Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Charakteristika úspešného finančného poradcu
Bakalárska práca
Simona Gregušová Apríl, 2010
2
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra Financií a finančných obchodov
Charakteristika úspešného finančného poradcu
(The characteristicsof successful financial advisor) Bakalárska práca
Autor: Simona Gregušová
Financie a finančné obchody Vedúci práce: Ing. Adriana Zliechovcová
Banská Bystrica Apríl, 2010
3
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Prehlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
V Banskej Bystrici, dňa 20. apríla 2010 Simona Gregušová
4
POĎAKOVANIE
Touto cestou by som sa chcela poďakovať môjmu diplomovému vedúcemu Ing. Adriane Zliechovcovej za jej trpezlivosť, ochotu, čas ako aj odbornú pomoc pri písaní
tejto diplomovej práce.
5
ANOTÁCIA
GREGUŠOVÁ, Simona: Charakteristika úspešného finančného poradcu
[Bakalárska práca] / Simona Gregušová – Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra Financií a finančných obchodov. Vedúci: Ing. Adriana Zliechovcová - Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár. – Banská Bystrica :BIVŠ Praha, 2010.
58 s.
Cieľom práce je ozrejmiť prácu finančného poradcu, ktorá na slovenskom pracovnom trhu v súčasnosti preţíva expanziu. Prvá časť je venovaná teoretickým východiskám, ktoré zadefinujú pojmy finančný trh a jeho subjekty v podmienkach Slovenskej republiky.
Samostatná kapitola je tieţ venovaná dohľadu nad finančným trhom. Druhá časť charakterizuje poradenstvo, jeho typy, etický kódex v tomto sektore. Dotkneme sa pripravovaného zákona o finančnom poradenstve a asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov. V analytickej časti priblíţime postavenie finančného poradcu na Slovensku a v krajinách Európy, vymenujeme kritériá úspešnosti finančného poradcu, ktoré poskytujú práci základ, z ktorého vychádza neskorší dotazníkový prieskum a analýza výsledkov z pohľadu klienta. Predstavíme aj prínos profesie finančného poradcu pre spoločnosť. Štvrtá kapitola je venovaná dotazníku, ktorý je uvedený v prílohe. Zahŕňa spôsob zostavenia a vyhodnotenie slovne i graficky. V záverečnej časti je diskusia, odporúčania pre prax a závery.
Kľúčové slová: finančný trh, dohľad nad finančným trhom, eticky kódex, asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, finančný poradca, dotazník, diskusia
6
ANNOTATION
The aim of this bachelor thesis is to explicate the work of the financial adviser. The occupation of financial advisor experiences expansion in our labor market now. The first part of thesis is devoted to the theoretical background and to definitions of the terms of the
financial market and his subjects in conditions of Slovak republic. Independent chapter is devoted to the supervision over the financial market. The second part characterize the financial consultancy, its types and the ethical codex in this sector. There are mentioned the upcoming law about financial consultancy, the financial mediators associations and financial advisers in this thesis. In the analytical part we will bring closer the status of financial adviser in Slovak republic an in the countries of Europe. Next we will list criteria of the
successfulness of financial adviser, which provides the base of the work . From this subject is coming out later questionnaire survey and analysis of the results from the clients point of view. We will introduce the benefit of the profession of the financial advisor for society as well. The fourth chapter is devoted to the questionnaire, which is presented in the appendix.
This questionnaire comprise the way of the compilation a evaluation in the word and
graphically too. In the closing part is presented discussion, recommendation for practice and conclusions.
Keywords: financial market, supervision over the financial market, ethical codex, financial mediators associations and financial advisers, law about financial consultancy, financial advisor, questionnaire, discussion
7
OBSAH
ANOTÁCIA ...
ÚVOD ...
1 Teoretické vymedzenie finančného trhu ...
1.1 Charakteristika finančného trhu ...
1.2 Subjekty finančného trhu ...
1.2.1 Banky ...
1.2.2 Poisťovne ...
1.2.3 Investičné a správcovské spoločnosti ...
1.3 Dohľad nad finančným trhom ...
2 Súčasný stav finančného poradenstva v podmienkach SR ...
2.1 Vymedzenie finančného poradenstva ...
2.2 Osoby vykonávajúce finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo ....
2.3 Nový zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve ...
2.4 Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov ...
2.5 Etický kódex...
3 Charakteristika úspešného finančného poradcu ...
3.1 Postavenie finančného poradcu v SR a EÚ...
3.2 Profil úspešného finančného poradcu ...
3.3 Prínos profesie pre spoločnosť...
4 Dotazníkový prieskum ....
4.1 Predmet prieskumu ...
4.2 Vyhodnotenie výsledkov prieskumu ....
4.3 Overenie hypotéz ...
4.4 Diskusia ...
4.5 Odporúčania pre prax finančného poradenstva ...
ZÁVER ...
Zoznam pouţitej bibliografie ... ...
Zoznam pouţitých internetových prameňov...
Zoznam obrázkov, grafov a príloh...
8
Úvod
Kvalitné finančné poradenstvo je komplexná sluţba klientovi, ktorá zahŕňa analýzu súčasného stavu a poznanie jeho potrieb, cieľov a finančných moţností, cez ponuku a výber najvhodnejšieho portfólia produktov aţ po následnú starostlivosť a servis.
Cieľom našej bakalárskej práce bolo priblíţiť obsah práce finančného poradcu, jej prínos pre klientov a charakterizovať úspešného finančného poradcu všeobecne, ale aj z pohľadu vybranej vzorky klientov. Pretoţe o úspechu finančného poradcu v konečnom dôsledku rozhoduje klient. V rámci zvolenej témy sme zadefinovali finančný trh, jeho funkcie a vybrané subjekty finančného trhu. Osobitnú pozornosť venujeme v našej práci integrovanému dohľadu nad finančným trhom, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska.
Venujeme sa aj činnosti a cieľom Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov a etickému kódexu vo finančnom poradenstve.
Nový Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2010, znamená výrazný kvalitatívny posun vpred pre celý finančný trh, finančných sprostredkovateľov, aj samotných klientov.
Povaţujeme svoju úlohu za splnenú hlavne vďaka vyuţitiu dotazníkového prieskumu u klientov, pretoţe práve oni rozhodujú o úspešnosti finančného poradcu a budúcnosti tejto profesie na slovenskom finančnom trhu. Vyuţitím a následným vyhodnotením dotazníkového prieskumu v aplikačnej časti našej bakalárskej práce sme získali spätnú väzbu od klientov o tom, aké poţiadavky kladú na prácu finančného poradcu, ako hodnotia spoluprácu s ním a aká je ich predstava o úspešnom finančnom poradcovi. V poslednej časti našej práce formulujeme konkrétne odporúčania pre prax finančného poradenstva v záujme jeho skvalitnenia.
Veríme, ţe predkladanou bakalárskou prácou sa podarí naplniť vytýčené ciele a zároveň poskytne čitateľom zmysluplný a ucelený obraz o zvolenej problematike.
9
1 Teoretické vymedzenie finančného trhu
Finančný trh je jednou zo súčastí ekonomického systému. Efektívne fungujúci finančný trh je znakom zdravo fungujúcej trhovej ekonomiky a výrazne ovplyvňuje kvalitu a rozvoj celého národného hospodárstva.
Z hľadiska cieľa našej bakalárskej práce v úvodnej kapitole teoreticky vymedzíme problematiku finančného trhu, pretoţe práve finančný trh je miestom, kde svoje sluţby poskytujú finanční poradcovia.
V prvej subkapitole vymedzíme pojem finančný trh, mechanizmus jeho fungovania, typy a funkcie finančných trhov.
V ďalšej subkapitole zadefinujeme finančných sprostredkovateľov a ich čiastkové funkcie, ktoré plnia vo finančnom sektore. Zameriame sa na vybrané finančné inštitúcie pôsobiace na finančnom trhu, ktoré stále častejšie vyuţívajú na rozširovanie svojej klientely externých pracovníkov v podobe finančných poradcov. Osobitnú pozornosť venujeme komerčným bankám, poisťovniam a investičným a správcovským spoločnostiam.
Kapitolu uzavrieme problematikou dohľadu nad finančným trhom, ktorú vykonáva
centrálna banka ako banka s osobitým postavením na finančnom trhu a podrobnejšie sa budeme venovať všetkým oblastiam dohľadu.
1.1 Charakteristika finančného trhu
Finančný trh tvorí súčasť ekonomického systému a zároveň srdce finančného systému.
V trhovej ekonomike sa povaţuje za najdôleţitejší zo všetkých trhov, medzi ktoré patria trh tovarov a sluţieb, trh výrobných faktorov, trh informácií a iné. Zdôrazňuje sa najmä jeho univerzálny charakter, pretoţe jeho zdroje a prostriedky sa dajú vyuţiť vo všetkých oblastiach ekonomiky.
„Finančný trh predstavuje systém vzťahov, inštitúcií a nástrojov umoţňujúcich akumulovať a rozmiestňovať dočasne voľné finančné prostriedky medzi ekonomické subjekty na základe vzťahu ponuky a dopytu.“ (Tkáčová et al., 2009, s.6)
10 Podľa Chovancovej a kolektívu autorov „efektívne pracujúci ekonomický systém si vyţaduje fungovanie finančného systému pozostávajúceho z týchto častí :
finančné trhy,
finančné inštitúcie ako sprostredkovatelia,
finančné transakcie,
veritelia a dlţníci,
finančné nástroje.“ (Chovancová et al., 2002, s.14)
„Finančný trh je trhom, na ktorom finanční sprostredkovatelia prostredníctvom finančných nástrojov zabezpečujú pohyb krátkodobého, strednodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými ekonomickými subjektami.“ (Dufala et al., 2006, s.79)
Realizácia finančných vzťahov na finančnom trhu umoţňuje presun dočasne voľných finančných prostriedkov od tých ekonomických subjektov, ktoré ich majú prebytok lebo naakumulované v podobe úspor k tým ekonomickým subjektom, ktoré ich majú nedostatok, čiţe od prebytkových k deficitným. To je podstatou fungovania finančného trhu, ktorý je odrazom finančného zdravia ekonomiky. Kolobeh finančných vzťahov znázorňuje nasledujúci obrázok č. 1.
Obrázok č. 1: Princíp finančného trhu
Zdroj: (Chovancová et al., 2002, s.14).
Uvedené grafické znázornenie vysvetľuje fungovanie finančného trhu, ktoré sa realizuje pohybom prostriedkov od veriteľov k dlţníkom, a to formou:
priameho financovania,
nepriameho financovania. (Chovancová et al., 2002, s. 15)
11 Pri priamom financovaní dlţníci získavajú voľné peňaţné prostriedky predajom cenných papierov veriteľom. Jedná sa o priamu transakciu. Pri týchto finančných transakciách vznikajú často vysoké transakčné a informačné náklady, nedostupné pre individuálnych účastníkov finančného trhu.
Nepriame financovanie sa uskutočňuje za pomoci finančných sprostredkovateľov.
Finančnými sprostredkovateľmi sú depozitné inštitúcie reprezentované hlavne komerčnými bankami, zmluvné inštitúcie reprezentované najmä poisťovňami, investičné inštitúcie reprezentované investičnými a správcovskými spoločnosťami a ostatní finanční sprostredkovatelia, medzi ktorých patria rôzne finančné spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, burzy a iní.
Typy finančných trhov
Pri členení finančného trhu sa pouţívajú rôzne hľadiská, ako napríklad časové hľadisko, predmet obchodovania i spôsob predaja cenných papierov, vecné hľadisko.
Finančný trh sa člení „z časového hľadiska (najčastejšie pouţívané hľadisko členenia):
peňažný trh - trh s krátkodobými úvermi a finančnými nástrojmi, ktorých splatnosť je do 1 roka. Vstupujú naň subjekty s prechodným nedostatkom finančných prostriedkov,
kapitálový trh – určený na financovanie dlhodobých investícií.
Je trhom s dlhodobými úvermi a finančnými nástrojmi, ktorých splatnosť je viac ako 1 rok.“
(Tkáčová et al., 2009, s. 8)
Finančný trh „podľa vstupu cenného papiera na trh:
primárny – ide o trh, na ktorom sa obchoduje s novými emisiami cenných papierov, ktoré sú na trhu prvýkrát,
sekundárny – predávajú sa na ňom uţ predtým emitované cenné papiere.
Jeho úlohou je zabezpečiť likviditu cenných papierov pre investorov, t.j. ich opätovnú premenu na finančné prostriedky. Stanovujú sa na ňom ceny cenných papierov. Sekundárne trhy urýchľujú obchodovanie na primárnom trhu. Môţu sa organizovať ako burzy alebo voľne prístupné sekundárne trhy – OTC (over-the-counter market).“ (Tkáčová et al., 2009, s. 7)
12 Časové hľadisko býva často kombinované s hľadiskom vecným (predmetovým).
Podľa tohto prístupu sa finančný trh skladá z nasledovných častí, ako je znázornené na obrázku č. 2.
Obrázok č.2: Členenie finančného trhu
Zdroj: (Serenčéš, 2007, s. 121).
Pre úplné vysvetlenie členenia finančného trhu podľa vyššie uvedeného obrázku č. 2 doplníme stručnú charakteristiku jednotlivých parciálnych trhov - devízového, peňaţného, kapitálového, poistného trhu a trhu cenných kovov. Uvedená charakteristika je dôleţitá aj z titulu vymedzenia kľúčového pôsobenia finančných poradcov na vybraných trhoch, a to najmä peňaţnom, kapitálovom a poistnom trhu.
Devízový trh – zahŕňa obchod s národnými menami za iné meny v bezhotovostnom stave – devízami. Pohyby na devízovom trhu vyvoláva obchodovanie s rôznymi tovarmi, sluţbami a kapitálom. Platba za ne sa uskutočňuje na základe devízového kurzu, ktorý vyjadruje cenu peňaţnej jednotky jednej krajiny k cene peňaţnej jednotky druhej krajiny.
Na devízový kurz vplývajú rôzne faktory ako produktivita práce, úrokové miery, inflácia, clá a iné.
Peňažný trh – trh s krátkodobými finančnými a obchodnými úvermi a krátkodobými finančnými aktívami, so splatnosťou menej ako jeden rok. Zabezpečuje likviditu zadlţených subjektov, čiţe prekrytie ich krátkodobých záväzkov. Dominantné postavenie na peňaţnom trhu majú komerčné banky, ktoré aktivitami na tomto trhu upravujú likviditu v rámci medzibankových obchodov a vo vzťahoch k centrálnej banke. Medzi nástroje peňaţného trhu patria krátkodobé štátne cenné papiere, depozitné certifikáty, dlhopisy, zmenky, šeky
13 so splatnosťou do jedného roka, Centrálna banka, v našich podmienkach Národná banka Slovenska, má regulujúcu úlohu, operáciami na peňaţnom trhu ovplyvňuje celkové mnoţstvo peňazí v obehu.
Kapitálový trh – reprezentujú dlhodobé investície, dlhodobé finančné nástroje a je
podstatne rizikovejší ako peňaţný trh. Na tomto trhu sa stretáva ponuka a dopyt po strednodobom a dlhodobom kapitále.
„Ako najväčší investori na kapitálovom trhu vystupujú hlavne inštitucionálni investori ako sú investičné, správcovské spoločnosti a ich fondy, penzijné fondy, banky a poisťovne, nefinančné firmy ale tieţ domácnosti, ktoré časť svojich úspor presúvajú do rôznych nástrojov kapitálového trhu. Sú to teda investori, ktorí na dlhšiu dobu obmedzujú svoju spotrebu, vstupujú na kapitálový trh s očakávaním, ţe nástroje finančného trhu prinesú vyšší výnos ako peňaţný trh.“ (Tkáčová et al., 2009, s. 54)
Na strane dopytu vstupujú na kapitálový trh emitenti a dlţníci, aby získali dlhodobejší kapitál na financovanie svojich rozvojových potrieb alebo na svoju činnosť.
Trh zlata a drahých kovov – na tomto trhu sa obchoduje najmä so zlatom, striebrom a platinou. Zlato je i po páde zlatého štandardu, keď plnilo funkciu svetových peňazí a bolo vymeniteľné za americký dolár, súčasťou menových rezerv krajín sveta. Zlato ako hlavná komodita tohto trhu sa sústreďuje v rukách subjektov voľného trhu, ktorí s ním obchodujú na veľkých komoditných burzách napr. v Londýne, Bejrúte, New Yorku, Tokiu, kde sa určuje jeho cena.
Poistný trh - „je trhom poistenia a zaistenia majetku, osôb, zodpovednosti za škody.
Ide o špecifický druh tovaru – poistnú ochranu. Charakteristický je podmienenou návratnosťou (poistné plnenie nastáva, len ak a splní určitá podmienka, teda nastane poistná udalosť) a neekvivalentnosťou (výška vyplatenej sumy nezodpovedá sume poistného, ktorú poistený subjekt zaplatil.“ (Tkáčová et al., 2009, s. 7)
14 Funkcie finančného systému
„Vzhľadom na to, ţe finančný trh je súčasťou finančného systému, rozšírime základné funkcie finančného trhu aj o funkcie finančného systému, aby sme dostali komplexný pohľad:
depozitná funkcia,
selektívna funkcia,
úverová funkcia,
politická funkcia,
platobná funkcia,
funkcia likvidity,
funkcia ochrany proti riziku,
funkcia zabezpečenia bohatstva.“ (Chovancová et al., 2002, s. 19)
Ďalej charakterizujeme jednotlivé funkcie finančného trhu podľa Chovancovej a kolektívu autorov nasledovne:
Depozitná funkcia - finančných trh prostredníctvom rôznych inštitúcií mobilizuje úspory obyvateľstva a umoţňuje ich vyuţitie na realizáciu finančných investícií, relatívne nízko riskantných.
Selektívna funkcia - jej podstatou je podporovať ţivotaschopné podnikateľské subjekty a urýchliť zánik tých podnikateľských subjektov, ktoré neprosperujú.
Úverová funkcia – vyjadruje moţnosti poskytovania a vyuţívania úverov na financovanie spotreby a investičných výdavkov subjektov finančného trhu.
Politická funkcia – finančný trh vytvára hlavný kanál na realizáciu finančnej, menovej i celkovej hospodárskej politiky vlády.
Platobná funkcia – finančný trh má vybudovaný mechanizmus na realizáciu platieb za tovary a sluţby.
Funkcia likvidity – spočíva v tom, ţe bohatstvo v rôznych formách finančných nástrojov umoţňuje premeniť na hotovostné finančné prostriedky s veľmi nízkym rizikom straty hodnoty.
Funkcia ochrany proti riziku – určité subjekty finančného trhu ponúkajú firmám, spotrebiteľom i vládam zabezpečenie proti riziku prostredníctvom ţivotného, zdravotného
15 i majetkového poistenia. Okrem toho subjekty finančného trhu vyuţívajú moţnosť ochrániť sa pred moţných budúcimi stratami diverzifikovanými portfóliami aktív.
Funkcia zabezpečenia bohatstva – finančný trh ponúka moţnosť uchovať a zhodnotiť bohatstvo. Kým napríklad pri investovaní do hnuteľného majetku (autá, stroje, technológie) hodnota klesá, v prípade investícií do cenných papierov a rôznych finančných inštrumentov sa hodnota zvyšuje.
Na základe uvedeného môţeme za hlavnú funkciu finančného trhu povaţovať transformáciu úspor na investície do tých oblastí a finančných nástrojov, ktoré umoţnia ich efektívne zhodnotenie. K tejto transformácii dochádza prostredníctvom rôznych finančných sprostredkovateľov, ktorí majú sprostredkovateľskú úlohu. Títo napomáhajú subjektom priameho financovania, najmä veriteľom a dlţníkom a zjednodušujú a uľahčujú celý proces transformácie.
Podľa Tkáčovej a kolektívu autorov „ide o transformáciu:
kvantitatívnu - predstavuje získanie vkladov vkladateľov a poskytovanie úverov klientom v rôznych objemoch,
časovú - týka sa rôznej doby splatnosti, ide o časové zosúladenie zdrojov s ich pouţitím,
teritoriálnu - predstavuje teritoriálnu alokáciu zdrojov z oblastí ich relatívneho prebytku do oblastí ich relatívneho nedostatku,
likvidity - umoţňuje premenu málo likvidných aktív do likvidnejších,
rizika - moţnosť diverzifikovať riziko investovaním do rôznych finančných nástrojov prostredníctvom finančného sprostredkovania,
menovú – umoţňuje prijímať zdroje v inej mene ako v mene, v ktorej sa poskytujú aktívne operácie.“ (Tkáčová et al., 2009, s. 8)
Finanční sprostredkovatelia teda zabezpečujú a sprostredkovávajú finančné obchody a finančné transakcie pre jednotlivé ekonomické subjekty reálnej ekonomiky a to najmä domácnosti a obyvateľstvo, podnikateľské subjekty, ale aj štátnu a verejnú správu.
„Dôleţitou úlohou sprostredkovania je aj zniţovanie problému asymetrie informácií.
Asymetriou informácií rozumieme predpoklad, ţe nie všetky subjekty, ktoré vstupujú na trh, majú dostatok informácií pre svoje rozhodovanie. Sprostredkovatelia takéto informácie majú
16 a vďaka nim sú schopní efektívnejšie sprostredkovať tok zdrojov vnútri ekonomiky.“
(Tkáčová et al., 2009, s. 8)
Na základe poznatkov uvedených v tejto subkapitole môţeme zhrnúť, ţe finančný trh tvorí prostredie pre realizáciu finančných vzťahov na základe ponuky a dopytu po voľných finančných prostriedkoch a svojími funkciami umoţňuje všetkým zúčastneným subjektom, teda aj individuálnym klientom efektívne vyuţiť ich voľné peňaţné prostriedky prostredníctvom zhodnotenia na rôznych typoch finančných trhov alebo ich získať za účelom investovania. Hlavnou úlohou finančného trhu je transformácia úspor na investície. Túto transformáciu sprostredkovávajú a realizujú na trhu rôzne finančné inštitúcie ako finanční
sprostredkovatelia. Hlavným cieľom je, aby boli tieto finančné obchody a transakcie na finančnom trhu čo najefektívnejšie, transparentné a bezpečné, ale aj optimálne nastavené aj
z hľadiska kvantitatívneho, časového a teritoriálneho.
Z hľadiska naplnenia parciálnych cieľov našej bakalárskej práce a pre komplexný pohľad na danú problematiku sa budeme v nasledujúcej subkapitole venovať vybraným subjektom finančného trhu a to finančným inštitúciám ako sprostredkovateľom.
1.2 Subjekty finančného trhu
V tejto subkapitole sa budeme venovať vybraným finančným inštitúciám, ktoré pôsobia na finančnom trhu ako finanční sprostredkovatelia.
„Finančných sprostredkovateľov na finančných trhoch moţno teda v zásade členiť nasledovne:
depozitné inštitúcie (komerčné banky, sporiteľne, úverové druţstvá, fondy peňaţného trhu),
zmluvné inštitúcie (poisťovne, penzijné fondy),
investičné inštitúcie (investičné spoločnosti, správcovské spoločnosti, investičné trusty s nehnuteľnosťami a pod.),
obchodníci s cennými papiermi,
burzy a mimoburzové trhy,
ostatní finanční sprostredkovatelia (finančné spoločnosti a vládne a úverové agentúry).“ (Tkáčová et al., 2009, s. 12)
17 Vzhľadom na špecifiká, resp. tradíciu slovenského finančného trhu z odbornej literatúry vymedzíme najmä banky, ale aj poisťovne, investičné a správcovské spoločnosti.
Banky realizujú rozhodujúci objem obchodov a transakcií na finančnom trhu, ale procesmi liberalizácie a globalizácie aj tohto trhu sa vytvára stále väčší priestor aj pre nebankových finančných sprostredkovateľov a rôznych ďalších špecializovaných finančných sprostredkovateľov. Samotné banky uţ v súčasností vyuţívajú na predaj svojich produktov a sluţieb okrem svojich „kamenných“ pobočiek a internej siete finančných poradcov aj sluţby rôznych externých finančných sprostredkovateľov na základe zmluvných vzťahov.
V nasledujúcich subkapitolách našej bakalárskej práce budeme osobitnú pozornosť venovať bankovej sústave, poisťovniam a investičným a správcovským spoločnostiam, v podmienkach Slovenskej republiky. Pri všetkých spomínaných finančných subjektoch stručne uvedieme, čo ponúkajú konečným klientom a aká je úloha finančného poradcu v rámci ich konkrétnej činnosti a poslania.
Finanční poradcovia pôsobia na finančnom trhu preto, aby na základe svojich vedomostí, skúseností a praxe pomohli klientom financovať ich potreby a priania alebo zhodnotiť ich aktíva a uchovať bohatstvo.
1.2.1 Banky
V tejto časti stručne teoreticky vymedzíme bankovú sústavu, postavenie a úlohy centrálnej banky a komečných v kontexte finančného sprostredkovania a poradenstva.
„Bankové systémy sú formované a determinované konkrétnymi historickými a ekonomickými podmienkami jednotlivých krajín. Podľa existencie inštitucionálneho oddelenia centrálnej banky od komerčných bánk poznáme z literatúry jednostupňový a dvojstupňový bankový systém.“ (Beňová et al., 2005, s. 228)
Slovenská republika vyuţíva dvojstupňový bankový systém, ktorý predstavuje štandardnú formu usporiadania vyspelého bankovníctva. Prvým stupňom je centrálna banka reprezentovaná Národnou bankou Slovenska a druhým stupňom sú komerčné banky. Tento systém je typický pre moderné ekonomiky a jeho základnou črtou je oddelenie centrálnej
18 banky od komerčných bánk, prostredníctvom špecifických funkcií a cieľov centrálnej banky, odlišných od funkcií a cieľov komerčných bánk.
Národná banka Slovenska
Našou centrálnou bankou je Národná banka Slovenska, ktorá vznikla 1. januára 1993 na základe zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Centrálna banka je vrcholovou inštitúciou menovej politiky s osobitým postavením, ktoré sa prejavuje v jej špecifických úlohách a cieľoch.
„V oblasti finančného trhu prispieva Národná banka Slovenska k stabilite finančného systému ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udrţiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaţe. Pritom Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad finančným trhom, t. j. vykonáva dohľad nad bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi, sprostredkovateľmi investičných sluţieb, burzami cenných papierov, správcovskými spoločnosťami, podielovými fondmi a subjektami kolektívneho investovania, poisťovňami, zaisťovňami, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, dôchodkovými fondmi, doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami a ďalšími dohliadanými subjektami slovenského finančného trhu.“ (Dostupné na www: <http://www.nbs.sk/sk/o-narodnej- banke/zakladne-informacie> 2009-12-18)
Cieľ centrálnej banky má rôzne formulácie, napríklad ako menová a cenová stabilita, inflačné cielenie a podobne. Na rozdiel od komerčných bánk nie je cieľom dosahovanie zisku, čo dokumentuje najmä fakt, ţe hospodársky prebytok z jej činnosti je následne odvádzaný do štátneho rozpočtu. (Beňová et al., 2005, s. 229)
V súvislosti s finančným poradenstvom Národná banka Slovenska vo svojej databáze, ktorú je dostupná k nahliadnutiu na jej oficiálnej stránke www.nbs.sk, v sekcii Dohľad nad finančným trhom, v časti Dohľad nad finančným sprostredkovaním a finančným
poradenstvom, vedie register finančných sprostredkovateľov a poradcov a výkazy o vykonávaní finančného sprostredkovania a finančného poradenstva.
19 Komerčné banky
Na slovenskom trhu pôsobí takmer tridsať rôznych univerzálnych a špecializovaných bánk a stavebných sporiteľní. Uvedené skupiny komerčných bánk podľa svojho zamerania poskytuje klientom rôzne produkty a sluţby. Pri obrovskej ponuke finančných produktov a sluţieb nie je klientom vţdy úplne jasné, ktorá banka a ktorý produkt by bol pre nich ten najvhodnejší. Práve v takých situáciách je vhodné vyuţiť sluţby odborných finančných poradcov.
Komerčné banky predstavujú v našich podmienkach najdôleţitejších finančných sprostredkovateľov, ich sluţby aktívne vyuţíva väčšina obyvateľstva Slovenskej republiky.
Podiel na tom majú zauţívané tradície slovenského finančného trhu, ale aj vyuţívanie moderných foriem sprístupnenia bankových sluţieb nielen prostredníctvom „kamenných“
pobočiek, ale aj prostredníctvom internetbankingu, mobilbankingu, infoliniek a spoluprácou s externými sprostredkovateľmi. Moderné a inovatívne spôsoby poskytovania bankových sluţieb sú populárne najmä u mladých ľudí. Konzervatívnejší a vekom starší klienti často uprednostňujú klasický spôsob uzatvorenia obchodov v internej sieti komerčnej banky alebo sluţby privátneho bankára na pobočke banky.
„Komerčná banka je špecifický podnikateľský subjekt, zameraný na dosahovanie zisku pri zohľadnení primeraného rizika podnikanie v oblasti bankovníctva.“ (Beňová et al., 2005, s. 229)
Komerčná banka musí mať na výkon svojej činnosti udelené bankové povolenie.
Komerčná banka vykonáva tri základné typy bankových operácií a to pasívne, aktívne a mimobilančné. (Dufala et al., 2006, s. 90)
Pasívnymi operáciami banky získavajú vlastné a cudzie zdroje potrebné na svoje podnikanie. Vlastné zdroje sú reprezentované kapitálom banky.
Cudzie zdroje majú oveľa výraznejší podiel, často aţ 95%. Banka ich získava najmä
prostredníctvom vkladových operácií – primárne zdroje. Zdroje z operácií na medzibankovom trhu nazývame sekundárne zdroje (Horniaková et al., 2009, s. 88)
Cudzie zdroje od svojich klientom banka získava prostredníctvom rôznych vkladových produktov, ktoré dávajú klientovi moţnosti na zhodnotenie a bezpečné uloţenie jeho peňaţnej hotovosti, resp. naakumulovaných úspor. Klienti najviac vyuţívajú z vkladových produktov beţné účty, termínované účty a vkladné kniţky.
20 Aktívnymi operáciami sú úverové obchody bánk, čiţe podnikateľské aktivity banky.
Dočasne voľné prostriedky klientely banka poţičiava formou návratných úverov na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé obdobie. (Serenčéš, 2007, s. 110)
Aktívnymi operáciami klienti získavajú od komerčných bánk peňaţné prostriedky na financovanie ich potrieb a investičných zámerov. Najviac vyuţívanými sú spotrebné úvery na kúpu spotrebného tovaru ako auto, nábytok, čierna a biela technika a hypotekárne úvery, ktorými klienti riešia bytovú otázku, alebo investície do nehnuteľností.
Najmä v prípade hypotekárneho úveru klienti často vyhľadávajú sluţby finančných poradcov, pretoţe hypotéka je dlhodobý finančný záväzok a klient sa potrebuje správne rozhodnúť. Ide o záväzné rozhodnutie, a klient sa často nevie sám zorientovať v širokej ponuke hypotekárnych produktov, nevie si vybrať optimálny produkt na riešenie svojich potrieb alebo nemá potrebné informácie.
Komerčné banky ponúkajú svojim klientom aj poradenské služby prioritne prostredníctvom svojich interných zamestnancov. Rastúcej obľube sa ale tešia sluţby finančných poradcov, ktorí sú nezávislí od tej ktorej komerčnej banky a teda predkladajú klientovi objektívnejšiu a širšiu ponuku produktov a sluţieb. Finanční poradcovia sú flexibilnejší pre klientov aj z časového hľadiska, keďţe niektorí klienti majú kvôli pracovnej zaneprázdnenosti priestor na riešenie svojich finančných poţiadaviek mimo otváracích hodín
„kamenných“ pobočiek komerčných bánk.
1.2.2 Poisťovne
V tejto časti budeme charakterizovať poistný trh a poisťovne ako finančné inštitúcie, ktoré poskytujú na finančnom trhu špecifický tovar – poistenie.
„Poistný trh je súčasťou finančného trhu, kde sa stretáva ponuka a dopyt po poistnej ochrane. Obchodovanie, t.j. predaj a kúpa poistných produktov sa realizuje uzatváraním poistných zmlúv medzi poisťovňou a poistníkom.“ (Beňová et al., 2005, s. 348)
„Poisťovňa je právny subjekt, ktorý má formu akciovej spoločnosti. Vykonáva poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na základe oprávnenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.“ (Dufala et al., 2006, s. 166)
21 Význam poisťovne je predovšetkým v tom, ţe chráni svojich klientov pred rôznymi rizikami. Vo svojej činnosti sa zameriava na poistenie voči rizikám, výplaty poistného plnenia, zábrannú činnosť a investičnú činnosť.
Na slovenskom poistnom trhu pôsobí takmer dvadsať univerzálnych a špecializovaných poisťovní. Poisťovne rozširujú svoju klientelu okrem „kamenných“
pobočiek najmä prostredníctvom externých sprostredkovateľov. Niektoré z nich umoţňujú svojim klientom uzatvorenie poistenia a mnohé prostredníctvom telefónu či internetu, najmä pri jednoduchších produktoch.
V Občianskom zákonníku sú druhy poistenia definované ako poistenie osôb, poistenie majetku a poistenie zodpovednosti za škody.
Klienti v súčasnosti vo veľkej miere vyuţívajú produkty ţivotného a neţivotného poistenia na ochranu svojej osoby, rodiny alebo majetku v prípade nepredvídateľnej mimoriadnej udalosti.
Ako vyplýva zo štatistík, slovenskí klienti si najčastejšie poisťujú majetok, čiţe poistenie hnuteľných a nehnuteľných vecí. Ďalej nasleduje ţivotné poistenie a nakoniec poistenie zodpovednosti za škody spôsobené zamestnávateľovi alebo iným fyzickým osobám.
Pri všetkých troch typoch poistenia sa klient zabezpečuje pred nečakanými mimoriadnymi udalosťami a má istotu, ţe v prípade poistnej udalosti, ktorá je predmetom poistnej zmluvy, mu poisťovňa vyplatí poistné plnenie, z ktorého uhradí škody, vzniknuté záväzky alebo sa zabezpečí do budúcnosti.
Finančný poradca môţe klientovi pomôcť pri výbere poisťovne a pomôcť klientovi zvoliť si vhodný typ a parametre produktu tak, aby riešil čo najlepšie jeho individuálne potreby, aby v prípade poistnej udalosti bol klient s plnením poisťovne spokojný. Investícia do sluţieb finančného poradcu sa určite oplatí, pretoţe na základe jeho vedomostí a praxe vie, čo je v zmluve dôleţité, rozumie pojmom z poistného slovníka, vie nastaviť poistné plnenia v adekvátnej výške, dokáţe niektoré situácie predvídať za klienta a v neposlednom rade pozná klienta, jeho potreby a plány.
22
1.2.3 Investičné a správcovské spoločnosti
V tejto časti budeme charakterizovať pojem kolektívne investovanie, úlohu investičných a správcovských spoločností ako finančných inštitúcií, ktoré umoţňujú klientom kolektívne investovanie peňaţných prostriedkov za účelom ich vyššieho zhodnotenia ako ponúkajú vkladové produkty v bankách.
„Kolektívne investovanie predstavuje podnikateľskú činnosť, na základe ktorej dochádza k zhromaţďovaniu peňaţných prostriedkov od vopred neurčitého a neobmedzeného okruhu fyzických a právnických osôb.“ (Chovancová et al., 2005, s. 45)
Kolektívne investovanie sa riadi Zákonom č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2000.
Forma kolektívneho investovania vznikla u nás aj vo svete najmä pre vysoké náklady a určité obmedzenia súvisiace s individuálnym investovaním. Klienti začínajú stále viac vyuţívať túto formu kolektívneho investovania prostredníctvom správcovských a rôznych investičných spoločností.
Na Slovensku majú klienti na výber zo šestnástich správcovských spoločností.
Správcovská spoločnosť – je akciová spoločnosť, predmetom činnosti je zhromaţďovať prostriedky na investovanie od verejnosti za účelom ich investovania.
Zastrešuje predovšetkým nesamostatné podielové fondy rôzneho typu. (Chovancová et al., 2002, s. 541)
Majetok podielového fondu je tvorený najmä cennými papiermi a peňaţnými prostriedkami, ktoré sú striktne oddelené od majetku správcovskej spoločnosti. Prostriedky, ktoré vloţí investor do fondu sa tieţ nestávajú majetkom podielového fondu, sú naďalej jeho vlastníctvom a ako protihodnotu dostáva cenný papier nazývaný podielový list. Vlastnícke práva sú vyjadrené podielovými listami a kaţdému investorovi patrí časť majetku zodpovedajúca výške jeho investície. Podielový fond zhromaţdené peňaţné prostriedku dáva do správy profesionálnemu správcovi tzv. správcovskej spoločnosti. (Chovancová et al., 2005, s.51)
Podielový list je cenným papierom, ktorý predstavuje vlastníkove právo na určitý podiel na majetku podielového fondu spojené s právom na vyplatenie podielu na zisku z hospodárenia podielového fondu. Má listinnú alebo zaknihovanú podobu. Podielový fond
23 môţe byť uzavretý, alebo otvorený. Ak ide o uzavretý fond, vlastník má právo na vyplatenie peňaţných prostriedkov aţ po uplynutí doby, na ktorú bol fond zaloţený. Otvorený podielový fond je flexibilnejší a poskytuje vlastníkovi moţnosť odkupu kedykoľvek. (Pavlát et al., 2005, s.298-299)
Klienti vyuţívajú moţnosti kolektívneho investovania najmä pre jeho výhody, medzi ktoré patria napríklad vyšší výnos ako v banke, daňové výhody pri investovaní v horizonte troch a viac rokov, moţnosť investovať aj s menšími vkladmi finančných prostriedkov, bezpečnosť investície diverzifikáciou rizika prostredníctvom kvalitných portfólií, profesionálna správa investícií odborníkmi a špecialistami, vysoká likvidita investície, jasná investičná stratégia a podobne. Výhod je veľa a pri správnom výbere správcovskej spoločnosti či podielového fondu má klient moţnosť naozaj dobre zhodnotiť svoje úspory.
Avšak sú tu aj riziká, pokiaľ investor nie je dostatočne skúsený a odborne zdatný, môţe si zvoliť pre neho nevhodný produkt alebo investičnú stratégiu, ktorá mu v konečnom dôsledku môţe generovať stratu. V takýchto prípadoch je moţnosť eliminácie týchto rizík a to poradiť sa s profesionálnym finančným poradcom, ktorý by mal byť dostatočne skúsený, informovaný odborne zdatný a kompetentný. Finančný poradca vie pre svojho klienta vybrať najvhodnejší produkt, ktorý zodpovedá rizikovému profilu klienta, zvolenému časovému horizontu a výške investovaných prostriedkov klienta.
Klientov vyuţívajúcich kolektívne investovanie pribúda. Zásluhu na tom určite majú aj externí sprostredkovatelia a finanční poradcovia. Táto forma investovania má svoje pre aj proti, ale klientom sa odporúča vyuţiť profesionálne finančné poradenstvo, pretoţe finančná gramotnosť slovenských klientov, skúsenosti a frekvencia vyuţívania sluţieb v oblasti kolektívneho investovania nie je dostatočná.
Finanční sprostredkovatelia sa riadia na finančnom trhu určitými pravidlami, ktoré sa týkajú kapitálovej primeranosti, likvidity, riadenia rizika a hospodárskej súťaţe. V tejto súvislosti sa budeme v nasledujúcej subkapitole venovať problematike dohľadu nad finančným trhom.
24
1.3 Dohľad na finančným trhom
Základnými poţiadavkami, ktoré sú kladené na finančný systém, sú efektivita a stabilita. Tieto poţiadavky sú zabezpečované prostredníctvom jeho regulácie a dohľadu nad finančným trhom.
Reguláciu slovenského finančného trhu do roku 2005 zabezpečovali dve inštitúcie a to Úrad pre finančný trh a Národná banka Slovenska. Od 1. januára 2006 sa uskutočnila integrácia celého dohľadu nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, kapitálového trhu a dôchodkového sporenia do pôsobnosti jednej inštitúcie a to Národnej banky Slovenska. Úrad pre finančný trh bol zrušený a jeho pôsobnosť prešla na Národnú banku Slovenska. Cieľom integrovaného dohľadu je prispievať k stabilite, správnemu a bezpečnému fungovaniu finančného trhu ako celku. Tento dohľad prioritne zabezpečuje ochranu klientov, rešpektovanie pravidiel hospodárskej súťaţe a obozretného podnikania v záujme stability a dôveryhodnosti finančného trhu.
Národná banka Slovenska vykonáva činnosti integrovaného dohľadu na základe Zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov a Zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
Medzi základné činnosti Národnej banky Slovenska v tejto oblasti patrí dohľad na mieste a dohľad na diaľku nad dohliadanými subjektami finančného trhu v oblasti
bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, konanie a rozhodovanie o ţiadostiach o udelenie povolení, súhlasov, ukladaní sankcií a opatrení na
nápravu subjektom finančného trhu.
Pre komplexné orientáciu v problematike integrovaného dohľadu uvádzame jednotlivé oblasti, v ktorých Národná banka Slovenska dohľad nad finančným trhom vykonáva, a to:
Dohľad nad bankovníctvom a obchodníkmi s cennými papiermi
Dohľad nad kapitálovým trhom
Dohľad nad poisťovníctvom
Dohľad nad dôchodkovým sporením
25
Dohľad nad platobnými inštitúciami a inštitúciami elektronických peňazí
Dohľad nad finančným sprostredkovaním a finančným poradenstvom
Devízový dohľad
Dohľad nad inými subjektami
(Dostupné na www: <http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom> 2009-12-20) Národná banka Slovenska v rámci svojich činností na finančnom trhu nielen vykonáva dohľad, ale vedie aj register finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov.
„Všetky osoby oprávnené vykonávať finančné sprostredkovanie alebo poskytovať finančné poradenstvo na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska eviduje v registri finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia a zaistenia a viazaných investičných agentov, ktorý vedie podľa § 13 zákona, a to pre kaţdý sektor, v ktorom sú tieto osoby oprávnené vykonávať činnosť.“ (Dostupné na www: <http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-sprostredko- vanim-a-financnym poradenstvom> 2009-12-20)
V rámci nami zvolenej témy je dôleţité uviesť, ţe od 1. januára 2010 nadobudol účinnosť Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon zavádza nový systém regulácie sprostredkovania a poradenstva v celom finančnom sektore, preto ho je rozoberieme v nasledujúcej kapitole našej diplomovej práce.
26
2 Súčasný stav finančného poradenstva v podmienkach SR
Finančné poradenstvo sa v našich podmienkach formovalo niekoľko desiatok rokov do takej podoby, ako ho poznáme dnes. V začiatkoch sa klienti stretávali najmä s finančnými agentmi , ktorý predávali jeden - dva produkty, v zásade išlo len o predaj produktu, nie o finančné poradenstvo. Klienti sa postupom času stali náročnejší a dnes vyţadujú odborné finančné poradenstvo, ktorého základom je kvalitne vyriešená klientova potreba, naplnenie jeho cieľov a predstáv, ale aj osobnejší dlhodobý kontakt a dôvera.
V úvodnej časti tejto kapitoly našej bakalárskej práce vymedzíme pojmy finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo, ako aj osoby vykonávajúce činnosti s tým spojené.
Ďalej sa v samostatnej subkapitole budeme venovať cieľom a činnosti Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorú poznáme pod skratkou AFISP.
Samostatnú subkapitolu venujeme novému zákonu č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, ktorý znamená výrazný posun vpred pre celý finančný trh, finančných sprostredkovateľov aj samotných klientov.
Druhú kapitolu našej práce uzavrieme etickým kódexom v oblasti finančného poradenstva a zdôraznením potreby jeho dôsledného dodrţiavania.
2.1 Vymedzenie finančného poradenstva
Finančné poradenstvo je v súčasnosti veľmi diskutovaná téma, ktorá vyvrcholila prijatím nového Zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je účinný od 1.januára 2010.
Do prijatia tohto zákona neboli presne stanovené hranice medzi finančným sprostredkovaním a finančným poradenstvom, ktoré bolo nutné zadefinovať.
V nasledujúcej časti zadefinujeme, čo je to finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo, tak ako to je vymedzené v uvedenom zákone č. 186/2009 Z.z.
27 Finančným sprostredkovaním je v zmysle § 2 Zákona č. 186/2009 Z.z. „vykonávanie najmenej jednej z týchto činnosti:
a) predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej sluţby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej sluţby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej sluţby,
b) poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej sluţby,
c) spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej sluţby, ak charakter finančnej sluţby takú spoluprácu umoţňuje,
d) spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej sluţby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej sluţby takúto spoluprácu umoţňuje.
Finančným sprostredkovaním v sektore kapitálového trhu je okrem uvedených činnosti v odseku 1 aj
a) poskytovanie investičnej sluţby prijímanie a postupovanie pokynov klienta týkajúcich sa prevoditeľných cenných papierov a podielových listov podielových fondov a cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania a ich propagácia,
b) poskytovanie investičnej sluţby investičného poradenstva vo vzťahu k prevoditeľným cenným papierom a podielovým listom podielových fondov a k cenným papierom vydaným zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania.
Finančným sprostredkovaním v sektore poistenia alebo zaistenia je okrem uvedených
činností v odseku 1 aj zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie analýz poistného rizika v súvislosti s ponúkanými poistnými produktmi.
Finančné sprostredkovanie je podnikaním.“ (Zákon č. 186/2009 Z.z., § 2) Finančným poradenstvom je v zmysle § 3 Zákona č. 186/2009 Z.z.:
„poskytovanie odbornej pomoci, informácií, stanovísk, odporúčaní a osobných finančných plánov klientovi v súvislosti s jednou finančnou sluţbou alebo viacerými finančnými sluţbami vychádzajúce z nestrannej analýzy dostatočného počtu dostupných finančných sluţieb vrátane následného uzavierania alebo zmeny zmluvy o poskytnutí finančnej sluţby na ţiadosť klienta, v jeho mene a na jeho účet.“
28
„Finančným poradenstvom v sektore kapitálového trhu okrem činností uvedených
v odseku 1 je aj poskytovanie investičnej sluţby investičného poradenstva vo vzťahu k prevoditeľným cenným papierom a podielovým listom podielových fondov a k cenným
papierom vydaným zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania.
Finančným poradenstvom v sektore poistenia alebo zaistenia okrem činností uvedených v odseku 1 je aj zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie nestranných analýz poistného rizika.
Finančné poradenstvo je podnikaním.“ (Zákon č. 186/2009 Z.z., § 3)
Z uvedených definícií finančného sprostredkovania a finančného poradenstva sú zrejmé zásadné rozdiely medzi týmito finančnými sluţbami. Vymedzenie je jednoznačné a zásadný rozdiel je v tom, ţe finančný poradca je platený klientom. Finančné poradenstvo sa stáva zaujímavou alternatívou, ktorá predstavuje najvyššiu a zároveň najťaţšie dostupnú kvalitu finančných sluţieb.
2.2 Osoby vykonávajúce finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo
Zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve tieţ definuje osoby, vykonávajúce činnosti s tým spojené. Kategorizuje ich podľa druhu vykonávanej činnosti a rozsahu oprávnenia na vykonávanie týchto činností.
Nový zákon (Zákon č. 186/2009 Z.z.) vymedzuje tieto kategórie osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie, resp. poskytujúcich finančné poradenstvo.
Finanční agenti
Samostatný finančný agent
Viazaný finančný agent
Podriadený finančný agent
Finanční poradcovia
Finanční sprostredkovatelia z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia
Viazaní investiční agenti
29 Ďalej si budeme charakterizovať jednotlivé kategórie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov v zmysle uvedeného zákona:
Finanční agenti = osoby so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, vykonávajúce finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo so samostatným finančným agentom. V ţiadnom prípade finančný agent nemôţe vykonávať aj finančné poradenstvo.
Samostatný finančný agent = osoba, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s jednou alebo viacerými finančnými inštitúciami v tom istom čase.
Na svoju činnosť potrebuje povolenie Národnej banky Slovenska.
Viazaný finančný agent = vykonáva tieţ finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou s tým rozdielom, ţe v tom istom čase môţe mať
uzavretú písomnú zmluvu v jednom sektore najviac s jednou finančnou inštitúciou Výnimka je v sektore poistenia alebo zaistenia, vtedy môţe mať súčasne uzavretú písomnú
zmluvu s jednou ţivotnou poisťovňou a jednou neţivotnou poisťovňou. Na výkon činnosti potrebuje platný zápis v registri vedenom NBS.
Podriadený finančný agent = vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom alebo finančným sprostredkovateľom z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, a to len na základe najviac jednej zmluvy. Výkon činnosti mu zaisťuje platný zápis v registri NBS.
Finanční poradcovia = osoby so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, vykonávajúce finančné poradenstvo na základe písomnej zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva uzavretej s klientom. Finančný poradca nemôţe vykonávať finančné sprostredkovanie, zákon vylučuje, aby vykonával súbeţne aj finančné sprostredkovanie. Na svoju činnosť potrebuje povolenie NBS.
Finanční sprostredkovatelia z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia
= osoby oprávnené na území Slovenskej republiky vykonávať finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v sektore poistenia alebo zaistenia v rozsahu oprávnenia, ktoré majú vo svojom domovskom členskom štáte, a to prostredníctvom pobočky alebo na základe práva na slobodné poskytovanie sluţieb. Na výkon činnosti na území Slovenskej republiky je potrebné, aby orgán dohľadu tohto finančného sprostredkovateľa vykonal notifikáciu u NBS.
Viazaní investiční agenti = osoby, ktoré na plnú a bezpodmienečnú zodpovednosť tuzemského obchodníka s cennými papiermi, zahraničného obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území iného členského štátu, banky alebo zahraničnej banky so sídlom v inom členskom štáte s oprávnením na poskytovanie investičných sluţieb, investičných činností a vedľajších sluţieb vykonávajú pre tieto osoby na základe písomnej zmluvy finančné
30 sprostredkovanie v sektore kapitálového trhu a ďalšie činnosti podľa osobitného predpisu.
Viazaný investičný agent môţe finančné sprostredkovanie vykonávať len pre jednu z týchto osôb. Na výkon činnosti potrebuje zápis v registri, ktorý vedie NBS. Ak ide o viazaného investičného agenta so sídlom na území iného členského štátu, na výkon činnosti na území Slovenskej republiky je potrebné, aby orgán dohľadu tohto viazaného finančného agenta vykonal notifikáciu u NBS. (Dostupné na www: <http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad- financnym-trhom/dohlad-nad-financnym-sprostredkovanim-a-financnym-poradenstvom>
2010-01-12).
2.3 Nový zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve
Dňa 1. januára 2010 nadobudol účinnosť Zákon 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Finančné inštitúcie však majú čas prispôsobiť sa novej legislatíve do konca roka 2010, u niektorých subjektov je prechodné obdobie dlhšie. Objasniť nový zákon o finančnom poradenstve a finančnom sprostredkovaní pomáha metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS.
Tento zákon predstavuje nový spôsob regulácie sprostredkovateľskej a poradenskej činnosti v piatich oblastiach finančného trhu a pokrýva aj tie oblasti finančného trhu, ktoré doposiaľ neboli regulované.
Podľa § 4 (Zákon č. 186/2009 Z.z., § 4) zastrešuje finančné sprostredkovanie a poradenstvo v oblastiach:
poistenia a zaistenia, kapitálového trhu,
doplnkového dôchodkového sporenia, prijímania vkladov,
poskytovania úverov.
31 Zmeny pri sprostredkovaní poistenia, investovania a doplnkového dôchodkového sporenia
Podľa uvedeného zákona osoby a inštitúcie, ktoré vykonávali činnosť sprostredkovania vo vyššie uvedených oblastiach finančného trhu pred 1.1.2010 nemusia získavať nové povolenie na sprostredkovanie, ani ţiadať o nový zápis do registra NBS. Nový zákon umoţňuje automatické obnovenie povolenia.
Nový zákon zavádza aj novú kategorizáciu finančných sprostredkovateľov, ktorú predstavíme na nasledujúcich obrázkoch č. 3 a č. 4.
Obrázok č.3: Kategorizácia sprostredkovateľov od 1.1.2010
Zdroj: (Dostupné na www: <http://www.investujeme.sk/clanky/zakon-o-financnom-sprostredkovani-uz- plati-nbs-vysvetzuje-ako-ho-zvladnut> 2010-01-25).
Obrázok č.4: Kategorizácia sprostredkovateľov od 1.1.2010
Zdroj: (Dostupné na www: <http://www.investujeme.sk/clanky/zakon-o-financnom-sprostredkovani-uz-plati- nbs-vysvetzuje-ako-ho-zvladnut> 2010-01-25).
32 Na uvedených obrázkoch č. 3 a č. 4 je znázornené, ako sa mení forma finančných sprostredkovateľov v zmysle nového zákona č. 186/2009 Z.z. Na finančnom trhu budú podľa nových podmienok v rámci sprostredkovania pôsobiť len tri typy finančných sprostredkovateľov a to samostatný finančný agent, viazaný finančný agent a podriadený finančný agent.
Uţ sme v našej práci spomenuli, ţe na základe nového zákona sa zriaďuje register všetkých finančných agentov, poradcov a sprostredkovateľov z iných členských štátov v oblasti poistenia alebo zaistenia a viazaných investičných agentov.
Register má za úlohu evidovať údaje o týchto osobách a sprístupniť ich aj na internetovej stránke, kde budú mať klienti moţnosť preveriť si drţbu oprávnenia konkrétnej fyzickej osoby alebo subjektu na výkon sprostredkovateľských a poradenských sluţieb (Dostupné na www:<http://www.investujeme.sk/clanky/zakon-o-financnom-sprostred- kovani-uz-plati-nbs-vysvetluje-ako-ho zvladnut> 2010-01-25)
Nový zákon v prvom rade ochraňuje klienta najmä tým, ţe prináša určité prečistenie trhu, čo znamená, ţe kladie dôraz na profesionalitu a kvalitu finančných sluţieb a dá sa očakávať, ţe na trhu ostanú najmä silnejšie spoločnosti, ktoré prinášajú kvalitnejšie sluţby klientom. Zákon zaviedol zodpovednosť za škodu spôsobenú klientovi, vrátane náprav a sankcií. Prvýkrát osobitne vymedzuje osoby, ktoré majú povolenie vykonávať sprostredkovateľskú a poradenskú činnosť, ďalej vymedzil postupy a pravidlá ich činnosti detailnými poţiadavkami. Udelenie povolenia na podnikanie podmienil odbornou kvalifikáciou, ktorú bude preverovať priamo Národná banka Slovenska.
V ďalšej subkapitole budeme venovať cieľom a činnosti Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorej primárnym cieľom je zastrešiť všetky spoločnosti, pracujúce vo sfére sprostredkovania finančných produktov a finančného poradenstva.
33
2.4 Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov
Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (ďalej len „AFISP“) pôsobí na finančnom trhu od 1.8.2007 a je neziskovou organizáciou. Dnes má cez štyridsať členov, ktorými sú najvýznamnejšie sprostredkovateľské finančné spoločnosti.
AFISP vznikla z dôvodu, aby mohla kolektívne participovať na tvorbe príslušnej legislatívy, regulujúcej trh finančného sprostredkovania. Háji záujmy svojich členov, ktorých predmetom podnikania je sprostredkovateľská a poradenská činnosť v oblasti financií.
Úlohou AFISP je tieţ ochrana spotrebiteľa finančných sluţieb. Snaţí sa vytvárať štandardy, aby podnikanie jej členov bolo transparentné, korektné a v súlade s etickými princípmi. Ďalšou úlohou asociácie je zvyšovanie kvalifikačnej a odbornej úrovne svojich členov.
Ciele AFISP:
postupné zlepšovanie podmienok pre sprostredkovateľov a poradcov,
transparentnosti v podnikaní na finančnom trhu,
kvalifikovanosť sprostredkovateľov a poradcov,
zastupovanie členov AFISP v rámci jednaní so štátnymi a verejnoprávnymi inštitúciami a ostatnými profesionálnymi zdruţeniami na trhu.
(Dostupné na www: <http://www.afisp.sk/index.php> 2010-01-25)
Asociácia vytvára platformu na riešenie sporov mimosúdnou cestou a umoţňuje podnetov od klientom o porušení Etického kódexu niektorým z jej členov. AFISP vedie
„čiernu istinu“, ktorá obsahuje mená sprostredkovateľov, ktorí poškodili klientov. Na túto
„čiernu listinu“ sa dostávajú sprostredkovatelia na základe overeného porušenia pravidiel a relevantných dôkazov.
Ako sme uţ spomenuli, AFISP má zadefinované určité štandardy, platné pre všetkých jej členov, medzi ktoré patria najmä:
Zodpovednosť, Odbornosť,
Profesionálny prístup vo vzťahu ku klientom,
34 Pravdivosť a informačná otvorenosť,
Slobodná moţnosť voľby klienta a akceptovanie rozhodnutia klienta o vyuţití sluţieb finančného sprostredkovateľa alebo poradcu.
AFISP vytvorila Etický kódex členov Asociácie finančných sprostredkovateľov a poradcov, ktorý si predstavíme v nasledujúcej subkapitole. V kontexte témy našej bakalárskej práce je etický kódex dôleţitý dokument a je základnou etickou normou, ktorú by mal kaţdý finančný poradca rešpektovať a dodrţiavať.
2.5 Etický kódex
V tejto subkapitole vysvetlíme pojem etický kódex, typy etických kódexov a ich podstavu. Osobitne sa budeme venovať Etickému kódexu členov Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov.
„Etický kódex predstavuje jeden z moţných spôsobov, ktorým organizácia deklaruje svoje stanovisko k morálnym problémom v podnikaní a ktorým inštitucionalizuje etiku do svojej činnosti.“ (Remišová, 1998, s.13-14)
„Je systémom princípov a pravidiel, ktorými sa riadia jednotlivci alebo skupiny.
Zaoberá sa morálnou povinnosťou a záväzkami správania sa v danej spoločnosti. Môţeme povedať, ţe etika je vedou o morálke.“ (Ciulla, 2004, s.32)
Etický kódex podnikov, firiem a inštitúcií prezentuje ich kolektívne prijaté etické normy a princípy, ktoré by mali usmerňovať činnosti kaţdého člena alebo zamestnanca.
Napomáha k vedeniu a riadeniu ľudí, pomáha riešiť situácie, kedy nie všetci pracovníci vedia, čo je správne.
Poznáme niekoľko typov etických kódexov:
Ašpiračný – ideály a predstavy, ku ktorým smeruje konanie.
Výchovný – exaktne určené pravidlá s opisom a interpretáciou.
Regulačný – do detailov vypracované morálne poţiadavky (Luknič, 1994, s. 198)
35 Etický kódex členov Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov je špecifickou etickou normou, ktorá vychádza z vyšších morálnych princípov. Je súborom morálnych a etických pravidiel, ktoré členovia asociácie prijali dobrovoľne a ktoré sú povinní dodrţiavať.
Etický kódex AFISP svojich členov „zaväzuje:
• konať vţdy, sústavne, trvalo a odborne v súlade s platnými právnymi predpismi,
• trvalo sa vzdelávať v oblasti noriem upravujúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo,
• k trvalej súčinnosti s asociáciou, jej orgánmi – predstavenstvom a Etickou komisiou, najmä s orgánmi dohľadu nad činnosťou finančných sprostredkovateľov a poradcov, ako aj riadnemu, včasnému a úplnému plneniu si záväzkov vyplývajúcich z členstva v asociácii, tak i z postavenia finančného sprostredkovateľa a postavenia finančného poradcu,
• v profesionálnom styku so zákazníkmi ako moţnými spotrebiteľmi ním ponúkaných sluţieb byť čestný, poctivý, odborne pripravený a znalý, ústretový, pozorný a zdvorilý, neobťaţovať klienta a zachovávať dôvernosť komunikácie,
• záujmy jedného klienta neuprednostňovať nad záujmy iného klienta a dodrţiavať princíp rovného zaobchádzania so svojimi klientmi a spravodlivého prístupu k nim,
• poskytovať klientom pravdivé, správne, aktuálne a úplné informácie o poskytovaných produktoch a sluţbách, uvedomujúc si, ţe budú ovplyvňovať ich
rozhodnutie o nakladaní s vlastným majetkom,
• nezneuţívať hodnoty vytvorené inými vo svoj individuálny prospech,
• nepouţívať ţiadne nečestné praktiky podnikania, nepriţivovať sa na mene iného a dodrţiavať zásady poctivej hospodárskej súťaţe,
• zdrţať sa akýchkoľvek obchodných praktík, ktorých cieľom je získanie neoprávnenej výhody na úkor iného súťaţiteľa na trhu finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, najmä organizovania, či podnecovania ukončenia spolupráce podriadených agentov so samostatným finančným agentom, za ktoré sa podriadeným finančným agentom ponúkajú neodôvodnené výhody finančnej, či nefinančnej povahy, ktoré majú motivovať k uvedenému konaniu
• propagovať svoje sluţby poskytovaním jasných, zrozumiteľných informácií, bez pouţívania akýchkoľvek zavádzajúcich alebo mylných či nepravdivých informácií,
• nevykonávať tlak na finančné rozhodovanie klienta, alebo pre neho za nápadne nevýhodných podmienok, poskytnúť mu dostatok informácií a času pre jeho slobodné rozhodnutie o vyuţití príslušnej finančnej sluţby,
