Trhová pozícia vybranej banky v segmente úverovania klientov v malom a strednom podnikaní.

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra bankovníctva a poisťovníctva

Trhová pozícia vybranej banky v segmente úverovania klientov v malom a strednom podnikaní.

Market position in the segment of the selected bank lending clients in small and medium enterprises

Bakalárska práca

Autor:

Jana Jeleňovská

Bankovní management

Vedúci práce:

doc. RNDr. Ľudmila Lýsá, PhD.

Banská Bystrica Máj 2012

Vyhlásenie

Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.

Svojim podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

Vo Svite dňa 25.04.2012 Jana Jeleňovská

Poďakovanie

Ďakujem mojej vedúcej bakalárskej práce páni doc. RNDr. Ľudmila Lysá, PhD. za jej trpezlivosť, poskytnutú podporu, odborné vedenie, hodnotné rady a pripomienky k vypracovaniu tejto bakalárskej práce. Ďalej ďakujem pracovníkom VUB a.s., ČSOB a UniCredit Bank, ktorí mi pomohli pri zhromažďovaní údajov a informácii k danej problematike a svojimi odbornými vedomosťami a profesionalitou ma usmernili k napísaniu tejto prace.

Vo Svite dňa 25.04.2012

Anotácia

JELEŇOVSKÁ, Jana: Trhová pozícia vybranej banky v segmente úverovania klientov v malom a strednom podnikaní. (Bakalárska práca). Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra bankovníctva a poisťovníctva.

Vedúca práce: doc. RNDr. Ľudmila Lysá, PhD. Rok obhajoby 2012. počet strán 58.

Cieľom bakalárskej práce bolo pomôcť malému a strednému podnikateľovi (žiadateľovi o úver) zorientovať sa pri výbere úveru vo VÚB. Práca je písaná v troch častiach. V prvej časti v základných rysoch predstavujem vývoj a postavenie bank.

V druhej časti opisujem malé a stredné podniky od ich charakteristiky cez podmienky založenia k finančnej a ekonomickej analýze. V tretej hlavnej časti predstavujem konkrétne VUB, ČSOB a UniCredit Bank a ich ponuky v úverovaní malého a stredného podnikania a analyzujem posledných päť rokov na trhu.

Kľúčové slová:banka, bankovníctvo, úver, klient, trh.

Annotation

The thesis was to help small and medium enterprises (the borrower) to orientate the choice of credit at VUB. It is written in three parts. In the first part of the basic features of a situation constitutes a development bank. The second part describes small businesses from their characteristics through the establishment of conditions for economic and financial analysis. The third main part of a concrete VUB, UniCredit Bank and CSOB and offers to lend SMEs and analyze the last five years on the market.

Key words:

Obsah

ÚVOD ... 7

1 VÝVOJ BÁNK A BANKOVNÍCTVA ... 8

1.1 Historický vývoj bankovníctva na Slovensku ... 8

1.2 Bankový systém ... 9

1.3 Peniaze ako predmet podnikania ... 10

1.4 Aktuálne trendy v Európskom bankovníctve ... 11

1.5 Centrálne bankovníctvo... 11

1.5.1 Postavenie a úloha centrálnej banky ... 12

1.5.2 Aktivity centrálnej banky ... 13

1.6 Komerčné bankovníctvo ... 13

1.6.1 Postavenie a funkcia komerčnej banky ... 14

1.6.2 Obchody komerčných bánk ... 14

1.6.3 Úverové produkty komerčných bánk ... 15

1.6.4 Základné zásady pre poskytovanie úveru ... 15

1.6.5 Členenie bankových úverov ... 16

1.6.6 Úverový proces ... 20

2 MALÉ A STREDNÉ PODNIKANIE ... 21

2.1 Vývoj a základné črty malého a stredného podnikania na Slovensku ... 21

2.2 Charakteristika a typy malých a stredných podnikov ... 22

2.3 Podmienky pre založenie malých a stredných podnikov ... 23

2.4 Klady a zápory malého a stredného podnikania... 24

2.5 Podnikateľský proces ... 25

2.5.1 Etapy podnikateľského procesu ... 25

2.5.2 Tvorba podnikateľského plánu ... 26

2.6 Podpora podnikateľskej činnosti ... 27

2.7 Finančná a ekonomická analýza ... 28

2.8 Zdroje kapitálu malého a stredného podnikania ... 29

3 VŠEOBECNÁ ÚVEROVÁ BANKA V POZÍCII ÚVEROVANIA MALÉHO

A STREDNÉHO PODNIKANIA ... 30

3.1 Vývoj a štruktúra Všeobecnej úverovej banky ... 30

3.1.1 História bankovej skupiny Intesa Sanpaolo... 30

3.1.2 Vývoj loga Všeobecnej úverovej banky ... 31

3.1.3 Štruktúra Všeobecnej úverovej banky ... 31

3.2 Trhová pozícia Všeobecne úverovej banky ... 32

3.3 Úverový proces ... 33

3.4 Podmienky pre udelenie úveru malým a stredným podnikom ... 35

3.5 Spôsoby úverovania malého a stredného podnikania vo VÚB ... 36

3.5.1 Profi úver ... 36

3.5.2 Profihypo úvery ... 37

3.6 Spôsoby úverovania malého a stredného podnikania v ČSOB ... 40

3.6.1 Malý investičný úver ... 40

3.6.2 Úver pre zdravotníkov ... 41

3.7 Spôsoby úverovania malého a stredného podnikania v UniCredit Bank ... 42

3.7.1 Investičný úver pre podnikateľov ... 42

3.7.2 Rýchly kontokorentný úver ... 42

3.8 Zvýhodnené produkty na trhu ... 43

3.9 Analýza žiadosti o úvery v roku 2011 ... 47

3.10 Pozícia žiadateľa o úver k VÚB ... 49

3.11 Odporúčania bankám pre udržanie postavenia... 51

ZÁVER ... 54

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ... 55

ZOZNAM POUŽITÝCH OBRÁZKOV, GRAFOV, TABULIEK, PRÍLOH ... 57

ÚVOD

Banková sústava má vo vyspelej trhovej ekonomike nezastupiteľné miesto. Hoci sa celá ekonomika nachádza v hlbokej kríze, musíme si všímať dôležité postavenie bank, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou finančného trhu. Mobilizuje dočasne uvoľnený kapitál ekonomiky a umožňuje jeho efektívne využitie. Javí sa to ako poskytovanie peňažných služieb ekonomickým subjektom.

Podnikateľ sa dostáva do styku predovšetkým s obchodnými bankami, ktoré mu vedú účty, vykonávajú platobný styk a zúčtovanie, uskutočňujú devízovú činnosť ale aj poskytujú úvery, vykonávajú činnosť s cennými papiermi atď. Je preto potrebné, aby poznal celú škálu možnosti využívania bankových služieb a zvolil si tie, ktoré sú pre neho z hľadiska tvorby zisku a eliminácie rizika najvýhodnejšie.

Je ťažké predstaviť si podnikateľa, ktorý by neprichádzal do styku s bankou. Bez komplexnejších poznatkov o bankovníctve však ťažko využije všetky možnosti, ktoré v sebe skrýva pestrá škála bankových služieb. Preto v tejto práci rozoberám prečo sú banky v ekonomike také dôležité, načrtnem bankové produkty s ktorými podnikateľ prichádza do styku a rozoberám vzťah podnikateľa a banky. Práca obsahuje skôr teoretické poznanie v ktorom som skúmala, analyzovala a vyhodnocovala úverovanie malého a stredného podnikania vo Všeobecnej úverovej banke.

Práca je spracovaná jednoduchým a zrozumiteľným štýlom, doplnená praktickými postupmi. Hoci je určená najmä podnikateľom, so záujmom si ju môže prečítať každý, kto chce získať informácie a prehľad o úverovaní vo vybranej banke a taktiež môže vzbudiť záujem o malé a stredné podnikanie na Slovensku.

V našej ekonomike pôsobí veľa bank. Každá z nich používa vo svojej práci vlastné postupy a vypracováva vlastné obchodné podmienky. Práca neobsahuje návody v konkrétnych vzťahoch a je na čitateľoch aby si postup konkretizovali vo „Vašej“ banke.

1 VÝVOJ BÁNK A BANKOVNÍCTVA

Pred rokom 1990 bankovú sústavu v Česko – Slovensku predstavoval monolitický systém s jednou štátnou bankou, ktorá bola zároveň centrálnou, sporiteľničnou, investičnou i zahranično - obchodnou. Takmer celý zisk sa odvádzal do štátneho rozpočtu. Tento jednostupňový systém znamenal spojenie emisného a obchodného bankovníctva do jednej inštitúcie.

„Reštrukturalizácia bankovníctva sa začala na základe zákona č. 130/1989 Zb.

a 158/1989 Zb. v roku 1990 a znamenala liberalizáciu hospodárskeho života prejavujúcu sa v procese postupnej demonopolizácie ekonomiky, privatizáciou štátneho majetku, cenovou liberalizáciou a iné. Kvantitatívne a kvalitatívne zmenila bankovú sústavu“ (Horvátová, 2010, s. 253).

1.1 Historický vývoj bankovníctva na Slovensku

Na základe uvedených zákonov došlo k prvej etape zmeny bankovníctva, ktorej podstatou je proces postupného zmenšovania zásahov štátu do činnosti bank. Je to demonopolizácia bankovníctva. Banková sústava sa týmto krokom pretransformovala z jednostupňovej na dvojstupňovú, kde jeden stupeň tvorí emisná banka (Štátna banka Československá) a druhý stupeň tvoria komerčné banky.

Medzníkom vo vývoji bankovníctva bolo prijatie zákona č. 21/1991 Zb. o bankách a č. 22/1991 Zb. o ŠBČS, ktoré vytvorili legislatívny rámec vymedzujúci činnosť emisnej banky a komerčných bank. Novo vznikajúca sieť komerčných bank mala spoločné problémy – išlo o nestabilné a transformujúce sa ekonomické prostredie s nedostatočným vybavením. Hlavným cieľom bolo vytvoriť podmienky na fungovanie trhu peňazí a trhu kapitálu. Uvedený zákon vymedzoval banku ako podnik, ktorého prvoradý cieľ je dosahovanie zisku. V roku 1992 boli sprivatizované štátne peňažné ústavy: Komerčná banka, Všeobecná úverová banka, Československá banka, Živnostenská banka a Investičná banka.

Vznikom samostatnej Slovenskej republiky dochádza k zásadným kvalitatívnym zmenám celého spoločenského systému. Za rozhodujúce považujem zriadenie centrálnej

banky štátu (Národná banka Slovenska), ktorá okrem plnenia viacerých úloh zabezpečuje proces účelného rozvoja komerčného bankového systému a robí nad nim dohľad.

Základnou úlohou Národnej banky Slovenska bolo vytvorenie a stabilizovanie novej meny ako aj vytvárať podnikateľské a ekonomické prostredie pre sústavu komerčných bank.

Od roku 1993 môžeme charakterizovať bankový sektor Slovenskej republiky ako sektor, ktorý má za sebou vytvorenie dvojstupňového bankového systému. Sústava komerčných bank je nasýtená a komerčné banky sa v svojej podnikateľskej činnosti orientujú predovšetkým na aktivity, ktoré charakterizujeme ako faktory rastu.

1.2 Bankový systém

Bankový systém predstavuje najvýznamnejšiu oblasť finančného systému krajiny, pretože významnou mierou ovplyvňuje aktivity jednotlivých ekonomických subjektov v národnom hospodárstve. V súčasnom období bankový systém predstavuje odvetvie, ktoré prechádza zmenami nielen v zahraničí ale aj na Slovensku, kde v transformačnom procese prebiehajú etapy reštrukturalizácie a privatizácie veľkých štátnych bank a vzniká univerzálny systém bankovníctva, ktorý predstavuje typický bankový systém v Európe.

„Bankový systém definujeme ako systém vzťahov, inštitúcii a pravidiel medzi bankovými a nebankovými subjektmi v ekonomike. Bankový systém je súčasťou celkového národohospodárskeho systému krajiny a predstavuje najdôležitejšiu časť finančného systému“ ( Tkáčová, Belás, Horvátová, Chovancová, 2009, s.106).

Obrázok č. 1:.Tok zdrojov vo finančnom systéme a účastníci systému.

Zdroje Finanční sprostredkovatelia Zdroje

Zdroje

Zdroje Finančné trhy Zdroje

Zdroj: Polouček, 2006, s. 2.

Nepriame financovanie

Veritelia

1) domácnosti 2) firmy 3) vláda 4) zahraničné

subjekty

Dlžníci - investori 1) firmy 2) vláda 3) domácnosti 4) zahraničné Priame financovanie

Hlavnou úlohou finančného sektora je finančné sprostredkovanie medzi subjektmi, ktoré disponujú voľnými peňažnými zdrojmi a subjektmi, ktoré ich majú v nedostatočnom množstve. Keďže väčšina peňažných zdrojov je sústredená v komerčných bankách, financovanie ekonomiky zabezpečujú predovšetkým banky, ktoré predstavujú hlavný článok Medzi reálnou ekonomikou a finančným sektorom.

Najdôležitejším predpokladom pre efektívne fungujúci a stabilný bankový systém je jeho dôveryhodnosť. Banková teória a prax vo všeobecnosti uznávajú dôveryhodnosť bank v týchto oblastiach:

 dôveryhodný pôvod kapitálu,

 manažment komerčnej banky,

 dodržiavanie pravidiel,

 garancie pre vkladateľov,

 bankový marketing.

1.3 Peniaze ako predmet podnikania

Bankový systém má svoje špecifické črty, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú základné podmienky pre podnikanie obchodných bank. Medzi najdôležitejšiu črtu môžeme zaradiť: peniaze ako predmet podnikania. V ekonomickom systéme peniaze plnia tieto funkcie:

 výmenný prostriedok,

 zúčtovací prostriedok,

 a uchovávateľ hodnoty.

Sloboda jednotlivca spočíva v tom, že sa môže rozhodnúť, ktorú potrebu uspokojí skôr z obmedzených peňažných zdrojov. Ak dokáže ekonomický subjekt vnímať peniaze ako prostriedok ( nie ako cieľ) pre napĺňanie svojich sociálnych a ekonomických cieľov, má predpoklady dosiahnuť ich. Psychologické a sociálne faktory majú mimoriadne postavenie v obchodovaní komerčných bank.

1.4 Aktuálne trendy v Európskom bankovníctve

Bankový systém predstavuje odvetvie, ktoré v posledných desaťročiach prechádza významnými zmenami. Vo všeobecnosti sa uvádza, že základom dobrého fungovania ekonomiky je zdravý a výkonný bankový systém. Všeobecne akceptovaný systém, ktorý je typický pre vyspelé ekonomiky je dvojstupňový bankový systém. Na základe výskumu medzi manažérmi finančných inštitúcii definuje faktory, ktoré budú pôsobiť v najbližších rokoch v bankovom sektore:

 globalizácia a konsolidácia bank,

 znovu získavanie zákazníkov,

 akceptácia bankovej regulácie,

 kvalitnejšie riadenie rizika,

 adaptácia demografických zmien.

„Medzi typické trendy, ktoré môžeme evidovať v európskom bankovom priestore patrí zmena kvality regulácie bankového prostredia a permanentný proces fúzií a akvizícií.

Prioritný záujem obchodných bank je zameraný na oblasť retailoveho bankovníctva, mimoriadna pozornosť je venovaná multikanálovej distribúcii produktov a služieb a implementácii systémov CRM ¹, značný dôraz sa kladie na „ cross selling²“ a dlhodobé vzťahy so zákazníkom“(Tkáčova, Belás, Horvátová, Chovancová, Malacká, 2009, s. 113).

1.5 Centrálne bankovníctvo

„Centrálna banka predstavuje makroekonomické menové centrum, zamerané na stabilitu meny a celého bankového systému“ (Horváthová, 2000, s. 6). Je to vrcholný subjekt menovej politiky a regulovania bankovej sústavy.

1 CRM – Customer Relationship Management – riadenie vzťahov so zákazník.

2 Cross- selling - je označenie pre krížový predaj produktov a znamená, že banka sa snaží predať viacej

1.5.1 Postavenie a úloha centrálnej banky

Postavenie, funkcie a úlohy NBS definuje Zákon o NBS č. 566/1992 Zb. z 18.

novembra 1992, doplnený o zmeny a doplnky vykonané ďalšími zákonmi NR Slovenskej republiky.

V súčasnom období zohrávajú centrálne banky významnú úlohu vo finančnom systéme jednotlivých krajín, prípadne jednotlivých celkov (eurozóna).

„Spôsoby založenia centrálnej banky môžu byť:

 poverenie jednej z existujúcich obchodných bank

 zvýhodnením niektorých obchodných bank

 založenie centrálnej banky ako novej inštitúcie (vznik Národnej banky Slovenskej NBS delimitáciou Štátnej banky československej 1.1.1993.

Zvláštnou výnimkou je Európska menová únia, kde centrálne banky členských krajín sú v menovej oblasti skôr pobočkami Európskej centrálnej banky“ (Revenda a kol., 2005, s. 305-306).

Cieľom Centrálnej banky je vnútorná a vonkajšia stabilita meny, čiže nie je cieľom dosahovanie zisku. Centrálna banka pôsobí v iných ekonomických podmienkach než komerčná banka. Teda ak ma Centrálna banka dosiahnuť svoje ciele v rámci menovej politiky, musí byť nezávislá.

Funkcie centrálnej banky:

 vrcholný subjekt menovej politiky,

 banka bank,

 emisná banka, banka štátu,

 správca devízových rezerv,

 zastupuje štát v medzinárodných finančných inštitúciách.

Najvyšším riadiacim organom NBS je Banková rada, ktorá pri výkone právomoci postupuje podľa pravidiel Euro systému.

1.5.2 Aktivity centrálnej banky

Od 1.1.2009 je NBS súčasťou Euro systému a vo výkone menovej politiky postupuje podľa jej pravidiel. To znamená, že koná s pokynmi Európskej centrálnej banky. Taktiež využíva právomoc určovať menovú politiku, nástroje menovej politiky a taktiež využíva právomoc povoľovať vydávanie bankoviek. Tým však nie je dotknuté právo NBS určovať a vyhlasovať referenčné výmenné kurzy Eura k cudzím menám s ktorými Slovensko obchoduje.

Osobitne možno vyzdvihnúť význam dvojstupňového bankového systému, ktorý :

 zabezpečuje vonkajšiu a vnútornú stabilitu meny,

 zabezpečuje stabilitu komerčných bank,

 stimuluje rozvoj finančného trhu,

 podporuje aktívne využitie peňažných prostriedkov,

 znižuje transakčné náklady pri realizácii dopytu po kapitáli a ponuky kapitálu.

„Centrálna banka neposkytuje finančné služby podnikateľom a obyvateľstvu.

V prípade potreby úveru alebo naopak pri investovaní voľných finančných zdrojov im svoje služby ponúkajú ostatné subjekty finančného systému, predovšetkým komerčné banky“ (Sobek, Zimková, 2011, s. 118).

1.6 Komerčné bankovníctvo

Komerčná banka je v podstate podnikateľský subjekt špecifického charakteru.

Základným cieľom komerčnej banky je dosiahnutie maximálneho zisku respektíve maximalizácia trhových cien. Banku ( Pod pojmom banka rozumieme všetky banky okrem centrálnej. V Európskej únii je pre banku zaužívané označenie úverová inštitúcia.) môžeme charakterizovať ako finančného sprostredkovateľa, ktorého hlavnou činnosťou je sprostredkovanie pohybu finančných prostriedkov medzi ekonomickými subjektmi (Horvátová, 2000, s. 41).

1.6.1 Postavenie a funkcia komerčnej banky

Komerčná banka ako sprostredkovateľ nakupuje voľné peňažné prostriedky od subjektov, ktoré ich majú relatívny prebytok a predáva ich subjektom, ktoré ich majú relatívny nedostatok. Sprostredkovanie je založené na tom, že banky prijímajú vklady a z nich na vlastný účet poskytujú úvery. Komerčná banka je subjekt, ktorý podniká s cudzími peňažnými prostriedkami.

Banky plnia celý rad funkcii. Za štandardné považujeme:

 finančné sprostredkovanie,

 emisia bezhotovostných peňazí,

 uskutočnenie bezhotovostného styku,

 prijímanie vkladov,

 poskytovanie úverov.

Základné členenie komerčných bánk závisí od foriem usporiadania bankovej sústavy:

 jednostupňová,

 dvojstupňová.

Z hľadiska vlastníctva kapitálu rozlišujeme banky:

 štátne,

 súkromné,

 družstevné,

 spoločnosti s ručením obmedzeným respektíve neobmedzeným.

Z hľadiska trhových segmentov:

 korporačné,

 retailové,

 privátne.

1.6.2 Obchody komerčných bánk

Aktívne obchody komerčných bank môžeme definovať ako peňažné operácie komerčnej banky prostredníctvom ktorých získava výnosy. Rámcová štruktúra aktív komerčnej banky:

 pokladničná hotovosť,

 rezervy,

 nakúpené cenné papiere,

 pohľadávky voči iným bankám, akcionárom alebo klientom,

 majetkové podiely a vklady,

 hmotný a nehmotný majetok.

Základný cieľ komerčnej banky sa formuluje ako snaha o dosahovanie maximálneho zisku pri dodržiavaní zásad stability a bezpečnosti z hľadiska rizík bankového podnikania.

Nemateriálna podstata a peňažný charakter bankových produktov a operácií, ako aj skutočnosť, že banky majú okolo 95 % cudzích zdrojov, si vyžadujú prísne pravidla a dohľad nad činnosťou komerčných bánk.

1.6.3 Úverové produkty komerčných bánk

Úver môžeme charakterizovať ako nástroj na dočasné prekonanie nedostatku finančných zdrojov. Zvyčajne úver poskytujú banky. V ekonomických podmienkach sú úvery časťou obchodných operácii bank prostredníctvom ktorých dosahujú zisk.

Bankové úverové produkty zahrňujú produkty, ktoré klient využíva na financovanie svojich potrieb. Ide nie len o poskytovanie peňažných prostriedkov ale aj iných bankových produktov, ktorými banky kryjú finančné potreby svojich klientov (Tkáčová, 2009, s. 150).

1.6.4 Základné zásady pre poskytovanie úveru

Každá banka si vytvára svoju úverovú politiku. Ide o súbor zásad, pravidiel a hlavne skúsenosti samotných pracovníkov, ktoré banka uplatňuje pri poskytovaní úverov.

Súčasťou úverovej politiky sú aj pravidla, ktoré stanovuje Centrálna banka a komerčné banky ich musia akceptovať. Každé poskytnutie úveru prináša určité rizika. Na zníženie týchto rizík banka používa tieto základné zásady:

 návratnosť- komerčná banka smeruje aktivity na vrátenie úveru a dohodnutej výšky úroku,

 zabezpečenie- komerčná banka dohodne s klientom možnosti a formy alternatívneho splatenia úveru vrátane dohodnutej výšky úroku,

 účelovosť – komerčná banka poskytuje úvery na dohodnutý účel, ktorý súvisí s návratnosťou, je to dôležité najme podnikateľských úverov.

V zaujme každej banky je úverové rizika čo najviac vylúčiť. Snažia sa ich obmedziť už pri ich vzniku. Banka využíva celý rad rôznych metód, prostredníctvom ktorých hodnotí všetky úverové rizika, a to nie len pri vzniku úverového vzťahu, ale aj po celú dobu jeho trvania. Na základe toho sa banka rozhoduje za akých podmienok úver poskytne.

1.6.5 Členenie bankových úverov

Najdôležitejším kritériom pre členenie úverov je členenie podľa ich zmluvnej doby splatnosti:

 krátkodobé (do jedného roka),

 strednodobé (do piatich rokov),

 dlhodobé (nad päť rokov).

Ďalším kritériom sú zdroje, ktoré dlžník používa na splatenie úveru:

 kapitálové (splácanie zo zisku),

 finančné (splácanie zo zdrojov uvoľnených z iných činnosti - hotové výrobky).

„Najpočetnejšou skupinou úverov, ktoré poskytujú banky predstavujú krátkodobé a strednodobé úvery. Ich cieľom je preklenutie dočasných platobných ťažkosti klienta.

Z pravidla sa používajú na prekrytie prevádzkových potrieb. Výnimočne sa používajú na prekrytie podnikateľských potrieb, ak sa jedná o podnikateľa.“ (Tkáčová, 2009, s. 152).Keďže existuje veľké množstvo úverov a každá komerčná banka má možnosť ma možnosť nazvať svoj produkt individuálne. Z hľadiska doby splatnosti som sa zamerala na úvery krátkodobé a strednodobé.



„ Ide o úver, ktorý sa poskytuje na bežnom účte, že zostatok účtu môže prechádzať do debetu“(Chovancová, 2006, s. 80). Z účtu sa môže platiť aj v prípade, že nie sú na ňom dostatočné peňažné prostriedky. Výhodou tohto úveru pre klienta je možnosť čerpania úveru podľa momentálnej potreby. Pre banku predstavuje tento typ úveru relatívne vysoký úrokový príjem.

 Eskontný úver

„Úver ktorý poskytuje komerčná banka prostredníctvom odkupovania (eskontu) zmenky pred lehotou splatnosti. Banka si zráža za túto operáciu diskont“ (Tkáčová, 2009, s.154).

Obrázok. č. 2: Princíp eskontného úveru

PREDAVAJÚCI 2. KUPUJÚCI veriteľ 1. dlžník

3. 4. 8. 9.

BANKA 3. CENTRÁLNA 4. BANKA

Zdroj: Tkáčová, 2009, s. 154.

Legenda:

1. Predávajúci dodáva tovar.

2. Potvrdenie akceptu zmienky.

3. Predávajúci dáva zmenku na eskont komerčnej banke.

4. Banka prepláca predávajúcemu menovitú hodnotu zmenku zníženú o diskont (úrok) do splatnosti zmenky.

5. Komerčná banka zmenku predáva centrálnej banke.

6. Centrálna banka prepláca komerčnej banke zmenkovú čiastku zníženú o diskont do splatnosti zmluvy.

7. V deň splatnosti centrálna banka predkladá zmenku na preplatenie kupujúcemu.

8. Dlžník prepláca zmenku centrálnej banke. Úver je splatený.

 Lombardný úver

Komerčná banka poskytuje tento úver klientovi ako proti zálohu (zábezpeku) hnuteľného majetku alebo práva. Zálohou môžu byť:

 cenné papiere,

 tovar (dokumenty),

 pohľadávky,

 drahé kovy,

 práva (životné poistky, autorské práva),

 vklady.

Výhodou lombardného úveru je, že dlžník nemusí prekonávať dočasný nedostatok finančných zdrojov predajom majetku, ale môže ho nahradiť úverom, ktorý mu banka poskytne za zálohu jeho hnuteľného majetku. Nevýhodou je relatívne vysoká cena.

 Akceptačný úver

Pri poskytovaní akceptačného úveru akceptuje banka od svojho klienta na ňu vystavenú cudziu zmenku s podmienkou, že klient musí zložiť prostriedky k pokrytiu záväzku v banke ešte pred splatnosťou zmenky. Banka je dlžník. V prípade, že klient nezloží pred lehotou splatnosti potrebnú sumu peňažných prostriedkov na účet banky, banka je povinná zmenku preplatiť. V takom prípade sa mení úver akceptačný na úver peňažný. Výnosom banky je akceptačná provízia. Akceptačný úver je výhodný pre predávajúceho, pretože zaručuje včasne zaplatenie zmenky kupujúcim (Tkáčová, 2009, s. 157).

Obrázok č. 3: Priebeh akceptačného úveru

PREDAVAJÚCI 1. KUPUJÚCI 5. príjemca úveru

7. 8. 2. 3. 4. 6.

BANKA

Zdroj: Chovancová, 2006, s. 82.

Legenda:

1. Dodávka tovaru alebo služieb.

2. Vystavenie zmenky na banku v prospech predávajúceho.

3. Akcept zmenky bankou.

4. Príjemca úveru uhrádza akceptačnú províziu banke.

5. Dlžník, kupujúci platí zmenkou za dodávku tovaru alebo služieb predávajúcemu.

6. Pred lehotou splatnosti zmenky, kupujúci, dlžník deponuje zmenkou čiastkou v banke.

7. Predávajúci predkladá zmenku banke na preplatenie v deň splatnosti.

8. Banka prepláca zmenku predávajúcemu.

 Avalový úver

Výraz avalový úver pochádza zo zmenkového práva, kde sa doložkou per aval zaväzuje ručiteľ za niektorého zo zmenkových dlžníkov“ (Tkáčová, 2009, s. 158).

To znamená, že ak dlžník nemôže úver zaplatiť, urobí to ručiteľ, banka. V literatúre sa uvádzajú najčastejšie dve varianty avalového úveru:

 zmenkový aval – podstatou je, že banka sa zmenkovou doložkou zaručuje za dlžníka,

 avalový úver vo forme ručenia – banka sa zaväzuje za svojho klienta, že v prípade, ak on nebude schopný záväzok zaplatiť, zaplatí banka.

 Spotrebný úver

Slúži na nákup spotrebných predmetov. Na rozdiel od produktívnych úverov úverovaný objekt priamo neprodukuje zdroje na splácanie úveru. Odlišnosťou medzi neproduktívnym a produktívnym úverom je zdroj splácania. Z komerčných úverov plynie cash flow, z ktorého sa spláca úver. Pri poskytnutí obchodného úveru je zdrojom splácania úverovaný subjekt. Čerpanie spotrebných úveru sa uskutočňuje prostredníctvom platobných kariet, šekov a pod.

Spotrebný úver je zabezpečený hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom.

 Hypotekárny úver

Je to úver ktorý je určený na investovanie do nehnuteľnosti a musí byť zabezpečený nehnuteľnosťou. Základné črty sú:

 majú dlhodobý charakter,

 majú prísne vymedzený účel poskytovania,

 sú zabezpečené tuzemskou nehnuteľnosťou.

Splácanie sa prevádza pravidelnými splátkami rovnakej výšky. Splátku tvorí istina a úrok.

1.6.6 Úverový proces

„Podstatou úveru je využívanie ,dočasne voľných peňažných prostriedkov obyvateľstva, podnikateľských subjektov a štátu na financovanie iných hospodárskych subjektov za príslušnú odmenu (úrok)“ (Chovancová, 2006, s.86). Cely úverový proces a následné poskytnutie úveru vyžaduje dôkladnú prípravu zo strany banky a klienta. Ide o proces, kedy veriteľ (banka) peniaze požičiava svojmu klientovi. Každé poskytnutie úveru predstavuje určité rizika, že klient nebude schopný uhradiť svoj záväzok. Veriteľ odhaduje rozsah rizika a pokúša sa ho zredukovať na minimum. V tomto ponímaní je proces poskytovania úveru skôr umenie ako veda. Veriteľ po zvážení všetkých dostupných faktov musí dospieť k správnemu rozhodnutiu. Každú analýzu tvorí päť etáp:

 predstavenie klienta,

 žiadosť,

 preskúmanie žiadosti,

 zhodnotenie,

 sledovanie a kontrola.

Jednotlivé etapy úverového procesu môžu byť modifikované podľa interných noriem komerčných bank (Chovancová, 2006, s.87).

2 MALÉ A STREDNÉ PODNIKANIE

Slovenská ekonomika od roku 1989 bola ovplyvnená radou zmien legislatívnych a inštitucionálnych. Toto obdobie zároveň znamenalo transformáciu ekonomiky Slovenska na trhovú ekonomiku. Reforma sledovala zavedenie flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného otvoreného trhu, stabilizáciu ekonomiky, privatizáciu a vytvorenie inštitúcii.

1.5.2004 Slovenská republika bola prijatá do Európskej únii. 29. júna 2007 vláda Slovenskej republiky schválila zákon o zavedení novej meny Euro na Slovensku a 1.1.

2009 Generálny zákon zabezpečil prechod slovenskej koruny na spoločnú Európsku menu Euro. V prvom roku vstupu Slovenska do Eurozóny boli narušene pozitívne trendy na trhu práce. Nastal nárast nezamestnanosti. „ Rok 2009 je považovaný za najťažší rok existencii samostatnej Slovenskej republiky. Nastal výrazný pokles exportu, ktorý mal dopad na pokles hrubého domáceho produktu“ (Strážovska, H, Strážovska, L, 2010, s.19).

2.1 Vývoj a základné črty malého a stredného podnikania na Slovensku

Od roku 1993 sa začala prvá etapa vývoja malých a stredných podnikov. Z analýzy štruktúry podnikov na Slovensku vyplýva, že Slovenské podnikateľské prostredie bolo priaznivé prevažne pre malé podniky, kde priemerne v týchto podnikoch pracovali traja až štyria zamestnanci. Malé podniky vznikajú často v dôsledku poklesu počtu pracovníkov v štátnych podnikoch. V poslednom období je vznik malých podnikov aj dôsledok úsilia rozširovať svoju činnosť u živnostníkov a fyzických osôb. Malé a stredné podniky sa v jednotlivých krajinách vyvíjali rozdielne v závislosti o tradícii i ekonomických osobnosti.

Najviac sa začal hodnotiť jej podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu a podiel na tvorbe pracovných miest. „ Poslaním malých a stredných podnikov vo vzťahu k národnej ekonomike je predovšetkým ich významný prínos k tvorbe hrubého domáceho produktu. Faktory, ktoré ich úspech podmieňujú sú rozhodujúce k naplneniu poslania malých a stredných podnikoch“(Strážovská L., Strážovská H., Krošlaková, 2008, s.158).

„Rozvoju malého a stredného podnikania je venovaná stala pozornosť Európskej únii ako organizačne tak aj ekonomicky. V súvislosti s týmto je vhodné pripomenúť Európsku chartu pre malé a stredné podnikanie, kde základným princípom je: „...najprv mysli na malých...“. Toto motto upriamuje vlády jednotlivých krajín pri politických a ekonomických rozhodnutiach na malé podniky.

V charte sú vyzdvihnuté tri priority :

 konzultácie s malými podnikmi,

 prístup k financiám,

 inovácie a transfer technológii“ (Strážovská, 2008, s.158).

V živote slovenskej spoločnosti došlo k ďalším významným zmenám pri vstupe Slovenska do Eurozóny. Môžem povedať, že tato udalosť sa dotkla každého podnikateľského subjektu. Je to mnohostranný prínos malého a stredného podnikania pre ekonomiku, ktorý možno vidieť v nasledujúcom:

 majú inovatívnu funkciu,

 uspokojujú aj tie najnáročnejšie požiadavky zákazníkov, sú pružné,

 vytvárajú nové pracovné miesta,

 majú nezastupiteľnú úlohu v dynamickom rozvoji krajiny.

I keď sú tieto vlastnosti pripisované už dávno, treba zdôrazniť, že ich funkcie sa úspešné rozvíjajú vstupom Slovenska do Európskej únie.

2.2 Charakteristika a typy malých a stredných podnikov

„Podnikom sa rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.“ (Strážovská, 2010, s.42). Skutočnosť že podnikanie sa uskutočňuje v konkurenčných podmienkach uvažujeme za významné, keď si podnikatelia uvedomujú a svoju stratégiu formulujú nie len na prežitie, ale v konečnom dôsledku aj pre úspech.

Definovanie podnikania podľa P. Druckera: „Podnikanie je tvorivé rozvíjanie podniku v konkurenčných podmienkach trhovej ekonomiky (umenie prežiť a byť úspešný).“ Osoba

podnikateľa je charakterizovaná mnohými vlastnosťami, pričom sa zdôrazňujú hlavne jeho osobné predpoklady pre úspech a táto skutočnosť súvisí so samotnou podstatou definície podnikania, ktoré by malo byť zamerané na dosiahnutie zisku. Často podnikateľ pôsobí aj vo funkcii riadenia podniku, kde motivácia zamestnancov je jednou z hlavných úloh.

Základné typy podnikateľov:

 konvenčný – založí a rozbehne činnosť nového podniku a zostáva v ňom,

 zakladajúci – založí a rozbehne činnosť nového podniku a predá ho,

 manažérsky – lacno kupuje zle fungujúci podnik, ktorý zmení na dobre prosperujúci,

 licenčný – získa licenčné právo na výrobu/ predaj produktov úspešného podniku a tak sa podieľa na zisku.

V druhej polovici 20. storočia sa pozornosť sústreďuje na také podnikateľské subjekty, ktoré majú pre národnú ekonomiku rastúci trend a sú to malé a stredné podniky. Kritéria na ich triedenie sú rozdielne a môžu sledovať počet pracovníkov, veľkosť tržieb, druh vlastníctva, druh činnosti a podobne. Podľa EUROSTAT malé a stredné podniky sú prevažne súkromné vlastnené a sú vytvorené živnostníkmi alebo aj obchodnými spoločnosťami, ktoré zamestnávajú do 249 pracovníkov. Štatistický úrad Slovenskej republiky používa toto členenie:

 malé podniky (do 24 zamestnancov),

 stredné podniky (od 25 do 499 zamestnancov),

 veľké podniky (nad 499 zamestnancov).

Pre zdravé hospodárstvo je rozhodujúci sektor malého a stredného podnikania.

2.3 Podmienky pre založenie malých a stredných podnikov

Úspešné založenie podniku vyžaduje určitý typ osobnosti. Podnikateľský nápad musí byť vhodný pre trh a musí byť realizovaný v pravý čas a na pravom mieste. Rozhodnutie podnikať je slobodným aktom jednotlivca, ktoré spĺňa podmienky obsiahnuté v zákone č. 455/ 1991 Zb. (Zákon č. 455/ 1991 Zb. Živnostenský zákon v znení neskorších právnych predpisov). Existencia malých a stredných podnikov často závisí od veľkých organizácii, ktoré kupujú ich tovar a služby. Veľké spoločnosti často závisia od malých a stredných

podnikov ako zabezpečovateľov špeciálnych výrobkov a služieb. Predpokladom vzniku je splnenie podmienok zo strany toho, kto chce živnosť vykonávať. Zákon rozlišuje dve základné skupiny podmienok:

 všeobecné,

 osobitné.

Tabuľka č. 1: Podmienky pre vznik živnostenského oprávnenia

Všeobecné Osobitné

vek 18 rokov odborná spôsobilosť

spôsobilosť k právnym úkonom zdravotná spôsobilosť

bezúhonnosť predpoklad, že podnikateľ bude

dodržiavať podmienky určené na vykonanie živnosti živnostenským úradom

Zdroj: vlastný

2.4 Klady a zápory malého a stredného podnikania

Kvalitatívne znaky, ktoré vidíme na malom a strednom podnikaní sú hlavne:

 začleňovanie malých a stredných podnikov do výrobných procesov,

 rozvoj poradenských firiem.

 tvorba pracovných príležitosti,

 riadenie a organizácia,

 výskum, vývoj, výroba, odbyt,

 nezávislé rozhodovanie a rozhodovanie jedným vedúcim,

 vlastný kapitál.

Za dlhodobo brzdiaci faktor ekonomiky malého a stredného podnikania je považovaná otázka zdrojov a to najme finančných. Ďalšou zápornou stránkou je tendencia vedúcich pracovníkov (majiteľov) osvojovať si väčšie právomoci ako im z daného postavenia prislúchajú.

2.5 Podnikateľský proces

Zmyslom každej podnikateľskej činnosti je produkovať výrobky, alebo poskytovať služby uspokojujúce potreby iných členov spoločnosti – zákazníkov. Aby podnikateľ mohol takúto činnosť vykonávať, musí najskôr sústrediť istý majetok, ktorý potom produktívne využíva. Sústreďovanie majetku, jeho produktívne využívanie a pohyb produktov k spotrebiteľom je proces, ktorý musí byť pripravený a ktorého úlohou je predvídať a odstraňovať rizika spojené s podnikaním.

2.5.1 Etapy podnikateľského procesu

Prvou úlohou podnikateľa v podnikateľskom procese je nájsť, zhodnotiť a rozvinúť príležitosť na podnikanie a zhodnotiť svoje sily k vytvoreniu podniku.“ Každá príležitosť musí byť starostlivo analyzovaná z hľadiska rizík, návratnosti vložených prostriedkov, osobných schopnosti a výhod/nevýhod oproti konkurencii. Podnikateľ pri objavení a zhodnotení príležitosti musí zároveň myslieť na zdroje pre podnikateľskú činnosť.

Finančné zdroje sa považujú za kľúčovú stránku podnikania. Je to zároveň najzáväznejšia prekážka pred ktorou stojí začínajúci podnikateľ“ (Strážovská, 2010, s. 109).

Tvorba podnikateľského plánu je považovaná za druhy pilier podnikateľského procesu.

Každý podnikateľský plán je špecifický a nejestvuje jednotný metodicky postup na jeho vytvorenie. Zdôrazňujú sa však prvky, ktoré by mali byť prítomne v každom podnikateľskom pláne :

 zdôvodnenie existencie podnikania,

 definovať predmet podnikania,

 smerovanie podniku do budúcnosti,

 hospodárenie podniku,

 faktory, ktoré ovplyvňujú výsledok podnikania,

 zaoberať sa produktom alebo vytvárať nový produkt,

 slabé stránky podnikania,

 informovanosť o odvetvi,

 strategický plán,

 finančná časť (zdroje financovania),

 ekonomický a dlhodobý rast,

 efektívnosť podnikania.

Finančné zdroje na podnikanie sú tretí pilier podnikateľského procesu, ktorý možno zároveň považovať za kľúčový. Ak ide o riskantné podnikanie a majiteľ má malo majetku, je ťažko získať úver od banky bez toho, aby neposkytol zabezpečenie ako aktíva podniku.

Podnikateľ zväčša začína svoje podnikanie s kapitálom na hranici svojich možnosti.„

Jadrom problému tvorby a využívania zdrojov podnikateľa sú chýbajúce zdroje financovania“ (Stražovská H., 2006, s. 71).

Riadenie ako štvrtý pilier sa uvádza do života potom, keď sa ohodnotí príležitosť a je jasná otázka zdrojov. Prichádza do úvahy realizovať podnikateľsky plán. V tejto etape podnikatelia prijímajú vlastný manažérsky štýl, robia prepočty a stanovujú kľúčové varianty ekonomického úspechu. „Základnou ekonomickou strategickou úlohou je dosahovanie trvalej prevahy výnosov nad nákladmi“ (Stražovská H. Stražovská L., 2010, s. 115). Vo všeobecnosti je riadenie mimoriadne náročná disciplína.

2.5.2 Tvorba podnikateľského plánu

„Podnikateľský plán sa definuje ako písomný dokument na usmernenie stratégie podniku alebo získanie investorov“ (Stražovská H. Stražovská L., 2010, s. 131). Význam tvorby podnikateľského plánu možno vidieť v tom, že je to spôsob myslenia do budúcnosti podnikania, rozhodovania sa , kam má podnik smerovať a ako rýchlo sa ma tam dostať, čo robiť , aby sa znížila neistota a zvládlo riziko. Jadro plánu spočíva v analýze :

 trhovej príležitosti,

 konkurencie,

 výslednej konkurenčnej stratégie.

Podnikateľský plán býva označený aj ako projekt. Je potrebné vytvoriť zoznam špecifických úloh, ich priority, kto je za ne zodpovedný a časový harmonogram.

Podnikateľský plán má niekoľko cieľov:

 určiť schopnosť podniku uspieť na trhu,

 slúžiť ako nástroj pri získavaní možnosti financovania,

 slúžiť ako návod pri organizovaní svojich činnosti.

Predovšetkým je treba pripomenúť, že podnikateľský plán vnímame ako dokument vypracovaný so zámerom dosiahnuť určitý cieľ, alebo prilákať investorov do podniku.

V súvislosti s obstarávaním externých zdrojov financovania sú dôležité funkcie podnikateľského plánu a jednou z nich je aj poskytnutie potencionálnemu investorovi informácie na základe ktorých sa rozhoduje či bude projekt financovať. Napriek tomu, že žiadny plán nezodpovedá skutočnosti pre finančne inštitúcie má jeho obsah dôležitý význam.

2.6 Podpora podnikateľskej činnosti

Na rozvoj podnikateľskej činnosti je nevyhnutná podpora a pomoc zo strany štátu a iných inštitúcií. Najvýznamnejším orgánom je Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá koordinuje aktivity vrátane finančných na podporu malých a stredných podnikateľov v Slovenskej republike. Každoročne spracúva prehľad najnovších informácii:

 štátnej pomoci financovanej zo štátneho rozpočtu,

 pomoci zo zdrojov Európskej únie,

 o poradenských, informačných a vzdelávacích službách pre podnikateľov,

 o ďalších aktivitách zameraných na rozvoj podnikania na Slovensku.

V roku 1997 bola pretransformovaná na záujmové združenie právnických osôb podľa úst. § 20f Občianskeho zákonníka. Združenie zabezpečuje podporu malého a stredného podnikania na medzinárodnej, národnej, regionálnej a lokálnej úrovni koordináciu všetkých aktivít vrátane finančných.

Podporné programy:

 mikropôžičkový – predmetom je sprístupnenie úverových zdrojov malým a stredným podnikateľom za výhodnejších podmienok a cieľom je zvýšiť mieru prežitia a prispieť k udržaniu zamestnanosti,

 finančné investície – výnosy z investovania sú použite na rozvoj ďalších projektov, podporuje odborné konzultácie, vyhľadáva ďalších partnerov na spoluprácu,

 fondy rizikového kapitálu – funguje ako štartovací kapitál vo vybraných odvetviach a vybraných regiónoch,

 mikroúverový fond – je určený na začatie alebo rozvoj podnikania, sú poskytované formou mikroúverov a možno ich použiť na nákup investičného majetku, rekonštrukciu a nákup tovaru a materiálu.

2.7 Finančná a ekonomická analýza

„Analýza je základná metóda vedeckého poznávania. Objekt skúmania sa pri analýze rozkladá na jednotlivé časti. Spravidla sa finančno-ekonomická analýza podniku začína analýzou súhrnných výsledkov podniku, na ktoré nadväzuje analýza parciálnych výsledkov. Pri analýze celkovej finančnej situácii podniku sa sústreďujeme na formy jej prejavu“(Lesaková Ľ. A kol., 2007, s. 208). Je to schopnosť hradiť záväzky (likvidita), úroveň využitia viazaného majetku (aktivita), štruktúra finančných zdrojov (zadlženosť) a trhová hodnota podniku.

Analýza kvantitatívnych výsledkov podniku je zameraná na dva úzko súvisiace okruhy a týka sa objemu výroby a tržieb.

Metódy používané vo finančno-ekonomickej analýze podniku:

 štatistické – rozumie sa číselné vyjadrenie konkrétneho javu,

 matematické – vyjadruje sa ako prostriedok kvantitatívneho javu,

 grafické – najprehľadnejšia a najzrozumiteľnejšia metóda vyjadrená pomocou stĺpcov, bodov, priamok.

Cieľom finančnej analýzy je zhodnotiť finančnú situáciu podniku a určiť, ktoré činitele a akou intenzitou sa podieľajú na formovaní finančnej situácii podniku. Činitele ktoré pôsobia môžeme rozlíšiť na interné a externé. Skúsení analytici ukážu po vyhodnotení finančné zdravie podniku, identifikujú slabé miesta, ktoré v budúcnosti môžu viesť k problémom a determinujú silné stránky na ktorých môže firma stavať do budúcnosti.

Nemožno zabúdať ani na ďalšiu významnú kategóriu, ktorou sú náklady. Je to peňažné vyjadrenie spotreby živej a zhmotnenej práce. Analýza nákladov ukazuje hospodárnosť podniku a sú funkcie výkonu. Vlastne vyjadrujú akúsi dolnú hranicu ceny, za ktorú sa organizácii ešte vyplatí realizovať činnosť.

2.8 Zdroje kapitálu malého a stredného podnikania

Zabezpečenie potrebných finančných zdrojov na podnikateľskú činnosť je tou najzávažnejšou prekážkou, pred ktorou stoja malé a stredné podniky. V týchto podnikoch sa financovanie orientuje na všetky dostupné zdroje, pretože trpí prevažne nedostatkom kapitálu. Taktiež majú obmedzený prístup k niektorým finančným zdrojom, predovšetkým k vôli vysokej rizikovosti a ich možnej krátkej životnosti.

„Ideálna štruktúra by bola taká, ktorá si nevyžaduje zapojiť kapitál na zabezpečenie aktív, kde zákazníci (odberatelia) by za tovar alebo službu platili vopred a dodávatelia by vopred dodávali s dlhodobou splatnosťou svojich faktúr“ (Kelly, 1999, s. 4).

V skutočnosti však podnikatelia musia starostlivo zvážiť finančné rozhodnutia, pretože zdroje potrebujú na zabezpečenie vzniku podnikania a financovanie priebežnej potreby podniku. Tieto zdroje môžu podniky získavať:

 úverom,

 akciovým kapitálom,

 formami podpory a pomoci.

Pri úvere sa nemusia vzdať žiadneho úveru vo svojom podniku, ale musia zaplatiť platný úrok a splatiť istinu. V prípade akciového kapitálu sa musia vzdať časti svojho vlastníctva podniku, ale nikdy ho nemusia splatiť, alebo ani nemusia vyplatiť dividendy.

V týchto dvoch prípadoch existuje kompromis medzi splácaním úroku a vzdaním sa časti vlastníctva.

Okrem uvedených foriem možno použiť ďalšie zdroje štartovacieho kapitálu.

Podstatnú časť finančných zdrojov na začiatku podnikania čerpajú podnikatelia z vlastných zdrojov (osobných úspor). Ďalšiu časť počiatočného kapitálu tvoria úvery od bank a investorov na čo je potrebná vysoká miera ručenia.

„Každý kto požičiava peniaze a investuje do podnikania, očakáva od podnikateľa pochopenie pre svoje vlastné požiadavky a potreby. Investori a vlastníci keď kapitál poskytujú, hľadajú istotu v aktívach, ktoré by im zabezpečovali návratnosť ich kapitálu a úplnú istotu toho, že dostanú svoje peniaze späť“ (Bygrave, 1999, s.75).

3 VŠEOBECNÁ ÚVEROVÁ BANKA V POZÍCII ÚVEROVANIA MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA

3.1 Vývoj a štruktúra Všeobecnej úverovej banky

Viac ako 1.2 milióna klientov a približne 20% trhového podielu robia v súčasnosti Všeobecnú úverovú banku druhou najväčšou na Slovensku. Táto banka má na Slovensku 206 obchodných miest a 11 špecializovaných centier. Strategickou prioritou banky je neustále skvalitňovanie produktov a klientskeho servisu, vďaka čomu je dva roky po sebe najoceňovanejšou bankou na Slovensku.

3.1.1 História bankovej skupiny Intesa Sanpaolo

Intesa Sanpaolo patrí medzi najdôležitejšie bankové skupiny Eurozóny a svojimi zahraničnými aktivitami sa zameriava na strednú a východnú Európu a na oblasť stredozemia, kde pôsobí v 13 krajinách prostredníctvom retailových a komerčných bánk s 1 700 pobočkami a s 8 400 klientmi. Okrem toho má sieť zahraničných pobočiek , ktorá poskytuje služby firemným klientom v 29 krajinách.

 1563 Založenie Sanpaolo (Compagnia di San Paolo),

 1990 Vznikla Všeobecná úverová banka ako štátny peňažný ústav zo Štátnej banky československej,

 2001 Vzniká skupina IntesaBci fúziou Banca Intesa a BCI Skupina IntesaBci získala väčšinový podiel vo VUB,

 2002 IntesaBci sa premenovala na Banca Intesa,

 2003 Zmena korporátnej identity VUB banky,

 2004 Consumer Finance Holding sa stala súčasťou skupiny VUB. Vznik VÚB Generali – spoločného produktu VÚB a poisťovne Generali,

 2007 Vzniká skupina Intesa Sanpaolo fúziou Banca Intesa a Sanpaolo IMI.

Integrácia lízingovej spoločnosti B.O.F. do skupiny VÚB (dnes VÚB Leasing),

 2009 Prijatie eura na Slovensku a jeho úspešné zavedenie vo VÚB banke (http://www.vub.sk/,12.03.2012).

3.1.2 Vývoj loga Všeobecnej úverovej banky

Prvým znakom z roku 1990 bolo graficky štylizované písmeno „B“ s dvomi kruhmi v strede znázorňujúcimi mince. Tvarom logo prezentovalo solídnosť, stabilitu a ochranu.

Tmavomodrá farba písma je farbou pokoja, súladu a symbolizuje vernosť, dôveru, oddanosť, tradície. Zlatá sa spája s bezpečnosťou a bohatstvom. V septembri 2003 zmena loga nadviazala na zmenu vlastníka VÚB, keď v roku 2001 talianska skupina IntesaBci kúpila v banke rozhodujúci podiel. Nová dynamika procesov v banke si vyžiadala aj nové logo, ktoré malo túto dynamiku, modernosť a otvorenosť reprezentovať. Ďalšia zmena v máji 2008 súvisela s medzinárodným zjednotením korporátnej identity a komunikácie všetkých dcérskych spoločnosti v rámci bankovej skupiny Intesa Sanpaolo. Všetky banky v skupine používajú v rámci loga oranžový štvorec s akvaduktom, za ktorým nasleduje názov banky.

Obrázok č. 4: Logá Všeobecnej úverovej banky

1990 2003 2008

Zdroj: (http://www.vub.sk/, 12.02.2012)

3.1.3 Štruktúra Všeobecnej úverovej banky

Organizačná štruktúra Všeobecnej úverovej banky a. s. je široko rozvetvená a má dobre premyslený systém, ktorý sa skladá z týchto útvarov:



 Obchodný útvar,

 Útvar podpory obchodov,

 Kontrolný útvar.

V odbornom útvare sa nachádza odbor firemné bankovníctvo, v ktorom je oddelenie Malé a stredné podniky. Toto oddelenie má regionálne riaditeľstva, ktoré sa konkrétne venujú úverovaniu malého a stredného podnikania.

V prílohe číslo 1 je znázornená najnovšia organizačná štruktúra Všeobecnej úverovej banky a. s., z ktorej presne a podrobne vieme vyčítať kde sídlia jednotlivé úseky, útvary, štábne útvary a odbory.

3.2 Trhová pozícia Všeobecne úverovej banky

Poslaním VÚB je poskytovať kvalitné bankové a finančné služby svojim zákazníkom a neustále sa zlepšovať vo všetkých oblastiach jej činnosti. Uvedomuje si hodnotu podnikateľských aktivít a preto podporujú udržateľný rast. Usiluje sa o budovanie dôvery, ktorá je základom pre uspokojenie potrieb zákazníkov a akcionárov. V hospodárskej súťaži dodržiava pravidla fair- play a je pripravená spolupracovať s ostatnými ekonomickými, verejnými i súkromnými subjektmi zakaždým, keď je to v záujme posilnenia celosvetového rastu ekonomiky krajiny.

VÚB berie na seba zodpovednosť za obozretné riadenie úspor. Zaväzuje sa zlepšiť prístup k úverom a finančným nástrojom pre všetkých. Uvedomuje si, že jej rozhodnutia majú veľký priamy a nepriamy dopad na životné prostredie a spoločnosť a preto sa zaväzuje k udržateľnému rozvoju podnikateľského prostredia. Realizáciou kultúrnych a iných projektov chce prispieť nie len k materiálnemu bohatstvu spoločnosti ale aj k všeobecnému blahu.

Cieľom stratégie rastu VÚB je vytváranie pevných a udržateľných ekonomických, finančných, spoločenských a environmentálnych hodnôt, ktoré sa zakladajú na dôvere všetkých klientov. Sú to predovšetkým tieto hodnoty:

Integrita: sleduje ciele čestne, poctivo a zodpovedne, pričom zároveň rešpektuje pravidlá a profesionálnu etiku, ako aj ducha podpísaných zmlúv.

Vysoká kvalita: zameriava sa na neustále zlepšovanie kvality produktov, služieb a komunikačných kanálov. Neustále podporuje osobný a odborný rast zamestnancov

a zasadzuje sa o zlepšenie efektívnosti organizácie s cieľom jej optimalizácie z hľadiska nákladov i času. Kladie si za cieľ neustále zlepšovanie, prezieravosť, pripravenosť k výzvam, kultiváciu a podnecovanie tvorivej inovácie. Zároveň uznáva a odmeňuje zásluhy.

Transparentnosť: zaväzuje sa, že ich aktivity, reklama a zmluvy budú vychádzať z transparentnosti tak, aby všetky zainteresované strany mohli robiť nezávislé a fundované rozhodnutia.

Úcta k špecifikám: hodlá spájať veľké prevádzky s hlbokými miestnymi koreňmi a byť bankou so širokou víziou bez toho, aby stratila z dohľadu jednotlivcov.

Rovné zaobchádzanie: zaväzuje sa, že z konania vylúči akúkoľvek diskrimináciu a bude rešpektovať rozdiely na základe pohlavia, veku, rasy, vierovyznania, politického názoru, účasti v odboroch, jazykových schopnosti alebo postihnutia.

Hodnota jednotlivca: v práci sa riadi hodnotou každého jednotlivca. Používa pozorné načúvanie a dialóg ako hlavné nástroje neustáleho zlepšovania ich vzťahov so všetkými zainteresovanými stranami.

Zodpovedné využívanie zdrojov: snaží sa o čo najlepšie, najefektívnejšie využívanie zdrojov, vyhýba sa nadmernej tvorbe odpadu a okázalosti a uprednostňuje voľby, ktoré majú na zreteli udržateľný rozvoj. (Etický kódex skupiny Intesa Sanpaolo).

3.3 Úverový proces

Základom úspešného podnikania je vždy nedostatok finančných prostriedkov na rozvoj podniku ako aj na bežný chod biznisu, VÚB pri zostavovaní ponuky financovania malých a stredných podnikateľov vychádza cielene z ich potrieb. Najväčší dôraz sa kladie na rýchlosť, jednoduchosť a flexibilitu jednotlivých úverov. Ponúka úverov je taká rôznorodá, že v nej klient nájde ten najlepší a najefektívnejší spôsob pokrytia finančných potrieb v podnikaní. Na pokrytie týchto finančných potrieb ponúka VÚB profi úvery, ktorými môžeme financovať:

 krátkodobé a strednodobé podnikateľské potreby v súvislosti s rastom podnikateľských aktivít (nákup zásob, materiálu, surovín, DPH colných poplatkov, preddavkov, resp. strojov, zariadení, technológii a pod.),

 investícii do nehnuteľného majetku určeného na podnikanie (napr. nadobudnutie,

Profi úvery sú určené fyzickým osobám, podnikateľom a spoločnostiam s ručením obmedzeným s ročným obratom do 1 mil. EUR. Profi úvery prinášajú tieto výhody:

 rýchlosť – schválenie úveru už do 24 h.,

 jednoduchosť – na schválenie stačí minimum dokladov,

 flexibilitu – Profi úvery ponúkajú riešenia pre všetky potreby financovania,

 dostupnosť – úver je poskytovaný aj ne klientom VÚB banky, pre komplexné pokrytie vašich finančných potrieb vám VÚB banka ponúka možnosť vybrať si z nasledujúcich druhov profi úverov:

 Profi úver,

 Profihypo úver – účelový s finančnými výkazmi,

 Profihypo úver – účelový bez finančných výkazov,

 Profihypo úver – bezúčelový s finančnými výkazmi.

Podľa spôsobu poskytnutia a vrátenia peňažných prostriedkov uvedeného v zmluve o úvere Veriteľ môže poskytnúť úver ako terminovaný úver alebo kontokorentný úver.

„Terminovaný úver je úver, z ktorého môžu byť podľa dohody Dlžníka a Veriteľa poskytnuté peňažné prostriedky jednorázovo alebo na viac krát až do dohodnutej výšky úveru stanovenej v zmluve o úvere, pričom Dlžník je povinný poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v splátkach alebo jednorazovo podľa dohody stanovenej v zmluve o úvere a pričom poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré už Dlžník raz vrátil, nie je možné opätovne poskytnúť.“ ( Všeobecné obchodné podmienky pre úvery zo dňa 1.1.2012), (http://www.vub.sk/, 12.02.2012).

„Kontokorentný úver je úver, z ktorého môžu byť peňažné prostriedky poskytnuté na viackrát podľa limitov celkovej výšky úveru pre príslušné obdobia, ktoré sú uvedené v zmluve o úvere a v rámci každého takéhoto obdobia na viackrát až do výšky limitu celkovej výšky úveru pre príslušné obdobie a to formou vykonania príkazov na úhradu platieb Dlžníka z Bežného účtu vedeného u Veriteľa alebo akoukoľvek inou písomne dohodnutou formou nakladania so zostatkom na Bežnom účte vedenom u Veriteľa, aj keď na to Dlžník nemá na tomto účte dostatok peňažných prostriedkov, pričom s výnimkou posledného obdobia je Dlžník v posledný deň každého obdobia povinný poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť tak, aby v tento deň celková čiastka všetkých poskytnutých peňažných prostriedkov neprevyšovala celkovú výšku úveru stanovenú pre nasledujúce obdobie a v posledný deň posledného obdobia je Dlžník povinný vrátiť všetky poskytnuté

a nesplatené peňažné prostriedky.“ (Všeobecné obchodné podmienky pre úvery zo dňa 1.1.2012).

3.4 Podmienky pre udelenie úveru malým a stredným podnikom

Všeobecná úverová banka patrí medzi najstaršie banky v republike a má 20% podiel na trhu. značný diel z tohto percenta tvoria klienti, ktorí majú v tejto banke firemné účty, ale aj na úverovania podnikania. (preklenutie nedostatku financií). Pod názvom Profi úvery nájdeme v ponuke banky úvery pre malých a stredných podnikateľov. Sú určené na pokrytie bežných prevádzkových nákladov, ako aj investovanie do hnuteľného a nehnuteľného majetku. Výhodou úveru je schválenie už do 24 h (o polovicu rýchlejšie ako v Tatra banke). Minimum dokladov, čo ale v praxe znamená rovnako ako v iných bankách.

Proces žiadania úveru začína žiadosťou, ktorú predloží žiadateľ. Pri žiadosti musí žiadateľ doložiť ďalšie doklady potrebné pre schválenie, ktoré sú:

 daňové priznanie za 1 ukončené účtovné obdobie,

 doklad o zaplatení dane z príjmu za 1 ukončené účtovné obdobie,

 výkazy jednoduchého, príp. podvojného účtovníctva za príslušné účtovné obdobie a po 15.07.20XX aj k ultimu posledného ukončeného polroka,

 tlačivo „ potvrdenie o výške daňovej povinnosti“ potvrdené daňovým úradom,

 doklady k účelu úveru (list vlastníctva, kúpna zmluva, resp. stavebné povolenie).

Po predložení týchto dokladov nasleduje schvaľovanie. Následne po schválení treba predložiť:

 aktuálny výpis zo Živnostenského registra, resp. iné oprávnenie k výkonu podnikateľskej činnosti (nie staršie ako 2 mesiace),

 aktuálny výpis z Obchodného registra (nie starší ako 1 mesiac).

Súčasťou každého úveru je dokument, ktorý predstavuje Všeobecné obchodné podmienky pre úvery spoločností VÚB, a.s., ktoré sú prílohou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom, ak nie je medzi Veriteľom

a Dlžníkom výslovne dohodnuté inak. (Všeobecné obchodné podmienky pre úvery zo dňa 1.1.2012).

Proces od podania žiadosti o úver po podpísanie úverovej zmluvy závisí od schopnosti a odbornosti zamestnancov VÚB. Taktiež vstupuje ochota prezentovať sa na jednotlivých pobočkách a preverovanie histórie klienta (ak je klientom VÚB). Pozitívne správanie sa personálu premieta sa na pozitívne reakcie zákazníka a z návštevy banky sa stáva príjemná udalosť.

3.5 Spôsoby úverovania malého a stredného podnikania vo VÚB

3.5.1 Profi úver

Bezúčelový úver od 3 000 EUR do 170 000 EUR:

 slúži na financovanie prevádzkových podnikateľských potrieb klienta bez potreby preukazovať účel ich použitia, s jednorazovým poskytnutím na podnikateľský bežný účet klienta,

 minimum dokumentov,

 posúdenie žiadosti o úvere už do 24 hodín od predloženia požadovaných dokladov,

 určený pre klientov aj nie klientov VÚB banky,

 pre klientov s následnou možnosťou automatickej obnovy bez predloženia podkladov,

 možnosť zvoliť Poistenie schopnosti splácať úver spojené s rizikami kľúčovej osoby.

Doba splatnosti je pri kontokorentnej forme od 6 do 12 mesiacov, pri splátkovej forme od 1 do 4 rokov.

Podmienky pre poskytnutie úveru:

 právnická alebo fyzická osoba (podnikateľ),

 existujúci klient – minimálne 1 rok vykonáva podnikateľskú činnosť (1 ukončené účtovné obdobie),

 nový klient – minimálne 2 roky vykonáva podnikateľskú činnosť (2 ukončené účtovné obdobia),

Zabezpečenie úveru je bianko zmenkou podpísanou majiteľmi spoločnosti.

Požadované doklady potrebné pre posúdenie žiadosti o úver:

 žiadosť o úver,

 daňové priznanie a účtovné výkazy za posledné ukončené účtovné obdobie a príp.

k ultimu ukončeného polroka aktuálneho účtovného obdobia,

 potvrdenie o výške daňovej povinnosti.

Požadované doklady potrebné po schválení úveru:

 doklady preukazujúce oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

3.5.2 Profihypo úvery

Profihypo úvery ponúkajú riešenie ako získať finančné prostriedky až do výšky 500 tisíc EUR so splatnosťou až 15 rokov. Stačí mať vhodnú nehnuteľnosť na zabezpečenie a získať možnosť investovať do zefektívnenia a rozšírenia podnikania viac ako kedykoľvek predtým, pričom netreba preukázať ich účelové použitie.

Môžeme využiť nasledovnú ponuku Profihypo úverov:

Profihypo – účelový s finančnými výkazmi:

 účelový úver, určený na investíciu do nehnuteľnosti určenej na podnikanie nadobudnutie, výstavbu, rekonštrukciu nehnuteľnosti alebo splatenie úveru poskytnutého na uvedené účely,

 výška úveru je 16 000 EUR – 500 000 EUR,

 až do 90% z hodnoty základnej nehnuteľnosti,

 splatnosť úveru je 4 – 15 rokov.

Profihypo – účelový bez finančných výkazov:

 je určený na investíciu do nehnuteľnosti určenej na podnikanie – nadobudnutie, výstavbu, rekonštrukciu nehnuteľnosti alebo splatenie úveru poskytnutého na uvedené účely,

 je určený pre členov komôr (napr. Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská lekárska komora, atď.),

 výška úveru je 10 000 EUR – 170 000 EUR, max. však 70% z hodnoty nehnuteľnosti,

 splatnosť úveru je 4 – 10 rokov.

Profihypo- bezúčelový úver s finančnými výkazmi:

 je určený aj na financovanie krátkodobých prevádzkových potrieb ako aj financovanie strednodobých resp. dlhodobých investičných podnikateľských potrieb klienta súvisiacich s rastom podnikateľských aktivít,

 bez dokladovania účelu,

 výška úveru je 10 000 EUR – 170 000 EUR, až do 90% z hodnoty základnej nehnuteľnosti,

 splatnosť úveru je 1 – 10 rokov.

Výhody Profihypo úverov:

 výhodná úroková sadzba s možnosťou fixácie na obdobie 1,3,5 alebo 10 rokov,

 aj bez dokladovania príjmu (daňové priznanie s finančnými výkazmi),

 aj bez preukázania účelovosti,

 posúdenie žiadosti o úver už do 3 dní od predloženia požadovaných dokladov,

 určený pre klientov aj nie klientov,

 bez potreby vlastných zdrojov – financovanie až do 100% investície,

 v prípade účelového úveru možnosť refundácie dokladov do 12 mesiacov od predloženia žiadosti,

 možnosť zvoliť Poistenie schopnosti splácať úver spojené s rizikami kľúčovej osoby,

Podmienky pre poskytnutie Profihypo úverov:

 právnická alebo fyzická osoba (podnikateľ),

 minimálne 1 rok vykonáva podnikateľskú činnosť (1 ukončené účtovné obdobie),

 spĺňa stanovené kritéria VÚB banky pre bonitu podnikateľského subjektu,

 hodnotu nehnuteľnosti stanovuje banka na základe znaleckého posudku, vypracovaného súdnym znalcom. Znalecký posudok musí byť vypracovaný podľa

vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v programe HYPO.

Zabezpečenie Profihypo úverov:

 bianko zmenka,

 vhodná tuzemská nehnuteľnosť,

 zapísaná v katastri nehnuteľnosti,

 rozostavaná stavba zameraná na geometrickom pláne,

 na nehnuteľnosti nesmie byť obmedzený prevod vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti,

 poistenie nehnuteľného majetku, ktorý tvorí predmet zabezpečenia úveru.

Požadované podklady potrebné na posúdenie žiadosti o úver:

 žiadosť o úver,

 daňové priznanie vrátane účtovných výkazov za posledné ukončené účtovné obdobie a príp. k ultimu ukončeného polroka aktuálneho obdobia,

 potvrdenie o výške daňovej povinnosti a doklad o zaplatení dane,

 znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z.

o stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v programe HYPO.

Požadované podklady potrebné po schválení úveru:

 doklady preukazujúce oprávnenie na podnikateľskú činnosť,

 doklady k účelu úveru ( v prípade účelového úveru).

Pre komplexné pokrytie finančných potrieb VUB ponuka možnosť vybrať si z nasledujúcich druhov profi a profihypo úverov (http://vub.sk/, 12.03.2012).