Nástroje centrálnej banky

Centrálna banka pouţíva na výkon svojej menovej celý systém

ekonomických nástrojov, prostredníctvom ktorých dosahuje ciele, resp. medzi ciele menovej politiky.

Z časového hľadiska môţeme nástroje menovej politiky rozdeliť na : Dlhodobé nástroje – pôsobia v strednodobom časovom horizonte

Krátkodobé nástroje – pôsobia v časovom horizonte maximálne jeden rok Z hľadiska spôsobu pôsobenia na bankový sektor členíme nástroje na : Direktívne, ktoré sa nazývajú aj administratívne nástroje – priamo ovplyvňujú bankový sektor, banky ich musia dodrţiavať

Trhovo kompatibilné nástroje – pôsobia nepriamou formou, to znamená, ţe banky sa môţu ich pôsobeniu prípadne vyhnúť

Z hľadiska rýchlosti pôsobenia môţeme nástroje menovej politiky členiť na(TKÁČOVÁ, D.2009,S. 118) :

Operatívne nástroje, ktoré sú charakteristické okamţitým vplyvom na bankový sektor

Nástroje s poskytovaním časového intervalu na ich pôsobenie Podľa stupňa naliehavosti členíme nástroje menovej politiky na :

16 Bežné nástroje – do tejto skupiny zaraďujeme tie menové nástroje, ktoré sú zvyčajne, obvykle pouţívané zo strany centrálnej bank y

Mimoriadne nástroje – tieto nástroje menovej politiky sú vyuţívanie sporadicky

Sezónne nástroje – ide o tieto nástroje menovej politiky, ktoré sú pouţívané v pravidelne sa opakujúcich intervaloch

Podľa vecného zaradenia moţno členiť nástroje menovej poli tiky na : Bankové nástroje – tieto sú vlastné aktivitám bankového sektora

Nebankové nástroje – tieto pôsobia z prostredia mimobankového sektora, napr. zmena legislatívy

Nástroje menovej politiky

Tieto nástroje je moţné pouţívať tieţ na iné ako menové cie le. Napríklad pravidlá likvidity pôsobia ako iný stabilizačný prvok bankového systému. Ich hlavným zmyslom teda nemusí byť ovplyvnenie operatívneho či

sprostredkujúceho kritéria menovej politiky, ale môţu byť zamerané na zaistenie určitého stupňa diverzifikácie bilančných, prípadne aj mimobilančných poloţiek bánk alebo rozloţenie rizík bankovej činnosti (REVENDA, Z.: 1999, S. 314).

Kurzové interververencie zas môţu mať hlavný zmysel napríklad v podpore exportu a pod(http://www.nbs.sk/sk/menova-politika).

Priame nástroje

Priame nástroje sú svojím spôsobom trţnej ekonomike cudzie, alebo priamo dopadajú do rozhodovacieho mechanizmu obchodných a ďalších bánk, obmedzujú tak ich podnikateľskú samostatnosť. Najviac sú často pre rôzne skupiny bánk konštruované selektívne. Banky sa ich pouţívaniu zásadne bránia, a ak je to moţné, pokúšajú sa ich rôzne obchádzať. Tieto dôvody vedú

17 k výnimočnejšiemu a časovo obmedzenému pouţívaniu priamych nástrojov,

paradoxne aj napriek tomu, ţe sú pri regulácii mnoţstva peňazí v obehu – aţ na výnimky – účinnejšie ako priame nástroje(REVENDA, Z.: 1999, S. 315).

Priame (direktívne, administratívne) nástroje menovej politiky majú charakter záväzných pravidiel a postupov, ktoré musí komerčná banka dodrţiavať.

Priame nástroje pozostávajú z týchto nástrojov :

Pravidlá likvidity – predstavujú stanovenie záväznej štruktúry aktív a pasív komerčnej banky, pričom ich porušovanie môţe viesť aţ k odňatiu bankovej licencie(REVENDA, Z.: 1999, S. 318). Pouţívajú sa

predovšetkým k zabezpečovaniu ţiaducej úrovne likvidity bánk, sú

zamerané na zaistenie určitého stupňa diverzifikácie bilančných, poprípade i mimobilančných poloţiek bánk a rozloţenie rizík bankovej činnosti, a to je na podporu stability bankového systému.

Úverové kontingenty – predstavujú záväzné limity činnosti komerčnej banky, pričom môţu relatívne, napr. maximálna výška úverov centrálnej banky pre komerčnú banku, alebo absolútne, napr. limit komerčných úverov pre bankový sektor ako celok, resp. pre skupinu prepojených klientov (TKÁČOVÁ, D.2009,S. 118). Patria tu dve kategórie:

Limity úverov bánk – stanovanie maximálneho rozsahu úverov, ktoré banky môţu poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. Výnimočne pouţívane neoperatívne, zamerané na reguláciu sprostredkujúceho kritéria, priame.

Limity úrokových sadzieb bánk – stanovanie maximálnych úrokových sadzieb bánk z úverov a maximálnych alebo minimálnych úrokových sadzieb bánk z vkladov za účelom regulácie, resp. stabilizácie krátkodobej úrokovej miery.

Výnimočné pouţívanie, neoperatívne, zamerané na reguláciu operatívneho kritéria.

18 Povinné vklady – predstavujú záväznú výšku vkladov komerčnej banky centrálnej banke, ktorá je presne definovaná ak sa povinné vklady zvýšia, centrálna banka odčerpáva likviditu komerčným bankám a naopak. Povinné vklady sú stanovením povinnosti niektorým subjektom otvárať beţné účty, ukladať voľne peňaţné prostriedky a vykonávať niektoré ďalšie operácie výhradne cez centrálnu banku, s cieľom získať kontrolu nad pohybom peňaţných prostriedkov týchto subjektov. Permanentné, neoperatívne, zamerané na reguláciu sprostredkúvajúceho

kritéria(http://www.nbs.sk/sk/menova-politika/nastroje-menovej-politiky).

Výzvy – persuasions – majú dôraznejší charakter ako odporúčania

a smerujú k zabezpečeniu definovaných opatrení, ktoré stanovila centrálna banka. Nemusia mať písomnú

podobu(http://www.nbs.sk/sk/menova-politika/nastroje-menovej-politiky).

Odporúčania – moral suasions – predstavujú všeobecné priania centrálnej banky vo vzťahu k pôsobeniu komerčnej banky, ktoré spravidla nemajú písomnú podobu, komerčné banky ich však v záujme dobrých vzťahov s centrálnou bankou dodrţiavajú.

Dohody- gentlemen agreements – majú často písomnú podobu a po podpise zúčastnených strán sa stávajú záväznými s prípadnými sankciami pri ich neplatení. Názov „gentlemanské“ navyše naznačuje, ţe banky ktoré by sa mali správať gentlemansky. Gentlemanské dohody môţu byť uzatvorené aj medzi bankami navzájom bez účasti centrálnej banky.

Nepriame nástroje menovej politiky

Nepriame (trhovo kompatibilné) nástroje menovej politiky centrálnej banky sú charakteristické tým, ţe vyuţívajú existenciu objektívnych

ekonomických vzťahov a súvislosti a očakáva sa, ţe pri zmene niektorých parametrov dôjde k dobrovoľnému a racionálnemu postoju a správaniu sa

19 riadených objektov(REVENDA, Z. 1999, S.273-323). Trhovo kompatibilné

nástroje menovej politiky:

Operácie na voľnom trhu – ide jej o nákup a predaj štátnych cenných papierov centrálnou bankou vo vzťahu ku komerčným bankám. Operácie na voľnom trhu sa regulujú mnoţstvom úverových peňazí v ekonomike, patria sem jednosmerný nákup alebo predaj cenných papierov, repo operácie (predaj cenných papierov zo strany centrálnej banky ich

neskorším odkúpením), reverzné repo operácie (nákup cenných papierov zo strany centrálnej banky a ich neskorším predajom), switch operácie (predaj a nákup cenných papierov s rôznou lehotou splatnosti)

Diskontné nástroje (diskontná pôţička, diskontná sadzba) sú skôr na ústupe v závislosti od miery pouţívania predchádzajúceho nástroja. Diskontná úroková sadzba slúţi ako indikátor úrokových sadzieb pre komerčné banky: pri reštriktívnej politike sa diskontná úroková sadzba zvyšuje, pri expanzívnej menovej politike sa zniţuje. Diskontná sadzba môţe určovať úrokové sadzby voči klientom a k tejto sú stanovené odchýlkou od

diskontu.

Aukčný výber, ktorý môţe získať komerčná banka prostredníctvom verejnej aukcie(KOTLEBOVÁ J.,SOBEK O.,2007,S. 120).

Devízové operácie, napr. stanovenie devízového kurzu prostredníctvom ktorého vplýva centrálna banka na ekonomiku.

Povinné minimálne rezervy

Komerčné banky musia drţať stanovenú sumu peňazí na účtoch

v centrálnej banke. Tieto peniaze sa nazývajú povinné minimálne rezervy(PMR).

Výška PMR je spravidla stanovená ako isté percento z objemu primárnych vkladov v komerčnej banke(TKÁČOVÁ, D. a kol.,2009, S. 120).

20