Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva
Finančná analýza komerčnej banky
Financial analysis of commercial bank
Bakalárska práca
Autor: Miriam Jančovičová
Bankovní management
Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD.
Banská Bystrica Máj 2015
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Nitre, dňa 04. 05. 2015 ...
Miriam Jančovičová
Poďakovanie
Touto cestou chcem poďakovať vedúcemu mojej bakalárskej práce p. Ing. Valérovi Demjanovi, PhD. za odborné rady, pripomienky a pomoc, ktorú mi poskytol pri vypracovaní práce a taktieţ rodine za ich podporu.
V Nitre, dňa 03. 05. 2015 ...
Miriam Jančovičová
Anotácia
JANČOVIČOVÁ, Miriam: Finančná analýza komerčnej banky. [Bakalárska práca].
Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD. Rok obhajoby: 2015.
Počet strán: 64.
Predloţená bakalárska práca sa zaoberá finančnou analýzou vybranej komerčnej banky, konkrétne spoločnosť Tatra banka, a. s. Cieľom práce je z analyzovať vybrané finančné ukazovatele vybranej komerčnej banky pôsobiacej v Slovenskej republike. Prvá kapitola sa zaoberá vymedzením pojmu komerčná banka a charakteristikou finančnej analýzy komerčnej banky. Druhá kapitola komplexne analyzuje vybranú komerčnú banku a finančnú ukazovatele, ktoré sa pouţívajú na vyhotovenie finančnej analýzy. Tretia kapitola nás oboznamuje s výsledkami a zhrnutiami analýzy druhej kapitoly.
Kľúčové slová: komerčná banka, finančná analýza, finančné ukazovatele.
Annotation
JANČOVIČOVÁ, Miriam: Financial analysis of commercial bank. [Bachelor´s thesis].
Banking Institute College Prague, Foreign College Banská Bystrica. Department of Finance and Banking. Advisor: Ing. Valér Demjan, PhD. Year of defence: 2015. Number of pages: 64.
The thesis deals with a financial analysis of a selected commercial bank, namely Tatra banka, a.s. The aim of the work is to analyse selected financial indicators of the selected commercial bank operating in the territory of the Slovak Republic. The first chapter focuses on the definition of term “commercial bank” and the characteristics of a financial analysis of the commercial bank. The second chapter offers a comprehensive analysis of the selected commercial bank and financial indicators used to prepare a financial analysis.
The third chapter offers results and findings of the analysis included in the second chapter.
Key words: commercial bank, financial analysis, financial indicators.
Obsah
ÚVOD ... 8
1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ SKÚMANEJ PROBLEMATIKY – KOMERČNÁ BANKA A FINANČNÉ UKAZOVATELE ... 10
1.1 Bankovníctvo a bankový systém ... 10
1.2 Komerčná banka ... 11
1.2.1 Ekonomická a právna podstata komerčnej banky ... 12
1.2.2 Organizačná štruktúra komerčnej banky ... 15
1.2.3 Bilancia komerčnej banky, aktívne a pasívne operácie ... 17
1.2.4 Charakteristika rizík komerčnej banky ... 21
1.3 Finančná analýza komerčnej banky ... 22
1.3.1 Finančná analýza – vymedzenie pojmu ... 22
1.3.2 Pouţívatelia finančnej analýzy ... 25
1.3.3 Zdroje získavania informácií ... 26
1.3.4 Metódy finančnej analýzy – finančné ukazovatele ... 29
1.3.5 Nefinančné ukazovatele ... 38
2 ANALÝZA FINANČNÝCH UKAZOVATEĽOV VYBRANEJ KOMERČNEJ BANKY – TATRA BANKA, A. S. ... 39
2.1 Profil banky – Tatra banka, a. s. ... 39
2.1.1 Vízia, hodnoty a misia Tatra banky ... 41
2.1.2 Skupina Tatra banka Group ... 41
2.1.3 Tatra banka – silná súčasť silnej skupiny ... 42
2.1.4 Správa riadenia ... 43
2.1.5 Údaje - Tatra banka, a. s. ... 45
2.2 Finančná analýza Tatra banky, a. s. ... 47
2.2.1 Ukazovateľ ziskovosti ... 47
2.2.2 Ukazovatele rentability ... 48
2.2.3 Ukazovateľ produktivity ... 51
2.2.4 Ukazovateľ kapitálovej primeranosti ... 52
2.2.5 Ukazovatele likvidity ... 53
2.3 Nefinančné ukazovatele ... 54
3 ZÁVERY A ODPORÚČANIA ... 57
ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ... 60
ZOZNAM OBRÁZKOV, TABULIEK A GRAFOV ... 62
PRÍLOHA 1 ... 64
Úvod
K najdôleţitejším faktorom, ktoré rozhodujú o prosperite a výkonnosti komerčnej banky, patrí schopnosť správne sa rozhodovať v otázkach finančného riadenia, ktoré je podloţené podrobnou a kvalitnou finančnou analýzou.
Finančná analýza nám slúţi na zhodnotenie finančného zdravia spoločnosti. Hodnotí nám finančnú situáciu minulých období a predvída vývoj budúceho obdobia. Poukazuje na prehľad silných a slabých stránok spoločnosti. Zároveň poskytuje nenahraditeľné informácie pre rozhodovanie externých pouţívateľov, ako aj pre manaţérov spoločnosti.
Závisí len od schopnosti vedenia inštitúcie, ako dobre a kvalitne dokáţe získané informácie vyuţiť vo svoj prospech.
Banky z finančnej analýzy vyuţívajú predovšetkým informácie pre závery o finančnom stave danej inštitúcie ako o potencionálnom alebo uţ existujúcom dlţníkovi. Veritelia totiţ prijímajú rozhodnutia o tom, komu a za akých podmienok poskytnú úver. Akcionári získavajú informácie, ktoré im pomáhajú pri rozhodovaní o investovaní do danej inštitúcie a klienti z nej čerpajú informácie, ktoré im pomáhajú pri rozhodovaní, ktorej inštitúcii zveria svoje financie. Riadiace orgány inštitúcie získavajú informácie, ktoré im pomáhajú pri stanovení vhodnej stratégie, ktorá bude mať vplyv na napredovanie finančnej inštitúcie do úspešnej budúcnosti.
Z uvedeného vyplýva, ţe finančná analýza je veľmi dôleţitým prvkom finančného riadenia komerčnej banky.
Cieľom bakalárskej práce je analýza vybraných finančných ukazovateľov vybranej komerčnej banky pôsobiacej v Slovenskej republike.
Pri vypracovaní teoretickej časti bakalárskej práce čerpáme z odborných kniţných zdrojov. Analytickú časť vypracovávame prostredníctvom komunikácie so zamestnancami vybranej komerčnej banky a z verejne dostupných zdrojov. Pri sumarizácií zozbieraných informácií a faktov pouţívame matematicko-štatistické metódy a metódu analýzy a syntézy.
Predloţenú bakalársku prácu sme rozdelili na 3 hlavné celky. V prvej kapitole bakalárskej práce sa venujeme teoretickým východiskám skúmanej problematiky.
Oboznamujeme sa s jej organizačnou štruktúrou a zameriavame sa na jej bilanciu a aktívne a pasívne operácie, ktoré vykonáva pri svojej činnosti. Charakterizujeme aj riziká, ktoré majú tieţ veľký vplyv na finančné riadenie komerčnej banky. Taktieţ vymedzujeme pojem finančná analýza. Zameriavame sa na jej pouţívateľov a hlavné zdroje odkiaľ získavajú informácie, ktorými sú súvaha, výkaz ziskov a strát a výkaz cash flow. Ďalej sa oboznamujeme s finančnými ukazovateľmi, ktoré sa najčastejšie pouţívajú pri vyhodnotení výsledkov komerčnej banky, ako sú ukazovateľ ziskovosti, rentability, produktivity, kapitálovej primeranosti a likvidity. Okrem uvedených finančných ukazovateľov spomíname aj na nefinančné ukazovatele ako sú počet pobočiek komerčnej banky a počet zamestnancov.
V druhej kapitole práce charakterizujeme vybranú komerčnú banku, jej komplexný profil a dopodrobna sa venujeme finančnej analýze komerčnej banky prostredníctvom najviac pouţívaných finančných ukazovateľov.
V tretej kapitole práce, záverečnej, zhŕňame závery a výsledky vykonanej finančnej analýzy a odporúčame postupy, ktoré by boli vhodné zaviesť na zlepšenie výsledkov a odstránenie prípadne zistených nedostatkov.
Teoretická časť bakalárskej práce je vypracovaná z odborných kniţných zdrojov, ktoré čerpáme z aktuálnej domácej a zahraničnej odbornej literatúry. Okrem odborných kniţných zdrojov pouţívame aj zákony SR, výročné správy Tatra banky, a. s. a internetové zdroje.
1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ SKÚMANEJ PROBLEMATIKY – KOMERČNÁ BANKA A FINANČNÉ UKAZOVATELE
V prvom celku bakalárskej práce sa oboznamujeme s teoretickými poznatkami o komerčnej banke a finančnej analýze komerčnej banky. Do podrobna rozoberáme profil komerčnej banky, jej ekonomickú a právnu podstatu, jej organizačnú štruktúru a aktívne a pasívne operácie, ktoré komerčná banka vykonáva. Okrem toho charakterizujeme aj bilanciu komerčnej banky a oboznamujeme sa s rizikami, s ktorými sa môţe pri vykonávaní svojej činnosti stretnúť.
V časti bakalárskej práce zaoberajúcej sa finančnou analýzou špecifikujeme pojem finančná analýza, jej pouţívateľov, zdroje získavania informácií (súvaha, výkaz ziskov a strát, cash flow výkaz) a dopodrobna sa oboznamujeme s ukazovateľmi, ktoré sa pouţívajú pri finančnej analýze v komerčnej banke. Sú to ukazovateľ ziskovosti, rentability, produktivity, kapitálovej primeranosti a ukazovatele likvidity. Okrem týchto finančných ukazovateľov spomíname, aj nefinančné ukazovatele ako počet pobočiek a zamestnancov.
1.1 Bankovníctvo a bankový systém
Bankovníctvo predstavuje jednu z najvýznamnejších oblastí finančného a ekonomického systému krajiny. Problematika bankovníctva je veľmi zaujímavá z teoretického hľadiska a taktieţ praktickej aplikácie. Veľmi významnou mierou ovplyvňuje aktivity jednotlivých podnikateľských subjektov v národnom hospodárstve a je mimoriadne dôleţitá pre správne fungovanie finančného systému. Najdôleţitejšou časťou finančného systému sú banky (Belás, Demjan, 2009, s. 6).
Banky sa dajú povaţovať za úverové inštitúcie, ktoré zhromaţďujú voľné peňaţné prostriedky a obchodujú s nimi. Sú sprostredkovatelia medzi ponukou peňaţných úspor a dopytom po nich. Prevaţne obchodujú s cudzími peniazmi. Banky, ktoré pôsobia, v hospodárstve, vytvárajú tzv. bankový systém (Medveď et al, 2013, s. 32).
Bankový systém sa dá definovať ako systém vzťahov, pravidiel a inštitúcií bankovými
a politickými aspektami, tradíciami, zvyklosťami a ekonomickým a hospodárskymi špecifikami krajiny. Bankový systém je časťou národohospodárskeho systému krajiny. Má svoje špecifické črty:
peniaze ako predmet podnikania,
atypická štruktúra bilancie komerčnej banky,
prísna regulácia bankového sektora (Belás et al, 2008, s. 15).
1.2 Komerčná banka
Najdôleţitejšou súčasťou celého bankového systému sú komerčné banky. Efektívny a dobre fungujúci bankový systém môţe existovať, len v prípade existencie dôveryhodných podmienok. To znamená aj v tom prípade, keď je na trhu dostatočný počet ekonomických subjektov, ktoré sú ochotné bankovému systému zveriť svoje úspory a dostatočný počet tých ekonomických subjektov, ktoré sú ochotné spoliehať sa na finančný systém (grafická štruktúra finančného systému je znázornená na obrázku 1) v prípade nedostatku peňazí (Belás, Demjan, 2009, s. 6).
Obrázok 1 Štruktúra finančného systému
Zdroj: Belás et al, 2008, s. 9.
Komerčnú banku je nevyhnutné rozlišovať z pohľadu jej ekonomickej podstaty a legislatívne hľadiska, resp. jej právnej podstaty (Medveď et al, 2013, s. 100).
1.2.1 Ekonomická a právna podstata komerčnej banky
Základné vymedzenie komerčnej banky vychádza vo svojej podstate z jej ekonomických funkcií, ktoré banka plní, a to sprostredkovanie platobného styku, finančné sprostredkovanie, emisia bezhotovostných peňazí a sprostredkovanie finančného investovania. Z legislatívneho hľadiska je treba upozorniť na skutočnosť, ţe niektoré inštitúcie, ktoré spĺňajú znaky banky, nemusia v skutočnosti bankami byť (Medveď et al, 2013, s. 99-100).
Ekonomická podstata komerčnej banky
V odborných kniţných publikáciách je moţné nájsť rôzne definície významu komerčnej banky.
Komerčná banka sa charakterizuje ako finančný sprostredkovateľ presunu dočasne voľných finančných prostriedkov v ekonomike – prijíma vklady od subjektov, ktorý sporia, a poskytuje pôţičky subjektom, ktorý majú investičné príleţitosti. Vkladateľom finančných prostriedkov vypláca na poţiadanie peniaze naspäť alebo ich prevádza na iné účty (Lisý et al, 2011, s. 448).
Predstavuje špecifický podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva zber vkladov od jednotlivých ekonomických subjektov (podniky, štát, obyvateľstvo), poskytuje im úvery a vykonáva mimobilančné transakcie (Belás et al, 2008, s. 34).
V súčasnej dobe sú komerčné banky najdôleţitejší sprostredkovatelia na finančnom trhu. Ich hlavnou úlohou je zhromaţďovať voľné finančné prostriedky na jednej strane a na druhej strane ich poskytovať vo forme úverov (Chovancová et al, 2014, s. 21).
Sú to podnikateľské subjekty, ktoré majú v porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi mnohé špecifické črty a osobitosti (ich produkty majú peňaţný charakter, banky obchodujú s cudzími prostriedkami a prevládajúcim zdrojom zisku sú úrokové rozdiely) (Horvátová, 2009, s. 48).
Majú vo svojej podnikateľskej činnosti isté špecifiká (peniaze ako predmet podnikania, prísna regulácia, atypická štruktúra bilancie). Prostredníctvom definovaných aktivít vykonávajú kvalitatívnu transformáciu peňazí, časovú transformáciu peňazí, teritoriálnu transformáciu peňazí, transformáciu rizika a menovú transformáciu peňazí. Ich cieľom je
bezpečnosti a stability banky počas dlhého časového horizontu. Musia dodrţiavať zásady likvidity, rentability, solventnosti a bezpečnosti (Belás et al, 2008, s. 55).
Právna podstata komerčnej banky
Zákon o bankách č. 483/2001 Z.z. upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním, so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky, niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
Podľa § 2 je banka právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky zaloţená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery, a ktorá má na výkon činností udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
Banka môţe vykonávať aj ďalšie činnosti, ak ich má uvedené v bankovom povolení:
poskytovanie platobných sluţieb a zúčtovanie,
poskytovanie investičných sluţieb, investičných činností a investovanie do cenných papierov na vlastný účet,
obchodovanie na vlastný účet,
o s finančnými nástrojmi peňaţného trhu v eurách a v cudzej mene, so zlatom vrátane zmenárenskej činnosti,
o s finančnými nástrojmi kapitálového trhu v eurách a v cudzej mene,
o s mincami z drahých kovov, pamätnými bankovkami a pamätnými mincami, zberateľskými mincami, hárkami bankoviek a súbormi obehových mincí, správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,
finančný lízing,
poskytovanie záruk, otváranie a potvrdzovanie akreditívov, poskytovanie poradenských sluţieb v oblasti podnikania,
vydávanie cenných papierov, účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich sluţieb,
finančné sprostredkovanie, uloţenie vecí,
prenájom bezpečnostných schránok, poskytovanie bankových informácií,
osobitné hypotekárne obchody,
funkciu depozitára podľa osobitného predpisu, spracovávanie bankoviek a mincí,
vydávanie a správa elektronických peňazí.
Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. je zahraničná banka právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá vykonáva bankové činnosti, a ktorá má oprávnenie na výkon týchto činností udelené v štáte, v ktorom má sídlo.
„Zákon zároveň definuje základné pojmy, napr. vkladom sa rozumie zverenie peňaţných prostriedkov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu.
Úver znamená dočasné poskytnutie peňaţných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfaitingu“ (Belás et al, 2008, s. 36).
Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o pridelenie bankového povolenia, pre komerčnú banku so sídlom v Slovenskej republike, rozhoduje Národná banka Slovenska. O pridelenie bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Ţiadosť o pridelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska, ktorá rozhoduje o jeho schválení (Medveď et al, 2013, s. 103-104).
Na udelenie bankového povolenia musia byť splnené tieto podmienky:
peňaţný vklad do základného imania banky najmenej 16 600 000 eur a peňaţný vklad do základného imania banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody, najmenej 33 200 000 eur,
prehľadný a dôveryhodný pôvod peňaţného vkladu do základného imania a ďalších finančných zdrojov banky,
spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na banke,
návrh členov štatutárneho orgánu,
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za členov štatutárneho orgánu, za prokuristu, za členov dozornej rady, za vedúcich zamestnancov a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,
návrh stanov banky,
obchodný plán,
preukázať finančnú schopnosť akcionárov zakladajúcich banku preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu banky.
Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záleţitostiach, týkajúcich sa klienta komerčnej banky, ktoré nie sú verejne sprístupnené, najmä informácie o obchodoch, stavoch vkladových účtov a stavoch na beţných účtoch. Tieto informácie sú komerčné banky povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneuţitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením.
Podľa § 91 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. správu o záleţitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá komerčná banka bez súhlasu klienta, len na písomné vyţiadanie súdu, súdnemu komisárovi, notárovi, súdnemu exekútorovi, colnému orgánu, daňovému orgánu, orgánu činnému v trestom konaní, správe finančnej kontroly, ministerstvu pri výkone kontroly a ďalším.
Na základe z analyzovania prezentovaných názorov a legislatívneho vymedzenia moţno definovať komerčnú banku ako špecifický podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí v prostredí regulovanej konkurencie. Základnými špecifickými črtami komerčnej banky je jej predmet podnikania, jej atypická štruktúra bilancie aktív a pasív a potreba vlastnej dôveryhodnosti. Banka vykonáva zber vkladov od jednotlivých ekonomických subjektov (podniky, štát, obyvateľstvo), poskytuje úvery týmto ekonomickým subjektom a vykonáva mimobilančné operácie. Cieľom činnosti komerčnej banky je dosahovanie finančnej výkonnosti a zisku (Belás, Demjan, 2009, s. 9).
1.2.2 Organizačná štruktúra komerčnej banky
Organizačná štruktúra vo vnútri komerčnej banky predstavuje štruktúrovaný systém útvarov banky a systém prepojení medzi nimi, ktoré sú definované príslušnými internými právnymi normami banky (Belás et al, 2008, s. 96).
Medzi najdôleţitejšie faktory, ktoré vplývajú na organizačnú štruktúru banky patria veľkosť banky, portfólio produktov a sluţieb, ktoré komerčná banka ponúka, vedomosti zamestnancov a zákon (Polouček et al, 2006, s. 110).
Podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a viacerých opatrení Národnej banky Slovenska moţno
špecifikovať základné poţiadavky na tvorbu vhodnej organizačnej štruktúry komerčnej banky nasledovne:
stanovanie optimálneho počtu organizačných útvarov v nadväznosti na stratégiu banky a jej veľkosť,
stanovanie optimálnych kompetencií jednotlivých útvarov banky vo vzťahu k obchodným cieľom banky, finančným rozpočtom a klientskym segmentom, stanovanie optimálny koordinačných väzieb jednotlivých útvarov banky v ústredí banky, v pobočkách banky a predovšetkým vo vzťahu ústredia pobočky a banky, organizačná štruktúra obsahuje všetky aktivity, ktoré banka chce vykonávať, a ktoré musí vykonávať.
Organizačná štruktúra komerčnej banky (grafické zobrazenie základnej organizačnej štruktúry komerčnej banky je znázornené na obrázku 2) musí odráţať najmä skutočnosť, ţe banky poskytujú klientom produkty a sluţby, a musia im ich nielen ponúknuť, ale aj doručiť. Z toho dôvodu je nutné vziať do úvahy typy bankových trhov a moţné organizačné štruktúry, ktoré môţu byť pouţité k doručovaniu sluţieb a produktov k uspokojeniu potrieb klientov (Medveď et al, 2013, s. 106).
Obrázok 2 Základná organizačná štruktúra komerčnej banky ako a.s.
Zdroj: Belás et al, 2013, s. 355.
Valné zhromaţdenie
Dozorná rada
Predstavenstvo (štatutárny
orgán) Komerčná banka
Ústredie Pobočka 1
(P1)
Pn P4
P3 P2
Expozitúra 1 E2 En
Dozorná rada je orgán, ktorý je povinný poznať a dohliadať na výkon povolených bankových činností, na výkon pôsobnosti štatutárneho orgánu banky a na uskutočňovanie ostatnej činnosti banky (Tkáčová et al, 2009, s. 42).
Predstavenstvo banky (štatutárny orgán) schvaľuje výber vhodnej stratégie a organizačnú štruktúru banky. Schvaľuje základné parametre a ciele finančného plánu banky, hodnotí ich plnenie, rozhoduje o úrokovej politike banky. A taktieţ schvaľuje systém riadenia rizík (Belás, Demjan, 2009, s. 74).
Ústredie banky je riadiacim, metodickým a výkonným útvarom komerčnej banky.
V rámci riadiacich činností vykonáva príslušné riadiace aktivity, zaväzuje podriadené útvary banky a vymáha plnenie predpísaných úloh. V metodickej oblasti predpisuje pobočkám spôsob uskutočňovania bankových obchodov s jej klientmi, kontroluje dodrţiavanie predpísaných postupov a pripravuje nové metodické usmernenia pre pobočky v nadväznosti na nové skutočnosti, obchody a dosiahnuté výsledky (Belás et al, 2013, s. 354).
Pobočka banky je organizačný útvar výkonného charakteru, ktorý je priamo prepojený so zákazníkmi banky a uskutočňuje s nimi bankové obchody. Je podriadená ústrediu banky, nemá právnu subjektivitu a je finančne, personálne, administratívne a materiálne vybavená na plnenie stanovených úloh. Je to miesto kontaktu banky s klientom, je významným predajným miestom, ktorý vytvára banke tzv. imidţ (Medveď et al, 2013, s. 107).
Expozitúra banky je organizačný útvar, ktorý je podriadený pobočke. Pobočky otvárajú expozitúry predovšetkým z dôvodu priblíţenia sa klientom banky. Môţe to byť veľký počet zaujímavých retailových klientov, prípadne banka vytvorí expozitúru pre jedného veľmi významného klienta (Belás et al, 2013, s. 355).
1.2.3 Bilancia komerčnej banky, aktívne a pasívne operácie
Vzájomné pôsobenie medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami je moţné vďaka previazanosti bilancii bánk. V schematickej bilancii centrálnej banky pasíva predstavujú zdroje a aktíva definujeme ako spôsob tvorby zdrojov. V komerčnej banke je odlišný prístup k bilancii (grafické zobrazenie bilancie komerčnej banky sa nachádza na obrázku 3). Pasíva predstavujú zdroje a aktíva spôsob pouţitia týchto zdrojov. Napríklad, ak banka získa zdroje v podobe vkladov od vkladateľov, tie predstavujú pasíva banky a ak tieto
zdroje poskytne ďalej svojim klientom, v podobe úverov, poskytnuté úvery predstavujú aktíva banky. Podobne sa môţu interpretovať aj zvyšné poloţky, ale musia sa posudzovať z pohľadu komerčnej banky (Medveď et al, 2013, s. 110).
Obrázok 3 Prehľad súhrnných poloţiek aktív a pasív v bilancii komerčnej banky BILANCIA KOMERČNEJ BANKY
AKTÍVA (forma majetku) PASÍVA (zdroje krytia) - pokladničná hotovosť
- vklady v centrálnej banke - štátne pokladničné poukáţky
a poukáţky centrálne banky - pohľadávky voči bankám - pohľadávky voči klientom - cenné papiere
- majetkové účasti
- dlhodobý hmotný a nehmotný majetok
- pohľadávky z upísaného základného kapitálu
- ostatné aktíva
- záväzky voči bankám - záväzky voči klientom
- záväzky z dlhodobých cenných papierov
- rezervy - ostatné pasíva - podriadený dlh - základný kapitál - kapitálové fondy
- rezervné fondy a ostatné fondy zo zisku
- emisné áţio
- nerozdelený zisk z minulých období Zdroj: Medveď et al, 2013, s. 111, vlastné spracovanie.
Aktívne operácie komerčnej banky
Aktívne obchody komerčnej banky je moţné zadefinovať ako peňaţné operácie, prostredníctvom ktorých banka získava výnosy, resp. vytvára predpoklady pre jej bezporuchové, bezproblémové fungovanie. Tieto operácie sú v bilancii komerčnej banky zachytené na strane aktív (Belás et al, 2008, s. 105).
Aktíva predstavujú vo svojej podstate vyuţitie zdrojov. Komerčná banka vo vzťahu ku klientom na strane aktív vystupuje ako veriteľ, klienti vystupujú ako dlţníci. Cena, za ktorú komerčná banka poskytuje svoje produkty klientom je úrok, ktorý je jej zdrojom zisku (Tkáčová et al, 2009, s. 147).
Aktíva komerčnej banky je moţné rozdeliť z rôznych hľadísk. Najčastejšie pouţívané je portfóliové hľadisko. Aktíva sú usporiadané v závislosti od likvidity, rizikovosti a ziskovosti. Spravidla sa v bilancii na prvom mieste nachádzajú aktíva, ktoré sú vysoko likvidné, málo rizikové, ale s nízkym výnosom (Polouček et al, 2006, s. 361-362).
Aby banka spĺňala svoje poslanie, musí mať k dispozícii dostatok pokladničnej hotovosti, ktorá je potrebná na vyplácanie beţných vkladov klientov. Samozrejmosťou je, ţe musí mať i zodpovedajúce mnoţstvo hotovosti v cudzích menách, ak poskytuje zmenárenské sluţby. Vzhľadom na to, ţe náklady na udrţiavanie dostatočnej hotovosti na pobočkách sú pre banku vysoké (musia mať dostatočný počet trezorov na uchovanie hotovosti a musia mať dokonalý zabezpečovací systém atď.) a na druhej strane neprinášajú ţiadne výnosy (okrem potrebnej likvidity), snaţia sa banky hotovosť minimalizovať.
Z toho dôvodu je nutné, aby klienti hlásili výbery vysokých čiastok niekoľko dní vopred (Belás et al, 2008, s. 105-106).
Okrem pokladničnej hotovosti patria medzi aktíva komerčnej banky:
Vklady v centrálnej banke – časť vkladov má podobu povinných minimálnych rezerv.
Zvyšná časť vkladov tvorí dobrovoľné rezervy v centrálnej banke.
Štátne pokladničné poukáţky a poukáţky centrálnej banky – likvidné a takmer bezrizikové aktíva, ktoré komerčná banka drţí z dôvodu poistenia likvidity a zníţenia rizikovosti svojho portfólia.
Pohľadávky voči bankám – pohľadávky majú podobu vkladov v iných bankách alebo úverovo poskytnutých iným komerčným bankám.
Pohľadávky voči klientom – pohľadávky z poskytnutých úverov všetkým nebankovým subjektom (firmy, domácnosti, municipality).
Cenné papiere – obchodovateľné dlhopisy s pohyblivým pevným výnosom a majetkové cenné papiere.
Majetkové účasti – dlhodobo drţané akcie. Prostredníctvom nich získava banka vplyv nad inou spoločnosťou.
Dlhodobý hmotný a nehmotný majetok – majetok, ktorý banka vyuţíva na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti (budovy, pozemky, dopravné prostriedky atď.).
Pohľadávky z upísaného základného kapitálu – pohľadávky voči akcionárom, ktoré vyplývajú z upísaného a doposiaľ nesplateného základného kapitálu akcionármi banky.
Ostatné aktíva – rôznorodé skupiny aktív napr. pohľadávky voči zamestnancom, voči daňovému úradu, voči štátu a tieţ kladné reálne hodnoty derivátov (Medveď et al, 2013, s. 111-112).
Aktívne operácie komerčnej banky slúţia k vyuţitiu kapitálu na to, aby boli banky ako akýkoľvek iný podnikateľský subjekt ziskové. Po svojom riadení likvidity ponúkajú voľné prostriedky na medzibankovom trhu ostatným bankám, klientom a štátu (Belás et al, 2008, s. 126).
Pasívne operácie komerčnej banky
Pasívne bankové obchody predstavujú obchody, postupy a rozhodnutia akcionárov a manaţérov, prostredníctvom ktorých komerčná banka získava pre svoju podnikateľskú činnosť peňaţné zdroje z interného a externého prostredia (Tkáčová et al, 2009, s. 169).
Cieľom týchto obchodov je získať dostatočný objem a optimálnu štruktúru peňaţných zdrojov na financovanie aktívnych bankových obchodov, prostredníctvom ktorých banka vytvára zisk. Časť týchto zdrojov je potrebných na krytie bankových investícií (Belás et al, 2008, s. 151).
Medzi pasíva komerčnej banky patria:
Záväzky voči bankám – úvery a vklady od iných bánk (úvery od centrálnej banky a úvery od iných bánk).
Záväzky voči klientom – všetky typy vkladov (obsahujú tieţ prijate úvery od nebankových subjektov, napr. vládnych inštitúcií).
Záväzky z dlhodobých cenných papierov – bankou emitované dlhopisy (vďaka emisii získava zdroje na financovanie svojich aktív).
Rezervy – cudzie zdroje, vytvorené na vrub nákladov a určené na krytie rizík vyplývajúcich z bankového podnikania.
Ostatné pasíva – cudzie zdroje , ktoré obsahujú záväzky banky iného charakteru.
Podriadený dlh – špecifický zdroj, predstavuje prechod medzi cudzími a vlastnými zdrojmi banky.
Rezervné fondy a ostatné fondy zo zisku – vlastné zdroje, ktoré si tvorí zo zdaneného zisku (časť z nich má zákonný charakter).
Kapitálové fondy – fondy, ktoré banka tvorí z iných zdrojov ako zisku (napr.
bezplatným nadobudnutím majetku, dotáciami).
Emisné áţio – rozdiel medzi emisným kurzom a menovitou hodnotou akcie banky.
Nerozdelený zisk minulých rokov – po splnení stanovených podmienok zákonom, môţe byť súčasťou vlastných zdrojov (Medveď et al, 2013, s. 112-113).
1.2.4 Charakteristika rizík komerčnej banky
Riziká sú nevyhnutnou súčasťou akejkoľvek ľudskej činnosti: na finančných trhoch existujú finančné riziká, ktoré sú vo všeobecnosti charakterizované ako potencionálna finančná strata podnikateľského subjektu (Belás, Demjan, 2009, s. 86).
Existuje 5 hlavných finančných rizík:
úverové: je riziko straty zo zlyhania partnera tým, ţe si nesplní svoje záväzky podľa podmienok kontraktu (tieto záväzky vznikajú z úverových aktivít, obchodných a investičných aktivít, z platobného styku a vysporiadania cenných papierov).
trhové: riziko zo straty trhových cien a zmien hodnôt finančných nástrojov alebo komoditných nástrojov v dôsledku nepriaznivých zmien trhových podmienok (napr. nepriaznivý vývoj akcií, úrokových mier, cien, komodít alebo menového kurzu).
likvidity: vyplýva z premenlivosti výnosov, ktoré sú výsledkom spôsobu uspokojenia dopytu po likvidite
operačné: riziko, ktoré vyplýva z nevhodných alebo chybných vnútorných postupov, zo zlyhania ľudského faktora, zo zlyhania pouţívaných systémov alebo vonkajších udalostí (Medveď et al, 2013, s. 287-297).
obchodné: riziko vyplývajúce z nepriaznivých zmien v ekonomike, ktoré môţu ovplyvniť zisk komerčnej banky a kvalitu jej aktív (Belás et al, 2008, s. 76).
Okrem uvedených 5 finančných rizík, existuje ešte systémové riziko, ktoré sa dá vyšpecifikovať ako riziko prenosu určitých ťaţkostí, keď neschopnosť jednej inštitúcie splniť si svoje záväzky v čase ich splatnosti spôsobia, ţe iné inštitúcie nebudú schopné
splniť si svoje záväzky v čase ich splatnosti. Takéto zlyhanie môţe spôsobiť značné likvidné a úverové problémy.
Zlyhanie inštitúcie môţe spôsobiť akýkoľvek druh rizika, čo môţe následne ohroziť ďalšie podnikateľské subjekty rovnakého alebo iného trhového segmentu. V najhoršom moţnom prípade môţe dôjsť k zlyhaniu celého finančného systému. Ochrana pred týmto rizikom je úlohou regulátorov a centrálnych bánk (Belás, Demjan, 2009, s. 100).
1.3 Finančná analýza komerčnej banky
Vznik finančnej analýzy súvisí so vznikom peňazí. Prvotne sa pouţívali jednoduché, ručne robené rozbory obchodníkov, ktoré si pripravovali pre ich vlastné potreby. Neskôr, postupom času sa štruktúra a úroveň zdokonaľovali, no ich princípy sa v podstate nezmenili. Finančná analýza (novodobo tzv. Financial Analysis) tak, ako ju poznáme v súčasnosti, je moderná metóda, ktorá pôvodne vznikla na území Spojených štátov amerických (USA). Na Slovenku sa začala vo väčšej miere pouţívať aţ po roku 1989, keď sa začalo tvoriť trhové prostredie (Kotulič et al, 2010, s. 13).
1.3.1 Finančná analýza – vymedzenie pojmu
Finančná analýza je všeobecná metóda slúţiaca ako nástroj poznania. Je to myšlienkové rozčlenenie zloţitej ekonomickej skutočnosti na jednotlivé časti (prvky, vlastnosti, procesy), čím sa vytvárajú podmienky na poznanie ich jednotlivých stránok. Hlbšie poznanie častí je predpokladom na lepšie poznanie javu ako celku. Súčasťou finančnej analýzy sú matematické modely, štatistiky a algoritmy (Lisý et al, 2011, s. 41).
Dá sa chápať ako metóda, ktorá dáva do pomeru získané údaje medzi sebou navzájom a umoţňuje dospieť k určitým záverom o celkovom hospodárení, majetkovej a finančnej situácií podniku. Podľa nich je moţné prijať rôzne opatrenia a vyuţiť tieto informácie pre riadenie a rozhodovanie (Grünwald, Holečková, 2006, s. 4).
Je zameraná na identifikáciu problému a zistenie silných a slabých stránok podnikateľského subjektu. Informácie získané pomocou finančnej analýzy predstavujú podklad pre rozhodovanie jeho riadiaceho orgánu, managementu (Sedláček, 2007, s. 3).
Podľa Kislingerovej môţeme finančnú analýzy zadefinovať a chápať ako súbor činností, ktorých cieľom je získanie a komplexné zhodnotenie finančnej situácie inštitúcie
Je to súbor metód, ktoré umoţňujú určiť a ovplyvniť postavenie inštitúcie na základe analýzy jej ekonomickej situácie. Je veľmi účinným diagnostickým prostriedkom, ktorý umoţňuje posúdiť jej „finančné zdravie“. Umoţňuje komplexne zhodnotiť úroveň hospodárenia podnikateľského subjektu, jeho úspešnosť na trhu, jeho efektívnosť, rentabilitu, adaptabilnosť, flexibilnosť a úroveň a kvalitu manaţmentu (Kotulič et al, 2010, s. 14).
Cieľom finančnej analýzy podniku je:
posúdenie vnútorného a vonkajšieho vplyvu prostredia inštitúcie, analýza doterajšieho vývoja inštitúcie,
komparácia výsledkov analýzy v priestore, analýza vzťahov medzi ukazovateľmi,
poskytnutie informácií pre rozhodovanie do budúcnosti,
analýza moţností budúceho vývoja a výber najvhodnejšej alternatívy,
interpretácia výsledkov vo finančnom plánovaní a rozhodovaní podniku (Sedláček, 2007, s. 4).
Základné úlohy finančnej analýzy sú:
vyhodnotenie dosiahnutia hlavných cieľov počas jednotlivých období i za dlhší časový úsek,
posúdenie výkonov podnikateľského subjektu z hľadiska výsledkov ekonomicky porovnateľných podnikov,
vysvetlenie príčin, ktoré zabránili dosahovaniu lepších výsledkov, a faktorov, ktoré napomáhali úspechu,
navrhnutie zásad finančného riadenia potrebných na optimalizáciu súčasného vyuţívania finančných zdrojov,
stanovenie hranice udrţateľného rozvoja inštitúcie,
príprava základných údajov pre finančné plány v budúcom období (Kotulič et al, 2010, s. 18).
Analyzovanie činnosti inštitúcie zahrňuje poznávanie zloţitých procesov a javov, ktoré sa odohrávajú v transformačnom procese. Finančná analýza tvorí nástroj skúmania a hodnotenia týchto procesov. Zloţitosť transformačného procesu, otázky finančného hospodárenia a dosahovaných výsledkov podniku vyţadujú hlboké poznanie
uskutočňovaných operácií. Tie nie je moţné dosiahnuť jednou analýzou, a preto sa vypracúvajú viaceré druhy analýz:
periodické a neperiodické, orientačné a hĺbkové, krátkodobé a dlhodobé,
súhrnné a čiastkové (Alexy, 2005, s. 9).
Podľa časovej orientácie finančnej analýzy rozlišujeme:
finančnú analýzu „ex post“, ktorá sa usiluje vysvetliť súčasnú finančno- ekonomickú situáciu podniku pohľadom do minulosti, retrospektívne, kde hľadá jej príčiny. Tieto umoţňujú pochopiť súčasnosť a formulovať rôzne opatrenia pre budúcnosť. Z toho dôvodu, ţe sa dosiahnuté výsledky uţ realizovali, nie je moţné na nich uţ nič viac meniť.
finančnú analýzu „ex ante“, ktorá má za úlohu predikovať vývoj financií podnikateľského subjektu, prognózovať budúcu finančnú spôsobilosť podniku, samozrejme, s presnosťou líšiacou sa podľa „vzdialenosti“ cieľovej budúcnosti od súčasnosti (Zalai et al, 2013, s. 63).
Podľa toho, do akej hĺbky, či miery finančnú analýzu vykonávame, rozlišuje sa na:
úplná (komplexná) finančná analýza: je to typ finančnej analýzy, pri ktorej analyzujeme všetky oblasti podniku a všetky vzťahy.
čiastočná (parciálna) finančnú analýzu: analyzujeme iba určitú časť podnikovej činnosti, v ktorej boli napr. objavené nedostatky (napr. analýza nákladov na hospodársku činnosť alebo analýza zásob a pod.) (Kotulič et al, 2010, s. 14-15).
Finančná analýza plní šesť nasledovných základných funkcií:
analytická a hodnotiaca – umoţňuje vhodnými nástrojmi a metódami z analyzovať a zhodnotiť finančnú situáciu podnikateľského subjektu,
kvantifikačná – vyjadruje číselne javy, vývoj a procesy a umoţňuje určiť úroveň, objem a odchýlky skúmaných javov,
poznávacia – umoţňuje na základe výsledkov analýz a hodnotení spoznať finančnú situáciu, úroveň prebiehajúcich procesov a postavenie podnikateľského subjektu, vlastnosti analyzovaných veličín, ich vývoj a vzájomné vzťahy,
informačná – je zdrojom informácií pre zamestnancov, manaţment, investorov,
kontrolná – poskytuje cenné informácie na vykonávanie kontroly,
stimulujúca (resp. rozvojová) – vedomím o svojom postavení a úrovni reprodukčného procesu pôsobí motivačne na zlepšovanie, resp. z efektívnenie podnikovej činnosti a procesov (Kotulič et al, 2010, s. 17).
1.3.2 Pouţívatelia finančnej analýzy
Finančná analýza objasňuje, resp. dáva najrealistickejší obraz o finančnej situácií inštitúcie, o jej efektívnosti hospodárenia, o jej postavení na trhu v podobe vhodných výstupov pre všetkých, ktorí tieto informácie potrebujú.
Pouţívateľov finančnej analýzy môţeme podľa prostredia, v ktorom sa nachádzajú rozdeliť na:
externých pouţívateľov – ostatné banky a iní veritelia, obchodní partneri, konkurencia, štát a jeho orgány,
interných pouţívateľov – zamestnanci, manaţéri, odborári (Kotulič et al, 2010, s. 15).
Primárny pouţívatelia finančno-účtovných informácií vo finančných výkazoch podniku sú investori (akcionári a ostatní), ktorí poskytujú kapitál finančnej inštitúcii. Vyuţívajú finančné informácie z dvoch hľadísk – investičného a kontrolného. Investičné hľadisko predstavuje vyuţitie informácií pre rozhodovanie o budúcich investíciách. Hlavný záujem akcionárov sa sústreďuje na mieru rizika a výnosnosti ich vloţeného kapitálu. Chcú sa uistiť, ţe ich peniaze sú správne uloţené. Kontrolné hľadisko uplatňujú akcionári voči manaţérom podniku, z dôvodu záujmu o stabilitu, likviditu podniku a o disponibilný zisk (na ňom závisí výška ich dividend). Manaţéri majú voľnosť jednania s majetkom podniku, preto akcionári poţadujú priebeţné správy o tom, ako je nakladané s ich zdrojmi. A to formou výročnej správy o finančnom stave podniku (Grünwald, Holečková, 2006, s. 23).
Ostatné banky a iní veritelia vyuţívajú informácie z finančnej analýzy predovšetkým pre závery o finančnom stave danej inštitúcie ako o potencionálnom alebo uţ existujúcom dlţníkovi (poprípade ich vyuţívajú na sledovanie konkurencie). Veritelia totiţ prijímajú rozhodnutia o tom, komu a za akých podmienok poskytnú úver (Kotulič et al, 2010, s. 15).
Štát a jeho orgány sa zameriavajú predovšetkým na kontrolu daní. Informácie o finančnej inštitúcii vyuţívajú aj pre rôzne štatistické prieskumy (Kislingerová et al, 2004, s. 23).
Obchodní partneri sa sústreďujú hlavne na schopnosť inštitúcie uhrádzať splatné záväzky a faktúry. Sledujú obzvlášť ich solventnosť, likviditu a zadlţenosť (Kotulič et al, 2010, s. 15).
Manaţéri vyuţívajú výstupy finančnej analýzy pre strategické finančné riadenie podnikateľského subjektu. Z hľadiska prístupu k informáciám majú najlepšie predpoklady na spracovanie finančnej analýzy, pretoţe disponujú informáciami, ktoré nie sú beţne dostupné externým záujemcom. Poznajú skutočný, pravdivý obraz o finančnej situácie, ktorý vyuţívajú pri kaţdodennej práci (Kislingerová et al, 2004, s. 23).
Zamestnanci majú prirodzený záujem na prosperite, hospodárskej a finančnej stabilite podnikateľského subjektu. Ide im predovšetkým o istotu zamestnania, ich kariérny rast a zlepšenie mzdovej a sociálnej oblasti (Grünwald, Holečková, 2006, s. 25).
Existujú aj ďalší záujemcovia o finančnú analýzu, ako napr. daňový poradcovia, finančný analytici, široká verejnosť, oceňovatelia podniku, burzoví makléri, odbory, univerzity, novinári a i. Z počtu pouţívateľov a záujemcov je jasné, ţe finančná analýza je veľmi potrebná a dôleţitá.
1.3.3 Zdroje získavania informácií
Východiskové zdroje pre vyhotovenie finančnej analýzy sa čerpajú z účtovnej závierky inštitúcie. Tvoria časť finančného účtovníctva, ktorá ako časť celého informačného systému poskytuje retrospektívne informácie o finančnom stave podnikateľského subjektu a výsledkoch jeho hospodárenia. Tieto informácie sú veľmi dôleţitým základom finančnej analýzy. Majú za cieľ získať ucelený pohľad o finančnej situácie. Informačné zobrazenie hodnotového hľadiska hospodárskej činnosti poskytujú predovšetkým nasledovné účtovné výkazy:
bilancia – súvaha,
prehľad o tokoch peňazí – výkaz cash flow, výsledovka – výkaz ziskov a strát.
Spoločne vytvárajú tzv. tribilančný systém výkazníctva (grafické znázornenie tribilančného systému je zobrazené na obrázku 4), vzájomne sa dopĺňajú, a z toho dôvodu je potrebné analyzovať ich spolu súčasne (Alexy, 2005, s. 42).
Obrázok 4 Tribilančný systém
Zdroj: Vlachynský et al, 2009, s. 374.
Súvaha
Základom tribilančného systému výkazníctva je súvaha, ktorá predstavuje prehľadnú a usporiadanú formu hodnotového porovnania majetku (aktív) a zdrojov ich financovania (pasív) v peňaţnom vyjadrení k určitému dátumu (Horvátová et al, 2004, s. 85).
Podľa § 2 ods. 4 písm. a) a k) zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. sú majetkom tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, dajú sa oceniť podľa § 24 aţ 28 a vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch.
Pasívami sú zdroje majetku, ktoré predstavujú celkovú sumu záväzkov účtovnej jednotky vrátane iných pasív a rozdielu majetku a záväzkov.
V súvahe musí predovšetkým platiť základné pravidlo, tzv. bilančný princíp. Je to princíp, ktorý vyplýva z princípu účtovania v podvojnom účtovníctve, ktorého dôsledkom je, ţe aktíva sa musia rovnať pasívam (Kotulič et al, 2010, s. 32).
Funkcie súvahy z hľadiska finančnej analýzy sú:
v aktívach sú zachytené rôzne formy majetku, v pasívach sú zachytené zdroje financovania,
je moţné okamţité porovnať majetkovú a finančnú štruktúru (Horvátová et al, 2004, s. 85-86).
Výkaz ziskov a strát
Výkaz ziskov a strát (výsledovka) je výkaz, ktorý nám sprostredkováva informácie o výnosoch a nákladov podnikateľského subjektu. Z rozdielu nám vyplýva výsledok hospodárenia podniku (zisk alebo strata) za analyzované (účtovné) obdobie. Výsledovka vypovedá o priebehu a výsledkoch celého transformačného procesu (Zalai et al, 2013, s. 72).
Podľa zákona o účtovníctve je výsledok hospodárenia výsledným efektom činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý počas účtovného obdobia. Predstavuje rozdiel výnosov a nákladov. Ak je hodnota výsledku hospodárenia kladná, t. j. výnosy sú vyššie ak náklady, podnikateľský subjekt dosahuje zisk, ak naopak, hodnota výsledku hospodárenia je záporná, náklady prevyšujú výnosy, podnikateľský subjekt je v strate (Kotulič et al, 2010, s. 40).
Výkaz ziskov a strát sa dá špecifikovať aj ako účtovný výkaz, ktorý ukazuje výsledky hospodárenia banky za dané obdobie (na obrázku 5 je znázornená rámcová štruktúra výkazu ziskov a strát komerčnej banky). Na základe platných účtovných predpisov majú komerčné banky povinnosť zverejňovať výkaz ziskov a strát v základnej obsahovej štruktúre, ktorá má zjednodušenú podobu (Belás, Demjan, 2009, s. 35).
Obrázok 5 Rámcová štruktúra výkazu ziskov a strát komerčnej banky
NÁKLADY VÝNOSY
1. Náklady na pokladničné a medzibankové operácie
1. Výnosy z pokladničných a medzibankových operácií 2. Náklady na operácie s klientami 2. Výnosy z operácií s klientami 3. Náklady na emitované cenné papiere 3. Výnosy z operácií s cennými
papiermi 4. Náklady na operácie s cennými
papiermi 4. Výnosy z devízových operácií
5. Náklady na devízové operácie 5. Výnosy z ostatných operácií 6. Prevádzkové náklady 6. Prevádzkové výnosy
7. Tvorba rezerv a opravných poloţiek 7. Pouţitie rezerv a opravných poloţiek
8. Daň z príjmov 8. Mimoriadne výnosy
9. Mimoriadne náklady 9. Ostatné výnosy
10. Ostatné náklady 10. Strata
11. Zisk
Zdroj: Zalai et al, 2013, s. 71, vlastné spracovanie.
Výkaz cash flow
Výkaz cash flow, tzv. výkaz o tokoch peňazí, predstavuje v súčasnosti v trhových ekonomikách jeden z najdôleţitejších finančno-účtovných ukazovateľov. Je súčasťou účtovného systému podnikateľského subjektu, ktorý prehľadne, komplexne a systémovo priebeţne zachytáva hospodárske a finančné transakcie (Alexy, 2005, s. 47).
Hlavnou podstatou cash flow je sledovanie pohybu peňaţných prostriedkov, príjmov, výdavkov a peňaţných zostatkov za určité stanovené obdobie (Horvátová, 2004, s. 87).
Je rozdelený na 3 časti:
peňaţný tok z prevádzkovej činnosti, peňaţný tok z finančnej činnosti,
peňaţný tok z investičnej činnosti (Sedláček, 2007, s. 46).
Cieľom výkazu cash flow je poskytovať investorom, veriteľom, auditorom a aj samotnému vedeniu inštitúcie, informácie o vývoji a finančnej situácii a identifikovať príčiny zmien vo finančnej situácii (Alexy, 2005, s. 48).
1.3.4 Metódy finančnej analýzy – finančné ukazovatele
Veľký význam pri vyhotovení finančnej analýzy majú pomerové ukazovatele. Sú najobľúbenejšou a najrozšírenejšou metódou finančnej analýzy. Umoţňujú získať rýchly a nenákladný obraz o základných finančných charakteristikách podnikateľského subjektu (Sedláček, 2007, s. 55).
Konštrukcia pomerových ukazovateľov spočíva vo vzájomnom pomere rôznych poloţiek finančných výkazov. Ich interpretácia vychádza z logických súvislostí medzi jednotlivými poloţkami. Výsledné hodnoty sa následne porovnávajú:
a) v čase, na základe čoho sa zisťuje trend vo finančnej alebo konkurenčnej pozícii, b) v priestore, t. j. s ukazovateľmi iného podnikateľského subjektu alebo so strednými
hodnotami firiem v rovnakom odvetví podnikateľskej činnosti v tom istom čase.
Pri vyhodnotení pomerových ukazovateľov platí hlavná zásada, ţe jednotlivé ukazovatele nemoţno interpretovať osobitne, ale spolu s inými pomerovými ukazovateľmi (Horvátová et al, 2004, s. 90).
Dôvody pouţívania pomerových ukazovateľov:
umoţňujú vykonávať analýzu časového vývoja finančnej situácie inštitúcie (trendová analýza),
sú vhodným nástrojom priestorovej analýzy - porovnávanie viac podobných podnikateľských subjektov vzájomne (komparatívna analýza),
sú pouţívané ako vstupné údaje matematických modelov umoţňujúcich popísať závislosť medzi javmi, klasifikovať stavy, hodnotiť rizika a predvídať budúci vývoj (Sedláček, 2007, s. 55),
sú formou číselného vzťahu finančno-účtovných informácií,
umoţňujú nám získať rýchly a nenákladný obraz o základných finančných charakteristikách podnikateľského subjektu,
sú sitom, ktoré zachytí oblasti vyţadujúce hlbšiu finančnú analýzu, slúţia na porovnávanie podnikateľských subjektov rôznej veľkosti, uskutočnenie analýzy časového vývoja finančnej situácie danej inštitúcie,
vyuţitie vo vnútri inštitúcie na porovnávanie porovnateľných ziskových stredísk, posudzovanie finančnej pozície a výkonnosti podnikateľského subjektu,
vyuţitie na hlbšie prierezové analýzy, spočívajúce v porovnávaní finančnej situácie inštitúcie s finančnou situáciou podobných podnikateľských subjektov (Kotulič et al, 2010, s. 57).
Finančná analýza predstavuje metódu vyhodnotenia pomerových ukazovateľov bankovej výkonnosti a konkurencieschopnosti, ktoré boli dosiahnuté v minulom období.
Má aj isté obmedzenia, z toho dôvodu, ţe vychádza z účtovných podkladov, ktoré zachytávajú minulé procesy a ich výsledky v peňaţnej forme, a nie sú v nej zahrnuté zdroje banky, ktoré majú dôleţitý vplyv na jej výkonnosť ako sú kvalita personálu, procesov a manaţérskych informačných systémov.
Ukazovatele finančnej výkonnosti komerčnej banky musia spĺňať nasledovné základné kritériá:
vychádzajú zo stratégie komerčnej banky (prezentujú strategické zameranie banky),
vyjadrujú zhodnotenie majetku akcionárov (hlavná poţiadavka vlastníkov kapitálu smeruje k vytváraniu výnosnosti vloţeného kapitálu v bankovom sektore, v prípade malej výkonnosti odchádzajú do iného výkonnejšieho sektora, poprípade ku konkurencii, ktorá navyšuje výnosnosť vloţeného kapitálu),
majú finančnú podstatu (vyjadrenie je v peňaţnej forme a zachytáva finančné procesy a ich výsledky),
komplexne zachytávajú finančné procesy v komerčnej banke (vyjadrujú hlavné stránky finančného riadenia banky – zisk, kapitál, riziká),
sú vhodnými ukazovateľmi výkonnosti banky (výkonnosť banky merajú vhodným spôsobom, umoţňujú porovnávanie s konkurenciou a poskytujú informácie riadiacim orgánom a akcionárom) (Belás, Demjan, 2009, s. 32-33).
Obrázok 6 Základné kritéria na ukazovatele finančnej výkonnosti komerčnej banky
Zdroj: Belás, Demjan, 2009, s. 33.
Vhodnosť ukazovateľa
Komplexný pohľad
Finančná forma
Zhodnocovanie kapitálu Stratégia
banky
Ukazovateľ výkonnosti banky
V súčasnej dobe existuje viacej metód merania výkonnosti komerčnej banky, ktoré sa od seba odlišujú spôsobom vykonávania analýzy a aj faktormi a ukazovateľmi, ktoré sa pri meraní kalkulujú (Medveď et al, 2013, s. 119).
Medzi najdôleţitejšie ukazovatele finančnej výkonnosti komerčnej banky patria:
ukazovateľ ziskovosti (predstavuje nevyhnutný, nie však postačujúci predpoklad finančnej výkonnosti banky, pretoţe výška zisku v absolútnom vyjadrení vypovedá o tom, ţe banka má vyššie výnosy ako náklady a neberie do úvahy iné finančné parametre banky),
rentabilita vlastného kapitálu a rentabilita aktív banky (ak zabudujeme do úvahy o finančnej výkonnosti veľkosť vloţeného kapitálu, získame pohľad vlastníka kapitálu na výkonnosť banky) (Belás, Demjan, 2009, s. 34).
Okrem uvedených ukazovateľov finančnej výkonnosti komerčnej banky sa v praxi pouţívajú aj iné finančné ukazovatele ako sú:
ukazovateľ produktivity,
ukazovateľ kapitálovej primeranosti,
ukazovateľ likvidity (Tkáčová et al., 2009, s. 84-89).
Ukazovateľ ziskovosti
Základným cieľom komerčnej banky vţdy bol, je a aj v budúcnosti bude dosahovanie zisku. Akýkoľvek podnikateľský zámer, ktorý nevedie k dosahovaniu zisku nie je správny, nekontabilný s trhovým prostredím a neperspektívny (Belás, Demjan, 2009, s. 34).
Zisk komerčnej banky:
predstavuje významnú motiváciu pre akcionárov banky zotrvať v odvetví, predstavuje zdroj rastu a výkonnosti komerčnej banky,
predstavuje zdroj spokojnosti riadiacich orgánov banky, personálu a klientov, predstavuje podmienku zachovania konkurenčnej schopnosti banky,
je záleţitosťou celého systému komerčnej banky (celý systém a kaţdý jeho prvok nesie zodpovednosť za dosahovanie zisku),
zisk by banka mala dosahovať pri zachovaní spokojnosti klientov a poskytovaní vysokej kvality bankových produktov a sluţieb,
banka orientovaná na zisk detailnejšie analyzuje finančné potreby klientov, pruţne
Medzi základné zásady riadenia ziskovosti komerčnej banky patrí maximalizácia výnosov a minimalizácia nákladov v rámci trhových moţností a zabezpečenie kombinácie oboch prístupov (Belás, Demjan, 2009, s. 36).
Metódy dosahovanie zisku v komerčnej banke:
reštrukturalizácia aktív, zvyšovanie výnosov z bankových aktív, zvýšenie výnosov z poplatkov a provízií, zníţenie úrokových a neúrokových nákladov na zdroje banky, vyššia efektivita prevádzky komerčnej banky,
optimálne nastavenie pomeru cudzích zdrojov a kapitálu, obozretné pouţívanie nevýnosových aktív pri navyšovaní prevádzkových výnosov, stála kontrola prevádzkových a reţijných nákladov, obozretné riadenie bankového portfólia, obozretný prístup k riziku (Belás et al., 2008, s. 41 - 42).
Hospodársky výsledok (zisk, strata) komerčnej banky sa definuje ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi komerčnej banky (Belás, Demjan, 2009, s. 34).
HV = VÝNOSY – NÁKLADY ak je HV > 0 – banka dosiahla ZISK ak je HV < 0 – banka dosiahla STRATU
Ukazovatele rentability vlastného kapitálu a rentability aktív banky:
Medzi ďalšie finančné ukazovatele komerčnej banky patria ukazovatele rentability.
Ukazovateľ rentability aktív (skrátene ROA) a ukazovateľ rentability vlastného kapitálu (skrátene ROE) (Medveď et al, 2013, s. 121).
Ukazovateľ rentability aktív (ROA) nám vyjadruje podiel čistého zisku na celkových aktívach spoločnosti Ekonomicky ho môţeme interpretovať tak, ţe 1 euro aktív komerčnej banky prináša XX centov čistého zisku. Čím je výsledné číslo väčšie, tým komerčná banka efektívnejšie hospodári (Belás et al., 2008, s. 42).
ROA = (čistý zisk : celkové aktíva) x 100
ROA je veľmi dôleţitým ukazovateľom pre manaţment banky. Je to z toho dôvodu, ţe hodnotí jeho kvalitu prostredníctvom hodnotenia výnosnosti bilancie banky. Môţe slúţiť na porovnanie rôznych komerčných bánk v medzinárodnom meradle (Belás, Demjan, 2009, s. 57).
Posudzuje z komplexného hľadiska efektivitu manaţmentu komerčnej banky a alokácie pasív, resp. riadenie aktív. Je najvhodnejším indikátorom rentability banky. Pre banky sa dá orientačné pásmo hodnotenia úrovne ROA vymedziť nasledovne:
pod 0,5% - slabá,
0,5% - 1,0% - priemerná, 1,0% - 2,0% - dobrá,
nad 2,0% - veľmi vysoká (Medveď et al, 2013, s. 121-122).
Ukazovateľ rentability vlastného kapitálu (ROE) nám určuje mieru návratnosti kapitálu vloţeného akcionármi. V bankovníctve sa pracuje s niţším podielom vlastného kapitálu ako v nefinančnej sfére. Niektorí analytici pri kalkuláciu ROE vylučujú dividendy prioritných akcionárov (Medveď et al, 2013, s. 122).
ROE vyjadruje podiel čistého zisku na vlastnom kapitále banky. Z ekonomického hľadiska sa dá interpretovať tak, ţe 1 euro vloţeného vlastného kapitálu prináša vlastníkom banky XX centov čistého zisku. Čím je výsledné číslo väčšie tým komerčná banka efektívnejšie hospodári a jej akcionári sú spokojnejší (Belás et al., 2008, s. 42).
ROE = (čistý zisk : vlastný kapitál) x 100
Ukazovateľ ROE má osobitný význam pre akcionárov banky. Má v sebe zabudovaný špekulačný faktor, čo znamená, ţe banka môţe zvýšiť jeho hodnotu, zvýšením svojej zadĺţenosti (pouţíva vlastný kapitál na krytie väčšieho objemu aktív). Slúţi na porovnanie finančnej situácie výkonnosti komerčných bánk v danom sektore bankovníctva.
Vypočítava sa na základe údajov z finančného účtovníctva a je verejne dostupným údajom (Belás, Demjan, 2009, s. 58).
Pri analýze rentability je potrebné sledovať oba ukazovatele (ROA aj ROE) súčasne a zvaţovať ich najmä z pohľadu vystavenia sa špekulačnému riziku. Vo všeobecnosti platí pravidlo, ţe pokiaľ vysoká hodnota ROA nie je podloţená zároveň vysokou hodnotou ROE, nevypovedá nič o dobrej výkonnosti banky.
Nutnou podmienkou riadenia ziskovosti je dokonalé porozumenie vzťahov medzi kľúčovými ukazovateľmi. Z toho dôvodu je dôleţité detailne analyzovať ukazovatele ROA a ROE. Základné vzťahy medzi ukazovateľmi ROA a ROE sú:
Výška ROE závisí od veľkosti ROA a finančnej páky. Ak chce komerčná banka
situácii banka dosahuje niţšiu rentabilitu aktív, ktorú kompenzuje vyššou mierou zapojenia cudzích zdrojov, ktorá sa transformuje do vyššieho objemu celkových aktív a výnosov. Tento prístup môţe naraziť na bariéru kapitálovej primeranosti.
Rast výnosnosti aktív (ROA) v banke znamená, ţe na dosiahnutie rovnakej úrovne ROE potrebuje niţšiu hodnotu cudzích zdrojov, ktorá sa transformuje do niţšieho objemu celkových aktív.
Ukazovatele ROA a ROE predstavujú integrované ukazovatele finančnej výkonnosti komerčnej banky, ktoré banka vypočíta na základe veľkého počtu uskutočnených obchodov so svojimi klientami. Cena pre klienta je značne determinovaná konkurenciou, a preto je rentabilita banky úzko spätá s meraním a oceňovaním rizika bankových obchodov (Medveď et al, 2013, s. 122-123).
Ukazovateľ produktivity
V súčasných podmienkach konkurenčného trhového prostredia tvoria veľmi významnú skupinu ukazovatele produktivity bankového podnikania. Sú to ukazovatele odráţajúce kvalitu manaţérskeho riadenia banky. Vývoj týchto ukazovateľov indikuje efektívnosť vyuţitia bankových zdrojov. Ide o veľmi významný ukazovateľ konkurencieschopnosti komerčnej banky.
V súčasnej dobe sa najmä pouţíva ukazovateľ celkovej produktivity, ktorým je dosiahnutý zisk komerčnej banky na 1 zamestnanca (Medveď et al, 2013, s. 125-126).
P = čistý zisk po zdanení : priemerný počet zamestnancov Ukazovateľ kapitálovej primeranosti
Kapitálová primeranosť stanovuje, aká má byť štruktúra kapitálu komerčnej banky, s ohľadom na rôzne typy rizík a rozdielnu povahu jednotlivých kapitálových zloţiek.
Základnou myšlienkou kapitálovej primeranosti je, ţe všetky moţné budúce nepriaznivé dopady na hospodárenie banky budú kryté vlastnými zdrojmi komerčnej banky a ich zúčtovanie sa vykoná na ťarchu vlastného kapitálu bez ohrozenia cudzích zdrojov, predovšetkým zdrojom klientov.
Regulácia bankového sektore je z toho dôvodu zaloţená na výpočte rizík a na stanovení zodpovedajúcej minimálnej úrovni vlastného kapitálu (je zrejmé, ţe snahou akcionárov
komerčnej banky je minimalizovať úroveň vlastného kapitálu a snahou manaţmentu a klientov banky maximalizovať úroveň vlastného kapitálu) (Belás et al., 2008, s. 131).
Kapitál sa pouţíva ako ukazovateľ, voči ktorému sa stanovujú limity pre rôzne druhy aktív, bankových obchodov. Má sa tak zabrániť preberaniu vysokého rizika pri ich vykonávaní.
Aktivity finančných inštitúcií reguluje bankový dohľad, komisia pre cenné papiere a iné regulačné orgány (regulátor). Hlavným cieľom regulátorov je chrániť záujmy klientov, vrátane vkladateľov.
Dá sa povedať, ţe kapitálová primeranosť predstavuje ohodnotenie bezproblémového fungovania finančnej inštitúcie v budúcnosti, to znamená, ţe je ukazovateľom finančnej sily a dôveryhodnosti komerčnej banky (Polouček et al, 2006, s. 489).
Kladná hodnota kapitálovej primeranosti znamená, ţe komerčná banka je solventná.
Rovnako platí, ţe solventná finančná inštitúcia (trhová hodnota aktív je vyššia ako trhová hodnota záväzkov) má kladnú hodnotu kapitálovej primeranosti.
Naopak nízka hodnota kapitálovej primeranosti znamená pre akcionárov aj vkladateľov vyššiu pravdepodobnosť straty. Ak by bola finančná inštitúcia pri vykonávaní svojich aktivít úspešná, niţšia hodnota kapitálovej primeranosti by pre akcionárov predstavovala vyššiu pravdepodobnosť zhodnotenia vloţenej investície, ale pre klientov, iba ich výnosy z vkladov.
Zvyšovanie kapitálovej primeranosti prestavuje pre klientov vyššiu bezpečnosť, ale na druhej strane znamená zniţovanie zisku inštitúcie pripadajúceho na jednotku kapitálu.
V roku 1974 bol zaloţený guvernérmi ústredných bánk krajín G-10 (Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Japonsko, Kanada, Luxembursko, NSR, Švajčiarsko, Taliansko, USA, Veľká Británia) „Bazilejský výbor“ ako dohľad nad bankovým sektorom.
V roku 1988 vytvoril Bazilejský výbor dohovor, ktorý stanovil kapitálovú primeranosť koeficientom, ktorý dával do pomeru kapitál a rizikovo váţená aktíva. Tento podiel má dosahovať úroveň minimálne 8%.
Kapitálová primeranosť (kp) = (kapitál : rizikovo váţená aktíva) x 100%, kp ≥ 8%
Kapitálová primeranosť prebehla ďalším dynamickým vývojom v roku 2004 a bazilejský výbor schválil novú konštrukciu – novú bazilejskú dohodu o kapitálovej primeranosti označovanú ako BASEL II, ktorý vedie k výpočtu kapitálových poţiadaviek smerom k rizikovo citlivejším prístupom, a tieţ k zvýšeniu poţiadaviek na riadenie rizík v komerčných bankách. Vzorec na výpočet kapitálovej primeranosti podľa BASEL II je (Belás, Demjan, 2009, s. 121-125)
Kapitálová primeranosť (kp) = (kapitál : celkové rizikovo váţená aktíva) x 100%, kp ≥ 8%
Ukazovateľ likvidity
Likvidita komerčnej banky znamená schopnosť banky v akomkoľvek okamihu splniť si svoje záväzky voči klientom, t. j. vyplatiť vkladateľom banky splatné vklady a úroky z týchto vkladov resp. poskytnúť klientovi prisľúbený úver. Nakoľko komerčná banka vypláca svojim klientom hotovostné peniaze, musí mať v ktoromkoľvek okamihu dostatočné mnoţstvo likvidných aktív. Z toho dôvodu musí komerčná banka drţať časť aktív v likvidnej forme (v hotovosti, vklady v iných bankách a v centrálnej banke ako povinné a dobrovoľné rezervy).
Komerčná banka drţí vysoko likvidné aktíva v primeranej forme. Čím sú aktíva banky likvidnejšie, tým prinášajú niţší výnos, respektíve prinášajú banke náklady (v prípade, ţe je obeţivo banky kryté vkladmi a nie vlastným kapitálom). Je veľmi dôleţité nájsť správny pomer medzi objemom jednotlivých aktív rôznej úrovne likvidity, aby nebola ohrozená likvidita banky a zároveň bol zabezpečený dostatočný výnos z týchto aktív (Belás et al., 2008, s. 44).
Súčasťou štruktúry bilancie komerčnej banky sú ukazovatele vypovedajúce o štruktúre aktív a pasív z hľadiska bankovej likvidity. Medzi likvidné aktíva komerčnej banky patrí pokladničná hotovosť, vklady v centrálnej banke, netermínované vklady v ostatných bankách, prípadne vysoko likvidné cenné papiere, ako sú štátne pokladničné poukáţky.
K ukazovateľom, ktoré nám vyjadrujú mieru platobnej schopnosti komerčnej banky patrí ukazovateľ okamţitej likvidity:
L1 = (vysoko likvidné aktíva : okamţité splatné záväzky) x 100
