34 Zdroj: KOTLEBOVÁ J.,SOBEK O.,2007,S. 125
Rada guvernérov (Governing Council)
Rada guvernérov je najvyšším rozhodovacím orgánom ECB, ktorý tvoria všetci členovia Výkonnej rady a guvernéri NCB členských štátov, ktoré zaviedli euro.
Rada guvernérov zodpovedá najme za (KOTLEBOVÁ J.,SOBEK O.,2007,S. 189) :
schvaľovanie nariadení a prijímanie rozhodnutí potrebných na zabezpečovanie plnenia úloh zverených Eurosystému
35 formuláciu menovej politiky eurozóny vrátane prípadných rozhodnutí týkajúcich sa prechodných menových cieľov, kľúčových úrokových sadzieb a zabezpečovania rezerv v Eurosystéme, ako aj vytváranie potrebných nariadení a ich implementáciu
Rada guvernérov zasadá spravidla dvakrát do mesiaca, pričom na prvom stretnutí v mesiaci sa venuje prioritne menovo-politickým rozhodnutiam.
Výkonná rada (Executive board)
Výkonná rada zahŕňa prezidenta a viceprezidenta ECB a ďalších 4 členov.
Dĺţka funkčného obdobia členov výkonnej rady je 8 rokov bez moţnosti
znovuzvolenia(http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/govc/html/index.sk.html ).
Výkonná rada je zodpovedná za denné riadenia ECB, najmä za:
prípravu stretnutí Rady guvernérov
implementáciu menovej politiky v eurozóne a vydávanie pokynov pre NCB v eurozóne
riadenie chodu ECB
vykonávanie právomoci delegovaných Radou guvernérov
Výkonná rada zasadá aspoň raz týţdenne, aby prijala rozhodnutia týkajúce sa implementácie menovej politiky, prípravy zasadnutí Rady guvernérov
a interných záleţitosti ECB.
Generálne rada (General Council)
Najhlavnejšou úlohou ,ktorú plní Generálna rada je poradenská
a koordinačná činnosť. Generálna rada pozostáva z prezidenta a viceprezidenta
36 ECB, ako aj guvernérov NCB všetkých členských štátov EÚ. Ďalší členovia
Výkonnej rady sa môţu zúčastňovať zasadnutí Generálnej rady bez hlasovacieho práva. Rada plní najmä úlohy súvisiace so zavedením eura vo všetkých členských štátoch, ako aj niektoré funkcie v rámci činnosti ESCB, napr. poradné funkcie, zhromaţďovanie štatistických informácii, podávanie správ EC B a pod. Generálna rada zasadá pravidelne štyrikrát do roka
(http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/genc/html/index.sk.html ).
a) Rada guvernérov ECB definovala cenovú stabilitu ako „medziročný nárast harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien eurozóny niţší ako 2%“.2 Cieľom menovej politiky Európskej centrálnej banky je menová stabilita v eurozóne ako celku v strednodobom horizonte. Prijatím nových členov do spolku EU znamená aj
posilnenie Generálnej rady ECB. Novoprijatí členovia nie sú hneď členmi EMU ich účasť je hlavne dôleţitá na získavanie nových skúseností pri implementácií jednotnej menovej politiky. V rámci ECSB sa nachádzajú aj výbory.
Ide o:Výbor pre účtovníctvo a menové príjmy(AMICO) Výbor pre bankový dohľad (BSC)
Výbor pre bankovky (BANCO)
Výbor pre externú komunikáciu (ECCO) Výbor pre informačné technológie (ITC) Výbor pre interný audit(IAC)
Výbor pre medzinárodné vzťahy(IRC) Výbor pre právo (LEGCO)
Výbor pre operácie na trhu(MOC) Výbor pre menovú politiku(STC) Výbor pre rozpočet(BUCOM)
Definícia cenovej stability zároveň zohľadňuje moţné nepresnosti v meraní HICP a potencionálne účinky inflačných diferenciálov štruktúrnej povahy v rámci
2 Rada guvernérov túto definíciu potvrdila v máji 2003 po dôkladnom vyhodnotení stratégie menovej politiky ECB. Pri tejto príležitosti Rada guvernérov upresnila ,že v rámci tejto definície je jej cieľom udržiavať miery inflácie strednodobom horizonte tesne pod úrovňou 2%, čím sa zachováva dostatočná rezerva ,aby sa predišlo riziku deflácie. Zameriava sa na „strednodobý horizont“ znamená, že menová politika nemôže dolaďovať vývoj cien či inflácie v krátkodobom horizonte niekoľkých mesiacov. Zmeny v menovej politike sa na cenách prejavujú vždy so značným cenovým sklzom a rozsah ich výsledného vplyvu nie je istý. To znamená, že menová politika nemôže vyrovnávať všetky neočakávané cenové šoky v krátkom časovom horizonte. Určitá krátkodobá volatilita inflácie je preto nevyhnutná.
37 eurozóny(http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/genc/html/index.sk.
html).
3.9 Úlohy ECB
ECB je inštitúciou na vrchole Európskeho systému centrálnych bánk aj Eurosystému. Centralizácia je princíp spojený s ECB ako vrcholovej inštitúcie Eurosystému a ESCB. Princíp decentralizácie je implementovanie menovej politiky v spolupráci s jednotlivými centrálnymi
bankami(http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/genc/html/index.sk.html ).
Centralizácia je proces, v ktorom ECB riadi svoje vlastné zdroje cez hraničné vysoko objemové platby a kliringové systémy a pôsobí ako zúčtovací agent pre niektoré z nich. Externé operácie sú ďalšou skupinou aktivít pre ECB, aj keď v praxi mnohé z nich vykonávajú NCB3.
ECB plní špecifické funkcie, a to( HANSPETER K. SCHELLER,S. 62): Je riadiacim centrom ESCB a Eurosystému
Zabezpečuje konzistentnú implementáciu rozhodnutí ECB Má regulačnú silu a právo udeľovať sankcie
Iniciuje zákony Spoločenstva a radí inštitúciám v EÚ Monitoruje dodrţiavanie zmlúv
Reprezentuje eurozónu na medzinárodnej úrovni
Európska centrálna banka definuje menové funkcie a vychádza z jej vlastných orgánov. Rozhodnutia o kľúčových úrokových sadzbách, o menových cieľoch a devízových rezervách eurozóny sú prijímané radov guvernérov ECB.
3 Na konci roku 2005 12 centrálnych bánk malo vyše 49 000 zamestnancov a ECB 1300 úradnikov.
38 Výkonná rada prenáša rozhodnutia na základe pokynov na národné centrálne banky. V rámci menovej politiky sa funkcie národných centrálnych bánk formulujú v Eurosystéme de facto
ECB(http://www.ecb.int/ecb/orga/tasks/html/foreign-exchange.sk.html).
Základnými funkciami ECB je formovanie a realizovanie jednotnej menovej politiky a výlučné právo povoľovať vydávanie bankoviek v rámci EÚ. Otváranie účtov úverovým inštitúciám, verejnoprávnym subjektom a iným účastníkom trhu a prijímanie majetkových hodnôt vrátane evidovaných pohľadávok ako zaistenie, umoţňuje Európskej centrálnej banke a národným centrálnym bankám štatút ECB. Operácie s pohľadávkami na finančnom trhu, obchodovateľnými cennými papiermi a drahými kovmi v rámci promptných alebo terminovaných obchodov a rovnako aj rokovanie o spätnom odkúpení a úverových a vkladových
operáciách patria taktieţ k úlohám ECB a národných centrálnych
bánk(http://www.ecb.int/mopo/intro/html/index.en.html ). Úverovanie pri úverových operáciách s úverovými inštitúciami a ostatnými účastníkmi trhu uskutočňované týmito bankami je zaloţené na dostatočnom zaistení . ECB je povinná pri navrhovaní zákonov konzultovať návrhy s príslušnými národnými úradmi, ktoré sú zodpovedné za prípravu legislatívneho rámca. ECB k tomu vydáva nariadenia v rozsahu, ktoré je nevyhnutný na plnenie jej úloh. Existujú taktieţ tzv. zvláštne úlohy , tikajúce sa politík dohľadu nad úverovými
inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami s výnimkou poisťovacích podnikov, ktoré môţe na návrh Európskej komisie a po konzultácií s ECB a so súhlasom Európskeho parlamentu zveriť Európska rada Európskej centrálnej banke. ESCB má v oblasti finančného dohľadu len podpornú funkciu. Oproti tomu Európska centrálna banka má vďaka svojej účasti medzinárodných
orgánoch najväčší prínos. Európska centrálna banka s a venuje aj otázkam , ktoré súvisia s finančnými krízami a podporuje spoluprácu medzi centrálnymi bankami.
Keďţe sa Európska únia skladá aţ z dvadsiatich siedmych rôznych ekonomík , vyuţíva nariadenie menovej politiky rôzne nástroje ( HANSPETER K. SCHELLER,S.
91) .
39
3.9.1 Kvantitatívna definícia cenovej stability
Kvantitatívna definícia cenovej stability bola stanovená z troch hlavných dôvodov:
Stanovením cieľov menovej politiky definícia pomáha zvyšovať transparentnosť menovej politiky.
Kvantitatívna definícia je kritériom, podľa ktorého môţe verejnosť hodnotiť do akej miery ECB plní svoju úlohu.
Definícia umoţňuje verejnosti formovať vlastné očakávania budúceho vývoja cien(HANSPETER K. SCHELLER,S. 80).
Cenová stabilita rôznymi spôsobmi prispieva k dosahovaniu vysokej úrovne hospodárskej aktivity a zamestnanosti:
V prostredí cenovej stability ľudia ľahšie rozpoznávajú zmeny relatívnych cien, vďaka tomu môţu firmy a spotrebitelia pri rozhodovaní o spotrebe a investíciách postupovať rozváţnejšie, a to zasa umoţňuje trhu
efektívnejšie umiestňova ťzdroje (http://www.ecb.europa.eu /ecb/orga/tasks /html/financial-stability.sk.html).
Ak investori vedia, ţe ceny budú v budúcnosti stabilné, nebudú povaţovať
„prémiu za inflačné riziko“ ako kompenzáciu za riziká spojené s drţbou nominálnych aktivít počas dlhšieho časového obdobia ( http: //www.ecb.
europa.eu /pub/fsr/html/ index.en.html ).
Vďaka dôveryhodnému udrţiavaniu cenovej stability je tieţ menej pravdepodobné, ţe sa budú jednotlivci a firmy namiesto produktívneho vyuţívania zdrojov zabezpečovať pred infláciou, v prostredí s vysokou infláciou existuje napríklad tendencia vytvárať si zásoby tovarov, pretoţe tie si za týchto okolností uchovávajú svoju hodnotu lepšie ako peniaze alebo niektoré ďalšie finančné aktíva, vytváranie zásob tovarov však nie je efektívnym investičným rozhodnutím a teda brzdí hospodársky rast (
http://www.ecb.europa.eu/pub/fsr/html/index.en.html ).
40 Daňové systémy a systémy sociálneho zabezpečenia môţu byť zdrojom nepriaznivých stimulov, ktoré narúšajú ekonomické správanie, vo väčšine prípadov je príčinou týchto vplyvov inflácia alebo deflácia, cenová
stabilita eliminuje reálne ekonomické náklady spojen é s nepriaznivými účinkami daňových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia vyvolanými infláciou (http://www.ecb.europa.eu/pub/fsr/html/
index.en.html).
Cenová stabilita zabraňuje neprimeranému a náhodnému prerozdeľovaniu bohatstva a príjmov, ku ktorému dochádza v prostredí inflácie a deflácie, prostredie so stabilnými cenami preto pomáha udrţiavať sociálnu
súdrţnosť a stabilitu(HANSPETER K. SCHELLER,S. 82-84).
3.9.2 Hlavné zásady stratégie menovej politiky ECB
ECB ovplyvňuje podmienky na peňaţnom trhu, a tým aj úroveň
krátkodobých úrokových mier, s cieľom zabezpečiť udrţanie cenovej stability v strednodobom horizonte prostredníctvom vplyvu, ktorý má proces transmisie menovej politiky na cenovú hladinu. Postupuje pritom v súlade so svojou stratégiou menovej politiky, aby zabezpečila dlhodobú konzistentnosť a systematickosť menovo politických rozhodnutí. Táto konzistentnosť pomáha stabilizovať inflačné očakávania a upevňovať dôveryhodnosť
ECB(http://www.ecb.int/mopo/intro/html/index.en.html).V dôsledku oneskorení v transmisnom procese sa zmeny v menovej politike na cenovej hladine prejavia aţ o niekoľko mesiacov, resp. rokov. Centrálne banky preto musia vedieť, aká menová politika je potrebná dnes na udrţanie cenovej stability v budúcnosti. V tomto zmysle teda menová politika musí vychádzať z perspektívy budúceho vývoja. Keďţe oneskorenia v transmisnom procese menovej politike neumoţňujú kompenzovať krátkodobé neočakávané cenové šoky (spôsobené napríklad
zmenami medzinárodných cien komodít), určitá krátkodobá volatilita miery inflácie je nevyhnutná. Okrem toho sú účinky menovej politiky kvôli zloţitosti
41 transmisného procesu menovej politiky vţdy spojené so značnou mierou neistoty.
Strednodobá orientácia menovej politiky je dôleţitá z dvoch dôvodov(http://www.ecb.int/mopo/intro/html/index.en.html).
Po prvé, je v súlade s vyhlásením ECB, ţe „ cenová stabilita sa má udržiavať v strednodobom horizonte“ a po druhé, pomáha predchádzať neprimerane
aktívnym zásahom a vnášaniu nepotrebnej (a pravdepodobne samostatnej)volatility do reálnej ekonomiky.
ECB navyše musí čeliť značnej neistote, pokiaľ ide o spoľahlivosť ekonomických ukazovateľov, štruktúru hospodárstva eurozóny a transmisný mechanizmus jednotnej menovej politiky. Platilo to najmä počas prvých rokov HMÚ(http://www.ecb.int/mopo/implement/intro/html/index.en.html ).
S podobnou neistotou sa však musia vyrovnávať všetky centrálne banky, nielen ECB. Úspešná menová politika by preto mala vychádzať zo širokého spektra ukazovateľov a zohľadňovať všetky relevantné informácie, a nespoliehať sa len na jediný ekonomický model.
3.9.3 Dva piliere stratégie menovej politiky ECB
Rada guvernérov ECB odsúhlasila základné prvky svojej stratégie menovej politiky v októbri 1998. V máji 2003, po dôkladnom vyhodnotení všetkých
relevantných aspektov, Rada guvernérov stratégiu potvrdila a upresnila. Okrem definície cenovej stability ECB pouţíva dve analytické hľadiská (nazývané aj dva
„piliere“) ako základ spracovania, vyhodnocovania a porovnávania informácií, ktoré sú dôleţité pri hodnotení rizík ohrozujúcich cenovú stabilitu:
• Prvé hľadisko sa zameriava na hodnotenie krátkodobých aţ
strednodobých faktorov cenového vývoja s dôrazom na reálnu hospodársku aktivitu a podmienky financovania v hospodárstve (ekonomická analýza).
• Druhé hľadisko (menová analýza) slúţi predovšetkým ako prostriedok na overenie údajov získaných ekonomickou analýzou (z pohľadu vývoja v
strednodobom aţ dlhodobom horizonte).
42 Dvojpilierový prístup zabezpečuje, aby sa pri celkovom hodnotení rizík pre cenovú stabilitu venovala náleţitá pozornosť rozličným hľadiskám. Tento diverzifikovaný prístup k interpretácii ekonomických podmienok zniţuje riziko chybných menovo politických rozhodnutí spojené s prílišným spoliehaním sa na jediný ukazovateľ, prognózu či model(HANSPETER K. SCHELLER, S 85).