Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Liptovský Mikuláš
Katedra bankovníctva a poisťovníctva
Európska centrálna banka
The European Central Bank
Bakalárska práca
Autor: Ivan Ploštica
Bankovní manaţment, Bankovníctví
Vedúci práce: doc.Ing. Jaroslav Belás PhD.
Liptovský Mikuláš December, 2010
VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu vypracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám
prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Východnej, 30.4.2011 ...
Ivan Ploštica
POĎAKOVANIE
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi doc. Ing. Jaroslavovi Belásovi PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.
Anotácia
Meno autora : Ivan Ploštica
Názov bakalárskej práce: Európska centrálna banka
Názov školy : Bankový institut vysoká škola Praha Vedúci práce: doc. Ing. Jaroslavov Belás PhD.
Dátum: 30. 04. 2011 Počet strán: 52
Cieľ tejto bakalárskej práce je teoretické oboznámenie sa zo vznikom centrálneho bankovníctva, Európskeho systému centrálnych bánk a hlavná časť práce je zameraná na Európsku centrálnu banku v globálnom ponímaní jej charakteristikou, úlohami, členmi, kapitálom a hlavne menovou politikou ,ktorá je v dnešnej dobe veľmi preberaná vec v dôsledku krachujúcich štátov .V
poslednej časti je návrh moţného zlepšenia situácie momentálneho stavu.
Kľúčové slová: Charakteristika , Európska centrálna banka, menová politika
ANNOTATION
The objective of this thesis is theoretical familiarity of the emergence of central banking, European System of Central Banks and the main part is focused on the European Central Bank in the global c ontext of its characteristics,
functions, membership, capital and especially monetary policy, which is nowadays very being acquired thing because bankrupt States.The last part is a proposal to improve the situation of possible current state.
Keywords: Characteristics, European Central Bank, monetary polic y
5
Obsah
Úvod ... 6
1. Problematika centrálneho bankovníctva ... 7
1.1 VZNIK CENTRALNEJ BANKY ... 8
1.2 CHARAKTERISTIKA CENTRALNEJ BANKY ... 9
1.3 Funkcie centrálnej banky ... 10
1.4 Nástroje centrálnej banky ... 15
2. Európsky systém centrálnych bánk ... 20
2.1 Úlohy Európskeho systému centrálnych bánk ... 21
2.2 ESCB a Eurosystém ako základné spojenie medzi ECB ... 23
a národnými centrálnymi bankami ... 23
2.2.1 Funkcie Európskeho systému centrálnych bank ... 24
2.3 Národné centrálne banky eurozóny ako súčasť Eurosystému ... 26
3. Európska centrálna banka ... 27
3.2 Kapitál ... 27
3.3 Miesto Európskej centrálnej v Európskej únii ... 29
3.4 Nezávislosť ... 30
3.5 Zodpovednosť ... 32
3.6 Transparentnosť ... 32
3.7 Komunikácia ... 33
3.8 Orgány a ich hlavné úlohy ... 33
3.9 Úlohy ECB ... 37
3.9.1 Kvantitatívna definícia cenovej stability ... 39
3.9.2 Hlavné zásady stratégie menovej politiky ECB ... 40
3.9.3 Dva piliere stratégie menovej politiky ECB ... 41
3.9.4 Ekonomická analýza ... 42
3.9.5 Menová analýza ... 44
3.10 Menovo politické rozhodnutia ovplyvnene krízou ... 45
Záver ... 49
Zoznam použitej literatúry ... 50
Internetové zdroje ... 51
Zoznam obrázkov ... 52
Zoznam tabuliek ... 52
6
Úvod
Cieľom tejto práce je zaoberanie sa Európskou centrálnou bankou jej analyzovanie, postavenia a význam medzi bankami v Európskej únii. V práci je obsiahnuté celkové centrálne bankovníctvo a to pre pochopenie fungovania Európskej centrálnej banky ako hlavnej riadiacej inštitúcie medzi centrálnymi bankami v eurozóne.
Prvá kapitola sa zaoberá problematikou centrálneho bankovníctva ako celku, čo zahŕňa aj jeho vznik, vývoj, fungovanie a význam pre spoločnosť.
Centrálna banka v danom štáte má dôleţité postavenie v bankovom systéme.
Hlavnou úlohou centrálnych bánk je reprezentovanie svojho štátu v menovej politike. Hlavnou úlohou druhej kapitoly je fungovanie eurosystému
a eurosystému centrálnych bánk ako hlavné prepojenie centrálnych bánk
jednotlivých štátov členských krajín európskej únie a európskej centrálnej banky.
Tretia kapitola je kapitolou ,ktorá sa priamo dotýka Európskej centrálnej banky.
Vznikom ECB zanikol Európsky menový inštitút. Hlavným cieľom tejto inštitúcie udrţanie menovej stability a dozeranie na infláciu v dlhodobom časovom
horizonte. Na plnenie svojho cieľa má Eurosystém k dispozícii súbor menovo- politických nástrojov. Keďţe sa v súčasnosti nachádzame v obdoby hospodárskej krízy aj ECB musela urobiť určité opatrenie tikajúce sa zachránenia eura. ECB začala zniţovať úrokové sadzby, posilnila svoj kapitál aby zmiernila prípadné straty v dôsledku nákupu štátnych dlhopisov ekonomík eurozóny. Má v pláne ho zdvihnúť aţ na dvojnásobok terajšieho. Na tento kapitál sa poskladajú krajiny s eurom.
7
1. Problematika centrálneho bankovníctva
V súčasnom období zohrávajú centrálne banky významnú úlohu vo finančnom systéme jednotlivých krajín, prípadne integračných celkov ako aj eurozóna. V historickom kontexte moţno potrebu existencie centrálnej banky odvodzovať od potreby vedenia účtov pre panovníka(vládu) a z dôvodu úverovania schodku štátnej pokladnice(TKÁČOVÁ, D. A KOL.,2009,s 116).
Centrálna banka má osobitné postavenie v bankovom systéme, ktoré je determinované jej cieľmi, postavením a funkciami v ekonomike. Cieľom centrálnej banky je vnútorná a vonkajšia stabilita meny. Cieľom nie je dosahovania zisku. Centrálna banka pôsobí teda v iných ekonomických podmienkach neţ komerčná banka. Postavenie centrálnej banky v trhovej ekonomike je výrazne determinované mierou jej nezávislosti. Ak má centrálna banka dosiahnuť svoje ciele v rámci menovej politiky, musí byť nezávislá, tj. jej rozhodnutia musia byť autonómne, čiţe neovplyvňované inými subjektmi, ktoré by mohli ohroziť taktiku alebo stratégiu menovej politiky, ktorú banka realizuje.
Nezávislosť centrálnej banky sa skladá z týchto zloţiek(TKÁČOVÁ, D.
A KOL.,2009,s 117):
Inštitucionálna nezávislosť – predstavuje samostatnosť centrálnej banky pri prijímaní rozhodnutia menovej politiky, členovia vrcholových orgánov nesmú poţadovať ani prijímať inštrukcie od orgánov mimo centrálnej banky(napr. vláda, komisie, parlament) .
Funkčná nezávislosť – znamená, ţe centrálna banka hospodári s vlastnými finančnými prostriedkami, má vlastný rozpočet a nie je prijímateľom peňazí od iných strán, čo by mohlo determinovať kvalitu a preferenciu jej rozhodnutí.
Personálna nezávislosť – prejavuje sa dĺţkou funkčného obdobia
vrcholových predstaviteľov centrálnych bánk, resp. moţnosťou znovuzvolenia apod., vzhľadom na spôsob ustanovenia týchto funkcionárov(cez parlament, prípadne vládu) je personálna nezávislosť dosť iluzórna( KUDZEL,2000,S.85.)
8
1.1 VZNIK CENTRALNEJ BANKY
Vojny s deštrukčným pôsobením na štátne pokladnice, sklony
k rozhadzovaniu panovníkov či vlád a nedostatočné zdroje v podobe drahých kovov boli historicky prvými a navýznamnejšími dôvodmi pre zaloţenie
špecifických bankových inštitúcií –centrálnych bánk. Tieto banky mali vtedy len dve hlavné funkcie(REVENDA, Z, a kol.,1997,s. 301):
vedenie účtov pre panovníka(vládu)
úverovanie schodkov štátnej pokladnice (štátneho rozpo čtu) Druhá funkcia sa však veľmi často deformovala do podoby „dodávania“
chýbajúcich peňazí na krytie výdajov panovníka ,resp. vlády. Aţ postupom času centrálne banky prestávajú pôsobiť len ako štátne pokladnice a jednak začínajú plniť ďalšie funkcie(REVENDA, Z.,1999, S.120).
Centrálne banky boli zaloţené jedným z dvoch základných spôsobov : 1. Poverením jednej z existujúcich bánk.
Tento spôsob vo vzťahu k súkromným bankám nemusel vţdy prebiehať na princípe dobrovoľnosti: najstarší a doposiaľ činná švédska centrálna banka Sveriges Riskbank bola zaloţená v roku 1656 ako súkromná obchodná banka(Rikets Standers Bank). O osem rokov neskôr sa dostala do veľkých problémov v dôsledku konvertibility vlastných bankoviek(za meď) a pred bankrotom ju zachránila vláda. V rokoch 1664-1668 banka prešla veľkou rekonštrukciou zakončenou i zmenou názvu. Stále si však zachováva funkciu obchodnej banky. Aţ v roku 1697 bola prinútená začať „z poverenia kráľa“
pôsobiť ako centrálna banka(REVENDA, Z, a kol.,1997,s. 302). Napriek tomu napr. v Taliansku vzniklo centrálne bankovníctvo na princípe zvýhodnenia niektorých obchodných bánk. Podľa zákona z roku 1874 mohlo na danom území emitovať svoje vlastné bankovky len šesť obchodných bánk. Neskoršie boli tri z nich zlúčené do jednej, štvrtá zbankrotovala a ostávajúcim dvom bolo právo emitovať zrušené(1926).
2. Zaloţenie centrálnej banky ako celkom novej inštitúcie.
9 Tento elegantní spôsob ako sa vyhnúť „dohadovaniu“ s existujúcimi obchodnými bankami o prípadnej premene na centrálnu banku(v zmysle úverovania vlády) bolo to prvý krát úspechom pouţiť v Anglicku roku 1694, v piatom roku vojny proti Francúzku(1689-1697) na základe návrhu škótskeho obchodníka
W.Patersona(POLOUČEK, S.2010,S. 199).
V dnešnej podobe začali prvé centrálne banky vystupovať zhruba od polovice 19. Storočia, v niektorých krajinách sa však zaloţenie banky datuje aţ do doby po 2. Svetovú vojnu. Obvykle platí ,ţe v danej krajine pôsobí jediná centrálna banka ,avšak existujú aj výnimky:
-v niektorých krajinách -napr: Luxembursko ,Andorra ,Brunea ,Singapur ,Hongkong –nemajú centrálnu banku
-v iných krajinách existuje viacero centrálnych bánk- zďaleka najznámejších je Federálny rezervný systém Spojených štátu amerických s 12 bankami a výborom guvernérov, funkčne ale ide o jedinú centrálnu banku.
1.2 CHARAKTERISTIKA CENTRALNEJ BANKY
Menová politika a regulácia a dohľad bánk implikujú nutnosť úzkych vzťahov medzi centrálnou bankou a druhým stupňom bankového systému. Aby centrálna banka mohla vykonávať tieto činnosti, musí okrem nevyhnutných informácii z bánk disponovať i moţnosťami zásahu. Tieto zásahy do činnosti bánk ,aj keď sú nepríjemné , či dokonca priame ,viedli ku vzniku a rozvoju funkcie centrálnej banky ako bankára bankového systému (POLOUČEK, S.2010,S. 256).
Centrálne banky v tejto funkcii predovšetkým prijímajú vklady od bánk, poskytujú bankám úvery, vedú bankám účty a vykonávajú medzibankové
zúčtovanie. V niektorých krajinách existujú čiastočné výnimky, napríklad v Austrálii centrálna neposkytuje úvery ohrozeným bankám, vo Veľkej Británii sa na medzibankovom zúčtovaní veľkou mierou podieľajú tzv. clearingové a niektoré ďalšie banky(POLOUČEK, S.2010,S. 257).
10
1.3 Funkcie centrálnej banky
Cez uvedené rozdiely majú centrálne banky vo vylepšených krajinách v zásade rovnakú náplň činnosti(KOTLEBOVÁ, J: -SOBEK, O.,2007, s. 114- 115). Môţeme ju zhrnúť do dvoch základných funkcii- makroekonomické a mikroekonomické. Makroekonomickou funkciou sa rozumie prevádzanie menovej politiky a ďalej emisii hotovostných peňazí a operácie s devízovými prostriedkami (devízová činnosť).Mikroekonomickou funkciou sa rozumie regulácia a dohľad bankového systému ,platobný styk(funkcie banky bánk) a niekedy tieţ postavenie centrálnej banky ako banky štátu. Ďalšou funkciou je aj ,ţe banka vystupuje voči verejnosti a zahraničí ako reprezentant štátu
v menovej oblasti( REVENDA, Z. a kol,2005, S.421).. Funkcie sú vzájomne prepojené a sú tieţ hlavnými dôvodmi existencie centrálnych bánk v súčasnosti.
Hlavným cieľom centrálnej banky pri naplňovaní makroekonomické funkcie je stabilný menový vývoj , u mikroekonomickej funkcie potom bezpečnosť
,efektívnosť ,spoľahlivosť a dôveryhodnosť bankového systému v zemi. V oboch týchto oblastiach je postavenie centrálnej banky vo vyspelej ekonomike
nezastupiteľné (SYSÁKOVÁ, V.- ŠLAHOR, L.,2010,S .79)
11 Obrázok 1 - Rozdelenie funkcií
Zdroj: Zbyňek Revenda, Centrální Bankovníctví Emisia hotovostných peňazí
Táto činnosť je základnou definičnou charakteristikou centrálnej banky. Je spojená s emisným monopolom a vzťahuje sa na bankovky a niektorých krajinách aj na mince(REVENDA, Z.,1999, S.41). Najstaršie centrálne banky získali tento monopol aţ veľa rokov po zaloţení. U historicky mladších centrálnych bánk je emisný monopol obvykle spojený ihneď s ich zaloţením.
Mnoţstvo hotovostných peňazí v obehu rastie aj v súčasnosti. Podiel hotovostných peňazí v celkovom peňaţnom obrate vo vyspelých krajinách sa ale uţ niekoľko desaťročí zniţuje(v prospech bezhotovostných transakcií), a preto význam tejto činnosti postupne ustupuje( REVENDA, Z. a kol,2005, S.351).
Menová politika
Menová politika predstavuje reguláciu mnoţstva peňazí v ekonomike za určitými cieľmi ,medzi ktoré patrí predovšetkým podpora stability cenovej hladiny. Význam tejto politiky od minulosti do súčasnosti postupne rastie. Skôr
12 ,keď hlavnou formou peňazí boli hotovostné peniaze , sa menová politika
centrálnej banky zameriavala na reguláciu emisie týchto peňazí. S rozvojom bezhotovostnej formy peňazí získava menová politika stále väčší význam , tak isto preto, ţe centrálna banka nie je ich jediným emitentom (REVENDA, Z.,1999, S.42-43). Emisia bezhotovostných peňazí centrálnou bankou sa tak stáva
súčasťou menovej politiky. Je však tieţ spojená s niektorými ďalšími funkciami centrálnej banky, Predovšetkým s funkciou banky bánk.
Centrálne banky vo vyspelých ekonomikách vykonávajú menovú p olitiku.
Na druhej strane sa môţeme opýtať, či o tejto politike – nástrojoch ,postupoch a cieľoch- tieţ rozhodujú ,alebo či sa v tejto oblasti musia podriaďovať
rozhodnutiam vlád. Ústrednú úlohu či hrá stupeň samostatnosti, ktorým nie je u všetkých centrálnych bánk rovnaký. V súčasnosti uţ prevláda prvá varianta – ten ,kto menovú politiku vykonáva o nej taktieţ rozhoduje(SYSÁKOVÁ, V.- ŠLAHOR, L.,2010,S .100).
Zásadné rozhodnutia menovej politike podliehajú v niektorých krajinách schválenia vlády či ministerstva- najčastejšie ministerstvá financií- napr.
v Japonsku. V iných krajinách sú príslušné rozhodnutia zverené výhradne centrálnej banke, ako napríklad v Nemecku či Švajčiarsku.
Devízová činnosť
Do devízovej činnosti centrálnej banky môţeme zaradiť pre dovšetkým zhromaţďovanie devízových rezerv štátu a operácie s nimi na devízovom trhu a devízovou reguláciou, tj. stanovovanie a preverovanie základných rámcových pravidiel k dispozície so zahraničnými menami ako pre bankové, tak pre
nebankové subjekty(REVENDA, Z.,1999, S.44-45). Ďalej sem patria operácie s devízovými prostriedkami vo vzťahu k ďalším subjektom.
Operácie centrálnej banky s devízovými rezervami (vrátane rezerv zlata) majú tri základné motívy:
udrţovanie hodnoty devízových rezerv
13 zabezpečovanie devízovej likvidity zeme
ovplyvňovanie úrovne a pohybu menového kurzu domácej meny
Vzhľadom k pohybom menových kurzov mien je nutné vykonávať operácie proti poklesu hodnoty devízových rezerv(hedging), ku ktorému by mohlo dôjsť drţbou znehodnocujúcich sa mien. Zabezpečovanie sa devízovej likvidity spočíva v udrţiavaní ţiaducej výšky a menovej štruktúry devízových rezerv( REVENDA, Z. a kol,2005, S.283).
Môţeme spomenúť v súčasnosti uţ skôr teoretickú moţnosť voľne
pohyblivého menového kurzu (free floating,clean floating),ovplyvňujú centrálne banky jeho úroveň a vývoj pomocou tzv. kurzových intervencií, ktoré sa
najčastejšie vykonávajú formou predaja, resp. nákupu zahraničných mien za domácu menu( REVENDA, Z. a kol,2005, S.284).
Centrálne banky sa môţu podieľať tieţ na stanovovaní pravidiel dispozície so zahraničnými menami. Tieto pravidlá v podobe zákona vymedzujú stupeň zmeniteľnosti domácej meny pre devízových účastníkov domáceho trhu
a zahraničného trhu a pre jednotlivé poloţky platobnej bilancie( REVENDA, Z.
a kol,2005, S.285).
Regulácia a dohľad bankového systému
Dvojstupňový bankový systému je okrem iného charakteristický tým, ţe činnosť druhého stupňa je regulovaná prvým stupňom – najčastejšie centrálnou bankou. Regulácia spočíva predovšetkým v koncipovaní a presadzovaní pravidiel činností bankových inštitúcií. Vo veľa krajinách majú centrálne banky rovnaký dohľad aj nad druhým stupňom bankového systému - kontrolujú dodrţiavanie stanovených pravidiel. Hlavnými cieľmi regulácie a dohľadu bánk je
podporovanie efektívnosti, spoľahlivosti a bezpečnosti fungovania bankového systému v zemi(REVENDA, Z.,1999, S.105).
14
Banka štátu (vlády)
Centrálna banka vedie účty a vykonáva niektoré operácie pre vládu, centrálne orgány, orgány miestnej moci a správy a niektoré podniky verejného sektoru. V niektorých krajinách, kde banka nie je vrcholový subjekt menovej politiky úplne samostatná, môţeme do tejto funkcie zahrnúť i určitú povinnosť centrálnej banky realizovať zámery vlády v menovej oblasti. Ďalej do tejto funkcie patrí (PAVLÁT, V:,2004, S. 99)
správa štátneho dlhu – Činnosti spojené s poskytovaním a splácaním úveru štátu (vláde, resp. verejnému sektoru), platbou úroku, emisných
pokladničných poukáţok a dlhopisov
poskytovanie úverov štátneho rozpočtu – Vo vyspelých trţných
ekonomikách je však podmienené úpisom štátnych cenných papierov a ich umiestnenie na peňaţné a kapitálové trhy. Priame úverovanie štátu
centrálnou bankou bez účasti cenných papierov je dnes zo zákona uţ zakázané alebo aspoň výrazne limitované. Dôvodom je predovšetkým tlak na obmedzovanie rozpočtových deficitov.
pokladničné plnenie štátneho rozpočtu - Vedenie účtov, inkasá a úhrady a ďalšie operácie, ktoré súvisia s beţným hospodárením štátneho rozpočtu v danom roku. Aj pri vyrovnanom, alebo dokonca prebytkovom
koncipovanom štátnom rozpočte môţe v priebehu jeho plnenia dochádzať krátkodobo k časovému predstihu výdajov pred príjmami. V týchto prípadoch tieţ musí byť deficit kryt emisií štátnych cenných papierov, v podobe krátkodobých pokladničných poukáţok.
Reprezentácia štátu v menovej oblasti
Centrálna banka vystupuje voči domácej verejnosti a zahraničiu ako
reprezentant štátu (vlády) v otázkach, ktoré sa týkajú menovej politiky. Vo vnútri
15 ekonomiky spočíva činnosť centrálnej banky v tejto funkcii predovšetkým
v pravidelnom informovaní verejnosti o menovom vývoji, jeho hlavných problémoch a spôsoboch riešení. Centrálna banka je rovnako hovorca štátu v menových otázkach voči zahraničiu a reprezentuje krajinu na zasadaniach Banky pre medzinárodné platby, medzinárodného menového fondu, skupiny svetovej banky ďalších medzinárodných inštitúcií (SYSÁKOVÁ, V.- ŠLAHOR, L.,2010,S .162).
1.4 Nástroje centrálnej banky
Centrálna banka pouţíva na výkon svojej menovej celý systém
ekonomických nástrojov, prostredníctvom ktorých dosahuje ciele, resp. medzi ciele menovej politiky.
Z časového hľadiska môţeme nástroje menovej politiky rozdeliť na : Dlhodobé nástroje – pôsobia v strednodobom časovom horizonte
Krátkodobé nástroje – pôsobia v časovom horizonte maximálne jeden rok Z hľadiska spôsobu pôsobenia na bankový sektor členíme nástroje na : Direktívne, ktoré sa nazývajú aj administratívne nástroje – priamo ovplyvňujú bankový sektor, banky ich musia dodrţiavať
Trhovo kompatibilné nástroje – pôsobia nepriamou formou, to znamená, ţe banky sa môţu ich pôsobeniu prípadne vyhnúť
Z hľadiska rýchlosti pôsobenia môţeme nástroje menovej politiky členiť na(TKÁČOVÁ, D.2009,S. 118) :
Operatívne nástroje, ktoré sú charakteristické okamţitým vplyvom na bankový sektor
Nástroje s poskytovaním časového intervalu na ich pôsobenie Podľa stupňa naliehavosti členíme nástroje menovej politiky na :
16 Bežné nástroje – do tejto skupiny zaraďujeme tie menové nástroje, ktoré sú zvyčajne, obvykle pouţívané zo strany centrálnej bank y
Mimoriadne nástroje – tieto nástroje menovej politiky sú vyuţívanie sporadicky
Sezónne nástroje – ide o tieto nástroje menovej politiky, ktoré sú pouţívané v pravidelne sa opakujúcich intervaloch
Podľa vecného zaradenia moţno členiť nástroje menovej poli tiky na : Bankové nástroje – tieto sú vlastné aktivitám bankového sektora
Nebankové nástroje – tieto pôsobia z prostredia mimobankového sektora, napr. zmena legislatívy
Nástroje menovej politiky
Tieto nástroje je moţné pouţívať tieţ na iné ako menové cie le. Napríklad pravidlá likvidity pôsobia ako iný stabilizačný prvok bankového systému. Ich hlavným zmyslom teda nemusí byť ovplyvnenie operatívneho či
sprostredkujúceho kritéria menovej politiky, ale môţu byť zamerané na zaistenie určitého stupňa diverzifikácie bilančných, prípadne aj mimobilančných poloţiek bánk alebo rozloţenie rizík bankovej činnosti (REVENDA, Z.: 1999, S. 314).
Kurzové interververencie zas môţu mať hlavný zmysel napríklad v podpore exportu a pod(http://www.nbs.sk/sk/menova-politika).
Priame nástroje
Priame nástroje sú svojím spôsobom trţnej ekonomike cudzie, alebo priamo dopadajú do rozhodovacieho mechanizmu obchodných a ďalších bánk, obmedzujú tak ich podnikateľskú samostatnosť. Najviac sú často pre rôzne skupiny bánk konštruované selektívne. Banky sa ich pouţívaniu zásadne bránia, a ak je to moţné, pokúšajú sa ich rôzne obchádzať. Tieto dôvody vedú
17 k výnimočnejšiemu a časovo obmedzenému pouţívaniu priamych nástrojov,
paradoxne aj napriek tomu, ţe sú pri regulácii mnoţstva peňazí v obehu – aţ na výnimky – účinnejšie ako priame nástroje(REVENDA, Z.: 1999, S. 315).
Priame (direktívne, administratívne) nástroje menovej politiky majú charakter záväzných pravidiel a postupov, ktoré musí komerčná banka dodrţiavať.
Priame nástroje pozostávajú z týchto nástrojov :
Pravidlá likvidity – predstavujú stanovenie záväznej štruktúry aktív a pasív komerčnej banky, pričom ich porušovanie môţe viesť aţ k odňatiu bankovej licencie(REVENDA, Z.: 1999, S. 318). Pouţívajú sa
predovšetkým k zabezpečovaniu ţiaducej úrovne likvidity bánk, sú
zamerané na zaistenie určitého stupňa diverzifikácie bilančných, poprípade i mimobilančných poloţiek bánk a rozloţenie rizík bankovej činnosti, a to je na podporu stability bankového systému.
Úverové kontingenty – predstavujú záväzné limity činnosti komerčnej banky, pričom môţu relatívne, napr. maximálna výška úverov centrálnej banky pre komerčnú banku, alebo absolútne, napr. limit komerčných úverov pre bankový sektor ako celok, resp. pre skupinu prepojených klientov (TKÁČOVÁ, D.2009,S. 118). Patria tu dve kategórie:
Limity úverov bánk – stanovanie maximálneho rozsahu úverov, ktoré banky môţu poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. Výnimočne pouţívane neoperatívne, zamerané na reguláciu sprostredkujúceho kritéria, priame.
Limity úrokových sadzieb bánk – stanovanie maximálnych úrokových sadzieb bánk z úverov a maximálnych alebo minimálnych úrokových sadzieb bánk z vkladov za účelom regulácie, resp. stabilizácie krátkodobej úrokovej miery.
Výnimočné pouţívanie, neoperatívne, zamerané na reguláciu operatívneho kritéria.
18 Povinné vklady – predstavujú záväznú výšku vkladov komerčnej banky centrálnej banke, ktorá je presne definovaná ak sa povinné vklady zvýšia, centrálna banka odčerpáva likviditu komerčným bankám a naopak. Povinné vklady sú stanovením povinnosti niektorým subjektom otvárať beţné účty, ukladať voľne peňaţné prostriedky a vykonávať niektoré ďalšie operácie výhradne cez centrálnu banku, s cieľom získať kontrolu nad pohybom peňaţných prostriedkov týchto subjektov. Permanentné, neoperatívne, zamerané na reguláciu sprostredkúvajúceho
kritéria(http://www.nbs.sk/sk/menova-politika/nastroje-menovej-politiky).
Výzvy – persuasions – majú dôraznejší charakter ako odporúčania
a smerujú k zabezpečeniu definovaných opatrení, ktoré stanovila centrálna banka. Nemusia mať písomnú podobu(http://www.nbs.sk/sk/menova-
politika/nastroje-menovej-politiky).
Odporúčania – moral suasions – predstavujú všeobecné priania centrálnej banky vo vzťahu k pôsobeniu komerčnej banky, ktoré spravidla nemajú písomnú podobu, komerčné banky ich však v záujme dobrých vzťahov s centrálnou bankou dodrţiavajú.
Dohody- gentlemen agreements – majú často písomnú podobu a po podpise zúčastnených strán sa stávajú záväznými s prípadnými sankciami pri ich neplatení. Názov „gentlemanské“ navyše naznačuje, ţe banky ktoré by sa mali správať gentlemansky. Gentlemanské dohody môţu byť uzatvorené aj medzi bankami navzájom bez účasti centrálnej banky.
Nepriame nástroje menovej politiky
Nepriame (trhovo kompatibilné) nástroje menovej politiky centrálnej banky sú charakteristické tým, ţe vyuţívajú existenciu objektívnych
ekonomických vzťahov a súvislosti a očakáva sa, ţe pri zmene niektorých parametrov dôjde k dobrovoľnému a racionálnemu postoju a správaniu sa
19 riadených objektov(REVENDA, Z. 1999, S.273-323). Trhovo kompatibilné
nástroje menovej politiky:
Operácie na voľnom trhu – ide jej o nákup a predaj štátnych cenných papierov centrálnou bankou vo vzťahu ku komerčným bankám. Operácie na voľnom trhu sa regulujú mnoţstvom úverových peňazí v ekonomike, patria sem jednosmerný nákup alebo predaj cenných papierov, repo operácie (predaj cenných papierov zo strany centrálnej banky ich
neskorším odkúpením), reverzné repo operácie (nákup cenných papierov zo strany centrálnej banky a ich neskorším predajom), switch operácie (predaj a nákup cenných papierov s rôznou lehotou splatnosti)
Diskontné nástroje (diskontná pôţička, diskontná sadzba) sú skôr na ústupe v závislosti od miery pouţívania predchádzajúceho nástroja. Diskontná úroková sadzba slúţi ako indikátor úrokových sadzieb pre komerčné banky: pri reštriktívnej politike sa diskontná úroková sadzba zvyšuje, pri expanzívnej menovej politike sa zniţuje. Diskontná sadzba môţe určovať úrokové sadzby voči klientom a k tejto sú stanovené odchýlkou od
diskontu.
Aukčný výber, ktorý môţe získať komerčná banka prostredníctvom verejnej aukcie(KOTLEBOVÁ J.,SOBEK O.,2007,S. 120).
Devízové operácie, napr. stanovenie devízového kurzu prostredníctvom ktorého vplýva centrálna banka na ekonomiku.
Povinné minimálne rezervy
Komerčné banky musia drţať stanovenú sumu peňazí na účtoch
v centrálnej banke. Tieto peniaze sa nazývajú povinné minimálne rezervy(PMR).
Výška PMR je spravidla stanovená ako isté percento z objemu primárnych vkladov v komerčnej banke(TKÁČOVÁ, D. a kol.,2009, S. 120).
20
2. Európsky systém centrálnych bánk
Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) je tvorený Európskou centrálnou bankou(ECB), šestnástimi národnými centrálnymi bankami(NCB) štátov eurozóny a 11 NCB tých členských štátov, ktoré ešte nezaviedli euro (Dánsko, Švédsko, Veľká Británia, Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a Rumunsko ). Eurosystém zahŕňa ECB a NCB len tých členských štátov, ktoré uţ zaviedli euro (http://www.nbs.sk/sk/euro/
eurosystem).
Právnym základom ESCB a ECB je Zmluva o zaloţení Európskeho spoločenstva (Zmluva), ktorej prílohu tvorí Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky(Štatút). Zo Štatútu vyplýva, ţe národné centrálne banky ako integrálna súčasť ESCB konajú v súlade
s usmerneniami a pokynmi rozhodovacích orgánov ECB(KOTLEBOVÁ J.,SOBEK O.,2007,S. 135).
Vstupom Slovenskej republiky do EÚ dňa 1.mája 2004 sa národná banka Slovenska stala súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk. Od 1.januára 2009 je guvernér národnej banky Slovenska plnoprávnym členom Rady
guvernérov ECB a NBS je integrálnou súčasťou Eurosystému(www.nbs.sk).
Hlavným cieľom Eurosystému je udrţiavať v eurozóne cenovú stabilitu a chrániť tak kúpnu silu eura(KOTLEBOVÁ J.,SOBEK O.,2007,S. 136).
21 Obrázok 2 - Systém menovej politiky
Zdoj: The monetary Policy of ECB 2004, s. 66
2.1 Úlohy Európskeho systému centrálnych bánk
Určuje a vykonáva menovú politiku v eurozóne - Oprávňuje Eurosystém určovať a vykonávať menovú politiku eurozóny a to pomocou
zabezpečenia jeho plnej kontroly nad menovou bázou. ECB disponujú zmluvami pre národné centrálne banky ako právo vydávať bankovky ako zákonné platidlo v eurozóne. Členské štáty eurozóny majú právo raziť mince, ale toto právo je obmedzené na mince nízkej nominálnej hodnoty a objem emisie musí schváliť ECB. Vzhľadom na závislosť bankového systému od menovej bázy teda Eurosystém môţe dominantným spôsobom ovplyvňovať podmienky a úrokové miery na peňaţnom trhu(KOTLEBOVÁ J.,SOBEK O.,2007,S. 137).
Cenová stabilita ako primárny cieľ
Rada guvernérov systematicky kombinuje všetky informácie
v snahe prijať konkrétne rozhodnutie v rámci menovej
politiky
Analýza dynamiky hospodárskeho vývoja a šokov
Analýza menových trendov Krížová
Kontrola 1.pilier
Ekonomická analýza
2.pilier
Menová analýza
Súbor informácií
22 Vykonáva devízové obchody - Pridelením tejto úlohy Eurosystému nejde iba o vyuţitie prevádzkových kapacít centrálnych bánk, ale aj o
zabezpečenie toho, aby devízové operácie prebiehali v súlade s cieľmi menovej politiky. Devízové operácie majú vplyv na výmenné kurzy.
Hodnota stavu likvidity na domácom trhu je dôleţitou veličinou z
hľadiska realizácie menovej politiky. Musia byť kompatibilné aj s rámcom pre kurzovú politiku eurozóny vytvoreným zmluvou. ECB má spoločnú zodpovednosť s Radou EÚ toto je konečná rozhodovacia právomoc (KOTLEBOVÁ J.,SOBEK O.,2007,S. 141).
Uchováva a spracuje oficiálne rezervy štátov eurozóny- Úlohou viesť a spravovať oficiálne devízové rezervy eurozóny je logickým doplnkom ďalšej funkcie Eurosystému – vykonávania devízových
operácií(TKÁČOVÁ, D. a kol,2009. S.121). Nadväzuje na ňu aj právomoc ECB v zmysle článku 31 štatútu kontrolovať pouţitie deví zových rezerv národných centrálnych bánk, ako aj devízových prevádzkových zostatkov členských štátov.
Vydáva bankovky v eurozóne
Podporuje hladký chod platobných stykov- je to dôleţitosť funkčných a efektívnych systémov nielen pre výkon menovej politiky, a le aj pre ekonomiku ako celok.
Európska centrálna banka okrem
toho(http://www.ecb.int/ecb/orga/escb/html/convergence-criteria.sk.html):
má regulačné právomoci a právo ukladať právne vymáhateľné sankcie v prípade neplnenia nariadení a rozhodnutí ECB podľa článku 110 zmluvy a článku 34 štatútu
sleduje dodrţiavanie zákazu menového financovania národnými
centrálnymi bankami a zákazu privilegovaného prístupu verejného sektora k finančným inštitúciám
23 Tabuľka č.1 Menový program ECB na strednodobé obdobie Tabuľka 1
Miera inflácie Miera rastu peňažnej zásoby
Rýchlosť obehu (v)
Tempo rastu HDP
Cenová stabilita v strednodobom období, ročný rast
HICP pod 2%
4,5 ročná miera rastu M3(v súlade so strednodobým cieľom
inflácie)
Strednodobo –pokles rýchlosti obehu peňazí
0,5 – 1 % ročne
Rast reálneho HDP 2 – 2-2,5 % ročne
ZDOROJ WWW.ECB.INT
2.2 ESCB a Eurosystém ako základné spojenie medzi ECB a národnými centrálnymi bankami
ESCB tvorí Európska centrálna banka a národné centrálne banky 25
členských štátov EÚ. Právnym základom ESCB je Protokol o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatút ESCB), ktorý je pripojený k Zmluve o zaloţení ES(HANSPETER K. SCHELLER.S. 44-45).
24 Obrázok 3 - Prepojenie systému
Zdroj: KOTLEBOVÁ J.,SOBEK O., S . 131
2.2.1 Funkcie Európskeho systému centrálnych bank
ESCB v porovnaní s ECB a národnými centrálnymi bankami nemá právnu subjektivitu, spôsobilosť na právne úkony ani vlastné rozhodovacie orgány.
Právnickými osobami a konateľmi ESCB sú ECB a národné centrálne banky . Pri plnení úloh pridelených ESCB konajú v súlade s cieľmi ESCB, ustanoveniami zmluvy a štatútu a s rozhodnutiami rozhodovacích orgánov ECB(KOTLEBOVÁ J.,SOBEK O.,2007,S. 140). Pojem ESCB preto predstavuje inštitucionálny rámec,
ECB
NCB v EMU NCB mimo EMU
Neeuro - systémové
funkcie
Euro- systémové
funkcie
Neeuro- systémové
funkcie
ECSB
25 vytvárajúci základné spojenie medzi ECB a národnými centrálnymi bankami, čo zabezpečuje, ţe:
rozhodovací proces je centralizovaný
úlohy, ktorými je ESCB poverený v Zmluve o zaloţení ES, sa plnia jednotne a konzistentne v súlade s rozdelením právomocí a cieľmi systému.
ESCB tvoria národné centrálne banky členských štátov EÚ, čo zahŕňa aj štáty, ktoré ešte neprijali euro, ako napríklad Spojené kráľovstvo alebo Dánsko.
Takisto sem patria aj výnimky ako Švédsko a nové štáty. Kvôli menovej
suverenite nezúčastnených členských štátov sa ich centrálne banky nepodieľajú na vykonávaní základných funkcií ESCB. Pre lepšiu orientáciu verejnosti v zloţitej štruktúre európskeho centrálneho bankového systému, sa Rada
guvernérov ECB v novembri roku 1998 rozhodla zaviesť názov „Eurosystém“.
Tento názov sa vzťahuje na ECB a národné centrálne banky členských štátov, ktoré prijali euro. V rámci tohto zoskupenia ESCB plní svoje základné úlohy.
Vysvetlením prečo funkciu centrálnej banky pre euro zastáva systém bánk
namiesto jedna jedinej centrálnej banky je, ţe existujú tri politické a hospodárske dôvody, ktorými sú(HANSPETER K. SCHELLER.S. 24-25).:
1. Zriadenie jednej centrálnej banky pre celú eurozónu (s moţnosťou sústrediť funkcie centrálnej banky do jedného miesta) by bolo z politických dôvodov neprijateľné(KOKKOLA, T.,2010,s. 155)..
2. Koncepcia Eurosystému vychádza zo skúseností národných centrálnych bánk, zachováva ich inštitucionálne usporiadanie, infraštruktúru a prevádzkové kapacity a opiera sa o ich odborné znalosti. Národné centrálne banky navyše vykonávajú aj úlohy, ktoré s Eurosystémom nesúvisia(KOKKOLA, T.,2010,s.
156).
3. Vzhľadom na rozlohu eurozóny bolo potrebné umoţniť úverovým inštitúciám prístup k centrálnej banke v kaţdom zúčastnenom členskom štáte.
Domáce inštitúcie sa povaţovali za lepšie miesto prístupu k Eurosystému ako jedna nadnárodná inštitúcia, pretoţe v eurozóne existuje veľký počet krajín a kultúr. Usporiadanie Eurosystému vychádza z overených štruktúr centrálnych
26 bánk a rešpektuje kultúrnu a národnú rozmanitosť eurozóny. Vďaka tomu, ţe národné centrálne banky sú autonómne subjekty, taktieţ prináša moţnosť vzájomného obohacovania a preberania vhodných osvedčených postupov. Tak vzniká potenciál na zvyšovanie efektívnosti operatívneho riadenia v rámci Eurosystému. Na základe toho prijali Centrálne banky Eurosystému v januári roku 2005 vyhlásenie o úlohe Eurosystému spolu s jeho strategickými zámermi a organizačnými zásadami, za účelom zvyšovania účinnosti a efektívnosti pri plnení úloh Eurosystému(KOKKOLA, T.,2010,s. 157).
2.3 Národné centrálne banky eurozóny ako súčasť Eurosystému
Národné centrálne banky Eurosystému majú svoju právnu subjektivitu podľa ich právneho poriadku v krajine(). V zmysle článku 105 Zmluvy
o zaloţení ES a článku 14 ods. 3 Štatútu ESCB sú však všetky centrálne banky eurozóny .Podľa článku 12 ods. 1 štatútu vykonávajú úlohy Eurosystému, ktoré im delegovala ECB podľa princípu decentralizácie, a konajú v súlade s
usmerneniami a pokynmi ECB(KOKKOLA, T.,2010,s. 203). Guvernéri národných centrálnych bánk Eurosystému sú okrem nich aj členovia Výkonnej rady a Rady guvernérov ECB . Ako „akcionári“ poskytujú národné centrálne banky
Eurosystému Európskej centrálnej banke kapitál a devízové rezervy a podieľajú sa na výsledku jej finančného hospodárenia . Zosúladenie práva Spoločenstva spôsobilo to aby sa centrálne banky mohli začleniť do Eurosy stému.
Vnútroštátne predpisy a štatúty musia predovšetkým zaručovať nezávislosť národných centrálnych bánk a ich rozhodovacích orgánov od úradov príslušných členských štátov EÚ. Nezávislosť je potrebná preto, lebo guvernéri národných bánk sa podieľajú na fungovaní Eurosystému. Funkčná integrácia národných centrálnych bánk do Eurosystému nenarúša ich existujúcu inštitucionálnu, finančnú a administratívnu autonómiu. Podľa Štatútu ESCB môţu národné centrálne banky na vlastnú zodpovednosť vykonávať aj funkcie nesúvisiace s Eurosystémom. Ale má to jednu podmienku, ţe tieto funkcie nie sú v rozpore s
27 cieľmi a úlohami Eurosystému. Funkcie ,ktoré nesúvisia s Eurosystémom sú v kaţdej krajine iné a pozostávajú z odlišných druhov finančných
a administratívnych sluţieb poskytovaných vláde príslušnej krajiny. Väčšina národných centrálnych bánk sa takisto podieľa na dohľade nad finančnými inštitúciami vo svojich krajinách(HANSPETER K. SCHELLER. S. 46).
3. Európska centrálna banka
Európska centrálna banka je najvyšším subjektom Európskeho systému centrálnych bánk a ich menovou autoritou Hospodárskej a menovej únií. Jej vznik zaloţenia je 1.júla 1998 zo sídlo vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku.
Dňa 1.januára 1999 ECB prevzala od jedenástich národných centrálnych bánk (okrem britskej, švédskej, dánskej a gréckej) zodpovednosť za menovú politiku a začala vytvárať jednotnú menovú politiku. Vzájomné kurzy štátov,
zúčastňujúcich sa projektu menovej únie, boli zafixované v pevnom pomere ku spoločnej mene – euru.
V roku 2001 zaviedlo spoločnú menu euro Grécko, v roku 2007 Slovinsko, v roku 2008 Cyprus a Malta a v roku 2009 Slovensko.
3.2 Kapitál
Základný kapitál Európskej centrálnej banky je 5,76 miliardy eur. Podiely jednotlivých centrálnych bánk sa určujú na základe určenéh o kľúča1 ,podľa rozhodnutia Rady ECB z 3. Decembra 1998. Výška kapitálu sa upravuje po dobe 5 rokoch alebo pri vstupe nového člena. Centrálne banky pridávajú jednotlivé príspevky na základe upísaného kapitáli ECB. Od dátumu 1.máj 2004 sa zmenil limit výšky devízovej rezervy. Devízové rezervy sú v 85% v cudzej mene a 15%
v zlate. Základný kapitál má podobu akcií, ktorých upisovateľmi a drţiteľmi môţu byť výlučne centrálne banky štátov Európskej únie. Tieto podiely sa nedajú
1 Podiel národnej centrálnej banky na kapitáli ECB sa rovná váženému podielu rovnajúcemu sa súčtu 50%
podielu na populácií Spoločenstva v poslednom roku, ktorý predchádzal vzniku ECSB, a 50% podielu na HDP za 5 rokov predchádzajúcich roku pred ustanovením ECSB. Percentá sú zaokrúhľované smerom nahor na najbližší násobok 0,05%
28 prevádzať, zablokovať ani dať do zástavy. Boli stanovené na základe podielu hrubého domáceho produktu a podielu počtu obyvateľov v Európskej únii.
Podobným mechanizmom boli vytvorené devízové rezervy Európskej centrálnej banky, ktoré dosahujú výšku 55 miliárd eur a podľa rovnakých podielov sa
rozdeľujú výnosy z emisie peňazí tzv. seignorage. na zisku alebo strate Európskej centrálnej banky sa podieľajú národné centrálne banky podľa svojich podielov na kapitáli Európskej centrálnej banky. Štáty, ktoré sa nezúčastňujú 3. Fázy
hospodárskej a menovej únie splatili iba 5% svojich podielov. Podľa posledného rozdelenia z roku 2008 sa NBS podieľa na zákonnom kapitále ECB 0,6934 %.
Získaním zisku ECB v danom roku má za následok ,ţe sa prevedie do všeobecného rezervného fondu(z neho sa kryje prípad ná strata) 20 % aţ do výšky 100 % kapitálu banky a zvyšok sa rozdelí medzi jednotlivé centrálne banky a to v pomere splatenia podielu na kapitáli ECB.
Tabuľka 2 - Národné centrálne banky krajín eurozóny (k 1. januáru 2011)
Zdroj: www.ecb.int
NCB
Podiel (%) Splatené základné imanie (€)Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique 2,4256 180 157 051,35
Deutsche Bundesbank 18,9373 1 406 533 694,10
Eesti Pank 0,179 13 294 901,14
Banc Ceannais na hÉireann/Central Bank of Ireland 1,1107 82 495 232,91
Bank of Greece 1,9649 145 939 392,39
Banco de España 8,304 616 764 575,51
Banque de France 14,2212 1 056 253 899,48
Banca d’Italia 12,4966 928 162 354,81
Central Bank of Cyprus 0,1369 10 167 999,81
Banque centrale du Luxembourg 0,1747 12 975 526,42
Central Bank of Malta 0,0632 4 694 065,65
De Nederlandsche Bank 3,9882 296 216 339,12
Oesterreichische Nationalbank 1,9417 144 216 254,37
Banco de Portugal 1,7504 130 007 792,98
Banka Slovenije 0,3288 24 421 025,10
Národná banka Slovenska 0,6934 51 501 030,43
Suomen Pankki – Finlands Bank 1,2539 93 131 153,81
Spolu2 69,9705 5 196 932 289,36
29 Tabuľka 3 - Národné centrálne banky krajín nepatriacich do eurozóny (k 1. januáru 2011).
NCB
Podiel (%) Splatené základné imanie (€)Българска народна банка (Bulharská národná banka) 0,8686 3 505 013,50
Česká národní banka 1,4472 5 839 806,06
Danmarks Nationalbank 1,4835 5 986 285,44
Latvijas Banka 0,2837 1 144 798,91
Lietuvos bankas 0,4256 1 717 400,12
Magyar Nemzeti Bank 1,3856 5 591 234,99
Narodowy Bank Polski 4,8954 19 754 136,66
Banca Naţională a României 2,4645 9 944 860,44
Sveriges Riksbank 2,2582 9 112 389,47
Bank of England 14,5172 58 580 453,65
Spolu3 30,0295 121 176 379,25
Zdroj: www.ecb.int
3.3 Miesto Európskej centrálnej v Európskej únii
ECB ako autorita v menovej oblasti , táto inštitúcia sa dostáva do hlavnej úlohy v menovej politike. Štáty medzi sebou spolupracujú v ekonomickom smere čo vlastne vyústilo do stavu vytvorenia zóny , v ktorej sa realizujú princípy
jednotnej menovej politiky s hlavným zameraním na jednu zákonnú menu a tou je euro. Tá oblasť získala názov eurozóna, alebo ju môţeme poznať pod náz vom Hospodárska a menová únia v Európe. Jej prioritným úsilím je udrţanie
kvantitatívnych makroekonomických kategórií, ktorých môţeme počuť aj pod názvom maastrichtské kritéria(Kotlebová, Sobek,2007, str.121 ).
Kritérium cenovej stability – je keď členský štát vykazuje dlhodobo udrţateľnú cenovú stabilitu a primeranú mieru inflácie. Inflácia počas jedného roka pred kontrolou plnenia maastrichtských kritérií neprekračuje viac neţ 1,5
% miery inflácie tých (najviac troch) členských štátov, ktoré majú na jlepšie výsledky v oblasti menovej stability. Meranie inflácie sa robí pomocou indexu spotrebiteľských cien na základe porovnávania, ktorý berie do úvahy
rozdielnosti v národných definíciách.
30 Kritérium dlhodobo udržateľného stavu verejných financií –
V skutočnosti to znamená, ţe krajina nesmie vykazovať nadmerný rozpočtový deficit. Stanovené hodnoty, ktoré sú odporúčané sa pohybujú okolo 3 % pre pomer plánovaného alebo skutočného schodku verejných financií k HDP v trhových cenách a 60 % pre pomer verejného dlhu k HDP v trhových cenách.
Kritérium dodržiavania normálneho rozpätia stanoveného
mechanizmom menových kurzov ERM - Je to stav keď počas dvoch rokov bez toho, aby došlo k devalvácií voči mene iného členského štátu.
Stálosť konvergencie dosiahnutej členským štátom v dlhodobých úrovniach úrokovej miery – Počas jedného roka pred kontrolou nesmie
priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba členského štátu prekračovať viac ako je 2 % úrokovú sadzbu najviac troch členských štátov , ktoré majú najlepši e výsledky v oblasti cenovej stability.
3.4 Nezávislosť
Nezávislosťou ECB je spôsobené udrţiavanie cenovej stability ,dôsledkom čo sú aj teoretické analýzy aj empirické dôkazy o nezávislosti centrálnych bánk (http:// www.ecb.int /ecb/ orga/ independence/ html/
index.sk.html). Do tejto nezávislosti spadá inštitucionálna ,funkčná a personálna nezávislosť.
31 Obrázok 4 - Nezávislosti ECB
Zdroj: KTLEBOVÁ, J.,2006, s. 172l
Inštitucionálna nezávislosť- je to samostatnosť centrálnej banky pri prijímaní rozhodnutí o menovej politike. Jej autonómnosť je podmienkou na splnenie konečného cieľa menovej politiky. Rôzne záujmové skupiny a zámery vlády nie sú vţdy jednotné s cieľmi centrálnej banky . A aby banka nemusela pristupovať ku kompromisom sa dáva do popredia jej inštitucionálna
nezávislosť. Inštitucionálnu nezávislosť môţeme charakterizovať ako zákaz tretím osobám vydávať pokyny, schvaľovať, pozastavovať rušiť alebo odloţiť rozhodnutia, skúmať právne rozhodnutia a konzultovať rozhodnutia s NBS ex ante(KOTLEBOVÁ, Sobek,2007, str.123).
Funkčná nezávislosť- Centrálna banka si vyţaduje, aby bol jej hlavný cieľ určený jasne a s právnou istotou poskytnuté potrebné prostriedky a nástroje na dosiahnutie, nezávisle na akomkoľvek inom orgáne. ESCB má cieľ,
stanoveným v Zmluve o fungovaní Európskej únie a v Štatúte ESCB, je jej
32 hlavnou úlohou udrţiavanie cenovej
stability(http://www.ecb.int/ecb/orga/independence/html/index.sk.html ).
Finančná nezávislosť- Je keď centrálna banka hospodári s finančnými zdrojmi ktoré sú jej vlastné. Rozpočet banky neprijíma ţiadne dary, dotácie či fúzie preto , lebo by ju mohli obmedziť v rámci záujmov. Finančnú nezávislosť hodnotíme v štyroch oblastiach a v týchto oblastiach je zakázaná účasť tretích osôb : zostavovanie rozpočtu, účtovné pravidlá, rozdelenie zisku základného imania a finančných rezerv NCB, zodpovednosť za orgány dohľadu.
Personálna nezávislosť- jej zárukou je rozhodovanie o menovej politike ,garancia profesionálneho prístupu a kvalita členov. V praxi to má význam vyhodnotenie dĺţky funkčného obdobia členov riadiacich a rozhodovacích orgánov, moţnosť znovu vymenovania do funkcie (KOTLEBOVÁ J.,SOBEK O.,2007,s122-124).
3.5 Zodpovednosť
Anglické slovo accountability je prirodzeným prvkom nezávislosti
centrálnej banky. Je to prirodzená úcta resp. rešpekt centrálnej banky centrálnej banky voči verejnosti splniť stanovené ciele. Zodpovedanie sa európskej
centrálnej banky je predovšetkým európskej verejnosti a Európskemu parlamentu (KOTLEBOVÁ J.,SOBEK O.,2007,S. 124).
3.6 Transparentnosť
Anglické slovo transparency v ponímaní centrálnej banky je poskytovanie informácií o prijímaní rozhodnutí ,týkajúcich sa menovej politiky a širokej verejnosti. V podstate ide o vysvetľovanie plánov centrálnej banky plniť svoje funkcie. Transparentnosť znamená vysvetľovanie a pribliţovanie menovej politiky prostredníctvom informačného kanálu medzi centrálnou bankou
i jednotlivými ekonomickými subjektmi. Úsilie o ktoré sa usiluje centrálna banka je zvýšiť úroveň chápania zámerov verejnosti(KOTLEBOVÁ J.,SOBEK
O.,2007,S. 124).
33
3.7 Komunikácia
Európsky parlament vyţaduje od ECB poskytovanie informácií, rôznych správ a pravidelné prezentácie. Výkon menovej politiky nie je jednoduché vydokladovať a predkladať menové informácie širokospektrálnej verejnosti.
Výber jazyka musí byť zvolený tak, ktorý je zrozumiteľný pre najväčší okruh respondentov.
ECB vydáva prehľady okrem výročnej správy za kalendárny rok a j štvrťročnej báze a mesačné prehľady. Mesačné prehľady je aj moţné poznať pod
pomenovaním monthly bulletin. Uţ na prvom stretnutí Rady guvernérov organizuje prezident aj viceprezident mesačné tlačové konferencie. Na týchto konferenciách je prostredníctvom prezidenta podávaná správa o ekonomickej situácií a rizikách cenovej stability, ktorá je braná do úvahy pri rozhodnutiach v menovej politike. V ten istý deň sú informácie zverejnené aj na webovej stránke ECB. V ECB sa koná mnoho návštev širokej verejnosti ale aj iných osôb ako sú experti rôznych inštitúcií. V týchto návštevách ide o otvorený dialóg
s akademickým svetom. Spolupracovanie ECB s národnými bankami sa kompletizujú štatistické údaje tískajúce sa peňazí, bankovníctva, platobnej bilancie, medzinárodnej investičnej pozície a finančných účtov. Tieto údaje sa potom spolu publikujú(KOTLEBOV J.,SOBEK O.,2007,S. 124-125).
3.8 Orgány a ich hlavné úlohy
Eurosystém a ESCB riadia orgány ECB s rozhodovacou právomocou, ktorými sú Výkonná rada a Rada guvernérov. Navyše bol zaradený tretí, prechodný orgán s rozhodovacou právomocou, ktorý je Generálna rada. Jej zariadenie a pôsobenie súvisí s existenciou členských štátov EÚ , ktoré ešte nezaviedli euro(TKÁČOVÁ, D. a kol.:2009, S. 120-121).
Obrázok 5 - Hlavné orgány
34 Zdroj: KOTLEBOVÁ J.,SOBEK O.,2007,S. 125
Rada guvernérov (Governing Council)
Rada guvernérov je najvyšším rozhodovacím orgánom ECB, ktorý tvoria všetci členovia Výkonnej rady a guvernéri NCB členských štátov, ktoré zaviedli euro.
Rada guvernérov zodpovedá najme za (KOTLEBOVÁ J.,SOBEK O.,2007,S. 189) :
schvaľovanie nariadení a prijímanie rozhodnutí potrebných na zabezpečovanie plnenia úloh zverených Eurosystému
35 formuláciu menovej politiky eurozóny vrátane prípadných rozhodnutí týkajúcich sa prechodných menových cieľov, kľúčových úrokových sadzieb a zabezpečovania rezerv v Eurosystéme, ako aj vytváranie potrebných nariadení a ich implementáciu
Rada guvernérov zasadá spravidla dvakrát do mesiaca, pričom na prvom stretnutí v mesiaci sa venuje prioritne menovo-politickým rozhodnutiam.
Výkonná rada (Executive board)
Výkonná rada zahŕňa prezidenta a viceprezidenta ECB a ďalších 4 členov.
Dĺţka funkčného obdobia členov výkonnej rady je 8 rokov bez moţnosti
znovuzvolenia(http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/govc/html/index.sk.html ).
Výkonná rada je zodpovedná za denné riadenia ECB, najmä za:
prípravu stretnutí Rady guvernérov
implementáciu menovej politiky v eurozóne a vydávanie pokynov pre NCB v eurozóne
riadenie chodu ECB
vykonávanie právomoci delegovaných Radou guvernérov
Výkonná rada zasadá aspoň raz týţdenne, aby prijala rozhodnutia týkajúce sa implementácie menovej politiky, prípravy zasadnutí Rady guvernérov
a interných záleţitosti ECB.
Generálne rada (General Council)
Najhlavnejšou úlohou ,ktorú plní Generálna rada je poradenská
a koordinačná činnosť. Generálna rada pozostáva z prezidenta a viceprezidenta
36 ECB, ako aj guvernérov NCB všetkých členských štátov EÚ. Ďalší členovia
Výkonnej rady sa môţu zúčastňovať zasadnutí Generálnej rady bez hlasovacieho práva. Rada plní najmä úlohy súvisiace so zavedením eura vo všetkých členských štátoch, ako aj niektoré funkcie v rámci činnosti ESCB, napr. poradné funkcie, zhromaţďovanie štatistických informácii, podávanie správ EC B a pod. Generálna rada zasadá pravidelne štyrikrát do roka
(http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/genc/html/index.sk.html ).
a) Rada guvernérov ECB definovala cenovú stabilitu ako „medziročný nárast harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien eurozóny niţší ako 2%“.2 Cieľom menovej politiky Európskej centrálnej banky je menová stabilita v eurozóne ako celku v strednodobom horizonte. Prijatím nových členov do spolku EU znamená aj
posilnenie Generálnej rady ECB. Novoprijatí členovia nie sú hneď členmi EMU ich účasť je hlavne dôleţitá na získavanie nových skúseností pri implementácií jednotnej menovej politiky. V rámci ECSB sa nachádzajú aj výbory.
Ide o:Výbor pre účtovníctvo a menové príjmy(AMICO) Výbor pre bankový dohľad (BSC)
Výbor pre bankovky (BANCO)
Výbor pre externú komunikáciu (ECCO) Výbor pre informačné technológie (ITC) Výbor pre interný audit(IAC)
Výbor pre medzinárodné vzťahy(IRC) Výbor pre právo (LEGCO)
Výbor pre operácie na trhu(MOC) Výbor pre menovú politiku(STC) Výbor pre rozpočet(BUCOM)
Definícia cenovej stability zároveň zohľadňuje moţné nepresnosti v meraní HICP a potencionálne účinky inflačných diferenciálov štruktúrnej povahy v rámci
2 Rada guvernérov túto definíciu potvrdila v máji 2003 po dôkladnom vyhodnotení stratégie menovej politiky ECB. Pri tejto príležitosti Rada guvernérov upresnila ,že v rámci tejto definície je jej cieľom udržiavať miery inflácie strednodobom horizonte tesne pod úrovňou 2%, čím sa zachováva dostatočná rezerva ,aby sa predišlo riziku deflácie. Zameriava sa na „strednodobý horizont“ znamená, že menová politika nemôže dolaďovať vývoj cien či inflácie v krátkodobom horizonte niekoľkých mesiacov. Zmeny v menovej politike sa na cenách prejavujú vždy so značným cenovým sklzom a rozsah ich výsledného vplyvu nie je istý. To znamená, že menová politika nemôže vyrovnávať všetky neočakávané cenové šoky v krátkom časovom horizonte. Určitá krátkodobá volatilita inflácie je preto nevyhnutná.
37 eurozóny(http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/genc/html/index.sk.
html).
3.9 Úlohy ECB
ECB je inštitúciou na vrchole Európskeho systému centrálnych bánk aj Eurosystému. Centralizácia je princíp spojený s ECB ako vrcholovej inštitúcie Eurosystému a ESCB. Princíp decentralizácie je implementovanie menovej politiky v spolupráci s jednotlivými centrálnymi
bankami(http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/genc/html/index.sk.html ).
Centralizácia je proces, v ktorom ECB riadi svoje vlastné zdroje cez hraničné vysoko objemové platby a kliringové systémy a pôsobí ako zúčtovací agent pre niektoré z nich. Externé operácie sú ďalšou skupinou aktivít pre ECB, aj keď v praxi mnohé z nich vykonávajú NCB3.
ECB plní špecifické funkcie, a to( HANSPETER K. SCHELLER,S. 62): Je riadiacim centrom ESCB a Eurosystému
Zabezpečuje konzistentnú implementáciu rozhodnutí ECB Má regulačnú silu a právo udeľovať sankcie
Iniciuje zákony Spoločenstva a radí inštitúciám v EÚ Monitoruje dodrţiavanie zmlúv
Reprezentuje eurozónu na medzinárodnej úrovni
Európska centrálna banka definuje menové funkcie a vychádza z jej vlastných orgánov. Rozhodnutia o kľúčových úrokových sadzbách, o menových cieľoch a devízových rezervách eurozóny sú prijímané radov guvernérov ECB.
3 Na konci roku 2005 12 centrálnych bánk malo vyše 49 000 zamestnancov a ECB 1300 úradnikov.
38 Výkonná rada prenáša rozhodnutia na základe pokynov na národné centrálne banky. V rámci menovej politiky sa funkcie národných centrálnych bánk formulujú v Eurosystéme de facto
ECB(http://www.ecb.int/ecb/orga/tasks/html/foreign-exchange.sk.html).
Základnými funkciami ECB je formovanie a realizovanie jednotnej menovej politiky a výlučné právo povoľovať vydávanie bankoviek v rámci EÚ. Otváranie účtov úverovým inštitúciám, verejnoprávnym subjektom a iným účastníkom trhu a prijímanie majetkových hodnôt vrátane evidovaných pohľadávok ako zaistenie, umoţňuje Európskej centrálnej banke a národným centrálnym bankám štatút ECB. Operácie s pohľadávkami na finančnom trhu, obchodovateľnými cennými papiermi a drahými kovmi v rámci promptných alebo terminovaných obchodov a rovnako aj rokovanie o spätnom odkúpení a úverových a vkladových
operáciách patria taktieţ k úlohám ECB a národných centrálnych
bánk(http://www.ecb.int/mopo/intro/html/index.en.html ). Úverovanie pri úverových operáciách s úverovými inštitúciami a ostatnými účastníkmi trhu uskutočňované týmito bankami je zaloţené na dostatočnom zaistení . ECB je povinná pri navrhovaní zákonov konzultovať návrhy s príslušnými národnými úradmi, ktoré sú zodpovedné za prípravu legislatívneho rámca. ECB k tomu vydáva nariadenia v rozsahu, ktoré je nevyhnutný na plnenie jej úloh. Existujú taktieţ tzv. zvláštne úlohy , tikajúce sa politík dohľadu nad úverovými
inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami s výnimkou poisťovacích podnikov, ktoré môţe na návrh Európskej komisie a po konzultácií s ECB a so súhlasom Európskeho parlamentu zveriť Európska rada Európskej centrálnej banke. ESCB má v oblasti finančného dohľadu len podpornú funkciu. Oproti tomu Európska centrálna banka má vďaka svojej účasti medzinárodných
orgánoch najväčší prínos. Európska centrálna banka s a venuje aj otázkam , ktoré súvisia s finančnými krízami a podporuje spoluprácu medzi centrálnymi bankami.
Keďţe sa Európska únia skladá aţ z dvadsiatich siedmych rôznych ekonomík , vyuţíva nariadenie menovej politiky rôzne nástroje ( HANSPETER K. SCHELLER,S.
91) .
39
3.9.1 Kvantitatívna definícia cenovej stability
Kvantitatívna definícia cenovej stability bola stanovená z troch hlavných dôvodov:
Stanovením cieľov menovej politiky definícia pomáha zvyšovať transparentnosť menovej politiky.
Kvantitatívna definícia je kritériom, podľa ktorého môţe verejnosť hodnotiť do akej miery ECB plní svoju úlohu.
Definícia umoţňuje verejnosti formovať vlastné očakávania budúceho vývoja cien(HANSPETER K. SCHELLER,S. 80).
Cenová stabilita rôznymi spôsobmi prispieva k dosahovaniu vysokej úrovne hospodárskej aktivity a zamestnanosti:
V prostredí cenovej stability ľudia ľahšie rozpoznávajú zmeny relatívnych cien, vďaka tomu môţu firmy a spotrebitelia pri rozhodovaní o spotrebe a investíciách postupovať rozváţnejšie, a to zasa umoţňuje trhu
efektívnejšie umiestňova ťzdroje (http://www.ecb.europa.eu /ecb/orga/tasks /html/financial-stability.sk.html).
Ak investori vedia, ţe ceny budú v budúcnosti stabilné, nebudú povaţovať
„prémiu za inflačné riziko“ ako kompenzáciu za riziká spojené s drţbou nominálnych aktivít počas dlhšieho časového obdobia ( http: //www.ecb.
europa.eu /pub/fsr/html/ index.en.html ).
Vďaka dôveryhodnému udrţiavaniu cenovej stability je tieţ menej pravdepodobné, ţe sa budú jednotlivci a firmy namiesto produktívneho vyuţívania zdrojov zabezpečovať pred infláciou, v prostredí s vysokou infláciou existuje napríklad tendencia vytvárať si zásoby tovarov, pretoţe tie si za týchto okolností uchovávajú svoju hodnotu lepšie ako peniaze alebo niektoré ďalšie finančné aktíva, vytváranie zásob tovarov však nie je efektívnym investičným rozhodnutím a teda brzdí hospodársky rast (
http://www.ecb.europa.eu/pub/fsr/html/index.en.html ).
40 Daňové systémy a systémy sociálneho zabezpečenia môţu byť zdrojom nepriaznivých stimulov, ktoré narúšajú ekonomické správanie, vo väčšine prípadov je príčinou týchto vplyvov inflácia alebo deflácia, cenová
stabilita eliminuje reálne ekonomické náklady spojen é s nepriaznivými účinkami daňových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia vyvolanými infláciou (http://www.ecb.europa.eu/pub/fsr/html/
index.en.html).
Cenová stabilita zabraňuje neprimeranému a náhodnému prerozdeľovaniu bohatstva a príjmov, ku ktorému dochádza v prostredí inflácie a deflácie, prostredie so stabilnými cenami preto pomáha udrţiavať sociálnu
súdrţnosť a stabilitu(HANSPETER K. SCHELLER,S. 82-84).
3.9.2 Hlavné zásady stratégie menovej politiky ECB
ECB ovplyvňuje podmienky na peňaţnom trhu, a tým aj úroveň
krátkodobých úrokových mier, s cieľom zabezpečiť udrţanie cenovej stability v strednodobom horizonte prostredníctvom vplyvu, ktorý má proces transmisie menovej politiky na cenovú hladinu. Postupuje pritom v súlade so svojou stratégiou menovej politiky, aby zabezpečila dlhodobú konzistentnosť a systematickosť menovo politických rozhodnutí. Táto konzistentnosť pomáha stabilizovať inflačné očakávania a upevňovať dôveryhodnosť
ECB(http://www.ecb.int/mopo/intro/html/index.en.html).V dôsledku oneskorení v transmisnom procese sa zmeny v menovej politike na cenovej hladine prejavia aţ o niekoľko mesiacov, resp. rokov. Centrálne banky preto musia vedieť, aká menová politika je potrebná dnes na udrţanie cenovej stability v budúcnosti. V tomto zmysle teda menová politika musí vychádzať z perspektívy budúceho vývoja. Keďţe oneskorenia v transmisnom procese menovej politike neumoţňujú kompenzovať krátkodobé neočakávané cenové šoky (spôsobené napríklad
zmenami medzinárodných cien komodít), určitá krátkodobá volatilita miery inflácie je nevyhnutná. Okrem toho sú účinky menovej politiky kvôli zloţitosti
41 transmisného procesu menovej politiky vţdy spojené so značnou mierou neistoty.
Strednodobá orientácia menovej politiky je dôleţitá z dvoch dôvodov(http://www.ecb.int/mopo/intro/html/index.en.html).
Po prvé, je v súlade s vyhlásením ECB, ţe „ cenová stabilita sa má udržiavať v strednodobom horizonte“ a po druhé, pomáha predchádzať neprimerane
aktívnym zásahom a vnášaniu nepotrebnej (a pravdepodobne samostatnej)volatility do reálnej ekonomiky.
ECB navyše musí čeliť značnej neistote, pokiaľ ide o spoľahlivosť ekonomických ukazovateľov, štruktúru hospodárstva eurozóny a transmisný mechanizmus jednotnej menovej politiky. Platilo to najmä počas prvých rokov HMÚ(http://www.ecb.int/mopo/implement/intro/html/index.en.html ).
S podobnou neistotou sa však musia vyrovnávať všetky centrálne banky, nielen ECB. Úspešná menová politika by preto mala vychádzať zo širokého spektra ukazovateľov a zohľadňovať všetky relevantné informácie, a nespoliehať sa len na jediný ekonomický model.
3.9.3 Dva piliere stratégie menovej politiky ECB
Rada guvernérov ECB odsúhlasila základné prvky svojej stratégie menovej politiky v októbri 1998. V máji 2003, po dôkladnom vyhodnotení všetkých
relevantných aspektov, Rada guvernérov stratégiu potvrdila a upresnila. Okrem definície cenovej stability ECB pouţíva dve analytické hľadiská (nazývané aj dva
„piliere“) ako základ spracovania, vyhodnocovania a porovnávania informácií, ktoré sú dôleţité pri hodnotení rizík ohrozujúcich cenovú stabilitu:
• Prvé hľadisko sa zameriava na hodnotenie krátkodobých aţ
strednodobých faktorov cenového vývoja s dôrazom na reálnu hospodársku aktivitu a podmienky financovania v hospodárstve (ekonomická analýza).
• Druhé hľadisko (menová analýza) slúţi predovšetkým ako prostriedok na overenie údajov získaných ekonomickou analýzou (z pohľadu vývoja v
strednodobom aţ dlhodobom horizonte).
