Banka ako podnikateľský subjekt

Bankovní institut vysoká škola Praha Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Banka ako podnikateľský subjekt

Bakalárska práca

Mária Šuľáková Apríl 2010

Bankovní institut vysoká škola Praha

Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie a spoločenských vied

Banka ako podnikateľský subjekt

Bakalárska práca

Autor: Mária Šuľáková

Vedúci práce: Ing. Dušan Križan

Banská Bystrica Apríl, 2010

VYHLÁSENIE

Prehlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

...

V Humennom, 30. 04. 2010 Mária Šuľáková

Poďakovanie

Vyjadrujem poďakovanie svojmu vedúcemu bakalárskej práce Ing. Dušanovi Križanovi za odborný prístup a vedenie bakalárskej práce.

Anotácia

Šuľáková Mária

Banka ako podnikateľský subjekt Bakalárska práca

Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Ing. Dušan Kriţan

Banská Bystrica, 2010

Cieľom tejto bakalárskej práce je priblíţiť problematiku komerčných bánk ako špecifických podnikateľských subjektov, vymedziť ich špecifické znaky v porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi.

Prvá kapitola je zameraná na postavenie komerčnej banky v bankovom systéme, jej charakteristiku podľa zákona. V ďalšej časti sú opísané funkcie bánk, jednotlivé bankové operácie, členenie, ciele komerčných bánk a napokon riziká súvisiace s podnikaním.

Druhá kapitola pojednáva o pravidlách obozretného podnikania bánk, ďalej sa venuje problematike bankového dohľadu, ktorého úlohou je vykonávať dozor nad dodrţiavaním týchto pravidiel.

Tretia kapitola popisuje plánovací a kontrolný systém v banke, organizáciu, orgány banky a marketing komerčnej banky.

Výsledkom bakalárskej práce je orientácia v problematike komerčných bánk.

Kľúčové slová: komerčná banka, pravidlá obozretného podnikania, bankový manaţment, bankový marketing

Annotation

Šuľáková Mária

Bank as a corporate subject The Bachelor thesis

Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Ing. Dušan Kriţan

Banská Bystrica, 2010

The aim of this work is to bring the issue of commercial banks as a corporate subjects, define their specific symbols in corpare with other corporate subjects.

The first chapter focuses the position commercial bank in banking system, her characteristics by law. In next part is decribe functions of banks, different banks operations, types, objectives commercial banks and the end risks connected with enterprising.

The second chapter discusses about prudential rules of banks, next talk about Bank Supervision that commission is doing control over these rules.

The third chapter describes plans and control system in bank, organization, organs in bank and marketing commercial bank.

As a result work is focus in problems of commercial banks.

Key words: commercial bank, prudential rules, bank management, bank marketing

Obsah

Úvod ... 8

1.Charakteristika a úlohy komerčnej banky ... 9

1.1 Postavenie komerčnej banky v bankovom systéme ... 9

1.1.1 Charakteristika banky podľa zákona ... 9

1.1.2 Významné a nezastupiteľné funkcie bánk ... 11

1.2 Bankové povolenie ... 12

1.3 Bankové operácie ... 13

1.3.1 Aktívne operácie komerčných bánk ... 13

1.3.2 Pasívne operácie komerčných bánk ... 15

1.3.3 Špecializované operácie komerčných bánk ... 17

1.4 Členenie komerčných bánk... 17

1.4.1 Členenie z hľadiska typu banky ... 18

1.4.2 Členenie z hľadiska vlastníctva ... 18

1.4.3 Členenie z hľadiska pôvodu kapitálu ... 18

1.5 Ciele podnikania bánk ... 19

1.6 Bankové riziká ... 20

2 Pravidlá obozretného podnikania bánk ... 23

2.1 Kapitálová primeranosť ... 23

2.1.1 Bazilejská dohoda o kapitáli ... 24

2.1.2 Pravidlá majetkovej angaţovanosti ... 25

2.2 Pravidlá likvidity ... 25

2.3 Povinné minimálne rezervy ... 26

2.4 Poistenie vkladov ... 26

2.4.1 Fond ochrany vkladov ... 27

2.4.2 Vyplácanie náhrad za nedostupné vklady ... 28

2.5 Informačná povinnosť bánk ... 28

2.6 Opatrenia proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti (,,Pranie špinavých peňazí“) ... 29

2.7 Bankový dohľad ... 30

3. Manažment a marketing komerčných bánk ... 33

3.1 Plánovanie ako podstata manaţmentu ... 33

3.1.1 Strategické plánovanie ... 33

3.1.2 Operatívne plánovanie ... 37

3.2 Organizácia komerčnej banky ... 38

3.2.1 Organizačná štruktúra komerčnej banky: ... 38

3.2.2 Orgány banky ... 39

3.3 Bankový marketing ... 39

3.3.1 Základné prvky a vývoj marketingu ... 39

3.3.2 Riadenie vzťahov so zákazníkmi ... 41

3.3.3 Meranie spokojnosti zákazníkov ... 42

3.3.4 Marketingová komunikácia ... 45

3.3.5 Komunikačný mix ... 46

Záver ... 48

Zoznam použitej literatúry ... 49

Zoznam grafov a obrázkov ... 51

Prílohy ... 52

8

Úvod

Banka je podnikateľským subjektom- podnikom a bankovníctvo je jednou z oblastí podnikania. Z toho vyplýva skutočnosť, ţe základným cieľom podnikania banky, podobne ako u iných podnikateľských subjektov je maximalizovať zisk.

Rozdielnosť však spočíva najmä v tom, ţe ponúkajú produkty peňaţného charakteru a na podnikanie vyuţívajú zväčša cudzie peňaţné prostriedky.

Ich právomocou je prijímať vklady a poskytovať úvery a zabezpečovať presun finančných prostriedkov od subjektov, ktoré majú prebytok peňaţných prostriedkov k subjektom, ktoré ich majú nedostatok.

Komerčné banky podliehajú prísnejšej regulácii, lebo ich problémy by mohli spôsobiť kolaps v celom bankovom systéme, a teda ohroziť ekonomiku daného štátu.

Cieľom mojej bakalárskej práce je predstaviť komerčnú banku, ako špecifický podnikateľský subjekt, ktorý má v porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi svoje špecifické črty a osobitosti.

Prvá kapitola popisuje postavenie komerčnej banky v dvojstupňovom bankovom systéme a jej charakteristiku podľa zákona o bankách. Ďalej vymedzuje najvýznamnejšie funkcie bánk, jednotlivé bankové operácie, členenie bánk podľa jednotlivých hľadísk a určuje ciele a riziká, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou.

Druhá kapitola rozoberá pravidlá, ktoré je nutné dodrţiavať a úlohy bankového dohľadu, ktorý vykonáva dozor nad dodrţiavaním pravidiel obozretného podnikania bánk.

Tretia kapitola sa venuje plánovaniu, ktoré je podstatnou funkciou manaţmentu, rozoberá plánovací a kontrolný systém v banke, určuje plány na dosiahnutie stanovených cieľov komerčnej banky. Ďalej popisuje organizačnú štruktúru a orgány banky a v poslednej časti sa venuje problematike bankového marketingu.

Poslednou časťou práce je záver, kde je zhodnotená celá práca a zoznam pouţitej literatúry.

9

1. Charakteristika a úlohy komerčnej banky

1.1 Postavenie komerčnej banky v bankovom systéme

Bankový systém predstavuje súhrn bánk, ktoré pôsobia v určitom teritóriu (štáte), ich vzájomné väzby a väzby k okoliu¹.

Bankový systém spravidla tvorí centrálna (ústredná, ceduľová) banka a sieť komerčných (obchodných) bánk. Podľa inštitucionálneho oddelenia centrálnej banky od komerčných bánk ho moţno rozdeliť na²:

 Jednostupňový bankový systém – jedna banková inštitúcia plní zároveň funkciu aj centrálnej aj komerčnej banky.

 Dvojstupňový bankový systém – funkcie a ciele centrálnej banky sú odlišné od funkcií a cieľov komerčných bánk

V dvojstupňovom bankovom systéme tvorí prvý stupeň centrálna banka. U nás je to Národná banka Slovenska. Jej hlavnou úlohou je udrţiavať cenovú stabilitu, bezpečnosť a efektívnosť bankového systému. Vykonáva aj dohľad nad bankami.

Druhý stupeň tvoria komerčné banky. Sú orientované komerčne, teda ich hlavným cieľom je na rozdiel od centrálnej banky dosahovanie zisku.

1.1.1 Charakteristika banky podľa zákona

Banka vykonáva svoju činnosť na základe zákona. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov.

Podľa tohto zákona moţno banku definovať ako právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky, zaloţenú ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady, poskytuje úvery a na výkon týchto činností má udelené bankové povolenie³.

Komerčné (obchodné) banky sú jediné finančné inštitúcie, ktoré sú oprávnené prijímať vklady a poskytovať úvery.

1 Horvátová, E. Operácie komerčných bank. 1. vyd. Bratislava: EKONÓM, 2007. 160 s. ISBN 978-

80-225-2386-8

2 Beňová, E. a kol. Financie a mena. 2. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2007. 391 s. ISBN 978-80- 8078-142-2

3 Zákon č. 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2, ods. 1

10

Vklady predstavujú dočasne zverené prostriedky, ktoré sú záväzkom banky voči vkladateľovi na ich výplatu.

Nasledujúci graf znázorňuje prírastok resp. úbytok bankových vkladov na Slovensku od júla 2008 do decembra 2009. Najvyšší nárast vkladov bol ku koncu roka 2008, keď sa blíţilo zavedenie eura na Slovensku a banky získali vklady ponukou výhodných úrokov a jednoduchou premenou z korún na eurá.

Graf č.1

Zdroj: http://financie.etrend.sk/investicie/predeurove-vklady-v-bankach-zostali.html

Úvery predstavujú dočasne poskytnuté prostriedky v akejkoľvek forme a iné pohľadávky banky vrátane faktoringu a forfajtingu.

Cenou úveru je úrok. Rozdiel medzi úrokmi, ktoré banka inkasuje z úverov a úrokmi, ktoré platí z vkladov jej prinášajú zisk.

Okrem týchto dvoch základných činností môţu banky vykonávať aj ďalšie činnosti, a to v takom prípade, ak ich majú uvedené v bankovom povolení.

11 Medzi ďalšie činnosti moţno zaradiť⁴:

 Platobný styk a zúčtovanie,

 Investovanie do cenných papierov na vlastný účet,

 Vykonávanie správy pohľadávok a cenných papierov klienta vrátane súvisiaceho poradenstva,

 Obchodovanie na vlastný účet s finančnými nástrojmi peňaţného a kapitálového trhu,

 Poskytovanie záruk, otváranie akreditívov,

 Hypotekárne obchody,

 Finančný lízing a finančné sprostredkovanie,

 Poskytovanie poradenských sluţieb a bankových informácií,

 Uloţenie a správa cenných papierov, prenájom bezpečnostných schránok,

 Vykonávanie funkcie depozitára a zmenárenskej činnosti

1.1.2 Významné a nezastupiteľné funkcie bánk

1. finančné sprostredkovanie 2. emisia bezhotovostných peňazí 3. platobný styk a zúčtovanie Finančné sprostredkovanie

Uskutočňuje sa na finančnom trhu. Ide o presun finančných prostriedkov od subjektov, ktoré majú prebytok finančných prostriedkov k subjektom, ktoré ich majú nedostatok.

Banky vykonávajú finančné sprostredkovanie na ziskovom princípe⁵:

- z poţičaných peňaţných prostriedkov si účtujú väčší úrok, ako sami platia za poţičanie si týchto peňazí

- umiestňujú získaný kapitál na miesto, ktoré prináša najvyššie zhodnotenie

Prostredníctvom finančného sprostredkovania dochádza k transformácii kapitálu z týchto hľadísk⁶:

4 Zákon č. 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 ods. 2

5 Serenčéš P. a kol.: Bankové operácie. 1. vyd. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2008.

254 s. ISBN 978-80-8069-993-2

12

kvantitatívna transformácia – znamená, ţe banky získavajú vklady od vkladateľov a poskytujú úvery v rôznych nomináciách

časová transformácia – spočíva v rôznej splatnosti záväzkov a pohľadávok

teritoriálna transformácia – ide o smerovanie zdrojov z oblasti ich relatívneho prebytku do oblastí ich relatívneho nedostatku

transformácia rizika – ide o moţnosť diverzifikácie rizika do rôznych foriem aktív, v dôsledku čoho je riziko banky ako sprostredkovateľa niţšie ako riziko jednotlivej operácie banky

menová transformácia – vyjadruje moţnosť prijímať zdroje v inej mene, ako sa poskytujú úvery.

Platobný styk a zúčtovanie

Prostredníctvom platobného styku sa realizujú platby medzi ekonomickými subjektmi.

Platobný styk sa môţe uskutočniť prostredníctvom:⁷

a) hotovostnej platby – jedná sa o hotovostný platobný styk, ktorý zabezpečuje presun platidiel od jedného subjektu k druhému aj bez účasti bánk

b) prevodným príkazom – ide o bezhotovostný platobný styk, ktorý sa realizuje výlučne prostredníctvom bánk a systémov pre vedenie účtov klientov. Zabezpečuje platobný styk a zúčtovanie na týchto účtoch.

1.2 Bankové povolenie

O udelení bankového povolenia rozhoduje u nás Národná banka Slovenska (ďalej NBS)⁸. Ţiadosť o udelenie bankového povolenia predkladá NBS, posudzuje sa pôvod a štruktúra vlastných zdrojov banky, ako aj pripravenosť jej činnosti po technickej a organizačnej stránke. Na udelenie bankového povolenia musia byť splnené určité podmienky:

6 Beňová, E. a kol. Financie a mena. 2. vyd.Bratislava: IURA EDITION,2007.391s.ISBN 978-80- 8078-142-2

7 Horniaková, Ľ.; Čunderlík, Ľ..1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta,Vydavateľské oddelenie, 2009. 156 s. ISBN 978-80-7160-278-1

8 Zákon č. 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 7

13

Výška peňaţného vkladu základného imania komerčnej banky musí byť v hodnote 16 596 959 € (500 miliónov Sk) a ak vykonáva hypotekárne obchody 33 193 918 € (1 miliarda Sk)

Prehľadný a dôveryhodný pôvod peňaţných prostriedkov vloţených do základného imania,

Spôsobilosť a vhodnosť, občianska bezúhonnosť, dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované za členov štatutárneho orgánu a dozornej rady a za vedúcich zamestnancov banky,

Obchodný plán (schopnosť banky obstáť v silnej konkurencii)

Preukázanie finančnej schopnosti akcionárov, ktorí zakladajú banku, preklenutie prípadnej nepriaznivej finančnej situácie banky

Iné podmienky

Ak ţiadateľ nesplní niektoré z podmienok, NBS jeho ţiadosť zamietne. Povinnosťou banky pre začatím jej činnosti je preukázať NBS splatenie peňaţného vkladu do základného imania v plnej výške, technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených bankových činností.

Bankové povolenie sa vydáva na dobu neurčitú, nie je moţné ho prevodiť na iný subjekt, ani neprechádza na právneho nástupcu.

Na základe rozhodnutia môţe NBS obmedziť alebo rozšíriť výkon niektorých bankových činností. Povinnosťou banky je tieţ informovať NBS o zmenách stanov.

1.3 Bankové operácie

1.3.1 Aktívne operácie komerčných bánk

Aktívne operácie sú tie činnosti, v dôsledku ktorých sa mení objem aktív.

Prostredníctvom aktívnych obchodov banka vyuţíva získané zdroje na rôzne aktívne obchody. Pri týchto operáciách je banka v postavení veriteľa. Väčšinu aktívnych obchodov tvoria úverové operácie.

Podľa lehoty splatnosti úverov členíme úverové operácie na:

- krátkodobé a strednodobé úvery – lehota splatnosti je do 4 rokov. Sem patrí kontokorentný, spotrebný, sezónny, lombardný úver a zmenkové úvery – akceptačný, avalový a eskontný úver.

14

- dlhodobé úvery s lehotou splatnosti nad 4 roky napr. emisná pôţička, úverový úpis, hypotekárne, komunálne, investičné a stavebné úvery.

Poskytovanie úverov bankou, patrí medzi jej hlavné aktívne bankové obchody, ktoré zabezpečujú banke rozhodujúcu časť zisku. Súčasne sú to najrizikovejšie bankové činnosti v dôsledku ktorých banky často zaznamenávajú straty⁹.

Vývoj nesplácaných úverov na Slovensku a percentuálny podiel počas minulého roka je znázornený na nasledujúcich grafoch. Ako najproblémovejšie medzi úvermi vykazoval bankový sektor ku koncu roka kreditné karty a spotrebné úvery taktieţ bezúčelové úvery.

K rastu podielu nesplatených bankových úver prispel najmä podnikový sektor, u obyvateľstva sa počet nesplácaných (zlyhaných) úverov na bývanie sa zvýšil len mierne keďţe klienti sú motivovaní splácať úver tým, ţe zaň ručia nehnuteľnosťou, v ktorej bývajú¹⁰.

Graf: vývoj zlyhaných úverov (v mil. eur, stav k 31.12.2009, podľa typu úveru)

Prameň: NBS

http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2010/cislo-5/bankarov-tazia-zlyhane-uvery.html

9 Serenčéš, P. a kol.: Bankové operácie. 1. vyd. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2008.

254 s. ISBN 978-80-8069-993-2

10 Mravcová, J. Bankárov ťaţia zlyhané úvery. [online].03.02.2010cit. [2010-04-23].Dostupné na internete: http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2010/cislo-5/bankarov-tazia-zlyhane-uvery.html

15 Graf č. 3: podiel na zlyhaných úveroch

Prameň: NBS

http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2010/cislo-5/bankarov-tazia-zlyhane-uvery.html

1.3.2 Pasívne operácie komerčných bánk

Pasívne operácie sú tie činnosti, v dôsledku ktorých sa mení objem pasív. Predstavujú spôsob ako získať zdroje komerčných bánk. Banky majú vlastné zdroje, ktoré predstavujú kapitál komerčnej banky a cudzie zdroje.

Cudzie zdroje predstavujú často aţ 95 % podielu na celkových zdrojoch, s ktorými banky vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť. Banka získava cudzie zdroje prostredníctvom vkladových operácií – to sú primárne zdroje a prostredníctvom operácií na medzibankovom trhu – sekundárne zdroje.

Vkladové operácie – primárne zdroje

- bežné účty – sú najlacnejšou formou zdrojov pre banku lebo sú nestabilné a splatné na videnie, slúţia na zabezpečenie beţného platobného styku klientov,

- termínované a úsporné vklady – počas stanovenej lehoty klient nemá moţnosť disponovať svojimi finančnými prostriedkami, v prípade predčasného výberu platí sankciu,

- devízové účty a vklady – predstavujú beţné účty a termínované vklady vedené v cudzej mene

- emitované dlhopisy a vkladové certifikáty – sú najstabilnejším zdrojom pre banku Na nasledujúcom grafe je znázornená štruktúra vkladov v roku 2008 a 2009.

16 Graf č. 4

Zdroj: http://financie.etrend.sk/investicie/predeurove-vklady-v-bankach-zostali.html

Operácie na medzibankovom trhu – sekundárne zdroje Na medzibankovom trhu sa vykonávajú obchody:

1. medzi komerčnou bankou a centrálnou bankou 2. medzi komerčnými bankami navzájom

1. Medzi komerčnou bankou a centrálnou bankou rozoznávame obchody:

- sterilizačné – naopak komerčné banky vkladajú dočasne voľné finančné prostriedky na zhodnotenie v centrálnej banke

- refinančné – slúţia na refinancovanie komerčných bánk prostredníctvom zdrojov centrálnej banky najmä vtedy, ak potrebujú doplniť likvidné prostriedky, napríklad na zabezpečenie nerušeného priebehu platobného styku. Pôţičky, ktoré poskytuje centrálna banka sú zabezpečené cennými papiermi z portfólia komerčnej banky.

K sekundárnym obchodom s cennými papiermi, ktoré banky vykonávajú na medzibankovom trhu patria:

repo obchody – predstavujú predaj cenných papierov centrálnou bankou a ich neskoršiu kúpu

reverzné repo obchody – majú opačný priebeh, ide o nákup cenných papierov centrálnou bankou a ich neskorší predaj

repo tendre - delíme na refinančné a sterilizačné

17

switching – predstavuje obchodovanie s cennými papiermi, ktoré majú rôznu lehotu splatnosti

2. Obchody medzi komerčnými bankami :

Komerčné banky sa snaţia lepšie zhodnocovať finančné prostriedky, tým, ţe ich poţičiavajú iným bankám. Na medzibankovom trhu uskutočňujú transakcie díleri na účet komerčnej banky.

1.3.3 Špecializované operácie komerčných bánk

Faktoring – je odkúpenie krátkodobých pohľadávok, ktoré vyplývajú z predaja tovarov a sluţieb bankou a sú splatné do jedného roka. Ide o bezgresné odkúpenie pohľadávky, čo znamená, ţe ak je dlţník nesolventný, banka nemôţe poţadovať peňaţné plnenie od pôvodného majiteľa pohľadávky.

Forfaiting – je odkúpenie strednodobých a dlhodobých pohľadávok, ktoré majú splatnosť od 1 do 7 rokov. Charakteristickými znakmi sú úplné prevzatie pohľadávky, vylúčený spätný postih, vysoké náklady vzhľadom na vysoké riziká prevzatia pohľadávok.

Poskytovanie bankových záruk – vykonávajú špecializované záručné banky, ale i komerčné banky. Za poskytovanie záruk si banky účtujú poplatky.

Depotné operácie – predstavujú úschovu a správu cenných papierov. Úschova a správa depozita súvisí s poskytovaním bankových sluţieb, ktoré vyplývajú z vlastníctva cenných papierov napríklad banka zabezpečuje výplatu kupónových výnosov pre klienta, inkaso dividend, poskytovanie informácií o stave a účtoch a podobne.

Poručnícke, zverenecké a správcovské operácie – finančné operácie, ktoré vykonávajú banky s cudzími finančnými prostriedkami, nepredstavujú pre banku ţiadne riziko.

Zverenecké služby – uskutočňujú sa prostredníctvom 2 základných typov účtov.

Vlastných zvereneckých účtov a zmocneneckých účtov.

1.4 Členenie komerčných bánk

Komerčné banky moţno členiť podľa nasledujúcich kritérií¹¹:

11 Horvátová, E. Bankovníctvo.1. vyd. Bratislava: SÚVAHA, spol. s r. o., 2000. ISBN 80-88727-42-1

18

1) podľa typu banky – na univerzálne a špecializované 2) podľa vlastníctva – na štátne, súkromné a druţstevné 3) podľa pôvodu kapitálu – na domáce a zahraničné

1.4.1 Členenie z hľadiska typu banky

univerzálne banky – majú rozhodujúce postavenie na trhu, orientujú sa na poskytovanie všetkých druhov produktov. Univerzalizácia bánk predstavuje určité riziká, lebo môţe viesť k monopolnému postaveniu bánk na trhu.

špecializované banky – špecializácia bánk má svoje kladné aj záporné stránky. Môţe sa orientovať na:

na určité typy produktov a operácií – tak vzniká napríklad záručná banka poskytujúca bankové záruky, hypotekárne, komunálne banky poskytujúce hypotekárne a komunálne úvery.

na určité skupiny klientov – zaraďujeme sem napríklad sporiteľne, banky poskytujúce úvery poľnohospodárstvu.

na určitú fázu sprostredkovania – jedna skupina subjektov sa orientuje na získavanie zdrojov a iné subjekty na umiestňovanie týchto zdrojov

na určitú geografickú oblasť

1.4.2 Členenie z hľadiska vlastníctva

štátne banky – sú vo vlastníctve štátu. Štát zakladá banky, ktoré majú za úlohu presadiť svoje záujmy v oblastiach, ktoré nie sú pre súkromný sektor zaujímavé, napríklad poskytovanie štátnych záruk za úvery.

druţstevné banky – fungujú na princípoch druţstevného podielového vlastníctva

súkromné banky – majú rôzne právne formy – bankový dom jedného majiteľa, akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným. V súčasnosti je však najrozšírenejšou organizačnou formou akciová spoločnosť.

1.4.3 Členenie z hľadiska pôvodu kapitálu

zahraničné banky – majú formu pobočky zahraničnej banky, reprezentácie (zastúpenia) , zmiešanej banky alebo poskytovania bankových a finančných sluţieb cez hranice v rámci Európskej únie.

19

pobočka zahraničnej banky – je samostatným podnikateľským subjektom, ktorý bankové operácie vykonáva vo vlastnej mene a na vlastný účet. Povolenie pôsobiť ako banka získava na základe splnenia základných poţiadaviek, ktoré sa v jednotlivých krajinách poţadujú na udelenie bankového povolenia.

filiálky – predstavujú samostatné právne subjekty, ktoré majú vlastný kapitál a podnikajú vo vlastnom mene a na vlastný účet. Prostredníctvom kontrolného balíka akcií filiálky často kontroluje ich materská alebo iná banka. Ak materská spoločnosť nemá kontrolu nad takouto bankou, jedná sa o afiláciu.

reprezentácia zahraničnej banky – predstavuje organizačnú zloţku materskej banky v zahraničí. Nemá vlastnú právnu subjektivitu, teda nemôţe podnikať a ani samostatne vykonávať bankové operácie vo vlastnom mene a na vlastný účet. Jej úloha spočíva v reprezentovaní materskej banky v zahraničí, nadväzovaní obchodných kontaktov, sprostredkúvaním vzťahov medzi podnikateľskými subjektmi a materskou bankou a taktieţ dohliada na plnenie finančných a obchodných podmienok.

1.5 Ciele podnikania bánk

Banky, podobne ako všetky ostatné podnikateľské subjekty, vykonávajú svoju činnosť s cieľom dosiahnuť dlhodobý zisk a rast trhovej hodnoty banky. Tieto strategické ciele moţno dosiahnuť plnením čiastkových cieľov medzi ktoré patrí solventnosť, likvidita a rentabilita¹².

Solventnosť – predstavuje platobnú schopnosť banky uhrádzať zo svojich príjmov beţné náklady v prípade straty.

Likvidita – je schopnosť dodrţať zmluvné záväzky v termíne ich splatnosti, teda predstavuje platobnú schopnosť banky.

Likvidita aktíva znamená schopnosť premeny na peňaţnú hotovosť. Hotovosť predstavuje najuniverzálnejší druh aktíva, ktorým môţe dlţník okamţite splatiť svoj záväzok voči veriteľovi. Najmenej likvidné sú strednodobé a dlhodobé úvery a vlastný majetok banky (budovy, zariadenia).

Ak banka stratí schopnosť plniť svoje záväzky alebo len obmedzí vyplácanie vkladov, stráca tým dôveru verejnosti, čo môţe v konečnom dôsledku viesť aţ k jej zániku.

12 Serenčéš P. a kol.: Bankové operácie.1.vyd. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2008.

254 s. ISBN 978-80-8069-993-2

20 Rentabilita

Rentabilné hospodárenie je také, pri ktorom sú výnosy vyššie neţ náklady a banka dosahuje zisk.

Medzi výnosy banky patria najmä prijaté úroky t. j. všetky úroky, ktorá banka zinkasovala za poskytnuté úvery a vklady uloţené v iných bankách, prijaté poplatky a provízie, výnosy z devízových operácií a výnosy z cenných papierov

Náklady banky tvoria predovšetkým platené úroky, odpisy neobeţného majetku, prevádzkové náklady, náklady na devízové operácie a operácie s cennými papiermi.

Výšku zisku ovplyvňuje ekonomická situácia v danej krajine, inflácia, sústava daní a základná úroková sadzba centrálnej banky tzv. diskont.

Na Slovensku v roku 2009 vplyvom nepriaznivej ekonomickej situácie sa viacero bánk dostalo do strát. Spomalenie ekonomického rastu, problémy dcérskych spoločností, zvýšenie počtu nesplácaných úverov a strata príjmov z kurzových transakcií v dôsledku zavedenia eura na Slovensku spôsobili, ţe zisky celého bankového sektora sa v priemere prepadli o polovicu takmer na 280 miliónov eur¹³.

Zisk banky je základným ukazovateľom hospodárenia bánk. Najvýznamnejšie ukazovatele ziskovosti sú ROA - rentabilita aktív (Return on Assets) a ROE - rentabilita kapitálu (Return on Equity).

ROA vypočítame ako pomer hrubého zisku a celkových aktív banky., ROE ako pomer čistého zisku a kapitálu banky.

1.6 Bankové riziká

,,Základom bankového podnikania je riešenie konfliktu medzi rizikom, ziskom a likviditou v čase.“ Napríklad zvyšovanie likvidity banky je často na úkor zisku,

13 Mravcová, J. Banky: rok nečasu.[online].31.3.2010cit. [2010-04-13].Dostupné na internete:

http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2010/cislo-13/banky-rok-necasu.html

21

zvyšovanie zisku na úkor likvidity je spojené s výrazným rizikom, ktoré môţe viesť k úpadku banky.“¹⁴

Banka musí hľadať vhodnú kombináciu rizikovosti a ziskovosti, lebo ak obmedzí rizikové operácie, poklesne jej aj zisk.

Bankové riziká môţeme rozdeliť do týchto skupín¹⁵:

1. riziko likvidity – predstavuje neschopnosť banky včas splniť svoje záväzky

2. úverové (kreditné) riziko – znamená riziko straty, v tom prípade ak protistrana nebude schopná splatiť svoje záväzky v čase ich splatnosti.

3. úrokové riziko – vzniká pri pohyboch úrokovej miery

4. cenové (investičné) riziko -zahŕňa aj akciové a komoditné riziko – plynie zo zmeny hodnoty finančných nástrojov

5. devízové riziko (kurzové riziko, riziko zahraničnej meny)

6. transakčné riziko – vzniká vykonávaním všetkých bankových činností a ponuky všetkých produktov bánk.

7.strategické riziko – riziko rozhodovania, nastáva pri nezlučiteľnosti strategických cieľov banky a zdrojov, ktoré sú určené na ich dosiahnutie.

8. regulačné riziko – súvisí s moţným porušením interných predpisov banky, všeobecne záväzných právnych predpisov, ukladanie sankcií za ich porušenie.

Súhrn transakčného, strategického a regulačné rizika tvorí operačné (operatívne) riziko.

9. reputačné riziko – vzniká ak sa vyskytnú predchádzajúce riziká, negatívne vplýva na obchodné meno a dobrú povesť banky

10. systémové riziko – znamená, ţe prípadný úpadok jednej veľkej banky, môţe viesť k následnému úpadku ďalších bánk a ohroziť tak fungovanie celého bankového systému.

14 Beňová, E. a kol. Financie a mena. 2. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2007. 391s. ISBN 978-

80-8078-142-2

15 Horniaková, Ľ.; Čunderlík, Ľ. 1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Vydavateľské oddelenie, 2009. 156 s. ISBN 978-80-7160-278-1

22

Za hlavné zdroje bankových rizík moţno povaţovať¹⁶: - nedostatočnú diverzifikáciu aktív a pasív banky, - nedostatočnú likviditu banky,

- postoj banky k riziku,

- vplyvy ekonomického prostredia napr. rast konkurencie

,,Môţeme vidieť, ţe banka je vystavená celému radu faktorov, ktoré robia jej činnosť rizikovou. Preto je nevyhnutné, aby sa banky zameriavali na riadenie bankových rizík a snaţili sa eliminovať ich negatívne dopady na jej hospodárenie. Riadením rizík sa rozumie ich identifikácia, meranie a vyhodnocovanie, sledovanie a prípadne prijímanie takých rozhodnutí, ktoré vedú k obmedzovaniu podstupovaných rizík.“¹⁷

16 Kočišová, K.; Vokorokosová, R. Manaţment bankových operácií. 1. vyd. Košice: Elfa, s. r. o., 2009. 184 s. ISBN 978-80-8086-118-6

17 Kočišová, Kristína; Vokorokosová, Renáta. Manaţment bankových operácií. 1. vyd. Košice:

Elfa, s. r. o., 2009. 184 s. ISBN 978-80-8086-118-6

23

2 Pravidlá obozretného podnikania bánk

Banka môţe začať realizovať svoju podnikateľskú činnosť po udelení bankovej licencie a po splnení poţiadaviek stanovených NBS. Ich cieľom je zabrániť úpadku bánk, a v konečnom dôsledku aj kolapsu celého bankového systému. Tieto pravidlá zasahujú do všetkých oblastí činnosti bánk. Patria sem predovšetkým:

• primeranosť kapitálu,

• primeranosť likvidity,

• povinné minimálne rezervy,

• rezervy a opravné poloţky,

• poistenie vkladov,

• povinnosť poskytovať informácie bankovému dohľadu,

• pravidlá ochrany pred nelegálnymi praktikami (napr. opatrenia proti praniu špinavých peňazí).

2.1 Kapitálová primeranosť

Keďţe kapitál sa povaţuje za najvhodnejší zdroj krytia prípadných strát, má pre banku obrovský význam. Kapitál predstavuje vlastný zdroj, preto jeho pouţitie na krytie prípadných strát dopadá priamo na akcionárov banky. Z kapitálu je moţné kryť prípadné vzniknuté straty z aktív a neohroziť tým vklady klientov.

Vzhľadom k významu kapitálu má banka stanovenú minimálnu výšku základného kapitálu, jeho absolútna výška však nevypovedá o jeho schopnosti kryť straty, ktoré plynú z portfólia banky, čo bolo dôvodom vzniku ukazovateľa kapitálovej primeranosti.

Ak má ukazovateľ kapitálovej primeranosti vysokú hodnotu znamená to nízku výnosovosť banky a naopak nízky ukazovateľ predstavuje vysokú rizikovosť pri podnikaní.

Kapitálová primeranosť znamená pre banku povinnosť udrţovať určitú minimálnu výšku kapitálu vzhľadom k objemu a rizikovosti vlastných aktív. Minimálna hodnota kapitálovej primeranosti, ktorú musia banky udrţovať predstavuje 8 %. Nedodrţaním tohto limitu je signálom, ţe banka má problémy. Banke je uloţené opatrenie k náprave alebo zavedená nútená správa.

24

,,Kapitálová primeranosť predstavuje ohodnotenie bezproblémového fungovania finančnej inštitúcie v budúcnosti, t. j. je ukazovateľom finančnej sily a dôveryhodnosti finančnej inštitúcie.“¹⁸

Kapitál banky tvoria tri základné zloţky Tier 1, Tier 2 a Tier 3. Toto vrstvenie kapitálu pre potreby kapitálovej primeranosti vyjadruje ako sú jednotlivé vrstvy schopné kryť straty.

Najvyššiu schopnosť krytia strát má zloţka Tier 1, ktorá predstavuje vlastné zdroje banky.

Niţšiu schopnosť krytia majú zloţky Tier 2 a Tier 3, lebo zahŕňajú aj cudzie zdroje – podriadený dlh a rezervy.

Základné funkcie vlastného kapitálu banky¹⁹:

1. Funkcia financovania – je najvýraznejšia pri zaloţení banky, keď sa vlastný kapitál vyuţíva na nákup budov, zariadenia a vykonávanie vlastných obchodov.

2. Funkcia krytia strát – ak nastane nečakaný výber vkladov môţe banka, ktorá má dostatočne vysoký kapitál, kryť tieto straty zníţením vlastného kapitálu, a tak ostať aj naďalej solventnou.

3. Funkcia vytvárania dôvery – dostatočná výška vlastného kapitálu banky, zvyšuje u klientov dôveru, taktieţ zaručuje stabilitu a prispieva k budovaniu dobrého mena banky.

Kapitálovú primeranosť môţu banky dodrţať 2 nástrojmi:

- zníţením podielu rizikových aktív - zvýšením vlastného kapitálu

2.1.1 Bazilejská dohoda o kapitáli

Prijal ju bazilejský výbor pre bankový dohľad²⁰ na regulovanie minimálnych poţiadaviek na tvorbu vlastného kapitálu banky a riadenie rizík. Označuje sa ako Basel I. Táto dohoda bola revidovaná Novou Bazilejskou dohodou o kapitáli tzv. Basel II. z dôvodu rýchlo sa rozvíjajúceho bankového trhu i jeho produktov, ktoré Basel I. uţ nebol schopný pokryť.

18 Serenčéš P. a kol.: Bankové operácie. 1. vyd. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2008.

254 s. ISBN 978-80-8069-993-2

19 Serenčéš P. a kol.: Bankové operácie.1.vyd. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2008.

254 s. ISBN 978-80-8069-993-2

20 Bazilejský výbor pre bankový dohľad- medzinárodný výbor, ktorého úlohou je vytvorenie medzinárodného systému univerzálneho bankového dohľadu a rozvoj spolupráce pri vypracovávaní jednotných poţiadaviek na podnikanie bánk.

25

Basel II. je rozsiahlym dokumentom obsahujúcim matematické modely výpočtu rizík pri bankovom podnikaní (pozri kap. !) . Z tohto dôvodu bol prevzatý do právneho poriadku SR opatrením NBS²¹, ktorého súčasťou sú Smernica 2006/48/ES a o začatí a vykonávaní činnosti úverových inštitúcií (bánk) a Smernica č. 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných a úverových inštitúcií (bánk). Tieto smernice boli implementované do zákona o bankách k 1.1.2007.

2.1.2 Pravidlá majetkovej angažovanosti

Majetková angaţovať pred 1.1.2007 označovaná ako úverová angaţovanosť. Názov sa zmenil z dôvodu implementácie Novej Bazilejskej dohody o kapitáli.

Znamená súhrn súčasných a budúcich pohľadávok banky a iných jej majetkových práv.

Úlohou bánk je nepretrţite sledovať a zabezpečovať , aby ich majetková angaţovať neprekročila opatrením NBS a zákonom²² pomer majetkovej angaţovanosti k ich vlastným zdrojom. V opačnom prípade je banka povinná oznámiť túto skutočnosť NBS, ktoré určí banke obdobie na vykonanie potrebných náprav.

2.2 Pravidlá likvidity

Pod pojmom likvidita sa rozumie schopnosť banky na poţiadanie splácať svoje záväzky voči vkladateľom včas a v plnej výške, čiţe premieňať aktíva na peňaţné prostriedky.

Keďţe likvidnosť aktív je protipólom k ich výnosnosti, jedným zo základných cieľov bankového riadenia je nájsť optimálny vzťah medzi zaistením likvidity a zvyšovaním rentability. Vzhľadom k tomu, ţe podnikateľské subjekty uprednostňujú rentabilitu, cieľom pravidiel likvidity je vyvíjať tlak na bezpečnosť pri podnikaní a dôveryhodnosť bánk.

Tieto opatrenia ukladajú komerčným bankám vytvárať postupy merania a sledovania likvidnej pozície v 3 základných oblastiach.

1. oblasť čistých peňaţných tokov a likvidnej pozície - banka meria a sleduje príliv a odliv peňaţných prostriedkov,

2. oblasť riadenia likvidity v hlavných menách – banka ma vytvorené postupy, ktoré umoţňujú meranie a sledovanie likvidity v hlavných menách, s ktorými banka pracuje

21 Opatrenie NBS č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a poţiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a poţiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi

22 Zákon č. 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 33e

26

3. oblasť prístupu na trh – kde banka hodnotí pravidelné kontakty s významnými veriteľmi, korešpondenčnými bankami a sleduje moţnosť financovania svojich aktív

2.3 Povinné minimálne rezervy

Význam vytvárania povinných minimálnych rezerv spočíva v tom, ţe zaisťujú plynulosť medzibankového platobného styku, teda zvyšujú likviditu banky. Sú prostriedkami, ktoré musí mať banka uloţené na účte v centrálnej banke. Ich výška sa určuje percentom z primárnych vkladov banky.

Pravidlá tvorby opravných položiek a rezerv

Na krytie očakávaných strát vytvárajú banky rezervy a opravné poloţky.

2.4 Poistenie vkladov

Poistenie vkladov je dôleţitým prvkom bankovej regulácie. Môţe byť realizované na povinnom alebo dobrovoľnom princípe alebo kombinovane.

Má 2 aspekty²³:

- sociálny aspekt – spočíva v čiastočnej alebo kompletnej kompenzácii strát vkladateľov

- ekonomický aspekt- spočíva v stabilizácii bankového systému a vo zvýšení konkurencieschopnosti bánk

Základným cieľom poistenia vkladov je ochrana vkladateľov.

Celý systém ochrany vkladov fyzických osôb uloţených v bankách a pobočkách zahraničných bánk a poskytovanie náhrad za tieto vklady v prípade, ak sa stanú nedostupnými sú upravené v zákone²⁴.

Vkladom rozumieme peňaţné prostriedky, ktoré zverili fyzické osoby bankám a sú záväzkom banky voči vkladateľovi na ich vyplatenie vrátane úroku. Podmienkou pre zahrnutie vkladu do systému poistenia vkladov je, ţe musí ísť o neanonymné vklady, pri ktorých sa uvádza meno, priezvisko, adresa, dátum narodenia a rodné číslo.

23 Kašparovská, Vlasta. a kol. Řízení obchodních bank – vybrané kapitoly. 1. vyd. Praha: C. H. Beck,

2006.340 s. ISBN 80-7179-381-7, str.

24 Zákon č. 118/1996 o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

27

Výnimkou sú vklady fyzických osôb-podnikateľov, ktoré sú zriadené za účelom podnikania a anonymné vklady.

Nedostupným vkladom sa rozumie:

1. vklad uloţený v banke alebo pobočke zahraničnej banky, v prípade ak bola vyhlásená za neschopnú vyplácať vklady,

2. vklad uloţený v banke alebo pobočke zahraničnej banky, v prípade ak jej bolo rozhodnutím súdu pozastavené nakladanie s vkladmi

2.4.1 Fond ochrany vkladov

Fond ochrany vkladov bol zriadený v súlade so zákonom na ochranu vkladov, je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri. Sústreďuje, spravuje peňaţné príspevky bánk a pobočiek zahraničných bánk na poskytovanie náhrad za vklady fyzických osôb uloţené v bankách.

Banky sú povinné zúčastniť sa na ochrane vkladov fyzických osôb a na tento účel platiť príspevky do fondu.

Banky uhrádzajú do fondu tieto príspevky:

1. vstupný príspevok – jednorazový príspevok banky, jeho výška je 1 000 000 Sk 2. ročný príspevok – opakujúci sa príspevok banky. Úhrady príspevkov sa realizujú

v štvrťročných splátkach, ich výšku určuje fond pre všetky banky vopred na celý rok, najneskôr však do 20. decembra predchádzajúceho roka. Výška príspevku je rovnaká pre všetky banky v rozpätí od 0,1 % do 0,75 % z hodnoty vkladov v banke.

Hodnota vkladov sa určuje podľa priemerného zostatku vkladov za predchádzajúci štvrťrok.

3. mimoriadny príspevok – príspevok, ktorý slúţi na doplnenie zdrojov fondu, ktoré sú určené na vyplatenie náhrad za nedostupnú vklady. Výšku príspevku určuje fond v rozpätí od 0,1 % do 1,0 % z hodnoty vkladov v banke.

28

2.4.2 Vyplácanie náhrad za nedostupné vklady

Všetky podrobnosti o vyplácaní náhrad z Fondu ochrany vkladov a o postupe pri uplatňovaní práva na náhradu za nedostupné vklady a tieţ spôsob preukazovania práva na náhradu za tieto vklady upravujú Všeobecné podmienky vyplácania náhrad za zákonom chránené nedostupné bankové vklady. Sú k dispozícii klientom v kaţdej banke, ktorá prijíma vklady chránené podľa zákona o ochrane vkladov.

Náhrada za zákonom chránený nedostupný vklad predstavuje 90 % nominálnej hodnoty vkladov jedného vkladateľa v jednej banke. Maximálne môţe byť vo výške 20 000 EUR.

Nárok na náhradu za nedostupný vklad má vkladateľ v slovenskej, aj za vklad uloţený v cudzej mene. Prepočet z cudzej meny sa vykonáva kurzom NBS, ktorý je vyhlásený ku dňu, kedy sa vklad stal nedostupným.

V prípade ak osoba, ktorá si uplatňuje právo na náhradu za nedostupný vklad nesplnila poţiadavky a všetky podmienky potrebné na posúdenie jej oprávnenosti na uplatnenie práva , Fond ochrany vkladov jej nesmie náhradu poskytnúť.

2.5 Informačná povinnosť bánk

Povinnosťou bánk je uverejňovať včasné, presné a úplné informácie, ktorých cieľom je zvýšiť dôveru verejnosti v bankový systém. Poţiadavky na uverejňovanie informácií bankami sú súčasťou medzinárodných účtovných štandardov a dôraz na poskytovanie informácií kladie aj Bazilejský výbor pre bankový dohľad.

Banka poskytuje tieto druhy informácií²⁵:

- informácie o samotnej banke – napr. názov a sídlo banky, výšku základného kapitálu a pod.,

- informácie o činnostiach banky – napr. prehľad činností vyplývajúcich z licencie, - informácie o vzťahoch s ovládanými a ovládajúcimi osobami,

- informácie o členoch dozornej rady, predstavenstva a vedúcich zamestnancov banky,

- informácie o hospodárení banky a o riadení rizík

25 Kašparovská, V. a kol. Řízení obchodních bank – vybrané kapitoly. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2006.340 s. ISBN 80-7179-381-7

29

Informácie musia byť zverejňované v slovenskom jazyku na internetových stránkach banky a na verejne prístupnom mieste v sídle a banky a jej pobočkách kaţdý štvrťrok, s výnimkou výročnej správy, ktoré sa uverejňuje raz ročne.

2.6 Opatrenia proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti (,,Pranie špinavých peňazí“)

Banky sú povinné aktívne sa zapájať do boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti, ale motivujú ich k tomu aj vlastné ekonomické záujmy. Dôvodom je, ţe všetky nelegálne aktivity sa uskutočňujú prostredníctvom bankou ponúkaných produktov a sluţieb, a teda predstavujú pre banku mnoho obchodných aj neobchodných rizík.

Medzi obchodné riziká patrí²⁶:

- strata poctivých klientov v prípade, ak dôjde k odhaleniu, ţe výnosy z trestnej činnosti sú legalizované prostredníctvom konkrétnej komerčnej banky,

- priame finančné straty, ktoré vznikli v dôsledku uskutočneného podvodu, - strata konkurencieschopnosti konkrétnej banky

Medzi neobchodné riziká patrí:

- riziko vyšetrovania a prípadných sankcií zo strany orgánov činných v trestnom konaní (polícia, súdy) alebo orgánov regulujúcich činnosť bánk (NBS, Ministerstvo financií)

- strata dobrej povesti danej banky

S cieľom minimalizovať riziká kaţdá banka povinne vypracováva vlastný Systém vnútorných zásad, postupov a kontrolných opatrení. Je to interná metodická norma kaţdej banky, ktorú schvaľuje najvyššie vedenie.

Systém vnútorných zásad spočíva v zisťovaní a vyhodnocovaní čo najväčšieho mnoţstva dostupných informácií o kaţdom klientovi banky a všetkých obchodoch, ktoré vykonáva.

So Systémom vnútorných zásad úzko súvisí politika Poznaj svojho klienta, ktorú obvykle schvaľuje najvyššie vedenie kaţdej obchodnej banky.

26 Kalabis, Z. Boj bank proti praní špinavých peněz. 1. vyd.Praha: Bankovni institut, 2009. 92 s.

ISBN 978-80-7265-147-4

30

Politika Poznaj svojho klienta obsahuje pravidlá a postupy, ktoré určujú predovšetkým²⁷: - spôsob, ako musí byť identifikovaný kaţdý klient konkrétnej banky,

- metódy, ako sú sledované a vyhodnocované finančné obraty na účtoch klienta, - popis krokov, ako zamestnanci bánk musia konať v okamihu, keď zaznamenajú

neobvyklé zmeny vo výške zostatkov alebo v obratoch na účte klienta čiţe v okamihu zistenia podozrivého obchodu.

Kaţdá banka starostlivo dbá na výber vlastných zamestnancov, ktorí pravidelne absolvujú školenia v oblasti interných pracovných postupov prijatých bankou pre boj proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti. Taktieţ vyuţíva špecializované programové vybavenie, ktoré pracovníkov upozorní na podozrivých klientov a na podozrivé obchody.

Banky tieţ starostlivo vedú dokumentáciu všetkých svojich klientov, ktorá sa týka predovšetkým ich identifikačných údajov a zmluvnú dokumentáciu čiţe zmluvy medzi bankou a jej klientmi o nimi vyuţívaných produktoch a sluţbách.

2.7 Bankový dohľad

Dohľad nad činnosťou bánk vykonáva v Slovenskej republike Národná banka Slovenska.

Predmetom bankového dohľadu je dozor nad dodrţiavaním pravidiel podnikania bánk.

Cieľom bankového dohľadu je zabrániť kolapsu kaţdej jednotlivej banky, nahrádzať funkciu orgánov činných v trestnom konaní a vybavovať sťaţnosti klientov na banky.

Bankový dohľad nemá právo zasahovať do obchodných rozhodnutí a riadenia banky, ale dôsledným monitorovaním a vhodnými nápravnými opatreniami usmerňovať činnosť bánk tak, aby nedochádzalo k aktivitám, ktoré by poškodzovali záujmy klientov a stabilitu bankového systému.

Dohľad na diaľku

Dohľad na diaľku monitoruje činnosť bánk na základe všetkých dostupných informácií.

Obchodné banky pravidelne zasielajú NBS výkazy, hlásenia a audítorské správy.

27 Kalabis, Z. Boj bank proti praní špinavých peněz. 1. vyd. Praha: Bankovni institut, 2009. 92 s.

ISBN 978-80-7265-147-4

31

Na základe dostupných informácií je kaţdá banka pravidelne analyzovaná, hodnotená a na základe výsledkov je navrhovaný ďalší spôsob jej monitoringu napr. dohľad na mieste, opatrenia k náprave a pod.

Údaje získané pri dohľade na diaľku sa vyuţívajú k súhrnným analýzam bankového sektora

Dohľad na mieste

Pri dohľade na mieste sa kontrolná činnosť uskutočňuje priamo v bankách. Ide o detailnejšie preverenie činnosti banky vo vopred stanovených oblastiach.

Dohľad na mieste prebieha v týchto fázach²⁸: 1. prípravná fáza

- predstavuje zostavenie týmu, ktorý vykoná dohliadku na mieste.

- predbeţná analýza banky na základe získaných informácií z výkazov a hlásení zasielaných bankou, výsledky poslednej dohliadky a pod.

- zostavenie plánu dohliadky, náplň činnosti a úlohy jednotlivých členov kontrolného týmu. Obchodnej banke sa zasiela oznámenie o vykonaní dohliadky na mieste.

2. realizačná fáza – zahŕňa vlastnú kontrolnú činnosť a vyjadrenia zodpovedných pracovníkov banky. Povinnosťou banky je umoţniť prístup týmu k preverovaným údajom a zabezpečiť pracovníkov banky pre vysvetlenie prípadných nejasností.

3. fáza vyhodnotenia – ide o písomné spracovanie zistených skutočností a uvedenie prípadných nedostatkov. Banka je oprávnená poznať obsah záverečnej správy z dohliadky na mieste a vznieť námietky proti zisteným skutočnostiam. Bankový dohľad po preverení námietky rozhodne o prijatí alebo zamietnutí.

Opatrenia k náprave

V prípade ak NBS zistí, ţe banka na základe monitorovania na diaľku alebo dohliadky na mieste nedodrţuje stanovené pravidlá môţe voči nej podľa zákona o bankách uplatniť podľa povahy zistených nedostatkov tieto opatrenia:

vyţiadať v stanovenej lehote odstránenie zistených nedostatkov, uloţiť pokutu

28 Kašparovská, V. a kol. Řízení obchodních bank – vybrané kapitoly. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2006. 340 s. ISBN 80-7179-381-7

32

obmedziť alebo pozastaviť výkon niektorej bankovej činnosti alebo výkon niektorého druhu obchodov,

odobrať bankové povolenie na výkon niektorej činnosti, zaviesť nútenú správu podľa § 53

odobrať bankové povolenie podľa § 63 iné opatrenia

33

3. Manažment a marketing komerčných bánk

3.1 Plánovanie ako podstata manažmentu

Plánovanie je najdôleţitejšou manaţérskou funkciou podniku, a teda aj banky.

Prostredníctvom plánovania sa určujú ciele organizácie a stanovujú spôsoby- cesty ako tieto ciele dosiahnuť²⁹.

Plánovací a kontrolný systém v banke

Je procesom tvorby a realizácie bankových plánov a kontroly ich plnenia. Jedná sa o systém stanovenia časových horizontov a cieľov v týchto horizontoch, ktorý je doplnený o tvorbu zásad a postupov pre dosiahnutie plánovaných cieľov.

Plánovací a kontrolný cyklus má 2 základné úrovne:

1. systém strategického plánovania a kontroly 2. systém operatívneho plánovania a kontroly

3.1.1 Strategické plánovanie

- je procesom tvorby strategických cieľov a stratégií, ktoré vedú k získaniu alebo udrţaniu konkurenčných výhod banky.

Konkurencieschopná banka zakladá svoju existenciu na 2 základných princípoch³⁰: 1. adaptabilita- schopnosť banky prispôsobiť sa vývoju vonkajšieho prostredia.

Dôleţitý je časový horizont, v ktorom je banka schopná sa prispôsobiť. Adaptácia na nové podmienky je typom reaktívneho správania a je jedným z faktorov stability banky.

2. schopnosť predvídať – banka vyhľadáva a sama inováciami vytvára nové trhové príleţitosti. Jedná sa o typ priaktívneho správania, ktoré je dôleţité pre dlhodobú konkurencieschopnosť banky.

29 Sedlák, M. Manaţment. 4. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2009. 434 s. ISBN 978-80-8078- 283-2

30 Kašparovská, V. a kol. Řízení obchodních bank – vybrané kapitoly. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2006. 340 s. ISBN 80-7179-381-7

34 Proces strategického plánovania tvoria 4 fázy:

1. analytická fáza 2. koncepčná fáza

3. fáza implementácie stratégie 4. kontrolná fáza

Obr. č. 1 Fázy strategického plánovania

Zdroj: Kašparovská, V. a kol. Řízení obchodních bank – vybrané kapitoly.1.vyd. Praha: C. H. Beck, 2006.340 s. ISBN 80-7179-381-7

Analytickú fázu tvorí analýza vonkajšieho prostredia (globálneho a odvetvového) a analýza vnútorného prostredia banky. Cieľom týchto jednotlivých analýz je určiť očakávané významné vplyvy vonkajšieho prostredia, ich vzájomné väzby

35

a transformovať dôsledky týchto vplyvov na banku. Vo väzbe na vonkajšie okolie určiť silné a slabé stránky banky.

Analýza globálneho prostredia zahŕňa tieto oblasti³¹:

1. ekonomické prostredie – na vývoj ekonomického prostredia vplýva vývoj hrubého domáceho produktu, platobná bilancia nezamestnanosť, vývoj miezd a pod. Banka na základe týchto ukazovateľov orientuje svoje strategické ciele a vytvára stratégie 2. legislatívne a politické prostredie – je ovplyvnené činnosťou vlády a parlamentu.

Prostredníctvom zákonov, vyhlášok a opatrení sa určujú podmienky hospodárskej súťaţe, pravidlá ochrany spotrebiteľa a klienta banky. Pre manaţérov banky je znalosť týchto pravidiel nevyhnutná, ich nerešpektovanie totiţ môţe viesť k zániku banky.

3. technické a technologické prostredie – v súčasnosti najviac ovplyvňuje správanie domácností a firiem. Spôsobuje, ţe čas a kvalita sa stávajú základom konkurencie bánk. Úlohou bankových manaţérov je preto sledovať vývoj a zavádzať nové technológie do praxe.

4. demografické a sociálne prostredie – patrí tu vzdelanostná a veková štruktúra obyvateľstva, rozmiestnenie pracovných síl a pod. Tieto faktory ovplyvňujú rozhodovanie bankového manaţmentu pri výbere stratégií k skupinám klientov bánk.

Analýza odvetvového prostredia – jej úlohou je určiť konkurenčné postavenie banky v odvetví a vytýčiť ďalšie smery jej rozvoja. Na bankové odvetvie môţeme aplikovať Porterův³² model piatich síl, ktorý slúţi na pomoc pri analýze 5 rozhodujúcich faktorov konkurencie v danom odvetví:

1. potenciálni konkurenti – banka analyzuje očakávaný vývoj vstupných bariér do bankového odvetvia, aby odhadla moţné ohrozenie zo strany nových konkurentov.

Všeobecne platí, ţe čím sú kritériá a pravidlá dohľadu zo strany centrálnej banky prísnejšie, tým je menšia pravdepodobnosť vzniku konkurencie.

31 Kašparovská, V. a kol. Řízení obchodních bank – vybrané kapitoly. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2006. 340 s. ISBN 80-7179-381-7

32 Porter, M. E. Competitive Strategy: Technique for Analyzing Industries and Competitors. New York: Free Press, 1980.

36

2. súčasné konkurenčné banky – banka získava informácie o svojich konkurentoch, a tak volí vhodnú stratégiu s vyuţitím svojich silných stránok.

3. bankoví klienti – dôleţité je poznať potreby klientov a vyhovieť ich poţiadavkám.

4.substitučné finančné produkty – jedná sa o produkty ponúkané nebankovými finančnými inštitúciami. Prítomnosť substitučných výrobkov znamená pre banku zníţiť cenu, preto je dôleţité skúmať aká bude cenová politika, náklady a dostupnosť substitučných produktov pre klienta.

Analýza vnútorného prostredia – výsledkom je určenie silných a slabých stránok vzhľadom k očakávanému vývoju vonkajšieho prostredia.

Koncepčná fáza nastupuje ak manaţment banky pozná v kontexte predpokladaného vývoja vonkajšieho prostredia svoje silné stránky.

Táto fáza znamená určenie strategických cieľov banky, ktoré by mali byť:

- konkrétne a zrozumiteľné

- stanovené vo vopred určenom časovom horizonte,

- reálne a akceptovateľné – v súlade so záujmami akcionárov a manaţmentu banky

Fáza implementácie stratégie

Implementácia stratégie znamená konkretizáciu strategických cieľov do podoby strategických plánov jednotlivých oblastí bankových činností. Strategické plány sa ďalej pretvárajú do podoby krátkodobých operatívnych plánov a sú doplnené opatreniami.

Tieto opatrenia by mali obsahovať riešenie otázok:

- aký je stanovený cieľ

- aké faktory podmieňujú splnenie cieľa, - kto je zodpovedný za jeho splnenie, - a kedy má byť cieľ splnený

Kontrolná fáza

Cieľom kontroly je realizovať a identifikovať odchýlky medzi strategickými plánmi a skutočným vývojom a tieţ odstrániť neţiaduce odchýlky a ich príčiny.

37 Obr. č. 2 – Vzťah kontrolovania k plánovaniu

Zdroj: Sedlák, M. Manaţment. 4. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2009. 434 s. ISBN 978-80-8078-283-2

3.1.2 Operatívne plánovanie

Základom operatívneho plánovania je vyhotovovanie krátkodobých plánov zhruba v časovom horizonte 1 rok. Základňou pre krátkodobé bankové plány sú strategické plány, v ktorých sú obsiahnuté strategické ciele a zvolené stratégie banky.

Krátkodobé plánovanie zahŕňa sústavu plánov jednotlivých oblastí bankových činností na rôznych úrovniach riadenia bánk. Jedná sa o obchodné, finančné plány, plány vývoja nových produktov a pod.

Krátkodobé plány sú rozpočty (finančné plány), ktoré slúţia k zaisteniu bankových cieľov stanovených vo finančnej oblasti.

Základnými finančnými plánmi banky sú³³:

- bilančný rozpočet (plánuje stav majetku a zdrojov), - rozpočet zisku a strát (plánovanie nákladov a výnosov), - ročný plán cash flow (plánuje vývoj likvidity banky).

Vzájomne previazané rozpočty v banke sú výsledkom rozpočtovacieho procesu. Medzi fázy rozpočtovacieho procesu patrí príprava, tvorba, kontrola plnenia, priebeh rozpočtov, identifikácia odchýlok a ich odstránenie.

33 Kašparovská, V. a kol. Řízení obchodních bank – vybrané kapitoly. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2006. 340 s. ISBN 80-7179-381-7

38 Metódy tvorby rozpočtov

V bankovej praxi sa uplatňujú tieto metódy tvorby rozpočtov:

Metóda zhora dolu – nevýhodou pouţitia tejto metódy je, ţe sa na tvorbe rozpočtu podieľa spravidla vrcholové vedenie banky alebo útvar zodpovedný za rozpočtovací proces (bez účasti niţších riadiacich zloţiek), ktorí sa sústredia viac na hľadanie dôvodov nesplnenia rozpočtu ako na samotné jeho plnenie.

Metóda zdola nahor – nevýhodou je, ţe vzniká hrozba tzv. mäkkých rozpočtov ktoré vyplývajú z hmotnej zainteresovanosti pracovníkov zodpovedných za plnenie rozpočtu.

Metóda proti prúdu – odstraňuje nevýhody predošlých metód. Vedenie banky stanoví hlavné limity rozpočtov, postúpi ich nositeľom rozpočtov na niţších úrovniach riadenia, ktorí na základe toho vytvoria vlastné rozpočty. Potom dochádza ku diskusii oboch strán o konečnej podobe rozpočtu a vytvoreniu dohodnutej podoby návrhu rozpočtu.

3.2 Organizácia komerčnej banky

Organizáciou banky sa rozumie určenie vnútorných útvarov banky, vymedzenie ich činností, právomocí a zodpovednosti a usporiadanie ich vzájomných vzťahov.

3.2.1 Organizačná štruktúra komerčnej banky

:

1. Ústredie – centrála (najvyššia organizačná jednotka). Je hlavným riadiacim článkom komerčnej banky. Vykonáva riadiacu, strategickú, kontrolnú metodickú a špecializovanú obchodnú činnosť. Na čele ústredia je vrcholový manaţér, ktorého vymenúvajú vlastníci alebo orgány banky. Jeho úlohou je riadiť činnosť banky a zodpovedať za jej výsledky.

2. Pobočky (filiálky) –organizačné jednotky, ktoré vykonávajú základné bankové operácie, prijímajú vklady a poskytujú beţné druhy úverov. Realizujú väčšinu obchodov so zákazníkom. Vykonávajú určité typy bankových obchodov - prijímajú vklady, poskytujú úvery. Za výkon svojej činnosti nesú zodpovednosť.

34 Kašparovská, V. a kol.: Řízení obchodních bank – vybrané kapitoly.1.vyd. Praha: C. H. Beck, 2006. 340 s. ISBN 80-7179-381-7

39

3.2.2 Orgány banky

Banka ako akciová spoločnosť musí mať podľa obchodného zákonníka ustanovené základné orgány spoločnosti:

valné zhromaždenie –je najvyšším orgánom banky, koná sa najmenej raz ročne a zvoláva ho predstavenstvo banky. Valné zhromaţdenie má právomoc rozhodovať o všetkých zásadných otázkach ako je zrušenie banky, zvýšenie alebo zníţenie základného kapitálu banky, zmena stanov a pod. a právomoc voliť a odvolávať členov predstavenstva a členov dozornej rady

predstavenstvo – je štatutárnym orgánom, riadi činnosť banky, predkladá valnému zhromaţdeniu správu o hospodárení banky a stave majetku

dozorná rada – dohliada na podnikateľskú činnosť banky. Členom dozornej rady banky nesmie byť člen predstavenstva ani zamestnanec tej istej banky, ani člen dozornej rady alebo predstavenstva inej banky. A zároveň nesmie byť ani prokuristom ani osobou oprávnenou podľa zápisu v obchodnom registri konať v mene tej istej alebo inej banky.

Štatutárny orgán a dozorná rada musia mať najmenej 3 členov. Právomoci týchto orgánov sú uvedené v stanovách banky.

3.3 Bankový marketing

3.3.1 Základné prvky a vývoj marketingu

Súčasné bankové prostredie je ovplyvnené dynamickými zmenami. Jedná sa o zmeny v konkurencii medzi bankami, ako aj zmeny v oblasti bankovej klientely. Dôkladnou analýzou týchto zmien a jej efektívnym vyuţívaním sa banka stáva na trhu konkurencieschopnou. Kaţdá banka by sa vo svojom marketingovom úsilí mala zamerať hlavne na zákazníka a uspokojovanie jeho potrieb. Z tohto pohľadu moţno marketing charakterizovať ako proces, ktorý vedie k uspokojovaniu potrieb zákazníka a súčasne spĺňa stanovené ciele banky. Banka uplatňuje úspešný marketing skúmaním potrieb svojich klientov, vyvíja také produkty, ktoré môţu zákazníkom poskytnúť hodnotu, ktorá je nutná k uspokojeniu ich potrieb. Hodnota pre zákazníka predstavuje rozdiel medzi nákladmi, ktoré vynaloţil na získanie produktu a hodnotou, ktorú vyuţitím tohto produktu získal.

Cyklus uspokojovania potrieb zákazníka moţno znázorniť:

40 Obr. č. 3 – Cyklus uspokojovania potrieb zákazníka

Zdroj: Kašparovská, V. a kol. Řízení obchodních bank – vybrané kapitoly. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2006.

340 s. ISBN 80-7179-381-7

Vývoj marketingu

Z časového hľadiska moţno vývoj marketingu rozdeliť do 3 etáp³⁵: 1. Historický marketing – neriadi sa potrebami zákazníkov

2. Klasický marketing – je hlbšie zameraný na trhové prostredie a snahou je uspokojovať potreby zákazníkov. Ide o predaj produktu zákazníkovi

prostredníctvom marketingových nástrojov - tzv. marketingový mix známy ako 4P Product-výrobok, Price-cena, Place-miesto, Promotion-propagácia

3. Moderný marketing – je postavený na pilieroch klasického marketingu, podstatou je orientácia na zákazníka. Moderný marketing vyuţíva 3C:

-Customer Benefits – prospech zákazníka

-Total Customer Cost – celkové náklady spojené s klientom, -Convenience- pohodlie zákazníka

Moderný marketing sa sústreďuje na budovanie a rozvíjanie vzťahov so zákazníkmi.

V poslednej dobe v bankách uplatňovaná marketingová koncepcia, zameraná na riadenie vzťahov so zákazníkmi je CRM. Je zaloţená na budovaní dlhodobých vzťahov

35 Kašparovská, V. a kol. Řízení obchodních bank – vybrané kapitoly. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2006. 340 s. ISBN 80-7179-381-7