Finančné riziká

V ekonómií a vo financiách riziko znamená priebeh určitých ekonomických či finančných procesov a ich výsledky. V bankovom sektore riziká súvisia s výnosmi, transparentnosťou (aké informácie zverejňuje banka a aká je otvorená voči regulácií a dohľadu) a sú obmedzené realizáciou regulatívnymi opatreniami bankového dohľadu v jednotlivých zemiach. Riziká vznikajú a menia sa so zmenami v aktívach bánk a so zmenami v štruktúre bánk. V dnešnej dobe je veľmi ťaţké klasifikovať riziká v bankovej činnosti, pretoţe úzko súvisia, prekrývajú sa (Polouček et al., 2013, s. 147-148).

Podľa pána Medveďa (Medveď et al., 2012, s. 275) riziká sú nevyhnutnou súčasťou akejkoľvek ľudskej aktivity.

Finančné riziko je obecne definované ako potenciálna finančná strata subjektu, t. j.

nie uţ existujúca realizovaná či nerealizovaná finančná strata, ale strata v budúcnosti vyplývajúca z daného finančného či komoditného nástroja alebo finančného či komoditného portfólia (Jílek, 2000, s. 15).

Riziko likvidity v bankovom sektore znamená, ţe banka musí mať k dispozícií dostatočný objem likvidných prostriedkov, ak by klienti potrebovali zo svojich účtov vybrať peniaze. Proti riziku likvidity môţu sa banky zabezpečiť s likvidnými aktívami, predajom cenných papierov, s povinnými minimálnymi rezervami a s hotovosťou u iných bánk. Riziko likvidity moţno rozdeliť:

- na riziko financovania – momentálna platobná neschopnosť,

- riziko trhovej likvidity – malá likvidita trhu s finančnými nástrojmi, je obmedzený prístup k peňaţným prostriedkom (Jílek, 2000, s. 93).

Trhové riziko vyplýva zo zmien cien, kurzov a sadzbách na finančnom trhu.

V podstate ide o úrokové, menové, akciové a komoditné riziko, ktoré súvisia so zmenami trhových cien.

Úrokové riziko je spojená s trhovým rizikom. Úrokové riziká závisia od vývoju úrokových sadzieb, ale aj od štruktúre aktív a pasív banky z hľadiska ich citlivosti na vývoj úrokových sadzieb. Rozlišujeme aktíva a pasíva citlivé na zmeny úrokových sadzieb a aktíva a pasíva s fixnými úrokovými sadzbami, čiţe necitlivé na zmeny úrokových sadzieb.

Banky môţu do určitej miery ovplyvňovať zmeny úrokových sadzieb a musia dodrţovať stanovené limity, aby nedošlo k úrokovým rizikám (Polouček et al., 2013, s. 163).

Podľa Poloučeka (Polouček et al., 2013) a Jíleka (Jílek, 2000) úverové riziko je výsledkom strát z poskytnutých úverov a z neplatených cenných papierov, do ktorých banka investovala. Dlţníkmi môţu byť firmy, iné banky a vláda, ktoré nevedia platiť svoje záväzky včas. Predtým neţ banka poskytne úver musí podrobne posúdiť úverové portfólio.

Úverové riziko ovplyvňujú diverzifikácia úverov, zaistenie úverov a spôsoby a podmienky, za ktorých sú úvery poskytnuté. Zaistenie úverov zníţi morálny hazard a dlţníci sú motivovaní k realizácií financovaného projektu. Zniţovanie úverových rizík moţno tým, ţe banky budú obchodovať s dôveryhodnými obchodnými partnermi. Úverové riziko sa delí na:

- priame úverové riziko – dlţník zlyhá pri platbách tradičných súvahových poloţkách, napr. pôţičiek, úveroch, vkladoch;

- riziko úverových ekvivalentoch – zlyhanie pri podsúvahových poloţkách, napr. pri poskytnutých úverových prísľuboch, poskytnutých zárukách;

- riziko vysporiadania – pri zlyhaní transakcií, keď partnerovi bola dodaná určitá hodnota, ale od partnera nie je k dispozícií, technické problémy;

- menové riziko vysporiadania – je spôsobené časovým rozdielom, jedna mena bola dodaná, ale druhá ešte nebola prijatá;

- riziko vysporiadania cenných papierov – zlyhanie prevodu cenných papierov od predávajúceho ku kupujúcemu a prevod peňaţných prostriedkov;

- riziko úverovej angažovanosti – stanovenie úverových limitov voči partnerom, aby nedošlo k nadmernej úverovej angaţovanosti.

Operatívne riziko je ťaţko kvantifikovateľné, pretoţe zahŕňa tie potenciálne straty pre komerčnú banku, ktoré vyplývajú zo zlyhania ľudského faktora alebo informačných systémov (Zimková, 2009, s. 262). Do operačného rizika sú zahrnutí:

- transakčné riziká – chyby pri zaúčtovaní obchodov, zloţitosť produktov;

- riziká prevádzkového riadenia – pranie peňazí, obmedzený počet personálu, nedostatok kontroly pri spracovávaní obchodov;

- riziká systémov - chyby v počítačových programoch, nesprávne a oneskorené informácie (Jílek, 2000, s. 95).

Kapitálové riziko vyplýva z toho, ţe banky nemusia mať dostatok kapitálu na pokrytie svojich strát pri dôsledkoch negatívnych dopadov. Toto riziko musia niesť akcionári banky, lebo sú zodpovední za jej kapitálové vybavenie a tým i za jej solventnosť.

Čím je kapitál banky väčší, tým je kapitálové riziko niţšie. Okrem toho kapitál chráni veriteľov banky proti strate, ak k nej dôjde v banke (Polouček et al., 2013, s. 177).

Systémové riziko je rizikom prenosu určitých ťaţkostí, keď neschopnosť jednej inštitúcie splniť si svoje záväzky v čase ich splatnosti spôsobia, ţe iné inštitúcie nebudú schopné splniť si svoje záväzky v čase ich splatnosti (Medveď et al, 2012 s. 287).

Systémové riziko rastie pri vyšších medzibankových úverov a vkladov a spoločného vlastníctva bánk.

V knihách Zimkovej (Zimková, 2009) a Jíleka (Jílek, 2000,) k finančným rizikám sa pripisuje aj obchodné riziko, ktoré sa delí na:

- právne riziko – právne poţiadavky partnerov, nevymoţiteľnosť práva;

- riziko zmeny úverového hodnotenia – ťaţké získanie peňaţných prostriedkov za prijateľné náklady;

- reputačné riziko – pokles reputácií na trhu;

- daňové riziko – zmena daňových zákonov a daňových sadzieb;

- riziko menovej konvertibility – nie je moţnosť konvertovať menu na inú;

- riziko pohromy – prírodné katastrofy, vojny, krach finančného systému;

- regulačné riziko – nie je moţnosť splniť regulačné opatrenia (kapitálová primeranosť).