Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva
Úverový proces u bezúčelového spotrebného úveru vo vybraných bankách SR
Credit Process of Consumer Loan without aim in Selected Banks in SR
Diplomová práca
Autor: Bc. Martina Zrubáková
Financie
Vedúci práce: Ing. Adriana Šlajferčíková, PhD.
Banská Bystrica Máj 2015
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracovala samostatne a s vyuţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Banskej Bystrici dňa 27. 04. 2015 Bc. Martina Zrubáková
Poďakovanie
Chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri spracovaní mojej diplomovej práce. Moje poďakovanie patrí najmä mojej vedúcej práce, Ing.
Adriáne Šlajferčíkovej, PhD., za jej odborné vedenie, rady a pomoc, ako aj ostatným pracovníkom Katedry financií a bankovníctva za cenné pripomienky pri záverečnom spracovaní práce.
V Banskej Bystrici dňa 27. 4. 2015
Anotácia
ZRUBÁKOVÁ, Martina, Bc.: Úverový proces u bezúčelového spotrebného úveru vo vybraných bankách SR. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce:
Ing. Adriana Šlajferčíková, PhD. Rok obhajoby: 2015. Počet strán: 74.
Diplomová práca sa zaoberá úverovým procesom u bezúčelového spotrebného úveru vo vybraných bankách SR. Prvá kapitola je zameraná na teoretické východiská v problematike úverov a úverového procesu. Špecifikuje komerčnú banku, bankové operácie, úvery a ich členenie. Druhá časť práce obsahuje analýzu úverového procesu u bezúčelového spotrebného úveru vo vybraných bankách SR. Tretia kapitola práce hodnotí úverové procesy na základe údajov z analýzy.
Kľúčové slová: banka, úver, spotrebný úver, bezúčelový spotrebný úver, úverový proces.
Annotation
ZRUBÁKOVÁ Martina, Bc.: Credit Process of Consumer Loan without aim in Selected Banks in SR. [Diploma task]. Bank institute University of Prague, foreigner university of Banská Bystrica. Desk of finance and banking. Leader of the task: Ing. Adriana Šlajferčíková, PhD. Year of the general plea: 2015. Number of the pages: 74.
Diploma task is concerning on Credit Process of Consumer Loan without aim in Selected Banks in Slovak Republic. First chapter is focus on the theoretic definition of loans and credit process. It includes characteristic of the bank, bank operations, loans and its classification.
Second chapter of the task includes analysis of credit process of consumer loan without aim in selected banks in SR. Third chapter of the task is rating credit process on the basis dates from analysis.
Key words: bank, credit, consumer credit, consumer credit purpose, credit process.
OBSAH
ÚVOD ... 8
1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ V PROBLEMATIKE ÚVEROV A ÚVEROVÉHO PROCESU ... 10
1.1 Špecifikácia komerčnej banky a vymedzenie jej činnosti ... 10
1.2 Operácie komerčnej banky ... 10
1.3 Úverová činnosť komerčnej banky ... 11
1.4 Vymedzenie úveru a základné typy úverov ... 13
1.5 Spotrebný úver ... 19
1.6 Úverový proces ... 20
1.6.1 Prípravná fáza úverového procesu ... 20
1.6.2Posúdenie úverového obchodu ... 22
1.6.3 Schvaľovanie úverového obchodu ... 28
1.6.4 Uzatvorenie úverovej zmluvy a následné čerpanie úveru ... 29
1.6.5 Úverový monitoring ... 30
1.6.6Ukončenie úverového vzťahu ... 32
1.7 Zhrnutie 1. kapitoly ... 33
2 ANALÝZA ÚVEROVÉHO PROCESU U BEZÚČELOVÉHO SPOTREBNÉHO ÚVERU VO VYBRANÝCH BANKÁCH V SR ... 34
2.1 UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., a portfólio spotrebných úverov ... 35
2.2 mBank S.A., a portfólio spotrebných úverov ... 40
2.3 OTP Banka Slovensko, a.s. a portfólio spotrebných úverov ... 42
2.4 Úverový proces na praktickom príklade vo vybraných bankách SR ... 47
2.5 Úverový proces pri vybranom bezúčelovom úvere v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. ... 48
2.6 Úverový proces pri vybranom bezúčelovom úvere v mBank S.A. ... 52
2.7 Úverový proces pri vybranom bezúčelovom úvere v OTP Bank Slovensko, a.s. ...56
2.8 Zhrnutie 2. kapitoly ... 59
3 ZHODNOTENIE PRIEBEHU ÚVÉROVEHO PROCESU U BEZÚČELOVÉHO SPOTREBNÉHO ÚVERU VO VYBRANÝCH BANKÁCH V SR ... 60
3.1 Komparácia úverových procesov u bezúčelových spotrebných úverov v analyzovaných bankách a ich zhodnotenie ... 60
3.2 Výber najvýhodnejšej ponuky pre klienta ... 65
3.3 Zhrnutie 3. kapitoly ... 67
ZÁVERY A ODPORÚČANIA ... 68
ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ... 71
ZOZNAM POUŢITÝCH TABULIEK, OBRÁZKOV A GRAFOV ... 74
8
ÚVOD
Komerčné banky poskytujú pre svojich klientov mnoţstvo rôznych činností. V rámci aktívnych operácií moţno povaţovať za ťaţiskovú práve úverovú činnosť. Banky poţičiavajú peňaţné prostriedky klientom, za čo poţadujú úroky a rôzne iné poplatky v súvislosti s poskytnutím úveru, ktoré sú pre ňu výnosom. Aktívne operácie sú zdrojom zisku bánk, avšak úveroví analytici musia dobre zhodnotiť, komu úver banka poskytne a komu nie.
Poskytovanie úveru sa skladá z určitých etáp, ktoré môţeme zhrnúť pod názvom úverový proces.
Cieľom diplomovej práce bolo v nadväznosti na teoretické poznatky skúmanej problematiky uskutočniť analýzu v oblasti úverového procesu u bezúčelového spotrebného úveru vo vybraných bankách SR a zhodnotiť jeho priebeh.
Obsahom prvej kapitoly je vymedzenie teoretických východísk v problematike úverového procesu. Prvá kapitola obsahuje šesť podkapitol a posledná kapitola je ďalej členená. Úvodná časť prvej kapitoly je zameraná na špecifikáciu komerčnej banky a vymedzenie jej činností. Postupne prechádzame k operáciám komerčnej banky ktoré uvádzame od rôznych autorov. Tretia podkapitola vymedzuje úverovú činnosť komerčnej banky. Následne vymedzujeme úvery a základné typy úverov, konkrétne krátkodobých, strednodobých a dlhodobých. Predposledná podkapitola našej diplomovej práce vymedzuje len spotrebný úver, a to z dôvodu témy práce. Šiesta, a zároveň posledná podkapitola je venovaná úverovému procesu, ktorý je vymedzený podľa niekoľkých autorov.
Obsahom druhej kapitoly je analýza úverového procesu u bezúčelového spotrebného úveru vo vybraných bankách v SR.
V tretej časti diplomovej práce uvádzame porovnanie úverového procesu pri bezúčelovom spotrebnom úvere. Vyhodnocujeme, ktorý s úverov je pre klienta najvýhodnejší a zároveň vyhodnocujeme analyzované úverové procesy.
V teoretickej časti diplomovej práce vyuţívame deskriptívnu metódu. V druhej časti práce uplatňujeme analýzu, konkrétne pri úverovom procese u bezúčelového spotrebného úveru. V tretej kapitole uplatňujeme komparáciu. Na konci tretej kapitoly a v záveroch
9
a odporúčaniach sumarizujeme zistené poznatky z teórie a praxe, čím uplatňujeme metódu syntézy.
10
1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ V PROBLEMATIKE ÚVEROV A ÚVEROVÉHO PROCESU
Prvá kapitola sa zameriava na vymedzenie problematiky úverov a úverového procesu z pohľadu teórie. V druhej podkapitole špecifikujeme podľa niekoľkých autorov komerčnú banku a jej činnosti, ktoré vykonáva. Tretia podkapitola zahŕňa úverovú činnosť komerčnej banky. Štvrtá podkapitola vymedzuje úver a základné typy úverov. V piatej podkapitole vymedzujeme spotrebný úver a v šiestej podkapitole špecifikujeme úverový proces, ktorý je témou diplomovej práce. Tak ako úvery, tak aj úverový proces vymedzujeme na základe viacerých autorov.
1.1 Špecifikácia komerčnej banky a vymedzenie jej činnosti
Podľa § 2. ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov je banka právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, zaloţená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady, poskytuje úvery a má na výkon týchto činností udelené bankové povolenie. Komerčná banka je jedným z najdôleţitejších subjektov finančného trhu a uskutočňuje rôzne bankové činnosti, z ktorých spomenieme napr. poskytovanie platobných sluţieb a zúčtovanie, poskytovanie investičných sluţieb a činností, investovanie do cenných papierov na vlastný účet, finančný lízing, poskytovanie záruk, otváranie a potvrdzovanie akreditívov, finančné sprostredkovanie a ďalšie (Vokorokosová, 2008, s. 39).
Komerčná banka je špecifický podnikateľský subjekt, ktorý má v porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi mnohé špecifické črty a osobitosti. Základným cieľom komerčnej banky je snaha o dosahovanie maximálneho zisku (maximalizácia trhových cien akcií banky) pri dodrţaní zásad stability a bezpečnosti z hľadiska rizík bankového podnikania. Banku by sme mohli charakterizovať aj ako finančného sprostredkovateľa – prijíma vklady od tých, ktorí chcú sporiť, a poskytuje úvery tým, ktorí majú príleţitosť na investovanie (Horvátová, 2000, s. 41).
1.2 Operácie komerčnej banky
Komerčné banky poskytujú pre svojich klientov mnoho rôznych činností, ktoré môţeme zhrnúť pod názvom operácie komerčných bánk alebo bankové obchody. Na vykonávanie
11
týchto činností banky zhromaţďujú potrebné mnoţstvo finančných prostriedkov, pričom obchodujú s vlastnými a cudzími zdrojmi. Operácie bánk rozdeľujeme na aktívne, pasívne a neutrálne (Boušková, 2006, s. 19).
Pasívne operácie
Mičeková et al. (2006, s. 26–27) charakterizuje bankové pasívne operácie ako operácie, ktoré sa zameriavajú na získavanie cudzích zdrojov od klientov, s ktorými banky ďalej obchodujú. Ide prevaţne o vkladové operácie, teda peňaţné prostriedky prichádzajú do banky.
Pri vkladových operáciách vystupuje banka ako dlţník, pretoţe za prenechané peniaze dlhuje klientovi úrok. Práve cudzie zdroje tvoria podstatnú časť kapitálu kaţdej banky.
Neutrálne (sprostredkovacie) operácie
Nezaraďujú sa do bilancie banky a nemajú charakter ani veriteľských, ani dlţníckych operácií. Takými operáciami sú napr. devízové a zmenárenské operácie, sprostredkovanie platobného styku, správa a úschova cenných papierov a podobne (Belás et al., 2007, s. 70).
Aktívne operácie
Podľa Kudzbela (2000, s. 26) sú „aktívne operácie zdrojom výnosov a zisku kaţdej komerčnej banky a sú základom jej úspešnosti na trhu.“ Pri aktívnych operáciách banka poskytuje klientom peňaţné prostriedky (najčastejšie vo forme úverov a pôţičiek), ktoré získa pri realizácií pasívnych operácií. Najčastejšie sa vykonávajú úverové operácie, pri ktorých vystupuje banka ako veriteľ a za poskytnuté peniaze poţaduje od klienta úrok.
1.3 Úverová činnosť komerčnej banky
Ďalej nadväzujeme na uţ spomínané aktívne operácie so zameraním na úverovú činnosť, ktorá patrí k základným operáciám banky. U väčšiny bánk tvoria podstatu aktívnych operácií práve úverové obchody. Banky poskytujú celý rad rôznych druhov úverov. Pre banku je veľmi dôleţité vedieť správne odhadnúť klienta a jeho schopnosti splácať v budúcnosti svoje záväzky. Záleţí od toho úspešnosť banky, ktorá verí, ţe poţičané peniaze sa jej v dohodnutom termíne vrátia, pretoţe vţdy tu existuje riziko, ţe klient nebude schopný platiť a v určenom čase peniaze nevráti. Úlohou pracovníka banky je preskúmať rozsah rizika a snaţiť sa ho zredukovať na minimum. Banka musí zhromaţdiť všetky potrebné informácie o
12
klientovi, na základe ktorých poverený pracovník rozhodne o poskytnutí, resp. neposkytnutí úveru. Avšak aj po preverení klienta a predloţenej dokumentácie záleţí hlavne na skúsenostiach a dobrom odhade bankára, či daný úver poskytne alebo nie. Úverový pracovník by sa mal správať profesionálne a mal by byť objektívny. Rozhodujúca je odpoveď na otázku, aké veľké je riziko, ţe klient nebude schopný úver splácať (Kráľ, 2009, s. 176).
Ak sa banka rozhodne úver poskytnúť, je nevyhnutné dodrţať a naplniť tieto štyri základné princípy:
Princíp návratnosti úveru – na začiatku banka od klienta (podnikateľskej jednotky) vyţaduje, aby predloţil podnikateľský plán, resp. komplexné posúdenie finančnej situácie. Banka podnikateľský plán preskúma a na základe finančných údajov posúdi, či je klient schopný úver splácať. Vzhľadom k tomu, ţe posúdenie návratnosti je základným bodom pre poskytnutie úveru, banka sa nemôţe drţať len údajov od ţiadateľa. Vypracováva si vlastnú analýzu úveryschopnosti klienta a pouţíva pritom viaceré techniky.
Princíp zaistenie – na základe miery rizika v návratnosti úveru poţaduje banka zaistenia úveru. Cieľom je odstrániť alebo aspoň minimalizovať straty v prípade nesplatenia úveru. Zaručenie banka realizuje záloţným právom na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok a ručením treťou osobou. Najčastejšie banky na zaistenie prijímajú nehnuteľný majetok, na ktorý sa podpíše záloţná zmluva alebo pri ktorom banka na základe zmluvy obmedzuje disponovanie vlastníkovi aţ do doby splatenia úveru. Ďalšou formou zaručenia sú vklady, ktoré sa musia vinkulovať v prospech banky alebo cenné papiere, ktoré banka na základe zádrţnej zmluvy zadrţí a spravuje. Ako zaistenie môţe banka prijať aj osobný majetok klienta, ktorý zadrţí aţ do splatenia úveru. Veľmi často sa ako zabezpečovací inštrument vyuţívajú aj bianko zmenky, zásoby alebo pohľadávky z obchodného styku. Banka si vyberie takú formu zabezpečenia, ktorá v konkrétnom prípade minimalizuje riziko.
Princíp efektívnosti úveru – výška úroku je dôleţitá aj pre banku, aj pre klienta.
Celková výška úrokov, ktoré banka inkasuje, by mala byť vyššia ako náklady na získanie prostriedkov pre poskytnutie úveru. Úroky spolu s ďalšími poplatkami
13
musia priniesť banke zisk a zohľadniť riziko, komplexnosť a náročnosť sluţieb, ktoré poskytuje.
Princíp účelovosti úveru – banka preveruje, na aký účel chce klient pouţi ť úver a či je moţné z pohľadu banky úver akceptovať. V úverovej zmluve sa uvádza účel úveru a v prípade jeho nedodrţania ide o porušenie zmluvných podmienok (Tkáčová et al., 2009, s. 181).
1.4 Vymedzenie úveru a základné typy úverov
Úver je neoddeliteľnou súčasťou ţivota všetkých ekonomických subjektov – štátu, podnikov i domácností. Tieto subjekty zasahuje z obidvoch moţných pohľadov – teda nachádzajú sa v tomto procese aj na strane veriteľov aj na strane dlţníkov.
Pri skúmaní teoretickej časti témy úverovania sa stretávame s niekoľkými podobnými i rôznymi typmi definícií pojmu úver. Usudzujeme teda, ţe neexistuje jednotná charakteristika tohto pojmu, alebo je potom zloţená z niekoľkých pohľadov a takto ucelená
definícia plne popisuje význam daného výrazu. Preto aj my uvedieme definície od viacerých autorov, ktoré podávajú informáciu aj osobitne, no vo vzájomnom kontexte pomáhajú dotvoriť si obraz o danej problematike. (Horvátová et al., 2010, s. 21).
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách definuje pojem úver stručne, jasne a jednoducho ako dočasné poskytnutie peňaţných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfaitingu. “ (Pinter, 2010, s. 5)
Úver je vzťah medzi hospodáriacimi jednotkami vznikajúci v momente, v ktorom sa nevymieňajú ekvivalenty, keď hospodáriaca jednotka poţičiava peňaţné prostriedky inej hospodáriacej jednotke alebo keď odberateľ neplatí hneď po prevzatí tovaru alebo sluţieb.
Predávajúcemu, ktorý v momente predaja získal peňaţné prostriedky v podobe pohľadávky, zostávajú tieto peniaze buď s jeho súhlasom alebo aj bez neho u kupujúceho, poţičiava mu ich po dobu, po ktorú sú u neho dočasne voľné a odberateľ ich vyuţíva vo svojom reprodukčnom procese. Peniaze sú totiţ nie vecou ako takou, ale vecne vyjadreným resp.
stelesneným výrobným vzťahom medzi ľuďmi (Belás et al., 2007, s. 136).
Belás (2005, s. 66) charakterizuje úver ako vyuţívanie dočasne voľných peňaţných
14
prostriedkov ekonomických subjektov (podnikateľských subjektov, obyvateľstva a štátu) na financovanie dočasne voľných potrieb iných ekonomických subjektov.
Pojem úver vyjadruje zapoţičanie peňaţného kapitálu - znamená prenechanie hospodárskeho práva disponovať kapitálom oproti záväzku vrátiť neskôr zapoţičaný kapitál majiteľovi a vyplatiť mu istú peňaţnú čiastku (úrok), ktorá je odmenou za zapoţičanie.
Stručne sa dá taktieţ povedať, ţe úver je časovo obmedzené, úplatné prenechanie peňazí k voľnému alebo zmluvne viazanému pouţitiu (Šenkýřová, 1998, s. 13).
Z uvedeného vyplýva, ţe pri poskytovaní úveru dochádza k alokácií voľných finančných prostriedkov od jedného subjektu, ktorý ich má prebytok, k druhému, ktorý naopak tieto prostriedky potrebuje. Za túto sluţbu si poskytovateľ nárokuje odplatu vo forme úroku, výška ktorého záleţí od rôznych faktorov.
Môţeme teda konštatovať, ţe úver je základným a neoddeliteľným prostriedkom ekonomického rastu, rozvoja, zvyšovania produktivity, intenzity hospodárskej činnosti a ţivotnej úrovne. Netreba však zabúdať, ţe i systém úverovania má svoje slabé stránky, teda ţe zlyháva, resp. ţe môţe počas jeho priebehu dôjsť k moţným, predvídateľným a predsa neţelaným situáciám, ktoré ovplyvňujú aspoň jeden zo subjektov tohto procesu negatívne (Kudzbel, 2000, s. 27).
Členenie úverov môţe nadobudnúť mnoţstvo podôb podľa zvolených kritérií.
Preto aj my následne uvádzame dve členenia, ktoré povaţujeme za najdôleţitejšie. Belás (2005, s. 69) pouţíva vo svojej publikácií nasledovné členenie:
podľa dlžníkov:
fyzická osoba,
podnikateľ, z časového hľadiska:
krátkodobé úvery,
strednodobé úvery,
dlhodobé úvery,
podľa metódy poskytnutia úveru:
účelové úvery,
kontokorentné úvery,
revolvingové úvery,
15 z hľadiska účelu:
prevádzkové úvery,
investičné úvery,
preklenovacie úvery,
hypotekárne úvery,
spotrebné úvery, z menového hľadiska:
úvery v domácej mene,
úvery v cudzej mene.
Ďalšia moţnosť členenia úverov je podľa Zimkovej (2009, s. 237) nasledovná:
z hľadiska úverového subjektu:
úvery pre obyvateľstvo,
špeciálne úvery pre študentov a mladých,
úvery pre klientov vykonávajúcich slobodné povolanie,
úvery pre podnikateľov a malé firmy,
úvery pre malé a stredné podniky,
úvery pre veľké podniky,
úvery pre verejný a neziskový sektor,
medzibankové úvery, z hľadiska úverovej techniky:
peňaţné úvery,
záväzkové úvery a záruky,
z hľadiska meny, v ktorej bol úver poskytnutý:
úvery v domácej mene,
úvery v inej ako domácej mene, z časového hľadiska:
krátkodobé úvery,
strednodobé úvery,
dlhodobé úvery.
16
V súčasnosti banky poskytujú na krytie finančných potrieb klientov – podnikov mnohé úverové produkty. Medzi najbeţnejšie krátkodobé produkty môţeme zaradiť nasledovné:
kontokorentný úver, revolvingový úver, eskontný úver,
avalový úver (Zimková, 2009, s. 237).
Kontokorentný úver
Predstavuje prostriedky, ktoré banka poskytuje v pohyblivej výške klientovi na jeho beţnom účte. Formálnym základom tohto typu úveru je kontokorentný účet, t.j. taký beţný účet, na ktorom je moţný kreditný aj debetný zostatok .
V prospech tohto účtu pripisuje banka všetky došlé úhrady a na jeho ťarchu zúčtováva všetky klientove platby. Porovnaním týchto peňaţných tokov vzniká na beţnom účte buď peňaţný vklad alebo na ňom banka poskytuje úver. V určitých pravidelných termínoch robí banky vyúčtovanie kontokorentu, necháva si od klienta odsúhlasiť saldo účtu a zúčtováva úroky, poplatky a provízie. Klient a banka si v zmluve dohodnú výšku debetného salda vo forme úverového limitu. Tento typ úveru je výhodný tak pre banku ako i pre klienta, banke totiţ zabezpečuje vyššiu úrokovú sadzbu a klientovi vzniká moţnosť kontinuálneho a pruţného čerpania peňaţných prostriedkov, pričom nie je potrebná zo ţiadnej strany ţiadna ďalšia administratíva (Horvátová et al., 2010, s. 22).
Tento typ úveru je vhodný najmä na sezónne potreby kapitálu, vyrovnanie výkyvov beţného účtu, na dlhšiu potrebu obeţného majetku alebo aj ako preklenovací úver. Produkt má aj ďalšie výhody i nevýhody. Banka môţe podmieniť existenciu účtu viazanosťou klienta v banke a taktieţ aj úrokové sadzby sú pomerne vysoké a pri prekročení úverového limitu si banka uplatňuje ďalšie poplatky. Na druhej strane môţe ale klient pruţne a kontinuálne čerpať prostriedky vo výške, v akej práve potrebuje (Vokorokosová, 2008, s. 75).
Revolvingový úver
Špeciálnou modifikáciou kontokorentného úveru je revolvingový úver. Predmetný úver je na rozdiel od predchádzajúceho uţ právnou dohodou, kde banka určí maximálnu moţnú výšku čerpania úveru, pričom klient nie je povinný čerpať ho v plnej výške, avšak za
17
to, ţe banka musí byť pripravená kedykoľvek mu poskytnúť likviditu môţe klient platiť isté poplatky. Pouţíva sa najmä pri financovaní opakujúcich sa potrieb, teda na rovnaké účely (napríklad zaobstaranie zásob). V prípade, ţe klient prekročí úverový limit, otvára sa nový úver (Mičeková, 2006, s. 78).
Vlachynský (2002, s. 57) povaţuje za dlhodobé úvery finančné zdroje získavané podnikmi úverovou formou na dobu prekračujúcu 4 aţ 6 rokov. Ako strednodobé sa charakterizujú úvery s lehotou splatnosti pod túto hranicu, pokiaľ prekračuje 1 rok.
Vzhľadom na to, ţe časová hranica medzi dlhodobými a strednodobými úvermi nie je striktne vymedzená a aj formy úverov sú identické, uvádzame formy strednodobých a dlhodobých úverov spoločne. Rozhodli sme sa bliţšie charakterizovať dva konkrétne typy dlhodobých a strednodobých úverov:
hypotekárny, investičný.
Hypotekárny úver
Pri tomto type úverov ide o prostriedky poskytované na nákup, výstavbu, rekonštrukciu a údrţbu nehnuteľností. Poskytujú ich špecializované banky (hypotekárne banky), resp. obchodné banky, ktoré v rámci svojej licencie majú aj právo tieto úvery poskytovať. Splatnosť hypotekárnych úverov je dlhodobá (spravidla 15 – 30 rokov).
Subjekt, ktorý chce získať hypotekárny úver ponúkne banke ako záruku istý nehnuteľný majetok. Banka zaťaţí tento majetok hypotékou, t.j. nechá zapísať do verejne vedených kníh vlastníctva svoje záloţné právo a poskytne ţiadateľovi úver. Ak by dlţník neplnil svoje záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, má potom banka právo príslušné nehnuteľnosti predať a uhradiť tak svoju pohľadávku. Splácanie hypotekárneho úveru sa uskutočňuje anuitnou formou, čiţe pravidelnými splátkami rovnakej výšky, ktoré tvorí úmor (istina) a úrok, pričom pomer úmoru a úroku je v kaţdej anuite odlišný. Splácanie sa realizuje v pravidelných intervaloch, a to mesačne, štvrťročne a prípadne polročne. Prvú anuitnú splátku je moţné uskutočniť aţ po vyčerpaní hypotekárneho úveru, pričom banka môţe povoliť odklad prvej anuitnej splátky, maximálne 6 mesiacov od vyčerpania. V prípade postupného čerpania, resp. odkladu prvej anuitnej splátky, platí klient len úroky zo skutočne vyčerpanej sumy. Úrokovú sadzbu pri poskytovaní hypotekárneho úveru tvoria dve zloţky, a to základná sadzba a odchýlka. Základná úroková sadzba a nemení do obdobia emisie hypotekárnych
18
záloţných listov (HZL). Po emisii HZL môţe banka jednostranne meniť základnú úrokovú sadzbu v rámci stanovenej odchýlky, ktorej rozpätie stanovené odchýlkou od základnej úrokovej sadzby je fixné počas celého trvania úverového vzťahu. (Vlachynský, 2002, s. 57).
Investičný úver
Pri investičnom úvere sa podľa Pintera (2010, s. 9) vo väčšine prípadov jedná o úver na financovanie rozvojových potrieb ekonomického subjektu. Rozhodujúcou podmienkou na poskytnutie investičného úveru je podrobná analýza finančnej a ekonomickej situácie ţiadateľa. Charakteristickými črtami investičných úverov je lehota splatnosti 1 aţ 10, resp. 15 rokov, splácajú sa postupne pravidelnými splátkami v priebehu celého trvania dlhu, sú spravidla zabezpečené nehnuteľným majetkom pri dlhodobých úveroch a krátkodobým majetkom v prípade strednodobých úverov. Cenou investičného úveru je úrok, ktorý je stanovený formou pevnej, resp. pohyblivej úrokovej miery.
Koščo (2006, s. 90) charakterizuje investičný úver ako produkt najčastejšie pouţívaný na financovanie rozvojových potrieb podniku. Moţno ho však pouţiť aj na krytie potrieb prevádzkového charakteru s návratnosťou prekračujúcou 1 rok (napr. výroba objednaného unikátneho zariadenia v strojárskom podniku, príprava veľkej zákazky stavebnou firmou a pod.).
Prostriedky na splácanie úveru sa majú vytvárať z výnosov úverových objektov.
Potenciálni veritelia preto skúmajú efektívnosť projektov, na ktoré poskytujú úver.
Rozhodujúcou podmienkou na poskytnutie úveru je podrobná analýza finančnej a celkovej ekonomickej situácie ţiadateľa vrátane zhodnotenia očakávaného výnosu úverového projektu a dlhodobého výhľadu finančnej situácie potenciálneho dlţníka. Analýza býva zaloţená jednak na podnikových podkladoch, jednak na externých informáciách. Pozitívne výsledky analýzy sú rozhodujúce na uzavretie úverovej zmluvy.
Investičné úvery môţu byť vnútroštátne, alebo majú charakter medzinárodného úveru. Ak ide o bankové úvery poskytované na veľké projekty, vystupujú ako veritelia často bankové konzorciá, aby sa rozloţilo riziko. Vzhľadom na vyššiu rizikovosť je pri medzinárodných úveroch osobitne dôleţitá kvalita záruk (Boušková, 2006, s. 47).
19
Rôzne banky pripisujú tomuto typu úveru rôzne charakteristiky. OTP Bank Slovensko, a.s. charakterizuje investičný úver ako prostriedok, ktorý umoţní financovať investičné aktivity klienta, akými sú napríklad kúpa, rekonštrukcia, modernizácia nehnuteľného majetku, nákup strojov, technológie a podobne (www.otp.sk, 14. 03. 2015).
1.5 Spotrebný úver
Spotrebný úver je úver poskytovaný fyzickým osobám na nákup tovarov a sluţieb. Pri podpise úverovej zmluvy sa banka zaoberá ekonomickou situáciou a postavením klienta. Na preukázanie schopnosti splácať úver banka zisťuje zamestnanie klienta a moţnosti ručenia pre prípad jeho platobnej neschopnosti. Ručiť sa dá hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom alebo ručením ďalších osôb. Banka musí mať prehľad aj o ostatných záväzkoch ţiadateľa o úver. V niektorých prípadoch môţe ţiadateľ ručiť aj tovarom, ktorý za spotrebný úver nakupuje, napríklad automobil. Doba splatnosti spotrebného úveru môţe byť aj niekoľko rokov, v prípade spotrebného úveru na stavbu domu aj niekoľko desaťročí.
Okrem poskytovania spotrebných úverov poţičaním hotovosti môţu banky financovať potreby klientov aj tak, ţe síce neposkytnú prostriedky priamo, ale poţičaním svojho mena pomôţu klientovi získať úver iným spôsobom (Kudzbel, 2000, s. 30).
Spotrebné úvery slúţia na financovanie súkromných potrieb klientov. Medzi najbeţnejšie typy spotrebných úverov zaraďujeme:
spotrebný terminovaný úver – je úver fyzickým osobám, poskytnutý buď priamo klientovi banky ako priamy úver, alebo prostredníctvom obchodných spoločností ich zákazníkom ako nepriamy úver. Charakteristické je zmluvné stanovenie termínu poskytnutia úveru, časový harmonogram splácania s dohodnutou presnou výškou jednotlivých splátok a s dátumom ukončenia zmluvného vzťahu. Spotrebný úver môţe byť klientovi poskytnutý ako účelový úver alebo bezúčelový úver, ktorý sa poskytuje ako krátkodobý, strednodobý respektíve dlhodobý.
Spotrebný úver poskytnutý formou povoleného debetného limitu – pri danom úvere sa nevyuţíva ţiadny splátkový ani čerpací kalendár, čiţe banka svojim klientom
20
poskytuje flexibilné úverové prostriedky, bez dokladovania účelovosti ich pouţitia.
Tieto prostriedky komerčná banka poskytuje klientom formou povoleného debetného limitu. Na tomto úvere sa klient dohodne s bankou vopred, stanoví sa debetný limit, ktorý klient nesmie prekročiť, ako aj ďalšie podmienky čerpania úveru. Spotrebný úver poskytnutý formou povoleného debetného limitu komerčná banka poskytuje len vybraným klientom, ktorí spĺňajú podmienky stanovené bankou (Pinter, 2010, s. 25).
1.6 Úverový proces
Úverový proces môţeme charakterizovať ako proces jednotlivých činností, ktoré na seba nadväzujú a vykonávajú sa počas úverového vzťahu. Úverový proces zahŕňa všetky dôleţité etapy a činnosti, ktoré sú potrebné pri poskytnutí úveru. Jednotlivé etapy bývajú väčšinou upravené a prispôsobené na podmienky kaţdej komerčnej banky (Medveď et al., 2012, s. 200).
Úverový proces moţno zhrnúť do nasledovných krokov:
1. prípravná fáza úverového procesu (prvé rokovanie klienta s bankou, ponuka úverových produktov, získanie predbeţných informácií o klientovi, ţiadosť o úver),
2. posúdenie úverového obchodu (hodnotenie ţiadosti bankou – úverová analýza, stanovenie ceny úveru),
3. schvaľovanie úverového obchodu,
4. uzatvorenie úverovej zmluvy a následné čerpanie úveru,
5. úverový monitoring (sledovanie a kontrola plnenia úverových podmienok), 6. ukončenie úverového vzťahu (vyrovnanie obchodu a ukončenie úverového
vzťahu, resp. vymáhanie pohľadávky v prípade nesplácania úveru) (Pinter, 2010, s. 34-35).
1.6.1 Prípravná fáza úverového procesu
Keď sa klient rozhodne, ţe potrebuje úver, tak si v prvom rade dohodne úvodné stretnutie so zamestnancom banky. Cieľom tohto stretnutia je získať informácie o potrebách klienta, oboznámiť ho so základnými podmienkami pri poskytovaní úveru a
21
dokladmi, ktoré je potrebné priloţiť k ţiadosti a sú nevyhnutné pre získanie úveru. Teda predmetom jednania býva poţadovaná výška úveru, druh úveru, účel, čerpanie a splácanie úveru. Toto rokovanie má zatiaľ len predbeţný a nezáväzný charakter, pretoţe klient môţe navštíviť viacero bánk, ponuky porovnať a vybrať pre neho najvýhodnejšiu. V prípade kladného rozhodnutia musí klient predloţiť ţiadosť o poskytnutie úveru s potrebnými prílohami, ktoré podávajú nevyhnutné informácie k danej ţiadosti (Zimková, 2009, s. 227) .
Banke je potrebné poskytnúť nasledovné informácie pri ţiadaní o úver:
osobné údaje o žiadateľovi (v prípade právnickej osoby), medzi ktoré patrí obchodný názov, sídlo, IČO, druh a účel úveru, predpokladaný reţim čerpania a splácania úveru, výška úveru a mena, v akej má byť úver poskytovaný, predmet podnikateľskej činnosti – je potrebné predloţiť doklad o oprávnení na podnikateľskú činnosť, klient predkladá výpis z Obchodného registra (keď sa jedná o právnickú osobu),
údaje o právnych, majetkových a finančných pomeroch klienta,
údaje o doterajšej podnikateľskej činnosti – k ţiadosti je nutné pripojiť účtovné výkazy, ako sú súvahy, výkazy ziskov a strát, výkazy peňaţných tokov aspoň za posledné 2 účtovné obdobis o doterajšej podnikateľskej činnosti – k ţiadosti je nutné pripojiť účtovné výkazy: súvahy, výkazy ziskov a strát, výkazy peňaţných tokov aspoň za posledné 2 roky a údaje o aktuálnej majetkovej situácií (charakteristika firmy, vlastnícke vzťahy a pod.),
podrobnú prognózu vývoja finančnej situácie klienta počas trvania úverového vzťahu, údaje o moţných zabezpečovacích inštrumentoch, ktoré môţu byť vyuţité k zaisteniu poskytnutého úveru. Ak ide o hnuteľný majetok, klient predkladá technický preukaz, znalecký posudok a poistnú zmluvu na objekt zabezpečenia. V prípade nehnuteľného majetku je potrebný list vlastníctva, cenové mapy a poistná zmluva na objekt záruky vinkulovaná v prospech banky. Pri pohľadávkach predloţí klient ich prehľad spolu s lehotou splatnosti a dohodu s dlţníkom o zaplatení pohľadávky v prospech banky.
Ţiadosť o poskytnutie úveru s prílohami sú základné podklady na analýzu úverovej spôsobilosti klienta, na vypracovanie úverovej zmluvy a na dojednanie potrebného zabezpečenia úveru (Zimková, 2009, s. 229).
22 1.6.2 Posúdenie úverového obchodu
Po predloţení ţiadosti o úver a jej príloh pokračuje úverový proces posúdením úverového obchodu, čo sa povaţuje za jednu z najdôleţitejších etáp úverového procesu. Táto etapa zahŕňa analýzu finančnej situácie klienta a stanovenie ceny úveru, ktoré si priblíţime v nasledujúcich dvoch častiach (Horvátová et al., 2010, s. 162).
Úverová analýza
Na začiatku musí banka zhodnotiť ţiadosť klienta, pričom hodnotí bonitu klienta a vykonáva úverovú analýzu, ktorá sa skladá z dvoch častí, a to z finančnej a nefinančnej analýzy. Úverová analýza je jedným zo základných faktorov, ktoré determinujú kvalitu úverového portfólia banky. Hlavným cieľom je posúdiť schopnosť a ochotu klienta splácať poskytnutý úver, či plniť iné dohodnuté záväzky voči banke. V prípade nesprávneho posúdenia banky sa môţe stať, ţe banka poskytne úver klientovi, ktorý nebude schopný úver splácať alebo odmietne klienta, ktorý by tento úver riadne splácal. V obidvoch prípadoch by banka zaznamenala stratu (Medveď et al., 2012, s. 178).
Úverová analýza je neoddeliteľnou súčasťou kaţdého úverového procesu. Predstavuje jeden z najdôleţitejších faktorov, ktorý ovplyvňuje kvalitu úverového portfólia banky. Jej primárnym cieľom je komplexne posúdiť schopnosť klienta v budúcnosti splácať poskytnutý úver, či plniť iné dojednanie záväzku voči banke. Takáto analýza by mala identifikovať, kvantifikovať a posúdiť riziká vzťahujúce sa k daným obchodom. Základom je teda vyhnutie sa skutočnosti, ţe banka poskytne úver klientovi, ktorý nebude schopný v budúcnosti splácať tento úver vrátane úrokov. Na druhej strane sa dá povaţovať za chybu banky tieţ situácia, kedy neposkytne úver klientovi, ktorý by bol schopný splácať bol. V tomto prípade sa totiţ banka sama pripravuje o moţný úrokový zisk. Keďţe cieľom úverovej analýzy je komplexné posúdenie úvero-schopnosti ţiadateľa o úver, bolo by chybou zohľadňovať iba finančnú situáciu klienta. Veľmi dôleţitú rolu totiţ zohrávajú tieţ nefinančné zdroje úverovej analýzy (Dvořák, 2001, s. 421).
Fyzická osoba - nepodnikateľ je osoba, ktorej príjmy neplynú z podnikateľskej činnosti, hovoríme teda o nepodnikateľských príjmoch (príjmy zo závislej činnosti, dôchodky, úroky z vkladov atď.). Preverenie dôveryhodnosti týchto osôb je relatívne najjednoduchšie, v podstate
23
bankám stačí posúdiť, či jej príjmy plynúce zo všetkých zdrojov, ktoré má k dispozícii, budú postačujúce na úhradu všetkých jej výdavkov a na splácanie dohodnutého úveru a jeho úrokov (Dvořák, 2001, s. 421).
Proces úverovej analýzy u podnikateľského subjektu sa uskutočňuje hodnotením finančného rizika. Musí sa uskutočniť analýza určitých ukazovateľov a údajov o minulom vývoji z výkazov ţiadateľa. Následne sa vypočítané ukazovatele porovnávajú s hodnotami typickými pre dané odvetvie, ak je to moţné, a v prípade korporátnych klientov postupuje banka individuálne. Analýza výkazov je dôleţitá nielen pre poskytnutie úveru, ale aj jeho ďalšie sledovanie. Preto je potrebné, aby podnikateľské subjekty pravidelne predkladali finančné výkazy (Mičeková et al. 2006, s. 41).
Finančná analýza
Zameriava na analýzu a zhodnotenie finančných výkazov a pozostáva najmä z ukazovateľov rentability, zadlţenosti, likvidity a aktivity, ktoré sú nasledovné (Zalai et al.
2010, s. 78):
1. Ukazovatele rentability (výnosnosti) - predstavujú vzťah medzi výsledkom hospodárenia (VH) a vloţenými zdrojmi a informujú o úspešnosti podnikateľskej činnosti. Patrí sem:
rentabilita kapitálu ROE = (VH po zdanení / vlastný kapitál) x 100 rentabilita aktív ROA = (VH po zdanení / aktíva) x 100
rentabilita trţieb ROS = (VH po zdanení / trţby) x 100
2. Ukazovatele zadlženosti (finančnej štruktúry) - hodnotia zadlţenosť podniku. Dôleţité je poznať podiel cudzích a vlastných zdrojov, ktoré ovplyvňujú finančnú stabilitu podniku. Čím platí - vyšší podiel vlastných zdrojov, tým je podnik stabilnejší. Tieto ukazovatele charakterizujú najmä:
celková zadlţenosť = (záväzky / celkový kapitál) x 100
úverová zadlţenosť = (bankové úvery / celkový kapitál) x 100 dlhodobá zadlţenosť = (dlhodobé záväzky / vlastný kapitál) x 100 koeficient samofinancovania = (vlastné imanie / celkový kapitál) x 100
24
platobná neschopnosť = krátkodobé záväzky / krátkodobé pohľadávky tokové zadlţenie = záväzky / cash flow
finančná páka = aktíva / vlastný kapitál
stupeň krytia = vlastné imanie / dlhodobý majetok
Pri analýze sa môţe pouţiť aj ukazovateľ stupeň krytia, podľa ktorého krátkodobý majetok by mal byť financovaný z krátkodobých zdrojov a dlhodobý majetok z dlhodobých finančných zdrojov. Banka zistí, či je podnik prekapitalizovaný alebo podkapitalizovaný.
3. Ukazovatele likvidity - analýza peňaţných tokov (cash flow) hovorí o tom, či bude k dispozícií dostatok peňaţných prostriedkov na krytie finančných potrieb podniku. Uvádzame výpočet pre celkovú likviditu:
celková likvidita = (obeţný majetok – dlhodobé pohľadávky) / krátkodobé cudzie zdroje
4. Ukazovatele aktivity - vyjadrujú ako efektívne hospodári podnik so svojim majetkom a sú nasledovné:
doba obratu zásob = (priemerný stav zásob x 360) / trţby obrat zásob = trţby / priemerný stav zásob
doba obratu aktív = (priemerný stav aktív x 360) / trţby obrat aktív = trţby / priemerný stav aktív
doba inkasa pohľadávok = (priemerný stav pohľadávok x 360) / trţby doba splácania záväzkov = (priemerný stav záväzkov x 360) / náklady
Pre hodnotenie finančno-ekonomickej situácie spoločnosti sa vyuţívajú rôzne matematicko- štatistické metódy a hodnotenia. Jedným z nich je index bonity, ktorý pracuje s týmito ukazovateľmi (Zalai et al., 2010 s. 80):
x1 = cash flow / cudzí kapitál x2 = celkový kapitál / cudzí kapitál x3 = zisk pred zdanením / celkový kapitál
25 x4 = zisk pred zdanením / celkové výkony x5 = zásoby / aktíva
x6 = celkové výkony / celkový kapitál Funkcia indexu bonity má potom takýto tvar:
B = 1,5x1 + 0,08x2 + 10x3 + 5x4 + 0,3x5 + 0,1x6
Následne sa podľa stanovenej stupnice vykonáva hodnotenie:
-3 aţ -2 => extrémne zlá situácia -2 aţ -1 => veľmi zlá situácia -1 aţ 0 => zlá situácia 0 aţ 1 => určité problémy 1 aţ 2 => dobrá situácia aţ 3 => veľmi dobrá situácia
hodnoty vyššie ako 3 => extrémne dobrá situácia.
Teda čím je hodnota B vyššia, tým je finančno-ekonomická situácia spoločnosti a jej prognóza lepšia.
Obchodné a finančné riziko spolu tvoria celkové úverové riziko, ktoré je základom pre stanovenie rizika pre danú právnickú osobu. Po zhodnotení všetkých obchodných a finančných faktorov, ktoré majú z hľadiska ţiadosti o úver význam, musí úverový analytik zaradiť daný prípad do niektorej rizikovej kategórie a odporučiť jeho poskytnutie alebo zamietnutie (Kudzbel, 2000, s. 119).
Komerčná banka vyuţíva pri preverovaní úverovej spôsobilosti informácie, ktoré moţno členiť do 3 kategórií. Vnútrobankové informácie zahŕňajú výpisy z účtov, mnoţstvo vyuţívaných produktov a sluţieb, úverovú evidenciu a pod.. Informácie od klienta sú údaje zo ţiadosti o poskytnutie úveru a z jej príloh. Externé informácie získava banka najmä od ratingových agentúr (napr. Moody´s, Standard&Poor´s, Fitch Ratings) alebo od obchodných partnerov klienta (Zimková, 2009, s. 231).
26 Nefinančná analýza
Spočíva v hodnotení obchodného rizika, pri ktorom sa posudzuje niekoľko faktorov.
Ako prvý môţeme uviesť vonkajšie prostredie, v rámci ktorého sa vykonáva analýza hospodárskeho prostredia, v ktorom podnik pôsobí, odvetvie, podiel na trhu a pod.. Pri kvalite vedenia sa hodnotí dosiahnuté vzdelanie, skúsenosti a schopnosti manaţérov, vek, zdravie a vlastnícka štruktúra spoločnosti. Úroveň vzťahu medzi klientom a bankou sa posudzuje dĺţkou úverového vzťahu a vyuţívaním účtu za posledné obdobie. Pri úverovom návrhu sa hodnotí účel a typ úveru, poţadovaná výška úveru, lehota splatnosti, stanovenie ceny, čerpanie, poplatky a pod. (Zimková, 2009, s. 229).
Podľa Bouškovej (2006, s. 60) sa obchodné riziko definuje ako súhrn faktorov, ktoré ovplyvňujú činnosť podniku bez ohľadu na charakter jeho finančnej situácie. Pri posudzovaní celkovej bonity klienta hodnotí úverový pracovník majetkové a finančné postavenie, jeho právnu spôsobilosť, osobnú dôveryhodnosť, podnikateľský plán a finančné výkazy. Pri hodnotení môţe pracovník banky poţadovať od klienta aj ďalšie podklady a môţe si overovať poznatky aj mimo klienta. Pri podnikateľských subjektoch môţe úverový analytik vykonať aj SWOT analýzu, kde popíše silné a slabé stránky podniku, prípadne jeho príleţitosti a ohrozenia z vonkajšieho prostredia.
Najproblematickejšou časťou býva väčšinou zhodnotenie osobnej dôveryhodnosti klienta, pretoţe je vo veľkej miere zaloţené na subjektívnych hodnoteniach. Osobná dôveryhodnosť klienta nevyplýva len z číselných údajov, ale napr. z pozitívnych skúseností banky s daným klientom. V nasledujúcej časti uvádzame prehľad všeobecných znakov dôveryhodnosti klienta banky – pre podnikateľský subjekt: stálosť pri voľbe banky a pobočky, dostatočný zostatok na beţnom účte v období, keď klient neţiada o úver, presné a včasné plnenie zmluvných a platobných záväzkov, tradície a imidţ firmy, stabilita finančného hospodárenia, osobné poznanie osôb vo vedení firmy, ţiadna reklamácia ich tovarov a sluţieb. (Boušková, 2006, s. 60)
Stanovenie ceny úveru
Ďalším významným krokom v úverovom procese je stanovenie ceny úveru. Pre banku je podstatné správne stanoviť cenu úveru, pretoţe je to nevyhnutné pre jej ziskovosť. Pri stanovení ceny úveru musí banka vychádzať v prvom rade z nákladov, ktoré vynaloţí pri
27
získavaní zdrojov. Cena úveru musí byť úmerná riziku, ktoré je spojené s konkrétnym úverovým prípadom (Kudzbel, 2000, s. 121).
Úroková sadzba úveru obsahuje nasledujúce poloţky:
základná úroková sadzba,
riziková prirážka, čo je cena za riziko, ktoré banka podstupuje so zohľadnením výnosovosti poskytnutého kapitálu,
zisková prirážka predstavuje výnos, ktorý banka poţaduje za poskytnutie finančných prostriedkov,
režijné náklady - kaţdá transakcia je spojená s určitými nákladmi, ktoré sa musia zahrnúť do ceny úveru, teda ide o náklady, ktoré sa spájajú s vybavením a poskytnutím úveru,
plánovaná strata z úveru, teda cena, ktorú musí klient zaplatiť za plánované riziko straty,
dĺžka úverového obdobia – čím je dĺţka úverového obdobia dlhšia, tým vyššia bude úroková sadzba (Kudzbel, 2000, s. 121).
Cenu úveru ovplyvňuje mnoho faktorov. Podľa Horvátovej et al. (2010, s. 30) ide o:
charakter transakcie - čím zloţitejší a náročnejší je daný obchod, tak si vyţaduje špecializované znalosti, za čo banky poţadujú vyšší príplatok,
podmienky trhu – cena je funkciou ponuky a dopytu na trhu a kaţdá ich zmena ovplyvňuje aj cenu úveru,
správanie konkurencie – ak je banka porovnateľná s konkurenciou, mala by ponúknuť rovnakú alebo lepšiu cenu,
obchodná stratégia banky – banky sa snaţia podnikať na špecifických trhoch, rozvíjať činnosti v špecifických oblastiach a v záujme udrţania na trhu ponúknuť atraktívne ceny,
vzťah medzi bankou a klientom – pokiaľ ide o dlhoročných klientov banky, banka im môţe poskytnúť lepšiu cenu ako ostatným, alebo im môţe dať výhodnejšie podmienky.
28
1.6.3 Schvaľovanie úverového obchodu
Po posúdení úverového obchodu pracovníkom banky nasleduje fáza schvaľovania úveru.
Úverový pracovník vychádza pri spracovaní návrhu na úver z hodnotenia celkovej bonity klienta a jeho zámeru. Pracovník musí vykonať analýzu úverového prípadu a následne úverový návrh, ktorý obsahuje (Dvořák, 2001, s. 321):
identifikačné údaje o klientovi, údaje o poţadovanom úvere,
skrátené zhodnotenie hospodárskej situácie klienta s poukázaním na základné výsledky analýzy,
dosiahnutý počet bodov v oblasti finančnej analýzy a podnikateľského zámeru, zhodnotenie osobnej dôveryhodnosti klienta,
kvantifikáciu úverových rizík, poskytnutie záruky za úver, zdroje splácania a zdroje krytia úveru.
Po skončení analýzy vykoná pracovník záverečné hodnotenie, prípadne vyvodí ďalšie odporúčania alebo návrhy. Ak pracovník banky na základe analýz úver odporučí, posúva sa daný úver ďalej na schválenie (Pinter, 2010, s. 43).
Podľa Zimkovej (2009, s. 225) je schválenie úveru rozhodnutie banky o poskytnutí úveru a je v kaţdej banke odlišné. Rozdiely môţe byť spôsobené danou stratégiou komerčnej banky, organizačnou štruktúrou, štýlom vedenia, veľkosťou banky a zloţitosťou úveru. Základom schvaľovacieho procesu je zaistiť vysokú úroveň rozhodovania o úveroch a jeho vysokú kvalitu. Schválenie úveru sa v jednotlivých bankách môţe realizovať 3 spôsobmi, a to systémom individuálnej právomoci, systémom spoločnej právomoci alebo má túto právomoc úverový výbor:
Pri individuálnej právomoci schvaľuje úver pracovník banky samostatne, do určitého predpísaného limitu banky. Medzi výhody tohto systému patrí pruţnosť, rýchlosť, účinnosť a priama zodpovednosť úverového pracovníka za rozhodnutie. Nevýhodou môţe byť nesprávna analýza úverového prípadu, zlé rozhodnutie pracovníka, či moţnosť ovplyvnenia pracovníka zo strany klienta.
29
Taktieţ musí mať pracovník veľa skúseností v tejto oblasti a neustále sa kladú vyššie poţiadavky na odbornosť zamestnancov. Tento systém právomoci je vhodný pri menších, menej zloţitých úveroch.
V rámci spoločnej právomoci schvaľujú úver minimálne dve osoby. Medzi výhody môţeme zaradiť pruţnosť a efektívnosť systému, pevnú kontrolu nad schvaľovaním, ako aj moţnosť diskusie medzi danými pracovníkmi. K nevýhodám systému moţno zaradiť dlhší čas potrebný na schválenie úveru, keďţe ide o úvery väčšieho rozsahu.
Pri systéme právomoci úverového výboru patrí medzi výhody pevná kontrola nad schvaľovaním úveru, a tým ich vyššia kvalita. Ako nevýhodu môţeme uviesť moţnosť dominancie jedného pracovníka. Úverový výbor môţe byť neefektívny, neúčinný a na daný problém môţe reagovať pomaly.
1.6.4 Uzatvorenie úverovej zmluvy a následné čerpanie úveru
Keď sa úverový návrh schváli, dochádza k podpísaniu úverovej zmluvy, na základe ktorej vznikne úverový vzťah medzi bankou a klientom. Podľa § 497 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“
Úverová zmluva obvykle obsahuje nasledujúce náleţitosti:
určenie zmluvných strán, pričom banka vystupuje ako veriteľ a klient banky (príjemca úveru) ako dlţník,
výšku úveru a menu, v ktorej sa poskytuje úver, a v ktorej je vrátane úrokov splatný, ročnú percentuálnu mieru nákladov,
lehotu splatnosti a spôsob splácania úveru stanovuje, akým spôsobom bude úver splácaný, i konečný termín, do ktorého musí byť splatený celý vrátane úrokov, účel úveru - je dohodnutý len pri účelových úveroch a ak je v zmluve vymedzený, banka môţe obmedziť poskytnutie peňaţných prostriedkov len na tento účel,
výšku a spôsob stanovenia úrokovej sadzby, ktorá určuje, kedy a v akej výške bude
30 klient platiť úroky z úveru,
zabezpečenie úveru, ktoré dáva banke moţnosť, ako uhradiť pohľadávku z poskytnutého úveru v prípade, ţe klient úver nesplatí (Mičeková et al., 2006. s. 97).
K úverovej zmluve sa prikladajú aj ďalšie dokumenty, ku ktorým patrí napr. záloţná zmluva (ak sa ručí hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom) alebo zmenka ako nástroj zabezpečenia. Po splnení podmienok sa začína čerpať úver.
Úver sa začne väčšinou čerpať momentom presunu peňaţných prostriedkov na účet klienta.
Môţe sa čerpať jednorazovo v plnej výške alebo po častiach. Splácanie úveru môţe mať tieţ viacero foriem (Horvátová et al., 2010, s. 34).
Podľa Dvořáka (2005, s. 279) ide o nasledovné spôsoby:
splatenie jednorazovo v dobe splatnosti, kedy sa celková výška úveru splatí naraz a úroky sú splatné na konci dohodnutých období (väčšinou mesačne, štvrťročne, polročne alebo ročne),
splatenie po uplynutí výpovednej lehoty, pri ktorom je úver s výpovednou lehotou poskytovaný na dobu neurčitú a je dohodnutá výpovedná lehota na jeho vypovedanie, pričom spravidla býva dohodnutá aj minimálna lehota splatnosti (doba, počas ktorej nemôţe byť úver vypovedaný), tento úver je splatný naraz po uplynutí výpovednej lehoty od vypovedania úveru a úroky sú tieţ splatné na konci dohodnutých období,
priebežné splácanie, kedy klient spláca úver priebeţne, ale nie pravidelne, jedná sa najmä o rôzne typy kontokorentných úverov,
splácanie v pravidelných anuitách, pri ktorom sa úver spláca pravidelnými rovnakými splátkami (anuitami), kde sa mení len ich štruktúra podielu istiny a úrokov,
splácanie v pravidelných splátkach, pri ktorom sa úver spláca pravidelne v dohodnutých splátkach a spolu so splátkami sú zároveň splatné aj úroky.
1.6.5 Úverový monitoring
Znamená, ţe ak banka úver klientovi schváli, je nutné neustále sledovať plnenie
31
zmluvných podmienok a finančnú situáciu klienta. Banka musí mať neustálu kontrolu nad tým, či je schopný aj naďalej splácať úver. Monitorovanie úverov sa skladá z priebeţného sledovania informácií, faktorov a z podrobných previerok. Úverový monitoring sa však začína uţ pri preverovaní dokladov klienta na začiatku úverového vzťahu. Úvery by mali sledovať a vyhodnocovať aspoň dvaja pracovníci. Mal by to byť úverový pracovník, ktorému bol daný úver pridelený, pozná klienta, má prehľad o jeho finančnej situácií a je s ním v úzkom kontakte. Avšak úvery by mal kontrolovať ešte jeden kontrolný pracovník, ktorý nemá priamy kontakt s klientom a nezúčastnil sa schvaľovacieho procesu. Cieľom je zaistiť objektívne preverenie úveru. Úverový pracovník by mal rozumieť klientovi a odboru jeho podnikania. V rámci priebeţnej kontroly sa vykonáva kontrola úhrady poplatkov a sledovanie splátok podľa úverovej zmluvy, návštevy u klienta za účelom priameho kontaktu, sledovanie obratu na beţnom účte, zhromaţďovanie finančných informácií a výkazov priamo od klienta, priebeţné sledovanie hospodárskych a priemyselných faktorov, ktoré by mohli ohroziť schopnosť klienta splácať istinu s úrokmi a udrţiavanie úverovej evidencie, aby umoţňovala priebeţnú kontrolu úveru. Banky by si mali vo svojich vnútorných predpisoch stanoviť, ţe podrobná previerka sa bude vykonávať hlavne pri vyšších úveroch pre korporátnych klientov (Pinter, 2010, s. 38-39).
Priebeţné sledovanie úverov by malo prispieť k tomu, aby úverový analytik rozpoznal príznaky, ktoré vedú k problémom so splácaním úveru, pretoţe varovné signály často plynú z finančných výkazov klienta alebo na základe informácií od iných subjektov. Prno (2000, s.
81) vo svojej publikácií uvádza, ţe je potrebné venovať pozornosť predovšetkým nasledujúcim skutočnostiam, či:
je úver pouţitý na dohodnutý účel,
nedochádza k zhoršovaniu obchodného a finančného postavenia klienta, sú splátky istiny a úrokov platené v lehote splatnosti,
sa nezniţuje reálna hodnota úverových záruk, sú plnené ďalšie podmienky stanovené bankou.
Zmyslom tejto kontroly je identifikovať včas problematické úverové prípady. Ak banka zistí u klienta určité signály, ktoré by mohli ohrozovať splácanie úveru, musí vykonať príslušné kroky a opatrenia. Boušková (2006, s. 123) uvádza nasledovný prehľad varovných signálov.
32
Tabuľka 1 Príznaky signalizujúce problémové úverové prípady Varovné signály pochádzajúce
od dlžníka
Varovné signály obsiahnuté v účtovných výkazoch
Varovné signály získané od ostatných subjektov Pomalé a neochotné
poskytovanie informácií Nárast stavu zásob Zvýšený počet dotazov klienta Neobvyklé vyuţívanie úveru
Spomaľujúci sa obrat pohľadávok a narastanie ich
objemu
Zlé správy od iných subjektov
Ťaţká komunikácia s klientom Predaje pohľadávok neznámym faktoringovým spoločnostiam
Informácie o správnych krokoch podniknutých voči
klientovi Narušená štruktúra vedenia
podniku klienta
Narastanie obchodných a beţných prevádzkových
záväzkov
Predaje akcií firmy ich drţiteľmi (vedenie firmy,
zametnanci) Neporiadok vo firemných
priestoroch
Prenájmy a predaje majetku firmy
Nezhody vo vnútri firmy Zniţovanie ziskov z beţnej činnosti
Odchýlky od dobrých obchodných zvyklostí
Firma realizuje straty alebo má negatívny cash flow Prevody a predaje
nehnuteľného majetku firmy
Nedochádza k novým investíciám Klesajúce zostatky klientovho
beţného účtu Zmena audítora
Nedodrţiavanie splátkového kalendára úveru Neobvyklé transakcie alebo
obchody Nerealistické plány do
budúcnosti
Zdroj: Šenkýřová, 2010, s. 55.
1.6.6 Ukončenie úverového vzťahu
K ukončeniu úverového vzťahu dochádza zánikom úverovej zmluvy medzi bankou a klientom, a to viacerými spôsobmi.
Podľa Dvořáka (2005, s. 239) môţe ísť o:
odstúpenie od zmluvy, ku ktorému banka pristupuje, ak bol úver pouţitý v rozpore s účelom vymedzeným v zmluve, ak sa úver nedá pouţiť na stanovený účel alebo ak dlţník mešká s platením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
dohodu medzi bankou a klientom,
ukončenie úverového vzťahu prostredníctvom výpovede - výpoveď môţe podať
33
kaţdá strana, či uţ banka alebo klient, pričom ak v úverovej zmluve nie je dohodnutá výpovedná lehota, tak poskytnutie úveru môţe klient vypovedať s okamţitou účinnosťou a banka ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlţníkovi,
splnenie úverovej zmluvy je najideálnejší spôsob a spočíva v tom, ţe klient riadne a včas splatí svoje záväzky v dohodnutých termínoch.
1.7 Zhrnutie 1. kapitoly
V prvej časti diplomovej práce sme sa zamerali na špecifikáciu komerčnej banky od rôznych autorov. Vymedzili sme jej činnosti a operácie, ktoré vykonáva. Ďalšia podkapitola sa venovala úverovej činnosti. Štvrtá podkapitola bola zameraná na úver a základné typy
34
úverov. V posledných podkapitolách sme detailne špecifikovali spotrebný úver a úverový proces, ktorý je témou diplomovej práce.
2 ANALÝZA ÚVEROVÉHO PROCESU U BEZÚČELOVÉHO SPOTREBNÉHO ÚVERU VO VYBRANÝCH BANKÁCH V SR
Obsahom druhej kapitoly je analýza úverového procesu u bezúčelového spotrebného úveru vo vybraných bankách SR. Pre našu analýzu si vyberáme 3 bankové inštitúcie – UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., a.s., mBank S.A. a OTP Banku
35
Slovensko, a.s. Pre spracovanie druhej kapitoly vyuţívame informácie získané z uvedených stránok príslušných bánk ((http://www.unicreditbank.sk/, 04. 03. 2015), (http://www.mbank.sk/, 04. 03. 2015), (http://www.otpbanka.sk/, 04. 03. 2015)) a informácie získané konzultáciami s pracovníkmi predmetných bánk.
2.1 UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., a portfólio spotrebných úverov
Profil UniCredit Bank Czcech Republic and Slovakia, a.s.
UniCredit Bank na Slovensku vznikla fúziou UniBanky, a. s. a HVB Bank Slovakia a. s. v apríli 2007. Obe banky uţ predtým pôsobili na slovenskom trhu vyše 17 rokov a vybudovali si výnimočné renomé v niekoľkých oblastiach. Od 1. decembra 2013 UniCredit Bank v Českej republike a na Slovensku poskytuje bankové produkty a sluţby pod jednotným obchodným názvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. Na Slovensku je obchodný názov novej banky rozšírený o dodatok „pobočka zahraničnej banky“ (UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. – pobočka zahraničnej banky).
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. patrí na obidvoch trhoch medzi popredné finančné inštitúcie. Prostredníctvom jednej z najširších pobočkových sietí na Slovensku je klientom nablízku vo všetkých regiónoch. Pokrýva finančné potreby individuálnych klientov, podnikateľov a firiem. Ponúka tieţ exkluzívne sluţby pre klientov privátneho bankovníctva.
UniCredit Bank Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. patrí k lídrom vo financovaní firiem na slovenskom trhu. Obsluhuje všetky segmenty trhu. Jej klientelou sú globálne medzinárodné spoločnosti, nadnárodné a zahraničné firmy, stredne veľké firmy, developerské spoločnosti, firmy z oblasti agrobiznisu, ako aj firmy z finančného sektora. Jej konkurenčnou výhodou je, ţe je súčasťou najsilnejšej bankovej skupiny v strednej a východnej Európe.
Vďaka tomu vyuţíva prístup, ktorý umoţňuje harmonizáciu obchodných podmienok a spôsobu obsluhy veľkých medzinárodných klientov. Znamená to, ţe týchto klientov je schopná obsluhovať na rovnakej úrovni a rovnakým spôsobom, ako je zvyknutá vo svojich domovských krajinách. Má modernú firemnú kultúru. Riadi sa hodnotami tzv. Charty integrity, ktorá v rámci celej skupiny definuje základné hodnoty ako východisko správania sa
36
a konania. Je postavená na pilieroch – čestnosť, rešpekt, sloboda, transparentnosť, vzájomnosť, dôvera.
Portfólio spotrebných úverov UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.
Presto úver bezúčelový
Úver môţe klient pouţiť na čokoľvek bez potreby dokladovania účelu pouţitia finančných prostriedkov.
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. úver poskytuje v minimálnej výške úveru 650 EUR do 25 000 EUR. Klient môţe splácať úver minimálne 1 rok a maximálne 7 rokov fixne stanovenými mesačnými splátkami, ktorých výška sa počas doby splácania nemení.
Ţiadateľ o úver musí splniť tieto podmienky:
občan musí dovŕšiť 18 rokov s trvalým alebo prechodným pobytom v SR pravidelný čistý mesačný príjem min. 280 EUR
Pri podpise ţiadosti klient potrebuje:
dva doklady totoţnosti,
podpísanú ţiadosť o poskytnutie úveru, potvrdenie príjmu.
Ak je ţiadateľ o úver zamestnaný na trvalý pracovný pomer, potrebuje predloţiť: Potvrdenie o príjme zo závislej činnosti a výpisy z účtu, kde má pripisovanú mzdu za posledné 2 mesiace. Ak je podnikateľ, banke potrebuje predloţiť potvrdenie o výške príjmu na základe daňového priznania, daňové priznanie za posledné zdaňovacie obdobie, výkazy o príjmoch a výdavkoch, výkazy o majetku a záväzkoch za posledné zdaňovacie obdobie (alebo súvahu, výkaz ziskov a strát) a výpisy z podnikateľského účtu za posledných 6 mesiacov.
Presto úver na refinancovanie - zlúčenie optimalizácie úverov
Presto úver na refinancovanie je účelový úver, ktorý je poskytnutý za účelom zlúčenia spotrebných úverov, kreditných kariet a povolených prečerpaní do jedného výhodnejšieho za
37
účelom úspory. S PRESTO úverom môţu ţiadatelia nielen ušetriť, ale aj získať dodatočné finančné prostriedky.
Úver je určený všetkým občanom SR a cudzincom s povolením na trvalý alebo dlhodobý pobyt v SR. Je moţné ho získať v nasledovných parametroch. Úver je poskytovaný vo výške od 650 EUR do 25 000 EUR, na obdobie 12 aţ 108 mesiacov t.j. od 1 do 9 rokov.
Forma splácania je mesačnými anuitnými splátkami. V prípade úveru nad 10 000 EUR je vyţadovaný spoluţiadateľ. Banka poskytuje zľavu na úrokovej sadzbe vo výške 3% p.a.
v prípade poistenia schopnosti splácať úver. Poplatok za poskytnutie úveru je vo výške 50 EUR splatný v mesačných splátkach.
Výhody PRESTO úveru na refinancovanie sú nasledovné:
Zlúčenie úverov - klient získa výhodné U Konto úplne bez poplatkov a výberom z bankomatov po celom svete zdarma. Jedinou podmienkou je poslanie výplaty v minimálnej výške 400 EUR do UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.
Náklady úveru - spojením viacerých nevýhodných úverov do jedného sa klientovi zníţia mesačné výdavky a má moţnosť získať aj dodatočné prostriedky aţ do výšky pôvodnej splátky.
Flexibilita – klient si sám zvolí výšku splátky, vyberie si z moţností zníţenia splátky alebo zachovania existujúcej splátky a získania dodatočných prostriedkov, prípadne vyuţitie kombinácie oboch moţností.
Rýchle a jednoduché riešenie – výšku úspory klientovi banka oznámi v priebehu niekoľkých minút.
Minimum dokladov - po splnení podmienok je moţné poskytnúť úver aj bez dokladov o príjme.
Istota – poistenie schopnosti splácať úver s voľbou poistného rizika, ktoré klienta ochráni v prípade nečakaných ţivotných situácií. Pokrýva okrem hlavných rizík (smrti a trvalej invalidity) aj jedno z ďalších voliteľných poistení (nedobrovoľnú nezamestnanosť, hospitalizáciu a práceneschopnosť).
Presto úver 1:1 – prevedenie spotrebného úveru
Tento typ spotrebného úveru je účelový úver, ktorý ponúka moţnosť refinancovania jedného existujúceho spotrebného úveru do výhodnejšieho Presto úveru, za účelom zníţenia
