Podielové fondy VÚB AM

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a účtovníctva

Podielové fondy VÚB AM

Mutual funds VÚB AM Diplomová práca

Autor:

Gabriela Kmeťová, Bc.

Financie

Vedúca práce:

Mgr. Ing. Monika Bačová, PhD.

Banská Bystrica apríl 2012

Vyhlásenie

Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Košiciach dňa 28.04.2012 Gabriela Kmeťová, Bc.

Poďakovanie

Ďakujem pani Mgr. Ing. Monike Bačovej, PhD. za odborné rady, pripomienky, usmernenia a podnety pri konzultáciách pri vypracovaní diplomovej práce.

V Košiciach dňa 28.04.2012 Gabriela Kmeťová, Bc.

Anotácia

KMEŤOVÁ, Gabriela, Bc: Podielové fondy VÚB AM. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra Financie.

Vedúci práce: Mgr. Ing. Monika Bačová, PhD. Rok obhajoby: 2012. Počet strán: 78

Diplomová práca sa zaoberá podielovými fondmi VÚB AM. Prvá kapitola je zameraná na teoretické priblíženie podielových fondov ako nástroja finančného trhu. Podielové fondy ako predmet investovania, stratégie výnosov a zameraniu fondov. Rozoberá funkcie, subjekty a typy finančných trhov. Venuje sa voľbe investičnej stratégie a investičnému profilu investora. Druhá kapitola analyzuje podielové fondy VÚB AM, charakterizuje základné údaje a stratégie podielových fondov. Tretia kapitola prináša zhodnotenie výsledkov analýzy výkonnosti fondov, porovnávaniu fondov a modelovému postupu investovania.

Kľúčové slová: podielové fondy, finančný trh, investovanie, správcovská spoločnosť, kolektívne investovanie, investičný profil, investičná stratégia, výnosnosť.

Anotation

KMEŤOVÁ, Gabriela, Bc.: Mutual funds VÚB AM. [Graduate thesis]. Banking Institut College Prague, a foreign university in Banská Bystrica. Department of Financie and Accounting. Thesis Supervisor: Mgr. Ing. Monika Bačová, PhD. Year of defense: 2012th.

Number of pages: 78

The thesis deals with mutual funds VÚB AM. The first chapter focuses on the theoretical approach of mutual funds as money market instruments. Mutual funds as a matter of investment strategy and income funds focus. Functions analyzes, subjects and types of financial markets. He is the choice of investment profile of the investor. The second chapter analyzes the mutual funds VÚB AM and desciribes basic strategies of mutual funds. The third chapter provides evaluation results of the analysis of the performance evaluation of the funds of funds and comparison of model investment.

Keywords: mutual funds, financial markets, investing, asset management company, collective investment, investment profile, investment strategy, performance.

Obsah

1. Podielové fondy ako nástroj finančného trhu... 9

1.1. Finančný trh... 10

1.1.1. Funkcie finančného trhu... 11

1.1.2. Subjekty finančného trhu... 13

1.1.3. Typy finančných trhov... 16

1.2. Podielové fondy... 18

1.2.1. Predmet investovania fondov... 19

1.2.2. Stratégia investovania fondov... 21

1.2.3. Výnosové zameranie fondov... 22

1.3. Riziko a likvidita pri investovaní... 23

1.4. Kolektívne investovanie... 26

1.4.1. Výhody a nevýhody kolektívneho investovania... 27

1.4.2. Voľba investičnej stratégie... 28

1.4.3. Investičný profil investora... 31

1.5. Správcovské spoločnosti... 33

1.5.1. Podmienky na založenie správcovskej spoločnosti... 34

1.5.2. Podmienky výkonu správcovskej spoločnosti... 34

1.5.3. Základné imanie a primeranosť vlastných zdrojov... 35

1.6. Dohľad nad finančným trhom... 36

1.6.1. Dohliadané subjekty finančného trhu... 36

1.6.2. Depozitár podielových fondov... 37

1.6.3. Legislatívna úprava investičného bankovníctva v EÚ... 38

2. Analýza podielových fondov VÚB AM... 41

2.1. Rozdelenie podielových fondov VÚB AM... 41

2.2. Podielové fondy VÚB AM... 42

3. Zhodnotenie výsledkov analýzy... 61

3.1. Výkonnosti fondov... 61

3.2. Porovnávanie výkonnosti fondov... 66

3.3. Modelový postup investovania...69

Úvod

Podielové fondy predstavujú určitú formu investovania. Možností zhodnocovania úspor alebo dočasne voľných finančných prostriedkov na finančných trhoch je viacero, práve podielové fondy sú jednou z možností.

Cieľom diplomovej práce je charakterizovať a analyzovať podielové fondy VÚB AM.

Priblížiť podielové fondy z hľadiska ich vývoja od začiatku uvedenia fondu, investičnej stratégie, miery rizika, investičného horizontu, typu fondu a ďalších atribútov.

Prvá kapitola je zameraná na finančný trh, jeho charakteristiku, vymedzenie funkcií finančného trhu, subjektov a typov finančných trhov. Diplomová práca prináša definovanie podielových fondov, ich rozdelenie, definuje predmet investovania, výnosové zameranie fondov. Pri investovaní do podielových fondov je spojené s tým riziko, ktorému sa venujem v tretej podkapitole. Problematiku kolektívneho investovania rozoberám v štvrtej podkapitole, prinášam pohľad na výhody a nevýhody kolektívneho investovania.

Dôležitosť pri výbere vhodnej investičnej stratégie a investičnému profilu investora rozoberám a prinášam otázky na ktoré by si mal každý investor odpovedať skôr, ako bude investovať. V piatej podkapitole sa venujem správcovským spoločnostiam, hlavne podmienkam na ich založenie a podmienkam výkonu správcovských spoločností. Téme dohľad nad finančným trhom, dohliadaným subjektom finančného trh, depozitárom podielových fondov a legislatívnej úprave investičného bankovníctva v Európskej únii sa venujem v šiestej podkapitole.

Druhá kapitola je prakticky zameraná na analýzu podielových fondov, ich rozdeleniu, charakteristiku základných údajov, investičnej stratégii podielových fondov, rizikám.

Prikladám grafy, ktoré znázorňujú vývoj fondov od ich dátumu uvedenia.

Tretia kapitola je zameraná na výsledky analýzy, hodnotenie vývoja jednotlivých podielových fondov v porovnaní s výkonnosťou iných podielových fondov iných správcovských spoločností. Vypracovanie modelov príkladov investovania v závislosti od časového horizontu a investičnej stratégie klienta a miery rizika, ktorú je ochotný akceptovať.

V diplomovej práci som využila metódu analytickú, metódu deskripcie, selekcie a komparácie údajov a na záver som využila metódu syntetickú.

Literárna rešerš

Pri vypracovaní diplomovej práce som čerpala informácie z knižných publikácií od domácich aj zahraničných autorov, využila som legislatívu a internetové zdroje. Zoznam použitej literatúry uvádzam v závere diplomovej práce.

V diplomovej práci čerpám z knižných publikácií aj slovenských autorov napríklad Ing. Boženy Chovancovej, PhD., ktorá prináša súhrnný pohľad na problematiku finančných trhov, približuje čitateľovi finančné investovanie a venuje sa jednotlivým nástrojom finančného trhu s dôrazom na výnosnosť, riziko a likviditu. Mgr. Vladimír Bačišin knižný titul Kolektívne investovanie, ktorý ponúka na Slovensku prvé spracovanie danej tematiky, rozoberá základné teoretické pojmy kolektívneho investovania a problematiky fondového priemyslu. Z českých autorov napríklad prof. Ing. Jozef Jílek, Csc., univerzitný profesorov, prináša prehľad finančného trhu a venuje sa finančnému systému ako celku. Prof. PhDr. RNDr. Stanislav Polouček, CSc. ponúka prehľad základných pojmov a súvislosti zo sveta financií a jednotlivých segmentov finančného trhu.

Zo zdrojov legislatívy som čerpala informácie zo Zákona o kolektívnom investovaní č. 203/2011 Z. z. z 1. júna 2011. Dôležitým zdrojom pri spracovaní diplomovej práce boli aj internetové zdroje, z ktorých som čerpala informácie ohľadne podielových fondov, internetová stránka Asset Manangementu VÚB banky, internetová stránka Národnej Banky Slovenska, internetová stránka Slovenskej asociácie správcovských spoločností.

9

1 PODIELOVÉ FONDY AKO NÁSTROJ FINANČNÉHO TRHU

Miestom kde si ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej práce, činnosti je trh.

Vznik trhu sa datuje do obdobia až pred 6 – 7 tisíc rokmi. Vyvíjal sa ako výsledok vývoja tovarovej výroby a spoločenskej deľby práce. Ekonomická teória rozlišuje naturálnu výmenu (barter), kde sa priamo vymieňa statok za statok, a peňažnú výmenu, kde sa statky nevymieňajú priamo, ale prostredníctvom peňazí. Peňažné hospodárstvo je výkonnejšie ako hospodárstvo s naturálnou výmenou (Lisý, 2007, s. 75). V bohatej ekonomickej literatúre, ktorá sa venuje problematike trhu sa môžeme stretnúť s rôznymi definíciami trhu. P. S. Rose predstavuje trh ako „inštitúciu, ktorú vytvorila spoločnosť na alokáciu zdrojov, ktoré sú relatívne vzácne vzhľadom ku dopytu, ktorá po nich existuje. Trhy sú kanály, vďaka ktorým sa predávajúci a kupujúci dostávajú do kontaktu, aby si mohli vymeniť tovar, služby a zdroje“ (Rose, 1994, s. 18). Na uľahčenie hospodárskeho styku vynašli ľudia peniaze, v neposlednom rade sa v súčasnosti pretláča do popredia aj elektronické obchodovanie na trhu. V ekonomickom systéme sa podstata trhu prejavuje v jeho funkciách:

 alokačná funkcia – aby ekonomické zdroje boli využívané efektívne, je potrebné ich efektívne rozmiestniť,

 integračná funkcia – spojenie oblasti výroby a oblasti spotreby,

 stimulačná funkcia – sú to rôzne stimuly, motivátori, pre výrobcov vytvoriť novú produkciu s najnižšími nákladmi a dosiahnuť zisk, zvyšovať efektívnosť fungovania ekonomiky, podporovať vedecko-technický pokrok,

 regulačná funkcia – regulácia trhu, výmena medzi jednotlivými regiónmi ekonomiky, dopyt – ponuka z hľadiska ceny, štruktúry a množstva. Zosúladenie výroby a spotreby z hľadiska sortimentu.

K ďalšiemu členeniu možno pristupovať z viacerých hľadísk. Jedným z nich je rozdelenie z hľadiska územia: miestny trh, regionálny trh, národný trh, medzinárodný trh, trh integračných zoskupení. Podľa množstva sledovaných tovarov poznáme: čiastkový a agregátny trh. Podľa organizovanosti: organizované a neorganizované, neformálne.

Z pohľadu podmienok pre fungovanie komponentov trhu: voľný trh a regulovaný trh.

10

Z hľadiska dodržiavania platnej legislatívy: legálny trh - oficiálny, nelegálny trh tzv.

čierny trh (Lisý, 2007, s. 77).

1.1 Finančný trh

Za vrchol ostatných trhov sa pokladá finančný trh, je to univerzálny trh, jeho prostriedky je možné využiť vo všetkých oblastiach fungovania. „Finančný trh predstavuje systém inštitúcií, nástrojov a vzťahov, ktoré umožňujú sústreďovanie, rozmiestňovanie a prerozdeľovanie dočasne voľných finančných prostriedkov medzi ekonomické subjekty na základe trhových síl, t.j. na základe ponuky a dopytu. Finančný trh je trhom, na ktorom finančný sprostredkovatelia prostredníctvom finančných nástrojov uskutočňujú pohyb krátkodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi v národnom i medzinárodnom meradle“ (Bajus et al, 2011, s. 46) . Podľa Stanislava Poloučeka sú „finančné trhy jedným zo základných stavebných kameňov finančného systému. Finančnými trhmi rozumieme trhy, na ktorých sa obchoduje s finančnými nástrojmi a zároveň predstavujú inštitucionálny a organizačný rámec, prostredníctvom ktorého sa môžu finančné nástroje nakupovať a predávať“ (Polouček et al, 2010, s. 255).

S iným chápaním finančného trhu sa stretávame u B. Chovancovej, podľa ktorej je finančný trh „miestom, kde sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov v podobe úspor rôznych ekonomických subjektov a dopyt rôznych ekonomických subjektov po týchto prostriedkoch, ktoré sa využívajú na investovanie“ (Chovancová, 2006, s. 15). Vo svojej knihe Makroekonómia definuje V. Liška finančný trh ako „ miesto ,kde sa stretáva ponuka a dopyt po peniazoch. Týmto pojmom tiež obvykle rozumieme systém vzťahov a nástrojov umožňujúcich sústreďovanie, rozmiestňovanie a prerozdeľovanie dočasne voľných peňažných prostriedkov na základe ponuky a dopytu. Finančný trh sprostredkováva tok peňazí na miesto ich lepšieho zhodnotenia (pri relatívnej bezpečnosti investície)“ (Liška et al, 2002, s. 216). Podľa Boženy Hrvoľovej „ finančný trh sa pokladá za vrchol ostatných trhov. Na rozdiel od ostatných je však trhom univerzálnym, pretože jeho zdroje a prostriedky sú univerzálne využiteľné vo všetkých oblastiach. Finančný trh možno definovať ako formu trhu, na ktorom finančný sprostredkovatelia prostredníctvom finančných nástrojov a mechanizmov finančného trhu zabezpečuje pohyb krátkodobého, strednodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými subjektmi v národnom i medzinárodnom meradle“ (Hrvoľová et al, 2006, s. 20). Okrem uvedených definícií existujú i ďalšie definície finančného trhu, ktoré objasňujú podstatné charakteristiky tejto problematiky, nemôžu však obsiahnuť celú jej zložitosť v zjednodušenej forme.

11

1.1.1 Funkcie finančného trhu

V predchádzajúcej kapitole sme sa venovali definovaniu trh ako takého a pomenovali sme si jeho funkcie (viď obrázok 1). V tejto kapitole si priblížime funkcie finančného trhu, nakoľko sú súčasťou celého finančného systému a jeho fungovania.

Obrázok 1 Funkcie finančného systému

depozitná

zabezpečenie bohatstva likvidity

Funkcie finančného systému úverová platobná

ochrana proti riziku selektívna

politická Zdroj: Chovancová, 2006, s.17

 depozitná funkcia – finančný trh prostredníctvom inštitúcií vytvára priestor pre úspory obyvateľstva a ich uloženie do oblastí efektívneho využitia, teda akumuluje dočasne voľné peňažné prostriedky a umožňuje premenu bežného príjmu na príjem budúci,

 funkcia zabezpečenia bohatstva – predstavuje, že finančný systém dáva možnosť ako zachovať hodnoty, bohatstvo. Pokiaľ investujeme do majetku (zariadenie, automobily, nehnuteľnosti) ich hodnota časom klesá, v prípade cenných papierov stúpa,

 funkcia likvidity – znamená, že bohatstvo vo forme rôznych finančných nástrojov je v krátkom čase vymeniteľné za hotovosť s veľmi malým rizikom straty,

12

 úverová funkcia – predstavuje možnosť poskytnutia rôznych úverových produktov pre subjekty, ktoré to potrebujú na financovanie ich spotreby a investičných výdavkov,

 platobná funkcia – znamená, že na finančnom trhu existuje systém realizácie platieb za tovary a služby,

 funkcia ochrany proti riziku – finančný trh ponúka spotrebiteľom, domácnostiam, firmám, vládam ochranu proti riziku (majetkové poistenie, zdravotné, životné,...) Okrem poistenia vytvára diverzifikované portfólio aktív, ako bezpečné opatrenie proti budúcim stratám,

 selektívna funkcia – finančný trh selektuje, čiže uvádza do rovnováhy úspory s reálnymi investíciami. Podporuje rozmach perspektívnych a životaschopných podnikateľských subjektov a oproti tomu urýchľuje zánik neperspektívnych podnikateľských subjektov,

 politická funkcia – je založená na tom, že prostredníctvom finančného trhu realizuje vláda svoju hospodársku politiku. Vláda využíva nástroje ako emisie štátnych cenných papierov, pomocou legislatívy reguluje trh, intervenuje na devízových trhoch (Chovancová et al, 2006, s. 17).

Podľa P. S. Rose v modernej ekonomike existuje sedem základných funkcií finančného systému: „depozitná, funkcia zabezpečenia bohatstva, funkcie likvidity, kreditná funkcia, platobná funkcia, funkcia ochrany proti riziku a politická funkcia“(Rose, 1994, s. 22), selektívnu funkciu vo svojej knihe neuvádza.

Problematike priblíženia funkcií finančného trhu sa venuje vo svojej knihe Manažment portfólia cenných papierov a analýza investícií aj R. Bajus, uvádza dvanásť funkcií finančného trhu: „ akumulačná funkcia, alokačná funkcia, cenotvorná funkcia, prerozdeľovacia funkcia, informačno – signalizačná funkcia, depozitná funkcia, investičná funkcia, funkcia likvidnosti, platobná funkcia, selektívna funkcia, funkcia ochrany, politická funkcia“ (Bajus et al, 2011, s. 48). Božena Hrvoľová uvádza tieto významné funkcie finančného trhu: „akumulačná funkcia, prerozdeľovacia funkcia, cenotvorná funkcia, informačno – signalizačná funkcia, selekčná funkcia, platobná funkcia a politická funkcia“ (Hrvoľová et al, 2006, s. 42). V knihe Makroekonómia zhrnul V. Liška základné funkcie finančného trhu do troch bodov:„ sústreďovanie dočasne voľných zdrojov peňažných prostriedkov, rozmiestňovanie (alokáciu) voľných zdrojov tam, kde ich využitie je najefektívnejšie, t. j. pružné prelievanie kapitálu

13

z odvetví, prerozdeľovanie voľných zdrojov, t. j. premieňanie úspor do investícií“

(Liška et al, 2002, s. 219). Kategóriám finančného trhu z hľadiska finančného rizika sa venuje aj Jílek. „ Finančný trh sa člení na štyri hlavné kategórie finančného trhu:

 dlhový trh, ktorý je spojený s úverovým a úrokovým rizikom (prípadne aj s menovým rizikom).Predstavuje trh s dlhovými finančnými nástrojmi. Tieto nástroje majú určitú splatnosť (s výnimkou dlhopisov s nekonečnou splatnosťou). Jedna strana je veriteľom a druhá strana je dlžníkom,

 akciový trh, ktorý je spojený s akciovým rizikom (prípadne aj s menovým rizikom). Je trh s kapitálovými finančnými nástrojmi, t. j. nástrojmi s teoretickou nekonečnou splatnosťou. Akcie existujú tak dlho, pokiaľ nedôjde ku zániku akciové spoločnosti, napr. bankrotom,

 komoditný trh, ktorý je spojený s komoditným rizikom. Komoditný trh sa zaraďuje do finančného trhu iba pokiaľ sa jedná o trh s cennými kovmi (zlato, striebro, paládium),

 menový trh, ktorý je spojený s menovým rizikom.

Okrem toho sa niekedy uvádzajú aj tri vedľajšie kategórie finančného trhu: repo trh, derivátový trh, sekuritizačný trh“ (Jílek, 2009, s. 63).

1.1.2 Subjekty finančného trhu

Na finančnom trhu sa stretávajú domácnosti, firmy, vlády, cudzinci. Veriteľov môžeme definovať nasledovne:

Veritelia

 domácnosti – sú najväčším veriteľom. Majú svoj premenlivý, nie stály príjem, z ktorého hradia svoje bežné výdavky, časť prostriedkov im ostáva a nadobúda formu úspor,

 firmy – po uhradení všetkých svojich záväzkov, bežných platieb potrebných na chod podniku majú dočasne voľné finančné prostriedky s ktorými vstupujú na finančný trh,

 vlády – ak im to umožní štátny rozpočet, stávajú sa veriteľmi, najmä prípade prebytkového štátneho rozpočtu,

14

 cudzinci – zahraničné fyzické a právnické osoby, ktoré požičiavajú voľné zdroje na zahraničné finančné trhy (Bajus et al, 2011, s. 49).

Fungovaniu finančného trhu sa venuje aj Chovancová, prináša pohľad na priame a nepriame financovanie. Pri nepriamom financovaní existuje prepojenosť medzi finančnými sprostredkovateľmi, rôznymi fondmi, veriteľmi a dlžníkmi. „ Primárnych veriteľov reprezentujú na finančnom trhu rôzne ekonomické subjekty, a to predovšetkým: domácnosti, firmy, vlády, cudzinci“ (Chovancová et al, 2006, s. 16).

Lisý rozdeľuje trhové subjekty do štyroch hlavných skupín : firmy (výrobcovia), domácnosti (spotrebitelia), štát (vláda) a zahraničie. (Lisý, 2007, s. 80)

Dlžníci

 firmy – na finančných trhoch existuje väčšina finančných prostriedkov vo forme úspor a nadobúda charakter investícií. Firmy ako hlavný dlžníci získavajú na finančnom trhu prostriedky , ktoré použijú na zaobstaranie investičných statkov,

 vlády – z dôvodu deficitu v štátnom rozpočte sa stávajú dlžníkmi,

 domácnosti – sa stávajú dlžníkmi z dôvodu buď nákupu nehnuteľností alebo tovarov dlhodobej spotreby, alebo zlého hospodárenia,

 cudzinci – zahraničné právnické alebo fyzické osoby, ktoré si požičiavajú na iných ako na domácich finančných trhoch (Bajus et al, 2011, s. 50).

Finančný sprostredkovatelia

„ Úloha finančných sprostredkovateľov spočíva v tom, že primajú finančné vklady majiteľov, ktorí majú finančné prebytky a požičiavajú ich subjektom, ktorí majú finančný deficit, ktorý má byť pokrytý pôžičkou. Finančnými sprostredkovateľmi sú finančné a úverové ústavy, banky, sporiteľne a záložne. Okrem týchto inštitúcií sa však sprostredkovaniu venujú aj iné subjekty, ktoré môžeme súhrne nazvať nebankové finančné inštitúcie. Sú to poisťovne, kolektívni investori (investičné spoločnosti, fondy, penzijné fondy,...) “ (Liška et al, 2002, s. 222).

Rozdelenie finančných sprostredkovateľov podľa ďalšieho autora:

 banky,

 poisťovne,

 investičné spoločnosti,

15

 iné finančné inštitúcie (Bajus et al, 2011, s. 50).

Božena Chovancová rozdeľuje finančných sprostredkovateľov do dvoch základných skupín a to na banky a nebankové inštitúcie. Pri detailnejšom pohľade finančnými sprostredkovateľmi na dnešných trhoch sú:

 depozitné inštitúcie (komerčné banky, sporiteľne, úverové družstvá, rôzne sporiteľňové a úverové združenia, fondy peňažného trhu),

 ostatný finančný sprostredkovatelia (finančné spoločnosti, vládne úverové agentúry),

 zmluvné inštitúcie (poisťovne, penzijné fondy),

 investičné inštitúcie (investičné spoločnosti, správcovské spoločnosti, investičné trusty s nehnuteľnosťami apod.),

 obchodníci s cennými papiermi, burzy a mimoburzové trhy ( Chovancova et al, 2006, s. 18).

Téme finančných sprostredkovateľov sa venuje aj Zbyněk Revenda.

„Prostredníctvom finančného trhu môže prebiehať alokácia finančných prostriedkov dvoma spôsobmi:

 priamo medzi prebytkovými a deficitnými subjektmi,

 nepriamo prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.

V prípade priameho financovania nestojí medzi prebytkovými a deficitným subjektom žiadny ďalší medzičlánok. V prípade nepriameho financovania vstupuje medzi dlžníka a veriteľa (investora) ďalší subjekt – finančný sprostredkovateľ, ktorý realizuje transfer finančných prostriedkov od veriteľa ku dlžníkovi. Finanční sprostredkovatelia a medzi nimi hlavne banky majú z hľadiska fungovania finančného trhu veľký význam. Za základné funkcie finančných sprostredkovateľov je možné považovať:

- transformáciu peňazí a kapitálu, - redukciu transakčných nákladov, - monitorovanie bonity dlžníkov, - racionalizáciu platobného systému.

Finanční sprostredkovatelia transformujú peniaze získané od veriteľov a poskytnú ich ďalej dlžníkom v iných formách“ (Revenda, 2005, s. 106).

16

1.1.3 Typy finančného trhu

Členenie finančného trhu podľa predmetu obchodu:



–

 kapitálový trh – predstavuje inštitúcie a mechanizmus, kde sa stretáva dopyt a ponuka po strednodobom a dlhodobom kapitáli a cenných papieroch (hypotekárne listy, podielové listy, dlhopisy). Kapitálový trh môže deliť na:

- Primárny trh - cenné papiere sa na tomto trhu predávajú prvý raz priamo emitentom (štát, akciová spoločnosť, banka),

- Sekundárny trh - obchoduje sa na tomto trhu s cennými papiermi, s ktorými sa už predtým obchodovalo,

 devízový trh – predstavuje inštitúcie a mechanizmus, kde sa stretáva ponuka a dopyt po devízach, to znamená po zahraničných zmeniteľných menách a cenných papieroch znejúcich na tieto zahraničné meny. Zahraničné zmeniteľné meny môžu mať podobu devíz – bezhotovostné operácie alebo valút – hotovostné operácie,

 poistný trh – jeden zo segmentov finančného trhu, kde sa stretáva dopyt po službách rôznych subjektov a ponuka služieb poistnej ochrany. Subjekty majú záujem znižovať mieru rizika prostredníctvom poistenia,

 trh drahých kovov – predstavuje ponuku a dopyt po komoditách drahých kovov ako sú zlato, striebro a platina (Bajus et al, 2011, s. 47).

Stanislav Polouček predstavuje členenie finančných trhov podľa predmetu obchodovania nasledovne:

 trhy dlhopisov,

 akciové trhy,

 komoditné trhy,

 devízové trhy (Polouček et al, 2010, s. 260).

17 Členenie finančného trhu podľa nástrojov:

 úverový trh – získavanie a zabezpečovanie pôžičiek a úverov pre jednotlivé podnikateľské a iné subjekty,

 devízový trh – zabezpečuje nákup a predaj valutových a devízových prostriedkov, t.j. zahraničných zmeniteľných menách v hotovostnej a bezhotovostnej podobe,

 trh cenných papierov – predstavuje obchod s rôznymi druhmi a formami cenných papierov,

 trh finančných derivátov – predstavuje obchod s rôznymi druhmi finančných derivátov napr. forwardy, futures, swapy, opcie (Bajus et al, 2011, s. 48).

Podľa Petra S. Roseho sú finančné trhy delené na trhy primárne a sekundárne. Delenie trhov podrobnejšie opisuje vo svojej knihe Pěnežní a kapitálovové trhy. „ Primárne trhy sú určené na obchodovanie s novými emisiami cenných papierov, t. j. s tými cennými papiermi, ktoré sa objavili na trhu po prvý krát. Ich hlavnou funkciou je získanie finančného kapitálu pre nové investície. Do transakcií na primárnom trhu vstupujeme, ak sa rozhodneme kúpiť akcie spoločností, ktoré boli práve emitované. Na sekundárnych trhoch sa naopak predávajú už predtým vydané cenné papiere. Ich hlavnou funkciou je zabezpečiť likviditu pre investorov do cenných papierov, t. j. umožňovať im premenu finančných nástrojov do hotovosti. Obchodovanie na sekundárnom trhu je čo sa týka objemu omnoho väčší ako obchodovanie na primárnom trhu. Primárne a sekundárne trhy sú vzájomne úzko prepojené“ (Rose, 1994, s. 32).

Členenie finančného trhu podľa účastníkov:

 bankový trh – na tomto druhu trhu predstavujú ako hlavní účastníci komerčné banky a centrálna banka,

 burzový trh – je to presne organizovaná forma finančného trhu, organizátorom trhu je burza účastníkmi sú len členovia burzy,

 medzipodnikový trh – ako hlavní účastníci tohto druhu trhu vystupujú podnikateľské subjekty,

 voľný trh – je to zložka finančného trhu, kde ako účastníci trhu vystupujú rôzne subjekty, od bánk, firmy, občania (Bajus et al, 2011, s. 48).

18

1.2. Podielové fondy

V nasledujúcej kapitole sa budeme venovať podielovým fondom, ich rozdeleniu, priblížime si predmet a stratégiu investovania. Charakterizujeme si správcovské spoločnosti, depozitára podielových fondov a objasníme si legislatívu z oblasti kolektívneho investovania.

Podielový fond je majetok pozostávajúci najmä z cenných papierov, ktoré sú v spoločnom vlastníctve investorov. Každému investorovi patrí časť majetku zodpovedajúca výške jeho investície. Vlastnícke práva investorov ku majetku v podielovom fonde sú reprezentované podielovými listami. Podielový list je cenný papier, s ktorým je spojené právo podielnika na zodpovedajúci podiel na majetku v podielovom fonde a právo podielnika na výnose z tohto majetku. Podielový fond vzniká tak, že väčšie množstvo malých investorov vloží svoje úspory do fondu a zverí ich profesionálnemu správcovi – správcovskej spoločnosti. Správcovská spoločnosť účtuje hospodárenie podielového fondu oddelene od svojho vlastného a teda majetok podielového fondu nemôže použiť na uhradenie svojich vlastných záväzkov. Investovanie do podielových fondov upravuje zákon č. 203/2011, Z. z. o kolektívnom investovaní.

Z množstva inštitúcií kolektívneho investovania (investičné fondy, podielové fondy, dôchodkové fondy) môžeme jednoznačne určiť tieto typy fondov:

 otvorený fond - pri tomto type fondu nie je určený časový horizont investovania ani objem investovania. V tomto type fondu sú prostriedky likvidné, čiže dostupné.

Investor môže kedykoľvek požiadať o návrat (redemáciu) investície a správca má povinnosť vyplatiť investorovi jeho investíciu, po odpočítaní výstupných poplatkov. Otvorené podielové fondy sú fondy bez vlastnej právnej subjektivity, kde majetok fondu je oddelený od zastrešujúcej správcovskej spoločnosti a cenným papierom je podielový list. Tieto typy fondov fungujú najmä v Európe (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Luxembursko, Slovensko a podobne),

 uzavretý fond - má presne stanovený počet investorov a presne stanovený počet cenných papierov. Po získaní vopred stanoveného objemu investícií sa fond uzatvára na určitú stanovenú dobu( približne 10 rokov). Počas tejto doby nemá investor nárok na vrátenie investície. V prípade potreby môže požiadať o predaj na sekundárnom trhu(mimoburzový trh, burza). Uzavreté fondy majú vlastnú právnu

19

subjektivitu. Tento model sa hlavne praktizuje v USA, vo Veľkej Británii, Nemecku (Chovancová et al, 2008, s. 118),

 špeciálny podielový fond – tento typ fondu sa otvára pre obmedzený počet investorov(právnické subjekty) kde je presne určená minimálna výška kapitálu, predmet investovania je špecifický, napríklad drahé kovy (Chovancová et al, 2006, s. 563).

Zhrnutím môžeme povedať, že podielový fond nemá právnu subjektivitu a každý fond má samostatné, oddelené účtovníctvo. Znamená to, že z peňazí podielnikov správcovské spoločnosti nemôžu vziať okrem štatútom stanovených poplatkov nič.

1.2.1 Predmet investovania fondov

Podľa predmetu investovania rozdeľujeme podielové fondy :

 fondy peňažného trhu – investujú na peňažnom trhu do cenných papierov s vopred stanoveným úrokom emitovaných štátom, centrálnou bankou, bankou (krátkodobé dlhopisy, štátne pokladničné poukážky, depozitné certifikáty, medzibankové depozitá so splatnosťou do jedného roka, termínované vklady v bankách). Výnos jemne kopíruje úrokové sadzby termínovaných vkladov splatných do jedného roka. Pre tento typ podielového fondu sa určuje aj kategória menového rizika, a to podľa prevažujúcej meny aktív fondu. Vstupné a výstupné poplatky sú nízke. Miera investičného rizika je veľmi nízka, odporúčaný investičný horizont je 1 rok. Tento typ fondu je určený pre veľmi opatrného konzervatívneho klienta,

 dlhopisové fondy – investujú peniaze podielnikov do dlhopisov. Celková priemerná splatnosť portfólia je viac ako 1 rok. Do tejto kategórie sa zaraďujú aj indexované a a zaručené fondy viazané na dlhopisové indexy. Podľa prevažujúcej meny aktív fondu sa určuje menové riziko. Tento druh fondu prináša pre podielnikov vyšší výnos ako fondy peňažného trhu. Patria do kategórie rizikovejších, pretože výnosnosť fondu ovplyvňuje rizikovosť emitenta dlhopisov.

Miera investičného rizika je stredná, aj poplatky majú vyššie ako peňažné fondy.

Odporúčaný investičný horizont je 1-3 roky. Tieto fondy sa môžu špecializovať na:

20

- vládne dlhopisy – najmenej rizikové a zároveň s najnižším a najstabilnejším dlhodobým výnosom,

- dlhopisy renomovaných spoločností – dlhopisy firiem s výborným ratingom, vyšší výnos, zároveň vyššie riziko ako pri štátnych dlhopisoch,

- dlhopisy ostatných spoločností – dlhopisy spoločností s vyšším rizikom nesplatenia

- komunálnych dlhopisov – výnos z dlhopisov miest a obcí je vo svete oslobodený od dane

- hypotekárne listy – fondy, ktoré sa orientujú na nákup hypotekárnych listov ,

 akciové fondy – je fond, ktorý investuje na akciovom trhu. Do kmeňových akcií spoločností vkladá väčšiu časť zverených prostriedkov. Spôsob vyplatenia zisku z týchto fondov môže byť formou pravidelných dividend, alebo investori reinvestujú, t.j. výnos si nevyberú v hotovosti, ale pripíše sa im to ku podielu, čím navyšujú hodnotu svojho podielu a tým dosahujú vyšší kapitálový zisk. Akciové fondy majú aj cieľové obmedzenie. Ich investície sa môžu alokovať len do niektorých druhov výrob, ktorých kapitál je uložený do akcií, napríklad akciový fond energetiky, elektronického priemyslu, farmaceutického priemyslu a podobne.

Niektoré z akciových fondov sa orientujú aj na veľké podniky a ich trhovú kapitalizáciu:

- veľké firmy – akcie s trhovou kapitalizáciou vyššou ako 5 mld. USD - stredne veľké firmy – akcie s trhovou kapitalizáciou od 1 – 5 mld. USD - malé firmy – akcie s trhovou kapitalizáciou menšou ako 1 mld. USD

Akciové fondy patria ku najrizikovejším na trhu. Majú aj najvyšší potenciál rastu, čo sa týka poplatkov sú takisto najvyššie, vstupné aj výstupné. Miera investičného rizika je vysoká, odporúčaný investičný horizont je 5 až 7 rokov.

 zmiešané fondy – v nich sa spájajú vlastnosti dlhopisových a akciových fondov.

Portfólio je dlhopisovou zložkou, ktorej úlohou je stabilizácia výnosov fondov a akciovou zložkou, ktorá by mala dosahovať vysoké zisky. Zmiešané fondy sú akousi zlatou strednou cestou medzi konzervatívnymi dlhopisovými fondmi a rizikovými akciovými fondmi. Vstupné a výstupné poplatky sa pohybujú v stredných hodnotách. Tento typ fondu ponúka stredné výnosy pri strednom riziku. Miera investičného rizika je stredná, odporúčaný investičný horizont je 3 a viac rokov,

21

 fondy nehnuteľností ( realitné fondy ) – ich investície smerujú do takých nehnuteľností ako sú administratívne budovy, pozemky, hotely, obchodné centrá, pri ktorých je možné predpokladať, že ich cena porastie. Nachádzajú sa v zaujímavých lokalitách. Tento druh fondu umožňuje aj drobným investorom investovať do nehnuteľností, hoci nie sú ich vlastníkmi, a profitovať z toho,

 komoditné fondy – tento typ fondu realizuje svoje investície do rôznych komodít ako sú zemný plyn, ropa, zlato, drahé kovy, poľnohospodárske produkty.

V súčasnosti sa využívajú certifikáty ako zastupiteľne cenné papiere pre komodity.

 fondy fondov – väčšinu svojich aktív, približne 2/3, investujú do akcií fondov a podielových listov. Fondy fondov majú tú výhodu, že platí pre nich nízke riziko, ktoré vyplýva z väčšej diverzifikácií investícií. Investor môže investovať aj menšiu časť do fondov, ktoré za iných okolností vyžaduje vysokú vstupnú investíciu. Pre fondy fondov sa určuje menové alebo geografické riziko, do ktorých takýto typ fondu investuje,

 zastrešujúce fondy - vo svojom portfóliu obsahujú viaceré fondy, nazývané subfondy, ktoré majú rôznu investičnú stratégiu. Hlavnou výhodou pre podielnika je možnosť presúvať bezplatne medzi subfondami svoje finančné prostriedky, na základe toho, aká je aktuálna situácia na trhu, ako ju vníma on, a zostaví si v rámci zastrešujúceho fondu portfólio, ktoré mu momentálne vyhovuje (Chovancová et al, 2008, s. 120).

Beňová rozlišuje rôzne druhy fondov z vecného hľadiska: akciové fondy, ukladacie fondy (niekedy sa stotožňujú tiež s obligačnými), zmiešané fondy, kombinované fondy, fondy nehnuteľností, komoditné fondy, fondy peňažného trhu, fondy s územnou alebo medzinárodnou orientáciou. (Beňová, 2007, s. 281). Toto rozdelenie je porovnateľné s rozdelením aké uviedla Chovancová.

1.2.2 Stratégia investovania fondov

Okrem fondov, ktoré sme predstavili pri rozdelení fondov podľa predmetu investovania, pôsobia na finančných trhoch aj tzv. investičné trusty, ktoré sa vyznačujú pasívnou správou portfólia, preto ich označujeme pasívne. Pasívne fondy nemajú ani profesionálny manažment, ktorý zabezpečuje správu akcií. Investičné trusty tohto druhu

22

združujú jednotlivých investorov s cieľom znížiť náklady pri obchodovaní na burze (Beňová, 2007, s. 282).

 pasívne fondy – tieto fondy obsahujú akcie a úrokové cenné papiere a ponechajú si ich dlhšiu dobu, až do doby splatnosti. Profesionálny manažment, ktorý zabezpečuje správu portfólia tieto fondy nemajú. Vzhľadom k tomu sú náklady oproti aktívnym fondom veľmi nízke, pretože portfólio pasívnych fondov je investované na dlhšiu dobu, zmeny sa robia minimálne, takže v čase dochádza len ku malým alebo vôbec žiadnym zmenám. Niektoré pasívne fondy uplatňujú aj stratégiu, ktorá je založená na investovaní vyššej sumy v čase keď poklesnú ceny a opačne. Pri raste cien znižujú investíciu – pyramídová stratégia. Cieľom je, aby podielnik dostal späť minimálne to, čo do fondu investoval – garantované fondy,

 aktívne fondy – sú opakom pasívnej investičnej stratégie. Pri týchto fondoch správcovia fondov vychádzajú z predpokladu, že vedia odhadnúť vývoj na finančnom trhu. Kedy dôjde k rastu na akciových trhov a kedy ku poklesu. Na základe toho realizujú svoju obchodnú stratégiu. Dosahujú zisky aj pri krátkodobých a aj malých výkyvov cien na trhu. Ak nastane na trhu rast cien akcií, tak začnú rýchlo nakupovať akcie a ak nastane opačná situácia, pokles cien akcií, tak predávajú akcie zo svojho portfólia. Ich hlavným cieľom je dosiahnuť zisk (Chovancová et al, 2008, s. 121).

1.2.3 Výnosové zameranie fondov

Rozdelenie fondov na základe výnosového zamerania:

 výnosové fondy – ich stratégiou je dosiahnuť čo najvyšší pravidelný príjem za rok pre svojich akcionárov. Hodnota majetku rastie pomaly. Ak je vnútorná hodnota majetku odhadnutá na základe zisku nižšia ako reálna, trhová cena, vtedy správca fondu nakupuje akcie. Tento typ fondu nie je určený pre investorov, ktorý majú záujem o dlhodobý rast ceny podielu, ale pre investorov, ktorý uprednostňujú pravidelný príjem,

 rastové fondy - tento typ fondu vyhľadáva pre svoju investičnú stratégiu akcie spoločností, ktoré sú rýchlo rastúce, vykazujú rastúce tržby, respektíve zisky, majú silný rastový potenciál. Táto skutočnosť je typická pre malé a stredné podniky.

23

Rastový fond využíva zisk na rozšírenie svojho portfólia a na zvýšenie svojho majetku,

 tezauračné fondy – tieto fondy využívajú celý svoj výnos za rok na nákup nových cenných papierov. Je to obmena rastového fondu, ale pri tomto type fondu sa nikdy nevyplácajú výnosy podielnikom,

 vyvážené fondy – majú tri investičné ciele. Prvý je ponechať hodnotu pôvodného majetku investorovi, po druhé vyplácať bežné príjmy a po tretie vytvárať podmienky na rast hodnoty pôvodného majetku podielnikov a ich príjmov. Sú kombináciou rastových a vyvážených fondov. Cieľom je minimalizovať riziko bez zníženia možnosti rastu hodnoty majetku. Ich portfólio obsahuje kmeňové a preferenčné akcie, obligácie (Chovancová et al, 2008, s. 121).

1.3 Riziko a likvidita pri investovaní (Finančné riziká)

Riziko je jedným z vrcholov magického trojuholníka, je nevyhnutnou súčasťou každej činnosti, aktivity. V podmienkach neistoty sa uskutočňuje väčšina finančných rozhodnutí.

Neistota je náhodnosť podmienok pôsobenia, neurčitosť. „ Rizikom je taká neistota, pri ktorej sme schopní pomocou rozličných najčastejšie štatistických metód kvantifikovať možnosť (resp. pravdepodobnosť) odklonu skutočných podmienok, pôsobenia alebo výsledkov od očakávaných hodnôt. Na finančných trhoch existujú finančné riziká“

(Vlachynský et al, 2001, s.16). „ Finančné riziko sa vo všeobecnosti definuje ako potenciálna finančná strata subjektu, teda v žiadnom prípade nie existujúca realizovaná či nerealizovaná finančná strata, ale strata v budúcnosti vyplývajúca z daného finančného či komoditného nástroja alebo finančného či komoditného portfólia “ ( Polouček et al, 2010, s.186).

Podľa Hrvoľovej sa na finančnom trhu môžeme stretnúť s dvoma typmi rizík:

špecifickým rizikom a trhovým rizikom. Z vnútorného charakteru investície vyplýva špecifické riziko, ktoré môžeme podrobnejšie deliť:

- manažérske riziko - hovorí o kvalite manažmentu, ktorý sa podieľa na výsledku firmy, v pozitívnom alebo negatívnom smere,

- operačné riziko - je riziko v prípade firmy, ktorá nemá dostatočné tržby na pokrytie svojich fixných nákladov,

24 - finančné riziko – pomer kapitálu a dlhu,

- záložné riziko – v prípade likvidácie firmy alebo bankrotu nemajú všetci investori rovnaké práva ,

- riziko predčasného splatenia – v prípade nevýhodných podmienok na trhu emitent cenných papierov môže cenné papiere predčasne odkúpiť,

- riziko konverzie – zmena druhu cenného papiera na iný druh cenného papiera.

(Hrvoľová et al, 2006, s. 57)

Podľa Vlachynského existuje päť finančných rizík:

- trhové riziko, - úverové riziko, - úrokové riziko, - menové riziko,

- riziko likvidity. (Vlachynský et al, 2001, s.17) Podľa Jílka delíme finančné riziká nasledovne:

- úverové riziko, - trhové riziko, - riziko likvidity, - operačné riziko,

- obchodné riziko.(Jílek, 2009, s.67)

Trhové riziko podľa Hrvoľovej je často spojené s politickými, sociálnymi a globálnymi ekonomickými skutočnosťami, ktoré vplývajú na správanie investora.

Existujú:

- úrokové riziko – zmena úrokových sadzieb na trhu má vplyv aj na cenu cenných papierov. V prípade rastu úrokových sadzieb ceny cenných papierov klesajú a naopak. Strata sa prenáša na emitenta ak rastú ceny cenných papierov a úrokové sadzby klesajú. V tomto prípade investor dosahuje zisk,

- reinvestičné riziko – ak úrokové sadzby klesajú, stratu utrpí aj investor, nakoľko reinvestuje svoje výnosy pri úrokových sadzbách, ktoré sú nižšie,

- inflačné riziko – investor požaduje vyššie úrokové sadzby, ktoré zohľadňujú infláciu,

25

- menové riziko – riziko spojené s kurzovým rozdielom v prípade obchodovania na medzinárodnom trhu,

- riziko likvidity trhu – riziko spojené s fungovaním finančného trhu, legislatívnym a administratívnym usporiadaním,

- riziko udalosti – v prípade nepredvídateľnej udalosti v tlači, médiách. Založené na psychologickom aspekte.

- politické a právne riziko – rozhodnutia vlády, hospodárska politika štátu, zmeny legislatívy. (Hrvoľová et al, 2006, s. 58)

Podľa Poloučka sú dôležitá dve riziká. Úverové riziko a trhové riziko. Jednotlivé riziká si bližšie objasníme. Úverové riziko nastáva v prípade ak dlžník nesplní svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Toto riziko sa člení na:

- priame úverové riziko - zlyhanie partnera pri súvahových položkách, napríklad v prípade dlhopisov, zmeniek, úverov, pôžičiek,

- riziko úverových ekvivalentov – zlyhanie partnera pri podsúvahových položkách, napríklad poskytnutých záruk, potvrdených dokumentárnych akreditívov, poskytnutých úverových prísľubov,

- menové vysporiadavacie riziko - v prípade ak zlyhajú transakcie v prípade dodávky, napríklad časové rozdiely, technické problémy, termíny konečnosti platieb,

- vysporiadavacie riziko cenných papierov – kupujúci investor cenných papierov realizuje platbu, ale neobdrží dodávku cenných papierov, alebo naopak.

Druhým najdôležitejším rizikom podľa Poloučka je trhové riziko. Trhové riziko podľa Hrvoľovej sme si priblížili, okrem už spomínaného rozdelenia Polouček zahŕňa do trhového rizika aj:

- akciové riziko – straty, ktoré spôsobili zmeny cien nástrojov, ktoré sú citlivé na ceny akcií. Napríklad pri znížení ceny akcií spoločnosti ich hodnota kúpených akcií klesá a investor má stratu,

- komoditné riziko – straty, ktoré zapríčinili zmeny cien nástrojov, ktoré sú citlivé na ceny komodít. Napríklad pri znížení ceny striebra, zlata, platiny, hodnota kúpenej komodity klesne a majiteľ má stratu. ( Polouček et al, 2009, s. 188).

Jílek rozdeľuje trhové riziko na štyri hlavné kategórie nasledovne:

26 - úrokové riziko,

- akciové riziko, - komoditné riziko,

- menové (devízové) riziko.

Trhové riziko ako celok, považuje za druhý najvýznamnejšie riziko. Z hľadiska významnosti nasleduje likvidné riziko, ktoré rozdeľuje na:

- riziko financovania – je to riziko, ktoré nastáva v prípade momentálnej platobnej neschopnosti,

- riziko trhovej likvidity – je to riziko spojené s rýchlou premenou na peňažné prostriedky, aby sa vedela zachovať správna pozícia na trhu. V prípade nelikvidity dochádza ku strate pozície a následne ku strate celkovej (Jílek, 2009, s. 72).

1.4. Kolektívne investovanie

Kolektívne investovanie je zhromažďovanie a zhodnocovanie peňazí, následne ich správa prostredníctvom investovania, pri ktorom sa prostriedky jednotlivcov investujú kolektívne, teda spoločne. Z hľadiska činnosti: „ kolektívne investovanie predstavuje podnikateľskú činnosť, na základe ktorej dochádza k zhromažďovaniu peňažných prostriedkov od vopred neurčeného a neobmedzeného okruhu fyzických a právnických osôb. Hlavným prvkom tohto typu investovania je rozptýlenie rizika na princípe diverzifikácie.“ (Bačišin et al, 2005, s. 45). Vymedzenie definície kolektívneho investovania môžeme zhrnúť nasledovne: „ Kolektívnym investovaním je podnikanie, ktorého predmetom je zhromažďovanie peňažných prostriedkov od investorov, s cieľom investovať v súlade s určenou investičnou politikou na základe princípu rozloženia rizika v prospech osôb, ktorých peňažné prostriedky boli zhromaždené “ (http://www.nbs.sk/, 23.03.2012).

Kolektívne investovanie sa realizuje prostredníctvom investičných spoločností a investičných fondov. Prvé investičné spoločnosti vznikli na prelome 19. a 20. storočia vo Veľkej Británii. Po prvej svetovej vojne začali pôsobiť aj vo Francúzku, Kanade a USA a po druhej svetovej vojne začali pôsobiť v Nemecku, Rakúsku a Dánsku. Na Slovensku vznikli investičné fondy v dôsledku prvej vlny kupónovej privatizácie v roku 1992 (Chovancová, 2006, s. 243). Základným princípom kolektívneho investovania je

27

odbornejšia a efektívnejšia správa, spojenie prostriedkov umožňujúce využívať vedomosti a služby profesionálnych špecialistov, rozloženie investícií a tým minimalizácia rizika a nové možnosti v investovaní.

1.4.1 Výhody a nevýhody kolektívneho investovania Medzi hlavné výhody kolektívneho investovania patria:

 takmer žiadne znalosti zo strany investora – svoje prostriedky zveruje profesionálnemu správcovi, ktorý ho pravidelne informuje o stave jeho investícií,

 vyššie výnosy – ako u bežných bankových účtov a termínovaných vkladoch ponúkajú fondy. Investovanie do fondov je spojené s rizikom a vložené prostriedky nepatria pod ochranu Fondu na ochranu vkladov. Nie je zaručená návratnosť pôvodne investovaných finančných prostriedkov, investícia môže rásť, klesať alebo stagnovať,

 nízke počiatočné investície – minimálna výška investície je okolo 150 Eur,

 diverzifikácia – rozloženie, rozptýlenie rizika. Investovanie do viacerých fondov znižuje riziko a eliminuje prudké zmeny v kurzoch akcií,

 reinvestícia alebo pravidelné vyplácanie výnosov – podľa druhu fondu sú kapitálové výnosy automaticky reinvestované, čím zvyšujú majetok podielnika alebo sa pripisujú na tretiu stranu, pokiaľ podielnik požiada o vyplatenie kapitálového výnosu,

 likvidita - premeniť investíciu na peniaze v hotovosti. Investície do otvorených podielových fondov sú likvidné, zaručuje to legislatíva. V Zákone č. 203/2011 Z. z.

o kolektívnom investovaní je zakotvené, že ak podielnik požiada o vyplatenie prostriedkov z otvoreného podielového fondu do ktorého investoval, je správcovská spoločnosť povinná mu ich vyplatiť do 14 dní, v praxi sú to 3 dni.

Investor by nemal opomenúť aj výstupné poplatky, ktoré si určuje každá správcovská spoločnosť. Pri uzavretých podielových fondoch sa obchoduje na sekundárnom trhu,

 profesionálny manažment – stratégia každého fondu je presne a jasne definovaná v štatúte fondu. Investor si tak môže vybrať taký fond, ktorý najviac spĺňa jeho požiadavky,

28

 zákonná regulácia a dohľad nad spoločnosťou – každá správcovská spoločnosť sa riadi Zákonom č. 203/ 2011 Z. z. o kolektívnom investovaní. Svoju činnosť prevádzkuje na základe pridelenej licencie.

Kolektívne investovanie popri svojich početných výhodách má aj svoje nevýhody:

 poplatky – vstupné a výstupné poplatky sú určené percentuálne z investovanej sumy. Poplatky u akciových trhoch sú vyššie ako u fondov peňažných trhov,

 neistota budúceho výnosu – od situácie na finančných trhoch je závislá hodnota výnosu. Môže rásť, klesať alebo stagnovať. Dopredu môže investor len predpokladať hodnotu výnosu, garantovaná nie je žiadna hodnota výnosu. Fondom na ochranu vkladov investované prostriedky nie sú chránené. (Glova, 2009, s.116)

Kolektívne investovanie zhodnocuje úspory a investície na finančnom trhu.

Existuje možnosť dosiahnuť vyššiu úroveň diverzifikácie finančných prostriedkov skupiny ako by mal investovať jednotlivec, ktorý má obmedzené zdroje a tým si môže znížiť riziko z prípadnej straty.

Správcovským spoločnostiam ukladá Zákon č. 203/ 2011 Z. z. o kolektívnom investovaní povinnosť zverejňovať informáciu na všetkých informačných a propagačných materiáloch, že doterajší výnos podielového fondu nie je zárukou jeho budúcich výnosov. To znamená, že garantovať výnos pri investíciách do podielových fondov je v rozpore s vyššie uvedeným zákonom.

1.4.2 Voľba investičnej stratégie

Každý investor, ktorý má záujem o investovanie do podielových fondov zohľadňuje tri kritéria pri svojom rozhodovaní: výnos, likvidita a riziko. Je to tzv. magický trojuholník.

Vzťahy v magickom trojuholníku spočívajú v tom, že snaha investora o dosiahnutie čo najlepšieho výsledku na jednom vrchole, zaplatí určitou stratou na inom vrchole. Nie je celkom možné dosiahnuť maximálny pozitívny výsledok na všetkých vrcholoch trojuholníka. „ Sú investori, ktorí majú vysokú averziu voči riziku a ktorí budú investovať radšej do menej rizikových finančných aktív alebo do bezrizikových aktív (napr. vkladné knižky). Na druhej strane existujú investori ochotní znášať vysoké riziko, dokonca ho vyhľadávajú, pričom takýto investori musia počítať často aj so značnými stratami.

29

Nakoniec existujú investori, ktorí sa budú snažiť pri určitom riziku investovať tak, aby eliminovali svoje riziko vhodnou štruktúrou svojich aktív.“ (Hrvoľová et al., 2006, s. 57).

Portfólio je súhrn všetkých inštrumentov investovania, ktoré sú v zmysle investičnej stratégie a v zmysle zákonných obmedzení nadobúdané do majetku podielového fondu.

Podstatou rozdelenia zdrojov v portfóliu je rozdelenie investičných rizík do rôznych oblastí, ktoré sú od seba nezávislé. Portfólio pochádza z francúzskeho slova portefeuille, čo znamená v pôvodnom význame puzdro na spisy, aktovku. V prenesenom význame môžeme povedať, že je to aktovka, ktorá má množstvo vreciek a v každom je niečo iné.

(http://www.vubam.sk/ 08.04.2012).

Ideálom každého investora, ktorý má záujem investovať je dosiahnuť vysoký výnos bez rizika. Vybrané investičné portfólio investora je správne zostavené len vtedy ak sa zhoduje s osobnosťou investora a odráža jeho osobný investičný profil. Pre ľahšiu orientáciu pri výbere vhodnej investičnej stratégie by mal každý investor vyplniť investičný dotazník investora, ktorý mu prinesie výsledok vhodného výberu produktov, ktoré sa stotožňujú s jeho odporúčaným investičným profilom. Na zostavenie osobného investičného profilu je nutné poznať odpovede na základné otázky:

 Prečo sa rozhodol investovať svoje peňažné prostriedky?

Má záujem si vytvoriť určitú finančnú rezervu, alebo má záujem o dlhodobejšie sporenie, napr. na dôchodok, alebo sporiť pre dieťa, alebo zaujíma sa o vyššie zhodnotenie finančných prostriedkov aj za cenu vysokého rizika.

 Kedy bude potrebovať teraz investované finančné prostriedky?

V priebehu roka, alebo v priebehu 1 až 2 rokov, alebo v priebehu 3 až 4 rokov, alebo nie skôr ako o 5 rokov.

Cieľom predchádzajúcich dvoch otázok je zistiť časový horizont investície, aký cieľ má investor. Každý typ fondu má iný minimálny investičný horizont a nerešpektovanie odporúčaných časových horizontov vedie ku stratám a nesplneným očakávaniam.

V prípade ak finančné prostriedky bude potrebovať v priebehu roka až dvoch, odporúča sa investovať do fondov peňažného trhu, ak až o tri až päť rokov, odporúča sa investovať do fondov dlhopisového trhu a ak nie ako skôr ako o päť rokov, tak sa odporúča investovať do fondov akciového trhu.

30

 S ktorými finančnými produktmi už mal skúsenosti?

Nemal žiadne skúsenosti s bankovými a investičnými produktmi, alebo aspoň raz využil bankové alebo investičné produkty, alebo opakovane obchodoval s cennými papiermi.

Zámerom tejto otázky je zistiť jeho skúsenosti s produktmi na finančnom trhu, s ktorými už mal skúsenosti a či splnili jeho očakávania.

 Akú hodnotu majetku ( finančné prostriedky, ktoré má k dispozícií) približne predstavuje výška investície investora?

Menej ako štvrtinu, viac ako štvrtinu, menej ako polovicu, viac ako polovicu, menej ako tri štvrtinu, alebo viac ako tri štvrtinu.

Cieľom otázky je zistiť množstvo voľných finančných prostriedkov investora, ktoré plánuje investovať. Má už aj niekde inde investované prostriedky, v iných inštitúciách?

Pokiaľ áno, na aké dlhé časové obdobie? Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť. Investícia by nemala byť investovaná do jedného typu fondu. Je potrebné investíciu rozložiť do 2 až 3 podielových fondov, aby boli prostriedky likvidné v prípade potreby.

 Aké sú očakávania investora na konci investičného horizontu?

Má záujem o istotu, nemá záujem na seba brať riziko, uspokojí sa s priemerným výnosom. Očakáva vyššie zhodnotenie ako u bežných bankových a investičných produktoch, relatívnu bezpečnosť. Očakáva výnos oveľa vyšší ako u bežných bankových produktoch, akceptuje s tým spojené riziko.

 Ako by reagoval na pokles jeho investície o 5% počas prvých troch mesiacov investovania?

Investíciu by hneď zrušil. Obáva sa výkyvu hodnoty investície, ale nebude ju predčasne rušiť. Krátkodobý pokles nevadí, až v prípade dlhodobého poklesu urobí zmenu.

Nebude sa poklesom zaťažovať, urobí ďalší nákup, lebo cena je teraz výhodná.

Cieľom je zistiť investorov sklon ku riziku. Je investor ochotný pripustiť v záujme vyšších budúcich výnosov aj dočasné straty? Akciové trhy, kde odporúčaný investičný horizont je viac ako päť rokov síce v priemere prinášajú vyššie zhodnotenie ako napríklad fondy peňažného trhu, ale majú obdobia výrazných poklesov, je toto obdobie investor

31

schopný ustáť? Ak áno, tak pre takého investora sú vhodné fondy peňažného a dlhopisového trhu. (http://www.vubam.sk/ 25.03.2012).

1.4.3 Investičný profil investora

Pravdivým zodpovedaním otázok v predchádzajúcej kapitole každý investor, ktorý má záujem o investovanie do podielových listov zistí výsledok vhodného výberu produktov, ktoré sa stotožňuje s jeho odporúčaným investičným profilom. V praxi rozlišujeme tri základné typy investorov: konzervatívny investor, vyvážený investor a dynamický investor. V nasledujúcej časti si priblížime každý typ investora detailnejšie.

Konzervatívny profil investora – tento typ investora uprednostňuje nízku úroveň rizika. Investor očakáva pravidelnú a stabilnú úroveň výnosov. Záujem investora je bezpečný, rovnomerný a dlhodobý výnos. Tento typ investora má aj podskupinu, je to opatrný typ - veľmi konzervatívny investor, ktorý nemý záujem o takmer žiadne riziko.

Odporúčané sú investície do termínovaných bankových produktov a fondov peňažného trhu. Konzervatívnemu typu investora sú odporúčané rozdelenia investície do fondov peňažného trhu, poprípade do dlhopisových fondov, ktoré majú nízke riziko (viď graf 1).

Odporúčaný časový horizont je krátkodobý 1 až 2 roky.

Graf 1 Konzervatívny profil investora

Zdroj: (http://www.vub.sk/ 26.03.2012)

peňažný trh

70%

dlhopisový trh

30%

Konzervatívny profil investora

32

Vyvážený profil investora – tento typ investora uprednostňuje rozumný pomer rizika a výnosu. Časť peňazí by mala prinášať pravidelný a dlhodobý výnos a časť peňazí môže investovať do rizikovejších aktivít s cieľom dosiahnuť v dlhšom horizonte vyšší výnos.

Tento typ investovania je možné hodnotiť ako zlatú strednú cestu. Odporúčané rozdelenie investície je do fondov peňažného trhu, ktoré majú nízke riziko a do akciovo – dlhopisových fondov, alebo do zmiešaných fondov (viď graf 2). Odporúčaný časový horizont je strednodobý 3 až 5 rokov.

Graf 2 Vyvážený profil investora

Zdroj: (http://www.vub.sk/ 26.03.2012).

Dynamický investor – tento typ investora akceptuje riziko spojené s výnosom, má skúsenosti s investovaním na finančnom trhu. Je to typ skúseného, teda ostrieľaného investora. Je ochotný investovať svoje peniaze v dlhodobom horizonte bez nutnosti skorého výberu. Nepodlieha neuváženému a predčasnému predaju svojich aktív v prípade krátkodobého poklesu vývoja podielových fondov, pretože akceptuje, že tento vývoj je dočasný. Odporúčané rozdelenie investície je do zmiešaných fondov a akciových fondov, (viď graf 3). Odporúčaný časový horizont je dlhodobý 5 a viac rokov.

peňažný trh

40%

dlhopisový trh

35%

akciový trh

25%

Vyvážený profil investora

33 Graf 3 Dynamický profil investora

Zdroj: (http://www.vub.sk/ 26.03.2012)

1.5 Správcovské spoločnosti

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní sa správcovská spoločnosť definuje: „ Správcovská spoločnosť je akciová spoločnosť založená na účel podnikania so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a spravovanie podielových fondov alebo európskych fondov na základe povolenia na činnosť správcovskej spoločnosti udeleného Národnou bankou Slovenska;

zapisuje sa do obchodného registra.“

V zbierke zákonov č. 203/2011 Z. z. z 1. júna 2011 o kolektívnom investovaní, poníma a zákonom vymedzuje pravidlá pre kolektívne investovanie. Predmetný zákon bol novelizovaný, nahradil ho zákon č. 594/2003, Z. z. o kolektívnom investovaní.

Správcovská spoločnosť spravuje podielové fondy riadením investícií a administráciou, ktorou sa rozumie napríklad vedenie účtovníctva podielového fondu, určuje hodnotu majetku v podielovom fonde, zabezpečuje právne služby, zabezpečuje plnenie daňových povinností, vedie zoznam podielnikov, uzatváranie zmlúv o vydaní podielových listov.

peňažný trh

20%

dlhopisový trh

30%

akciový trh

50%

Dynamický profil investora

34

1.5.1 Podmienky na založenie správcovskej spoločnosti

Podmienky na založenie správcovskej spoločnosti upravuje zákon č.203/2011 Z. z., o kolektívnom investovaní v § 28 – 30 nasledovne :“ O udelení povolenia na činnosť správcovskej spoločnosti rozhoduje Národná banka Slovenska a žiadosť o udelenie povolenia na činnosť správcovskej spoločnosti podáva akciová spoločnosť alebo zakladateľ.“ V prípade ak je žiadateľom akciová spoločnosť, sú dané dve podmienky. Prvá podmienka hovorí o splatení základného imania pri zakladaní správcovskej spoločnosti, tejto téme sa budem venovať podrobnejšie v nasledujúcej kapitole. Druhá podmienka hovorí o prehľadnosti a dôveryhodnosti pôvodu základného imania a ďalších finančných zdrojov budúcej správcovskej spoločnosti.“ Prílohou žiadosti o udelenie povolenia podľa § 28 ods. 4 zákona č. 203/2011 Z. z. je:

a) zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva, b) návrh stanov budúcej správcovskej spoločnosti aspoň,

c) obchodný plán budúcej správcovskej spoločnosti aspoň na obdobie troch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola podaná žiadosť o udelenie povolenia na činnosť správcovskej spoločnosti, ktorý obsahuje aj organizačnú štruktúru,

d) návrh vnútorných aktov riadenia a postupov činnosti budúcej správcovskej spoločnosti na zabezpečenie plnenia pravidiel obozretného podnikania,

e) návrh vnútorných aktov riadenia a postupov činností budúcej správcovskej spoločnosti na zabezpečenie plnenia pravidiel činnosti vo vzťahu ku klientom podľa osobitého predpisu, ak plánuje vykonávať aj činnosti podľa § 27 ods. 3, f) stručný odborný životopis a doklad o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi osôb

podľa odseku 2 písmena d), doklad preukazujúci ich bezúhonnosť nie starší ako tri mesiace a čestné vyhlásenie o tom, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom,

g) vyhlásenie akcionára, že na jeho majetok nebol vyhlásený konkurz, h) doklad o splatení základného imania.“

1.5.2 Podmienky výkonu správcovskej spoločnosti

Na základe § 32 odseku 1 zákona 203/2011 Z. z. , ktorý určuje pre správcovskú spoločnosť pravidlá obozretného podnikania nasledovne: „ správcovská spoločnosť je

35

povinná primerane k povahe, rozsahu a zložitosti jej predmetu činnosti a rozsahu vykonávaných činností a poskytovaných služieb:

a) zaviesť, uplatňovať a dodržiavať postupy rozhodovania a organizačnú štruktúru, v ktorej sú jednoznačne a preukázateľne špecifikované vzťahy podriadenosti, rozdelenia úlohy a zodpovednosť,

b) zabezpečiť, aby jej príslušné osoby boli oboznámené s postupmi, ktoré musia byť dodržané pre riadne plnenie ich povinností,

c) zaviesť, uplatňovať a udržiavať primeraný mechanizmus vnútornej kontroly na zabezpečenie súladu s rozhodnutiami a postupmi na všetkých organizačných úrovniach správcovskej spoločnosti,

d) zaviesť, uplatňovať a udržiavať účinný systém vnútorného podávania správ a oznamovania informácií na všetkých organizačných úrovniach správcovskej spoločnosti a systému účinného vymieňania informácií so zainteresovanými osobami,

e) viesť riadne záznamy o svojej činnosti a vnútornej organizácii,

f) zabezpečiť, aby výkon viacerých úloh jej príslušnými osobami ani potenciálne nebránil pri plnení ktorejkoľvek úlohy podľa zásad poctivého obchodného styku, odbornou starostlivosťou a v záujme podielnikov.

1.5.3 Základné imanie a primeranosť vlastných zdrojov správcovskej spoločnosti

Na základe § 47 odseku 1 a 2 zákona 203/2011 Z. z. : „ Základné imanie správcovskej spoločnosti je aspoň 125 000 Eur. Správcovská spoločnosť je povinná dodržať primeranosť vlastných zdrojov. Vlastné zdroje správcovskej spoločnosti sú primerané podľa zákona, ak nie sú nižšie ako

a) 125 000 Eur plus 0,02% z hodnoty majetku v podielových fondoch alebo európskych fondoch spravovaných správcovskou spoločnosťou prevyšujúcej 250 000 Eur, táto suma sa ďalej nezvyšuje, ak dosiahne 10 000 000 Eur,

b) jedna štvrtina priemerných všeobecných prevádzkových nákladov správcovskej spoločnosti za predchádzajúci kalendárny rok; ak správcovská spoločnosť vznikla pred menej ako jedným rokom, jedna štvrtina hodnoty všeobecných prevádzkových nákladov uvedených v jej obchodnom pláne “.