Hlavní práce4540_xolez01.pdf, 699.6 kB Stáhnout

1. Úvod ...- 3 -

2. Identifikácia problému ...- 5 -

2.1. Likvidačná hodnota... - 8 -

2.2. Hodnota súčasnej výmeny – „In-exchange value“ ... - 8 -

2.3. Hodnota súčasného využitia – „In-use Value“... - 9 -

2.4. Investičná hodnota – „Investment value“ ... - 9 -

2.5. Spravodlivá hodnota – „Fair value“ ... - 10 -

2.6. Kategória hodnoty použitá pri alokácii kúpnej ceny ... - 11 -

3. Metódy odhadovania spravodlivej hodnoty ...- 13 -

3.1. Nákladové metódy... - 13 -

3.2. Trhové metódy ... - 14 -

3.3. Výnosové metódy... - 15 -

4. Získavané aktíva určené na výskum a vývoj...- 20 -

4.1. Charakteristika aktív určených navýskum a vývoj... - 20 -

4.1.1. Kontrola... - 21 -

4.1.2. Ekonomický úžitok ... - 22 -

4.1.3. Merateľnosť... - 22 -

4.2. Rozsah výskumu a vývoja... - 23 -

4.3. Vyvíjaná technológia ... - 24 -

4.3.1. Vyvíjaná technológia – Podstata... - 25 -

4.3.2. Vyvíjaná technológia – Neúplnosť... - 26 -

4.3.3. Alternatívne využitie v budúcnosti ... - 27 -

5. Oceňovanie získavaných aktív ...- 29 -

5.1. Metóda zvýšených výnosov za niekoľko období... - 29 -

5.2.1 Výber najpresnejších finančných informácií... - 30 -

5.2.2. Odstránenie synergií ... - 31 -

5.2.3. Identifikácia oceňovaných aktív... - 32 -

5.2.4. Kapitálové náklady prispievajúcich aktív ... - 34 -

5.2.5. Výpočet súčasnej hodnoty peňažných príjmov... - 38 -

5.2.6. Daňové úspory... - 40 -

6. Príklad ...- 42 -

6.1. Charakteristika oceňovanej spoločnosti... - 42 -

6.2. Popis oceňovaných aktív... - 45 -

6.3. Úvod k oceneniu... - 50 -

6.4. Ocenenie existujúcej a vyvíjanej technológie ... - 51 -

6.4.1. Existujúca technológia ... - 51 -

6.4.2. Vyvíjaná technológia ... - 53 -

6.4.3. Daňová sadzba anáklady na prispievajúce aktíva... - 60 -

6.4.4. Diskontné sadzby... - 62 -

6.4.5. Vplyv odpisov nadaňové úspory... - 63 -

6.4.6. Výsledná hodnota ocenenia nehmotných aktív spoločnosti... - 65 -

7. Záver ...- 68 -

Zoznam použitej literatúry ...- 71 -

Zoznam použitých skratiek...- 73 -

1. Úvod

Cieľom tejto práce je popis, analýza a zhodnotenie možných postupov alokácie kúpnej ceny získavanej spoločnosti so zameraním na alokáciu kúpnej ceny nehmotných aktív určených na výskum a vývoj. Postupy, ktoré sú v práci uvedené, nie sú všeobecne platné, vychádzajú však z pravidiel platných v USA.¹ V prístupe k alokácii kúpnej ceny sa US GAAP a IFRS 3 približujú, a to z dôvodu potreby transparentného porovnania jednotlivých spoločností, ktoré sa týmito štandardmi riadia.

Kvoľbe tejto témy má viedlo niekoľko okolností, zktorých jednou znajpodstatnejších je jej aktuálnosť. Predtým, než vstúpili v platnosť štandardy² upravujúce alokáciu kúpnej ceny, sa väčšina nákladov na kúpu spoločnosti alokovala na goodwill a postupne sa odpisovala. Vsúčasnosti však spoločnosti už musia štandardy dodržiavať.³ Zmena vúčtovaní, ktorá podporuje aktuálnosť témy, je zrušenie odpisovania goodwillu. Spoločnosti pri alokácii kúpnej ceny identifikujú čo najviac nehmotných aktív ačasť kúpnej ceny alokujú na nich.⁴

V poslednej dobe sa manažéri, analytici, investori a odhadcovia čoraz viac zameriavajú na kontrolu finančného vykazovania preberaných aktív určených na výskum a vývoj, a to najmä tých, ktoré sa týkajú vyvíjanej technológie. Až do konca 90.-tych rokov bolo množstvo poakvizične identifikovaných aktív výskumu a vývoja len nevýznamné. Neskôr sa však práve tieto aktíva stali dominantnou zložkou kúpnej ceny, v niektorých prípadoch dosahujúcu až 75 percent z celkovej ceny. Práve z týchto dôvodov pojednáva táto práca ooceňovaní získavaných aktív určených na výskum a vývoj.

1 US GAAP

2 FASB Statement No. 141 a 142

3 Účinné pre akvizície uskutočnené po 30.6.2001

4 PricewaterhouseCoopers: Special Focus Chapter – Reporting the value of acquired intangible assets, 2005, str. 1

Práca je rozdelená do siedmych častí, pričom prvou z nich je tento úvod a poslednou záver. Druhá časťmá názov Koncept spravodlivej (férovej) hodnoty apopisuje niekoľko kategórii hodnôt, ktoré sa v rámci oceňovania bežne používajú. V svojom závere hodnotí, s ktorou z hodnôt sa pri alokáci kúpnej ceny na nehmotné aktíva pracuje.

Po nej nasledujúca časť, Metódy odhadovania spravodlivej hodnoty získavaných aktív, analyzuje metódy používané prioceňovaní a vytvára základ pre lepšie pochopenie dôvodov vedúcich k výberu najvhodnejšieho postupu ocenenia.

Keďže sa táto práca venuje podrobnejšie oceneniu nehmotných aktív určených na výskum a vývoj, ešte pred samotným popisom ocenenia týchto aktív je potrebné charakterizovať aktíva samotné. Práve tejto téme sa venuje kapitola číslo štyri Získavané aktíva určené na výskum a vývoj.

Piaty oddiel práce popisuje oceňovanie získavaných aktív. V rámci predchádzajúcich kapitol je za najvhodnejšiu na ocenenie získavaných aktív určených na výskum a vývoj zvolená metóda výnosová, konkrétne metóda zvýšených výnosov za niekoľko období. Jej detailnej deskripcii je venovaná celá podkapitola.

Praktickou časťou práce je príklad tvoriaci kapitolu číslo šesť. Zaoberá sa ocenením fiktívnej spoločnosti, ktorej vlastnosti boli prispôsobené potrebám príkladu. Profil spoločnosti ajej jednotlivé technológie, či už vyvinuté alebo vyvíjané, sú ocenené pomocou metódy zvýšených výnosov za niekoľko období.

Príklad demonštruje praktickú aplikáciu postupu prioceňovaní nehmotných aktív určených na výskum a vývoj, ktorá je teoreticky popísaná v predchádzajúcich kapitolách diplomovej práce.

V siedmom azároveň záverečnom oddiely tejto práce je celkové zhrnutie záverov, ktorých hľadanie bolo predmetom diplomovej práce.

2. Identifikácia problému

Konečná kúpna cena spoločnosti sa vo väčšine prípadov nerovná čistej hodnote aktív cieľovej spoločnosti. Získavajúca spoločnosť musí identifikovať všetky aktíva a pasíva získavanej spoločnosti a alokovať na nich náklady akvizície. Jednotlivé položky musia byť kdátumu akvizície vykázané v reálnej hodnote. Kúpna cena sa však nealokuje len na aktíva a pasíva, ktoré figurujú vo výkazoch cieľovej spoločnosti. Získavajúca spoločnosť sa stretáva spotrebou identifikácie všetkých nehmotných aktív a potenciálnych záväzkov, ktoré cieľová spoločnosť pred akvizíciou neúčtovala.⁵

Pre ilustráciu alokácie kúpnej ceny zobrazuje nasledujúca tabuľka jej klasický vzorec.

Obrázok 1 – Vzorec alokácie kúpnej ceny

Zdroj: Financial Valuation Group: Education Session to the Financial Accounting Standards Board, 2002, str. 28

5 Hořejší, J: Alokoce nákladu podnikové kombinace, Horizonty, 2006 Krátkodobé aktíva

Hmotné aktíva

Nehmotné aktíva

Goodwill

=

+

+ +

⁺

+

Krátkodobé záväzky

Dlhodobé záväzky

Vlastný kapitál

Pred zavedením už spomínaných štandardov sa veľká časť kúpnej ceny alokovala na účet goodwillu. Takýto spôsob účtovania však môže za určitých okolností spoločnosť poškodiť. Predstavme si napríklad nadnárodnú spoločnosť, ktorá už uskutočnila niekoľko akvizícii aje obchodovaná na burze. Pri akvizíciách priradzovala veľkú časť kúpnej ceny jednotlivých spoločností na účet goodwillu.

Ak výrazne klesne trhová hodnota aktíva⁶, ktoré je vykazované na účte goodwillu, zníži sa teda aj hodnota goodwillu. Spoločnosť musí hodnotu v účtovníctve upraviť, ato jednorazovým odpísaním príslušnej čiastky, čo veľmi negatívne ovplyvní výsledok hospodárenia a vyšle tak negatívny signál pre investorov.

Vpriebehu rokov sa zistilo, že na účet goodwillu boli pri alokácii kúpnej ceny priraďované aj aktíva, ktoré je možné identifikovať, oceniť a zaúčtovať na samostatný účet anie v rámci goodwillu. S rastúcou frekvenciou akvizícii apotrebou alokovať kúpnu cenu podľa nových pravidiel sa čoraz častejšie oceňujú rôzne typy nehmotných aktív. Medzi nehmotné aktíva, ktoré pred akvizíciou neboli vykazované, patrí aj existujúca technológia či technológia vyvíjaná v rámci výskumu a vývoja.

Pri alokácii kúpnej ceny musí spoločnosť stanoviť, ktoré náklady na materiál (vybavenie) výskumu a vývoja získané v rámci akvizície zaúčtuje priamo do nákladov, a ktoré znich spĺňajú podmienky na zaradenie medzi aktíva skombinovanej spoločnosti.⁷ Jednotlivé charakteristiky identifikovaných aktív sú analyzované v kapitole 4.

Ak spoločnosť identifikuje získavané vybavenie výskumu a vývoja ako aktívum, musí takéto aktívum oceniť a priradiť mu časť kúpnej ceny. Postup pri ocenení aktív výskumu avývoja naráža na niekoľko problémov, a preto sa táto práca sústredí na analýzu jednotlivých krokov ich ocenenia.

6Jedna z okolností, ktoré znižujú hodnotu aktív podľa FASB Statement No. 121, §5

7 FASB Statement No. 2, §11

Nové účtovné štandardy rozlišujú nehmotné aktíva skonečnou, alebo nekonečnou životnosťou. Tie, ktoré sú identifikované a označené za aktíva skonečnou životnosťou, sa postupne amortizujú. Životnosť aktíva sa stanoví na základe predpokladanej doby, počas ktorej bude dané aktívum prispievať k budúcim peňažným príjmom spoločnosti.⁸ Vkaždom účtovnom období je nevyhnutné skontrolovať, či sa nezmenila životnosť aktíva. Pri zmene jeho zostávajúcej životnosti je potrebné náležite upraviť aj odpisový plán aktíva.

Inými slovami, ak sa zistí, že zostávajúca doba životnosti už nie je 5 ale iba 3 roky, ročný odpis aktíva sa primerane zvýši, a to tak, aby sa za tie tri zostávajúce roky odpísala celá zostatková hodnota aktíva.

Nehmotné aktíva sneobmedzenou životnosťou a goodwill⁹sa neodpisujú, ale každoročne sa na základe „testu zhoršenia“¹⁰ hodnotia.¹¹ Ak test ukáže, že ich spravodlivá hodnota v porovnaní s pôvodnou hodnotou klesla, musí sa ich hodnota uvedená vúčtovníctve adekvátne znížiť.

Niektoré získavané aktíva generujú peňažné príjmy len vkombinácii sinými aktívami. Spoločnosť musí preto identifikovať nielen samotné nehmotné aktívum, ale aj podiel, akým mu kzískavaniu peňažných tokov pomáhajú ostatné aktíva. Z nehmotného aktíva aprispievajúcej časti ostatných aktív sa vytvorí

„samostatné aktívum“, ktorému sa ako celku priradí časť kúpnej ceny.

Aký štandard hodnoty sa však pri ocenení aktív výskumu a vývoja má použiť? Práve hľadaním odpovede na túto otázku sa zaoberajú nasledujúce podkapitoly.

.

8 FASB Statement No. 142, §11

9Na výpočet hodnoty goodwillu sa používa reziduálna metóda. Znamená to, že od zaplatenej kúpnej ceny sa odpočíta hodnota prevzatých záväzkov, finančných aktív, hmotných anehmotných aktív. (FASB Statement No. 141, §43)

10 Impairment test

11PricewaterhouseCoopers: Special Focus Chapter – Reporting the value of acquired intangible assets, 2005, str. 2

2.1. Likvidačná hodnota

Podľa definície je likvidačná hodnota „odhadovaná čiastka, za ktorú by mohlo byť aktívum alebo spoločnosť okamžite predané, ak by spoločnosť končila s podnikaním.“¹²

Predávajúcou stranou je spoločnosť, ktorá si nepraje danú transakciu uzavrieť, ale nepriaznivé okolnosti ju ktomu prinútili. Na strane dopytu je kupec, ktorý si narozdiel od predávajúcej spoločnosti tento obchod praje. Ak je spoločnosť klikvidácii donútená, napríklad veriteľmi, musí odpredať časť, alebo v horšom prípade celý podnik. Príjmy z likvidácie sa znížia o náklady vynaložené na likvidáciu, čím vznikne likvidačná hodnota.

Likvidačná hodnota spravidla vyjadruje najnižšiu hodnotu aktív a jej použitie je vhodné napríklad na ocenenie stratových podnikov, ocenenie podniku sobmedzenou životnosťou, ako dolná hranica ocenenia, pri rozhodovaní medzi likvidáciou alebo sanáciou podniku, ocenenie neprevádzkového majetku alebo ako mierka istoty kapitálu investovaného do podniku¹³.

2.2. Hodnota súčasnej výmeny – „In-exchange value“

Hodnota súčasnej výmeny je hodnota, za akú by bol daný majetok na trhu za súčasných podmienok predaný. Kupec i predajca sa transakcie zúčasťňujú dobrovoľne aprajú si ju uzavrieť.¹⁴

Na jej stanovenie je potrebný trh, na ktorom sa s oceňovaným aktívom aktívne obchoduje. Väčšinou sa preto používa na stanovenie hodnoty hmotných aktív, prevažne nehnuteľností.

12 http://www.investorwords.com/2836/liquidation_value.html

13 Mařík, M. A KOL.: Metody ocenění podniku: proces ocenění, základní metódy a postupy, Praha, Ekopress, 2003, ISBN 80-86119-57-2, str. 283

14 AICPA, Practice Aid, str. 4

2.3. Hodnota súčasného využitia – „In-use Value“

Hodnota súčasného využitia odráža užitočnosť majetku spoločnosti, a to zpohľadu toho, kto tento majetok používa. Majiteľ aktíva hodnotí subjektívne všetky prínosy, ktoré mu z vlastníctva aktíva plynú.

Ak spoločnosť takéto aktívum získala vrámci akvizície, zvyšuje subjektívne stanovenú hodnotu súčasného využitia aj o náklady na inštaláciu, technický dizajn či poplatky za projekt, ktoré vminulosti vynaložila cieľová spoločnosť.¹⁵

2.4. Investičná hodnota – „Investment value“

Je to hodnota zpohľadu kupujúceho aje často popisovaná ako strategická hodnota. Kupujúci sa pri rozhodovaní okúpe cieľovej spoločnosti zaujíma aj omožné strategické využitie cieľovej spoločnosti vkombinácii s aktívami a procesmi jeho spoločnosti.

Strategická hodnota sa považuje za hodnotu, ktorú by bol kupec ochotný zaplatiť za cieľovú spoločnosť. Zahŕňa v sebe:

1) hodnotu očakávaných čistých peňažných príjmov cieľovej spoločnosti,

2) hodnotu synergií plynúcich zo spojenia cieľovej spoločnosti aspoločnosti kupca,

3) očakávané zvýšenie ziskovosti spoločnosti kupca.¹⁶

Synergie sa vo väčšine prípadov spájajú s fúziami a akvizíciami.

Myšlienkou synergií je to, že hodnota skombinovanej spoločnosti je väčšia ako súčet samostatných spoločností pred ich kombináciou, teda platí známe 2+2=5.

Príkladom môže byť spojenie dvoch spoločností, z ktorých jedna má kvalitný

15http://www.appraisers.org/college/opinions/DefiningValue.pdf, str. 17

16http://www.vernimmen.com/html/glossaire/definition_strategic_value.html

výrobok, ale slabý marketing adistribučné siete. Druhá spoločnosť naopak disponuje kvalitnou sieťou distribučných kanálov a skúseným týmom marketingových špecialistov. Spoločnosti sa vzájomne doplnia, zefektívnia svoje činnosti a vytvoria hodnotu, ktorá prevyšuje ich hodnoty pred spojením.

2.5. Spravodlivá hodnota – „Fair value“

V súlade s definíciou GAAP¹⁷ je spravodlivá hodnota „čiastka, za ktorú by bolo možné vsúčasnosti aktívum kúpiť alebo predať. Transakcia sa uskutočňuje medzi dvomi stranami, ktoré sú ochotné obchod uzavrieť azároveň nie sú v likvidácii.“

Pri stanovení spravodlivej hodnoty sa odstraňujú identifikované synergie astrategická hodnota, aby výsledná hodnota odrážala očakávania účastníkov trhu.

Účastníkmi trhu sú všetci potenciálni kupci cieľovej spoločnosti. Nie je podstatné, či prejavili záujem o cieľovú spoločnosť. Odborníci¹⁸ považujú za potenciálnych kupcov, teda účastníkov trhu, iba také spoločnosti, ktoré by boli schopné cieľovú spoločnosť odkúpiť. Účastníci trhu sú firmy z odvetvia cieľovej spoločnosti.

Wayne R Landsman¹⁹ v svojej práci uvádza popis preferovaných postupov pristanovovaní spravodlivej hodnoty podľa FASB takto:

- úroveň 1 – odhady spravodlivej hodnoty založené na kótovaných cenách podobných aktív apasív, pričom sú aplikovateľné najmä na aktíva a pasíva, ktoré sú aktívne obchodované,

- úroveň 2 – odhady, ktoré sú založené na kótovaných trhových cenách podobných alebo príbuzných aktív a pasív,

- úroveň 3 – najmenej preferovanými odhadmi spravodlivej hodnoty sú tie založené na predpokladoch spoločnosti a mali by sa používať len v prípadoch, vktorých nie je možné aplikovať odhady úrovní 1 a2.

17http://www.valuebasedmanagement.net

18AICPA, Practice Aid

19Bank for International Settlements, Intermediate Financial Accounting, str. 4

2.6. Kategória hodnoty použitá pri alokácii kúpnej ceny

Pri alokácii kúpnej ceny je potrebné stanoviť hodnotu aktív, ktorá je férová. Mala by zohľadňovať situáciu natrhu, teda očakávania všetkých účastníkov trhu a nielen spoločnosti, ktorá majetok kúpila. Nemala by zahŕňať žiadnu strategickú hodnotu, ani synergie. Transakcií, na základe ktorých sa hodnota určuje (aj keď ide len ohypotetické transakcie), by sa mali zúčastniť strany, ktoré si obchod prajú uzavrieť.

Tabuľka 1 – Výber kategórie hodnoty

Možné problémy pri použití u nehmotných aktív výskumu a vývoja

Použitie pri alokácii ceny na nehmotné aktíva

výskumu a vývoja

Likvidačná hodnota

V rámci likvidácie nie sú aktíva predávané dobrovoľne, preto je ich hodnota podstatne nižšia. Obchoduje najmä s hmotnými aktívami. Nehmotné aktíva sa samostatne nepredávajú.



„In-exchange“

hodnota

Na získanie dostatočných informácií ztrhu, ktoré sú potrebné na stanovenie tejto hodnoty, by musel existovať aktívny trh soceňovanými aktívami. Vprípade nehmotných aktív výskumu a vývoja však takýto trh neexistuje.



„In-use“ hodnota Je to hodnota, ktorá je subjektívne stanovená , apreto neodráža očakávania

všetkých účastníkov trhu.



Investičná hodnota

Zahŕňa synergie a strategické hodnoty, a teda neodráža očakávania všetkých účastníkov

trhu.



Spravodlivá hodnota

Spravodlivá hodnota spĺňa požiadavky, ktoré sú kladené na hodnotu nehmotných aktív pri

alokácii kúpnej ceny.



Zdroj: Zhodnotenie na základe predchádzajúceho textu

Spravodlivá hodnota je tou hodnotou, ktorá sa pri stanovovaní hodnoty nehmotných aktív výskumu a vývoja používa. Podľa platných štandardov majú predpoklady používané pri stanovení ceny aktív výskumu avývoja odrážať očakávania všetkých účastníkov trhu a nebyť subjektívne. Avšakv prípade, že

spoločnosť nemá kdispozícii údaje ztrhu, povoľujú jej štandardy²⁰ použiť k stanoveniu spravodlivej hodnoty aktíva vlastné odhady. U odhadov sa majú odstrániť všetky synergie astrategické hodnoty, ktoré sa zahrnú do goodwillu.

Takto narážame na jednu zťažkostí spojenú socenením aktív výskumu a vývoja. Tým, že sa snimi na trhu neobchoduje, je veľmi náročné, aby jednotlivé spoločnosti stanovili cenu obdobných aktív rovnako. V prípade neodstránenia všetkých subjektívnych úsudkov použitých pri stanovení spravodlivej hodnoty aktíva sa spravodlivá hodnota podobá „in-use“ hodnote aktíva.

Je pravdepodobné, že rôzny prístup spoločností ksubjektívnym odhadom vkonečnom dôsledku spôsobí, že porovnanie hodnoty aktív výskumu a vývoja medzi podnikmi môže byť komplikované. Investor totiž nemôže vedieť, nakoľko je odhad hodnoty aktíva subjektívny. Je teda možné, že spoločnosti môžu mať obdobné aktívum vykázané v podstatne odlišných „spravodlivých“ hodnotách, pričom výsledná hodnota bude označená ako spravodlivá.

Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa so spravodlivou kategóriou hodnoty (s dôvodu postupovania vsúlade s platnými účtovnými štandardmi) pracuje v celom nasledujúcom texte.

20 FASB Statement No. 141, B174

3. Metódy odhadovania spravodlivej hodnoty

Pri hľadaní spravodlivej hodnoty nehmotného majetku je možné použiť jednu z týchto metód oceňovania: nákladovú, trhovú alebo výnosovú. Všetky tri metódy sa prioceňovaní získavaných aktív používajú, pričom použitie tej ktorej závisí na type oceňovaných aktív.

Nasledujúca kapitola popíše metódy oceňovania ajednu z nich vyhodnotí ako najvhodnejšiu pre ocenenie získavaných nehmotných aktív určených na výskum a vývoj. Takto stanovená spravodlivá hodnota sa použije pri alokácii kúpnej ceny kaktívam, ktoré pred akvizíciou nefigurovali vo finančných výkazoch.

3.1. Nákladové metódy

Výsledkom nákladového prístupu je hodnota, ktorá predstavuje náklady na nahradenie aktíva. Takto stanovená hodnota je zároveň najvyššou čiastkou, ktorú by bol kupec ochotný za dané aktívum zaplatiť. Spravodlivá hodnota aktíva by teda nemala presiahnuť náklady potrebné na získanie aktíva sporovnateľnými vlastnosťami afunkciami. Žiaden racionálne premýšľajúci kupec by totiž za aktívum nezaplatil viac.

Tento prístup sa na ocenenie nehmotných aktív používa len vo výnimočných prípadoch, pretože neexistuje priamy vzťah medzi nákladmi na projekt a jeho finálnou hodnotou. Niektorý projekt výskumu a vývoja si môže vyžadovať vysoké náklady, trvať niekoľko rokov apritom nepriniesť spoločnosti žiaden dodatočný zisk. Ak by sa nákladový prístup použil v takomto prípade, reprodukčné náklady na historický vývoj by mohli hodnotu technológie

neprimerane nadhodnotiť.²¹ Naopak existujú veľkolepé objavy postavené najedinečnom nápade, ktorý si nevyžaduje veľké investície.

V súlade sfinančnými štandardmi sa pre účely priraďovania nákladov k jednotlivým získavaným aktívam vo vhodných prípadoch používa nákladový prístup, ktorý je založený na nákladoch náhrady.²² Dochádza k tomu v prípadoch projektov, ktoré sú vpočiatočnej fáze vývoja a spoločnosť ešte nie je schopná spoľahlivo predpovedať budúce peňažné príjmy, ktoré pomocou vyvíjanej technológie vygeneruje.

3.2. Trhové metódy

„Fair market value“ je hodnota, „ktorú rešpektujú (resp. jej výška je prijateľná) obe zúčastnené strany (kupujúci ipredávajúci) v prípade, ak by došlo k zmene vlastníckych vzťahov bez tlaku naniektorú zo zúčastnených strán.“²³

Trhová hodnota majetku je hodnota, za ktorú by bola možné tento majetok reálne predať. Nastanovenie hodnoty sa ako základ používa analýza nedávnych predajov porovnateľných aktív. Nehmotné aktíva výskumu a vývoja sa nepredávajú samostatne, apreto je použitie trhovej metódy skôr výnimočné.

V niektorých odvetviach, akým je napríklad farmaceutický priemysel, existujú trhy, naktorých sa ešte nedokončené objavy nakupujú od akademických inštitúcií. Tieto ceny sú potom najlepším odhadom hodnoty projektu v danom štádiu vývoja²⁴.

21 AICPA, Practice Aid, str. 10

22 FASB Statement č. 141, Kombinácia spoločností

23 Prof. Ing. Jozef Papula, PhD., Hodnotový manažment, Vybrané prednášky, 2005/2006, str.7

24 AICPA, Practice Aid, str. 11

3.3. Výnosové metódy

Výnosové metódy „sú založené nasúčasnej hodnote budúcich príjmov.

Vyžadujú si prognózu vývoja peňažných príjmov, ktoré sa následne diskontujú, sohľadom na riziká ačasovú hodnotu peňazí, nasúčasnú hodnotu k určitému dátumu.“²⁵

Ťažiskom výnosových metód je odhadnutie vývoja budúcich peňažných príjmov. Ak by prognózované hodnoty mali byť spravodlivé, museli by všetky použité predpoklady byť spravodlivé, teda odrážať očakávania trhu. Očakávania trhu je náročné správne odhadnúť, pretože výstup výskumu avývoja je spravidla inovatívny, a teda ich nemusí mať kdispozícii. Ak spoločnosť odhaduje príjmy, ktoré jej z konkrétneho aktíva výskumu a vývoja poplynú, berie do úvahy to, akým spôsobom bude ona aktívum využívať. Do značnej miery budú jej prognózy teda založené na jej subjektívnych očakávaniach, ktoré nie sú znakom spravodlivej, ale „in-use“ hodnoty.

Väčšinazískaných nehmotných aktív sa oceňuje pomocou výnosovej metódy (alebo v obmedzenej miere nákladovou metódou).²⁶

V rámci výnosových metód existuje viacero možných postupov, ktorými sa spravodlivá hodnota majetku stanoví. Len niektoré z nich sú však vhodné na ocenenie nehmotných aktív výskumu a vývoja, teda existujúcej a vyvíjanej technológie. Nasledujúci text popisuje tie, ktoré by boli vhodné azároveň odporučí najvhodnejšiu z nich.

25 http://www.absolutebrand.com/RESEARCH/Brand_building_efforts.asp

26PricewaterhouseCoopers, Fair Value Measurement Approaches and Methodology, str. 12

 Metóda oslobodenia od platenia licenčných poplatkov

Všeobecne predpokladá, že „vlastník aktíva túto chránenú technológiu prenajíma výrobcom a dostáva tak od nich poplatky založené na príslušných príjmoch jednotlivých výrobcov.“²⁷

Majiteľ aktíva nemusí platiť za jeho používanie a „ušetrí“ tak na licenčnom poplatku. „Ušetrený“ licenčný poplatok je percento z príjmu z predaja výrobkov alebo služieb využívajúcich dané nehmotné aktívum.

Metóda oslobodenia od platenia licenčných poplatkov sa používa veľmi často a je vhodnou najmä na ocenenie obchodných známok, patentov, vyvinutej technológie a všetkých typov nehmotných aktív, za ktoré sa tradične poberajú licenčné poplatky. Metóda oslobodenia od platenia licenčných poplatkov by bola len v malom množstve prípadov vhodnou na ocenenie získavaných nehmotných aktív výskumu a vývoja. Nehodí sa na ocenenie vyvíjanej technológie.²⁸

 Metóda licenčnej analógie

Spoužitím licenčných poplatkov sa taktiež stretávame aj pri metóde licenčnej analógie, ktorá je založená na predpoklade, že majiteľ nehmotného aktíva bude toto aktívum za úplatu prenajímať.

Pri použití tohto spôsobu sa postupuje nasledovne²⁹:





t

HV

HNM

1

, kde

HVi = RVi x LPi x KZi x KKi x PMi

Význam jednotlivých symbolov:

27 http://www.rubiconsf.com/intangible.html

28 AICPA, Practice Aid, str. 13

29 Čada K.: Oceňování nehmotného majetku, VŠE IOM, Praha 2002, str. 62

HNM – hodnota nehmotného majetku, HV – ročné ocenenie nehmotného majetku,

RV – ročný rozsah výroby vo finančnom vyjadrení, LP – licenčný poplatok,

KZ – koeficient zastarania,

KK – koeficient miery kapitalizácie, [1 / (1+d)^t], d – sadzba miery kapitalizácie PM – podiel nehmotného majetku na výrobe,

i – index označujúci hodnotu ukazovateľa v konkrétnom roku, n – počet rokov používania nehmotného majetku.

Ak by šlo napríklad o vývoj softvérového programu, ktorý by bol vylepšením už existujúceho platformového programu, spoločnosť by mohla byť schopná spoľahlivo odhadnúť jednotlivé zložky potrebné navýpočet pomocou licenčnej analógie.

Bolo by možné približne zhodnotiť plánovaný počet predaných programov azároveň aj cenu, za ktorú by sa predávali. Spoločnosť by mala kdispozícii zoznam zákazníkov, ktorí používajú jej platformový produkt, a prostredníctvom neho by teda nazáklade svojich minuloročných skúseností mohla odhadnúť, aký podiel starých zákazníkov prejaví záujem o produkt. Počet nových záujemcov by bol založený naodbornom odhade spoločnosti.

Nevýhodou použitia tejto metódy by však mohlo byť to, že pri kalkulácii hodnoty aktíva neuvažuje o nákladoch na prispievajúce aktíva, ktoré nehmotným aktívam výskumu avývoja pomáhajú generovať príjmy. Prispievajúcimi aktívami môže byť samotný goodwill spoločnosti, pracovný kapitál či rôzne zložky hmotného inehmotného majetku spoločnosti. Tieto všetky môžu podporovať aktívum výskumu a vývoja. (Detailnejší výklad prispievajúcich aktív je uvedený v kapitole 5.)

 Metóda zvýšených výnosov za niekoľko období

Metóda si vyžaduje prognózu peňažných príjmov, ktoré spoločnosť získa používaním aktíva. Od prognózovaných peňažných príjmov sa odpočítavajú priame a nepriame náklady zastrešujúce výrobu, predaj, marketing, údržbu strojov a administratívu. V rámci výpočtu sa odpočítavajú aj náklady na prispievajúce aktíva, ktorépomáhajú oceňovanému aktívu tvoriť príjmy.

Hodnota nehmotného aktíva sa rovná súčasnej hodnote zdanených očakávaných peňažných príjmov, ktoré spoločnosť získa využívaním oceňovaného nehmotného aktíva.

Táto metóda je považovaná za najvhodnejšiu na ocenenie nehmotných aktív výskumu a vývoja. Sjej výpočtom je ale spojených niekoľko problémov.

Hneď prvým z nich je samotné prognózovanie peňažných príjmov, ktoré zaktíva spoločnosti poplynú.

Ďalšou zjej slabín je stanovenie diskontnej sadzby, ktorá sa pri ocenení použije. Existujú doporučené postupy, od ktorých sa jej výpočet odvodzuje, avšak jej konečná hodnota je významne ovplyvnená predpokladmi spoločnosti.

Spoločnosť pri stanovení diskontnej sadzby berie do úvahy niekoľko subjektívnych faktorov spojených napríklad srizikom dokončenia projektu, prijatia na trhu, či konkurenčnej schopnosti finálneho produktu. Vsúčasnosti spoločnosti nie sú povinné zverejniť diskontnú sadzbu použitú pri ocenení aktíva výskumu a vývoja, apreto sa v praxi môžeme stretnúť napríklad aj stakýmto prípadom:

Predstavme si dve spoločnosti ABC aDEF, z ktorých v nedávnej akvizícii každá získala jeden projekt vyvíjanej technológie abc adef. Obidve spoločnosti stanovili hodnotu aktíva vo výške 100 mil. Kč. Životnosť aktív stanovili zhodne, ato na 5 rokov. Ročný odpis bude teda vo výške 20 mil. Kč ročne. Spoločnosť ABC však pri výpočte použila diskontnú sadzbu 10% a spoločnosť DEF 30 %.

Zvýpočtu vyplýva, že z aktíva abc poplynie ročne 26,5 mil. Kč ročne, kým ročný

príjem zdef bude vo výške 41,3 mil. Kč. Zverejnenie použitej diskontnej sadzby je kľúčovou informáciou aj pre investorov.

Problémom diskontnej sadzby pri aplikácii metódy zvýšených výnosov za niekoľko období teda nie je iba jej stanovenie, ale aj to, že verejnosť nemá k dispozícii informácie týkajúce sa použitej diskontnej sadzby. Ak by mali spoločnosti povinnosť zverejňovať použitú sadzbu, podporilo by to transparentnosť vykazovania nehmotných aktív výskumu a vývoja a umožnilo porovnávať finančné výkazy spoločností.

Problematika prognózovania budúcich peňažných príjmov adiskontnej sadzby patrí medzi časti výpočtu, ktoré majú na výslednú hodnotu oceňovaného aktíva najväčší vplyv.

Spomínané náklady na prispievajúce aktíva so sebou prinášajú tiež pár nejasností. V prvom rade sa musí stanoviť, ktoré aktíva sú prispievajúce a akú návratnosť za ne spoločnosť požaduje. Návratnosť je percentom zhodnoty prispievajúceho aktíva avyjadruje, koľko by spoločnosť účtovala tretej osobe, za používanie tohto aktíva na tento účel. (Postup výpočtu je vkapitole 5.) Medzi jednotlivé oceňované aktíva sa stanovený príspevok aktíva rozdeľuje na základe zisku (EBIT), ktorý zoceňovaného aktíva v budúcnosti spoločnosti poplynie. Ak aktívum generuje 80% zo zisku všetkých aktív, ktoré prispievajúce aktívum používajú, a má zároveň viacero prispievajúcich aktív, neznamená to, že vskutočnosti naozaj využíva každé zk nemu prispievajúcich aktív na 80%.Kľúč na presnejšie stanovenie nákladov na prispievajúce aktíva ešte nebol sformulovaný, a preto sa tento spôsob, aj keď nie je úplne presný, v praxi používa.

Aj napriek niekoľkým slabým stránkam tejto metódy sa na ocenenie aktív výskumu a vývoja používa práve ona. (Aplikovanie tejto metódy je v rámci oceňovania nehmotných aktív uvedené v kapitole 6. Príklad)

4. Získavané aktíva určené na výskum a vývoj

Ako bolo vyššie spomenuté, spoločnosť musí pred alokáciou kúpnej ceny medzi jednotlivé účtovné položky identifikovať aj také aktíva, oktorých získavajúca spoločnosť neúčtovala. Práca sa venuje stanoveniu spravodlivej hodnoty nehmotných aktív výskumu avývoja, ktoré spoločnosť vrámci akvizície získala. Predchádzajúce kapitoly určili kategóriu hodnoty, sktorou sa pri oceňovaní týchto aktív pracuje, azároveň odporučili metódu oceňovania, ktorá je na ich ocenenie najvhodnejšia.

Identifikácia aktív výskumu a vývoja je komplexnou úlohou, a preto táto kapitola poskytuje deskripciu vlastností týchto aktív.

Činnosť výskumu a vývoja môže byť definovaná ako „akýkoľvek projekt riešiaci vedecky alebo technologicky neistý cieľ, ktorého snahou je dosiahnuť pokrok vo vede alebo technológii. Takýto pokrok zahŕňa nové alebo vylepšené produkty, procesy alebo služby.“³⁰

4.1. Charakteristika aktív určených na výskum a vývoj

Získavané aktívum určené na výskum a vývoj by malo byť spoločnosťou, ktorá ho vlastní kontrolovateľné, amalo by prinášať merateľný budúci ekonomický úžitok.

30 http://www.dti.gov.uk/innovation/randd/what-is-randd/page10535.html

Aktívum má teda tri základné znaky³¹:

(1) je nositeľom budúceho ekonomického úžitku, ktorý samostatne alebo v kombinácii s iným aktívom prispeje kbudúcim peňažným príjmom,

(2) daná spoločnosť môže tento úžitok získať azároveň zabrániť prístupu ostatných,

(3) transakciou vznikne spoločnosti právo využívať existujúci úžitok, ktorý z aktíva plynie.

4.1.1. Kontrola

Ako príklady toho, že získavajúca spoločnosť disponuje kontrolou nad aktívom určeným na výskum a vývoj, sa väčšinou uvádzajú nasledujúce³²:

- skombinovaná spoločnosť je schopná aktívum rozdeliť, predať, previesť, prenajať (prípadne predať licenciu ktomuto získanému aktívu výskumu a vývoja),

- skombinovaná spoločnosť má chránené práva duševného vlastníctva, ktoré by dokázala úspešne ubrániť vprípade akýchkoľvek právnych nárokov tretej osoby.

Duševný majetok, ktorý ešte nebol patentovaný, ani inak právne ošetrený, môže byť v budúcnosti nezávisle vynájdený alebo skopírovaný nejakou treťou osobou. Možnosť duplikácie duševného vlastníctva spoločnosti treťou osobou sa odzrkadlí v znížení spravodlivej hodnoty aktíva.

Skombinovaná spoločnosť niekedy nemôže kontrolovať všetky práva s aktívom spojené. Predpokladajme, že získavaná spoločnosť má exkluzívne právo na využívanie akontrolovanie výsledkov vyvíjaného projektu vo Veľkej Británii. Zároveň má nespriaznená spoločnosť exkluzívne právo na využívanie výsledkov tohto projektu mimo Veľkej Británie. Za takýchto okolností sa dá

31FASB Concepts Statement No. 6, odstavce 25 a 26

32 AICPA, Practice Aid, str. 25

usúdiť, že využívanie práv skombinovanej spoločnosti vrámci Veľkej Británie spĺňa kontrolnú vlastnosť aktíva, ale neplatí to mimo tohto územia.³³

4.1.2. Ekonomický úžitok

Ekonomický úžitok získavaného aktíva určeného na výskum a vývoj poukazuje na to, že aktívum prinesie spoločnosti v budúcnosti dodatočné peňažné príjmy.

Podľa odborníkov spĺňa len málo získavaných aktív určených na výskum a vývoj požiadavku budúceho ekonomického úžitku. Ak existuje alternatívne použitie získavaného aktíva v budúcom výskume a vývoji, predpokladá sa, že takéto použitie aktíva znamená pravdepodobný budúci ekonomický úžitok, ktorý skombinovaná spoločnosťzíska práve vďaka používaniu tohto aktíva. ³⁴

4.1.3.Merateľnosť

Aby bola položka zahrnutá do finančných výkazov spoločnosti, musia byť informácie o nej dôveryhodné, overiteľné aneutrálne. Overiteľnosť znamená, že pri viacerých meraniach bude nameraný ten istý výsledok. A to, že informácia zavedená vúčtovníctve je overiteľnou ešte neznamená, že automaticky je aj vysoko dôveryhodnou.³⁵

Vsituácii, keď sa spravodlivá hodnota nehmotného aktíva určeného na výskum avývoj nedá dostatočne presne odhadnúť, táto položka sa neúčtuje samostatne, ale zahŕňa sa do goodwillu. Od odhadovanej spravodlivej hodnoty takéhoto projektu sa musí odpočítať hodnota hlavnej technológie, ktorú projekt

33 Viď poznámka pod čiarou č.32

34FASB Statement č.2

35FASB Concepts Statement č. 6, odstavec 23

využíva. Hodnota technológie predstavuje samostatné aktívum, ku ktorému bola alokovaná časť kúpnej ceny zaplatenej za získavanú spoločnosť.³⁶

4.2. Rozsah výskumu a vývoja

Veľmi dôležitým anezanedbateľným krokom pri alokácii kúpnej ceny podniku medzi jednotlivé nehmotné aktíva, vnašom prípade určenie hodnoty aktív určených na výskum a vývoj, je správne definovanie jednotlivých činností³⁷:

1. Činnosti, ktoré sa zahŕňajú medzi aktivity výskumu a vývoja:

- Laboratórny výskum zameraný na objavovanie nových znalostí

- Hľadanie vhodnej aplikácie novoobjavených výsledkov výskumu alebo znalostí - Formulovanie pojmu a dizajnu prípadných produktov alebo projektov

- Testovanie hľadania alebo ohodnocovania prípadného produktu alebo procesu - Úprava formulácie alebo dizajnu produktu alebo procesu

- Dizajn, konštrukcia a testovanie predvýrobných prototypov a modelov - Dizajn nástrojov a foriem s použitím novej technológie

- Dizajn, konštrukcia a prevádzka skúšobného výrobku, ktorý by pre podnik vrámci komerčného predaja nebol ekonomicky výhodný

- Technické činnosti požadované nadokončenie dizajnu produktu až do jeho finálnej podoby, vktorej spĺňa všetky technické a ekonomické parametre a je pripravený na výrobu

2. Činnosti, ktoré sa svojou povahou vylučujú zčinností výskumu a vývoja:

- Technické činnosti dokončované vpriebehu počiatočnej fázy komerčnej výroby produktu

- Kontrola kvality počas komerčnej výroby produktu vrátane bežného testovania výrobkov

- Odhaľovanie aodstraňovanie nedostatkov počas komerčnej výroby zapríčinených poruchami systému

36FASB Statementč. 141, odstavec 39

37 AICPA, Practice Aid, str. 21

- Pravidelná snaha o nejaké vylepšenie vlastností už existujúceho výrobku - Prispôsobovanie existujúcich funkcií konkrétnym požiadavkám zákazníka v rámci popredajného servisu

- Sezónne alebo iné periodické zmeny dizajnu už existujúceho výrobku - Pravidelný dizajn nástrojov a foriem

- Činnosť zahrňujúca dizajn a technické konštruovanie, ktoré nesúvisí so skúšobnými výrobkami avybavenie, ktoré sa dá použiť iba v rámci konkrétneho projektu výskumu a vývoja

- Zákonná práca súvisiaca s patentmi, ako sú: použitie patentu, spor o patent alebo predaj, či povolenie kpoužívaniu patentu

4.3. Vyvíjaná technológia

V rámci výskumu a vývoja sa spoločnosť nestretne len s dokončenou technológiu, ale aj s technológiou vyvíjanou. Ak projekt nie je dokončený, ale pracuje sa naňom, mal by okrem troch vyššie uvedených vlastnostímať aj svoju podstatu abyť neúplným.

Na projekty výskumu avývoja sa dá pozerať zviacerých uhlov pohľadu, a preto nie je vždy zrejmé, či je konkrétny projekt už dokončený. Jedným zo spôsobov chápania projektu je predstava, že projekt má svoj životný cyklus, ktorý v najzákladnejšej podobe pozostáva zo štyroch fáz.

Obrázok 2: Životný cyklus výrobku

Zdroj: AICPA, Practice Aid, str. 31

Čím je projekt vpokročilejšej fáze svojho životného cyklu, tým je prespoločnosť jednoduchšie stanoviť jeho spravodlivú hodnotu. Charakteristika štyroch fáz životného cyklu projektu výskumu a vývoja je nasledujúca³⁸:

a) Konceptualizácia – v tejto fáze sa prichádza s nápadmi a plánmi nového výrobku, služby, či procesu. Manažment vypracováva počiatočné odhady potenciálnych trhových nákladov a technických problémov projektu, pričom sa snaží stanoviť potenciál úspechu takéhoto projektu.

Po konceptualizácii projektu dochádza k definovaniu výrobku a stanoveniu potenciálnych ekonomických úžitkov. Následne poukončení tejto fázy má vyvíjaný projekt materiálovú podstatu.

b) Aplikovaný výskum - zhromažďuje informácie, ktoré by pri vývoji mohli byť nápomocné. Čím je práca v rámci tejto fázy intenzívnejšia a úspešnejšia, tým má projekt väčšiu šancu na úspech.

c) Vývoj– spracovanie doterajších výsledkov výskumu na detailný plán. V zhode s týmto plánom sa ďalej pokračuje v samotnom vývoji.

d) „Predvýroba“ – činnosť, ktorá je potrebná pri uvedení výsledku projektu na trh. Spoločnosti má zaistiť ekonomický úžitok plynúci z aktíva.

4.3.1. Vyvíjaná technológia – Podstata

Akýkoľvek vyvíjaný projekt výskumu a vývoja, ktorý dospel až do fázy, v ktorej sa dá spoľahlivo odhadnúť jeho spravodlivá hodnota, teda potenciálne budúce príjmy z neho plynúce, má svoju podstatu.

Od samotného začiatku, až doukončenia projektu si spoločnosť pravidelne eviduje celý jeho priebeh. Hodnotí tak celkový priebeh projektu, prípadné riziká

38 AICPA, Practice Aid, str.31

aostatné okolnosti, ktoré by mohli mať na projekt vplyv. Kvalitné dokladovanie získavaného vyvíjaného projektu potom slúži ako dôkaz o tom, že projekt má podstatu.

4.3.2. Vyvíjaná technológia – Neúplnosť

Vyvíjané projekty výskumu a vývoja znamenajú pre získavajúcu spoločnosť aj určité technologické alebo technické riziká spojené s úspešným dokončením projektu.

Vyvíjaná technológia môže pozostávať z viacerých menších podprojektov, ktoré môže skombinovaná spoločnosť za účelom dosiahnutia ekonomického úžitku používať samostatne. Ak je niektorý z podprojektov technológie dokončený aočakáva sa, že by skombinovanej spoločnosti jeho používaním plynul ekonomický úžitok, kúpna cena k nemu alokovaná sa kapitalizuje.

Kapitalizácia znamená, že kúpená položka sa zaúčtuje ako aktívum anezahrnie sa hneď do nákladov. Toto aktívum je vnasledujúcich rokoch možné vykazovať v jeho pôvodnej hodnote, alebo ho odpisovať, a takto ho postupne dostať do nákladov.³⁹

Kapitalizovaním nákladov si spoločnosti, ktoré získajú dlhodobé aktíva, pomáhajú rozložiť vynaložené náklady na dlhšie obdobie. Vynaložené náklady tak vplnej výške neovplyvnia hospodársky výsledok hneď, ale vpriebehu viacerých rokov.⁴⁰

Získavaná spoločnosť môže vyvíjať viacero softvérových výrobkov, ktoré potom predáva samostatne alebo v rámci „balíka.“ Ak obchoduje s jednotlivými zložkami „balíka“ samostatne, kúpna cena alokovaná naktorýkoľvek dokončený výrobok z balíka by mala byť kapitalizovaná. Tá časť hodnoty dokončeného

39 http://www.admin.mtu.edu/admin/procman/ch2/ch2p9.htm

40 http://www.answers.com/topic/capitalize

produktu, ktorá predstavuje príspevok základnej technológie, sa do spravodlivej hodnoty dokončeného projektu nepočíta.

4.3.3. Alternatívne využitie v budúcnosti

Prípady, ktoré podmieňujú alternatívne budúce využitie získavaných nehmotných aktív nastanú, ak:

a) sa predpokladá, že skombinovaná spoločnosť použije získavané nehmotné aktívum vjeho súčasnej podobe pri projekte výskumu a vývoja, ktorý bude začatý v budúcnosti. Ako príklad slúži technológia, sktorou sa počíta aj pri budúcich projektoch, alebo

b) projekt vyvíjanej technológie sa skladá z množstva menších podprojektov, pričom sa predpokladá, že tie dokončené z nich budú použité priďalších projektoch výskumu a vývoja.⁴¹

Náklady vynaložené na získavané nehmotné aktíva výskumu a vývoja, ktoré majú alternatívne budúce využitie by mali byť kapitalizované.⁴²

Tabuľka 2 – Zhodnotenie možného alternatívneho využitia vybraných aktív

Typ aktíva

Alternatívne budúce využitie k dátumu

akvizície

Špecifikum účtovania

Aktívum použité pri projekte, ktorý má

začať vbudúcnosti.



Spoločnosť plánuje predaj identifikovaného

aktíva



hodnoty zníženej o náklady na predaj

Aktívum použité pri úzko vymedzenom projekte. Po ukončení projektu bude

aktívum zastarané.



41AICPA, Practice Aid, str. 39

42FASB Statement No. 2, odstavec 11

Úspešné dokončenie projektu umožní vývoj nového projektu, ktorý bude využívať technológiu, ktorá k dátumu akvizície už

existuje.



Počítače používané v rámci projektu výskumu a vývoja. Ich hodnota nezávisí na

úspešnosti projektu.



Počítače používané vrámci projektu výskumu a vývoja. Ich hodnota nie je závislá na úspešnosti projektu aspoločnosť ich využije aj pri ďalších budúcich projektoch.



Hodnota dokončených podprojektov tvoriacich komplexný projekt výskumu

a vývoja.



Zdroj: AICPA, Practice Aid, str. 20, 36

Spoločnosť alokuje kúpnu cenu medzi všetkypasíva a hmotné i nehmotné aktíva. Ako už bolo spomínané, tá časť kúpnej ceny, ktorá prevyšuje účtovnú hodnotu získavaných aktív, sa účtuje na účet goodwillu. Goodwill sa však podľa platných účtovných štandardov neodpisuje. Nehmotné aktíva výskumu avývoja sa po zaradení medzi majetok spoločnosti postupne odpisujú, a tým vchádzajú do nákladov spoločnosti. Preto je pre spoločnosť výhodné, ak identifikuje projekty výskumu a vývoja, ktoré spĺňajú všetky požadované kritéria na zaradenie medzi aktíva.

Odpoveďou na otázku, či manažment môže kapitalizovať výskumnú činnosť získavajúcej spoločnosti ako samostatne identifikované nehmotné aktívum, sa zaoberali aj odborníci zporadenských spoločností. Ich odpoveď znie nasledovne: „Áno, získavajúca spoločnosť získala aktíva, duševné vlastníctvo, ktoré môže kontrolovať. Spravodlivá hodnota, ktorá bola zaplatená za získanie projektu výskumu odráža, aké budúce ekonomické úžitky plynúce z tohto aktíva získavajúca spoločnosť očakáva.⁴³

43 PricewaterhouseCoopers, Applying IFRS – Solutions, 2006, Solution 58.7

5. Oceňovanie získavaných aktív

Spoločnosti nie sú povinné zverejňovať postup, akým kstanoveniu hodnoty nehmotného aktíva výskumu avývoja dospeli. Toto ocenenie je veľmi zložitým a komplexným problémom, apreto spoločnosti spolupracujú so znalcami.

V predchádzajúcom texte bola ako najvhodnejšia metóda na ocenenie získavaných aktív výskumu a vývoja vyhodnotená metóda zvýšených výnosov za niekoľko období, a preto sa jej detailnejšej deskripcii venuje nasledujúca podkapitola.

5.1. Metóda zvýšených výnosov za niekoľko období

V rámci tejto metódy je nutné odhadnúť budúce výnosy z predaja a výdaje vzťahujúce sa k daným aktívam. Tento výhľad vychádza z upravených pôvodných výsledkov a hodnôt plánu po celú dobu zostávajúcej doby životnosti aktív, ktoré má spoločnosť kdispozícii.

Od očakávaných príjmov sa odpočítajú náklady na prispevajúce aktíva.

Princípom tejto metódy je, že súčasná hodnota takto upravených príjmov je rovná reálnej hodnote nehmotného aktíva.⁴⁴

Pri každom projekte se používajú len také prispievajúce aktíva, ktoré sú pri ňom potrebné na generovanie príslušného zisku. V rámci každého projektu sa tak vlastníkom aktíva vypláca spravodlivá miera návratnosti kalkulovaná z reálnej hodnoty prispevajúcich aktív.

44PricewaterhouseCoopers, Fair Value Measurement Approaches and Methodology, str. 13

Na stanovenie príspevku jednotlivých prispievajúcich aktív je potrebné poradiť sa s vedením spoločnosti. Na základe spoločnej konzultácie a po dohode sa stanoví podiel pomocných aktív nacelkovom peňažnom príjme generovanom oceňovaným nehmotným aktívom.

V prípade oceňovania nehmotných aktív určených na výskum a vývoj, neexistujú takmer žiadne informácie o cenách takýchto aktív na trhu, a preto sa použitie metódy mierne komplikuje. Základným pilierom celej metódy je diskontovanie príslušných peňažných príjmov, ktoré spoločnosť získa využívaním oceňovaného nehmotného aktíva. Práve preto sa musí klásť nesmierny dôraz nasprávnosť používaných predpokladaných finančných informácií⁴⁵.

Ocenenie pomocou metódy zvýšených výnosov niekoľkých období si vyžaduje aplikovanie niekoľkých krokov, ktoré sú popísané vnasledujúcich podkapitolách.

5.2.1 Výber najpresnejších finančných informácií

Spoločnosť, ktorá má záujem o odkúpenie cieľovej spoločnosti si väčšinou pred akvizíciou nechá dôkladne cieľovú spoločnosť prehliadnuť a overiť. K tomu jej slúži proces známy ako „due diligence.“

Predpokladané finančné informácie sú užitočné, ak sú⁴⁶: a) zrozumiteľné,

b) relevantné, c) spoľahlivé a d) porovnateľné.

Za správnosť predpokladaných finančných informácií použitých odhadcom by mal podľa odborníkov⁴⁷, zodpovedať manažment získavajúcej

45(PFI) - Prospective financial information, termín používaný vúčtovných štandardoch, definované v AICPA, Practice Aid, str. 66

46http://www.icaew.co.uk/index.cfm?route=118714, str. 4

spoločnosti. Pri odhadovaní finančných informácii týkajúcich sa výskumu a vývoja sa však manažment stretáva s množstvom neistôt vyplývajúcich z charakteru hodnotených aktív.

Je potrebné zhodnotiť nielen primeranosť a reálnosťpoložiek výnosov a nákladov, ale taktiež požadovaných úrovní hmotných a nehmotných aktív potrebných napodporu oceňovaných nehmotných aktív a zaistenie riadneho fungovania spoločnosti.

Požadovaná úroveň nehmotných aktív slúži v jednom z ďalších krokov oceňovania pri kalkulácii „kapitálových nákladov“ (návratnosti prispievajúcich aktív, contributory asset charges), ktoré sú označované tiež ako prispievajúce aktíva.

5.2.2. Odstránenie synergií

V tomto štádiu je overená správnosť aspoľahlivosť odhadovaných finančných informácií. Ďalším krokom v postupe kalkulácie metódy zvýšených výnosov viacerých období je odstránenie možných synergií (zvýšené výnosy, znížené náklady), ktoré by vznikli len vspojení so získavajúcou spoločnosťou.

Synergie sa odpočítavajú z dôvodu nutnosti splnenia vyššie uvedenej definície spravodlivej hodnoty, ktorá zahŕňa len predpoklady používané rôznymi účastníkmi trhu pri odhadovaní hodnôt, budúcich výnosov a nákladov. Tá časť hodnoty, ktorá je označená za synergickú sa priradí naúčetgoodwillu.

47 AICPA, Practice Aid, str. 67

5.2.3. Identifikácia oceňovaných aktív

Nehmotné aktíva výskumu avývoja sú každopádne oblasťou, ktorú je nutné prediskutovať s manažmentom, pretože aj projekt, ktorý ešte len začal aza celý svoj životný cyklus bude vyžadovať len pomerne nízke investičné náklady, môže vsebe niesť až nepredstaviteľne vysoký potenciál.

Najzákladnejším krokom je presné vymedzenie a zoznámenie sa svyvíjanou či vyvinutou technológiu, ktorá je predmetom ocenenia.

Pri identifikácii aktív sa jedná o nehmotné aktíva, ktoré vznikli v súlade s predpismi aich jednotlivé zložky spĺňajú definíciu výskumu a vývoja definovanú platnými účtovnými štandardmi. Zároveň musia vyhovovať všetkým podmienkam kladeným na atribúty nehmotných aktív výskumu a vývoja.

Ako každé aktívum, ktoré je zaradené vmajetku spoločnosti, aj nehmotné aktíva výskumu a vývojaby mali byť spoločnosťou, ktorá ich vlastní kontrolovateľné. Ak sa jedná oaktíva, ktoré spoločnosť vrámci akvizície získala, prekontrolujú sa právne náležitosti potvrdzujúce, že spoločnosť môže saktívami riadne disponovať a zároveň mať pod kontrolou prístup tretích osôb k týmto aktívam. Na ochranu vlastníctva nehmotných aktív slúžia rôzne patenty, autorské práva alebo udelené licencie. Čím silnejšou kontrolou spoločnosť disponuje, tým je riziko spojené sočakávanými budúcimi ziskami zaktíva nižšie.

Mnohé spoločnosti však zvádzajú neľahký boj svýrobcami z ázijských krajín, ktorí pôsobia dojmom, že postupom času budú schopní vyrobiť všetko, ato prineporovnateľne nižších nákladoch. Postup, akým sa spoločnosť bráni pred týmto konkurenčným útokom, by sa mohol pri posudzovaní ekonomickej užitočnosti aktíva brať doúvahy.

Vnami sledovanom oceňovaní sa zameriavame nanehmotné aktíva výskumu avývoja. Príkladom takýchto aktív môže byť softvér vyvíjaný spoločnosťou. Dá sa predpokladať, že na úspešnosť určitého typu softvéru môže

mať vplyv aj to, či sa jedná o prvý produkt tohto typu spoločnosti, či ide ovylepšenie určitého platformového programu, ktorý je už niekoľko rokov na trhu známy. Samozrejme, že hodnotu softvéru umocňuje aj sila obchodnej značky spoločnosti.

Ak nehmotné aktívum výskumu a vývoja má vsebe potenciál prinášať budúci ekonomický úžitok, musí sa stanoviť merateľnosť výšky prípadných plynúcich úžitkov. V prvom rade sa opiera o doteraz identifikovaný charakter aktíva, obchodný plán spoločnosti adiskutuje to s vedením odborníkov zo spoločnosti. Projekty výskumu avývoja sú vdobrom prípade totiž natoľko jedinečné a inovatívne, že istota týkajúca sa budúcich peňažných príjmov zaktíva ešte neznamená schopnosť výšku očakávaných príjmov odhadnúť.

K tomu, aby bol projekt výskumu a vývoja považovaný za aktívum, ktoré bude nositeľom budúceho ekonomického úžitku, musí už mať nejaké zmysluplné jadro – podstatu. Spoločnosť v rámci svojej výskumnej činnosti začne veľké množstvo projektov. Nie všetky z nich sa však ukážu ako nositelia hlbšej podstaty a prínosu, apreto spoločnosť v ich ďalšom vývoji nebude pokračovať.

Ďalším krokom je rozdelenie zostávajúcich aktív na vyvinuté a vyvíjané.

Stav by mal byť platný kdátumu ocenenia. K správnemu roztriedeniu projektov výskumu avývoja slúžia tieto otázky: Koľko času už spoločnosť strávila na vývoji tohto projektu a aký je ešte potrebný najeho dokončenie? Aké percento celkových potrebných nákladov na vývoj už vynaložila akoľko ešte bude musieť?

Aké zostávajúce riziká identifikované vedením spoločnosti sú súspešným dokončením projektu spojené? Aká je pravdepodobnosť, že firma projekt dokončí?

Zostáva už len zhodnotiť, či má technológia výskumu avývoja aj alternatívne budúce využitie. Ak sa nájde prípadné možné iné budúce využitie aktíva, jeho spravodlivá hodnota sa účtuje naúčet „Goodwill a ostatné nehmotné

aktíva“⁴⁸ a v prípade, že aktívum nemá alternatívne budúce využitie, tak sa zaúčtuje naúčet nákladov.

Na základe získaných informácií sa každému oceňovanému aktívu priradí odhadnuté výnosy z predajov, ktoré z neho za celé prognózované obdobie poplynú. Od týchto výnosovsa musia odpočítať prevádzkové náklady, ktoré musí spoločnosť na získanie výnosov vynaložiť.

Takto vypočítaný prevádzkový výsledok hospodárenia je potrebné opäť znížiť, a to o hodnotu nákladov, ktoré sú spojené sdokončením projektu výskumu a vývoja i spríspevkom základnej technológie umožňujúcej technológii generovať očakávaný príjem.

Medzi náklady na prispievajúce aktíva vyvíjanej technológie sanepočítajú náklady na predaj, marketing, administratívu, náklady na údržbu výskumu a vývoja, jednorazové náklady vynaložené na zavedenie produktu, kapitálové náklady na prispievajúce aktíva a anidaň zo zisku spoločnosti.⁴⁹

5.2.4. Kapitálové náklady prispievajúcich aktív

Prispievajúcimi aktívami sú také aktíva, ktoré napomáhajú oceňovaným nehmotným aktívam ku generovaniu budúcich ziskov. Keďže metóda zvýšených výnosov niekoľkých období stanovuje spravodlivú hodnotu oceňovaných aktív nazáklade sumy diskontovaných čistých budúcich peňažných príjmov, jej použitie kladie dôraz napresnosť stanovenia jednotlivých výnosov anákladov ovplyvňujúcich výšku čistého príjmu.

Medzi prispievajúce aktíva môže patriť samotný goodwill spoločnosti, pracovný kapitál, rôzne zložky hmotného inehmotného majetku spoločnosti.

48 FASB Statement č. 141 a 142

49 Viď poznámka pod čiarou č. 47

Pracovný kapitál podporuje akýkoľvek obchodný projekt a je tvorený krátkodobými aktívami, akými sú peňažné prostriedky, zásoby, pohľadávky ainé.

V prípade nehmotných aktív je potrebné pomerne náročným postupom určiť príspevok nehmotných aktív spoločnosti, akými sú napríklad obchodná značka, zákazníci a kvalifikovaná pracovná sila firmy.

Všetky tri skupiny prispievajúcich aktív sa vo väčšine prípadov podieľajú na viacerých projektoch. Neexistujú žiadne presne dané tabuľky, podľa ktorých sa stanovuje percento príspevku toho ktorého aktíva. Preto je potrebné ich pomocou odborného odhadu stanoviť tak, aby boli vypočítané podiely čo najvernejšie.

Ak je životnosť prispievajúceho aktíva kratšia ako prognózované obdobie, počas ktorého je plánovaný príjem zoceňovaného nehmotného aktíva, automaticky sa privýpočte kalkuluje snovým prispievajúcim aktívom, ktoré plne nahradí svojho predchodcu.

Vposlednej dobe si potreba oceňovania nehmotných aktív vyžaduje rastúcu pozornosť, apreto sa aj niekoľko odborníkov pokúsilo aspoň priblížiť relatívne výšky podielu prispievajúcich aktív. Tvrdia⁵⁰, že spôsob určenia nákladu na prispievajúce aktíva je závislý natype aktíva, pričom kapitálový náklad na prispievajúce aktívum závisí na spravodlivej hodnote aktíva a požadovanej miere návratnosti aktíva. Príklady, ktoré formulovali, sú zachytené v nasledujúcej tabuľke:

50 AICPA, Practice Aid, str. 85

Tabuľka 3 – Náklady na prispievajúce aktíva

Aktivum Základ nákladu

Pracovný kapitál Krátkodobé trhové výpožičné úrokové miery Hmotné aktíva (napríklad, majetok,

továreň, vybavenie)

Finančná sadzba podobných aktív účastníkov trhu (napríklad, podmienky financovania ponúknuté dodávateľom), sadzby

operatívneho, alebo kapitálového prenájmu.

Pracovná sila (samostatne neoddeliteľná od goodwillu), zoznamy zákazníkov, obchodné známky a obchodné mená)

Vážené náklady na kapitál (WACC) pre nové alebo pre spoločnosti vyrábajúce iba jeden výrobok môžu byť nižšie než diskontná sadzba použiteľná ukonkrétneho projektu.

Patenty WACC pre nové spoločnostialebo pre

spoločnosti vyrábajúce iba jeden výrobok môžu byť nižšie než diskontná sadzba použiteľná ukonkrétneho projektu. Ak je riziko realizovania ekonomickej hodnoty patentu podobné riziku realizovania projektu, sadzba je rovná sadzbe projektu.

Ostatné nehmotné aktíva, vrátane základnej technológie

Sadzby primerané rizikám spojeným snehmotným aktívom. Určuje sa na základe trhových informácii. Ak nie sú dostupné, sadzba by mala byť konzistentná s relatívnym rizikom ostatných analyzovaných aktív(čím väčšie riziko, tým vyššia sadzba)

Zdroj: AICPA, Practice Aid, str. 85

Pri stanovení výšky príspevku aktív sa môže postupovať nasledovne:

1) Vytvoriť tabuľku, v ktorej sú zachytené hodnoty všetkých prispievajúcich aktív kexistujúcej, či vyvíjanej technológii. Potrebné sú hodnoty za všetky roky, za ktoré sa prognózujú príjmy zoceňovaných aktív.

2) Zistiť stanovené požadované miery návratnosti každého z prispievajúcich aktív. Odvodzujú sa pomocou tabuľky 1.

3) Vynásobiť príslušnú mieru návratnosti aktíva jeho hodnotou v každom roku.

Týmto vznikne tabuľka, ktorá sumarizuje príspevky aktíva v jednotlivých rokoch. Napríklad obchodná značka v roku 2006 prispieva na aktíva výskumu avývoja vo výške 1 mil. Kč.