Publikace otevřené datové sady ve zdravotnictví

Fulltext

(1)Masarykova univerzita Fakulta informatiky. Publikace otevřené datové sady ve zdravotnictví Bakalárska práca. Maroš Uhliar. Brno, jar 2021.

(2) Masarykova univerzita Fakulta informatiky. Publikace otevřené datové sady ve zdravotnictví Bakalárska práca. Maroš Uhliar. Brno, jar 2021.

(3) Na tomto mieste sa v tlačenej práci nachádza oficiálne podpísané zadanie práce a vyhlásenie autora školského diela..

(4) Vyhlásenie Vyhlasujem, že táto bakalárska práca je mojím pôvodným autorským dielom, ktoré som vypracoval samostatne. Všetky zdroje, pramene a literatúru, ktoré som pri vypracovaní používal alebo z nich čerpal, v práci riadne citujem s uvedením úplného odkazu na príslušný zdroj.. Maroš Uhliar. Vedúci práce: RNDr. Martin Komenda, Ph.D. i.

(5) Poďakovanie Ďakujem RNDr. Martinovi Komendovi, Ph.D. za čas, cenné rady a pripomienky, ktoré prispeli k tvorbe tejto práce. ii.

(6) Zhrnutie Bakalárska práca predstavuje úvod to sveta otvorených dát, definuje ich problematiku a isté špecifiká v oblasti zdravotníctva. V úvodnej časti práce sa popisujú otvorené dáta, ich vlastnosti a stav v Českej Republike. Ďalšia časť približuje procesy pri tvorbe dátovej sady určenej k publikovaniu. Posledná časť demonštruje priebeh prípravy dátovej sady.. iii.

(7) Kľúčové slová otvorené dáta, CKAN, publikácia dát, metadáta, zdravotníctvo. iv.

(8) Obsah Úvod 1. 1. Otvorené dáta 1.1 Princípy otvorených dát . . . . . . . . . . . . . . 1.2 História otvorených dát . . . . . . . . . . . . . . . 1.2.1 História otvorených dát v USA . . . . . . 1.2.2 História otvorených dát vo Veľkej Británii 1.3 Stupne otvorenosti dát . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . .. . . . . .. . . . . .. . . . . .. 3 3 5 6 6 7. 2. Otvorené dáta a zdravotníctvo (výhody a nevýhody) 9 2.1 Poskytovanie a otvorenosť dát (podľa Zákona č. 106/1999 Sb.) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 2.2 Ochrana osobných údajov . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 2.3 Zdravotnícke dáta v Českej republike . . . . . . . . . . 11. 3. Národný katalóg otvorených dát 3.1 CKAN . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3.2 Katalóg otvorených dát Ministerstva zdravotníctva Českej republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3.2.1 Príklad dátovej sady . . . . . . . . . . . . . . . .. 12 12. Metodika publikácie otvorených dát 4.1 Plánovanie publikácie otvorených dát . . . 4.2 Príprava publikácie . . . . . . . . . . . . . . 4.2.1 Návrh odstránenia citlivých údajov 4.2.2 Návrh štruktúry dát . . . . . . . . . 4.2.3 Licencia otvorených dát . . . . . . . 4.2.4 Metadáta . . . . . . . . . . . . . . . . 4.3 Publikácia dát . . . . . . . . . . . . . . . . . 4.3.1 Príprava a validácia dát . . . . . . . 4.3.2 Zverejnenie dátovej sady . . . . . . . 4.4 Udržiavanie dát . . . . . . . . . . . . . . . . 4.4.1 Zánik dát . . . . . . . . . . . . . . .. 17 17 18 18 18 18 19 19 19 20 20 21. 4. 5. . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . .. 13 14. Praktická časť: Publikácia dátovej sady 22 5.1 Dátová sada a jej význam . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 v.

(9) 5.2 5.3 6. Prevod dát do formátu CSV . . . . . . . . . . . . . . . . 23 Vytvorenie dátovej schémy pre dátovú sadu . . . . . . . 24. Záver. 26. Bibliografia. 27. vi.

(10) Zoznam obrázkov 1.1 1.2. Ekosystém otvorených dát 5 Päťhviezdičková schéma otvorenosti dát. 3.1 3.2 3.3. Katalóg otvorených dát Ministerstva zdravotníctva ČR 14 Náhľad dátovej sady s vykázanými očkovaniami 15 Informácie o dátovom súbore s vykázanými očkovaniami 16. 5.1. Diagram tried pre číselníky. 7. 22. vii.

(11) Úvod Žijeme v dobe, ktorá prináša množstvo nových inovácií a možností. Posledné desaťročia nás zasiahol vo veľkom technologický vývoj, ktorý ovplyvnil naše každodenné životy a zmenil prístup spoločnosti k jeho vnímaniu. Občania majú čoraz väčší záujem o informácie, ktorými disponujú nielen štátne inštitúcie. Takto podané informácie majú do veľkej miery socioekonomický potenciál, ktorý sa dá najlepšie využiť pokiaľ sú informácie zverejnené v čo najväčšej forme s možnosťou ich ďalšieho využitia. Otvorené dáta sú tým najlepším spôsobom, akým môže verejný sektor pre občanov poskytovať informácie. Od štátu sa očakáva reakcia na technologické zmeny aj s postupným vývojom spoločnosti. Preto je na mieste, aby si zachoval svoju dobrú povesť, transparentnosť a umožňoval voľný prístup k informáciám. V ľuďoch aj takéto významnejšie kroky vzbudzujú dôveryhodnosť k verejným inštitúciám. V Českej republike je zakotvená právna úprava v zákone č.106/1999 Sb. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý je aj v budúcnosti prísľubom otvorenej verejnej správy a prístupom k jej vytvoreným dátam. Otváranie dát dovoľuje diaľkový prístup a zdieľanie naprieč spoločnosťou. Sekundárne zapríčiňuje aj modernizáciu a zlepšenie organizácie vo verejnej správe, ktorá sa dokáže lepšie prispôsobiť potrebám občanov. V dnešnej dobe sa k takejto iniciatíve nehlásia len najvyspelejšie krajiny, pokrok neobchádza ani rozvojové krajiny. Táto práca by mala ponúknuť úvod do sveta problematiky otvorených dát, ich históriu, stav v Českej republike a technické požiadavky pre publikáciu dátovej sady vo forme otvorených dát. V prvej časti práce sa oboznámime s pojmom ”otvorené dáta” a ich základnými princípmi pre lepšie pochopenie konceptu otvorených dát. Predstavíme si aj stupne otvorenosti dát, podľa ktorých sa otvorenosť dát dá určiť. Postupne naviažeme historickým vývojom v dvoch krajinách, ktoré sa radia medzi najstaršie a najväčšie v poskytovaní dát. V druhej kapitole si zhrnieme prínosy otvorených dát samotných ako aj v oblasti zdravotníctva. Spomenieme si na pojmy ako poskytovanie a osobné údaje. Neskôr si zhrnieme situáciu s dátami v Českej. 1.

(12) republike. V nasledujúcej tretej kapitole si uvedieme hlavné národné katalógy dát tuzemských poskytovateľov. Štvrtá kapitola popisuje technické procesy pre publikovanie otvorenej dátovej sady, od plánovania až po zánik dát. Nasledujúca piata kapitola je praktická a zobrazuje postup a prípravu sady určenej k publikácii. Cieľom tejto praktickej časti je názorná ukážka potrebných krokov. V závere sa nachádza zhrnutie teoretických výstupov a praktickej časti práce.. 2.

(13) 1 Otvorené dáta Názov otvorené dáta je relatívne nový pojem, ktorý definuje informácie vo forme voľne prístupných dát dostupných na internete. Dáta sú v štruktúrovanej a strojovo čitateľnej podobe. Ich využitie nie je limitované žiadnymi právnymi ani technickými prekážkami. Štandardne sú poskytované zadarmo, alebo za symbolický poplatok. Neexistuje presná definícia pojmu otvorené dáta, v rôznych knižných publikáciách sa však autori zhodujú na spoločných myšlienkach. Koncept otvorených dát pramení z názoru, že určité dáta by mali byť prístupné všetkým bez rozdielu. Koncoví užívatelia môžu tieto dáta využívať pre vlastné účely, a zdieľať za podmienky uvedenia autora a rovnakých podmienok pre všetkých ďalších užívateľov [1].. 1.1 Princípy otvorených dát Open Knowledge Foundation (2012) charakterizovalo otvorené dáta ako dáta, ktoré môžu užívatelia svojvoľne využívať na ľubovoľné účely a ďalej zdieľať za predpokladu uvedenia autora. Z tejto definícií nie je úplne jasné, ako môžu byť otvorené dáta sprístupnené, najčastejšie sa o nich hovorí ako o dátach publikovaných na internete. Môžeme sa stretnúť aj s pojmom otvorené dáta verejnej správy za podmienky, že otvorené dáta sú na internete sprístupnené v súlade s princípmi otvorených dát. Podľa Konceptu katalogizácie otvorených dát verejnej správy ČR (Chlapek a kol., 2012) musia otvorené dáta verejnej správy splňovať: • Úplnosť - zverejnenie dát v čo najväčšom možnom rozsahu. Poskytovateľ dát alebo právny predpis definuje rozsah. V dátach sa nachádzajú čerstvé záznamy. • Ľahkú dostupnosť – dáta sú dostupné a plne dohľadateľné na internete pomocou bežných prostriedkov. • Strojovú čitateľnosť – dáta sú uložené v dostatočne štruktúrovanom formáte, aby sa pomocou programovej aplikácie dokázali získať potrebné údaje. 3.

(14) 1. Otvorené dáta • Používanie štandardov s voľne dostupnou špecifikáciou – dáta musia byť vo formáte, ktorý je voľne dostupný pre ľubovoľné použitie, alebo je možné dáta do takéhoto formátu bezplatne previesť. • Sprístupnenie za jasne definovaných podmienok užitia dát s minimom obmedzení – podmienky na užívanie musia byť zverejnené a zreteľne a jasne definované. • Dostupnosť pre užívateľov pri vynaložení minimálnych nákladov na ich získanie – žiadatelia môžu za poskytnuté dáta uhradiť maximálnu sumu vo výške nákladov spojených s ich poskytnutím. K vymedzeniu otvorených dát je dôležité spomenúť, že publikovaním otvorených dát ich ďalej môžu využívať právne subjekty, súkromné osoby a orgány verejnej správy. Verejná správa tiež drží aj veľké množstvo dát, ktoré nie sú určené pre širokú verejnosť. Takéto dôležité dáta nemôžu byť publikované ani v prípade, ak by spĺňali vyššie uvedené podmienky. Podľa zákona č. 111/2009 Sb., o základných registroch, sa ku všetkým údajom zo základných registrov musí pristupovať a nakladať individuálne. Podľa dokumentu No Turning Back On Open Data (Zigurat, 2020) sa dajú dáta rozdeliť na dáta súkromného sektoru, verejnej správy a obyvateľov. V rámci prostredia otvorených dát, dáta cirkulujú medzi samotnými skupinami. Každý prvok poskytuje dáta nielen sebe, ale aj pre ostatných. Verejná správa a súkromný sektor využívajú dáta predovšetkým od občanov k prispôsobeniu poskytovaniu služieb. Vo všeobecnosti sa pri publikácií dát treba najprv rozhodnúť, či sú dáta určené aj pre verejnosť, a podľa toho sa začať zaoberať ako by sa podmienkam vyššie dalo vyhovieť. Pokiaľ sú dáta nejakým spôsobom chránené, a ako celok sa nemôžu poskytnúť verejnosti, treba hľadať cestu, ako by bolo možné zverejniť verejnosti aspoň odvodené dáta (napr. anonymizáciou). Pri dátach, ktoré sú zverejnené na základe právneho predpisu je vždy vhodné brať do úvahy aj ich zverejnenie ako otvorené dáta. 4.

(15) 1. Otvorené dáta. Obr. 1.1: Ekosystém otvorených dát. 1.2 História otvorených dát Otvorené dáta boli v dobe vzniku výsadou vyspelých demokratických krajín, akými sú USA a Veľká Británia. Postupne sa k nim pridávali ďalšie krajiny, ktoré mali záujem v podpore otvorenosti aj rozvoja internetu. V tomto rannom období sa jedná predovšetkým o dáta štátnej správy, o ktoré stúpal záujem spoločnosti. V dnešnej dobe už dáta zasahujú skoro do každého odvetvia. Dokážu ušetriť hromadu financií, sú prínosom pre spoločnosť atď. 5.

(16) 1. Otvorené dáta 1.2.1 História otvorených dát v USA O otvorených dátach sa začína po prvýkrát neoficiálne hovoriť v decembri roku 2007 v Sebastopoli (California, USA). Zišla sa tu skupina tridsiatich ľudí so spoločnou iniciatívou slobodného šírenia softvéru. Medzi významné osobnosti stretnutia patrili profesori Tim O’Reilly a Lawrence Lessig. Spoločne vytvorili princípy, ktoré nám dnes umožňujú definovať otvorené dáta. Základnou myšlienkou je, že verejné dáta sú spoločným majetkom. Prostriedky na dosiahnutie tejto myšlienky sa týkali najmä použiteľnosti a zdieľania, tj. presnejšie to stanovili na troch konceptoch: transparentnosť, účasť a spolupráca [2]. Napr. programátor, ktorý mal ochotu spolupracovať, bol vyzvaný na zdieľanie zdrojového kódu pomocou verejných platforiem. Výstup Tima O’Reillyho z konferencie bolo aplikovanie princípov otvorených zdrojov a ich metód na verejné záležitosti. Barack Obama v roku 2009 po nástupe do Bieleho domu podpísal tri prezidentské memorandá. Dve z nich sa týkajú otvorenej vlády, ktorej jedným z pilierov sú otvorené dáta. Tieto memorandá nastavili kultúru otvorených zdrojov na verejnú činnosť, s nárokovaním troch základných konceptov. Tento nápad a koncepty sú založené na sprístupnení informácií s dôrazom na ich technickú a právnu otvorenosť širokej verejnosti. 1.2.2 História otvorených dát vo Veľkej Británii Vo Veľkej Británii sa v roku 2009 začína hovoriť o potrebe zverejnenia dát o cestovných poriadkoch. Ministerstvo dopravy tak učinilo na popud niekoľkých britských autorít, ku ktorým sa pridal i vtedajší premiér Gordon Brown. Cestovné poriadky boli do tej doby komerčné dáta s drahou licenciou. Ministerstvo čoskoro veľkú časť dopytovaných informácií zadarmo zverejnilo pre kohokoľvek. Tento krok priviedol vlnu nových aplikácií využívajúcich cestovné poriadky, a vzbudil veľký záujem spoločnosti o podobne dostupné dáta z iných oblastí.. 6.

(17) 1. Otvorené dáta. 1.3 Stupne otvorenosti dát Pomocou stupnice otvorenosti dát, ktorú navrhol Tim Berners-Lee v roku 2010, je možné definovať kvalitu otvorenosti dát. Stupnica pozostáva z 5 stupňov a každému stupňu odpovedá určitá miera otvorenosti. Obrázok (1.1) zachytáva stupnicu vytvorenú Timom BernersLeehom [3].. Obr. 1.2: Päťhviezdičková schéma otvorenosti dát • * - Dáta sú dostupné na internete, majú otvorenú licenciu. Na formát dát nie je kladená žiadna podmienka. Príkladom je vytvorený súbor formátu .pdf. • ** - Dáta sú prístupné na internete, musia mať strojovo čitateľnú formu. Súbor s dátami sa musí skladať zo znakov a mať určitú štruktúru. Vďaka tejto podmienke sa dáta dokážu automaticky spracovať. Napr. tabuľka vo formáte .xls. • *** - Dáta sú prístupné na internete, musia mať strojovo čitateľnú formu. Súbor s dátami má otvorený formát. Pre spracovanie je potrebný software, plnohodnotne stačí aj voľne prístupný. Príkladom sú súbory formátu .csv, .json alebo .xlsx. 7.

(18) 1. Otvorené dáta • **** - Dáta sú prístupné na internete, musia mať strojovo čitateľnú formu. Súbor s dátami má otvorenú formu a vlastné URI (Uniform Re-source Identifier). Vďaka tejto vlastnosti môžu byť dáta presne identifikované a je možné sa na ne odkazovať. Napr. súbor formátu .rdf. • ***** - Dáta sú prístupné na internete, musia mať strojovo čitateľnú formu. Súbor s dátami má otvorenú formu a vlastné URI. Dáta musia byť medzi sebou navzájom prepojené, pomocou čoho sa dajú určiť ich spoločné prvky (kontext dát). Príkladom môže byť znovu súbor s formátom .rdf.. 8.

(19) 2 Otvorené dáta a zdravotníctvo (výhody a nevýhody) Spoločnosti po celom svete v dnešnej dobe dbajú na potrebnú digitalizáciu vo svojom odvetví, zdravotníctvo nie je žiadnou výnimkou. Peniaze putujú do nových technológií, ktoré používajú pokročilé algoritmy pre spracovanie a analýzu dát pre predpovedanie zdravotným potrebám ľudí. Otvorené dáta môžu v oblasti zdravotníctva pochádzať z rôznych zdrojov, od lekára až po trh s liekmi. Dôležité je následné vyhodnotenie, ktoré môže poskytnúť presnejší obraz v problematike. Vďaka tejto možnosti dokážu zdravotníci poskytnúť kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Podobne si môže lekár pospájať príčiny zdravotného problému, ktoré by nemusel zbadať pri klasickej diagnostike. Ďalším cieľom dát je predpovedanie a nájdenie riešenia pre zdravotné problémy, ešte pred tým, ako sa stihnú naplno prejaviť. Takisto sa dá mnohým ťažkostiam predísť, čo jednoznačne zvyšuje kvalitu života. V neposlednom rade dokáže analýza dát odhaliť ľudí, ktorí o sebe poskytujú nepravdivé informácie, alebo sa pokúšajú o poistné podvody.. 2.1 Poskytovanie a otvorenosť dát (podľa Zákona č. 106/1999 Sb.) Subjekty, ktoré majú podľa § 2 odst. 1 zákona č.106/1999 Sb. povinnosť poskytovať informácie pre verejnosť vzťahujúce sa k činnosti ich pôsobenia, sú štátne orgány, územné samosprávne celky a ich orgány a verejné inštitúcie. Subjekty poskytujú informácie zverejnením alebo na základe žiadosti. Otvorené dáta sa zverejňujú diaľkovým prístupom v otvorenom a strojovo čitateľnom formáte. Pri zverejnení sú informácie poskytnuté vo všetkých formátoch a jazykoch, v ktorých boli vytvorené. Spolu s informáciami sa odoporučujú zverejniť aj prislúchajúce metadáta. K takýmto informáciám má prístup neobmedzený okruh ľudí. Pri poskytovaní informácií na základe žiadosti, subjekt poskytne žiadateľovi informácie vrátane metadát podľa rozsahu žiadosti. Žiadateľ môže s informáciami narábať 9.

(20) 2. Otvorené dáta a zdravotníctvo (výhody a nevýhody) len v súlade v rozsahu žiadosti. Subjekt nie je povinný vyvinúť neprimeranú záťaž spojenú s úpravou formátu a jazyku kvôli špecifickým požiadavkám žiadateľa. Informácie sa podľa obecného zákonného požiadavku verejnej správy Českej republiky poskytujú čo najviac otvorené. Z definícií otvorených dát podľa § 3 a § 4 zákona 106/1999 Sb. prislúcha stupeň otvorenosti s tromi hviezdičkami. Pri zverejnení sa odoporúča stupeň s piatimi hviezdičkami.. 2.2 Ochrana osobných údajov Pod pojmom osobný údaj sa rozumie akákoľvek informácia, ktorá sa týka fyzickej osoby. Každá osoba je nositeľom presných osobných údajov, ktoré ju robia unikátnymi. Ak je nejaký údaj dostatočne vypovedajúci, hovorí sa o priamej identifikácii osoby. Pri nepriamej identifikácii sa myslí proces, pri ktorom sa pomocou viacerých údajov dokáže identifikovať osoba, nakoľko samotné údaje sú samé o sebe nedostačujúce. Osobné údaje majú potenciál k identifikácii, preto spadajú pod zákon č. 110/2019 Sb. (Zákon o zpracování osobních údajů). Pokiaľ sa informácie obsiahnuté v otvorených dátach dotýkajú vecí, javov alebo ostatných entít rozličných od človeka ako osoby, nespadajú pod zákon o spracovaní osobných údajov. Podľa čl. 9 EÚ o GDPR1 sa dovoľujú spracovávať osobné údaje z dôvodov verejného záujmu v oblasti verejného zdravia, pre účely preventívneho alebo pracovného lekárstva, alebo pre štatistické účely. Pri otvorených dátach treba rozlíšiť dva druhy správcov osobných údajov [4], na poskytovateľov a žiadateľov otvorených dát [5]. Poskytovatelia zvyčajne spracovávajú informácie s osobnými údajmi zo zákonnej povinnosti, ktorá môže vyplývať z právneho predpisu. Žiadatelia následne príslušné dáta s osobnými údajmi môžu využiť pre vlastnú spotrebu a informovanosť.. 1. Presné znenie nariadenia dostupné na https://www.privacy-regulation.eu/ sk/9.htm.. 10.

(21) 2. Otvorené dáta a zdravotníctvo (výhody a nevýhody). 2.3 Zdravotnícke dáta v Českej republike V Českej republike zbiera dáta z oblasti zdravotníctva Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky Českej republiky (ÚZIS). Ústav bol založený Ministerstvom zdravotníctva ČR v roku 1960 [6] a je správcom Národného zdravotníckeho informačného systému (NZIS) podľa zákona č. 372/2011 Sb.2 . ÚZIS je súčasťou štátnej štatistickej služby, spolupracuje s Českým štatistickým úradom a zabezpečuje prepojenie medzi NZIS a samotnými poskytovateľmi zdravotníckych služieb. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú povinní zasielať správy o údajoch do ÚZIS periodicky. K hlavným úlohám ÚZISu patrí nielen zber, ale aj spracovanie informácií o zdravotnom stave a zdravotnej starostlivosti, správa národných zdravotných registrov a poskytovanie informácií. Na nadnárodnej úrovni ÚZIS predkladá oficiálne informácie za Českú republiku organizáciám ako napr. WHO, OSN, OECD [7]. Pri spracovaní osobných údajov v rôznych častiach NZIS musí byť každý jeden záznam spracovaný v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2016/6793 zo dňa 27.4.2016 o ochrane fyzických osôb s ohľadom na spracovanie osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), a zákon č. 110/2019 Sb.4 o spracovaní osobných údajov, v znení neskorších predpisov. V súčasnej dobe počas celosvetovej pandémie sa v Českej republike spomedzi zdravotníckych dát najviac navštevuje portál o štatistikách koronavírusu5 . Dostupné surové dáta sú pre používateľov jednoducho graficky znázornené. Takéto znázornenie zahŕňa množstvo procesov od samotného zberu údajov od zdravotníckych poskytovateľov až po samotnú vizualizáciu dát a štatistiku návštevnosti [8].. 2. Presné znenie zákona dostupné na https://www.zakonyprolidi.cz/cs/ 2011-372. 3. Celé nariadenie dostupné na https://www.privacy-regulation.eu/sk/ 4. Presné znenie zákona dostupné na https://www.epi.sk/zzcr/2019-110 5. https://koronavirus.mzcr.cz/. 11.

(22) 3 Národný katalóg otvorených dát Národný katalóg otvorených dát (NKOD) je dostupný na Portále verejnej správy ČR1 . Prevádzkovateľ portálu Ministerstvo vnútra ČR si pri vzniku dalo za cieľ na jednom mieste evidovať a publikovať zverejnené dáta zo sektoru verejnej správy (MVČR, 2020). Z tohto dôvodu sa postupne zlepšila dostupnosť samotných dát a ich častejšie využívanie. Katalóg ponúka jednoduchšiu orientáciu a aj vyhľadávanie otvorených dát podľa rôznych filtrov. Samotné využitie vyhľadaných dát poslúži nielen pre nekomerčné, ale aj komerčné účely. Na portáli sú prehľadným spôsobom uvedené informácie pre záujemcov, poskytovateľov aj uživateľov o otvorené dáta. NKOD umožňuje dva spôsoby, podľa ktorých sa dáta môžu publikovať. Prvá možnosť je registrácia lokálneho katalógu otvorených dát, z ktorého sa v budúcnosti periodicky a automaticky sťahujú metadáta spolu s dátami. Táto možnosť je vhodná pre úrady, ktoré majú potrebu častejšej publikácie dát. Druhou možnosťou je manuálne priame vkladanie súborov (dáta spolu s metadátami). V katalógu sa nachádza 45 poskytovateľov dát (ku dňu 22.5.2021), z toho 28 poskytovateľov prevádzkuje na portáli riadne zaregistrovaný lokálny katalóg. Katalóg obsahuje viac než 136 tisíc dátových sád a najvýznamnejším poskytovateľom je Český úrad zememeračský a katastrálny. Tieto dátové sady sú rozdeĺené do 180 tém, ktoré môže uživateľ využiť pre lepšie dohľadanie požadovaných dát. Pokiaľ nie je uvedené inak, je autorský a databázovo chránený obsah publikovaný pod licenciou Creative Commons Attribution 4.0.. 3.1 CKAN CKAN (Comprehensive Knowledge Archive Network) je nástroj na tvorbu webových stránok o dátach2 . Umožňuje ich spravovanie a publikovanie. Bežne ho prevádzkujú organizácie a inštitúcie, ktoré 1. https://data.gov.cz/ 2. https://ckan.org/. 12.

(23) 3. Národný katalóg otvorených dát zbierajú množstvo údajov v oblasti pôsobenia. Je to softvér s otvoreným zdrojovým kódom, komunita ho neustále vyvíja a udržiava. CKAN disponuje príjemným API, postačuje pre správu zobrazovania obsahu pre používateľov. Pokročilejšie nastavenia správcov sú vykonávané pomocou príkazového riadku. Používa svoj vlastný model na ukladanie metadát z rozličných záznamov a prezentuje ich pre žiadateľov. Každý súbor má svoju vlastnú stránku zo zoznamom zdrojov a metadátami. Spolu sa zo súborov vytvára prehľadný a hodnotný katalóg dát. Dáta je možné pridávať do skupín, a vo vyhľadávaní je možné prehľadávať aj ich samotný obsah. Do katalógu je možné pridať veľkú radu rozšírení3 , ale aj vlastne vytvorené pre konkrétnu funkcionalitu.. 3.2 Katalóg otvorených dát Ministerstva zdravotníctva Českej republiky Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ÚZIS ČR prevádzkuje lokálny katalóg otvorených dát4 . Využíva na to open-source softvér katalógu CKAN. Podľa nariadenia vlády č. 425/2016 Sb.5 je ÚZIS ČR ako správca Národného registra poskytovateľov zdravotníckych služieb (NRPZS) povinný poskytovať údaje nachádzajúce sa v registri vo forme otvorených dát. ÚZIS ČR sa snaží dlhodobo katalóg zapĺňať a technicky zabezpečovať. Zverejňovanie dátových sad závisí od povahy dát, ktoré pochádzajú buď z Národného informačného zdravotníckeho systému alebo jednotlivých registrov. Zverejnené informácie musia byť v súlade s pravidlami pre otvorené dáta riadne popísané, aby nedochádzalo k možnej dezinterpretácií. O katalóg sa stará po grafickej stránke Webstudio ÚZIS ČR [9]. V katalógu sa nachádza 87 dátových sád (ku dňu 22.5.2021) a 70 organizácií, ktoré môžu vytvárať, spravovať a publikovať kolekcie dátových sád. Jedná sa o organizácie, ktoré pôsobia v oblasti zdravot3. https://ckan.org/features/ 4. https://opendata.mzcr.cz/ 5. Presné znenie zákona dostupné na https://www.zakonyprolidi.cz/cs/ 2016-425.. 13.

(24) 3. Národný katalóg otvorených dát. Obr. 3.1: Katalóg otvorených dát Ministerstva zdravotníctva ČR níctva. Všetky publikované dátové sady majú povahu zdravotníckeho charakteru. 3.2.1 Príklad dátovej sady Z katalógu som vybral jednu dátovú sadu pre popis, názov sady je COVID-19: Přehled vykázaných očkování podle krajů ČR6 . Odpovedá postupu očkovania proti koronavírusu naprieč krajmi ČR. Hneď po otvorení máme možnosť vidieť pod názvom jej popis. Ďalej sa nachádza sekcia so samotným súborom s dátami a kľúčovými slovami. Pod sekciou je tabuľka s doplňujúcimi údajmi o dátovej sade, máme možnosť v nej nájsť kľúčové informácie ako autor, dátum poslednej zmeny, odkaz na licenciu, poskytovateľ, periodicita aktualizácie a pod.. 6. Dátová sada dostupná na adrese: https://opendata.mzcr.cz/dataset/ covid-19-prehled-vykazanych-ockovani-podle-kraju-cr. 14.

(25) 3. Národný katalóg otvorených dát. Obr. 3.2: Náhľad dátovej sady s vykázanými očkovaniami Po kliknutí na dátový súbor sa dostaneme na stránku, ktorá uvádza bližšie informácie o súbore s dátami. Máme možnosť si ich hneď pozrieť, takisto ako aj schému dátového zdroja s ďalšími informáciami. V tabuľke je zobrazený formát samotných dát ako aj dátovej schémy. Tie sú doplnené o podmienky užívania a potrebné dátumy.. 15.

(26) 3. Národný katalóg otvorených dát. Obr. 3.3: Informácie o dátovom súbore s vykázanými očkovaniami. 16.

(27) 4 Metodika publikácie otvorených dát V tejto kapitole sa popisujú potrebné procesy pre publikáciu otvorenej dátovej sady na portál otvorených dát.. 4.1 Plánovanie publikácie otvorených dát Na začiatku sa vyberajú potenciálne dátové sady vhodné pre publikovanie. Predchádza tomu aj overenie, či dátovú sadu už neposkytuje iná inštitúcia. Treba zvážiť prekážky, ktoré by mohli znemožňovať publikáciu dát (citlivé osobné údaje, firemné tajomstvo, nevhodné informácie. . . ). Prínos dát by mal prevažovať nad negatívnymi dôsledkami. Formát dát je vhodné publikovať v otvorenej forme pre všetkých žiadateľov a strojovo čitateľnej podobe, čo odpovedá „trom hviezdičkám“ podľa modelu (viď obrázok 1.2), v kapitole 1.3. Návrh na poskytovanie dát je možný dvomi spôsobmi, voľne stiahnuteľný alebo dostupný prostredníctvom služieb, ktoré môžu zahŕňať poplatky spojené s publikáciou samotných dát. Výška poplatkov sa na začiatku plánovania odhadne podľa náročnosti spracovania a nákladov publikovania dátovej sady. Poplatky sa však môžu meniť počas celého procesu publikovania dát. V sektore zdravotníctva nie všetky dáta sú voľne dostupné vzhľadom na citlivosť a povahu dát. Dátové sady sa nemusia publikovať naraz (napr. z dôvodov časových, technických), ale sa môžu rozdeliť do viacerých etáp. Etapy sa zvyčajne publikujú podľa stupňa dôležitosti priority dátových sád. Etapa zahŕňa zoznam jednotlivých úloh. Plánovanie publikácie je prípravou na jej samotnú realizáciu, ktoré zahŕňa: • stanovenie cieľov, ktoré sa dosiahnu otvorením dát, • harmonogram, podľa ktorého sa realizujú jednotlivé úlohy, • financovanie jednotlivých úloh, • zodpovednosť za vykonanie úloh, • popis rizík, ale aj prínosov pri samotnej realizácií. 17.

(28) 4. Metodika publikácie otvorených dát. 4.2 Príprava publikácie 4.2.1 Návrh odstránenia citlivých údajov Ako prvý krok treba dôkladne skontrolovať dáta, aby neobsahovali citlivé údaje. Prekážkou vo zverejnení môže byť napr. ochrana osobných údajov (viď kapitola 2.2), preto je nutné navrhnúť efektívny spôsob úpravy dát. Navrhnutý spôsob sa dosiahne anonymizáciou alebo agregáciou dát. Anonymizácia zaručuje, že po úprave dát nebude možné identifikovať jednotlivé subjekty. Pri agregácii sa dáta zlučujú, z jednotlivých subjektov sa vytvára skupina so súhrnnými údajmi o subjektoch. V prípade budúcej aktualizácie dát je vhodné spôsob anonymizácie/agregácie plne zautomatizovať, alebo previesť manuálne, čo pri menšom množstve dát zohľadňuje časovú a finančnú úsporu. 4.2.2 Návrh štruktúry dát Jednotlivé položky v dátovej sade popisuje dátová schéma. Pre lepšiu predstavivosť dát, ktoré budú publikované, je výhodné navrhnúť schému dátovej sady vo formáte XML. Alternatívou môže byť schéma zapísaná pomocou UML, alebo pomocou entitno-relačného diagramu. Tie však nie sú strojovo čitateľné. Výsledný diagram obsahuje jasný a zrozumiteľný návrh riešenej oblasti, definície atribútov a ich vzájomné väzby, zachováva realitu štruktúry, je štandardizovaný a doplnený aj sprievodnou dokumentáciou. Podľa štruktúry dát sa navrhne aj vhodný formát dát. Pokiaľ sa nachádzajú v dátovej sade názvy územných celkov, krajov, miest je vhodné použiť kódy z už existujúcich číselníkov1 (NUTS, Lau). Číselníky sú súčasťou štatistického informačného systému, priebežne sa aktualizujú. 4.2.3 Licencia otvorených dát Pri otvorených dátach je dôležité stanoviť si podmienky a licenciu, pod ktorou majú byť publikované, aby bola zaručená ich právna istota 1. Číselníky okresov podľa ČSÚ: https://www.czso.cz/csu/rso/ okres-dle-statisticke-klasifikace-nuts-lau. 18.

(29) 4. Metodika publikácie otvorených dát a praktická využiteľnosť. Žiadateľ musí byť informovaný o podmienkach, pri ktorých môže používať dátovú sadu. Podmienky musia byť verejne dostupné, a je potrebné aby obsahovali odkaz na licenciu. Ako jedna zo štandardne používaných licencií je CC-BY 4.0 – Licence Creative Commons Attribution 4.02 . Táto licencia sa môže využívať, keď je potrebné uviesť autora dát alebo pokiaľ nie je možné vzdať sa práv a sprístupniť dáta k voľnému používaniu. 4.2.4 Metadáta Pri procese tvorby dátovej sady je k nej potrebné pridať popis vo forme metadát, bez nich by dátová sada nemohla existovať. Metadáta sú štruktúrované údaje a poskytujú informácie o primárnych dátach. Pomáhajú uživateľom lepšie pochopiť význam dát, ich štruktúru. "Znižujú riziko nesprávnej interpretácie datasetu a uľahčujú prácu vývojárov a ostatným používateľom údajov." [10] Pre publikáciu dát je potrebné vytvoriť katalogizačný záznam o dátovej sade. Záznam sa skladá z dvoch častí. Prvá časť obsahuje metadáta nesúce informácie o samotnej dátovej sade, t.j. názov (titul), popis, kategória (téma), kľúčové slová (tagy), územie, periodicita aktualizácie atď. Druhá časť obsahuje metadáta o distribúcii dátovej sady, musí zahŕňať licenciu, odkaz na dátový súbor a formát súboru dát.. 4.3 Publikácia dát 4.3.1 Príprava a validácia dát Pri procese prípravy dát sa dáta transformujú do cieľovej štruktúry a formátu tak, aby zodpovedali vopred navrhnutým plánom. V prípade aktualizácie publikovanej distribúcie sa nemusí nutne nevytvárať nová, stačí ju aj aktualizovať. Po príprave je potrebné dáta overiť (validovať). Zodpovedná osoba skontroluje či transformácia a prípadná anonymizácia/ agregácia prebehla korektne. Pokiaľ sú v dátach objavia zanesené chyby, je vhodné ich zanalyzovať a opraviť. 2. https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/legalcode. 19.

(30) 4. Metodika publikácie otvorených dát 4.3.2 Zverejnenie dátovej sady Hotová dátová sada je pripravená k samotnému zverejneniu na internete. Spolu s metadátami sa nahrá na úložisko, z ktorého bude dostupná pre žiadateľov z internetu. V Českej republike sa štandardne dáta nahrávajú na portál Národného katalógu otvorených dát (NKOD, data.gov.cz) alebo do vlastného lokálneho katalógu, ktorý je riadne zaregistrovaný v NKOD a spĺňa Otvorené formálne normy Rozhrania katalógou otvorených dát [11]. Po nahratí sa dátová sada katalogizuje. Portál NKOD disponuje formulárom3 v ktorom je nutné vyplniť údaje o dátovej sade a jej distribúcii. Taktiež ponúka aj možnosť nahratia samotnej dátovej sady, takže nie je ju nutné nahrávať na úložisko. V prípade lokálneho katalógu sa dátová sada spolu s distribúciou do NKOD načíta celá automaticky. Týmto spôsobom sa výrazne šetrí agenda spojená s katalogizáciou. Na prípadné nedostatky pri katalogizácii je tvorca upozornený, a pre úspešný záznam je potrebné ich odstrániť. Publikovanej sade treba zabezpečiť po dobu jej platnosti dostupnosť.. 4.4 Udržiavanie dát Dátovej sade treba zaistiť aktualizácie podľa definovanej periodicity. Väčšinou dochádza k publikovaniu prírastkových dát alebo zmien v dátumoch. Aj pri aktualizácii treba venovať pozornosť kvalite dát, aby nedochádzalo k nepresnostiam a neúplnostiam. Dáta stále odpovedajú prvotným návrhom, ktoré sa môžu prispôsobiť na špecifické požiadavky pre potrebné obdobie. Katalogizačný záznam je potrebné aktualizovať tiež, najmä dátum poslednej aktualizácie a odkaz na aktuálne dáta. Všetky zmeny v lokálnom katalógu sa do NKOD automaticky načítavajú. Pre hladký chod poskytovatelia dát dodržujú komunikačnú stratégiu. V priebehu doby by mala vhodne reagovať na aktuálne zmeny v rámci komunikácie.. 3. https://data.gov.cz/formulář/registrace-datové-sady. 20.

(31) 4. Metodika publikácie otvorených dát 4.4.1 Zánik dát Po istej dobe môžu dáta tratiť na význame, napr. v dôsledku zmeny legislatívy, ktorá ďalej neumožňuje zbierať určité dáta, alebo zániku a postupného upadania odvetvia z ktorého pochádzajú. Pokiaľ dôjde k ukončeniu zberu dát, a nie je zakázané publikovať už vopred zozbierané dáta, môže orgán verejnej správy rozhodnúť o ponechaní publikovanej dátovej sady. Tým sa zabezpečí funkčnosť služieb, ktoré ju stále požívajú. Ďalej je nutné rozhodnúť o udržovaní dátovej sady, t.j. aby sa opravovali prípadné nedostatky nájdené v dátovej sade alebo nie. Túto skutočnosť treba aktualizovať v katalogizačnom zázname. V prípade že sa nahradí dátová sada s ukončenou údržbou novou, je vhodné túto informáciu tiež uviesť v katalogizačnom zázname a odkázať na novú dátovú sadu. Od momentu, keď nie je možné ďalej poskytovať dátovú sadu, dochádza k ukončeniu jej poskytovania. Navrhne sa plán na riadený zánik publikácie dát. Pokiaľ nie je dovolené publikáciu na základe legislatívy naďalej sprístupňovať, je potrebné zrušiť jej publikovanie do stanoveného dátumu. V oboch prípadoch bude aj naďalej evidovaná v katalógu, avšak už bude označená ako sada s vypršanou lehotou sprístupnenia.. 21.

(32) 5 Praktická časť: Publikácia dátovej sady Táto praktická kapitola sa zaoberá postupom a prípravou už vopred pozbieraných dát na dátovú sadu určenú k publikácii. Motiváciou k vytvoreniu tejto dátovej sady bolo prepojenie dvoch samostatných číselníkov, používaných v dvoch rôznych inštitúciách verejnej správy. Následné spojenie v novo vytvorenej dátovej sade uľahčí prácu týmto inštitúciám pri práci s obcami s rozšírenou pôsobnosťou.. 5.1 Dátová sada a jej význam Dátová sada obsahuje číselníky obcí s rozšírenou pôsobnosťou a ich názvami na území Českej republiky. ÚZIS používa pre obce s rozšírenou pôsobnosťou vlastný číselník, ktorý nie je totožný s číselníkom Českého štatistického úradu (ČSÚ). Táto dátová sada obsahuje priamu väzbu medzi oboma číselníkmi. Rovnako obsahuje aj identifikátory daných okresov a krajov, a doplňujúci údaj o poslednej zmene daného okresu. Obrázok popisuje prvotný návrh schémy pre dátovú sadu. Schéma je znázornená pomocou diagramu tried v jazyku UML. Hlavnou myšlienkou bolo prepojenie dvoch číselníkových entít pomocou väzobnej tabuľky.. Obr. 5.1: Diagram tried pre číselníky. 22.

(33) 5. Praktická časť: Publikácia dátovej sady. 5.2 Prevod dát do formátu CSV Zozbierané dáta sú vo formáte XLSX, t.j. štandardná tabuľka (napr. vytvorená v tabuľkovom softvéri Microsoft Excel). Publikované dáta v tomto formáte nie sú najvhodnejšie vzhľadom na čas potrebný pri ich strojovom spracovávaní. Bežne sa s tabuľkovým formátom môžeme stretnúť, nakoľko nie všetky zverejnené dátové sady je potrebné ďalej strojovo spracovávať. Najbližší možný formát, ktorý spĺňa túto podmienku je formát CSV. Vytvoril som nasledujúci jednoduchý skript v jazyku Python, slúži na prevod dát do koncového formátu. Skript je súčasťou prílohy. import xlrd import csv def csv_from_excel () : workbook = xlrd . open_workbook ( " orp precislovani . xlsx " ) sheet = workbook . sheet_by_name ( ’ List1 ’) sheet . cell_value (0 , 0) output_csv = open ( " orp - precislovani . csv " , " w " ) for i in range ( sheet . nrows ) : for j in range ( sheet . ncols ) : text = sheet . cell_value (i , j ) if isinstance ( sheet . cell_value (i , j ) , float ) : text = str ( int ( sheet . cell_value (i , j ) ) ) if j != sheet . ncols -1: text = text + ’ , ’ output_csv . write ( text ) output_csv . write ( ’\ n ’) output_csv . close (). 23.

(34) 5. Praktická časť: Publikácia dátovej sady. 5.3 Vytvorenie dátovej schémy pre dátovú sadu Pri publikácií dátovej sady sa musí vytvoriť súbor, ktorý dáta náležite vysvetľuje, t.j. katalogizačný záznam vo forme metadát. Metadáta existujú vo forme JSON dokumentu, obsahujúce objekt na najvyššej úrovni popisujúci tabuľku [12]. Katalogizačný záznam môže byť zverejnený vo viacerých katalógoch, zvýši sa tým informácia o existencii dátovej sady a dostupnosť pre čo najväčší okruh užívateľov. Štruktúra metadát odpovedá európskemu štandardu DCAT-AP založeného na slovníku dátového katalógu (DCAT) od spoločnosti World Wide Web Consortium. Hlavná výhoda DCAT-AP je zabezpečenie konzistentnosti poskytnutím štandardu na opis metaúdajov, ktoré uverejňujú portály v celej Európe. Obsahuje tiež širokú škálu názvov a využíva výrazy z iných slovníkov, najmä Dublin Core Metadata Initiative1 [13]. Súbor s metadátami sa skladá z dvoch častí. V prvej sa nachádzajú informácie o dátovej sade zložené z: • kontextu - obsahuje adresu definície slovníka, v našom prípade ešte predvolený jazyk použitý v súbore s metadátami, • url - uvádza sa v nej URL adresa súboru CSV, v ktorom je tabuľka uložená, relatívne cesta k umiestneniu súboru vzhľadom na metadáta, • názvu dátovej sady - názov musí byť krátky a presný, aby bolo jasné čo je obsahom dátovej sady, • popisu dátovej sady - text, ktorý detailnejšie popisuje obsah dátovej sady, o čom dáta vypovedajú, • zdroja - vypovedá o zdroji, z ktorého dáta pochádzajú, • kľúčových slov - kľúčové slová alebo značky popisujúce dátovú sadu, zdroj..., • vydavateľa - subjekt zodpovedný za sprístupnenie zdroja, typicky zahŕňa meno autora, organizácie..., 1. Kompletná špecifikácia je dostupná na oficiálnej stránke https://www. dublincore.org/specifications/dublin-core/. 24.

(35) 5. Praktická časť: Publikácia dátovej sady • licencie - dokument poskytujúci oficiálne povolenie na prácu so zdrojom, štandardne odkazuje na licenčný dokument, • dátumu zmeny - dátum poslednej zmeny spolu s príslušným formátom. V druhej časti sa nachádza popis schémy pre dátový súbor. Popisuje štruktúru tabuľky. Každý stĺpec musí mať jedinečný názov, typ a náležitý popis.. 25.

(36) 6 Záver Cieľom tejto práce bolo predstavenie problematiky otvorených dát, pochopiť ich základné princípy a rozdelenie. V prvých dvoch kapitolách sa zameriava na všeobecný popis otvorených dát, ich ukotvenie v zákone o poskytovaní spolu s ochranou osobných údajov a opisuje aktuálne situáciu v Českej republike so zdravotníckymi dátami. Sami sme boli svedkami, ako sa za posledný rok stali otvorené dáta populárnejšími kvôli pandémii koronavírusu. Na stranu štátu bol vyvíjaný veľký tlak, aby dáta boli správne a mali svoju výpovednú hodnotu. To by však nebolo možné vďaka spolupráci množstva zdravotníckych inštitúcií s prepracovanými plánmi od zberu až po publikáciu dát. V tretej a štvrtej kapitole sa zrekapitulovali dva podstatné tuzemské katalógy s otvorenými dátami, aj s obrázkovým príkladom. Bola predostretá a zhrnutá metodika pre publikáciu otvorených dát. Popisujú sa v nej potrebné kroky pre vytvorenie otvorenej dátovej sady určenej k publikácii. V praktickej časti bola navrhnutá a vykonaná časť procesov nevyhnutná pre prípravu dátovej sady k zverejneniu. Bol pochopený charakter a význam zozbieraných dát. Navrhol sa príslušný diagram, logické zhrnutie dát vo forme grafu. Dáta sa previedli do formátu CSV, použil sa na to skript v jazyku Python. Následne sa vytvorila dátová schéma popisujúca dátovú sadu. Otvorené dáta sa publikujú v čoraz väčšej miere, ich výhodou je prístupnosť k verejnosti. Dáta sú relevantné, niektoré časom zaniknú a niektoré budú naďalej aktualizované. Kvantita a využiteľnosť dát má každým rokom rastúcu tendenciu, čo je s výhľadom do budúcnosti pozitívny ukazovateľ.. 26.

(37) Bibliografia 1. BOČEK, Ján; ČEPICKÝ, Jáchym; MRÁČEK, Jakub. Jak otevírat data? Praha: Fond Otakara Motejla, 2014. isbn 978-80-87725-15-3. Dostupné tiež z: https://osf.cz/publikace/jak- oteviratdata/. 2. CHIGNARD, Simon. A brief history of Open Data [online]. Paris Innovation Review, 2013 [cit. 2020-12-05]. Dostupné z: http:// parisinnovationreview.com/articles-en/a-brief-historyof-open-data. 3. BERNERS-LEE, Tim. 5 Star Open Data [online]. 2015 [cit. 202012-10]. Dostupné z: https://5stardata.info/en/. 4. MÍŠEK, Jakub. Právní aspekty otevřených dat [online]. Brno, 2018 [cit. 2020-12-15]. Dostupné z: https://is.muni.cz/th/sqe7a/ rigo_opendata_final.pdf. Diz. pr. Právnická fakulta, Masarykova Univerzita. 5. MÍŠEK, Jakub. Ochrana osobních údajů a poskytování otevřených dat [online]. 2020 [cit. 2021-01-12]. Dostupné z: https://opendata. gov.cz/dokumenty:ochrana-osobn%C3%ADch-%C3%BAdaj%C5% AF-a-gdpr. 6. Ústav zdravotnických informací a statistiky ČR [online]. Wikipedia [cit. 2021-01-15]. Dostupné z: https : / / cs . wikipedia . org / wiki/%C3%9Astav_zdravotnick%C3%BDch_informac%C3%AD_a_ statistiky_%C4%8CR. 7. O Ústavu zdravotnických informací a statistiky ČR [online]. ÚZIS ČR [cit. 2021-04-12]. Dostupné z: https://www.uzis.cz/index. php?pg=o-nas. 8. KOMENDA, Martin; BULHART, Vojtěch; KAROLYI, Matěj; JARKOVSKÝ, Jiří; MUŽÍK, Jan; MÁJEK, Ondřej; ŠNAJDROVÁ, Lenka; RŮŽIČKOVÁ, Petra; RÁŽOVÁ, Jarmila; PRYMULA, Roman; MACKOVÁ, Barbora; BŘEZOVSKÝ, Pavel; MAROUNEK, Jan; ČERNÝ, Vladimír; DUŠEK, Ladislav. Complex Reporting of the COVID19 Epidemic in the Czech Republic: Use of an Interactive WebBased App in Practice. J Med Internet Res [online]. 2020, roč. 22, 27.

(38) BIBLIOGRAFIA č. 5, e19367 [cit. 2021-03-15]. issn 1438-8871. Dostupné z doi: 10.2196/19367. 9. O nás - Katalóg otevřených dat [online]. Katalog otevřených dat MZČR [cit. 2021-04-20]. Dostupné z: https://opendata.mzcr. cz/cs_CZ/about. 10. Metodická príručka pre povinné osoby – Ako zverejňovať otvorené dáta [online]. Slovensko.sk [cit. 2021-03-20]. Dostupné z: https:// www.slovensko.sk/_img/CMS4/Navody/Metodicka_prirucka_ pre_povinne_osoby.pdf. 11. Rozhraní katalogů otevřených dat: DCAT-AP-CZ [online]. Portál otevřených dat [cit. 2021-03-22]. Dostupné z: https://ofn.gov. cz/rozhran%C3%AD-katalog%C5%AF-otev%C5%99en%C3%BDchdat/2021-01-11/. 12. Metadata Vocabulary for Tabular Data [online]. The World Wide Web Consortium [cit. 2021-05-20]. Dostupné z: https://www.w3. org/TR/tabular-metadata/. 13. Data Catalog Vocabulary (DCAT) - Version 2 [online]. The World Wide Web Consortium [cit. 2021-05-20]. Dostupné z: https:// www.w3.org/TR/vocab-dcat/.. 28.

(39)