Tlmenie dopadov krízy

Na opatrenia proti kríze bol vyhlásený v novembri 2008 plán hospodárskej obnovy Európy, jeho obsah je zhrnutý do 10 základných bodov:

- podpora nezamestnanosti – zjednodušenie kritérií pre poskytovanie podpory z Európskeho sociálneho fondu, zvýšenie výplat záloh;

- vytvorenie dopytu po práci – odporúčania pre štáty zníţiť poplatky u niţších príjmových kategórií, poukáţky a sluţby domácej starostlivosti a starostlivosti o dieťa, dočasné dotácie pre nábor pracovníkov;

- lepší dostupnosť finančných zdrojov pre podniky – zvýšenie prostriedkov na pôţičky od Európskej investičnej banky pre malé a stredné podniky;

- zníženie administratívnej záťaže a podpora podnikania – moţnosť zaloţiť podnik v Európskej únií počas 3 dní a s nulovými nákladmi, zrušenie povinnosti prekladať výročné správy pre mikropodniky, skrátenie lehoty splatnosti faktúr vystavovaných verejným orgánom;

- zvýšenie investícií do modernizácie európskej infraštruktúry – transeurópske energetické prepojenie, transeurópske dopravné projekty, projekty na zvýšení energetické účinnosti, zmiernenie zmeny klímy;

- zlepšenie energetickej účinnosti v budovách – vznikne Fond pre energiu, zmenu klímy a infraštruktúru 2020;

- podpora rýchleho zavedenia ekologických projektov – zníţenie sadzby DPH na ekologické výrobky a sluţby, tlak na členské štáty, aby dodrţiavali normy ochrany ţivotného prostredia;

- zvýšenie investícií do výskumu a vývoje, inovácií a vzdelávania;

- vývoj čistých technológií pre automobily a stavby – európske zelené autá, európske energeticky účinnejšie budovy, továrne budúcnosti;

- vysokorýchlostný internet pre všetky – podpora stratégie z verejných prostriedkov (Klvačová et al., 2009, s. 26).

Aby prekonali vývoj reálneho HDP v období súčasnej globálnej krízy, niektoré krajiny pouţívajú fiškálne stimuly. Dochádza k uvoľňovaní fiškálnej politiky. Eurozóna ako celok však vykazuje oveľa menej uvoľnenú fiškálnu politiku. V roku 2008 činil deficit verejných rozpočtov členských štátov Eurozóny v priemere 2 % HDP. Fiškálne stimuly, ktoré pouţíva Eurozóna k podpore svojich ekonomík v dobe krízy, sú priemeru zhruba polovičné v porovnaní so Spojenými štáty, Spojeným kráľovstvom alebo Lotyšskom.

Verejný dlh Eurozóny sa zvýši oveľa voľnejším tempom – z 66 % HDP v roku 2007 na 84

% v roku 2010. To znamená, ţe fiškálne stimuly v dobe krízy zvýši verejný dlh Eurozóny menej výrazne ako v USA, Spojenom kráľovstve, Lotyšsku. Aj keď Eurozóna v období finančnej a ekonomickej kríze čelí horšiemu vývoji reálneho HDP, pouţíva menšie fiškálne stimuly k prekonaniu krízy a oţiveniu ekonomík. Pretoţe vysoký nárast verejného

Z tohto pohľadu má Eurozóna zdravší a menej rizikový ekonomické prostredie ako Spojené štáty (Klvačová et al, 2009, s. 55-58).

Pred krízou uplatňované nástroje menovej politiky nepostačovali na vyriešenie vzniknutých problémov počas krízy, preto bolo nutné siahnuť po takých opatreniach, ktoré presahovali štandardný rámec menovej politiky. Keďţe boli implementované za špecifických okolností, moţno ich označiť za mimoriadne alebo nadštandardné (neštandardné) opatrenia (Kostelný, 2014, s. 2).

Negatívne javy na peňaţnom trhu sa podarilo zmierniť dodaním mimoriadnej likvidity prostredníctvom dolaďovacích tendrov a zmenou štruktúry dodávanej likvidity zvýšením frekvencie trojmesačných dlhodobejších tendrov a zavedením nových so šesťmesačnou splatnosťou. ECB prostredníctvom refinančných tendrov celkovej dodávanej likvidity plne pokrývala likviditné potreby bankového sektora, vďaka čomu bankový sektor zotrvával vo vyrovnanej pozícií, bez prebytku alebo nedostatku zdrojov (Kostelný, 2014, s. 2).

ECB opäť siahla po nástroji dlhodobejšej refinančnej operácií (LTRO) a predĺţila jeho splatnosť na jeden rok. V roku 2009 implementáciou troch ročných tendrov chcela docieliť zníţenie úrokovej krivky Euribor na niţšie úrovne, aby tým zlacnila zdroje pre reálnu ekonomiku a oţivila obchodnú aktivitu subjektov na peňaţnom trhu. V tom istom období ECB prvýkrát pristúpila k implementácií nástroja, ktorým významné centrálne banky uvoľňovali menovú politiku. Programom nákupu špecifických cenných papierov a krytých dlhopisov ECB zlepšila podmienky pri prefinancovaní likvidných potrieb plynúcich z úverovania reálnej ekonomiky (Kostelný, 2014, s. 2-3).

Európska centrálna banka rozhodla o realizovaní programu pre trhy s cennými papiermi (SMP). Tento program predstavoval nelimitovaný nákup štátnych dlhopisov periférnych krajín Eurozóny. V máji 2010 začala ECB nakupovať štátne dlhopisy Grécka, Írska a Portugalska. Efekt tohto programu počas intervencií bol pozitívny, krátko po ukončený programu SMP sa však výnosy štátnych dlhopisov periférnych krajín opäť zvyšovali. V septembri 2012 program SMP bol ukončený (Kurejová, 2013, s. 4).

V roku 2011 sa situácia nezlepšila na peňaţnom trhu, pretoţe prebiehajúci proces výraznej redukcie bilancie bánk Eurozóny vyvolal obavy z moţných negatívnych vplyvov na trh a na oddialenie zotavenia trhu v dôsledku obmedzovania úverovej aktivity a nedostatočných zdrojov bánk na prefinancovanie likviditných potrieb. Preto ECB opäť siahla k nástroji LTRO a predĺţila jeho splatnosť na tri roky. Okrem toho poskytla bankám

po uplynutí prvého roku poskytnuté zdroje čiastočne alebo úplne predčasne splatiť (Kostelný, 2014, s. 3).

V roku 2012 úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie klesla na 0,75 %, úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie sa odvtedy nachádza na úrovni 0 %.

Hlavným zámerom ECB bola podpora aktivít bánk na peňaţnom trhu a eliminovanie ukladania prebytočných finančných prostriedkov (Kurejová, 2013, s. 5).

V roku 2012 ďalším opatrením ECB bolo zníţenie minimálnych rezerv na polovicu, čím sa uvoľnilo do bankového sektora 100 mld. € (Kostelný, 2014, s. 3).

V máji 2013 ECB zníţila úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie na 0,25

%, úrokovú sadzbu pre jednodňové refinančné operácie na 1 % a úrokovú sadzbu pre jednodňové sterilizačné operácie ponechala na 0 %.

Ďalším nástrojom ECB je euroval, ktorý je mechanizmus, vytvorený na pomoc krajinám Eurozóny, ktoré nezvládajú svoje financovanie. Je zaloţený najmä na zárukách.

Za krajiny, ktoré sú nadmerne zadlţené, tak ručia krajiny, ktoré sú menej zadlţené.

Euroval sa rozdeľuje na dočasný euroval a trvalý euroval (www.europskaunia.sulik.sk, 02. 04. 2015).

Dočasný euroval alebo Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF) vznikol roku 2010 ako dočasný medzivládny nástroj zaloţený na úverových garanciách Medzinárodného menového fondu. EFSF vznikol na základe ekonomickej krízy v Grécku.

Členské štáty Eurozóny v EFSF sú ručiteľmi za peniaze, ktoré si na prefinancovanie svojej ekonomickej situácie poţičia členské štáty Eurozóny nachádzajúci sa v zlej ekonomickej situácií. Má stanovenú maximálnu efektívnu úverovú kapacitu vo výške 440 mld. €. Na dosiahnutie tejto kapacity je potrebná kapitálová základňa vo výške 779,8 mld. €. Finančné prostriedky z EFSF čerpá Írsko vo výške 85 mld. €, Portugalsko 78 mld. € a na financovanie druhého záchranného programu aj Grécko (www.europskaunia.sulik.sk, 02. 04. 2015).

Trvalý euroval alebo Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) nahradil v roku 2012 Európsky finančný stabilizačný nástroj. Zmluva o vytvorený trvalého eurovalu bola podpísaná 2. februára 2012. Má stanovenú maximálnu efektívnu úverovú kapacitu vo výške 500 mld. €. Na dosiahnutie tejto kapacity je potrebná kapitálová základňa vo výške 700 mld. €. Na základe dohody o ESM členské štáty Eurozóny sú povinné zloţiť v hotovosti 80 mld. €, zvyšných 620 mld. € má formu kapitálu na poţiadanie a garancií.

ESM bude fungovať ako skutočná finančná inštitúcia a jeho súčasťou je aj dobrovoľná

ESM je riadený výkonným riaditeľom, ktorý pri rozhodnutiach sa opiera o rozhodnutia Rady guvernérov a Rady riaditeľov. Má právomoc rozhodnúť v situáciách, ktoré ohrozujú spoločnú európsku menu euro, na základe kvalifikovanej väčšiny (85 %).

Čerpať finančné prostriedky z ESM môţu zadlţené krajiny Eurozóny dvoch prípadoch. Ak ide o slabé ohrozenie makroekonomickej rovnováhy, kde ESM aplikuje preventívnu pomoc a podporné nástroje. Preventívna pomoc prebieha formou úverových liniek.

V druhom prípade ak ide o váţne problémy, keď ESM poskytne pomoc, ktorá bude podmienená riadnym programom makroekonomických úprav (www.europskaunia.sulik.sk, 02. 04. 2015).

Obrázok 2 Kombinovanie EFSF/ESM

Zdroj: http://www.europskaunia.sk/fileadmin/user_upload/strateni-v-miliardach.png

3 JEDNOTNÝ MECHANIZMUS DOHĽADU