Analýza pomerovými ukazovateľmi je asi najčastejšie používanou metódou hodnotenia finančnej situácie podniku. Je to hlavne preto, že táto analýza vychádza predovšetkým z údajov zo základných účtovných výkazov, ktoré sú najdostupnejšie aj pre externých analytikov. Pri tejto metóde môžeme konštruovať celý rad ukazovateľov, ale tie ktoré sú použité v tejto práci majú najširšiu vypovedaciu schopnosť, preto nemôžeme výsledky brať ako dané, ale môžeme s nimi ďalej pracovať. Každá firma si pre interné účely vytvára celý rad hodnotiacich ukazovateľov, ktoré najlepšie vystihujú podstatu jej ekonomickej činnosti.
Je takmer vylúčené aby podnik bol veľmi dobrý vo všetkých ukazovateľoch. Niektoré ukazovatele ako napríklad likvidita môžu vykazovať výborné hodnoty, ale tiež to môže znamenať, že podnik má vysoký objem nesplatených pohľadávok.
Ukazovatele likvidity
Ako sme už spomínali ukazovatele likvidity vypovedajú o schopnosti podniku splácať svoje krátkodobé záväzky a jednou zo základných podmienok úspešnej existenciu podniku je jeho trvalá platobná schopnosť. Nedodržanie predpísaných hodnôt nemusí hneď
3 informácie sú prevzaté z Výročnej správy spoločnosti Applied Meters, a. s. za rok 2007 a z internetovej stránky www.appliedmeters.sk
38
znamenať finančné problémy firmy, pretože podniky často používajú účtovné prebytky kontokorentov, ktoré nemusia byť v účtovných výkazoch viditeľné.
Likvidita 1. st. (viď. vzťah 1)
Pre účely tohto výpočtu krátkodobý finančný majetok zahŕňa finančné účty, a to peniaze, účty v bankách a krátkodobý finančný majetok. Krátkodobé záväzky obsahujú: záväzky z obchodné styku, nevyfakturované dodávky, záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe, ostatné záväzky v rámci konsolidovaného celku, záväzky voči spoločníkom a združeniu, záväzky voči zamestnancom, záväzky zo sociálneho zabezpečenia, daňové záväzky a dotácie a ostatné záväzky.
rok údaje zo súvahy v tis. Sk likvidita 1. st.
Tabuľka 5: Výpočet likvidity 1. stupňa Zdroj: Vlastný
Graf 1: Vývoj ukazovateľa likvidity 1. stupňa Zdroj: Vlastný
Z grafu č. 1 je viditeľné, že firma dosahuje odporúčané hodnoty len v rokoch 2004 a 2008, aj to len na spodnej hranici, ktorá je považovaná za kritickú. Pohotová likvidita dosahuje
39
v roku 2004 a v roku 2008 hodnoty 0,21, to znamená, že na 1 Sk krátkodobých záväzkov pripadá 0,21 halierov finančného majetku podniku. V rokoch 2005 až 2007 je likvidita 1.
stupňa hlboko pod odporúčanými hodnotami. Napr. v roku 2005 pohotová likvidita dosahuje len 0,02, to znamená, že na 1 Sk krátkodobých záväzkov pripadá menej ako 20 halierov finančného majetku podniku. Odporúča sa dodržiavať dosiahnutý pomer medzi hodnotou krátkodobých záväzkov a hodnotou finančných účtov ako v rokoch 2004 a 2008.
Likvidita 2. stupňa (viď. vzťah 2)
V tomto vzťahu sa v čitateli zlomku ku krátkodobému finančnému záväzku pripočítavajú aj krátkodobé pohľadávky. Menovateľ sa nemení.
rok údaje zo súvahy v tis. Sk likvidita 2. stupňa
Tabuľka 6: Výpočet likvidity 2. stupňa Zdroj: Vlastný
Graf 2: Vývoj ukazovateľa likvidity 2. stupňa Zdroj: Vlastný
Ani bežná likvidita, okrem roku 2006, nedosahuje odporúčané parametre. Z grafu č. 2 je vidieť, že spoločnosť má problém s bežnou likviditou, ktorej hodnoty boli podpriemerné.
40
Zvýšenie likvidity v roku 2006 spôsobil nárast krátkodobých pohľadávok. Ak by si firma potrebovala zabezpečiť hotovosť, mohla by tieto pohľadávky premeniť na peniaze, napríklad ich odpredajom pred splatnosťou. Ale to je len dočasným riešením, pri ktorom spoločnosť stráca, pretože ich predá za cenu nižšiu ako je ich skutočná hodnota.
Likvidita 3. stupňa (viď. vzťah 3)
Čitateľ zlomku sa upraví o zásoby. Zásoby v účtovníctve hodnotenej firmy predstavujú materiál, nedokončenú výrobu a polotovary, výrobky, tovar a poskytnuté preddavky na zásoby.
rok údaje zo súvahy v tis. Sk likvidita 3. stupňa
2004 (877 + 1 236 + 45)/(2 937 + 1 200) 0,52 2005 (207 + 4 254 + 2 251)/(7 979 + 1 906 + 1 700) 0,58 2006 (659 + 10 800 + 2 457)/(9 989 + 700) 1,30 2007 (1 219 + 10 894 + 4 937)/(12 232 + 7 504 + 792) 0,83 2008 (9 191 + 22 627 + 8 041)/(23 769 + 18 329 + 820) 0,93
Tabuľka 7: Výpočet likvidity 3. stupňa Zdroj: Vlastný
odporúčané hodnoty 2 - 2,5
0,83 0,93 1,3
0,52 0,58
0 0,5 1 1,5 2 2,5
2004 2005 2006 2007 2008
likvidita 3. stupňa
Graf 3: Vývoj ukazovateľa likvidity 3. stupňa Zdroj: Vlastný
Celková likvidita je v každom roku podpriemerná. To znamená, že firma nemá dostatok finančných prostriedkov na krytie svojich záväzkov. Ak bude tento trend pokračovať aj
41
naďalej, firma sa môže veľmi rýchlo dostať do platobnej neschopnosti. Jednou z možností ako vylepšiť celkovú likviditu je navýšenie objemu finančných účtov za účelom dostatočného krytia krátkodobých záväzkov, napríklad z úverov. Musí to však urobiť v primeranej výške, aby bola schopná tieto úvery splácať. Ďalšou z možností je odpredaj nepotrebných zásob, avšak podnik vyrába špecifické výrobky, preto môže mať ťažkosti pri predaji týchto zásob.
Čistý pracovný kapitál (ČPK)
Vypovedá o sume speňaženého majetku, ktorý má podnik k dispozícií na zabezpečenie plynulej prevádzky po prípadnom speňažení krátkodobých pohľadávok a zásob.
Výpočet:
ČPK = (finančné účty + zásoby + krátkodobé pohľadávky) – (krátkodobé záväzky + bežné bankové úvery + krátkodobé finančné výpomoci)
rok údaje zo súvahy v tis. Sk ČPK v tis. Sk
Tabuľka 8: Výpočet ukazovateľa čistého pracovného kapitálu Zdroj: Vlastný
Graf 4: Vývoj čistého pracovného kapitálu Zdroj: Vlastný
42
Celková hodnota Čistého pracovného kapitálu v hodnotenej spoločnosti predstavuje kladné hodnoty len v roku 2006. To znamená, že iba v tomto roku disponovala potrebnými bežnými aktívami na krytie prevádzkového cyklu. ČPK v tomto prípade dosahuje len 23,20% obežného majetku a požadovaná úroveň je minimálne 30%. Avšak ani neprimerane vysoká hodnota ČPK nie je žiaduca, pretože upozorňuje na zbytočné viazanie finančných prostriedkov na finančných účtoch spoločnosti. V ostatných rokoch boli hodnoty záporné, to znamená, že podnik mal príliš vysoké záväzky a čistý pracovný kapitál sa nevytváral.
Ukazovatele aktivity
Pomocou týchto ukazovateľov hľadáme odpoveď na to, ako hospodárime s aktívami a aký vplyv ma toto hospodárenie na výnosnosť a likviditu. Najdôležitejšie sú ukazovatele doby obratu záväzkov a pohľadávok. Malo by platiť, že doba obratu záväzkov bude všeobecne dlhšia ako doba obratu pohľadávok, pretože v opačnom prípade by dochádzalo k druhotnej platobnej neschopnosti.
Pri ukazovateľoch doby obratu zásob a doby obratu pohľadávok sa pod pojmom tržby rozumejú tržby z predaja tovaru a tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb.
Doba obratu zásob (vzťah 4)
Pod týmto pojmom sa rozumie čas od dňa umiestnenia zásob na sklade až po ich vyskladnenie teda predaj odberateľovi. Je preto nutné zvážiť, či má zmysel zbytočne viazať finančné prostriedky v nepredajných prípadne málo obratových zásobách. Sú s tým spojené zbytočné náklady. Nedostatok zásob má zase za následok nízky objem výroby, čo priamo ovplyvňuje tržby z predaja, ktoré by mohol podnik dosiahnuť.
rok údaje zo súvahy a výsledovky v tis. Sk doba obratu zásob v dňoch
2004 (45 x 365)/(1 353 + 1 750) 5,29
2005 (2 251 x 365)/(11 184 + 10 391) 38,08 2006 (2 457 x 365)/(27 339 + 15 818) 20,78 2007 (4 937 x 365)/(29 951 + 15 463) 39,68 2008 (8 041 x 365)/( 23 690 + 76 059) 29,42
Tabuľka 9: Výpočet ukazovateľa doby obratu zásob Zdroj: Vlastný
43
Graf 5: Vývoj ukazovateľa doby obratu zásob Zdroj: Vlastný
Doba obratu zásob v roku 2004 bola veľmi nízka. Tento údaj je však skresľujúci, pretože firma neprodukovala celý rok, keďže v tomto roku bola založená. V ostatných rokoch.
spoločnosť udržiavala približne rovnaké časového hodnoty obratu zásob, okrem roku 2006, keď čas obratu klesol pod 21 dní. Z toho je možné usúdiť, že spoločnosť dbá na udržiavanie položky zásob, z pohľadu zhodnocovania finančných prostriedkov, na prijateľnej úrovni. Najlepšie by bolo udržiavať tento čas obratu čo najkratší, pretože vypovedá o skutočnosti, koľko dní trvá premena zásob na peňažné prostriedky, ale tieto hodnoty ovplyvňuje aj charakter výroby. Spoločnosť vyrába elektrotechnické zariadenia a musí prihliadať aj na poistnú zásobu z dôvodu zabezpečenia kontinuity výroby.
Doba inkasa pohľadávok (viď. vzťah 5)
Vypovedá o skutočnosti, koľko dní trvá zinkasovanie vyfakturovaných výkonov. Aj tento ukazovateľ umožňuje posúdiť ako účinne podnik využíva svoj majetok.
rok údaje zo súvahy a výsledovky v tis. Sk doba inkasa pohľadávok v dňoch 2004 (1 236 x 365)/(1 353 + 1 750) 145,39
2005 (4 254 x 365)/(11 184 + 10 391) 71,97 2006 (10 800 x 365)/(27 339 + 15 818) 91,34 2007 (10 894 x 365)/(29 951 + 15 463) 87,56 2008 (22 627 x 365)/( 23 690 + 76 059) 82,80
Tabuľka 10: Výpočet ukazovateľa doby inkasa pohľadávok Zdroj: Vlastný
44
Z tohto ukazovateľa sa podnik dozvedá o platobnej disciplíne svojich odberateľov.
Všeobecne sa považuje za prijateľné, ak je splatnosť pohľadávok 30 dní: V roku 2004 bola doba inkasa pohľadávok vysoká, ale v ostatných rokoch nabrala klesajúci charakter.
Hlavne v roku 2005, keď sa približovala k hranici 60 dní, čo je ešte primeraný výsledok z hľadiska zabezpečenia pravidelného prílevu peňažných prostriedkov. Z grafu č. 6 je vidieť, že spoločnosť sa snaží udržať takýto stav.
Doba splácania záväzkov (viď. vzťah 6)
Vypovedá o skutočnosti, koľko dní v priemere trvá spoločnosti zaplatenie záväzku. Teda čas od obdŕžania faktúry po jej uhradenie.
V menovateli zlomku tohto ukazovateľa sú náklady, ktoré pozostávajú s nákladov vynaložených na obstaranie predaného tovaru, výrobnej spotreby, osobných nákladov, daní a poplatkov a odpisov dlhodobého nehmotného a hmotného majetku.
rok údaje zo súvahy a výsledovky v tis. Sk doba obratu záväzkov v dňoch
2004 (2 937 x 365)/5 496 195,05
2005 (7 979 x 365)/ 26 791 108,71
2006 (9 989 x 365)/46 827 77,86
2007 (12 232 x 365)/51 5643 86,59
2008 (23 769 x 365)/99 255 87,41
Tabuľka 11: Výpočet ukazovateľa doby splácania záväzkov Zdroj: Vlastný
195,05
145,39 108,71
71,97 77,86 91,34 86,59 87,56 87,41 82,8
0
Graf 6: Vývoj ukazovateľa doby splácania záväzkov Zdroj: Vlastný
45
Ak sa spoločnosť nechce dostať do druhotnej platobnej neschopnosti, mala by dbať na to aby doba inkasa pohľadávok bola kratšia ako doba úhrady záväzkov. Z grafu č. 6 je vidieť, že doba splácania záväzkov je okrem rokov 2006 a 2007 dlhšia ako doba inkasa pohľadávok. To je pre spoločnosť výhodné, ale je nutné si uvedomiť, ako bude túto spoločnosť vnímať okolie, ale hlavne dodávatelia. Je samozrejme dobré, že sa spoločnosť v posledných rokov snaží svoje záväzky splácať v priemere do 100 dní.
Obrat aktív (viď. vzťah 7)
Patrí tiež medzi ukazovatele, ktoré hodnotia účinnosť využívania podnikového majetku.
Vypovedá o skutočnosti, koľko krát sa aktíva (celkové aktíva) vrátia vo forme tržieb za rok.
V čitateli zlomku sa k tržbám z predaj tovaru a z predaja vlastných výrobkov a služieb pripočítavajú tržby z dlhodobého majetku a materiálu a tržby z predaja cenných papierov a podielov.
Tabuľka 12: Výpočet ukazovateľa obratu aktív Zdroj: Vlastný
Graf 7: Vývoj ukazovateľa obratu aktív Zdroj: Vlastný
46
Pri tomto ukazovateli je lepšie, ak sú výsledné hodnoty čo najvyššie. To znamená, že aktíva sa v podniku rýchlejšie obracajú a podnik účinnejšie využíva svoj majetok. Tento ukazovateľ má od vzniku spoločnosti stúpajúcu tendenciu okrem roku 2007, keď došlo k miernemu poklesu. Mohlo to byť spôsobené neproporcionálnym nárastom tržieb a celkových aktív. Podnik by si tento rastúci trend mal udržať čo najdlhšie.
Ukazovateľ obratu neobežného majetku (viď. vzťah 8)
Tento ukazovateľ vypovedá o účinnosti fixných (dlhodobých) aktív. Uvádza koľko krát sa do roka obráti neobežný majetok.
V čitateli zlomku sú tržby ako v predošlom ukazovateli a v menovateli sa k neobežnému majetku pripočítajú aj dlhodobé pohľadávky.
rok údaje zo súvahy a výsledovky v tis. Sk obrat neobežného majetku za rok
2004 3 108/(3 393 + 200) 0,87
2005 41 767/(12 181 + 0) 1,77
2006 43 167/(17 337 + 40) 2,48
2007 45 603/(22 540 + 14) 2,02
2008 100 390/(21 896 + 14) 4,58
Tabuľka 13: Výpočet ukazovateľa obratu neobežného majetku Zdroj: Vlastný
Graf 8: Vývoj ukazovateľa obratu neobežného majetku Zdroj: Vlastný
Ako je vidieť z grafu č. 8 aj tento ukazovateľ si zachováva, okrem roku 2007, stúpajúci charakter. V roku 2008 stúpla rýchlosť obratu neobežného majetku o viac ako 100%, čo
47
bolo spôsobené nárastom tržieb za predaj vlastných výrobkov a služieb. Je žiaduce udržiavať tento trend.
Ukazovatele zadlženosti
Ukazovatele zadlženosti pomáhajú určiť, v akom rozsahu sú aktíva podniku financované cudzími zdrojmi. Pri týchto ukazovateľoch nie je možné odporučiť optimálne hodnoty, pretože každý podnik je iný a ma rôzne zloženie majetku s rôznym stupňom likvidity.
Stupeň samofinancovania (viď. vzťah 9) a stupeň zadlženosti (viď. vzťah 10)
Stupeň samofinancovania vypovedá o štruktúre celkových zdrojov. Udáva ako je spoločnosť samostatná a nezávislá od financovania cudzími zdrojmi. Tento ukazovateľ hovorí, akým percentuálnym podielom je podnikový majetok krytý z vlastných zdrojov.
Spolu so stupňom zadlženosti, ktorý vypovedá o rozsahu použitia cudzieho kapitálu na
Tabuľka 14: Výpočet ukazovateľov stupňa samofinancovania a stupňa zadlženosti Zdroj: Vlastný
48
Podľa grafu č. 9 je vidieť, že štruktúra majetku spoločnosti je v jednotlivých rokoch odlišná. V roku 2004, keď bola spoločnosť založená bol celkový majetok podniku krytý len 20,44% - tami z vlastných zdrojov. V roku 2005 tento podiel ešte poklesol a v roku 2008 tiež nedosahoval ani hranicu 30%. V roku 2006 vstúpil do spoločnosti zahraničný investor a úroveň vlastného kapitálu a cudzích zdrojov bola takmer rovnaká a kapitálová štruktúra vyrovnaná. V nasledujúcom roku došlo opäť k poklesu podielu vlastných zdrojov z dôvodu zvýšenia krátkodobých záväzkov. Ak bude podiel vlastného kapitálu aj naďalej klesať, môže to ohroziť stabilitu podniku.
Krytie úrokov (viď. vzťah 12)
Pri výpočte tohto ukazovateľa sme použili zisk po zdanení. Je to ukazovateľ doplnkový a vyjadruje schopnosť splácať úroky z úverov, ale nie úvery samotné.
rok údaje zo súvahy a výsledovky v tis. Sk krytie úrokov
2004 nebol dosiahnutý zisk ---
2005 (119 + 269)/269 1,44
2006 (76 + 388)/388 1,19
2007 (17+543)/543 1,03
2008 (266 + 1 121)/1 121 1,24
Tabuľka 15: Výpočet ukazovateľa krytie úrokov Zdroj: Vlastný
1,44
1,19 1,03 1,24
0 0,5 1 1,5 2 2,5 3
2005 2006 2007 2008
krytie úrokov
Graf 10: Vývoj ukazovateľa krytia úrokov Zdroj: Vlastný
49
Hodnoty tohto ukazovateľa by sa mali pohybovať v rozmedzí 2 až 3. Ak sa rovnajú 1 znamená to, že firma zarába len na úroky. V našom prípade sa hodnoty približujú 1, a ani v jednom roku nedosahujú prijateľné hodnoty, čo svedčí o tom, že firma je veľmi zadlžená.
Toková zadlženosť(viď. vzťah 13)
Výsledky tohto ukazovateľa nepriamo vypovedajú o čase potrebnom na úhradu dlhov spoločnosti.
V menovateli ako cash flow sú zadávané hodnoty zo súvahy a to časové rozlíšenie a z výsledovky je to výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a odpisy dlhodobého nehmotného a hmotného majetku.
rok údaje zo súvahy a výsledovky v tis. Sk toková zadlženosť v %
2004 nebol dosiahnutý zisk ---
2005 15 740/(119 + 805) 17,03
2006 15 180/(17 + 1 119) 13,36
2007 23 509/(76+1 500) 14,92
2008 45 391/(266+2 801) 14,80
Tabuľka 16: Výpočet ukazovateľa tokovej zadlženosti Zdroj: Vlastný
17,03% 13,36% 14,92% 14,80%
0,00%
20,00%
40,00%
60,00%
80,00%
100,00%
2005 2006 2007 2008
toková zadlženosť
Graf 11: Vývoj ukazovateľa tokovej zadlženosti Zdroj: Vlastný
Hodnoty ukazovateľa sú v jednotlivých rokoch vyrovnané. Teda spoločnosť potrebuje približne rovnakú časť roka na úhradu svojich záväzkov. Pri tomto ukazovateli sú dobré
50
nižšie hodnoty a spoločnosť sa ich snaží udržiavať na optimálnej úrovni a ani v jednom roku nepresiahli hodnoty 20%.
Dlhodobá zadlženosť(viď. vzťah 14)
Vypovedá o tom koľkými percentami kryje spoločnosť svoj majetok z dlhodobých záväzkov.
V menovateli sa k dlhodobým záväzkom pripočítajú aj dlhodobé bankové úvery.
rok údaje zo súvahy a výsledovky v tis. Sk dlhodobá zadlženosť v %
Tabuľka 17: Výpočet ukazovateľa dlhodobej zadlženosti Zdroj: Vlastný
Graf 12: Vývoj ukazovateľa dlhodobej zadlženosti Zdroj: Vlastný
V roku 2005 sa hodnota tohto ukazovateľa prudko zvýšila z dôvodu zvýšenia dlhodobých bankových úverov. V ostatných rokoch, keď sa tieto úvery začali splácať, hodnoty nabrali klesajúcu tendenciu. Takýto trend môže pokračovať len v prípade, že spoločnosť nebude čerpať ďalší dlhodobý úver. Tento ukazovateľ nehovorí o celkovej zadlženosti, pretože neberie do úvahy bežne bankové úvery a výpomoci.
51 Zadlženosť voči bankám (viď. vzťah 15)
Vypočíta koľkými percentami je majetok spoločnosti krytý zo zdrojov bánk a iných
Tabuľka 18: Výpočet ukazovateľa zadlženosti voči bankám Zdroj: Vlastný
Graf 13: Vývoj ukazovateľa zadlženosti voči bankám Zdroj: Vlastný
Úverová zadlženosť spoločnosti voči bankám sa v jednotlivých rokoch menila. Ale ani raz nepresiahla hranicu 70 %, ktorá sa považuje za kritickú. Najvyššiu hodnotu dosiahla úverová zadlženosť v roku 2005, keď spoločnosť čerpala dlhodobý úver. Splatenie krátkodobého úveru v roku 2006 spôsobil pokles úverovej zadlženosti, ale v posledných rokoch opäť nabrala stúpajúcu tendenciu, keďže spoločnosť si zabezpečovala likviditu ďalšími bankovými úvermi. Podľa tohto ukazovateľa by sme mohli usúdiť, že tu je ešte priestor na ďalšie úvery, ale kapitálová štruktúra túto možnosť vylučuje, pretože cudzie zdroje predstavujú v súčasnosti viac ako 70% celkového kapitálu.
52 Ukazovatele rentability
Spoločné pre rôzne konštruované ukazovatele rentability je, že konfrontujú výsledok podnikovej činnosti so základom (menovateľom), ktorý najčastejšie vyjadruje objem vloženého kapitálu alebo objem podnikovej činnosti.
Rentabilita kapitálu (viď. vzťah 16)
Výška výnosnosti kapitálu napovie, či má zmysel a perspektívu podnikateľská aktivita spoločnosti a oplatí sa investovať ďalej do podnikania, keď sa môžu prostriedky investovať aj bezrizikovejšie s porovnateľnou výnosnosťou, napr. vložiť finančné prostriedky bezrizikovo do banky.
Tabuľka 19: Výpočet ukazovateľa rentability kapitálu Zdroj: Vlastný
Pre zhodnotenie či je pre podnik výhodnejšia podnikateľská aktivita alebo uloženie finančných prostriedkov do banky, sme porovnali jednotlivé výsledky ROI s priemernou
53
úrokovou sadzbou pre vklady4. Z grafu č. 14 je vidieť, že v rokoch 2005 a 2008 je pre podnik výhodnejšie produkovať, pretože rentabilita je vyššia ako priemerná úroková sadzba. Naopak v rokoch 2006 a 2007 by bolo pre firmu efektívnejšie uložiť peňažné prostriedky do banky. Obzvlášť v roku 2007 keď bola rentabilita kapitálu mimoriadne nízka. V nasledujúcom roku ROI výrazne stúpla a bolo by dobré udržiavať ju minimálne na takejto úrovni.
Rentabilita majetku (viď. vzťah 17)
Vyjadruje celkovú efektívnosť podniku a celkovú výnosnosť kapitálu bez ohľadu na to z akých zdrojov boli podnikateľské činnosti financované.
rok údaje zo súvahy a výsledovky v tis. Sk ROA v %
Tabuľka 20: Výpočet ukazovateľa rentability majetku Zdroj: Vlastný
4 údaje sú čerpané zo stránky www.nbs.sk
54
Tento ukazovateľ má podobnú vypovedaciu schopnosť ako ukazovateľ ROI. Hodnoty ROA sú veľmi nízke a nedosahujú ani hodnoty priemernej úrokovej sadzby vkladov.
Vychádzajúc z tohto ukazovateľa je pre podnik jeho podnikateľská aktivita neefektívna a výnosnosť kapitálu veľmi slabá.
Rentabilita vlastného imania (viď. vzťah 18)
Hovorí o tom, akú výšku zhodnotenia má vlastný kapitál spoločnosti. Rýchlosť zhodnocovania vlastného kapitálu by mala byť vyššia ako rýchlosť, akou je zhodnocovaný celkový kapitál.
Tabuľka 21: Výpočet ukazovateľa rentability vlastného imania Zdroj: Vlastný
Aj pri tomto ukazovateli sú vypočítané hodnoty veľmi nízke. Výnimkou je len rok 2005 keď ROE predstavuje hodnotu 3,76. Je to spôsobené tým, že vlastné imanie v tomto roku
55
je nižšie s porovnaním vlastného imania v ostatných rokoch. V roku 2006 je vidieť prepad v hodnote ROE, z dôvodu zvýšenia vlastného imania (vstup zahraničného investora), ale zisk je oveľa nižší ako v predchádzajúcom roku. Ak je hodnota tohto ukazovateľa nižšia než výnosnosť cenných papierov garantovaných štátom, teda štátnych pokladničných poukážok, investori nebudú mať záujem vkladať svoje prostriedky do takejto spoločnosti, keď ich môžu zhodnotiť lepšie. V roku 2005 bola priemerná úroková sadzba ŠPP 3,00%, teda bola nižšia ako ROE5. No v ostatných rokoch sa pohybovala na úrovni okolo 4 % a hodnoty ROE boli hlboko pod touto úrovňou, čo pre podnik znamená, že jeho vlastný kapitál sa nezhodnocoval dostatočne.
Rentabilita tržieb (viď. vzťah 20) a rentabilita nákladov (viď. vzťah 21)
Tieto ukazovatele v menovateli obsahujú tržby, ktoré môžu byť rôzne upravované podľa účelu analýzy. Pre účely tejto analýzy sme dosadili do položky tržby, tržby za predaj tovaru, tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb, tržby z predaja dlhodobého majetku a materiálu a ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.
Pri týchto ukazovateľoch nie sú jednoznačne určené odporúčané hodnoty, ale všeobecne platí, že čím je vyššia rentabilita tržieb, tým lepšia je situácia podniku z hľadiska produkcie, a čím je nižšia hodnota ukazovateľa rentability nákladov, tým lepšie výsledky hospodárenia podnik dosahuje, pretože 1 Sk tržieb dokázal vytvoriť s menšími nákladmi.
rok údaje zo súvahy a výsledovky v tis.Sk ROS v % ROC %
2004 nebol dosiahnutý zisk --- ---
2005 [119/(11 184 + 10 391 + 1 + 61 )] x 100 0,55 99,45 2006 [17/(27 339 + 15 818 + 10 + 351) ] x 100 0,04 99,96 2007 [76/(29 951 + 15 463 + 189 + 67) ] x 100 0,17 99,83 2008 [266/(23 690 + 76 059 + 641 + 363) ] x 100 0,26 99,74
Tabuľka 22: Výpočet ukazovateľov rentability tržieb a rentability nákladov Zdroj: Vlastný
5 www.nbs.sk
56
Graf 17: Vývoj ukazovateľov ROS a ROC Zdroj: Vlastný
Výnosnosť podnikateľskej činnosti k objemu výroby je podľa vypočítaných hodnôt veľmi
Výnosnosť podnikateľskej činnosti k objemu výroby je podľa vypočítaných hodnôt veľmi