Etika v bankovníctve

Bankovní institut vysoká škola Praha

Etika v bankovníctve

Bakalárska práca

Jana Kmeťová Apríl, 2010

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a finančných obchodov

Etika v bankovníctve Ethics in the banking

Bakalárska práca

Autor : Jana Kmeťová Bankový manaţment

Vedúci práce : Ing. Katarína Izáková, PhD.

Banská Bystrica Apríl, 2010

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a finančných obchodov

Etika v bankovníctve

Bakalárska práca

Autor: Jana Kmeťová Bankový manaţment

Vedúci práce: Ing. Katarína Izáková PhD.

Banská Bystrica Apríl, 2010

VYHLÁSENIE

Prehlasujem, ţe som bakalársku prácu pod názvom Etika v bankovníctve spracovala samostatne pod vedením Ing. Kataríny Izákovej PhD. a s pouţitím uvedenej literatúry.

V Martine dňa 20. 04 2010 Jana Kmeťová Podpis

Poďakovanie

Rada by som poďakovala vedúcej práce Ing. Kataríne Izákovej PhD. za cenné rady, pripomienky a odbornú pomoc pri vypracovaní bakalárskej práce.

Anotácia

Bakalárska práca pozostáva z dvoch hlavných častí. Prvá časť je venovaná teórii, ktorá vymedzuje pojmy etika a morálka, ktoré sú v bankovom sektore veľmi dôleţité. Ďalšia polovica prvej časti je venovaná neetickým činnostiam, definuje korupciu jej hlavné rozdelenia, boj proti korupcii, pribliţuje proces prania špinavých peňazí a vysvetlenie insider obchodov. Do prvej časti je zaradená aj banková regulácia opisuje jej argumenty pre a proti jej fungovaniu a detailne popisuje aj bankový dohľad jeho cieľ a spôsoby jeho vykonávania.

Druhá kapitola sa zaoberá vlastným empirickým prieskumom, skladá sa z otázok, ktoré sme poloţili respondentom. Odpovede triedi do tabuliek a grafov na lepšie rozlíšenie odpovedí.

Druhá časť porovnáva tieţ výsledky z empirického prieskumu so skutočnosťami zo zahraničia v oblasti neetických činností a ich eliminácie.

Anotacion

Bachelor thesis consists of twoo main chapters. First chapter deals with theory defining terms of ethics and morality, that are very important in banking sector. Second part of the first chapter deals with unethical activities, defines corruption and its main parts, fighting against corruption, focusing on the process of money laundering and on the explanation of in sider transactions. Banking regulation is dealt with in the first chapter of the thesis, as well, and describes in detail banking supervision, its aim and ways of its implementation. Second chapter deals with the empirical research consisiting of questions for respondents. For better differentiation, the answers are sorted out to the charts and graphs. The third chapter

compares the results of empirical research in the field of unethical activities and their elimination to the real situation in foreign countries. Unethical behaviour, its regulation and tools in fighting against it represents the aim of the thesis.

Obsah

Úvod...6

1 Etika vo všeobecnosti...7

1.1 Etika ako veda ...7

1.1.1 Vznik a vývoj etiky ... 8

1.1.2 Rozdelenie etiky ...10

1.2 Morálka... 11

1.3 Etika a bankovníctvo... 12

1.3.1 Etika v manaţmente bánk... 14

1.3.2 Etické kódexy bánk... .16

1.4 Korupcia a iné neetické činnosti... 19

1.4.1 Hlavné rozdelenia korupcie... 23

1.4.2 Boj proti korupcii... 25

1.5 Bankový dohľad a banková regulácia... 33

2 Vlastný empirický prieskum a porovnanie výsledkov... 38

Záver...47

Použitá literatúra...48

Zoznam tabuliek a ilustrácií...51

Úvod

Celý náš ţivot a okolie pozostáva z udalostí a situácií v ktorých musíme aplikovať hodnoty a musíme rozhodnúť o tom čo je správne a čo nie. V beţnom ţivote všetci vieme čo je dobré a čo naopak zase nie je. V pracovnej časti ţivota sa nám vynárajú také problémy, ktoré sú často zloţité a prinášajú nám morálne a etické problémy ako sa správne sa rozhodnúť. V bankovníctve je však potrebné aby boli rozhodnutia zaloţené na systematickom a racionálnom základe a na argumente, ktorý sa dá pochopiť a obhájiť.

Bankovníctvo patrí k oblasti kde sa na etické kódexy dáva obzvlášť pozor, keďţe finančné prilepšenie si je pre niektorých ľudí lákavá príleţitosť. Etické správanie sa snaţia vštepiť nielen bankovej oblasti ale aj jednotlivým zamestnancom, riaditeľom pobočiek a občanom, aby sa bankovníctvo z terajšieho označenia ,, nekompromisné“ zmenilo na kooperáciu, dôveru a poctivosť. Bankové kódexy predstavujú určité normy, pomocou, ktorých banky deklarujú svoje stanovisko k morálnym problémom v bankovníctve a súčasne inštitucionalizujú etiku do svojej činnosti. V prvom rade by bolo treba rozdeliť etické činnosti na správne a nesprávne aby sme sa vedeli podľa toho riadiť, pretoţe pre kaţdú inštitúciu etický kódex znamená niečo iné ale zároveň dodrţujú jednotný Etický kódex vydaný Národnou bankou Slovenska. O neetických činnostiach v bankovníctve sa nie príliš veľa hovorí, nakoľko je to citlivá a chúlostivá téma. Pokiaľ sa ale v bankovom sektore nezačne o korupcii hovoriť ako o činnosti, ktorá nie je v súlade so zákonom, tak sa neetické činnosti budú ďalej pomaly rozširovať a tým sa bude aj bankovníctvo pomaly utápať do nekalých činností a bude strácať dôveru klientov.

Tému Etika v bankovníctve sme si zvolili na základe dnešnej ekonomickej a politickej situácie. V obsahu bakalárskej práce sme sa venovali etike, priblíţeniu jej vývoja vzniku a deleniu, funkciám morálky, etickým kódexom v bankách a ako ich vnímajú manaţéri bánk, samotným neetickým a nelegálnym činnostiam.

Cieľom našej bakalárskej práce je poukázať na etické a neetické činnosti v bankovníctve v Slovenskej republike v komparácii s vybranými krajinami. Ako aj vlastným prieskumom získať informácie respondentov ohľadne neetických činností. Tieto informácie z prieskumu získame prostredníctvom metód analýzy, syntézy, indukcie a dedukcie.

Zdrojmi pre informácie k bakalárskej práci boli odborné knihy a internetové zdroje, ktoré obsahovali témy o etike a morálke, etických kódexov bánk, bankovom manaţmente, korupcii a ďalších nelegálnych činnostiach, regulácii a dohľade nad bankovým sektorom.

1. Etika vo všeobecnosti

Typické pre všeobecnú etiku je preferovanie toho, čo by malo byť lepšie, od toho čo je momentálne teraz. Uţ v minulosti teoretická etika, permanentne formulovala ideálne správanie a mravnú dokonalosť. Etické teórie sú základom filozofického myslenia a filozofických názorov. Platnosť takejto teórie je vţdy časovo obmedzená a relatívna, nakoľko sa na kaţdej teórii zakladá nová momentálne aktuálnejšia teoretická etika. Etickú teóriu ovládajú na prvý pohľad všetky finančné inštitúcie, ale nie všetky ju dodrţujú, pretoţe sa rozhodujú na základe všeobecných podnetov a vplyvov.

1.1. Etika ako veda

Pojem etika pochádza z gréckeho slova éthike, éthos, ktoré v minulosti znamenalo pastvu alebo stajňu pre zvieratá. Aţ v neskoršom období bolo prirovnanie prenesené na človeka a vyjadrovalo príbytok, čo sa neskôr prenieslo do významu – zvyk, obyčaj, spôsob myslenia v rámci spoločnej komunity.

Etika sa chápe ako ,, praktická filozofia, ktorá sa primárne neorientuje na poznanie sveta, ale ktorá sa orientuje na problém praktického konania človeka“ (Manda, 2005, s. 5). Hlavnou a základnou funkciu je rozlíšenie pozitívneho od negatívneho, dobré od zlého. Skúma princípy a metódy, ktoré určujú, čo je na ľudskom konaní správne a čo nesprávne. Je dôleţitá hlavne tam, kde sú ľudia verejne viditeľní a ovplyvňujú majetky a finančné ţivoty druhých.

Etické konanie je také, na ktoré nepôsobia vonkajšie vplyvy a nátlaky a malo by byť predloţené integrovaným hodnotovým systémom. Etická činnosť by mala byť zameraná hlavne na prosociálne správanie, čo znamená pomáhať a nemať z noho len vlastný úţitok, konať aj v prospech druhej osoby, teda správať sa bez odmeny.

Etika ako veda sa zaoberá aj tým, čo je pre človeka dôleţité v spoločenskom ţivote - morálkou, ktorá pochádza zo slova moralis alebo moralitas, tieto latinské slová, ktoré znamenajú mravnosť, mravy sú odvodené od gréckeho ethos a uţ vtedy boli etika a morálka na seba nadväzujúce a mali priamu väzbu medzi sebou. Morálka existuje v spoločnosti hlavne preto, ţe vţdy ľudia potrebovali cítiť isté kritéria, normy či hranice. Morálne konanie je slobodné rozhodnutie pre istú činnosť, na základe vlastného rozhodnutia a presvedčenia a bez akéhokoľvek ovplyvňovania inými osobami, získavame ho návykom a primárnou skúsenosťou.

1.1.1. Vznik a vývoj etiky

Vznik etiky sa traduje ešte pred gréckymi filozofmi a to v Indii uţ 600 – 300 rokov pred n. l. , kde sa etika delila na budhistickú, hinduistickú a dţinistickú, ale nebola ešte natoľko rozvinutá ako v Starom Grécku, kde Gréci sformovali etiku ako ,, cestu nazerania na ľudské konanie a na ţivot, ktorý konanie sprevádza“ (Gluchman, 2003, s. 72). Grécky filozofi sú pre nás aj v dnešnej dobe dôleţitým krokom k pochopeniu nielen antického ale aj dnešného premýšľania o etike a morálke.

V tomto období antiky sa v etike začalo hľadať kritérium dobrého a zlého správania sa osoby v úspešnom ţivote ale definíciu pojmu ,, etika“ v antike by sme hľadali márne, vznikla aţ v období helenizmu, kde bola povaţovaná za synonymum filozofie. Najznámejší filozofi boli Platón / 427 – 347 pred. n. l. /, ktorého stredobodom bola idea. Cieľom jeho skúmania bolo poznanie dobra, do svojich skúmaní priberal čoraz viacej logických a metafyzických otázok. Sokratesovou / 469 – 399 pred. n. l. / hlavnou etickou myšlienkou bolo ,, Poznaj sám seba ,, a na základe toho hesla si za metódu výučby zvolil dialóg. Skladal sa z dvoch častí, prvá bola negatívna časť, v ktorej počúval názory a negatívne vyjadrenia spolubesedníka a v druhej časti spochybnil jeho výroky a tak ho donucoval premýšľať a diskutovať o danej problematike. Aristoteles / 384 – 322 p. n. l./ bol zástancom systematického vedenia, odmietal Platónovu teóriu, ţe bytie je niečo oddelené od jednotlivých veci a je samostatné ako idea.

Napísal diela Etika Eudémova a Etika Nikomachova. V úvode Etiky Nikomachovej Aristoteles objasňuje osobitosť etiky od iného typu vedenia. Podľa neho sa etika zaoberá povahou a cieľom ľudského správania sa, oddeľuje teoretické od praktického a zdatnosť od konania. Z tohto obdobia vychádzajú dva základné smery, epikulejská etika, v ktorej bol prístup zaloţený na individuálnom dobre a soicizmus, ktorý bol nadviazaný na Aristotelesove učenie a názory.

V rímskom období / 4 st. pred n. l./ etiku najviac ovplyvnili dve školy : Epikurovská

Stoiská

Pre rímskeho filozofa Epikurosa /341 – 271 pred n. l./ bola prvoradá úloha odstrániť zo ţivota strach, čo sa snaţil aj učiť na škole v Aténach. V období stredoveku etiku netreba chápať ako uzavretú, izolovanú ale kontinuálnu. V stredovekej etike existovali dve delenia a to patristická a scholastická, ktorá sa delila na rannú, vrcholovú a neskorú. V tomto období sa etika začala viazať na náboţenstvo, identifikovala sa racionálnym poriadkom a Boţskou múdrosťou. Augustinusa Aureliusa, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov tejto doby

/354 – 430/, ktorý suverénne ovplyvnil etiku ale aj teológiu, fascinovali predovšetkým antropologické otázky – vnútro človeka, ľudská duša a učenie o svete a bytí. Tvrdil, ţe keby neexistovalo bytie, tak šťastie a nešťastie by nemalo význam. Vo vrcholovom stredoveku bolo najpresvedčivejšie učenie Tomáša Akvinského /1225 – 1274/ , jeho etika bola kresťansko – aristotelovská, systematická a pre pochopenie vnútra človeka bola dôleţitá syntheresis teda pozornosť. Za dôleţité povaţoval štyri etické cnosti - rozváţnosť, silu, spravodlivosť a miernosť.

V období renesancie sa etika opäť vracia ku Platónovým myšlienkam a etickú problematiku moţno identifikovať ako odpoveď na otázky späté s praktickými ţivotnými problémami. V renesancii sa uţ začína hovoriť o mravnosti a morálke. V 17. storočí, čiţe v novoveku sa etické teórie opierajú o politický vplyv v katolíckom Anglicku a následkom toho bol nový pohľad na Boha a svet. V tejto súvislosti do popredia vystúpila individualita osobnosti, čoho prirodzenou podmienkou bolo slobodné rozhodovanie a tieţ uznanie práv jednotlivcov.

Najznámejšími predstaviteľmi novovekej etiky boli Francis Bacon, Thomas Hobbes /1588 – 1679/ - jadrom etiky, podľa Hobbesa je učenie o prirodzených právach v politickej spoločnosti, John Locke /1632 – 1704/, tvrdil, ţe dobro a zlo sú prepojené so súhlasom a nesúhlasom slobodného rozhodnutia, čím si podľa toho spôsobujeme odmenu alebo trest.

V 19. – 20. storočí sa etika niesla v znamení víťazstva rozumu na ľudskou úvahou, ale toto bolo veľmi skoro otrasené a rýchlo začalo naberať na úpadku, v tomto storočí sa na Slovensku najvýznamnejším predstaviteľom stal Svätopluk Štúr /1901 – 1981/ a hlásil sa k Massarykovskému humanizmu. Etiku Štúr situuje do oblasti poznania, vymedzuje ju ako ,,náuku o morálke“ a uvádza ju do určitej hierarchie.

V oblasti ekonomiky sa odvoláva na to, ţe etika a ekonomika sú dva odlišné stupne činnosti. Ekonomika je od etiky nezávislá na rozdiel od etiky, ktorá je od ekonomiky nerealizovateľná. V 21. Storočí podľa Petra Singera /1946/, je základným princípom etiky rovnosť, bez rasizmu a diskriminácie, tvrdí, ţe ,, svedomie je najcennejším motívom morálneho konania“.

V dnešnej dobe, keď sa zrýchľuje ekonomický, vedecký aj technický smer je o to dôleţitejšie si určiť etické hodnoty spoločnosti. Do popredia sa kladie otázka spoločenského a individuálneho cítenia. Etické myslenie a cítenie ovplyvňuje ostatné humánne vedy.

1.1.2. Rozdelenie etiky

Podľa Fobelovej (2002) sa etika delí do troch základných etických myslení podľa noetických kritérií :

Deskriptívna – opisuje etiky v rôznych kultúrnych podobách, keďţe je úzko spätá s morálkou, tak sa v nej zisťujú faktory zodpovedné za zmenu morálnych predstáv. V tejto etike sa pridáva návod k lepšiemu správaniu sa.

Normatívna – rieši otázku čo je správne a čo nesprávne. V normatívnej etike je dôleţité ukázať ako sa treba správať a prečo. Má dve podúrovne:

Etika prirodzeného morálneho cítenia - normy, pravidlá s ktorými sa riadime kaţdý deň

Kritické myslenie – rozpráva o etických teóriách v rozhodovacom procese

Metaetika – zaoberá sa predovšetkým analýzami a reflexiami mravných hodnôt a pojmov.

Označuje sa aj ako analytická etika, má hlavne teoretický charakter. Metaetika sa delí na tri menšie podskupiny :

Nonkognivitizmus – popiera vedecko – objektívne moţnosti v oblasti morálky

Kognitivizmus - predpokladá poznanie mravnosti a delí sa na naturalizmus a intuitivizmus.

Ďalšie delenie podľa viacerých pohľadov odbornej literatúry :

Etika cnosti – areté, delí sa na: dianoetickú, mravnú, teologickú Etika povinnosti – deontologická etika

Etika utilitarizmu Etika zodpovednosti Etika náboţenstva Situačná etika Prípadová etika Etika princípov

Univerzálny preskriptizmus

Je to teoretická etika a opiera sa o vyjadrenie, ţe morálka slúţi k vyjadreniu postoja a stavu človeka. Chápe etiku ako predstavu o skutočnom charaktere mravnosti a morálky.

Na etické správanie sa je potrebné pre človeka viacero noriem, motívov, hodnôt a etických mantinelov, ktoré vytvára morálka. Etiku a morálku spája hlavne svedomie, ktoré je v etike

základnou kategóriou. Zatiaľ čo v morálke sa podľa neho človek riadi a určuje morálne správanie ostatných.

1.2 Morálka

Obsah morálky tvorí súhrn noriem správania, konania, činností a morálnych hodnôt.

Medzi ľuďmi existuje z objektívnych príčin a môţeme ju charakterizovať ako spoločenský jav, ktorý reguluje spoločenské vzťahy. Mravy uţ v minulosti zdôrazňovali rovnosť.

V morálke je význam dobra a zla trochu iný ako by sa zdalo na prvý pohľad, dobro symbolizuje niečo vlastné a to iné cudzie znamená zlo.

Podľa Remišovej (2002) sa v morálke často skloňoval pojem tálium alebo princíp tália, čo znamenalo odplatu alebo pomstu, teda vyrovnanie sa rovnakým aktom, oko za oko alebo zub za zub. Tálio bolo jedným z najdôleţitejších faktorov morálnej idei spravodlivosti. Bolo podmienené :

vonkajším prostredím vzťahmi medzi kolektívmi hodnotovými postojmi

Rešpektovanie morálky je vynútené verejnou mienkou a podlieha taktieţ morálnemu kódexu. V mnohých krajinách sa morálny kódex často zamieňa s právnym kódexom, ktorý je písaný a pevne stanovený ale morálny kódex je zaloţený na báze dobrovoľnosti a v súlade s vlastným svedomím. Najznámejšie členenie morálky je Gurvitchovo členenie a rozlišuje osem typov morálky:

tradičná finalistická, morálka cnosti

aposteriórne hodnotenie imperatívna

morálka symbolických predstáv morálka ašpirácií

demiurgická morálka

Základnú štruktúru tvorí - morálne vedomie, mravné konanie a morálne vzťahy. Morálne vedomie tvoria morálne city a normy. Mravné konanie, je spojené so slobodou a zodpovednosťou a morálne vzťahy, sú to základné pravidlá a normy spoločnosti a do týchto

vzťahov sa človek narodí a sú základným kameňom pre jeho ďalšie spoločenské hodnoty.

Základným kameňom morálky je konanie dobra.

Funkcie morálky sú rôzne, lebo ,, morálka je reálny jav zasahujúci do všetkých oblastí ţivota jedinca i spoločnosti“ (Fobelová, 2002, s. 89). Hlavnými funkciami je funkcia regulatívna, ktorá reguluje správanie v spoločnosti a pomáha človeku lepšie sa zapojiť do skupiny. Poznávacia funkcia hľadá optimálne morálne konanie. Motivačná funkcia je spojená a hľadaním morálneho konania. V neposlednom rade poznáme ešte funkciu prognostickú, komunikatívnu a výchovnú.

Základným princípom morálky je zbavovanie sa zla v sebe aj v spoločnosti, výsledkom čoho je ľudskosť. Morálne konanie v ekonomike a vo financiách by malo byť obzvlášť monitorované, keďţe banky narábajú s peniazmi a s celým finančným majetkom jednotlivých občanov alebo firiem.

1.3 Etika a bankovníctvo

V bankovníctve ako aj v iných finančných sférach, je dôleţité dosahovanie zisku, teda kapitálu, aspoň čo sa týka komerčných bánk. Preto banky nemôţu rozhodovať o tom, či budú alebo nebudú dosahovať zisk, to je za hranicou etických a morálnych rozhodovaní, ale môţe ovplyvniť ako ten zisk budú dosahovať. Lepšie povedané v bankovníctve je kaţdý, kto v ňom pôsobí nútený vykonávať činnosť tak, aby dosahoval kapitál. A preto najväčší ekonomický a finančný záujem v zisku, je spojený s eticko – morálnou normou, ktorá udáva aby zisk dosahoval takým spôsobom, počas ktorého bude dodrţiavať právne predpisy a normy. Hlavne preto etika a morálka určujú akým spôsobom bude viesť cesta k zisku bánk.

Etika sa do bankovníctva zaviedla hlavne kvôli vyššej efektívnosti a schopnostiam organizácie a kvôli motivácii zamestnancov. Vo všeobecnom poňatí pre banky a bankové inštitúcie platia rovnaké legislatíve ako aj etické pravidlá ako pre iné podniky. Ľudia pracujúci v bankových inštitúciách by mali mať vysokú morálnu a etickú zdatnosť, pretoţe peniaze pre ľudí sú magicky príťaţlivé uţ od ich vzniku, tí čo v banke pracujú sú ľahko ovplyvniteľní, čo nie je ţiadne tajomstvo a preto banky vytvárajú také podmienky pre ich prácu, ktoré samozrejme v prvom rade uspokojujú zákazníkove poţiadavky, ale tieţ zavádzajú etický program, ktorý vedie pracovníkov k tomu, aby si uvedomili, ţe sú tu v prvom rade pre klientov a na vytváranie trhu s peniazmi. Etika v bankovníctve definuje aj to, aké hodnoty a normy ovplyvňujú osobnosť zamestnanca. Na Slovensku zatiaľ neexistuje ţiadna inštitúcia na vykonávanie dohľadu alebo reguláciu etických a morálnych noriem

jednotlivých bankových inštitúcií, ale banky sú povinné riadiť a dodrţiavať etické princípy, keďţe nielen na Slovensku ale aj vo svete sa odohralo mnoţstvo neetických afér, ktoré sa stali pre mnohé diskusie číslom jedna. Hlavným dôvodom ich dodrţiavania je hospodárska, finančná a ekonomická stabilita, lebo banky sú dominantný finančný aktér v ekonomickej sfére.

V dnešnej dobe je veľmi významné etické investovanie, uvádza sa aj pojem zodpovedné investovanie, ktoré umoţňuje ľuďom a organizáciám ukladať finančné prostriedky nie len ekonomicky, hospodárne ale tieţ eticky, čo znamená v súlade s etickými princípmi. Sú známe dva etické princípy, prvým sú fondy, ktoré investujú na základe informácií, ktoré prináša trh a rôzne výskumné agentúry, najznámejšia a najväčšia je ERIS – Ethical Investment Research Service, ktorá má sídlo v Londýne. Druhý typ investovania je na základe vlastných kritérií, ktoré sú detailnejšie monitorované a zaloţené na kritériách, ktoré majú pozitívny prínos alebo pre investora negatívny vplyv na spoločnosť.

Formy a prvky etiky v bankovníctve patria k základným formám inštitucionalizácie bánk : etický kódex, etický leitmotív, komisia pre etiku, etické okrúhle stoly, etický audit, etické bilancovanie a etický workshop, etické semináre a etické diskusné fóra. Na tieto všetky činnosti dozerajú a regulujú ich bankový manaţéri, ktorí sú profesionálni vedúci pracovníci a sú schopní presadzovať svoje názory a ciele v prospech peňaţného rozvoja bankovej inštitúcie. Najznámejšou inštitúciou, čo sa týka etiky v bankovníctve je bankový ombudsman, je to nezávislý inštitút. Inštitút bankového ombudsmana sa ako pôvodne ustanovený orgán zabezpečujúci kontrolu výkonu bánk a ich správania, postupom času a prirodzeným historicko- spoločenským vývinom menil a vyvíjal. Rozsah jeho pôsobnosti vo vzťahu k okruhu subjektov ako aj vecnej pôsobnosti je pri konštituovaní ombudsmanských inštitúcií v jednotlivých krajinách určený tradíciami, miestnymi podmienkami, právnou kultúrou aj predstavou spoločnosti o jeho postavení v bankovom systéme štátu. Okrem kontrolnej a ochrannej funkcie plní ombudsman v prípadoch sporu medzi občanmi a bankami aj funkciu zmierovateľa, monitoruje a vyhodnocuje podania klientov. Pri podaní sťaţnosti na bankový inštitút je klient povinný napísať meno, priezvisko adresu, tieţ aj akej veci sa sťaţnosť týka, proti konaniu ktorej banky smeruje, čoho sa klient teda sťaţovateľ domáha. Činnosť Bankového ombudsmana má charakter odporúčaní, to znamená, ţe ombudsman spory nerozhoduje, ani nenahrádza rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky. Bankový ombudsman vybaví mesačne v priemere 45 telefonátov a priemerne 20 podaní zaslaných elektronickou poštou, ktoré nie sú podnetmi, ale len sťaţnosťami a teda nie sú ani evidované v rámci databázy oficiálnych podnetov. Kanceláriu Bankového ombudsmana v roku 2008

osobne navštívilo pribliţne 280 klientov bánk. Počet doručených podnetov mal najmä v prvom polroku minulého roku neustále stúpajúcu tendenciu a to je dôkazom stále sa zvyšujúceho záujmu o činnosť Bankového ombudsmana zo strany klientov. Najviac oficiálnych podnetov na začatie konania pred Bankovým ombudsmanom bolo prijatých v marci 2008 a najmenej v októbri roku 2008. Hlavné dôvody na odmietnutie boli uţ prebiehajúce súdy alebo ich právoplatné rozhodnutie, osoba bola právnická alebo podnikateľ alebo problém sa netýkal osoby, ktorá podnet podala. Aj keď veľké mnoţstvo prípadov je v konečnom dôsledku vyhodnotených ako neopodstatnených, aj toto si vyţaduje detailné skúmanie, neţ sa k takémuto verdiktu o neopodstatnenosti podnetu bankový ombudsman dopracuje.

1.3.1 Etika v manažmente bánk

V kaţdej finančnej inštitúcii je potrebné aby práca prinášala ,,svoje ovocie“, čo si uvedomujú aj manaţéri bánk. Ak chceme načrtnúť etický model manaţéra v bankovníctve, tak tvorí akúsi morálnu podobu vedúceho pracovníka vo finančnej sfére. Manaţérska etika znamená múdrosť, múdro rozhodovať, riadiť, plánovať a byť oddaný klientovi, ktorý manaţéra zamestnáva, jeho morálnou povinnosťou je plniť klientove priania a rozvíjať jeho ekonomické záujmy. Základnými hodnotami pre manaţérov sú lojálnosť, legálnosť, spravodlivosť, férovosť a ľudskosť.

Legálnosť sa vo financiách všeobecne delí na 3 najznámejšie kategórie, prvou a najdôleţitejšou je právna ochrana práv zákazníkov, legislatívna kontrola činnosti bánk, legislatívne rozhodnutie o prijímaní a ochrane vkladov. Pojem férovosť sa ,,vyuţíva na vyjadrenie transakcie medzi ľuďmi“ (Remišová, 2002, s. 209). Lojalita znamená poţiadavky na zamestnávateľov neškodiť banke a konať v súlade so záujmami banky. Problém lojality je dôleţitou témou bankovej etiky. K etikešpičkových manaţérov patrí hlavne profesionalita.

Manaţéri sa v bankovníctve a vôbec v celom ekonomickom sektore boja pouţívať etiku a majú strach, ţe by si s ňou skomplikovali pracovný štýl, hlavne tí, ktorí v neetickom prostredí chcú vyuţívať etické a morálne normy, vtedy sa hovorí, ţe ,, etika je prepych a budú si ho môcť dovoliť aţ vtedy, keď na to budú mať, pretoţe inak by riskovali krach“ (Dvořák, 2005, s. 63). V dnešnej dobe ekonomická sféra nemá na manaţérov s etickými normami dostatočnú trpezlivosť, pretoţe hneď ako náhle manaţér nastúpi do svojej funkcie je od neho očakávaný výsledok v uţ zabehnutom systéme a pracovnom prostredí a je ťaţko predpokladateľné, ţe zabehnuté etické inovácie vo veľkých organizáciách sa ihneď uplatnia.

Taktieţ si nie sú istí či sa im etické správanie oplatí, ale nemali by zabúdať na to, ţe dlhodobé

ciele potrebujú svoje etické a morálne zásady. Podľa Dytrta (2003) sa etické problémy v manaţmente delia na tri najväčšie dilemy – riadenie ľudských zdrojov 70%, riadenie externých splnomocnencov 18% a riadenie osobného výnosu kontra lojalita voči banke 12%.

Graf 1 Tri najväčšie etické dilemy v manaţmente bánk

Zdroj: (Dytrt, 2003, s. 64), vlastné spracovanie

Etickú dilemu môţeme charakterizovať ako otázky typu ,,Aké sú moje rozhodnutia ku všetkým zainteresovaným? Som naozaj presvedčený o tom, ţe rozhodnutím neškodím aj iným? Som ochotný niesť riziko za svoje rozhodnutie?“ Inými slovami pri riešení dilem manaţmentu je nevyhnutné uvaţovať o dôsledkoch a dopadoch svojho konania. Ale najväčšími psychickými dilemami pre manaţment v bankovníctve je správne rozhodnutie nie len v rámci etických noriem ale aj tak aby inštitúcia neprofitovala na úkor klientov, preto riešenia a rozhodovania o vzniknutých problémoch si vyţadujú nielen silné ekonomické poznatky ale taktieţ sa nachádza pod silnými vplyvmi morálnych noriem. ,,Etické minimum manaţéra ako príslušníka určitej profesie je odvodené od hlavného cieľa tejto profesie. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť prostredníctvom riadenia pozitívnu ekonomickú bilanciu podnikateľského subjektu pri rešpektovaní spoločenského záujmu, ktorý je v manaţérskej etike označovaný ako dobro“ (Janotová, 2001, s. 22). Pri rozhodovaní v manaţmente treba hlavne dbať na férovosť voči klientovi ale aj voči bankovej inštitúcii.

Základný model etického rozhodovania pre manaţment bánk podľa Dvořáka (2005) je v bankovníctve nasledovný :

identifikácia problému identifikácia zúčastnených diagnostika situácie analýza volieb konanie

70%

18%

12% riadenie ľudských zdrojov

riadenie externých splnomocnencov

riadenie osobného risku vs.

lojalita voči banke

V bankovom sektore sa riadiace a vedúce orgány zaoberajú aj tzv. korporátnou etikou, manaţér korporátnej etiky má za úlohu integrovať do rozhodovacieho a riadiaceho procesu organizácie všetky iniciatívy, ktoré sa týkajú etických hodnôt a činnosti súvisiace s etickými a právnymi normami. Podieľajú sa pri riešení etických problémových situácií a riešení etických konfliktov. Teraz, keď sa bankovníctvo stáva čoraz viac globálnym, keď sú finančné transakcie uskutočnené v priebehu pár chvíľ, získava potreba korporátnej etiky bánk stále väčšiu hodnotu a váţnosť.

V dnešnej dobe sú najdôleţitejšie etické a všeobecné zásady v bankovníctve ktoré, nepoškodzujú dobré meno banky, nešíria nepravdivé informácie, nezdruţujú sa ak by poškodili prirodzené záujmy iných bánk, dodrţujú pravidlá fair – play, informácie o klientoch vydávajú len s jeho súhlasom, v publicite a reklame sa prezentujú zodpovedne, seriózne a pravdivo, k sporým otázkam medzi bankami sa správajú zodpovedne a so vzájomným porozumením, záväzky, ktoré vyplývajú zo zmlúv a dohôd plnia dôsledne. Jednotlivé banky a manaţéri si všeobecné etické zásady prispôsobujú k vlastnej idei a presvedčeniu, čo sa nazýva etický kódex. To znamená akúsi cieľovú hodnotu banky za pomoci ktorej sa ,,vychovávajú“ zamestnanci k lepším výkonom v bankovom sektore. Ich podstatou je riešenie konfliktov.

1.3.2 Etické kódexy bánk

Etický kódex nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, ale je základným dokumentom princípov správania sa zodpovedného firemného darcu. Je súborom pravidiel sprísňujúcich a doplňujúcich zákonné a iné právne predpisy. Prvý etický kódex vznikol pri tzv. ,,okrúhlom stole“, ktorý bol zaloţený v roku 1986 Frederikom Philipsom (bývalý riaditeľ firmy Philips Electronics) a Olivierom d´ Estaingom, ktorý tlmil narastajúce medzinárodné nezhody. Okrúhlim stolom chceli upútať pozornosť ohľadom globálnej zodpovednosti.

Členovia tejto organizácie kladú dôraz na čestnosť, priateľstvo

a spoluprácu. Organizácia je presvedčená, ţe ,,okrúhly stôl“ hrá úlohu ekonomického a etického zlepšenia medzinárodných vzťahov vo svete.

Prvý všeobecný etický kódex na Slovensku bol schválený v roku 1993 členmi Asociácie bánk a poisťovní. Etické kódexy bánk sa rozčleňujú na dva druhy prvý vnútorný sa zameriava hlavne na všeobecné zásady bánk, vzťahy medzi bankami, vzťahy zamestnanca k zamestnávateľskej banke, vzájomný vzťah zákazníkov, vzťahy pracovníka banky ku klientele. Druhý vonkajší kódex bánk je zameraný hlavne na úplatkárstvo, nekalé súťaţe, korupciu, dary, pranie špinavých peňazí, in - sider obchody. Hlavným zmyslom etického

kódexu je chrániť klientov pri obchodných transakciách, ale aby pritom banka bola dostatočne efektívna. Etický kódex je efektívny vtedy, keď je hlboko vţitý do firemnej kultúry banky.

Funkciu, ktorú napĺňa je regulácia jednotlivca alebo osôb v súlade s danými etickými normami banky. Pomáha riešiť medziľudské konflikty, formovanie a hodnotenie návykov a konania zamestnancov v súlade s etickými normami.

Subjektové delenie etických kódexov podľa Bellovej (2010) je:

profesijný - riadia sa aktivitami zamestnancov jednej profesie

odvetvový - uvádza sa aj ,,brandţový“ kódex, platí pre isté hospodárske alebo ľudské odvetvie, či pre skupinu ktorá pracuje v jednom odbore

podnikový kódex – reguluje všetkých zamestnancov, teda celú banku A podľa obsahu ju delí na:

ašpiračný kódex – vyjadruje ideál, ku ktorému by malo konanie ľudí smerovať výchovný kódex – vyjadruje presné pokyny s presnou interpretáciou a opisom regulačný kódex- nachádzajú sa v ňom presné morálne poţiadavky

O etické kódexy v dnešnej dobe narastá vysoký záujem, nakoľko začínajú ,,banky“

otvorene hovoriť o potrebe zvýšenia etického štandardu vo vlastných radoch a vybudovania si takýmto spôsobom lepší imidţ u klientov a aj v médiách.

Etický kódex jednotlivých bánk sa odvíja od osobného svedomia a zváţenia hodnôt, ktoré majú ohľad na morálne svedomie a vedomie. Jedna z najpresnejších definícií je ,, je to súhrn neformálnych pravidiel, ktoré majú podobu noriem, princípov či ideálov, ktorými by sa mal riadiť kaţdý pracovník“ (Paulíniová, 2001, s. 89). Za pomoci etických kódexov deklarujú banky svoje postoje k etickým problémom a zavádzajú etiku do svojho podnikania. Niektoré bankové kódexy priblíţime na vybraných bankách. K výhodám etických kódexov sa môţe priradiť aj formovanie a rozhodovanie pri novoprijatých zamestnancoch, všetkých zamestnancov núti zamyslieť sa nad ich poslaním, motivuje ľudí konať morálne a tieţ slúţi ako dokument, na ktorý sa môţe zamestnanec odvolať.

Slovenská sporiteľňa

Etický kódex v Slovenskej sporiteľni nadobudol platnosť dňa 01. 07 1997, kde sa zaväzuje banka konať voči klientom čestne a slušne vo všetkých záleţitostiach, bude postupovať transparentne a pravdivo informovať o cenách a ich zmenách, k vzniknutým problémom bude pristupovať ústretovo a bude hľadať moţné riešenia. So súkromnými údajmi

bude banka narábať diskrétne a súkromné informácie bude podávať len s klientovým povolením. Čo sa týka produktov banka poskytne o produkte všetky informácie, ponúkne sluţbu pre klienta najviac vyhovujúcu a pred podpísaním zmluvy bude informovať o klientových základných právach a povinnostiach a výhodných akciách. V etickom kódexe banka pribliţuje aj problematiku úverov a poplatkov, pre obidve strany dôleţité obchodné podmienky, reklamu a marketing, kde sa hlavne zaväzujú šíriť len pravdivé a slušné reklamné kampane, vedenie beţného účtu, sluţby platobného styku, oddelenie platobných kariet a elektronického bankovníctva a poskytovanie úverov, tu sa banka zaväzuje, ţe klientom poskytne primeraný úver, ktorý bude môcť splácať pri svojej momentálnej finančnej situácii.

Všeobecná úverová banka

Heslo etického kódexu vo Všeobecnej úverovej banke je ,, Konám v súlade s firemnou kultúrou“. Kódex rieši predovšetkým vnútropodnikové záleţitosti. Na prvé miesto pripisuje miesto pracovníka v banke, kde ho smeruje aby predchádzal diskriminácii, rešpektoval profesionalitu a vlastné názory svojich kolegov a sústredil svoju pozornosť na napĺňanie cieľov. Reguluje aj správanie voči klientom, kde zamestnancom vštepuje, ţe klient je v centre pozornosti, s klientom vedie efektívny rozhovor, hľadá najlepšie riešenie, nezvýhodňuje rodinné príslušenstvo, nenechá sa vyprovokovať vulgárnym a arogantným vystupovaním klienta. Pribliţuje prijímanie a poskytovanie darov, kde sa píše, ţe ak je dar odovzdaný v rámci práce povaţuje sa za dar spoločnosti, ak dary nemôţe zamestnanec prijať, je povinný o tom informovať nadriadeného, dary nesmú presiahnuť hodnotu 100 € inak sa to povaţuje za ovplyvňovanie a zamestnanec ich musí odmietnuť. Neverejné informácie klientov sú dôverné, osobné a nesmie o nich rozprávať mimo banky alebo s nezainteresovanými osobami, informácie nesmú vyuţívať na iné ako pracovné účely. Špecifikuje aj nečestné konanie, kde je zamestnanec povinný podvodné a chybné transakcie hneď oznámiť nadriadenému alebo vedeniu banky. Etický kódex striktne zakazuje sexuálne obťaţovanie a diskriminačné správanie. Kódex Všeobecnej úverovej banky vychádza zo zásad materskej spoločnosti Intesa Sanpaolo.

Tatra banka a Unicredit bank

Cieľom etického kódexu v Tatra banke je posilnenie ochrany spotrebiteľa pri finančných transakciách a dodáva základy pre vznik a vývoj bankového ombudsmana. Keďţe obidve banky Tatra banka aj Unicredit bank sú členmi Slovenskej bankovej asociácie, riadia sa podľa všeobecne záväzných pravidiel etického kódexu.

Jednotlivé banky majú vlastné etické kódexy, či uţ to, ako sa majú správať zamestnanci, alebo nadriadení, kedy prijať alebo odmietnuť dary. Vyuţitie marketingových etických pravidiel, ako riešiť vzniknuté nedorozumenie medzi klientom a bankou. Kaţdopádne dodrţiavanie jednotlivých etických kódexov je pre zamestnancov a pre banku samotnú znamená dobré meno a tým aj viac klientov.

1.4 Korupcia a iné neetické činnosti

Korupcia je odvodená od latinského slova rumperre, čo v preklade znamená zlomiť či pretrhnúť. V lepšom ponímaní to znamená niekoho zlomiť, prehovoriť k zmene jeho zásadného postoja. Vnímanie korupcie závisí od viacerých faktorov: sociálneho, národného, etnického ale aj náboţenského.

Na prvom mieste by sme si mali povedať, prečo je korupcia taká škodlivá. A to z jediného dôvodu , ţe ,,v jej záujme sa robia rozhodnutia na základe nízkych motívov bez ohľadu na to, aké to môţe mať dôsledky na celú spoločnosť“ (Ivanová, 2001, s. 7). Definovať ju ťaţko aj preto, ţe sa stále prispôsobuje novým a novým podmienkam. Premiestňuje sa z jednej krajiny do druhej, z oblasti do oblasti, preto sa aj nazýva protéovská korupcia, ktorá neustále mení svoju vnútornú podobu. V kaţdom jednom tomto faktore je definovaná korupcia svojským spôsobom. Svetová banka hovorí o korupcii, ţe je ,,najväčšia brzda sociálneho a ekonomického rozvoja“. Na Slovensku môţeme za prvé príznaky korupcie povaţovať kupovanie úradov a ich dosadzovanie iba osobami z vyšších majetkových celkov.

Na Slovensku vytvára korupcia bariéru nielen v politickom, sociálnom a ekonomickom sektore ale tieţ v bankovníctve. Korupciou sa dá kúpiť nielen zisk, ale tieţ informácie, mlčanlivosť, potreba poškodenia druhej osoby.

Graf 2 Je korupcia na Slovensku veľký problém?

Zdroj: Transparency International (2009), vlastné spracovanie

Nemoţno ju redukovať len na kúpu niečoho, k jej praktikám patrí aj defraudácia, zneuţívanie fondov na vlastné obohacovanie, uprednostňovanie určitých osôb alebo činností na báze rodinných, regionálnych, ideologických zväzkov alebo prijímanie ziskov z profitovania verejných zákaziek a tendrov, zneuţitie postavenia verejných činiteľov, diplomatickej imunity, legalizovanie výnosov s korupcie (pranie špinavých peňazí), zneuţívanie interných zdrojov. Korupciou rozumie konanie vo vlastný prospech alebo konanie v rozpore s pravidlami. ,,O korupciu sa jedná vtedy, ak osoba vo verejnom postavení prekračuje zákon alebo rámec svojich právomocí, pričom je k tomuto konaniu stimulovaná finančnou alebo inou odmenou a výsledkom takéhoto počínania je poškodenie verejného záujmu“ (Lysý, 2002, s. 13).

Do korupcie sa zaraďuje aj zneuţívanie firemných prostriedkov, autá, mobilné telefóny, notebooky na vlastné súkromné účely. Z tohto vidíme, ţe korupcia zahŕňa veľké mnoţstvo javov, preto sa nedá vymedziť prostredníctvom jednej poučky, či tabuľky. V praxi sa skôr popisujú osobité prípady korupčného správania. Na Slovensku sa podľa výskumu Eurobarometra stretlo s korupciou pribliţne 23 % opýtaných respondentov. V Eurobarometri sa skôr stretávame s menšou korupciou , ktorá prebieha medzi občanmi.

80%

81%

82%

83%

84%

85%

86%

87%

88%

89%

rok 2005 rok 2007 rok 2009

áno

Graf 3 Podiel respondentov, ktorí sa stretli s korupciou

Zdroj : Eurobarometer pre Transparency International (2009)

Nutkanie ku korupcii je rôzne nie je to len potreba zisku a výnosu ale aj stav núdze. Ten kto sa raz do korupčného kruhu dostane, uţ nemá šancu sa z neho dostať von a je obeťou vydierania a nútia ho v takýchto praktikách pokračovať. Korupcia sa najčastejšie kvalifikuje sa ako trestný čin a vymedzuje sa ako protiprávne konanie. V niektorých prípadoch korupcie sa jedná aj o porušenie etických kódexov, pracovných a morálnych noriem vo vnútri bánk, a to vtedy, keď osoba vo vedúcom postavení zo zištných alebo podobných motívov spreneverí pravidlá definujúce a regulujúce jej výkon vedúcej úlohy. Podľa rôznych empirických výskumov sa potvrdzuje, ţe v krajinách s vysokým výskytom korupčného správania občania a podnikatelia na úradoch a v súkromných inštitúciách strávia omnoho viac času pri vybavovaní rôznych povolení, licencií a podobne, ako v krajinách s nízkou korupciou.

Graf 4 Rozšírenie korupcie v bankovníctve podľa oslovených občanov

Zdroj: Transparency International (2009), vlastné spracovanie

0 10 20 30 40

október 1999 marec 2002 máj 2004 marec 2006 november 2009

nevie, či v tejto oblasti existuje

úplatkárstvo neexistuje existuje, ale nevie posúdiť mieru rozšírenia

existuje, ale je málo rozšírené

úplatkárstvo existuje a je veľmi rozšírené

V bankovníctve nie je korupcia verejnosťou moc sledovaná, ale tento problém v realite existuje. Je potrebné zaujímať sa o ňu vtedy, keď má široký sociálny dopad – vtedy sa jedná o verejný segment. Za najzávaţnejšiu oblasť dopadu sa rozumie ekonomický sektor, keď sa stane neoddeliteľným prvkom ekonomického systému. Za ohrozené sa okrem bánk povaţujú poisťovne, stavebné sporiteľne, investičné spoločnosti, penzijné fondy a investičné fondy.

Podľa prieskumov v oblasti jednotlivých odvetví je na Slovensku najviac skorumpované zdravotníctvo s 57%, ministerstvá 48%, súdnictvo a prokuratúra 48% polícia 42%, súkromný sektor 36%. Bankový sektor sa na otázku, či je korupcia v bankách veľmi rozšírená, skončil s ,,najlepším“ hodnotením, iba 13% opýtaných uviedlo, ţe najviac rozšírená korupcia je v bankovníctve, čo je v porovnaní so zdravotníctvom aţ o 44% menej.

Graf 5 Miera rozšírenia úplatkov za rok 2009

Zdroj: Transparency International (2009), vlastné spracovanie

Na Slovensku sú hlavným faktorom zvyšovania korupcie netransparentné verejné obstarávanie, nepreukázateľné majetky politikov a verejných činiteľov, výstupy z kontrol na ministerstvách a zlá situácia justície. Priaznivú pôdu pre vývoj korupcie majú taktieţ nedostatočné zákony a trestné postihy. Tým, ţe na Slovensku prebehla hospodárska kríza je korupcia piatym najzávaţnejším problémom hneď po nezamestnanosti, ţivotnej úrovni, hospodárskej situácii a zdravotníctvom.

V bankovníctve v súvislosti s korupciou sa problém odvíja od dodrţania transparentnosti.

Slabá transparentnosť regulácie a dohľadu, postupov a celého bankového sektoru sa vytvára

0 20 40 60 80 100 120

zdravotníctvo ministerstvá súdy a prokuratúra polícia súkromné firmy VÚC miestne zastupiteľstvá školstvo daňové úrady colné úrady obvodné úrady živnostenské úrady úrady práce banky, sporiteľne

existuje a je veľmi rozšírené existuje a je málo rozšírené existuje, ale nevie posúdiť mieru jeho rozšírenia neexistuje

nevie posúdiť, či

úplatkárstvo v tejto oblasti existuje

pre korupčné správanie ideálne podmienky. Na druhej strane sa transparentnosť produktov a informácií a bankových praktík povaţuje za samozrejmosť. Banky tomu hovoria bankové tajomstvo. Bankové tajomstvo sa zneuţíva na poskytnutie čo najmenej informácií o sebe a najlepšie ţiadne. Banky toto tajomstvo zneuţívajú aj na pripútanie si klienta tým , ţe iným bankám poskytnú údaje o jeho bonite alebo mu nedajú moţnosť získania úveru a neumoţnia prechod k inej bankovej inštitúcii.

V dnešných časoch sa otvára otázka verejného otvorenia bankových inštitúcií, čo by znamenalo vysoké náklady bánk a ich ohrozenie, ale na druhej strane sa zníţi priestor pre korupčné správanie.

1.4.1 Hlavné rozdelenia korupcie

V odborných literatúrach, ktoré sa venujú korupcii sa najčastejšie uvádzajú tri hlavné druhy korupcie, funkčná, systémová a administratívna. Funkčnou korupciou sa rozumie osobná, drobná či beţná korupcia. Nie je systematická ale náhodná. Viaţe sa len na jednotlivé osoby, nevytvárajú ju organizácie.

Motívom osôb vo funkčnej korupcii je snaha získať výhody zo svojho postavenia.

Systémová korupcia je viazaná na zlyhanie celého ekonomického, sociálneho a finančného systému. V tomto prípade je najväčšou hrozbou to, ţe sa korupcia stáva beţnou súčasťou finančného odvetvia. Zatiaľ čo funkčná korupcia sa dá regulovať výmenou osoby, v systémovej sa musia vymeniť celkové pravidlá. Profitovanie z vedomého vyuţívania dier v zákonoch, pravidlách a nariadeniach alebo diskriminácie pri ich aplikácii sa nazýva administratívna korupcia. Sú to korupčné javy získania finančných hodnôt a iných výhod pre skupinu od štátu pomocou rozkladu jednotlivých práv a zákonov. Preto sa novely zákonov snaţia o také znenia zákonov aby konvertovali s neverejnými záujmami.

Podľa Paulíniovej (2001) sa korupcia delí podľa postojov verejnej mienky:

bielu – korupcia v tomto prípade je tolerovaná verejnosťou, nepovaţuje sa za nebezpečnú

čiernu – je ako biela ale má neprijateľné podoby korupcie

šedú – odráţa situáciu, keď sa hodnotové systémy spoločnosti rozchádzajú

Z časového hľadiska ju delí na:

príleţitostnú

systematickú dohodnutú

Podľa Lysého (2002) sa korupcia delí na aktívnu, pasívnu, priamu a nepriamu:

Pasívna korupcia je prijatie alebo vyţiadanie si úplatku alebo iného finančnej výhody, ale tieţ majetok, protisluţba a nemajetková odmena pre seba alebo inú osobu, ktorá činnosť vykoná tak, aby sa splnil stanovený cieľ. V prvom rade si treba uvedomiť, ţe v ktorej hodnotovej výhode sa začína hovoriť o korupcii. Korupcia je protizákonná v kaţdej finančnej výške.

Aktívna korupcia je v inom slova zmysle podplácanie, buď priamo alebo pomocou iných osôb či uţ v príbuzenskom vzťahu alebo iná spriaznená osoba s poskytovateľom úplatku v očakávaní, ţe akceptant bude konať alebo nebude konať, tak aby sa splnil stanovený cieľ, pre ktorý bol úplatok poskytnutý. Táto korupcia bola vţdy nebezpečnejšia ako pasívna.

Vzhľadom na to, ţe v korupcii je v snahe obchádzať zákon z oboch strán, je potrebné trestať aj aktívneho činiteľa, keďţe on je iniciátorom a z jeho strany je väčší záujem dosiahnuť ciele protizákonným spôsobom. Úplatok treba odlíšiť od dobrovoľnej vďaky (všimné). Ak nie je odmena vyţadovaná pred vykonaním úkonu, ale je dodatočne ponúknutá je tolerovaná ako symbol vďaky.

O nepriamu korupciu sa jedná vtedy ak korupcia neprebieha priamo ale pomocou ďalších osôb. Sú to osoby, ktoré za finančnú odmenu oslovia kompetentnú osobu za účelom získania nadštandardnej sluţby pre objednávateľa. Osoba, ktorá si korupčný prospech zabezpečí sa na takejto nelegálnej činnosti nemusí vôbec zúčastniť.

Obrázok 1 Nepriama korupcia

Zdroj : (Lysý, 2002, s. 45),vlastné spracovanie

V priamej korupcii sa osoby stretávajú priamo aby osoba vykonala stanovený cieľ za podpory úplatkárstva. Cieľmi môţu byť lepšie pracovné postavenie alebo vyššie finančné ohodnotenie. Spoločným znakom všetkých korupcií je ţe, osoby , ktoré sa takýchto skutkov dopúšťajú sú trestne stíhané. V európskej únii sa ale často začínajú skloňovať slová ,,boj a opatrenie proti korupcii“ a uţ korupčné správanie nie je také tabu.

Osoba poskytujúca úplatok

Tretia osoba sprostredkovateľ Osoba prijímajúca

úplatok

Príklad z praxe: Riaditeľ firmy dá úplatok vedúcemu pobočky za poskytnutie výhodnejšieho úveru ako pre iné obchodné spoločnosti.

1.4.2 Boj proti korupcii

Prvé protikorupčné opatrenia sa datujú uţ v Babylonskej ríši z roku 700 pred n. l. kde sa v pisárskych tabuľkách udávajú počty korupčných činností a mená ich konateľov a výška sankcie ktorou boli pokutovaní, či trestaní. Medzi takéto tresty patrili aj bohom zoslané nepriateľské vojská. Za míľnik riešení korupcie sa zapísal vo Francúzsku v roku 1810, podľa napoleonovského trestného zákona v ktorom sa zavádzali prísne tresty v boji proti korupcii, pre úradníkov a verejných činiteľov. V 20. Storočí sa boj proti korupcii situoval na odstránenie nebezpečenstva v snahe zastaviť riadiace a kontrolné orgány v spoločnosti.

Táto problematika sa týka aj Slovenskej republiky, ktorá tým, ţe sa stala členským štátom Rady Európy sa podieľala na vzniku Občianskoprávneho dohovoru o korupcii a Trestnoprávneho dohovoru o korupcii, ktoré Slovensko 27. januára 2000 podpísalo a 9. júna 2000 ratifikovalo a tým sa rozhodlo prijať a podporovať etické správanie na podporu boja proti korupcii, zaistiť koordinovanú kriminalitu medzinárodnej korupcie, zaistiť, ţe osoby, ktoré majú na starosti vyšetrovanie, stíhanie a súdenie korupcie, povaţujú svoju nezávislosť za primeranú svojmu postaveniu. Zaviazalo sa aj poskytovať vhodné opatrenia na zabavenie príjmov s trestného činu, podporovať školenia a vzdelania osobám bojujúcim proti korupcii a zaistiť, ţe systém bude brať do úvahy následky korupčného správania činiteľov. Ešte pred rôznymi krokmi a opatreniami proti korupcii je dôleţitým faktorom prevencia korupcie.

Má dva druhy pravidiel – formálne, hlavné a neformálne. V prvom prípade sa jedná o dosiahnutie transparentných pravidiel, riešiť konflikty záujmov, uskutočňovať etickú reformu a sfunkčniť represiu teda vymeniteľnosť práva. V druhom prípade sa jedná o upozorňovanie občanov na korupcie v odvetviach, informovať ich o príčinách vzniku, zaviesť etické a morálne normy boja s korupciou uţ na stredné školy a pôsobiť cez kultúrne a sociálne siete na obnovu morálnych noriem.

Prvý krát sa korupcia na Slovensku začala merať v roku 1998, kedy vznikla aj nezisková organizácia Transparency Internacional (TIS), vtedy bol korupčný výskum 3,9 (CPI) a od tej doby sa korupcia merala uţ 12 krát. Transparency International bojuje proti korupcii, vytvára prieskumy o vnímaní korupcie, ktorý sa zameriava na korupciu vo verejnom sektore, teda index vnímania korupcie (CPI) - zoraďuje zeme podľa stupňa vnímania korupcie medzi úradníkmi verejnej správy a politikmi. Je to zloţený index, ktorý vychádza z výsledkov prieskumov, ktoré sa na korupciu vzťahujú. Odráţa názory predstaviteľov finančnej,

ekonomickej a sociálnej sféry a zaisťujú ich renomované organizácie. CPI odráţa názor na korupciu z celého sveta. Index vnímania korupcie je len jeden z piatich portfólií Transparency International ďalšie štyri sú - Globálny barometer korupcie (Global Corruption Barometer;

GCB) – prieskum, ktorý sa robí v 70 000 domácnostiach v 65 krajinách, Index platcov úplatkov (Bribe Payers Index, BPI) – zoraďuje krajiny podľa náchylnosti firiem na korupciu, vychádza z prieskumov medzi podnikateľmi, Zborníky (Global Corruption Report (GCR)) – skúmajú problematiku korupcie z pohľadu segmentov a oblastí, obsahujú názory odborníkov s praktickými skúsenosťami s korupciou a prípadové situácie, Štúdiá National Integrity System (NIS), tieto štúdie sú zamerané na silné a slabé stránky verejných inštitúcií.

Slovensko sa umiestnilo v roku 2009 v indexe vnímania korupcie na 52. mieste, z ktorého v tom istom roku spadlo na 56. miesto. Tým sa zaradilo ku Grécku, Malajzii, Malte a Iránu – ku krajinám s najhorším výsledkom v danom roku. Naopak najlepšie posunutie v rebríčku zaznamenali Bangladéš, Litva, Bielorusko, Poľsko, Tonga, Síria, Čierna hora Guatemala a Moldavsko.

Graf 6 Vývoj CPI v krajinách V 4

Zdroj : Transparency Intrenational (2009), vlastné spracovanie

Od roku 1998 sa zastavil dlhoročný proces zlepšovania vnímania korupcie na Slovensku.

Podľa grafu č. 6 vidíme, ţe v roku 2004 to bol štvrtý stupeň (CPI) v roku 2005 to bolo 4,3 (CPI) o rok neskôr 4,7 (CPI) a v roku 2009 sa Slovensko dostalo na stupeň 4,5.

0 1 2 3 4 5 6

Slovensko Česko Poľsko Maďarsko

Graf 7 Vývoj CPI na Slovensku

Zdroj : Transparensy International (2009), vlastné spracovanie

Dňa 09. 03 2010 sa uskutočnil seminár, ktorý usporiadala TIS, o protikorupčnom minime na rok 2010 : Protikorupčné opatrenia pre novú vládu . Skladal sa z dvoch častí : v prvej odborníci priblíţili aktuálne návrhy v problémových sektoroch a TIS podala 15 odporúčaní v boji proti korupcii v oblastiach zdravotníctva, súdnictva, bankovníctva, polície, dotácií, verejného obstarávania. V druhej časti vystúpili politické strany s ich protikorupčnými návrhmi a programami.

Korupcia sa ťaţko kvantifikuje, pretoţe sa nedá zmerať priamo, napríklad štatistikami z kriminálnych činností, ale to sa skôr meria štatistika kvality vyšetrovania, preto Transparency International vychádza z prieskumov verejnej mienky a výskumov medzi podnikateľmi. Prieskumy sa vytvárajú na základe viacerých medzinárodných prieskumov, väčšinou ich je desať a na Slovensku to býva osem najznámejšie sú (Svetové ekonomické fórum, Freedom house, International Institute for Management IMD, IHS Global Insight a Bertelsmannova nadácia, The ekonomits Intelligence Unit). Z týchto výskumov sa urobí priemerný stav, kde nula je najhoršia a desať najlepšie.

Podľa prieskumov TIS najviac rozšírenými súčasťami korupcie na Slovensku sú - rodinkárstvo 43 %, dávanie peňaţných darov 48%, 43% opýtaných medzi najrozšírenejšiu korupciu povaţuje klientelizmus a 40% opýtaných respondentov si myslí, ţe najrozšírenejšou formou korupcie je dávanie nepeňaţných darov.

0 1 2 3 4 5 6

CPI 2000CPI 2001CPI 2002CPI 2003CPI 2003CPI 2004CPI 2005CPI 2006CPI 2007CPI 2008CPI 2009

Graf 8 Najrozšírenejšie druhy korupcie na Slovensku

Zdroj: Transparency International, (2010) vlastné spracovanie

Vo svetovom meradle sa najlepšie umiestnilo v prieskumoch o vnímaní korupcie, ktoré sa meralo v roku 2009 s pomedzi 180 štátov z celého sveta tak ako aj v roku 2008, Švajčiarsko, Švédsko, Nemecko, Rakúsko, Kanada, Austrália, Fínsko, Nórsko, USA a Nový Zéland s CPI indexom od 7,9 do 9,4 .Medzi najhoršie umiestnenými krajinami sú krajiny v Severnej Afrike s CPI indexom do 3. Najhoršie umiestenou krajinou v prieskumoch sú krajiny s diktatúrou - Afganistan. a Somálsko. To, ţe sa umiestnili na poslednom mieste ešte neznamená, ţe Somálsko je ,,najskorumpovanejšia krajina“. Miera korupcie v Somálsku predstavuje jednu z najväčších prekáţok v rozvojovom procese krajiny a neschopnosť organizácií bojovať s korupciou, väčšina ľudí je iba obeťami korupcie. Korupčné správanie je zaznamenané skôr u menšieho počtu vplyvných osôb alebo verejných činiteľov.

Obázok 2 CPI index korupcie vo svete

Zdroj: (Transparency International, 2009)

43%

43% 48%

40% rodinkárstvo

peňažné dary klientelizmus nepeňažné dary

Tak ako aj Nový Zéland, ktorý je podľa CPI výsledkov, krajina s najmenším vnímaním korupcie, nie je hneď ,,najmenej skorumpovanou krajinou“ na svete. Inštitúcie sú ohodnotené pozitívne a korupcia je vnímaná nízko, neznamená, ţe Nový Zéland nie je korupciou ohrozený. Index vnímania korupcie má v kaţdej krajine rôzne zastúpenia, musí sa skladať minimálne z troch prieskumových zdrojov v období posledných dvoch rokov. Krajiny s dvoma zdrojmi ako Bahamy, Bermudy, Kajmanské ostrovy, Kosovo, Mikronézia, Severná Kórea, Palestína, Lichtenštajnsko, Nevis a Tuvalu. Ak budú mať tieto krajiny ešte aspoň jeden zdroj, budú môcť byť zaradené do indexu vnímania korupcie.

Rôzne mimovládne organizácie vypracovali viaceré analýzy a modely na kroky proti korupcii, ktoré obsahujú spravidla jasnú deklaráciu politických špičiek, pozornosť orientovanú na prevenciu, prijatie ucelenej legislatívy na boj s korupciou, zabezpečenie kvalitných platov pre zamestnancov, aby nedochádzalo k úplatkárstvu a zavedenie pravidiel, ktoré urobia z korupcie riskantnú a málo výnosnú činnosť. V boji proti korupcii sa na Slovensku ţiaľ prijal za posledné štyri roky prijal jeden zákon proti korupcii – o majetku obcí a vyšších územných celkov. V trestnom zákone, sa uvádza , ţe korupcia hlavne ohrozuje spravodlivosť, demokraciu a ľudské práva. Minimalizovanie korupcie je účinné nielen prispením štátu ale kaţdého jedného občana. ,,Jednou z moţností ako zúţiť priestor pre nelegálne bankové praktiky, spočíva vo vytvorení čo najjednoduchšieho a homogénneho bankového systému, ten musí zahrňovať jasné a jednotné pravidlá“ (Polouček, 2006, s.

572).

Európska únia prijala na boj s korupciou opatrenia a právne nástroje :

Konvencia o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev platná od 17. 10 2002

Konvencia o boji proti korupcii spojenej s predstaviteľmi Európskych spoločenstiev Európsky protikorupčný úrad

V boji proti korupcii sa nedá bojovať len s jedným nástrojom, lebo vţdy budú zamestnanci, ktorí budú ochotní za finančnú čiastku podľahnúť nelegálnej činnosti. Za krajinu kde je korupcia pod kontrolou sa povaţuje Veľká Británia a krajiny kde korupcia dosiahla nadmerné rozmery sa povaţujú Hongkong a Singapur. V boji proti korupcii má veľký význam prevencia, reformy, ktoré musia byť vytvorené rýchlo a zásadovo, a sila potrestania korupčného správania, ale dôraz na odhaľovanie korupcie nemá veľký dopad na zmiernenie korupcie. V Nemecku existuje register, v ktorom sú zaevidované firmy, ktoré boli ,,namočené“ do nelegálnych činností. Potom podnik nesmie získať po dobu troch rokov od

štátu ţiadnu zákazku. K obmedzeniu korupcie tieţ patrí obmedzenie hotovostných platieb, ak by sme nechali bezhotovostné platby pri platení pokút (korupcia v radoch dopravnej polície), potom obmedzíme aj pranie špinavých peňazí. K minimalizácii korupcie v trhovom a konkurenčnom prostredí môţeme vziať do pozornosti Poľsko, ktorého výsledky koncom 90.

tych rokov boli veľmi pozitívne. V boji proti korupcii sa Slovensko zapojilo do viacerých organizácii a protikorupčných skupín, ako je organizovaná skupina GRECO (Group of States against Corrupcion – Skupina štátov proti korupcii), ktorá bola vytvorená 01. mája 1999 má základný cieľ je získať prehľad o legislatívnom zabezpečení jednotlivých krajín v boji proti korupcii.

Ďalším nástrojom v boji s korupciou je medzinárodná Anti – korupčná sieť v ktorej Slovensko spolupracuje s Rakúskom, Fínskom, Gréckom, Maďarskom, Luxemburskom a Lotyšskom v danom období prebieha v Bruseli inštitucionalizácia siete. Proti korupcii bojuje aj skupina CIME, ktorá vznikla na základe Dohody medzi OECD a Slovenskom zo dňa 1.7.1997 – podpísaním tejto Dohody Slovensko pristúpilo k Odporúčaniu Rady OECD, zaviazalo sa, ţe sa bude zúčastňovať na stretnutiach a rokovaniach Pracovnej skupiny OECD (CIME) na boj proti podplácaniu zahraničných činiteľov v medzinárodných transakciách.

Slovensko podpísalo aj Trestnoprávny dohovor Rady Európy, cieľom ktorého je dosiahnuť spoluprácu členských krajín EÚ v boji proti korupcii.

Všetky opatrenia v boji proti korupcii majú rovnaké ciele – eliminovať korupciu alebo ju úplne zastaviť, zvýšiť informovanosť o korupcii a vštepiť občanom a organizáciám, ţe korupčné správanie a všetky jeho druhy nie sú v súlade s etickým a morálnym správaním. Nič menej v podstate vo všetkých štúdiách, ktoré sa zaoberajú korupciou , je písané, ţe bez kritického postoja politikov, vlády a verejných činiteľov a bez odmietania korupcie verejnosťou, sa dá proti nej bojovať len veľmi ťaţko.

Pranie špinavých peňazí

Pôvod pochádza z 20. storočia z USA. Aktivity z ktorých špinavé peniaze pochádzajú sú rôzne. Pochádzajú nielen z pašovania alkoholu, hazardu ale najmä z obchodov s drogami ale hlavne z veľkých organizovaných skupín úverových podvodov a bankových pyramíd, nelegálnych hier, z pašovania a z lúpeţí. Na pranie špinavých peňazí sa nevyuţívajú len peniaze z nelegálnych činností ale tieţ peniaze z legálnej činnosti, ktoré nie sú zdanené.

Peniaze sú vhodné na obchodovanie aţ po ich vypraní, preto sa najviac pouţívajú banky a bankové inštitúcie. Ale vyuţívajú sa na pranie len malého mnoţstva financií, pretoţe pri vkladaní veľkého mnoţstva peňazí, vzniká riziko, ţe banky to budú hlásiť ako podozrivú

transakciu. Práči peňazí musia byť veľmi obozretný, nakoľko v procese prania sa vyskytuje viacero zainteresovaných osôb, ktorých vidina ľahko zarobených peňazí neustále pokúša.

Podľa Lišku, ktorého názor opisuje vo svojej knihe Polouček (2006), tvrdí, ţe ,, príjmy z pomoci prania špinavých peňazí sú relatívne vysoké, niektoré juhoamerické drogové kartely sú spokojné s 20 % príjmom z prania peňazí“. Pranie peňazí v bankách má tri druhy fáz. Prvá je fáza ukladania peňaţných prostriedkov do bankových inštitúcií, teda zmeniť hotovostné peniaze na úkor bezhotovostných peňazí alebo zmenu malých bankoviek na veľké sumy bankoviek. V druhej fáze tzv. namáčanie alebo vrstvenie, je najdôleţitejšou etapou v praní peňazí, kedy viacero skorumpovaných osôb vkladá peniaze na účty z legálnej činnosti , ktoré zakrývajú ich pôvod, účty sú vytvárané v takom mnoţstve, ţe nie je moţné pre banky zistiť podvod, pranie špinavých peňazí prebieha aj v bezhotovostnom platobnom styku, ktorý zamestnanci ľahšie rozpoznajú. V tejto fáze sa špinavý kapitál mení na čistý a zametajú sa stopy po podvode. V súčasnosti najbeţnejším spôsobom je on – line transakcie, ktoré sú anonymné a málo kontrolované. V poslednej fáze, nazývanej integračná sa peniaze integrujú do investícií alebo nákupom cenných papierov, vracajú sa späť do ekonomiky, na nákup nehnuteľností, zakladanie nových spoločností.

Na pranie špinavých peňazí sa zakladajú aj podniky tzv. tieňové spoločnosti, väčšinou ide o neziskové organizácie, ktoré nepodávajú daňové priznania a tak sa môţu transakcie vykonávať oveľa jednoduchšie. V posledných rokoch sa často vyskytuje aj korešpondenčné bankovníctvo ako zdroj prania špinavých peňazí. Tieto banky sú kľúčové pre medzinárodné bankovníctvo, pretoţe vedú tisíce účtov a sú dlhodobým zdrojom pre práčov špinavých peňazí. Tento kolobeh sa dá vysvetliť nasledujúcou schémou.

Obrázok 3 Proces prania špinavých peňazí

Zdroj : (Polouček, 2006, s. 592),vlastné spracovanie

Operácie pod názvom Smurfing sú veľmi jednoducho rozoznateľné zamestnancami bák.

Kuriér (Smurfinger), je pouţitý k nákupu peňaţných prostriedkov pomocou hotovosti Nelegálna

činnosť

Zisk určený na pranie

Legalizácia príjmu pomocou vkladov Čisté peniaze

určené na obchod