Svetová banka a jej postavenie v súčasnej finančnej kríze

(1)

Bankovní institut vysoká škola Praha

Svetová banka a jej postavenie v súčasnej finančnej kríze

Bakalárska práca

Lenka Benedeková Apríl 2010

(2)

Bankovní institut vysoká škola Praha

Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a finančných obchodov

Svetová banka a jej postavenie v súčasnej finančnej kríze

Bakalárska práca

Autor: Lenka Benedeková

Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD.

Banská Bystrica Apríl, 2010

(3)

VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracoval samostatne a s použitím uvedenej literatúry.

V Galante

(4)

Poďakovanie

Chcela by som sa poďakovať vedúcemu práce Ing. Valérovi Demjanovi, PhD. za jeho odbornú pomoc, cenné rady, pripomienky a návrhy pri písaní tejto práce.

(5)

Anotácia

Svetová banka a Medzinárodný menový fond sú najvýznamnejšie medzinárodné finančné inštitúcie, ktoré v súčasnosti svojimi aktivitami pomáhajú členským krajinám prekonať finančnú krízu. Podstatou finančnej krízy bola realitná kríza, ktorá vznikla v USA v roku 2007 a v roku 2008 prerástla do globálnej. Cieľom tejto práce je charakteristika Svetovej banky a jej postavenie v súčasnej finančnej kríze. Prvá časť práce je zameraná na medzinárodné finančné inštitúcie, s dôrazom na Svetovú banku. Druhá časť práce sa zaoberá finančnými nástrojmi Svetovej banky, pomocou ktorých pomáha krajinám. Tretia časť práce sa zaoberá finančnou krízou, jej vznikom, priebehom, následkami a opatreniami, ktoré Svetová banka spolu s inými krajinami zaviedla na zmiernenie jej dopadov.

Anotation

World Bank and the International Monetary Fund are major international financial institutions whose activities help member countries to overcome financial crisis now. The base of the financial crisis was the real crisis that emerged in the U.S. in 2007 and in 2008 it turned into a global. The aim of this work is character of the World Bank and its position in the current financial crisis. The first part is focused on international financial institutions, especially the World Bank. The second part deals with the financial instruments of the World Bank by which it assists countries. The third part deals with the financial crisis, its origin, course, consequences and measures that the World Bank together with the other countries introduced to mitigate its impact.

(6)

Obsah

Úvod ... 7

1 Medzinárodné finančné inštitúcie ... 8

1.1 Medzinárodný menový fond ... 9

1.2 Európska banka pre obnovu a rozvoj ... 10

1.3 Európska investičná banka ... 11

1.4 Medziamerická rozvojová banka ... 12

1.5 Africká rozvojová banka ... 13

1.6 Ázijská rozvojová banka ... 14

1.7 Svetová banka ... 15

1.7.1 Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD) ... 16

1.7.2 Medzinárodné združenie pre rozvoj (IDA)... 18

1.7.3 Medznárodná finančná korporácia (IFC)... 19

1.7.4 Mnohostranná agentúra pre investičné záruky (MIGA) ... 19

1.7.5 Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov (ICSID) ... 20

2 Finančné nástroje Svetovej banky ... 21

2.1 Úvery ... 22

2.2 Záruky ... 29

2.3 Trustové fondy ... 30

2.4 Granty ... 31

2.5 Technická pomoc ... 32

3 Svetová banka a finančná kríza ... 33

3.1 Následky finančnej krízy ... 34

3.2 Opatrenia na prekonanie krízy ... 39

3.3 Reformy Svetovej banky ... 43

Záver ... 48

Zoznam použitej literatúry ... 49

Zoznam grafov ... 52

Zoznam obrázkov ... 53

Zoznam tabuliek ... 54

Prílohy ... 55

(7)

7

V dnešnej dobe prechádza ekonomika veľkými zmenami. Tieto zmeny zapríčinila kríza, ktorá vznikla v roku 2007 v USA. Pôvodne to bola úverová kríza, ktorá časom prerástla do finančnej a tá sa zmenila na globálnu. Kríza zasiahla finančný sektor, z ktorého sa postupne presúva do iných sektorov ekonomiky. Spomalenie ekonomiky, pokles medzinárodného obchodu, krachy veľkých spoločností, zvýšenie nezamestnanosti a zníženie cien komodít – pod toto všetko sa pripísala kríza.

Cieľom tejto práce je charakteristika a postavenie Svetovej banky počas súčasnej finančnej krízy.

Prvá časť práce sa zaoberá na charakteristikou medzinárodných finančných inštitúcií, s dôrazom na Svetovú banku. V tejto časti sa zaoberám vznikom finančných inštitúcií po druhej svetovej vojne, ich činnosťou a pomocou, akou prispievajú v boji proti kríze.

Druhá kapitola je venovaná finančným nástrojom Svetovej banky, ktoré sú dôležité na zmiernenie krízy a pomáhajú pri plnení miléniových rozvojových cieľov.

Kríza spôsobila, že sa zvýšil objem poskytovaných úverov o niekoľko miliárd dolárov ročne.

Tretia časť práce je venovaná súčasnej finančnej kríze a prostriedkom, pomocou ktorých Svetová banka znižuje jej následky. Banka zavádza nové programy a modernizuje poskytované služby, aby sa prispôsobila súčasným požiadavkám krajín.

Zavádza nové opatrenia, ktoré by mohli krízu odvrátiť alebo zmierniť. Súčasná kríza je dobrou príležitosťou na zavedenie nových reforiem, pomocou ktorých by sa mohlo predchádzať budúcim krízam.

(8)

8

1 Medzinárodné finančné inštitúcie

Medzinárodné finančné inštitúcie vznikli predovšetkým po druhej svetovej vojne. Vznik prvých dvoch - Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky podmienil vznik Bretton Woodskeho menového systému. Jeho vznik mal zabezpečiť menovú stabilitu a snahu vyhnúť sa podobnej kríze, aká nastala v 30. rokoch. Táto kríza sa nazýva Veľká hospodárska kríza, ktorá sa dosť často porovnáva s dnešnou. Bretton Woodsky menový systém zaviedol pre každú menu paritu, vyjadrenú tak v USD, ako aj v zlate a jeho revolučnou inováciou bolo, že menové kurzy boli fixné, ale prispôsobiteľné¹.Znamená to, že ak jedna mena nebola v súlade so základnou hodnotou, tak parita mohla byť upravená. Koncom 50. rokov, na základe zlého hospodárskeho vývoja, menový systém oslaboval. Došlo k zrušeniu dolára za zlato, čo nakoniec viedlo k jeho rozpadu, ktorý spôsobil ďalšiu krízu. V roku 1976 americká vláda zaviedla tzv. Kingstonský menový systém². V ňom bola zrušená výmena dolára za zlato, zavedenie SDR a pevné menové kurzy boli nahradené pohyblivými. Ďalší systém, ktorý vznikol bol Európsky menový systém³, ktorý možno nazvať ako predchodcom Európskej únie. Dôležitými prvkami systému boli: ECU (samostatná zúčtovacia jednotka), kurzový a intervenčný mechanizmus, Európsky fond pre menovú spoluprácu⁴.

Súčasná Európska únia⁵ vznikla v roku 1992 na základe Maastrichtskej zmluvy. Dnes združuje 27 členských štátov, vrátane Slovenskej republiky. Jej základným znakom je používanie spoločnej meny EURO a jednotný trh. Cieľom EÚ je mier, prosperita a sloboda v spravodlivejšom a bezpečnejšom svete.

Každá z finančných inštitúcií sa snaží plniť tzv. miléniové rozvojové ciele, na ktorých sa dohodlo vyše 170 štátov na summite v roku 2000.

1SAMUELSON, P., NORDHAUS, W., Ekonómia. 16. vyd. Bratislava: ELITA. 2000. str. 746. ISBN 80- 8044-059-X

2HONTYOVÁ, K. a kol. Základy ekonómie a ekonomiky. 1. vyd. Bratislava: Ekonóm. 2006. str. 167.

ISBN 80-225-2137-X

3http://www.civitas.org.uk/eufacts/FSECON/EC9.htm, autor: James Wil, 24. 09. 2007

4http://www.derivat.sk/index.php?PageID=631

5http://europa.eu/abc/panorama/index_sk.htm

(9)

9

Rozvojové ciele tisícročia⁶: odstránenie extrémnej chudoby a hladu, povinná školská dochádzka, zrovnoprávnenie postavenia žien v spoločnosti, ochrana životného prostredia, pokrok v globálnej spolupráci, potlačenie malárie, HIV/AIDS, zníženie pôrodnej úmrtnosti o ¾, zníženie detskej úmrtnosti o 2/3⁷. Medzi najznámejšie a najdôležitejšie medzinárodné finančné inštitúcie patrí Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj a Európska investičná banka, Medziamerická rozvojová banka, Africká rozvojová banka, Ázijská rozvojová banka.

Súčasná finančná kríza by mala zabezpečiť zvýšený dozor nad týmito medzinárodnými finančnými inštitúciami.

1.1 Medzinárodný menový fond

Medzinárodný menový fond⁸ (International Monetary Fund - MMF) vznikol v júli 1944 v Bretton-Woods, ako vrcholná inštitúcia. Bol založený 45 krajinami a svoju oficiálnu činnosť začal 27. 12. 1945. V súčasnosti združuje 184 členov. Každý členský štát má určité práva, povinnosti ale aj výhody, ktoré mu z členstva vyplývajú. Svoju činnosť vykonáva podľa pravidiel, ktoré sú známe ako Články dohody. Každý členský štát platí členskú kvótu do MMF. Z každej kvóty musí byť časť zaplatená v SDR (umelá menová jednotka) alebo vo voľne vymeniteľnej mene a zostatok vo vlastnej mene. Úlohou MMF je poskytovať krátkodobé pôžičky krajinám, ktoré majú problém s platobnou bilanciou. Krajiny tieto pôžičky využívajú na zaplatenie dlhov alebo tovaru. MMF účtuje dlžníkom rozličné poplatky, aby mohol pokryť svoje operačné náklady a kompenzácie členom, ktorých mena sa čerpá pri devízových úveroch. MMF analyzuje ekonomiku každej krajiny, ktorá je jeho členom, ako aj súčasnú globálnu ekonomiku.

Snaží sa zlepšiť komunikáciu s jednotlivými krajinami, snaží sa o zvýšenie svojho dohľadu nad krajinami, ako aj o inováciu techniky, ktorá pomáha pri riešení finančných

6KOTLEBOVÁ, J., CHOVANCOVÁ, B. Medzinárodné finančné centrá – zmeny v globálnej finančnej architektúre. 1.vyd. Bratislava: Iura Edition. 2010. str. 103. ISBN 978-80-8078-299-3

7 KOTLEBOVÁ, J., CHOVANCOVÁ, B. Medzinárodné finančné centrá – zmeny v globálnej finančnej architektúre. 1.vyd. Bratislava: Iura Edition. 2010. str. 103. ISBN 978-80-8078-299-3

8JANKOVSKÁ, A. a kol. Medzinárodné financie. 2.vyd. Bratislava: Iura Edition. 2003. str. 379. ISBN 80-89047-56-4

(10)

10

kríz. Má veľký význam pri riešení a znižovaní následkov krízy. V dnešnej kríze MMF pomáha krajinám vrátiť sa späť k ekonomickej stabilite pomocou vypracovania programov nápravných politík a poskytovaním úverov na ich podporu⁹. K poskytnutiu pôžičky bolo potrebné v minulosti splniť veľa podmienok, ale dnes, v čase krízy, sú pôžičky vybavené rýchlejšie a jednoduchšie. Týmto prispievajú k ozdravovaniu politík a reforiem a snažia sa vytvoriť dobré podmienky k hospodárskemu rastu. V súčasnosti sa MMF snaží o zmeny v medzinárodnom finančnom systéme, pretože sa obáva následkov, ktoré by kríza po sebe mohla zanechať. Podľa šéfa MMF môže dokonca vyvolať vojny. Svetoví lídri sa preto rozhodli na summite G20 zvýšiť úverovú kapacitu o trojnásobok, zlepšiť úverové podmienky, ako aj sociálne programy¹⁰.

1.2 Európska banka pre obnovu a rozvoj

Európska banka pre obnovu a rozvoj¹¹ (European Bank for Reconstruction and Development – EBRD) je najnovšia rozvojová banka, ktorá vznikla na základe Zmluvy o založení EBRD v Paríži 29.5.1990. Sídli v Londýne a združuje 60 členských krajín.

Táto banka patrí k prvým medzinárodným finančným inštitúciám, ktorej hodnota majetku bola denominovaná v ECU. Po vzniku Európskej únie sa ECU zmenila na EUR – jednotnú menu EÚ. Organizačnú štruktúru banky tvorí Rada guvernérov, Výbor riaditeľov a prezident. Hlavným cieľom banky je pomoc krajinám strednej a východnej Európy, ktoré sa prihlásili k princípom parlamentnej demokracie, pluralizmu a trhovej ekonomiky, aplikujú ich v praxi a prechádzajú k otvoreným trhovým ekonomikám¹². Banka okrem využívania vlastných zdrojov, investuje aj na svetových finančných trhoch. Vytvára tzv. špeciálne fondy, ktorých zdroje pochádzajú najmä z príspevkov členských štátov. Financuje projekty skoro vo všetkých odvetviach. Okrem úverov vykonáva poradenskú činnosť a podporuje hospodársku činnosť jednotlivých krajín.

9KOTLEBOVÁ, J. Medzinárodné finančné centrá.2.vyd. Bratislava: Iura Edition. 2006. str. 284. ISBN 80-8078-109-5

10http://www.imf.org/external/np/exr/faq/sdrfaqs.htm, autor: IMF, 11. 02. 2010

11http://www.ebrd.com/about/index.htm/, autor: EBRD

(11)

11

Tak ako iné finančné inštitúcie, aj EBRD sa snaží pomôcť krajinám postihnutým finančnou krízou. Banka na ňu reaguje: zvýšením investícií, rozšírením programu pre jednoduchší obchod, financovaním energie a infraštruktúry, zriadením firemnej podpory a užšou spoluprácou s inými finančnými inštitúciami¹³. EBRD pomáha stabilizovať bankový sektor, najmä s cieľom zabezpečiť ďalšie financovanie pre malé a stredné podniky a navyše v spolupráci s ostatnými medzinárodnými inštitúciami poskytla finančné prostriedky na infraštruktúru a energiu¹⁴. V roku 2009 na to schválila rozpočet, ktorý zvýši objem obchodov asi o 7 miliárd eur¹⁵. Táto investícia v podobe záchranného balíčka nie je zameraná iba na jedno odvetvie, ale týka sa všetkých odvetví a bánk podľa potreby.

1.3 Európska investičná banka

Európska investičná banka¹⁶ (European Investment Bank – EIB) vznikla v roku 1958 na základe Rímskych zmlúv. Sídli v Luxemburgu a jej cieľom nie je dosahovať zisk.

Banka vykonáva svoju činnosť v skupine. Skupinu EIB okrem samotnej banky tvorí aj Európsky investičný fond (European Investment Fund – EIF), ktorý vznikol v roku 1994 s cieľom poskytovať rizikový kapitál malým a stredným podnikom¹⁷. Táto skupina spolu vypracovala iniciatívu „Inovácia 2010“ (i2i), ktorá sa zameriava na výskum, vývoj, inováciu, rozvoj podnikov a iné. Banka financuje projekty, ktoré sú zhodné s cieľmi EÚ. Každý projekt, ktorý podporuje, hodnotí a sleduje až do jeho ukončenia. Podporuje projekty v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie, v oblasti malých a stredných podnikov, v oblasti rozvoja ľudského kapitálu. Úvery, ktoré poskytuje, zahŕňajú len minimálny poplatok, ktorý pokryje administratívne náklady. Donedávna poskytovala 2 typy úverov: globálne a individuálne. Od roku 2004 poskytuje aj stredne kapitalizované úvery. EIB financuje aj Slovenskú republiku, najmä v oblasti infraštruktúry, telekomunikácií, energetiky, železníc SR.

13http://www.ebrd.com/new/fin_crisis.htm, autor: EBRD

14http://ebrd.org/new/pressrel/2009/090515a.htm, autor: Anthony Williams, 15. 05. 2009

15http://ebrd.org/new/pressrel/2008/081210c.htm, autor: Anthony Williams, 10.12. 2008

16http://europa.eu/institutions/financial/eib/index_sk.htm

17http://www.europskaunia.sk/europsky_investicny_fond

(12)

12

Predstavenstvo EIB schválilo operačný plán, ktorý obsahuje zvýšenie úverov a ďalších opatrení na zmiernenie súčasnej finančnej a hospodárskej krízy¹⁸. Operačný plán obsahuje:

- zvýšenie úverov pre malé a stredne – veľké podniky o 50%

- úvery v oblasti energetiky, zmeny klímy a infraštruktúry predstavujú 6 mld eur ročne - konvergenčné požičiavanie

- rezervy¹⁹

1.4 Medziamerická rozvojová banka

Medziamerická rozvojová banka²⁰ (Inter-American Development Bank – IADB) bola založená v roku 1959 a sídli vo Washingtone. IADB založilo 18 krajín a dnes ju tvorí 48 krajín. Banka používa 4 úradné jazyky: anglický, španielsky, francúzsky a portugalský.

Poskytuje riešenie rozvojových problémov vďaka partnerstve s vládami, podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti, čím dostali svojich klientov z centrálnej vlády na mestské úrady a podniky²¹. V spolupráci s nimi sa usilujem o dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, zvýšenie konkurencieschopnosti, modernizácie verejných inštitúcií a podporovať voľný obchod a regionálnu integráciu²². Banka je ohodnotená ratingom AAA, a preto poskytuje úvery s konkurencie schopnými úrokovými mierami. Úvery, ktoré poskytuje sú investované na rozvoj poľnohospodárstva, dopravy, energetiky a iné.

Banka poskytuje 3 druhy úverov:

- obyčajné úvery, a to na 10 až 20 rokov pri úrokovej sadzbe, ktorá závisí od úrokovej miery na kapitálových trhov

18http://www.eib.org/about/press/2008/2008-159-eib-directors-approve-anti-crisis-measures-for-2009- 2010.htm, autor: EIB, 16.12.2008

19http://www.eib.org/about/press/2008/2008-159-eib-directors-approve-anti-crisis-measures-for-2009- 2010.htm, autor: EIB, 16.12.2008

21http://www.iadb.org/aboutus/, autor: IADB

22http://www.iadb.org/aboutus/whatwedo/index.cfm?id=5997&lang=en, autor: IADB

(13)

13

- úvery z fondu špeciálnych operácií na 5 až 10 rokov a 15 až 20 rokov s úrokovou sadzbou 4%

- úvery z fondu spoločenského pokroku na 15 až 20 rokov s úrokovou sadzbou 1,25 až 2,75%²³.

Okrem úverov banka ponúka výskum, poradenskú činnosť a technickú pomoc na podporu vzdelávania a znižovania chudoby.

V súčasnej finančnej kríze vzrástli úvery do Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti a veľkú pozornosť banka venuje najchudobnejším krajinám²⁴. Banka zvýšila počet úverov, záchranných sietí a veľkú časť venuje na podporu obchodu. V roku 2009 zvýšila úvery, záruky a dotácie o 77% a v roku 2010 plánuje poskytnúť Haity spolu s inými 120 miliónov dolárov vo forme grantov²⁵. Čo sa týka záchranných sietí, banka financuje najmä stravu, zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie.

1.5 Africká rozvojová banka

Africká rozvojová banka²⁶ (African Development Bank - ADB) bola založená v roku 1964 na podnet severoafrických štátov a sídli v Abidžane. V súčasnosti združuje 77 členských krajín. Banka sa skladá z troch inštitúcií: Africkej rozvojovej banky (ADB), Afrického rozvojového fondu (ADF) a Nigérskeho spoločného fondu (NTF). Hlavným cieľom finančnej inštitúcie je pomôcť krajinám v boji proti chudobe a zlepšiť životnú úroveň obyvateľstva. Založenie tejto prvej regionálnej peňažnej inštitúcie na africkom kontinente vyplynulo z potreby doplnkových kapitálových zdrojov na rozvoj afrických krajín, z požiadaviek špecifického procesu industrializácie a obmedzených akumulačných zdrojov v jednotlivých afrických štátoch²⁷. Banka získava peňažné zdroje prostredníctvom úverov, predajom cenných papierov a na základe iných

24http://www.iadb.org/news/crisis/increaseLending.cfm, autor: IADB

25http://www.iadb.org/news/crisis/increaseLending.cfm, autor: IADB

26http://www.afdb.org/en/, autor: AFDB

(14)

14

bankových operácií. Financuje projekty a programy v oblasti poľnohospodárstva, priemyslu, zdravotníctva, školstva, dopravy, telekomunikácií, verejných služieb a súkromného sektora a taktiež poskytuje technickú pomoc.

Dnešná kríza sa dotkla azda najviac afrického kontinentu. Očakáva sa pokles príjmov z exportu, klesá príliv kapitálu, zásoby devízových rezerv sa zhoršujú, projekty v súkromnom sektore boli buď pozastavené alebo oneskorené a celkový rozpočet krajiny sa zhoršil²⁸. Vyspelé krajiny môžu Afrike pomôcť napr. dopytom po ich vývoze.

1.6 Ázijská rozvojová banka

Ázijská rozvojová banka²⁹ (Asian Development Bank – ADB) začala svoju činnosť v roku 1967 a sídli na Filipínach. Dnes združuje 67 členských krajín. Partnermi tejto banky sú vlády, nadácie, súkromný sektor, rozvojové agentúry. Jej poslaním je pomáhať rozvojovým členským krajinám znížiť chudobu a zlepšiť kvalitu života obyvateľov hlavne v Ázii a Tichomorí³⁰. Banka poskytuje úvery, dotácie, poradenstvo a technickú pomoc. Projekty, ktoré ADB poskytuje na znižovanie chudoby, zdôrazňujú rast ekonomiky, rozvoj ľudského kapitálu, rast a vývoj, ochranu životného prostredia, súkromný sektor a spoluprácu medzi regiónmi. Na týchto prioritách je založená stratégia ekonomického rastu, sociálneho rozvoja a dobrého riadenia.

Banka investuje peňažné prostriedky do projektov, týkajúcich sa prírodných zdrojov, poľnohospodárstva, energie, priemyslu, dopravy, financií a iné. Taktiež poskytuje pomoc v prípade prírodných katastrof alebo štrajkov. Do roku 2012 bude prevažnú časť úverov poskytovať do 5 oblastí: prostredia, finančného sektora, vzdelávania, infraštruktúry a do regionálnej spolupráce.

28http://www.afdb.org/fileadmin/uploads/afdb/Documents/Generic-

Documents/impact%20of%20the%20crisis%20and%20recommendations%20to%20the%20G20%20-

%20March%2021.pdf, autor: AFDB, 21.03.2009

29http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_BDFA0F8449A807 39C125763500337369_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&MENU=medzinarodne_organizacie_a_zo skupenia&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/IntOrg.nsf/(vw_ByID)/ID_BD7F3CA6F8F4DEC8C125 70DD003C2E4C#bookZaklInfo

30http://www.adb.org/About/, autor: ADB

(15)

15

Svetová kríza zasiahla Áziu v značnej miere v oblasti obchodu a dopytu po tovaroch a službách³¹. Aj keď sa aj v týchto krajinách výrazne znížil hospodársky rast, zdá sa, že Ázia je odolnejšia ako iné krajiny. ADB krajinám odporúča prehodnotiť ekonomiku, prispieť k vytváraniu pracovných miest a zamerať sa na nevyvážené štruktúry obchodu, kapitálu³². Ako aj ostatné finančné inštitúcie, tak aj ona zvýšila počet poskytovaných úverov o niekoľko miliárd dolárov ročne a poskytuje vládam poradenstvo a analýzy.

1.7 Svetová banka

Svetová banka³³ (The World Bank) je jednou z najdôležitejších medzinárodných finančných organizácií, ktorá poskytuje finančnú a technickú pomoc rozvojovým krajinám. Je osobitnou inštitúciou Organizácie spojených národov (OSN), ktorá má nezávislú štruktúru, vedenie a spolupracuje s ostatnými finančnými inštitúciami. Má vplyv na politiku jednotlivých vlád a investuje do rôznych projektov v prakticky všetkých odvetví. V súčasnosti banka požičiava niekoľko miliárd USD ročne na ich realizáciu a taktiež poskytuje poradenstvo v oblasti ekonomiky a životného prostredia.

Cieľom banky nie je dosahovanie zisku. Pod vedením Johna J. McCloya v roku 1947 banka začala realizovať pôžičky pre krajiny západnej Európy. Svoju prvú pôžičku zrealizovali pre Francúzsko, ktoré žiadalo 500 miliónov dolárov.

Svetová banka vznikla v júli 1944 na konferencii v Bretton Woodse (New Hampshire, USA). Bola založená 45 krajinami vrátane Česko-Slovenska. Svoju oficiálnu činnosť začala až 25. júna 1946 vo Washingtone, kde má svoje sídlo. Má 185 členov a jej členstvo je podmienené členstvom v Medzinárodnom menovom fonde. Na začiatku Svetová banka združovala dve inštitúcie³⁴:

Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (International Bank for Reconstruction and Development – IBRD)

31http://www.adb.org/Economic-Crisis/Crisis-Impact-Economy.asp, autor: ADB

32http://www.adb.org/Economic-Crisis/Crisis-Impact-Economy.asp, autor: ADB

33SZOVICS P.; TÓTH M. Medzinárodné financie. 1.vyd. Nitra: SPU. 2006. str. 123. ISBN 80-8069-6853

34http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/EXTABOUTUS/0,,pagePK:50004410~piPK:36602~

theSitePK:29708,00.html, autor: Svetová banka, 17.03.2010

(16)

16

Medzinárodné združenie pre rozvoj (International Development Association – IDA)

Postupne sa rozrástla o ďalšie tri organizácie³⁵:

Medzinárodná finančná korporácia (International Finance Corporation – IFC) Mnohostranná agentúra pre investičné záruky (Multilateral Investment Guarantee Agency – MIGA)

Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov (International Centre for Settlement of Investment Disputes – ICSID)

Všetky tieto inštitúcie tvoria Skupinu Svetovej banky a Slovenská republika je ich členom.

Orgány Svetovej banky

Prezident Svetovej banky – súčasným a zároveň jedenástym prezidentom sa stal v roku 2007 Robert B. Zoellick, ktorý zodpovedá za celkové riadenie banky. Prezident je volený na obdobie 5 rokov s možnosťou predĺženia termínu. Prezidentom sa stane zástupca krajiny s najväčším počtom akcií.

Rada guvernérov (Board of Governors) – je najvyšším orgánom banky. Túto funkciu väčšinou vykonávajú guvernéri centrálnych bánk alebo ministri financií, či vývoja.

Schádzajú sa raz ročne.

Rada výkonných riaditeľov (Board of Executive Directors) – zahŕňa 24 výkonných riaditeľov, ktorý zodpovedajú za všeobecnú činnosť banky.

1.7.1 Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD)

Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj vznikla v roku 1944. Pôvodným cieľom bolo poskytovanie pôžičiek vojnou zničeným krajinám. Keďže bol tento projekt úspešný, banka sa rozhodla zamerať svoju činnosť aj na ďalšie rozvojové krajiny. Už v roku 1950 banka vedela, že najchudobnejším krajinám treba poskytnúť pôžičky s čo

35http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/EXTABOUTUS/0,,pagePK:50004410~piPK:36602

~theSitePK:29708,00.html, autor: Svetová banka, 17.03.2010

(17)

17

najlepším úrokom. Jej súčasným a hlavným cieľom je teda znížiť chudobu v krajinách prostredníctvom úverov a záruk a podporiť ekonomický rozvoj v krajine.

K ďalším cieľom patria:

- podpora medzinárodného obchodu a snaha o udržanie rovnováhy platobnej bilancie - finančná podpora vládam

Zdroje IBRD pochádzajú z vkladov členských štátov, emisií, ako aj z vlastných operácií na kapitálových trhoch. Táto inštitúcia má najvyšší rating (AAA) a preto si môže požičiavať finančné prostriedky za najvýhodnejších podmienok a potom ich požičiavať členským krajinám. Väčšina jej príjmov pochádza z vlastného kapitálu, ktorý pochádza z rezerv a vkladov členských krajín. Členské štáty splácajú upísaný kapitál tak, že prvých 20% splatia hneď alebo na základe vyzvania banky. Zostávajúcich 80% splatia len vtedy, keď to bude banka potrebovať³⁶.

Do roku 1982 banka používala fixné úrokové sadzby, ktoré vymenila za variabilné.

Okrem nich využíva tzv. počiatočné poplatky (front-end fee) a manipulačné poplatky z vopred dohodnutej sumy úveru vo výške 0,75%.

Banka poskytuje finančnú pomoc aj prostredníctvom spolufinancovania. Je to financovanie konkrétneho projektu, na ktorom sa podieľajú aj iní partneri (investori, regionálne banky).

Orgány IBRD³⁷:

Rada guvernérov (Board of Governors) – najvyšší riadiaci orgán, ktorý tvoria zvyčajne ministri financií alebo guvernéri centrálnych bánk

Rada výkonných riaditeľov (Board of Executive Directors) – patrí sem 24 výkonných riaditeľov.

Prezident banky

37SZOVICS P.; TÓTH M. Medzinárodné financie. 1.vyd. Nitra: SPU. 2006. str. 124. ISBN 80-8069-6853

(18)

18

1.7.2 Medzinárodné združenie pre rozvoj (IDA)

Medzinárodné združenie pre rozvoj nadobudla platnosť 26. januára 1960 a v súčasnosti združuje 169 členských štátov. IDA je jedným z najväčších zdrojov pomoci na svete³⁸. Poslaním združenia je bojovať proti chudobe a pomáhať ľudom v poskytovaní zdrojov, vzdelania, budovania kapacít a v upevňovaní partnerstva vo verejnom a súkromnom sektore³⁹. IDA sa snaží zvýšiť životnú úroveň obyvateľov v krajinách, poskytuje im technickú aj poradenskú pomoc. V dnešnej dobe ľudia berú zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, pitnú vodu, životné prostredie a dopravu ako samozrejmosť, avšak na svete existujú milióny ľudí, pre ktorých je to vzácnosť. IDA sa snaží to napraviť a sústreďuje sa hlavne na ich podporu. Miliardy dolárov investuje do vodohospodárskych projektov, viac ako polovicu úverov vo vzdelávacom sektore upriamuje na základné vzdelanie hlavne v Afrike a južnej Ázii, banka zdvojnásobila investície do zdravotnej starostlivosti a asi miliarda dolárov ročne pribudlo na cesty pre rozvoj vidieka⁴⁰. Banka sa snaží zabezpečiť pomoc najchudobnejším krajinám, zlepšiť životnú úroveň obyvateľstva , poskytnúť technickú pomoc a poskytnúť poradenstvo.

Prvý úver bol schválený v roku 1961 a bol poskytnutý Chile, Honduras, Indii a Sudánu.

Na rozdiel od IBRD poskytuje bezúročné úvery najchudobnejším krajinám sveta, z ktorých väčšina sa nachádza v Afrike. Úvery, ktoré poskytuje, majú dobu splatnosti 30 – 40 rokov, s možnosťou 10 ročného odkladu splatnosti. K týmto úverom sa však pripočítava servisný poplatok a poplatok za viazanosť. Pomoc IDA sa upriamuje hlavne na štáty s ročným HDP na 1 obyvateľa menším ako 875 USD⁴¹.

Organizačnú štruktúru IDA tvoria tie isté orgány ako MBOR.

38http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/EXTABOUTUS/IDA/0,,contentMDK:21206704~men uPK:83991~pagePK:51236175~piPK:437394~theSitePK:73154,00.html, autor: Svetová banka

39http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/EXTABOUTUS/0,,pagePK:50004410~piPK:36602~t heSitePK:29708,00.html, autor: Svetová banka, 17.03.2010

40http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/EXTABOUTUS/IDA/0,,contentMDK:21205382~pag ePK:51236175~piPK:437394~theSitePK:73154,00.html, autor: Svetová banka

41SZOVICS P.; TÓTH M. Medzinárodné financie. 1.vyd. Nitra: SPU. 2006. Str. 125. ISBN 80-8069-685- 3

(19)

19

1.7.3 Medzinárodná finančná korporácia (IFC)

Medzinárodná finančná korporácia vznikla v roku 1956 na základe Dohody o Medzinárodnej finančnej korporácii, ktorá bola už 2 razy upravovaná. Dnes má 182 členov. Víziou tejto finančnej inštitúcie je dostať sa z chudoby a zlepšiť životy ľudí.

IFC podporuje hospodársky rozvoj prostredníctvom súkromného sektora⁴². Pomáha spoločnostiam v oblasti riadenia a správy, pri vytváraní nových pracovných miest, vplyvu na životné prostredie, poskytuje technickú pomoc atď. Hlavným cieľom inštitúcie je zabezpečiť rozvoj súkromného podnikania v menej rozvinutých častiach sveta. Pri plnení svojho cieľa podporuje rozvoj súkromného sektora, rozvoj domácich kapitálových trhov prílevom medzinárodného kapitálu a poradenskú činnosť.

Hlavnými produktmi sú dlhodobé úvery (7 – 12 rokov) s pohyblivou úrokovou sadzbou, poskytovanie záruk, investovanie do cenných papierov, majetková spoluúčasť, podiel na zakladaní spoločných podnikov, ponuka služieb manažmentu rizika a poradenská činnosť⁴³.

1.7.4 Mnohostranná agentúra pre investičné záruky (MIGA)

MIGA vznikla v roku 1988 ale svoju oficiálnu činnosť začala až v roku 1990. Dohoda o jej vzniku je uložená v Medzinárodnej banke pre obnovu a rozvoj. Dnes združuje 175 členských štátov a sídli vo Washingtone. MIGA má samostatné postavenie a spolupracuje s OSN a ostatnými finančnými inštitúciami. Poslaním tejto inštitúcie je podporiť priame zahraničné investície v rozvojových krajinách a prispieť k hospodárskemu rastu a zníženiu chudoby a zlepšeniu života ľudí⁴⁴. Banka poskytuje záruky na obdobie 3 – 15 rokov. Záruky pokrývajú projekty vo finančnom sektore (najväčší podiel), infraštruktúre, agropodnikaní, rope, plyne a baníctve. Okrem nich poskytuje aj informačné služby, technickú pomoc a výskum. MIGA môže dávať záruky za investície proti stratám vyplývajúcim z týchto rizík:

42http://www.ifc.org/ifcext/disclosure.nsf/Content/FAQs, autor: IFC

44http://www.miga.org/about/index_sv.cfm?stid=1736, autor: MIGA

(20)

20 a) Riziko prevodu meny

b) Riziko vyvlastnenia c) Riziko porušenia zmluvy d) Riziko vojen

Tieto riziká môžu byť rozšírené o ďalšie, ale v žiadnom prípade nie o riziko devalvácie alebo znehodnotenia meny⁴⁵. Organizačná štruktúra je rovnaká ako u MBOR.

1.7.5 Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov (ICSID)

ICSID vznikla v roku 1966 na základe Konvencie o riešení investičných sporov medzi členskými štátmi a investormi iných členských štátov. Dnes je jej členom 144 členských štátov. Štáty, ktoré Konvenciu podpísali, súhlasia s tým, že vynesené rozhodnutia budú pre obidve strany záväzné a jej porušenie môže byť riešené pred Medzinárodným súdom v Haagu.

ICSID nemá vlastné zdroje, ale svoje výdavky hradí z príspevkov strán, ktoré sa zúčastňujú na danom predmetnom konaní⁴⁶.Ciele:

- riešiť investičné spory

- riešiť „ad hoc spory“, ktoré sa riešia podľa arbitrážnych pravidiel Komisie OSN pre Medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL)⁴⁷

- vytvárať a zosúlaďovať právne normy Organizačná štruktúra:

- Správna rada (Administrative Council) – je zložená z členov, ktorých krajiny podpísaly Konvenciu. Jej predsedom je president Svetovej banky.

- Sekretariát – reprezentuje ICSID

45JANKOVSKÁ, A. a kol. Medzinárodné financie. 2.vyd. Bratislava: Iura Edition. 2003. str. 448. ISBN 8089047564 451

47SZOVICS P.; TÓTH M. Medzinárodné financie. 1.vyd. Nitra: SPU. 2006. Str. 126. ISBN 80-8069-685- 3

(21)

21

2 Finančné nástroje Svetovej banky

Svetová banka poskytuje širokú škálu produktov a služieb, ktoré sú zamerané na znižovanie chudoby vo svete. Tieto produkty a služby poskytuje prostredníctvom svojich dvoch inštitúcií: IBRD a IDA. Cieľom Svetovej banky nie je dosahovanie zisku.

Na vykonávanie tejto činnosti banka potrebuje finančné zdroje, ktoré získava:

- z prostriedkov jednotlivých členských štátov z upísaného a splateného základného kapitálu

- prostriedkov získaných na medzinárodných finančných trhoch - zo zisku dosahovaného pri vlastných aktívnych operáciách⁴⁸.

Každý projekt, ktorý banka dostane za účelom realizácie, je dôkladne preskúmaný.

Počas rokovaní o pôžičke, sa banka a klient dohodnú na rozvojových cieľoch, výsledkoch, ukazovateľoch výkonu a plánoch na realizáciu, ako aj rozpis vyplácania pôžičky⁴⁹. Svetová banka pravidelne dohliada na projekt prostredníctvom zamestnancov, ktorí pôsobia v jednotlivých krajinách po celom svete.

V súčasnosti banka využíva tieto finančné nástroje:

- úvery - záruky

- trustové fondy - granty

- technickú pomoc

Okrem nich pri svojej činnosti poskytuje analytické a poradenské služby. Ich úlohou je vykonávať analýzy a poskytovať informácie, budovať kapacity a pripravovať stratégie.

Analýzy a informácie sú často podkladom pre poskytovanie jednotlivých projektov.

Takto môže banka pomôcť prijímať lepšie jednotlivé politiky, reformy, ktoré vedú k hospodárskemu rastu a znižovaní chudoby. Od roku 2000 tieto služby vykonáva Quality Assurance Group⁵⁰.

49http://www.worldbank.sk/?menu=Pozicky, autor: Svetová banka

50http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/PROJECTS/QAG/0,,contentMDK:21065490~menuP K:117780~pagePK:109617~piPK:109636~theSitePK:109609,00.html, autor: Svetová banka

(22)

22

2.1 Úvery

Ako každá banka, tak aj Svetová banka kladie veľký dôraz na to, či bude ručiteľ schopný splatiť svoje záväzky. Úvery, ktoré banka poskytuje sú dlhodobé, s možnosťou 5 - 10 ročného odkladu splatnosti. Dĺžka tohto odkladu závisí od štátu a druhu úveru.

Väčšina úverov je zameraná na financovanie konkrétnych projektov. Svetová banka sleduje, či poskytnutý úver je použitý na účel, na ktorom sa vopred s dlžníkom dohodla.

Po druhej svetovej vojne je IBRD jeden z najväčších poskytovateľov úverov. Banka má vysoký rating, a preto poskytuje úvery s nízkymi úrokmi krajinám, ktoré majú zlý prístup k medzinárodnému finančnému trhu.

Úvery poskytuje členom, ich štátnym inštitúciám, obchodným, priemyselným a poľnohospodárskym podnikom na území jednotlivých členov za týchto podmienok⁵¹: - úvery sa poskytujú vládam členských štátov alebo iným subjektom na území určitého štátu

- vypožičiavateľ nemôže získať úver na finančnom trhu za podmienok, ktoré banka považuje za primerané

- pri poskytovaní úveru berie do úvahy charakter hospodárskej politiky členského štátu, prijímateľa úveru, ako aj posúdenie úveru MMF

- príslušný výbor musí vypracovať odporúčajúci návrh na realizáciu projektu - úver je prísne účelový, môže sa použiť len na tie účely, na ktoré bol poskytnutý⁵² Banka každoročne poskytuje niekoľko miliárd dolárov na projekty a úvery do rôznych oblastí. Každým rokom sa zvyšujú, čo dokazuje aj Tabuľka 1, ktorá ukazuje, koľko miliárd amerických dolárov bolo investovaných do jednotlivých sektorov ekonomiky za posledné tri roky. Okrem poskytnutých úverov vzrástli banke v roku 2009 aj záväzky takmer vo výške 33 miliárd amerických dolárov⁵³.

53http://siteresources.worldbank.org/EXTAR2009/Resources/6223977-

1252950831873/AR09_Complete.pdf, Annual Report 2009, autor: Svetová banka

(23)

23

Tabuľka 1 Poskytnuté úvery v jednotlivých sektoroch za rok 2007, 2008, 2009

Sektor Výška úverov v mld. USD

2007 2008 2009

Poľnohosp., rybárstvo, lesníctvo 1,717.4 1,360.6 3,400.0

Vzdelanie 2,021.8 1,926.6 3,444.8

Energetika a baníctvo 1,784.0 4,180.3 6,267.4

Financie 1,613.6 1,540.7 4,235.6

Zdravie a soc. služby 2,752.5 1,607.9 6,305.5

Obchod a priemysel 1,181.3 1,543.5 2,806.5

Informačný sektor 148.8 56.5 329.2

Právo, verejná správa 5,468.2 5,296.4 9,491.6

Doprava 4,949.0 4,829.9 6,260.6

Voda, kanalizácia 3,059.4 2,359.9 4,364.9

Spolu 24,695.8 24,702.3 46,906.0

Z ktorého IBRD 12,828.8 13,467.6 32,910.8

Z ktorého IDA 11,866.9 11,234.8 13,995.2

Zdroj:

http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/EXTABOUTUS/EXTANNREP/EXTAR2009/0,,menu PK:6224043~pagePK:64168427~piPK:64168435~theSitePK:6223978,00.html, Annual report 2009, autor: Lenka Benedeková

Úvery možno rozdeliť na investičné úvery a úvery pre rozvojovú politiku (adaptačné)⁵⁴. Investičné úvery - banka poskytuje peňažné prostriedky na aktivity, prostredníctvom ktorých sa snaží znižovať chudobu a zvýšiť rozvoj v krajinách. Tieto úvery, ktoré poskytuje sa najviac zameriavajú na budovanie inštitúcií, sociálny rozvoj a budovanie verejného poriadku infraštruktúry potrebnej na uľahčenie súkromného sektora⁵⁵. Poskytuje ich Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD) a Medzinárodná asociácia pre rozvoj (IDA). Úvery majú dlhodobý charakter (5 až 10 rokov) a zahŕňajú

54http://www.worldbank.sk/?menu=Pozicky, autor: Svetová banka

55http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/COUNTRIES/AFRICAEXT/EXTDIASPORA/0,,cont entMDK:21507543~menuPK:4266590~pagePK:64168445~piPK:64168309~theSitePK:4246098,00.html, autor: Svetová banka

(24)

24

oblasti od poľnohospodárstva k rozvoju miest, vidieckej infraštruktúry, vzdelávania a zdravotníctva⁵⁶. Patria sem:

a) Adaptačné programové úvery (Adaptable Program Loans – APL) – poskytujú sa na podporu rozvojových programov. APL obsahuje dohodu o dlhodobom horizonte vývojového programu podporovaného úveru, sektorových politík týkajúcich sa fáz a priority pre sektor investícií a bežných výdavkov⁵⁷. Používa sa pri trvalej zmene v organizácii, štruktúre alebo správaní, napr. pri reštrukturalizácií odvetvia alebo reforiem v zdravotnej starostlivosti, vzdelaní, kde je potrebný čas na dosiahnutie zhody a presvedčiť subjekty o výhodách reforiem⁵⁸.

Tabuľka 2 Aktívne úvery na podporu projektov v rôznych sektoroch ekonomiky Názov projektu Výška záväzku

v mil. $ Produkt Krajina

Rozvoj energetiky 80 IBRD/IDA Mozambik

Elektrifikácia vidieka 20 IBRD/IDA Laos

OECS vláda pre regionálnu integráciu 2,3 IBRD/IDA Krajina OECS

Produkt bezpečného APL 480 IBRD/IDA Etiópia

Reforma zdravotníctva 30,5 IBRD/IDA Dominikánska rep.

Shanghai – mestské životné prostredie 200 IBRD/IDA Čína Regionálna komunikačná infraštruktúra 151 IBRD/IDA Afrika

Sektor zlepšenia vody 25 IBRD/IDA Lesotho

Druhé vzdelanie kvality a relevantnosti 25 IBRD/IDA Arménsko Energia pre transformáciu vidieka 9 Projekt glob. prostr. Uganda

Zdroj:

http://web.worldbank.org/external/projects/main?query=APL&menuPK=51526214&pagePK=218616&pi PK=217470&status=A&theSitePK=40941

56http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/PROJECTS/0,,contentMDK:20120721~menuPK:232 467~pagePK:41367~piPK:51533~theSitePK:40941,00.html, autor: Svetová banka

57http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/COUNTRIES/AFRICAEXT/EXTDIASPORA/0,,cont entMDK:21552389~menuPK:4266590~pagePK:64168445~piPK:64168309~theSitePK:4246098~isCUR L:Y,00.html, autor: Svetová banka

(25)

25

b) Úvery na odstránenie následkov katastrof (Emergency Recovery Loans – ERL) – využívajú sa na obnovu katastrof a zabránenie alebo zníženie vplyvu budúcich katastrof. Väčšinou sem patria vojny, prírodné katastrofy, občianske nepokoje a pod., ktoré ovplyvňujú ekonomiku štátu.

Tabuľka 3 Aktívne úvery na podporu projektov po katastrofách Názov projektu Výška záväzku

v mil. $

Produkt Krajina

Zemetrasenie Wenchuan 710 IBRD/IDA Čína

Núdzová obnova katastrofy Mgmt

80 IBRD/IDA Dominikánska rep.

Núdzová obnova katastrofy 12,5 IBRD/IDA Bolívia

Hurikán Jamajka 10 IBRD/IDA Jamajka

Núdzová obnova a oživenie 12 IBRD/IDA Kongo

Podpora poľnohosp. a lesného hosp.

10 Aktivity uskutočnené Sudán

Núdzová renovácia a obnova 125 IBRD/IDA Kongo

Núdzové obnovy 50,7 IBRD/IDA Angola

Africký núdzový projekt 59,5 IBRD/IDA Afrika

Zdroj:

http://web.worldbank.org/external/projects/main?query=ERL&menuPK=51526214&theSitePK=40941&

piPK=217470&pagePK=218616

c) Finančné sprostredkovateľské úvery (Financial Intermediary Loans – FIL) – používajú sa na podporu finančných inštitúcií. FIL podporuje reformy finančného sektora – úrokových sadzieb, dotácií, posilnenie finančného systému, atď. Ich základným cieľom je zlepšiť konkurencieschopnosť subjektov⁵⁹.

d) Vzdelávacie a inovačné úvery (Learning and Innovation Loans – LIL) – slúžia na podporu malých, riskantných alebo časovo náročných programov a predstavujú úvery vo výške 5 mil. USD⁶⁰.

(26)

26 Tabuľka 4 Aktívny úver na podporu výchovného projektu Názov projektu Výška záväzku v mil.

USD

Vývoj výchovného projektu

2,5 IBRD/IDA Mali

Zdroj:

http://web.worldbank.org/external/projects/main?query=LIL&menuPK=51526214&theSitePK=40941&pi PK=217470&pagePK=218616

e) Sektorové investičné a udržiavacie úvery (Sector Investment and Mainternance Loans – SIML) – pomáha financovať jeden program, do ktorého patrí celý jeden sektor

f) Špecifické investičné úvery (Specific Investment Loans – SIL) – sú určené na financovanie presne stanoveného projektu, ktorého cieľom je zabezpečiť chod podniku, zvýšiť jeho produkciu, prípadne vytvoriť nové kapacity. Banka nekryje celý úver.

Tabuľka 5 Aktívne úvery na presne stanovený projekt Názov projektu Výška záväzku v mil.

USD

Rozvoj miest, voda, energie

25,5 IBRD/IDA Kongo

Rozvoj sektora 65 IBRD/IDA Kamerun

Verejný sektor 1,3 IBRD/IDA Mauritánia

Zdroj:

http://web.worldbank.org/external/projects/main?query=SIL&menuPK=51526214&theSitePK=40941&pi PK=217470&pagePK=218616

g) Úvery na technickú pomoc (Technical Assistance Loans – TAL) – využívajú sa na budovanie kapacít, pri implementácií politík, stratégií a reforiem a TAL sa môže zamerať aj na organizačné opatrenia, personálne a technické metódy, finančné zdroje, atď.

(27)

27 Tabuľka 6 Aktívne úvery na technickú pomoc

Názov projektu Výška záväzku

v mil. USD

Posilnenie ministerstva verejných prác

11,7 IBRD/IDA Čile

Budovanie inštitúcií 12,1 IBRD/IDA Uruguaj

Štátna dôchodková reforma 5 IBRD/IDA Brazília

Sektor bývania 4 IBRD/IDA Brazília

Enviromentálna agenda 8 IBRD/IDA Brazília

Inštitucionálne kapacity pre fiškálnu decentralizáciu

8,8 IBRD/IDA Peru

Zdroj:

http://web.worldbank.org/external/projects/main?query=TAL&menuPK=51526214&theSitePK=40941&

piPK=217470&pagePK=218616

Úvery pre rozvojovú politiku – známe ako adaptačné. Pôvodne boli určené na podporu makroekonomickej politiky, reforiem, napr. v obchodnej politike, poľnohospodárstve ale dnes sa viac sústredí na štrukturálny sektor, finančný sektor, sociálne a politické reformy a na zlepšenie verejných zdrojov⁶¹.

Patria sem:

a) Štruktúrne adaptačné úvery (Structural Adjustment Loans – SAL) – slúžia na podporu rôznych reforiem, ktorých cieľom je lepšie využívanie zdrojov a zmiernenie sociálnych rozdielov⁶². Tento druh úverov pomáha prekonať problémy platobných bilancií členských štátov.

Tabuľka 7 Aktívne úvery na podporu reforiem Názov projektu Výška záväzku v mil.

USD

SAL II 0,1 IBRD/IDA Guinea

SAL IV 4,7 IBRD/IDA Senegal

61http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/COUNTRIES/AFRICAEXT/EXTDIASPORA/0,,cont entMDK:21507543~menuPK:4266590~pagePK:64168445~piPK:64168309~theSitePK:4246098,00.html, autor: Svetová banka

(28)

28

SAL III 5,5 IBRD/IDA Senegal

Zdroj:

http://web.worldbank.org/external/projects/main?pagePK=218616&piPK=217470&theSitePK=40941&m enuPK=51526214&category=simsearch&sortby=PROJECTSTATUSDISPLAY&sortorder=ASC&query

=SAL&status=ALL

b) Sektorové adaptačné úvery (Sector Adjustment Loans – SEAL) – sú potrebné na adaptáciu celého sektora

c) Regabilitačné úvery (Rehabilitation Loans – RL) – slúžia na podporu vládnej politiky

d) Úvery na zmiernenie dlhu a dlhovej služby (Debt and Debt-Service Reduction Loans – DDRL) – používajú sa na zmiernenie dlhu v najviac zadĺžených členských štátoch.

e) Špeciálne štruktúrne adaptačné úvery (Special Structural Adjustment Loans – SSAL) – pomáhajú krajinám, ktoré prechádzajú krízou získať čo najrýchlejšie úver

Svetová banka rozdeľuje úvery do 3 skupín:

- úvery, ktoré sú prístupné aj novým členom:

a) Fixed Spread Loans – pri tomto type úverov je možné meniť menu, výšku splátky aj lehotu splatnosti.

b) Variable Spread Loans

- samostatné hedgingové úvery - poskytujú sa členom, ktorý sú už zadlžený - úvery, ktoré nie sú určené pre nových členov:

a) Currency Pool Loans – viacmenové úvery v rámci menového koša

b) Fixed-Rate Single Currency Loans – jednomenové úvery s fixnou úrokovou sadzbou⁶³

(29)

29

Banka sa okrem svojich úverov podieľa aj na spolufinancovaní (kofinancovaní). Je to financovanie bankových projektov na základe dohody o spoločnom krytí s viacerými partnermi, agentúrami podporujúcimi export, alebo súkromnými podnikateľmi⁶⁴. V roku 2009 bolo 65⁶⁵ projektov založených na spolufinancovaní. Hlavnými partnermi bola Africká rozvojová banka a Britské ministerstvo pre medzinárodný rozvoj (DFID)⁶⁶.

2.2 Záruky

Svetová banka môže pomocou záruk urýchliť vývoj v rozvojových krajinách prostredníctvom súkromných finančných prostriedkov. Cieľom záruk je znížiť riziko, ktoré vyvoláva určitú apatiu investovať do projektu. Väčšinou ide o riziká, ktoré súkromný sektor nedokáže sám zvládnuť. Záruky majú výhody nielen pre vládu ale aj pre súkromný sektor:

- znižujú riziko vzniku súkromných transakcií v krajinách - znižujú riziko, ktoré súkromný sektor neobsahuje

- otvárajú nové trhy

- znižujú náklady na financovanie - zlepšujú udržateľnosť projektu⁶⁷

Čiastočné zabezpečenie proti rizikám (PRGS)⁶⁸ – je to nástroj, ktorý zabezpečuje zaplatenie v prípade neplnenia si zmluvných podmienok. Tieto záruky sa poskytujú v domácej alebo zahraničnej mene. Záruka v cudzej mene sa poskytuje klientom, ktorý

67http://web.worldbank.org/external/default/main?contentMDK=20264847&menuPK=64143540&theSite PK=3985219&piPK=64143448&pagePK=64143534, autor: Svetová banka

68http://www.ifc.org/ifcext/treasury.nsf/Content/PartialCreditGuarantee, autor: IFC, 31.07.2009

(30)

30

nemajú prístup na medzinárodné trhy. PRGS sa môžu týkať celej rady rizík týkajúcich sa výkonu vlády, vrátane⁶⁹:

- zmeny v právnych predpisoch

- neplnenia zmluvných platobných povinností - obštrukcie arbitrážneho procesu

- vyvlastnenie a znárodnenie

- dostupnosť v cudzej mene a konvertibilitu

- neschopnosť vydávať licencie, súhlasy a povolenia včas⁷⁰

Banka poskytuje záruky k úveru alebo samostatne. Ku každému projektu a krajine sa zvlášť prispôsobujú, aby uspokojili potreby veriteľa aj dlžníka. Po poskytnutí záruky banka požaduje záruku od vlády príslušného člena. Pri ich poskytovaní sa postupuje ako pri úveroch.

2.3 Trustové fondy

Banka má zriadené fondy, ktorých zdroje sú oddelené od zdrojov banky a pochádzajú najmä z príspevkov rôznych štátov – ide najmä o vyspelé priemyselné štáty, rôzne nadácie a predstaviteľov skromného sektora⁷¹. Samotná banka tiež prispieva do fondov.

Má zriadený orgán CFPTO, ktorý zabezpečuje kompletný dohľad nad partnerstvom banky a operáciami trustového fondu⁷².

71 KOTLEBOVÁ, J. Medzinárodné finančné centrá.2.vyd. Bratislava: Iura Edition. 2006. str. 108. ISBN 80-8078-109-5

72http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/EXTABOUTUS/ORGANIZATION/CFPEXT/0,,cont entMDK:20135627~menuPK:64060203~pagePK:64060249~piPK:64060294~theSitePK:299948,00.html, autor: Svetová banka

(31)

31

K najznámejším fondom patrí Globálny fond pre životné prostredie – GEF⁷³. K 30. 06. 2009 mala aktívnych 1046 fondov dôvery⁷⁴.

Graf 1 Najväčší prispievatelia do fondov za rok 2009

Zdroj: www.worldbank.org, Annual Report 2009, autor: Lenka Benedeková

2.4 Granty

Svetová banka ponúka obmedzený počet grantov, ktoré slúžia na podporu rozvojových projektov, inovácií a spolupráce medzi organizáciami a spoločníkmi, a tým zvýšiť účasť na projekte⁷⁵. Granty využívajú malé a stredné podniky.

Počet grantov je obmedzený a všetky grantové prostriedky sú uložené v rámci DGF (Development Grant Facility), ktoré umožňuje banke zúčastniť sa s partnermi na financovaní, ktoré podporuje dodávky dôležitých globálnych verejných statkov⁷⁶.

73HITTLE, A. Svetová banka. 1.zv. Bratislava: Priatelia Zeme - Európska koordinácia. 1993. str. 10 396415

75http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/OPPORTUNITIES/0,,contentMDK:20061756~menu PK:96315~pagePK:95645~piPK:95672~theSitePK:95480,00.html, autor: Svetová banka, 09/2006

76http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/OPPORTUNITIES/0,,contentMDK:20061756~menu PK:96315~pagePK:95645~piPK:95672~theSitePK:95480,00.html, autor: Svetová banka, 09/ 2006

0 500 1000 1500

(32)

32

V posledných rokoch granty IDA, ktoré sú financované buď priamo, alebo riadené prostredníctvom partnerstiev, boli použité na:

- zníženie dlhového zaťaženia veľmi zadlžených chudobných krajín - zlepšenie sanitácie a vodných zásob

- podporu vakcinačných a imunizačných programov - boji proti HIV/AIDS

- podporu organizácie pre občiansku spoločnosť

- tvorbu iniciatívy na zníženie emisií skleníkových plynov⁷⁷

2.5 Technická pomoc

Technická pomoc môže byť poskytovaná ako súčasť úveru alebo samostatne. Jej cieľom je preskúmať rozvojové príležitosti v členských štátoch, analyzovať finančné, ekonomické a iné problémy rozvoja, poskytovať pomoc pri navrhovaní rozvojových programov, oceňovaní projektov vhodných na úverovanie a pri skvalitňovaní manažmentu⁷⁸. V rámci technickej pomoci banka vytvorila databázu proti praniu špinavých peňazí, ktorá je určená na podporu strategických cieľov⁷⁹. Technickú pomoc banka využíva aj v súčasnosti – na pomoc krajinám najviac postihnutých krízou.

77http://www.worldbank.sk/?menu=Granty, autor: Svetová banka

79http://www.worldbank.org/finance/html/amlcft/technicalassistance.htm, autor: Svetová banka

(33)

33

3 Svetová banka a finančná kríza

V hospodárstve každého štátu môže nastať veľa udalostí, ktoré zmenia jeho plynulý chod. Takouto zmenou je aj kríza. Prejavuje sa predovšetkým vo sfére obehu, lebo jedným z najpodstatnejších príznakov je nadvýroba, nepredajnosť tovarov pri danej vysokej úrovni cien.⁸⁰ S krízou sa svet stretol už veľakrát, ale na rozdiel od tých predchádzajúcich sa stala celosvetovou a okrem finančného sektoru sa dotkla aj iných oblastí ekonomiky. Podstatou finančnej krízy bola realitná kríza, ktorá vznikla v USA v roku 2007. K faktorom, ktoré sa podieľali na súčasnej kríze patrí: uvoľnená monetárna politika FEDu, strata obozretnosti finančných inštitúcií, sekuritizácia hypotekárnych cenných papierov a zlyhanie funkcií ratingových agentúr⁸¹. Od polovice roku 2007 ekonomika prechádza veľmi ťažkým obdobím. Príčinou krízy bolo zasahovanie americkej vlády, ako aj nadvýroba tovarov a služieb. Analytici predpokladajú, že kríza bude trvať ešte niekoľko rokov. Považuje sa za najhoršiu od čias Veľkej hospodárskej krízy, ktorá pochádza z 30-tych rokov minulého storočia. Nikto z analytikov ani ekonómov nevie povedať, kedy sa kríza skončí a aké následky po sebe zanechá. Je veľmi ťažké zistiť náklady, ktoré budú použité pri zachraňovaní ekonomiky. Už teraz za sebou necháva veľa zaniknutých bánk, spoločností ale aj domácností, znižuje sa výmena tovarov, klesajú ceny surovín a komodít, klesá aj priemyselná výroba a rastie nezamestnanosť. Podľa Celenteho je dokonca možné, že by sa mohla rozpadnúť aj Európska únia.

Kríza dostala svet do recesie, ktorá sa najviac dotkne rozvojových štátov. Tým bude chýbať niekoľko stoviek miliárd dolárov. Svetová banka predpovedala pokles ekonomiky a medzinárodného obchodu – a tak sa aj stalo. Každá centrálna banka a vláda sa snaží zachrániť ekonomiku pomocou rôznych opatrení, ktoré sú zatiaľ iba dočasné. Každá z nich zverejňuje vlastné plány na zlepšenie ekonomiky. Svetová banka spolu s medzinárodnými finančnými inštitúciami a vládami hľadajú východisko, ako svet dostať z krízy.

80RAPOŠ, P. Hospodárske krízy a ich príznaky. Vyd. Bratislava: Osveta. 1959. str. 43. ISBN 17-A039- 78-36

81http://www.cikomodity.com/index.php?action=vzdelavanie-financna-kriza-zhrnutie, autor: Moravčík M. a kol.