Bankový dohľad nad činnosťou komerčných bánk v SR

(1)

Bankovní institut vysoká škola Praha

Bankový dohľad nad činnosťou komerčných bánk v SR

Diplomová práca

Bc. Daša Košecká Apríl 2010

(2)

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a finančných obchodov

Bankový dohľad nad činnosťou komerčných bánk v SR

Banking supervision over the activities of commercial banks in SR

Diplomová práca

Autor: Bc. Daša Košecká

Financie, Finančné obchody

Vedúci práce: JUDr. Petra Raučinová

Banská Bystrica Apríl, 2010

(3)

Vyhlásenie

Vyhlasujem, ţe som diplomovu prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

V Galante dňa 22. 04. 2010 Bc. Daša Košecká

(4)

Poďakovanie

Ďakujem vedúcej mojej diplomovej práce JUDr. Raučinovej Petre za odborné vedenie,

cenné rady a pripomienky pri písaní tejto práce.

V Galante dňa 22. 04. 2010 Bc. Daša Košecká

(5)

Anotácia

Meno autora: Bc. Košecká Daša

Názov diplomovej práce: Bankový dohľad nad činnosťou komerčných bánk v SR Diplomová práca

Bankovní institut vysoká škola Praha

Vedúci diplomovej práce: JUDr. Petra Raučinová Galanta, 2010

Počet strán: 85

Cieľ práce: Hlavným cieľom mojej práce bolo opísať výkon bankového dohľadu nad činnosťou komerčných bánk na Slovensku a jeho komparácia s vybranými dohľadmi v iných štátoch. Vybrali sme si USA, Francúzsko a Českú republiku. Celá práca je obsiahnutá v štyroch kapitolách. V prvej kapitole je zhrnutá história a vývoj bankovníctva na Slovensku v jednotlivých obdobiach. Na záver tejto kapitoly sme stručne opísali vývoj opatrení bankového dohľadu a činnosť NBS. V druhej kapitole sme venovali pozornosť charakteristike bankového dohľadu na Slovensku, opísali sme jeho význam a potrebu jeho existencie. V nasledujúcich podkapitolách sme rozoberali jednotlivé činnosti bankového dohľadu. Tretia kapitola nás oboznamuje o účinných nástrojoch a spôsoboch ako vykonávať efektívny bankový dohľad. Najdôleţitejšou časťou je posledná štvrtá kapitola, kde opisujeme bankové dohľady v USA, vo Francúzsku a v Českej republike. Zhrnutie k poslednej kapitole vyjadruje naše názory na porovnávané bankové dohľady a taktieţ vyhodnotenie krajiny s najúčinnejším bankovým dohľadom.

Základné pojmy: Bankový dohľad, kapitálová primeranosť, úverová angaţovanosť, likvidita, ochrana vkladov, sankcie, nútená správa odobratie licencie, Bazilejský výbor, dohľad na mieste, dohľad na diaľku, interný audítor, externý audítor, hodnotenie rizikového profilu banky – matica rizík, ratingové hodnotenie – CAMEL, plán dohľadu – dohliadací cyklus, Federálny rezervný systém, Úrad kontrolóra meny, Federálna spoločnosť pre poistenie vkladov, Konferencia dohľadu štátnej banky, Výbor pre bankovú a finančnú reguláciu, Výbor pre úverové inštitúcie a investičné firmy, Rada pre finančné trhy, Komisia pre burzové operácie, Banková komisia.

(6)

Annotation

Author: Bc. Košecká Daša

Thesis title: Banking supervision over the activities of commercial banks in SR Bankovní institut vysoká škola Praha

Tutor: JUDr. Petra Raučinová Galanta, 2010

Number of pages: 85

Goal of work: The main objective of this work is to describe the performance of banking supervision over the activities of commercial banks in Slovakia and its comparison with selected supervisors in other countries. We chose the U.S., France and the Czech Republic. The whole work is contained in four chapters. The first chapter summarizes the history and development of banking in Slovakia in different periods. At the end of this chapter, we briefly describe the development of banking supervisory measures and activities of the NBS. In the second chapter, we pay attention to the characteristics of banking supervision in Slovakia, we describe the importance and need for its existence. In the following subchapters, we discussed the various activities of banking supervision. The third chapter introduces us the tools and effective ways to carry out effective bank supervision. The most important part is the last fourth chapter, which describes the banking supervision in the U.S., France and the Czech Republic. Summary of the last chapter reflect our opinions compared to banking supervision and also to assess the country with the most effective banking supervision

Main terms: Banking supervision, capital adequacy, credit exposure, liquidity, deposit protection, sanctions, forced withdrawal of the license report, the Basel Committee, on-site supervision, remote monitoring, internal auditor, external auditor, assessing the risk profile of banks - a matrix of risk assessment rating - CAMEL , a plan of supervision - supervisory cycle, the Federal Reserve, the Office of Controller of currency, the Federal Deposit Insurance Company, Conference of State Bank Supervisors, the Committee on Banking and financial regulation committee for credit institutions and investment firms, the Council for the financial markets, the Commission on stock exchange transactions, Banking Commission.

(7)

Obsah

Úvod ··· 8

1 História bánk a vývoj slovenského bankovníctva ··· 11

1.1 Vývoj bankovníctva na Slovensku do roku 1918 ··· 11

1.2 Vývoj bankovníctva na Slovensku v rokoch 1918 – 1950 ··· 14

1.3 Vývoj bankovníctva na Slovensku v rokoch 1950 - 1990 ··· 15

1.4 Formovanie bankového sektora po roku 1990 ··· 17

1.4.1 Formovanie bankového systému - roky 1990 až 1993 ··· 18

1.4.2 Nárast počtu úverovo-peňažných inštitúcií a ich činností – ··· roky 1994 až 1996 ··· 20

1.4.3 Zníženie počtu úverovo-peňažných inštitúcií, nevyhnutnosť ··· reštrukturalizovať bankový sektor roky 1997 až 1999 ··· 21

1.5 Formovanie bankového sektora po roku 2000 ··· 22

1.6 Historický vývoj a súčastnosť NBS ··· 26

1.6.1 Vývoj opatrení NBS v minulosti ··· 26

1.6.2 Súčasnosť Národnej Banky Slovenskej ··· 29

2 Bankový dohľad ··· 33

2.1 Podstata bankového dohľadu ··· 34

2.2 Hlavné ciele bankového dohľadu ··· 35

2.3 Činnosti bankového dohľadu ··· 35

2.3.1 Povoľovacia činnosť na vznik bankového subjektu ··· 36

2.3.2 Riadiaca činnosť a dozor nad dodržiavaním podmienok ustanovených v povolení ··· 37

2.3.3 Kontrolná činnosť NBS ··· 40

2.3.4 Udeľovanie sankcií pri nedodržaní stanovených podmienok ··· 41

2.4 Bazilejský výbor pre bankový dohľad ··· 43

3 Účinné postupy bankového dohľadu ··· 48

3.1 Hlavné spôsoby na výkon účinného bankového dohľadu ··· 48

3.1.1 Bankový dohľad vykonaný na diaľku alebo na mieste ··· 48

3.1.2 Bankový dohľad vykonaný v spolupráci s externými a internými audítormi ··· 49

3.2 Hlavné nástroje na výkon účinného bankového dohľadu ··· 51

(8)

3.2.1 Analýza finančnej situácie banky na základe údajov z hlásení a

analýza významných zmien finančných ukazovateľov banky ··· 51

3.2.2 Hodnotenie rizikového profilu banky – matica rizík ··· 52

3.2.3 Raitingové hodnotenie CAMEL ··· 53

3.2.4 Plán dohľadu - dohliadací cyklus ··· 53

3.3 Efektívne naplánovanie výkonu bankového dohľadu ··· 55

3.4 Vykonanie previerky ··· 56

3.5 Odporúčané opatrenia na nápravu ··· 56

3.6 Sledovanie účinnosti nápravných opratrení ··· 58

4. Komparácia bankového dohľadu SR s vybranými štátmi ·· 59

4.1 Základné rozdiely medzi centrálnymi bankami v trhových ekonomikách ··· 60

4.2 Bankový dohľad v USA ··· 64

4.2.1 Federálny rezervný systém ( Federal Reserve Bank - FRS ) ··· 65

4.2.2 Úrad kontrolóra meny (Office of the Comptroller of the Currency - OCC ) ··· 67

4.2.3 Federálna spoločnosť pre poistenie vkladov ( Federal Deposit Insurance Company – FDIC ) ··· 69

4.2.4 Federálny výbor pre kontrolu finančných inštitúcií ( Federal Financial Institutions Examination Council – FFIEC ) ··· 70

4.2.5 Konferencia dohľadu Štátnej banky ( Conference of State Bank Supervisors – CSBS ) ··· 70

4.2 Bankový dohľad vo Francúzsku ··· 72

4.3 Bankový dohľad v Českej republike ··· 74

4.4 Zhrnutie a porovnanie jednotlivých bankových dohľadov vybraných krajín navzájom··· 76

Záver ··· 79

Zoznam pouţitej literatúry ··· 82

Zoznam tabuliek ··· 84

Zoznam obrázkov··· 85

Zoznam skratiek ··· 85

(9)

8

Úvod

Pre ľudí sú banky neodmysliteľným činiteľom, ktorí im nielenţe dobre stráţi ich úspory, ale uľahčuje a znásobuje im národohospodársky ţivot. Banky a bankový systém môţeme prirovnať ku krvnej sústave v ľudskom tele, kde banky predstavujú srdce, ktoré zabezpečuje kolobeh financií. Aby sme však mali zdravé srdce, myslíme tým bankový systém, musíme sa postarať o dobre fungujúci dohľad nad jeho činnosťou. Celý tento zloţitý systém musí mať preto jasné a striktné pravidlá. O dodrţiavanie týchto pravidiel sa stará bankový dohľad, ktorý je podstatou tejto práce.

V tejto diplomovej práci sme sa snaţili zhrnúť podstatné informácie o vývoji a histórií bankovníctva na Slovensku a predovšetkým o výkone bankového dohľadu nad činnosťou komerčných bánk v SR ako aj o výkone bankového dohľadu v iných krajinách, ktoré sme na záver porovnali. V jadre práce sme opísali hlavné nástroje a ciele, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou bankového dohľadu. Ako porovnávané krajiny sme si vybrali USA kvôli aktuálnej kríze, ktorá u nás vypukla minulý rok. Zaujímalo nás, pri akom dozornom systém sa mohlo niečo takéto udiať. Druhou krajinou, ktorú sme si vybrali je Francúzsko. Túto krajinu sme si nevybrali so ţiadnych ekonomických dôvodov ako USA.

Zvolili sme si ju čisto len z osobnej sympatie, ktorú mám k tejto krajine. Poslednou analyzovanou krajinou bola Česká republika. Zaujímalo nás ako funguje bankový dohľad nad činnosťou komerčných bánk u našich blízkych susedov, s ktorými od nášho rozdelenia, ktoré sa udialo v roku 1993, neustále akoby súťaţíme.

Cieľom práce je poukázanie na historický vývoj bánk, analyzovanie bankového dohľadu nad činnosťou komerčných bánk podľa platnej právnej úpravy a komparácia bankového dohľadu SR s dohľadmi vo vybraných štátoch. Ako sme uţ spomínali našimi zvolenými krajinami sú: USA, Francúzsko a Česká republika.

Túto tému som si vybrala hlavne preto, lebo ma zaujíma bankovníctvo ako celok a všetko, čo sa týka bankového systému teda aj bankový dohľad. Pre väčšinu ľudí sú tieto pojmy obostreté akousi tajuplnosťou a ja som preto chcela aspoň trochu preniknúť do vnútra tohto systému a objasniť ako bankový dohľad vlastne funguje. Uţ ako malá som

(10)

9

chcela pracovať niekde v banke takţe asi preto som si vybrala tému zo sféry bankovníctva.

Pre dosiahnutie uvedeného cieľa sme prácu rozdelili do štyroch kapitol.

V prvej kapitole sa venujeme teoretického vymedzeniu pojmov banka a bankový systém. Pretoţe všetko má niekde svoj začiatok, opísali sme historický vývoj bankovníctva a bankového systému na Slovenku. Históriu bankovníctva sme rozdelili do piatich hlavných podkapitol, podľa jednotlivých období. Šiesta podkapitola obsahuje informácie o historickom vývoji opatrení NBS a taktieţ sme opísali niečo aj z jej súčasnosti, keďţe NBS je hlavná inštitúcia, ktorá vykonáva bankový dohľad na Slovensku.

Druhá kapitola je uţ zameraná na charakteristiku podstaty a významu bankového dohľadu na Slovensku. Odporcovia bankového dohľadu chápu pozíciu bankového dohľadu ako nadbytočnú záťaţ, ktorá je kladená na komerčné banky. Z nášho pohľadu však vidíme bankový dohľad ako zmysluplný ochranný a preventívny činiteľ, ktorý sa stará o bezchybné fungovanie činností bánk. Poukázali sme aj na hlavné ciele bankového dohľadu a v jednotlivých podkapitolách sme detailne rozobrali jednotlivé činnosti, ktoré bankový dohľad na Slovensku vykonáva. Vzhľadom na členstvo NBS v Európskom systéme centrálnych bánk sme záver druhej kapitoly venovali charakteristike Bazilejského výboru pre bankový dohľad, ktorý je tieţ veľmi dôleţitý.

Najviac rozčlenená je asi tretia kapitola, pretoţe sme tam museli obsiahnuť všetky nástroje a spôsoby, ktoré nutnou súčasťou pre výkon bankového dohľadu. V jednotlivých podkapitolách sme rozobrali nástroje a metódy, ktoré sú najčastejšie pouţívané pri výkone bankového dohľadu. Záverom tretej kapitoly sú štyri podkapitoly, ktoré sú napísané tak, aby kaţdý pochopil postup ako sa účinný bankový dohľad na Slovensku vykonáva a čo všetko to zahŕňa.

V poslednej štvrtej kapitole, ktorá je najdôleţitejšou a najúplnejšou časťou tejto práce sme sa sústredili na zhrnutie jednotlivých rozdielov medzi centrálnymi bankami v trhových ekonomikách. Jednotlivé rozdiely sú zapríčinené rozličnou históriou a vývojom jednotlivých krajín. Nakoľko nie je dostupná odborná literatúra, čo sa týka bankových dohľadov v USA a vo Francúzsku vyuţívala som overené poznatky dostupných

(11)

10

internetových zdrojov. V samostatnej podkapitole sme analyzovali bankový systém a fungovanie bankového dohľadu v USA. V skratke sme odôvodnili vznik celosvetovej finančnej krízy, ktorú zapríčinila americká vláda, ktorá začala podporovať rozvoj hypoték aj pre ľudí, ktorí by si to nemohli dovoliť. Úrokové sadzby boli zniţované aţ na úroveň 1%. Paradox je v tom ţe USA patrilo medzi tri hlavné priemyselné centrá a v rokoch 1992 aţ 2000 zaţívalo svoje najdlhšie obdobie hospodárskeho rastu. Ako sme uţ spomínali, túto krajinu sme si vybrali, pretoţe nás zaujímali dozorné systémy v USA, ktoré mohli dovoliť aby prepukla veľká finančná kríza, ktorá postihla celý svet. Druhou porovnávanou krajnou, čo sa týka činnosti bankového dohľadu a bankového systému je Francúzsko. Táto krajina je obrovská svojou rozlohou a vyniká bohatou kultúrou. Výnimočná je vďaka bohatému cestovnému ruchu a taktieţ kvôli prosperujúcemu priemyslu. To sú skutočné dôvody, prečo sme si vybrali analyzovať Francúzsky bankový systém. Ako posledný sme skúmali bankový dohľad v Českej republike, pretoţe k nej máme osobitý vzťah vzhľadom na našu spoločnú históriu a sme večnými rivalmi, v kaţdej oblasti. V závere kapitoly sme zrekapitulovali a porovnali jednotlivé bankové dohľady v analyzovaných krajinách s naším bankovým dohľadom a vyhodnotili sme bankový dohľad, ktorý sa nám zdá byť najúčinnejším a poukázali sme na nedostatky bankových dohľadov v analyzovaných krajinách.

.

(12)

11

1 História bánk a vývoj slovenského bankovníctva

Na začiatok si objasníme, čo vlastne charakterizujú pojmi banka a bankový systém, ktoré sú na prvý pohľad úplne jasné, zreteľné a myslím, ţe kaţdému z nás veľmi známe aj v beţnom ţivote. Veď bankové sluţby dnes uţ vyuţíva kaţdý z nás a myslím, ţe sú neodmysliteľnou súčasťou nášho uponáhľaného ţivota. Banku a jej sluţby berieme uţ ako samozrejmosť, ale v minulosti banky neboli vôbec ţiadnou samozrejmosťou. Všetko malo niekde svoj začiatok a vývoj. Trvalo to stáročia, kým sa bankový systém a s ním aj všetky neodmysliteľné súčasti ako je napr. aj bankový dohľad dostali na takú úroveň vyspelosti, kde sú teraz. Doba sa však stále vyvíja a preto s ním musí napredovať aj vývoj bankového systému a vývoj opatrení bankového dohľadu, aby sme mohli zabezpečiť dobre fungujúci a zdravý bankový sektor.

Banku moţno charakterizovať ako finančnú inštitúciu špecializovanú na obchody a operácie s peniazmi, na finančné sprostredkovanie zaloţené na komerčnom princípe.

Charakteristickou črtou banky je na jednej strane príjem vkladov v rôznej podobe a na druhej strane poskytovanie úverov. Banka teda zhromaţďuje od prebytkových subjektov dočasne voľné finančné zdroje, ktoré potom rozdeľuje medzi deficitné subjekty.¹

Bankový systém tvorí spravidla centrálna banka a sieť komerčných bánk. Bankové systémy jednotlivých krajín sú však rozmanité a ich formovanie je podmienené konkrétnymi historickými a ekonomickými podmienkami jednotlivých krajín.²Jednoducho povedané všetky banky, ktoré sa nachádzajú v krajine a ich vzájomné vzťahy a taktieţ vzťahy k okoliu ako sú domácnosti, firmy, štát a pod. vytvárajú bankový systém.

1.1 Vývoj bankovníctva na Slovensku do roku 1918

Bankovníctvo má na Slovensku pomerne dlhú históriu. Vývoj bankovníctva je spojený s úţerníctvom. Úţernícky úrok býva stanovený niekde na hranici 50%. Na zamyslenie zostáva, v akej forme pretrvalo úţerníctvo dodnes, pozerajúc sa na niektoré

1 Chovancová, B. a kol. Finančný trh. 1. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2006. 536 s. ISBN 80-8078-089-7.

2 Beňová, E. a kol. Financie a mena. 2. Vyd. Bratislava: Iura Edition, 2007. 234 s. ISBN 978-80-8078-142-2.

(13)

12

záloţne a pôţičkové fondy. V minulosti dalo zásadný stop rozkvitajúcemu úţerníctvu zakladanie spolkov s charakterom sporiteľní, druţstiev, ale aj peňaţných ústavov.

Takto bolo zaloţené aj prvé spotrebné druţstvo na svete Spolok poctivých priekopníkov. Zaloţili ho v meste Rochdale anglickí tkáči dňa 21. 12. 1844. Nezávisle od toho vznikol o tri mesiace na to prvý peňaţný spolok druţstevného typu v Európe pod názvom Gazdovský spolok v Sobotišti. Zaloţil ho 9. februára 1845 sobotištský učiteľ Samuel Jurkovič. Spolok prijímal drobné peňaţné vklady od svojich členov, v čase finančnej krízy im na oplátku poskytoval výpomoc úročenú výbornými 6%.³ Bol postavený na zásadách vzájomnosti, dobrovoľnosti a svojpomoci. Tvoril ho celý rad záväzkov ako napr. zriecť sa kartárstva, alkoholu a viesť počestný mravný ţivot. Gazdovský spolok sa svojou podstatou podobá Medzinárodnému menovému fondu, ktorého členmi sú štáty takmer celého sveta. Základný fond tvoria príspevky jednotlivých krajín, podľa ich ekonomickej sily.

Vzhľadom na moţnosti sa úsilie o budovanie peňaţníctva na Slovensku zameriavalo na rozširovanie siete drobných druţstevných ústavov. Nadväzovalo sa na tradíciu gazdovských spolkov. Aj koncentrácia drobných úspor mohla okrem svojpomoci posilniť kapitálový potenciál slovenskej burţoázie.⁴

Po vzniku Československej republiky došlo v rokoch 1919–1924 k reorganizácii úverovej sústavy, ktorej produktom boli "roľnícke vzájomné pokladnice" a ich centrála Zväz roľníckych vzájomných pokladníc. Ich cieľom bolo poskytovanie úrokovo prijateľného a ľahko dostupného úveru slovenským roľníkom. Prvá Roľnícka vzájomná pokladnica bola zaloţená v Dolnom Kubíne 11. mája 1924. Podarilo sa vybudovať 74 ústavov, 6 expozitúr a jednu platobňu.⁵ Roku 1948 splynuli roľnícke vzájomné pokladnice s novým typom druţstiev, ktoré predstavovali Okresné sporiteľne a pokladnice.

S ľudovým peňaţníctvom sa rozvíjali taktieţ peňaţné ústavy na akciovom základe pod názvom “sporiteľne”. Pod najvýznamnejšie tri sporiteľne po rakúsko-uhorskom

3 http://www.banky.sk/8018-sk/historia-bankovnictva-na-slovensku-i.php

4 Iľanovská, J. Bankovníctvo I. 1. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2002. 13 s. ISBN 80-88715-79-2.

5 http://www.civil.gov.sk/SNARCHIV/fa_2000_1.htm

(14)

13

vyrovnaní v roku 1897 spadali: Turčiansko-sväto-martinská sporiteľňa, Prievidzská sporiteľňa a Krupinská sporiteľňa. Najväčší význam mal Turčiansko-sväto-martinská sporiteľňa. Bola jedným z najstarších peňaţných ústavov na území Slovenska, ktorého správa a účastinný kapitál bol plne v slovenských rukách. Valné zhromaţdenie sa konalo v apríli roku 1868., prvým správcom ústavu bol Jozef Justh. Orgánmi sporiteľne bolo valné zhromaţdenie akcionárov, výbor, správa a dozorné povereníctvo. Sporiteľňa sa sústreďovala na prijímanie vkladov a poskytovanie pôţičiek. Ďalšou činnosťou poisťovne bolo poskytovanie úverov. Vedenie sa snaţilo o čo najniţšiu úrokovú mieru, aby boli úvery prístupné širokému okruhu obyvateľstva, predovšetkým remeselníkom a roľníkom.

Spoju pozornosť Sporiteľňa venovala aj kúpe a predaju cenných papierov a nehnuteľností.

Zakladala filiálky a “kupecko-priemyselné podniky”, a zúčastňovala sa na ich obchodnej činnosti. Fúziou v roku 1912 sa spojila s Ľudovou bankou a v roku 1920 sa včlenila do Tatra banky.⁶

Do konca osemdesiatych rokov 19. storočia vznikla len jedna slovenská banka, a to v roku 1879 Ruţomberský účastinársky úverový spolok, ú. s., Ruţomberok.⁷Bola to prvá banková inštitúcia so slovenskou správou. Jej cieľom bolo povzbudzovanie sporivosti, zveľaďovanie hospodárstva, priemyslu a obchodu, poskytovanie potrebného hotového groša na úver. V ďalšom desaťročí vznikla Hornouhorská banka Tatra v Martine.

Obdobie rokov 1900-1918 charakterizujú prenikavé spoločenské, hospodárske a politické zmeny. Vývoj peňaţníctva bol poznačený zaostalosťou Uhorska, ktorá vyplývala z jeho prevaţujúceho agrárneho charakteru. Toto obdobie postihla hospodárska kríza, ktorá spomalila rozvoj priemyslu a vyvolala masovú nezamestnanosť. Potrebu kapitálu čoraz viac vykrýval prílev cudzieho kapitálu. Snahy slovenskej burţoázie o prehĺbenie procesu koncentrácie a centralizácie slovenského bankového kapitálu sa nerealizovali. Slovenské bankovníctvo sa vzhľadom na svoj kapitálový potenciál orientovalo predovšetkým na poľnohospodárstvo. Slovenské banky sa snaţili budovať a vo svojej záujmovej sfére udrţiavať aj priemyselné podniky, predovšetkým z oblasti ľahkého

6 http://www.civil.gov.sk/SNARCHIV/fa_2000_1.htm

7 Iľanovská, J. Bankovníctvo I. 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2002. 13 s. ISBN 80-88715-79-2.

(15)

14

priemyslu. Z nich sa v oblasti priemyslu najviac angaţovali Úverová banka v Ruţomberku, Tatra banka a Sporiteľňa v Martine a ešte Vzájomná pomocnica v Ţiline.⁸

1.2 Vývoj bankovníctva na Slovensku v rokoch 1918 – 1950

Nový rozvoj bankovníctva na Slovensku sa začal po vzniku Československej republiky v roku 1918. V bankovej sústave nastali podstatné štrukturálne zmeny, charakterizované procesom koncentrácie.⁹ Začala vznikať typická dvojstupňová banková sústava skladajúca sa z centrálnej banky a zo siete obchodných (komerčných) bánk tak ako ju poznáme aj dnes. Centrálne bankovníctvo však ešte vychádzalo z tradícií tvrdej byrokracie. V roku 1919 bol zákonom zaloţený Bankový úrad ministerstva financií riadený ministerstvom financií prostredníctvom Bankového výboru a Obchodnej správy úradu. Bankový výbor mal desiacich členov, ktorí boli zvolení ministrom financií.

Bankový výbor bol poradcom v oblasti menových otázok, pôsobil pri správe štátneho dlhu a rozhodoval o štátno-úverových záleţitostiach. Právomosť vykonávať všetky bankové a úverové obchody mal bankový úrad.¹⁰

Takto fungovalo centrálne bankovníctvo aţ do roku 1925, kým sa nezriadila Národná banka československá. Táto centrálna banka mala povahu akciovej spoločnosti s kapitálom 12 miliónov Kčs pričom len jedna tretina bola v rukách štátu. Na čele banky stál guvernér, ktorý bol vymenovaný vládou a desať členov bankovej rady, ktorí boli volení sčasti valným zhromaţdením a sčasti dosadzovaní vládou. Banka prevzala činnosť predchádzajúcej inštitúcie - Bankového úradu. Mala výhradné právo emitovania (vydávania) bankoviek. Činnosť banky riadila a jej uznesenia vykonávala Obchodná správa, ktorá bola grémiom riaditeľov a tajomníkov banky.¹¹ Obchodné bankovníctvo tvorilo viacero väčších bánk s celosvetovou pôsobnosťou a regionálne banky.

Najznámejšími bankami so slovenským kapitálom boli napr.: Tatra banka, Slovenská banka, Dunajská banka, Slovenská všeobecná úverová banka, Prievidzská gazdovská banka, Banka československých légií, Chynorianska ľudová banka atď.

8 Spracované podľa: Iľanovská, J. Bankovníctvo I. 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2002. 13 s. ISBN 80-88715-79-2.

9 Kolesár, M. Zlatá kniha Slovenska. Bratislava: Jubilejný zborník, 1929. 457 s. ISBN 978-80-89335-13-8.

10 Spracované podľa: Balko, L. Bankové právo. 1. vyd. Bratislava: Elita, 2000. 69 s. ISBN 80-8044-069-7.

11 Balko, L. Bankové právo. 1. vyd. Bratislava: Elita, 2000. 69 s. ISBN 80-8044-069-7.

(16)

15

Vojnové udalosti v rokoch 1939-1945 nezaznamenali v podmienkach Slovenska nijaký závaţnejší retardačný moment. Popri Slovenskej národnej banke fungovali aj ďalšie komerčné banky. Rok 1945 znamenal začiatok obnovy v predvojnových intenciách, čo sa vzťahovalo aj na bankový sféru. Rok 1948 však predstavuje zásadný posun k novým hodnotám a tak aj banky postupne začali plniť niektoré úlohy vyjadrujúce dominantné postavenie štátnej formy vlastníctva. V nasledujúcich desaťročiach počet bánk výrazne poklesol, emisnou bankou sa stala na toto obdobie Štátna banka československá.¹²

1.3 Vývoj bankovníctva na Slovensku v rokoch 1950 - 1990

Ďalšia etapa bankového systému sa u nás začala po druhej svetovej vojne. Zrušili sa nemecké a maďarské banky a počet bánk na Slovensku sa zníţil z 9 na 4 a vznikla jednotná centrálna banka Národná banka československá v Prahe. V rokoch 1945 - 1947 sa uskutočnil proces koncentrácie, ktorý sa orientoval na zjednodušenie bankovej sústavy a k poloţeniu základov bankovej sústavy centrálne riadenej ekonomiky. V marci 1948 sa začal uskutočňovať tento cieľ a nastala redukcia obchodných bánk. Zostali len dve prevádzkové banky. Na Slovensku to bola slovenská Tatra banka a na území Čiech to bola Ţivnostenská banka. Taktieţ sa zlúčili aj banky zamerané na dlhodobé úverovanie v Čechách a na Slovensku. Z ich základov vznikla celoštátna Investičná banka.

Táto štruktúra bankovej sústavy zotrvala do roku 1950, keď sa z Národnej banky československej, Ţivnostenskej banky, slovenskej Tatra banky a Poštovej sporiteľne vytvorila jednotná celoštátna Štátna banka československá, ktorá v roku 1958 prebrala aj Investičnú banku.¹³ Štátna banka československá, bola tzv. monobanka. Išlo o spojenie činností centrálnej banky štátu a komerčných bánk. Táto banka plnila všetky bankové funkcie v štáte čiţe bola monopolom v bankovníctve. Napriek tomu však bola len vykonávateľom rozhodnutí iných orgánov, pretoţe rozhodovanie o aktivitách sa sústreďovalo mimo nej a to na politické orgány. Likviditu zabezpečovala v plnom rozsahu monobanka. Banky nemali moţnosť pouţívať zisk a nepotrebovali ani management likvidity. Odvodová povinnosť bola 90% a viac. Moţno konštatovať, ţe všetky základné

12 Grúň, Ľ., Králik, J. Základy finančného práva na Slovensku. 1. vyd. Bratislava: MANZ, 1997. 158-159 s. ISBN 80-85719-09-6.

(17)

16

atribúty, týkajúce sa vlastníctva kapitálu – nositeľa rizika, zabezpečovania likvidity ako aj zisku, boli pod monopolnou réţiou štátu.¹⁴

Štruktúra bankovej sústavy bola nasledovná:

Štátna banka československá Československá obchodná banka Ţivnostenská banka

Investičná banka

Štátne sporiteľne – Česká štátna sporiteľňa a Slovenská štátna sporiteľňa¹⁵ 3. júla 1950 začala svoju činnosť Štátna banka československá (ŠBČS). Bola jednotnou socialistickou bankou, v ktorej sa sústreďovala rozhodujúca menová, úverová, peňaţná a emisná funkcia. Po jej vzniku prestali pôsobiť všetky slovenské komerčné banky a ľudové peňaţné ústavy sa v roku 1952 zmenili na štátne sporiteľne.¹⁶ Štátna banka československá mala výhradné právo vydávať bankovky, navrhovala vláde prípadnú úpravu meny a zásady obehu peňazí. Ďalej patrilo do jej kompetencií aj vypracovávanie návrhu menového plánu a predkladanie tohto plánu vláde na schválenie. Taktieţ sa zúčastňovala na regulácií a kontrole mzdového vývoja, investičnej výstavby a na kontrole hospodárenia všetkých podnikov.¹⁷

Československá obchodná banka vznikla v roku 1964 za účelom finančného zabezpečovania zahraničného obchodu. Úlohu prijímania vkladov a poskytovania pôţičiek pre obyvateľstvo plnila Slovenská štátna sporiteľňa.¹⁸ Československá obchodná banka poskytovala úvery podnikom pre zahraničný obchod a ukladala dočasne voľné finančné prostriedky na účty v zahraničných bankách. Sprostredkovávala platby domácim aj zahraničným hospodáriacim jednotkám.

Ţivnostenská banka bola zaloţená 4. Novembra 1868 pre Čechy a Moravu ako akciová spoločnosť. Zameriavala sa na prijímanie vkladov a poskytovanie úverov v domácej ako aj zahraničnej mene. Sprostredkovávala platobný styk, prijímala do

14 Korauš, A. Bankovníctvo na Slovensku. Bratislava: Sprint, 1999. 45 s. ISBN 80-89085-59-8.

15 Belás, J., Sobek, O. Retail-banking. Bratislava: Eurounion, 2000. 24 s. ISBN 80-88984-12-2.

16 http://www.nbs.sk/sk/publikacie/archiv-nbs/archivne-fondy/statna-banka-ceskoslovenska-oblastny-ustav-pre-slovensko-v- bratislave

17 Spracované podľa: http://www.nbs.sk/sk/publikacie/archiv-nbs/archivne-fondy/statna-banka-ceskoslovenska-oblastny-ustav- pre-slovensko-v-bratislave

18 http://www.banky.sk/8017-sk/historia-bankovnictva-na-slovensku-ii.php

(18)

17

úschovy cenné papiere, valuty. V oblasti zahraničných sluţieb nakupovala valuty a cenné papiere a vyplácala akreditívy. V neposlednom rade sledovala stavy nostro účtov v zahraničných bankách a podľa potreby vykonávala predaj alebo nákup devíz. Medzi jej činnosti patrilo aj vedenie agendy korunových a tuzemských účtov.

Investičná banka začala svoju činnosť 1. októbra 1948. Mala deväťčlenné predstavenstvo. Banka nebola podriadená Štátnej banke československej, ale ministerstvu financií. Investičná banka vykonávala aj úlohu devízovej banky, viedla devízovú evidenciu o cenných papieroch, majetkových účastiach ako aj o záväzkoch a pohľadávkach. Bola poverená účtovnou sluţbou a plnením bankovo – technických úloh, ktoré pre ministerstvo financií vyplývali z evidencie štátnych finančných aktív a pasív.¹⁹

V roku 1969 sa Československá štátna banka rozdelila na Českú štátnu sporiteľňu a Slovenskú štátnu sporiteľňu. Ich úlohou bolo poskytovanie komplexných peňaţných sluţieb pre obyvateľstvo. Ich činnosť spočívala v poskytovaní spotrebných úverov taktieţ v pôsobení na jednotlivcov aby si ukladali svoje voľné peňaţné prostriedky do banky.

Ďalej sprostredkovávali platobný styk nielen jednotlivcom, ale aj organizáciám.

1.4 Formovanie bankového sektora po roku 1990

Vývoj bankového systému po roku 1989 môžeme rozdeliť do troch etáp:

roky 1990 aţ 1993 – formovanie bankového systému,

roky 1994 aţ 1996 – nárast počtu úverovo-peňaţných inštitúcií a ich činností, roky 1997 aţ 1999 – zníţenie počtu úverovo-peňaţných inštitúcií, nevyhnutnosť reštrukturalizovať bankový sektor.²⁰

Revolúcia vyústila do zásadných zmien politického, sociálno-ekonomického, inštitucionálneho, právneho usporiadania. Reforma bankového systému, vznik nových úverovo-peňaţných inštitúcií bol jedným zo základných predpokladov úspešnosti zmien spojených s prechodom k trhovému hospodárstvu. Po roku 1990 dochádza k nárastu počtu bánk na Slovensku.²¹

21 http://www.euroekonom.sk/financie/bankovnictvo-a-banky/vyvoj-v-rokoch-1990-1993/

(19)

18

1.4.1 Formovanie bankového systému - roky 1990 aţ 1993

K významným zmenám došlo 1. januára 1990, vtedy vznikla Všeobecná úverová banka. Súčasne bolo zákonom o bankách a sporiteľniach upravených prvých sedem obchodných bánk. Jednalo sa o Komerčnú banku, Všeobecnú úverovú bank, Česká štátna sporiteľňa, Slovenská štátna sporiteľňa, Československá obchodná banka, Ţivnostenská banka a Investičná banka. Obchodné banky vznikli z bánk, ktoré uţ existovali predtým.

Úzkej špecializácie väčšiny bánk bol koniec, prešlo sa na všeobecné zameranie a banky sa sformovali na obchodné banky univerzálneho charakteru. Bohuţiaľ ešte stále ostala slovenská banková sústava oproti bankovej sústave vyspelých ekonomík zjednodušená, s monopolistickou štruktúrou, neschopná konkurencie a podnikateľskej činnosti. Všetky banky boli vo vlastníctve štátu.²²

Od 1. novembra 1990 začala svoju činnosť Tatra banka, ktorá za menej neţ 10 rokov svojej existencie získala ocenenie “ Banka desaťročia “. Po piatich oceneniach EUROMONEY “ Najlepšia banka na Slovensku “ v rokoch 1995, 1996, 1997, 1998 a 1999 prisúdil renomovaný ekonomický magazín Central European Tatra banke uvedené ocenenie.²³ Nové politické pomery umoţnili, aby novozaloţená Tatra banka, a.s. mohla prevziať meno banky, ktorá uţ bola na Slovensku historicky známa. Jej meno síce prevzala, ale dôleţité je vedieť, ţe s pohľadávkami a záväzkami pôvodnej Tatra banky nemala uţ nič spoločné. Cieľom bolo uţ od začiatku vytvorenie univerzálnej banky s rozsiahlymi bankovými sluţbami pre klientov zo všetkých cieľových skupín obyvateľstva.

V roku 1992 boli zmeny bankového systému uţ radikálnejšie. Prijali sa nové zákony, ktoré vymedzili rámec právomoci centrálnej banky, jej vzťah k ostatným bankám aj k vláde. Určili sa priame a nepriame nástroje menovej politiky. Pobočkám zahraničných bánk sa povolilo realizovať vlastné bankové obchody a vytýčila sa čiastočná privatizácia domácich štátnych peňaţných ústavov. V tomto spomínanom roku začali podnikať ďalšie slovenské banky, predovšetkým Ľudová banka, Istrobanka, Devín banka a v neposlednom rade Priemyselná banka. Svoju činnosť začala aj Prvá stavebná sporiteľňa, špecializujúca

22 Spracované podľa: Balko, L. Bankové právo. 1. vyd. Bratislava: Elita, 2000. 76 s. ISBN 80-8044-069-7.

(20)

19

sa na agendu stavebného sporenia, ktoré si aj dones udrţiava dominantné postavenie na trhu.

Rok 1993 je poznamenaný rozdelením federácie a prvým rokom existencie samostatnej Slovenskej republiky. S novým štátoprávnym usporiadaním zanikla Štátna banka československá a v podmienkach Slovenskej republiky začala plniť jej funkcie Národná banka Slovenska.²⁴ V tomto roku začala svoju činnosť Poštová banka, Prvá komunálna banka, Slovenská kreditná banka a pobočka ČSOB. ²⁵ Po rozdelení Československej federálnej republiky (ČSFR) a menovej odluke, nemala krajina pripravené vlastné bankovky a mince, preto sa na československé bankovky lepili špeciálne kolky kvôli odlíšeniu. Prvá slovenská bankovka sa dostala do obehu koncom augusta 1993. Veľmi náročné bolo zriadenie novej centrálnej banky v Bratislave, pretoţe slovenské ústredie ŠBČS nemalo všetky úseky, odbory a oddelenia vytvorené tak ako v Prahe. Pomocnú ruku podali pracovníci ministerstva financií, Medzinárodný menový fond, Svetová banka a iné európske centrálne banky. Počas roku 1993 sa podarilo dotvoriť organizačnú štruktúru Národnej banky Slovenska (NBS) tak, aby mohla plniť zákonom určené funkcie. V roku 1993 pokračoval, aj keď miernejším tempom, pokles tvorby HDP, negatívne sa vyvíjal stav verejných financií a stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia.²⁶

Tabuľka 1 Rozvoj počtu bánk v Slovenskej republike v období 1993-2008

'93 '94 '95 '96 '97 '98 '99 '00 '01 '02 '03 '04 '05 '06 '07 '08

Centrálna banka 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1

Banky bez zahraničnej

majetkovej účasti 10 9 10 10 11 10 10 7 6 3 2 2 2 2 1 2

Banky so zahraničnou

majetkovou účasťou 8 10 14 14 14 15 14 13 15 15 16 16 16 15 15 15

Pobočky zahraničných

bánk 10 10 9 5 4 2 2 2 2 2 3 3 5 8 10 9

SR spolu 29 30 34 30 30 27 27 24 24 21 22 22 24 26 27 27

Zdroj: www.nbs.sk

25 http://www.derivat.sk/index.php?PageID=156

26 Vincúr, P. a kol. Hospodárska politika. Bratislava: SPRINT, 2001. 382 s. ISBN 80-88848-67-9.

(21)

20

1.4.2 Nárast počtu úverovo-peňaţných inštitúcií a ich činností – roky 1994 aţ 1996

Toto obdobie bolo obdobím rozmachu z hľadiska počtu bánk, počtu zamestnancov, tempa rastu aktív a pasív, ale aj objemu poskytnutých úverov. V roku 1996 vlastnilo univerzálnu bankovú licenciu 34 peňaţných inštitúcií.

Negatívum tohto obdobia je nárast počtu nesplácaných úverov a s tým spojené problémy, ktoré vyúsťujú v súčasnosti do reštrukturalizácie bánk. Banky mali spracovať do konca roka 1995 svoje projekty reštrukturalizácie tak, aby sa vďaka týmto projektom podarilo odstrániť v nasledujúcich troch rokoch zlé úvery zo svojich bilancií. Aby sa to mohlo zrealizovať, boli potrebné určité legislatívne predpoklady a úpravy uţ existujúcich právnych predpisov. Avšak nedokonalosť slovenského legislatívneho poriadku zabránila spomínanej reštrukturalizácii.²⁷

Obrovskou chybou bankového systému bola aj tá skutočnosť, ţe banky mali v tomto období povinnosť započítavať si do výnosov aj nesplácané úroky z poskytnutých úverov. Banky takto vykazovali skreslené hospodárske výsledky, ktoré vôbec nezodpovedali skutočnosti. Na základe týchto skutočností urobila NBS rôzne opatrenia na základe, ktorých začali banky povinne uskutočňovať kategorizáciu svojich úverových portfólií. Výsledky týchto uskutočnených opatrení sa začali prejavovať v zlepšenej situácií v roku 1996.

Obdobie rozvoja bankovej činnosti bolo spojené s privatizáciou ekonomiky a z nej vyplývajúcimi pozitívami a negatívami, ktoré išli na úkor bankovej sústavy. Malá aj veľká privatizácia sa uskutočnili na účet bankového sektora. K 31.12.1996 predstavovali klasifikované úvery bezmála 30% na celkovom úverovom portfóliu bánk, čo v absolútnom vyjadrení predstavovalo 112 mld. Sk. ²⁸ V tomto roku ani koeficient kapitálovej primeranosti nedosahoval medzinárodne poţadovaných 8,0 %. Obdobie rozmachu bankového sektora v podmienkach nestabilného politického a ekonomického systému

27 http://www.nbs.sk/_img/Documents/BIATEC/tkac2.pdf

(22)

21

generovalo negatívne javy, ktoré sa v plnej miere prejavili koncom 90. rokov. Vyústili do konštatovania, ţe chorá ekonomika ohrozuje zdravie bankového systému.²⁹

1.4.3 Zníţenie počtu úverovo-peňaţných inštitúcií, nevyhnutnosť reštrukturalizovať bankový sektor roky 1997 aţ 1999

Vysoký štátny intervencionizmus je najvýstiţnejšou charakteristikou tohto obdobia. Jeho cieľom je stabilizovať narušený bankový sektor. Koncom roku 1997 došlo k dramatickej situácii v IRB, keď v decembri bola na ňu uvalená nútená správa NBS.³⁰ Do augusta 1999 sem NBS presunula 27,5 mld. Sk, aby zabránila krachu tejto banky. V slovenskom bankovom sektore pôsobilo ku koncu roka 1998 dvadsaťsedem bankových subjektov. Z toho bolo dvadsaťpäť bánk a dve pobočky zahraničných bánk. Počet bánk sa zvýšil v oblasti vykonávania hypotekárnych obchodov z troch na štyri, pretoţe do tejto sféry pribudla Istrobanka.

Rok 1998 priniesol so sebou aj vyskytujúce sa porušovanie limitou úverovej angaţovanosti. Limit agregovanej výšky vykázaných úverov porušilo deväť bánk.

Neplnenie limitov bolo spôsobené najmä kapitálovým vybavením, prevzatím vysokej úverovej angaţovanosti z minulosti, zvýšenou mierou úverovej aktivity niektorých bánk.³¹ Aj napriek prijatým menovým nástrojom NBS, bola likvidita silne ovplyvňovaná situáciami na trhu. Pretrvávali problémy na kapitálovom trhu, nedostatok dlhodobých zdrojov a finančných investorov, čo malo za následok nedostatok likviditných zdrojov a neplnenie si výšky povinných minimálnych rezerv. Dôsledkom toho bolo zvýšenie úrokových sadzieb na medzibankovom peňaţnom trhu. V tomto roku moţno badať aj prvé príznaky inflačného cielenia v menovej politike v NBS. Pristúpilo sa k zmene riadenia menovej politiky z kvantitatívneho na kvalitatívne. Pod vplyvom okolností prešla NBS z reţimu fixného kurzu na reţim plávajúceho kurzu.

29 http://www.euroekonom.sk/financie/bankovnictvo-a-banky/vyvoj-v-rokoch-1994-1996/

31 http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie%5CVyrocnaSprava%5CSVK1998%5CVS1998_kap03.pdf

(23)

22

Ďalšie významné zmeny v bankovom sektore zasiahli aj rok 1999. V tomto roku odobrala NBS bankovú licenciu AG Banke, a. s., Nitra, takţe uvedený počet existujúcich obchodných bankových subjektov sa zníţil z dvadsaťsedem na dvadsaťšesť bánk. Obdobne ako na IRB, bola vyhlásená nútená správa aj v Priemyselnej banke, a. s., Košice. Túto banku však kúpila Slovenská sporiteľňa za symbolickú cenu 1 SK. Pre Slovenskú sporiteľňu to však aj napriek smiešnej sume nebola ţiadna výhra, z dôvodu niţšej hodnoty prebratých aktív oproti pasívam. Touto transakciou získali hlavne veritelia Priemyselnej banky, pretoţe Slovenská sporiteľňa im musela uhradiť všetky pohľadávky, ktoré mali voči Priemyselnej banke.³²

1.5 Formovanie bankového sektora po roku 2000

Od roku 2001 rastie ziskovosť bankového sektora na Slovenku. V tomto roku bola totiţ dokončená hlavná časť reštrukturalizácie a privatizácia bánk s rozhodujúcim objemom aktív v bankovom sektore. Vďaka reštrukturalizácii boli postupne vymenené zlé aktíva bánk za aktíva, ktoré začali prinášať bankám úrokové výnosy. Za vyvrcholenie procesu zdokonaľovania činnosti bankového dohľadu a legislatívneho prostredia treba povaţovať roky 2000 a 2001, keď sa začalo pracovať na výraznej novele zákona o bankách. Táto vyriešila viaceré problémy najmä v oblasti kompetencií bankového dohľadu, moţnosti podnikania v bankovom sektore a nápravných opatrení. Ţiaľ, proces prípravy tohto zákona trval príliš dlho a mal byť účinný podstatne skôr.

Výsledky reštrukturalizácie sa začali prejavovať aţ v roku 2002. Nastala pozitívna zmena v štruktúre výnosov ako aj v štruktúre iných ukazovateľov a zlepšila sa aj produktivita bánk. Na trhu pôsobilo 20 bankových subjektov (18 bánk a 2 pobočky zahraničných bánk) a 7 zastúpení zahraničných bánk. Banky vykázali k 31. decembru 2002 čistý zisk v objeme 11,84 mld. Sk. Bilančná suma bankového sektora dosiahla objem viac ako 1 bilión Sk, čo predstavuje nárast oproti minulému roku o 9,17%.³³

Rok 2003 bol na jednej strane rokom stabilizácie bankového sektora a na druhej strane bol aj rokom realizácie opatrení, ktoré súviseli s blíţiacim sa členstvom v Európskej

32 Spracované podľa: Belás, J., Sobek, O. Retail-banking. Bratislava : Eurounion, 2000. 30 s. ISBN 80-88984-12-2.

33 Belás, J., Demjan, V. Finančné riadenie finančnej banky. Ţilina: Georg, 2009. 130 s. ISBN 978-80-89401-06-2.

(24)

23

únii. Spadali sem opatrenia v podobe úprav regulovaných cien, úprava nepriamych daní ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. V bankovom sektore uţ vystupovalo 21 bankových subjektov pribudla oproti predchádzajúcemu roku jedna pobočka zahraničnej banky.³⁴ V roku 2003 vydal úsek bankového dohľadu štyri opatrenia:

 novelu opatrenia o pravidlách obozretného podnikania bánk a s tým súvisiacich hláseniach,

 opatrenie o registri úverov a záruk,

 opatrenie, ktorým sa mení opatrenie NBS o likvidite bánk,

 opatrenie o hlásení predkladanom bankou kontrolujúcou bankový konsolidovaný alebo subkonsolidovaný celok Národnej banke Slovenska.³⁵

Situácia v bankovom sektore pokračovala aj v roku 2004 v pomerne silnom raste.

Pozitívum bolo spomalenie miery inflácie a zvýšenie reálnych dôchodkov. Nepriaznivo sa však vyvíjal deficit beţného účtu platobnej bilancie. V máji tohto roku sa Slovensko stalo členom Európskej únie a NBS sa začlenila do Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). ESCB je zloţený z ECB a jednotlivých národných ústredných bánk členských štátov Európskej únie.³⁶ Pre menovú politiku a NBS bol stanovený časový rámec, v rámci ktorého mala splniť podmienky inflačného a kurzového maastrichtského kritéria. V slovenskom bankovom sektore pôsobilo k 31. decembru 2004 osemnásť bánk, tri pobočky zahraničných bánk, štyridsaťosem subjektov voľne poskytujúcich cezhraničné bankové sluţby a sedem zastúpení zahraničných bánk. Z uvedených osemnástich bank sú tri stavebné sporiteľne: ČSOB stavebná sporiteľňa. s., Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. a Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. Povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov malo k 31. decembru 2004 udelených deväť bánk a jedna pobočka zahraničnej banky.

V priebehu tohto roka vykonal úsek bankového dohľadu v bankách päť komplexných, sedem dosledovacích a sedem tematických dohliadok na mieste.³⁷

Rok 2005 bol pre bankovníctvo opäť veľmi priaznivým rokom. Počet bankových inštitúcií sa oproti predchádzajúceho roku nezmenil, vzrástol iba počet pobočiek

34 Spracované podľa:http://www.derivat.sk/index.php?PageID=156

35 Výročná správa 2003. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2004. 86 s.

36 Lebiedzik, M., Majerová, I., Nezval, P. Světová ekonomika. 1. vyd. Brno: Computer Press, 2007. 173 s. ISBN 978-80-251- 1498-8.

37 Výročná správa 2004. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2005. 73 s. ISBN 80-8043-095-0.

(25)

24

zahraničných bánk o tri nové pobočky. Kapitálová primeranosť bankového sektora v roku 2005, tak ako aj v predchádzajúcom roku, zaznamenala pokles. Dôvodom bol opäť nárast úverov a s tým súvisiaci aj nárast rizikovo váţených aktív. Povinnú hranicu 8% však počas sledovaného obdobia splnili všetky banky.³⁸ Ako súčasť aktívneho výkonu bankového dohľadu vydal úsek bankového dohľadu v roku 2005 metodické usmernenie č. 3/2005 k systému a postupom vnútornej kontroly banky a pobočky zahraničnej banky podľa § 23 ods. 1 zákona o bankách. Cieľom tohto metodického usmernenia bolo určiť jednotné pravidlá, ktorými sa mala riadiť štruktúra systému vnútornej kontroly banky a pobočky zahraničnej banky.³⁹

Bankový sektor vykazoval v prvom polroku 2006 pozitívne trendy. Zlepšila sa finančná pozícia bánk. Na trhu pôsobilo 24 bankových inštitúcií. Ziskovosť bánk medziročne stúpla o 6%. Rástli najmä úrokové príjmy od klientov vďaka vyššiemu objemu úverov. V bankách narástli príjmy z poplatkov a stúpol tieţ príjem z obchodovania.

S rozvojom bankového sektora stúpali aj prevádzkové náklady, avšak pomalšie ako úrokové a neúrokové príjmy. Na strane aktív pokračoval rast úverov klientom, rástli najmä úvery domácnostiam a podnikom. Zlepšenie finančnej pozície bankového sektora vytváralo priestor pre banky na zvládnutie moţných rizík. Najvýznamnejším rizikom v podnikaní bánk bolo kreditné riziko, najmä v súvislosti s rastom úverov domácnostiam.⁴⁰

V roku 2007 sa nachádzal finančný systém na Slovensku v zdravom stave. bol v bankovom sektore dominantný pokračujúci rast úverov klientom. Banky poskytovali predovšetkým úvery sektoru domácností a podnikov. Došlo k medziročnému poklesu investícií do cenných papierov. Tak ako v iných rokoch aj v tomto roku predstavovali vklady klientov dôleţitý zdroj príjmu pre banky. Čistý zisk dosiahol 17,40 mld. Sk, pričom najväčším podielom k tomu prispeli úrokové príjmy, ktoré rástli najmä vo veľkých bankách. V roku 2007 pokračoval trend zniţovania hodnoty ukazovateľa kapitálovej primeranosti vlastných zdrojov. Viaceré banky čerpali podriadený dlh alebo zisk vytvorený z predchádzajúcich rokov.⁴¹ Banky boli dobre kapitalizované, ziskové a odolné voči náhodným nepriaznivým javom.

39 Výročná správa 2005. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2006. 73 s. ISBN 80-8043-105-1.

40 Spracované podľa: www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/.../$FILE/vlastnymat.doc

(26)

25

Dominantné postavenie patrilo v rámci obchodovania na peňaţnom trhu naďalej skupine siedmich referenčných bánk, ktorých štruktúra sa nezmenila. Medzi referenčné banky patrila ING Bank, N.V., pobočka zahraničnej banky, Slovenská sporiteľňa, a.s., Československá obchodná banka, a.s., Všeobecná úverová banka a.s., UniCredit Bank Slovakia, a.s., Citibank (Slovakia), a.s. a Tatra Banka, a.s. K 1. 1. 2008 zanikla Československá obchodní banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, a vznikla samostatná banka, Československá obchodná banka, a.s. ⁴² V tomto roku banky financovali prostredníctvom úverov predovšetkým podniky a vo významnom počte aj domácností.

Podobne ako v minulom roku aj v tomto roku boli vklady klientov pre banky dôleţitým zdrojom.⁴³ V máji 2008 Slovensko splnilo Maastrichtské kritériá a odporučili prijať ho za 16.člena Európskej menovej únie. Zásluhy za úspešné splnenie inflačného a kurzového kritéria, patria Národnej banke Slovenska. Na základe pozitívnych faktov Európska komisia odporučila Slovensko na vstup do eurozóny. Slovenská republika k 01. 01. 2009 zaviedla euro do svojho obehu a naplnilo sa niekoľkoročné úsilie, ktorého cieľom bolo zavedenie spoločnej európskej menovej jednotky v Slovenskej republike.

Tabuľka 2 Vybrané ukazovatele bankového sektora za rok 2001-2008

Ukazovateľ M. j. 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Podiel zahraničného

kapitálu % 60,60 85,32 88,90 89,60 91,00 92,00 92,00 92,00 EAT (čistý zisk) mld.

SK 9,07 11,84 11,32 12,28 17,78 17,78 17,40 16,55 ROA (rentabilita aktív) % 1,02 1,17 1,17 1,15 1,05 1,27 1,12 0,96

ROE % 17,70 29,43 27,15 29,42 16,80 21,23 16,57 14,08

Kapitálová primeranosť % 19,57 21,3 21,59 18,68 14,79 12,98 12,44 11,09 Počet bankových

subjektov ks 21 20 21 21 23 24 27 27

Equity Ratio % 12,56 10,17 10,74 8,65 8,17 7,93 10,59 16,39

NPL Ratio % 24,31 11,18 11,18 7,16 4,47 3,26 2,47 3,21

Cost-to-Income Ratio % - - - 67,40 65,64 54,54 58,94 55,09

Evidenčný počet

pracovníkov ks 22 640 21 119 21 129 20 987 21 019 20 699 20 854 -

Zdroj: www.nbs.sk

42 http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie%5CDok%5CFT_2008.pdf

43 Belás, J., Demjan, V. Finančné riadenie finančnej banky. Ţilina : Georg, 2009. 140 s. ISBN 978-80-89401-06-2.

(27)

26

1.6 Historický vývoj a súčasnosť NBS

Ako som uţ v predchádzajúcej časti spomínala v roku 1993 začala svoju činnosť Národná banka Slovenská. Vznikla 1. januára 1993 na základe zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska ako nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky.

Prvou centrálnou bankou na Slovensku bola v roku 1816 Privilegovaná rakúska národná banka. Národná banka Slovenská nebola od začiatku svojho vzniku nezávislou centrálnou bankou. Pôvodné normy ju definovali ako emisnú banku, čo nebolo v súlade s činnosťami, ktoré NBS v skutočnosti vykonávala, pretoţe emisná činnosť je len jedna z funkcií centrálnej banky. Významnú zmenu v determinovaní inštitucionálneho rámca centrálnej banky na území Slovenskej republiky priniesli legislatívne zmeny v roku 2001.⁴⁴

Národná banka Slovenska v rámci svojich činností vykonáva aj dohľad nad bankami. Od zaloţenia banky v nej pôsobil aj odbor bankového dohľadu, ktorý pozostával z dvoch oddelení a neskôr z troch oddelení: povoľovací odbor dohliadok na mieste, odbor dohliadok na diaľku a oddelenie dohľadu a analýz. Toto obdobie bolo veľmi zloţité a ťaţké pre činnosť dohľadu. Dôvodom bol predovšetkým nedostatok skúseností a existovalo iba málo odborníkov, ktorí mali predstavu o tom, ako má bankový dohľad fungovať. Problém bol aj v nedostatočne rozvinutej primárnej a sekundárnej legislatíve.⁴⁵

1.6.1 Vývoj opatrení NBS v minulosti

Úsek bankového dohľadu v roku 1993 reguloval obozretné podnikanie bánk podľa opatrení, ktoré vydala Štátna banka Československá (ŠBČS). V tomto roku začala NBS pripravovať v spolupráci s poradcami MMF nové opatrenia NBS o obozretnom podnikaní bánk. V nasledujúcom roku uţ NBS zrušila opatrenia o obozretnom podnikaní bánk vydané ŠBČS a vydala vlastné opatrenia o kapitálovej primeranosti bánk, úverovej angaţovanosti bánk, pravidlách likvidity bánk a regulácii menových pozícií bánk. Nové

44 Spracované podľa: Kotlebová, J., Sobek, O. Menová politika. 1.vyd. Bratislava : lURA EDITION, 2007. 139 s. ISBN 978-80- 8078-092-0.

45 Spracované podľa: http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR%5CBiatec%5CRok2009%5Cbiatec0909.pdf

(28)

27

opatrenia NBS rozšírili oblasť pôsobenia pravidiel obozretného podnikania z bánk aj na pobočky zahraničných bánk a v opatrení o kapitálovej primeranosti bánk boli spresnené niektoré odpočítateľné poloţky pri výpočte kapitálu. Ďalej boli sprísnené kritériá o kapitálovom vybavení bánk z čoho vyplývajú opatrenia, podľa ktorých sa zvýšila poţiadavka na minimálnu výšku základného imania novovznikajúcej banky.⁴⁶

V roku 1996 bol novelizovaný zákon o bankách, ktorého hlavnou súčasťou bola zmena v činnosti bánk a moţnosť vykonávať hypotekárne obchody. Ďalšie úpravy zákona sa týkali procesu povoľovania nových bánk a pobočiek zahraničných bánk. Novelizácia zákona udelila povinnosť audítorom informovať NBS o skutočnostiach, ktoré môţu ohrozovať činnosť banky. Zmeny nastali aj v procese udeľovania predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie akcií existujúcej banky, ako aj procese nadobudnutia majetkových účastí nebankového subjektu bankou. Upravil sa aj proces zaloţenia pobočky slovenskej banky v zahraničí.

V októbri 1999 nadobudla účinnosť ďalšia väčšia novela zákona o bankách, ktorá :

 rozšírila rozsah bankových činností, ktoré môţu banky uskutočňovať,

 spresnila definíciu činností, ktoré môţu vykonávať len subjekty s udelenou bankovou licenciou,

 umoţnila výkon hypotekárnych obchodov aj pobočkám zahraničných bánk,

 posilnila výkon bankového dohľadu, napr. tým, ţe umoţnila pozastaviť výkon hlasovacích práv akcionárom bánk a sprísnila postup zúčtovania straty so základným imaním,

 spresnila a rozšírila splnomocňujúce ustanovenia týkajúce sa vydávania pravidiel obozretného podnikania.⁴⁷

Postavenie bankového dohľadu výrazne posilnili zmeny, ktoré boli vykonané v roku 2001. Novelizácia umoţnila bankovému dohľadu nezávislý postup a rozhodovanie v prvostupňovom konaní. Konečne boli presne a jednoznačne špecifikované jednotlivé činnosti bankového dohľadu. Výkon bankového dohľadu ovplyvnili aj ďalšie právne

46 Spracované podľa: Národná banka Slovenská 1993-2002. Bratislava: Národná banka Slovenská, 2003. 21 s. ISBN 80-8043- 053-5.

47 Národná banka Slovenská 1993-2002. Bratislava: Národná banka Slovenská, 2003. 22 s. ISBN 80-8043-053-5.

(29)

28

normy, ktoré boli prijaté v tomto roku. Týkali sa zákona o ochrane vkladov, ktorého cieľom bolo eliminovať riziká, zákona o konkurze a vyrovnaní, zákona o cenných papieroch a investičných sluţbách a zákona, ktorý zabezpečil ochranu veriteľov v obchodnom styku, posilnil ochranu spoločníkov kapitálových spoločností pred moţným zneuţívaním postavenia štatutárnymi orgánmi a dozornými orgánmi kapitálových spoločností.

V období medzi začiatkom roka 2002 do konca roka 2006 uskutočnil dohľad 68 dohliadok na mieste a realizoval 2 kompletné dohliadacie cykly. Výsledky hodnotenia ukázali zásadný pokrok vo výkone bankového dohľadu v podmienkach Slovenskej republiky a potvrdili, ţe bankový dohľad NBS plní na vysokej úrovni všetky dané kritéria.

V roku 2006 došlo reorganizačným zmenám pretoţe do NBS bol pričlenení bývalý Úrad pre finančný trh (UFT). UFT samotne vzniklo v roku 2000 vyčlenením z Ministerstva financií SR do samostatného dohliadacieho útvaru, ktorý bol vytvorený ako orgán dohľadu nad licencovanými subjektmi. Dôvodom zjednotenia bola snaha vyuţiť skúsenosti bankového dohľadu a aplikovať jeho metódy na celý finančný trh. Ku skutočnej integrácií dohľadu došlo aţ vo februári 2007, kedy boli zrealizované organizačné zmeny, ktoré mali za cieľ zabezpečiť funkčný skupinový princíp výkonu dohľadu. Tento zjednotený dohľad sa veľmi osvedčil a to z viacerých aspektov. Nielenţe má dôkladnejší prehľad nad finančnou situáciou a pohybom finančných prostriedkov v rámci skupiny, čo umoţňuje rýchlejšie identifikovať riziká, ale výrazne šetrí aj finančné a personálne kapacity dohľadu.⁴⁸

Pre rok 2008 je charakteristická spolupráca dohľadov v kolégiách, kedy boli zorganizované multilaterálne stretnutia orgánov dohľadu väčšiny bankových skupín pôsobiacich v Európskej únii. Zloţenie kolégia dohľadov závisí od štruktúry jednotlivých bankových skupín, ale základ kolégia by mali vţdy tvoriť domovský dohľad a tie hosťovské dohľady, v ktorých banková skupina podniká ako dcérska spoločnosť. Dohľad NBS aktívne pôsobí v jedenástich kolégiách dohľadov, z ktorých 9 kolégií je pre banky so sídlom v SR a 2 pre pobočky zahraničných bánk. Výkon dohľadu NBS začali v poslednej dobe výrazne ovplyvňovať aktivity vzniknutých kolégií dohľadov a poţiadavky

(30)

29

domovských dohľadov. Práca v kolégiách znamená pre dohľad NBS minimálne nasledujúci zoznam činností: ⁴⁹

 pravidelné poskytovanie informácii domovskému dohľadu,

 pravidelné stretnutia kolégií dohľadov (1 aţ 4 razy ročne),

 spoločné ohodnotenie procesu hodnotenia dohľadom bankovej skupiny,

 účasť na spoločnom dohľade na mieste v materskej spoločnosti v prípade pozvania,

 organizovanie spoločných dohľadov na mieste v prípade poţiadavky domovského dohľadu alebo na základe rozhodnutia zo strany dohľadu NBS,

 vykonanie špecifického preverenia alebo dohľadu na mieste na základe poţiadavky domovského dohľadu,

 spolupráca v rámci validácii regulatórnych modelov pre výpočet kapitálových poţiadaviek,

 spolupráca v krízových situáciách.⁵⁰

1.6.2 Súčasnosť Národnej Banky Slovenskej

Podľa zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov je NBS právnickou osobou so sídlom v Bratislave, ktorá sa však nezapisuje do obchodného registra, ale v majetkovoprávnych vzťahoch pri manipulácií s vlastným majetkom má postavenie podnikateľa. Právo vydávať všeobecne záväzné právne predpisy je právom, ktoré moţno odvodiť výlučne z ústavy.⁵¹ Je autonómnym orgánom menovej politiky v Slovenskej republike. Hlavným cieľom Národnej banky Slovenska je udrţiavanie cenovej stability. Za tým účelom:

o sa podieľa na spoločnej menovej politike, ktorú určuje Európska centrálna banka pre eurozónu,

o vydáva euro bankovky a euro mince podľa osobitných predpisov platných v eurozóne pre vydávanie euro bankoviek a euro mincí,

50 http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR%5CBiatec%5CRok2009%5Cbiatec0909.pdf

51 Drgonec,J. Ústava Slovenskej republiky – Komentár. 2. vyd. Šamorín: Heuréka, 2007. 607 s. IBSN 80-89122-38-8.