1. Podielové fondy ako nástroj finančného trhu
1.6. Dohľad nad finančným trhom
Dňa 1. januára 2006 sa uskutočnila integrácia celého dohľadu nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska. V rámci integrácie dohľadu nad finančným trhom bol zo zákona zrušený Úrad pre finančný trh a jeho pôsobnosť komplexne prešla na Národnú banku Slovenska. Cieľom integrovaného dohľadu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.
Medzi základné okruhy činností integrovaného dohľadu nad finančným trhom patrí jednak dohľad na mieste a dohľad na diaľku nad dohliadanými subjektmi finančného trhu v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, jednak konania a rozhodovanie vo veciach dohľadu (napríklad konania a rozhodovanie o žiadostiach o udelenie povolení, súhlasov alebo predchádzajúcich súhlasov v oblasti finančného trhu a tiež konania a rozhodovanie o ukladaní sankcií a opatrení na nápravu), samotný výkon dohľadu na mieste a na diaľku, ako aj príprava návrhov vykonávacích predpisov (sekundárnej legislatívy) k zákonom v oblasti finančného trhu. Národná banka Slovenska teda okrem iného od začiatku roka 2006 vydáva také povolenia, schválenia, súhlasy, predchádzajúce súhlasy a iné rozhodnutia v oblasti finančného trhu, ktoré do konca roka 2005 vydával Úrad pre finančný trh. Pričom zostávajú zachované právne účinky úkonov vykonaných pred začiatkom roka 2006. Výkon integrovaného dohľadu nad finančným trhom upravuje predovšetkým zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č.
747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zákon o Národnej banke Slovenska (zákon NR SR č. 566/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov).
1.6.1 Dohliadané subjekty finančného trhu
1. Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva
37
a) dohľad nad subjektmi bankovníctva, ktorými sú banky, pobočky zahraničných bánk, Fond ochrany vkladov, inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných inštitúcií elektronických peňazí,
b) dohľad nad subjektmi kapitálového trhu, ktorými sú obchodníci s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, sprostredkovatelia investičných služieb, Garančný fond investícií, burzy cenných papierov, centrálne depozitáre cenných papierov, emitenti cenných papierov, správcovské spoločnosti, pobočky zahraničných správcovských spoločností, podielové fondy, zahraničné subjekty kolektívneho investovania,
c) dohľad nad subjektmi poisťovníctva, ktorými sú poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní, pobočky zahraničných zaisťovní, Slovenská kancelária poisťovateľov, sprostredkovatelia v poisťovníctve,
d) dohľad nad subjektmi dôchodkového sporenia, ktorými sú dôchodkové správcovské spoločnosti, dôchodkové fondy, sprostredkovatelia starobného dôchodkového sporenia, doplnkové dôchodkové spoločnosti, doplnkové dôchodkové fondy a sprostredkovatelia doplnkového dôchodkového sporenia.
2. Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva tiež dohľad nad konsolidovanými celkami, subkonsolidovanými celkami, finančnými holdingovými inštitúciami, zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, finančnými konglomerátmi a v rozsahu ustanovenom zákonmi tiež dohľad nad inými osobami, inými účelovými združeniami majetku a nad skupinami osôb a účelových združení majetku, ktorým osobitné zákony v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti. (http://www.nbs.sk/, 06.01.2012)
1.6.2 Depozitár podielových fondov
Na základe § 70 odseku 1 zákona 203/2011 Z. z. : „ Podielový fond musí mať depozitára. Depozitár podielového fondu zabezpečuje depozitársku úschovu majetku v podielom fonde a kontroluje, či správcovská spoločnosť nakladá s majetkom v podielovom fonde podľa tohto zákona.“ Na základe § 70 odseku 2 zákona 203/2011 Z.
z. : „ Depozitárom podielového fondu môže byť len:
a) banka, ktorá má v povolení uvedenú vedľajšiu službu spočívajúcu v úschove a správe finančných nástrojov na účet klienta, vrátane držiteľskej správy, a súvisiacich služieb, najmä správy peňažných prostriedkov a finančných zábezpek,
38
b) a ak ide o štandardný podielový fond, aj zahraničná banka so sídlom na území členského štátu, ktorá má na území Slovenskej republiky zriadenú pobočku a ktorá má vo svojom povolení podľa príslušného právneho predpisu jej domovského štátu uvedenú rovnakú vedľajšiu službu ako podľa písmena a)“
Na základe § 70 odseku 3 zákona 203/2011 Z. z. : „ Depozitárom podielového fondu nesmie byť správcovská spoločnosť, ktorá tento podielový fond spravuje.“
Na základe § 70 odseku 4 zákona 203/2011 Z. z. : „Podielové fondy spravované jednou správcovskou spoločnosťou musia mať rovnakého depozitára“.
1.6.3 Legislatívna úprava investičného bankovníctva v EU
V jednotlivých krajinách Európskej únie, nevynímajúc Slovenskú republiku došlo od konca 90. rokov 20. storočia ku zmenám v inštitucionálnom usporiadaní regulácie a dohľadu nad finančným trhom. Dôvodov je viacero. Najdôležitejším dôvodov je stabilita celého finančného systému a je významná hlavne pre stabilitu ekonomiky ako celku.
(Polouček, 2010, s. 19). Pre oblasť investičného bankovníctva sú dôležité dve smernice prijaté s cieľom voľného pohybu v rámci EÚ a v oblasti kapitálových trhov:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií. (http://eur-lex.europa.eu/, 05.04.2012).
Smernica stanovuje požiadavky kapitálovej primeranosti. Dané úverové požiadavky sa vzťahujú na úverové inštitúcie a na investičné spoločnosti. Stanovujú pravidlá pre výpočet a pravidlá dohľadu nad ich obozretným podnikaním. Z dôvodu fungovania vnútorného trhu bolo potrebné zaviesť nielen zákonné pravidlá, ale aj pravidelnú úzku spoluprácu postupov regulácie a dohľadu medzi orgánmi všetkých členských krajín. „Inštitúcie si okrem pozičného rizika (banka by mala svoje otvorené pozície kryť svojím kapitálom) musia inštitúcie držať kapitál potrebný:
- na krytie rizika vysporiadania ( dodania) a kreditného rizika zmluvnej strany, pričom všetky transakcie sú denne oceňované trhovými cenami,
- na krytie devízového a komoditného rizika,
- na veľké majetkové angažovanosti.“ (Chovancová et al, 2008, s.24)
39
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi – MiFID (Markets in Financial Instruments Directive)
Upravujúca činnosti na trhoch s finančnými nástrojmi. Cieľom je vytvoriť rovnaké podmienky pre investičné služby vo všetkých členských štátoch EÚ, zvýšiť ochranu klientov – investorov, zvýšiť trhovú transparentnosť, zvýšiť efektívnejší kapitálový trh.
Hlavné ciele MiFIDU:
- vo všetkých členských štátoch EÚ vytvoriť rovnaké podmienky pre investičné služby,
- poskytovať dostatočne vysokú ochranu pre klientov – investorov, - podporiť konkurenčné prostredie pre investičné služby,
- vytvoriť kapitálový trh, ktorý by mal byť efektívnejší, - vyššia odborná starostlivosť zo strany investičnej firmy - ponúkať služby, ktoré by boli transparentnejšie.
Klientov sa dotýka novela zavedením Kategorizácie klientov do troch skupín podľa ich znalostí, skúseností a pre právnické osoby rozdelenie podľa veľkosti a typu spoločnosti:
1) neprofesionálny klient – väčšinou fyzické osoby alebo živnostníci, v podmienkach banky sú všetci klient neprofesionálny klienti,
2) profesionálny klient – napr. veľké nadnárodné spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, štátne orgány, Medzinárodný menový fond, korporátni klienti. Za veľkú obchodnú spoločnosť považujeme spoločnosť, ktorá spĺňa dve podmienky:
- celková suma jej majetku je vyššia ako 20 mil. EUR, - čistý ročný obrat je vyšší ako 40 mil. EUR,
- jej vlastné zdroje sú väčšie ako 2 mil. EUR.
3) oprávnené protistrany - veľký a skúsený obchodný partneri, ktorí pôsobia na finančných trhoch a nepotrebujú dodatočnú ochranu. Napr. banky, poisťovne, správcovia fondov, investičné spoločnosti, centrálne banky, dôchodkové fondy.
Každá kategória klientov má zákonom definovaný spôsob prístupu ku klientovi, rozsah a obsah povinne poskytovaných informácií stupeň ochrany. Neprofesionálny klienti majú najvyšší stupeň ochrany investora, oprávnené protistrany najnižší stupeň ochrany.
Produkty, ktoré spadajú pod reguláciu MiFID: akcie, dlhopisy, podielové fondy, vkladové certifikáty, zmenky, opcie, forwardy, swapy.( http://eur-lex.europa.eu/, 05.04.2012).
40
Smernice EÚ, ktoré sa týkajú problematiky investičného bankovníctva:
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5.septembra 2007 o procesných pravidlách a kritériách hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore,
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES u apríla 2001 o reorganizácií a likvidácií úverových inštitúcií,
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26.októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu,
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ ES z 28.januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácií s trhom (zneužívanie trhu),
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/11/ES z 11.marca 2008 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie,
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/22/ES z 11.marca 2008 o harmonizácií požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (Chovancová et al, 2008, s. 25) .
41