Zdroj: ECB (2004), The monetary policy of the ECB (menová politika ECB), s. 66.
3.9.4 Ekonomická analýza
Ekonomická analýza sa zameriava na hodnotenie aktuálneho hospodárskeho a finančného vývoja a z neho vyplývajúce krátkodobé aţ strednodobé riziká pre cenovú stabilitu. Analyzuje všetky faktory, ktoré
HLAVNÝ CIEĽ: CENNOVÁ STABILITA
Rada guvernérov
prijíma rozhodnutia na základe celkového hodnotenia rizík ohrozujúcich cenovú stabilitu
Analýza
Hospodárskeho vývoja a šokov
Analýza menového vývoja
ÚPLNÝ SÚBOR INFORMÁCIÍ
43 pomáhajú pri hodnotení dynamiky reálnej hospodárske j aktivity a
pravdepodobného vývoja cien z hľadiska vzájomného pôsobenia ponuky a dopytu na trhoch tovarov a sluţieb a trhoch práce. Ekonomická analýza venuje náleţitú pozornosť aj potrebe identifikovať povahu šokov ovplyvňujúcich ekonomiku, ich vplyv na náklady a tvorbu cien a krátkodobé aţ strednodobé vyhliadky ich šírenia sa v hospodárstve. Na prijímanie správnych menovo politických rozhodnutí Rada guvernérov potrebuje komplexný prehľad o aktuálnej hospodárskej situácii
a musí poznať špecifickú povahu i rozsah všetkých rušivých ekonomických javov, ktoré ohrozujú cenovú stabilitu(POLOUČEK, S. a kol,2007, s. 280).
ECB pravidelne hodnotí vývoj celkovej produkcie, dopytu a podmienok na trhu práce, celý rad cenových a nákladových ukazovateľov, fiškálnu politik u a platobnú bilanciu eurozóny. Pozorne sa sledujú aj ukazovatele vývoja na
finančnom trhu a ceny aktív. Zmeny cien aktív môţu svojím vplyvom na výšku príjmov a majetku sprostredkovane pôsobiť na cenový vývoj. Napríklad v prípade rastu cien akcií rastie aj hodnota majetku domácností, ktoré akcie vlastnia, a tie sa následne môţu rozhodnúť zvýšiť svoje výdavky na spotrebu. Tým sa zvyšuje spotrebiteľský dopyt a môţe dôjsť k rastu domácich inflačných tlakov. V prípade poklesu cien aktív môţu domácnosti naopak spotrebu zniţovať (POLOUČEK, S.
a kol., 2007,s. 281)
Analýza cien aktív a finančných výnosov môţe byť tieţ zdrojom informácií o očakávaniach finančných trhov vrátane očakávaného budúceho cenového vývoja. Účastníci finančných trhov nepriamo vyjadrujú svoje
očakávania budúceho vývoja úrokových mier a cien napríklad pri kúpe a predaji dlhopisov. ECB môţe pomocou rozličných techník analyzovať ceny na
finančných trhoch a odvodzovať z nich implicitné očakávania budúceho vývoja.
Pozorne sa sleduje aj vývoj výmenných kurzov a ich vplyv na cenovú stabilitu.
Kurzové pohyby majú priamy vplyv na cenový vývoj, keďţe ovplyvňujú dovozné ceny. Zmeny výmenného kurzu môţu ovplyvniť aj cenovú konkurencieschopnosť domácich výrobkov na medzinárodných trhoch a tým i podmienky dopy tu,
prípadne aj vyhliadky cenového vývoja. Ak kurzové vplyvy zmenia očakávania a správanie subjektov pri tvorbe miezd a cien, môţe to viesť k sekundárnym
účinkom na cenovú hladinu. Pri ekonomickej analýze zohrávajú dôleţitú úlohu makroekonomické projekcie Eurosystému, ktoré dvakrát ročne zostavujú
44 pracovníci ECB a národných centrálnych bank. Rada guvernérov okrem projekcií vyhodnocuje aj mnoţstvo ďalších informácií a analýz, ktoré sú súčasťou
dvojpilierového rámca, ale nenesie za tieto projekcie zodpovednos ť. Zverejnené projekcie sú výsledkom scenára, ktorý vychádza z radu základných technických predpokladov vrátane predpokladu, ţe krátkodobé úrokové sadzby sa nezmenia. Z tohto pohľadu projekcie predstavujú skôr scenár, ktorý sa pravdepodobne
neuskutoční, keďţe menová politika na prípadné hrozby pre cenovú stabilitu vţdy zareaguje. Makroekonomické projekcie vývoja inflácie vypracované pracovníkmi Eurosystému preto v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať za spochybňovanie odhodlania Rady guvernérov udrţiavať cenovú stabilitu v strednodobom
horizonte. Subjekty, ktoré stanovujú mzdy a ceny, ako aj podniky a domácnosti by preto za „najlepšiu predpoveď“ strednodobého vývoja cien mali povaţovať kvantitatívnu definíciu cenovej stability ECB(HANSPETER K. SCHELLER, S 85).
3.9.5 Menová analýza
Menová analýza ECB vychádza zo skutočnosti, ţe rast peňaţnej zásoby a inflácia sú v strednodobom aţ dlhodobom horizonte úzko prepojené. To, ţe sa peniazom pripisuje významná úloha, len zdôrazňuje strednodobú orientáciu stratégie menovej politiky ECB. Prijímanie menovo-politických rozhodnutí nielen na základe krátkodobých aţ strednodobých ukazovateľov získaných z ekonomickej analýzy, ale aj po zváţení faktorov vývoja peňaţnej zásoby a likvidity, umoţňuje ECB vidieť viac ako len doča sné vplyvy rôznych šokov a odolávať pokušeniu reagovať na ne príliš aktívne. V snahe vyjadriť svoje
odhodlanie vykonávať menovú analýzu a stanoviť kritériá hodnotenia menového vývoja ECB určila referenčnú hodnotu rastu širokého menového agregátu M3.
Táto referenčná hodnota sa vzťahuje na ročnú mieru rastu M3, ktorá sa povaţuje za zlučiteľnú s cenovou stabilitou v strednodobom horizonte. V decembri 1998 Rada guvernérov referenčnú hodnotu stanovila na 4,5 % ročne a pri následných previerkach ju potvrdila(KOTLEBOVÁ, J. – CHOVANCOVÁ, B,2010, S. 111).
Táto referenčná hodnota vychádza z definície cenovej stability a strednodobých
45 predpokladov potenciálneho rastu reálneho HDP vo výške 2 % aţ 2,5 % a
spomaľovania obehu peňazí o 0,5 % aţ 1 %. Referenčná hodnota teda nie je cieľom menovej politiky, ale skôr oporným bodom na analýzu informácií o menovom vývoji v eurozóne. V dôsledku strednodobej aţ dlhodobej perspektívy menového vývoja však neexistuje priame spojenie medzi krátkodobým menovým vývojom a menovo-politickými rozhodnutiami. Menová politika preto na
odchýlky rastu M3 od referenčnej hodnoty nereaguje mechanicky. Menová analýza ECB sa neobmedzuje iba na hodnotenie rastu M3 vo vzťahu k jeho
referenčnej hodnote(http://www.ecb.int/ecb/orga/transparency/html/index.e n.html ). Pravidelne sa dôkladne analyzujú aj ďalšie menové a finančné premenné.
Skúma sa napríklad vývoj jednotlivých zloţiek M3 (napr. obeţivo, termínované vklady), pretoţe môţu poskytnúť bliţší pohľad na celkové zmeny agregátu M3. V tomto smere môţu byť uţšie agregáty, ako napr. M1, zdrojom informácií
o reálnej hospodárskej aktivite. Podobne aj zmeny v objeme úverov
poskytovaných súkromnému sektoru môţu byť zdrojom informácií o finančných podmienkach a prostredníctvom súvahy sektora peňaţných finančných inštitúcií (PFI) môţu byť zdrojom dodatočných informácií o peniazoch. Takáto analýza pomáha lepšie pochopiť vývoj agregátu M3 vo vzťahu k referenčnej hodnote a zároveň podáva lepší prehľad o stave likvidity v hospodárstve a jej dôsledkoch v podobe rizík pre cenovú stabilitu (HANSPETER K. SCHELLER, S 87-88).
3.10 Menovo politické rozhodnutia ovplyvnene krízou
Druhotriedne hypotéky v USA boli hlavnou príčinou spustením krízy.
Hlbším predmetom tejto situácie ,ktorá nastala vo svete je pretrvávajúca nerovnováha ale najmä rastúci deficit beţného účtu platobnej bilancie USA a vysoký prebytok v Ázii, najmä v Číne a krajinách exportujúcich ropu na strednom východe a Rusku (KOTLEBOVÁ, J. – CHOVANCOVÁ, B.,2010,s.
326).
46 Banka pre medzinárodné zúčtovanie4 konštatovala, ţe kríza mala doteraz tieto fázy:
1. Fáza: jún 2007-polovica marca 2008 – hypotekárna kríza v USA- charakteristická nedostatkom likvidity, bankovými stratami a odpredajom akcií
2. Fáza: marec- september 2008 – finančné problémy sa transformovali do problémov so solventnosťou , vzrástlo riziko krachu bánk 3. Fáza: 15. September 2008 – pád Lehman brothers- celková strata
dôvery, nekonvenčné interverencie a rôzne záchranné opatrenia 4. Fáza: október 2008- polovica marca 2009 neistota spojená
s efektívnosťou záchranných baličkou na finančných trhoch 5. Fáza: od polovice marca 2009 – mierne optimistické vízie od
medzinárodných finančných inštitúcií o zlepšení makroekonomických údajov v roku 2010
Spustením finančnej krízy musela ECB pristúpiť k neštandardným opatreniam .Aj keď môţeme povedať, ţe v tejto situácií bola ECB veľmi
zdrţanlivá aj keď signály ukazovali stupeň chýbania likvidity. Prvým krokom bol čin spojený so zvýšením úrokovej sadzby smerom na hor o 0,25% a to preto aby stlačila rastúcu infláciu. Banky prijímajú vysoké kreditné riziko pri poţičiavaní voľných zdrojov na medzibankovom trhu, boli ochotné či uţ nútené znášať vyššie náklady spojené s prebytočnými zdrojmi na svojich účtoch ako moţnosť ,ţe ich depozitá by im neboli vrátené
(http://www.ecb.europa.eu/ecb/educational/facts/orga /html/or_013.en.html ).
V dôsledku zavedenia politiky „full allotment“ ECB prestala kontrolovať objem likvidity v bankovom sektore. Keďţe banky potrebovali mať dostatok zd rojov podľa predpisu minimálnych rezerv na neočakávané likvidné potreby tím to sa stalo, ţe banky svoje zisky ktoré by v inej situácií sprostredkovali na
medzibankovom trhu ,radšej uloţili na nevýhodné úrokové sadzba (deposit
4 BIS: 79th Anual Report, s. 16
47 facility rate) spať do ECB(KOTLEBOVÁ, J. – CHOVANCOVÁ, B,2010, S. 134).
Vplyvom tejto činnosti výrazne stúplo pouţitie jednodňového vkladu v ECB , tzv.
„deposit facillity“. Zmenený trend vyjadruje graf: