoj cudzích zdrojov je na rozdiel od vývoja vlastného kapitálu klesajúci.
Z toho vyplýva, že sa kapitálová štruktúra v čase mení, čo odhalí aj vertikálna analýza.
Cudzie zdroje klesli v roku 2004 o 11,5%, v roku 2005 o 4,6% a v roku 2006 o ďalších 14,3%. Podiel na tomto vývoji majú rezervy a bankové úvery a výpomoci.
Rezervy síce v roku 2004 stúpli o 25,4%, ale v ďalších rokoch klesali najprv o 28,8% a potom o 19,5%. Príčinou je postupné rušenie rezervy na daň z príjmu, ktorá v roku 2006 klesla na 0 Kč, čiže o 100%.
Spoločnosť postupne splácala dlhodobý bankový úver, preto táto položka klesla v roku 2004 o 40%, v roku 2005 o 66,7% a v roku 2006 o rovných 100%, čiže ku koncu roku 2006 bol celý dlhodobý bankový úver splatený.
Za zmienku stojí ešte vývoj krátkodobých záväzkov. Tie vzrástli v roku 2006 o 20,4%, čo je 402 270 tis. Kč. Prvým dôvodom je nárast záväzkov z obchodných vzťahov o 28,4%. Podnik tak vo väčšej miere využíva bezúročný obchodný úver.
Druhým dôvodom je nárast iných záväzkov o 157,7%, kde patria dohadné účty pasívne, DPH a spotrebná daň.
3.2 Vertikálna analýza súvahy
3.2.1 Štruktúra aktív
Štruktúra aktív
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
2003 2004 2005 2006
Dlhodobý majetok Obežné aktíva Časové rozlíšenie
Graf č. 7: Štruktúra aktív
Štruktúra aktív sa v čase skoro vôbec nemení. Podiel dlhodobého majetku na aktívach mal v roku 2003 82,275%, v roku 2004 83,875% , v roku 2005 82,105%
a v roku 2006 to bolo 82,308%. Dlhodobý majetok tvorí podstatnú časť majetku, čo je typické pre veľký výrobný podnik. Podiel obežných aktív taktiež vôbec nekolísa.
Pohybuje sa stále okolo 14%. Najmenšou zložkou celkových aktív je samozrejme časové rozlíšenie, ktorého podiel dosahuje v priemere 3%.
Štruktúra dlhodobého majetku
Štruktúra dlhodobého majetku
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
2003 2004 2005 2006
Dlhodobý nehmotný majetok Dlhodobý hmotný majetok Dlhodobý finančný majetok
Graf č. 8: Štruktúra dlhodobého majetku
Dlhodobý majetok tvorí podstatu majetku spoločnosti. Jeho najväčšou zložkou je dlhodobý hmotný majetok. Tam tvoria najväčšiu časť budovy a stavby, ktorých podiel na celkových aktívach presahuje 18% a samostatne hnuteľné veci. Ich podiel rastie z 21,741% v roku 2003 postupne na 23,775% v roku 2006. Dôvodom tohto zvyšujúceho sa podielu sú investície spoločnosti do strojov a zariadení. Ďalšou podstatnou zložkou dlhodobého majetku sú oceňovacie rozdiely k nabytému majetku, ktoré vznikli pri fúzii spoločnosti. Ich podiel však postupne klesá z 36,519% na 27,33% a aj bude stále klesať, keďže sa tieto oceňovacie rozdiely postupne odpisujú.
Podiel dlhodobého nehmotného majetku na celkových aktívach sa v čase zvyšuje.
Z 2,343% v roku 2003 sa vyšvihol na 5,987% v roku 2006. Príčinou je zavedenie informačnej technológie SAP.
Podiel dlhodobého finančného majetku je nepatrný.
Štruktúra obežných aktív
Štruktúra obežných aktív
0%
20%
40%
60%
80%
100%
2003 2004 2005 2006
Zásoby Dlhodobé pohľadávky
Krátkodobé pohľadávky Krátkodobý finančný majetok
Graf č. 9: Štruktúra obežných aktív
Najväčšou zložkou obežných aktív sú zásoby, ktorých podiel na celkových aktívach sa pohybuje okolo 7%. Ich postupné zvyšovanie do roku 2005 má na svedomí aj doúčtovanie hodnoty vratných fliaš s cieľom zaistiť verné zobrazenie ekonomickej podstaty obehu vratných fliaš. Druhou najväčšou položkou obežných aktív sú krátkodobé pohľadávky, ktorých podiel na celkových aktívach klesol z 7,789% v roku 2003 na 5,851% v roku 2006, kvôli poklesu podielu dohadných účtov aktívnych.
3.2.2 Štruktúra pasív
Štruktúra pasív
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
2003 2004 2005 2006
Vlastný kapitál Cudzie zdroje Časové rozlíšenie
Graf č. 10: Štruktúra pasív
Z grafu je zrejmé, že sa štruktúra pasív v čase mení. Rastie podiel vlastného kapitálu. V roku 2003 činil iba 39,476%, v 2004 45,993%, v roku 2005 to bolo 50,703%
a v roku 2006 podiel vlastného kapitálu na celkových pasívach dosiahol až 58,76%.
Naopak podiel cudzích zdrojov klesá zo 60,393% v roku 2003 na 41,230% v roku 2006.
Štruktúra vlastného kapitálu
Štruktúra vlastného kapitálu
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
2003 2004 2005 2006
Výsledok hospodárenia bežného účtového obdobia Výsledok hospodárenia minulých rokov
Rezervné fondy a ostatné fondy zo zisku Kapitálové fondy
Základný kapitál
Graf č. 11: Štruktúra vlastného kapitálu
Najväčší podiel na vlastnom kapitále má výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia, ktorý od roku 2004 dokonca prevyšuje podiel základného kapitálu.
V roku 2003 činil podiel zisku na celkových aktívach 10,793% a do roku 2006 vystrelil až na 21,007%.
Druhou podstatnou zložkou vlastného kapitálu je samozrejme základný kapitál.
Zaujímavý je rast podielu výsledku hospodárenia minulých rokov z 9,065%
v roku 2003 až na 18,080% v roku 2006. Z toho vyplýva, že stále väčšia časť zisku ostáva v podniku na reinvestovanie. Ako som už spomínala, investičné aktivity stále rastú, preto musí mať podnik dostatočné zdroje na ich financovanie.
