1 2 3 4 5 priemer
Kvalita produktu 8 14 17 32 16 3,390
Pôvod produktu 8 25 34 13 7 2,839
Cena produktu 10 7 11 19 40 3,827
Ekologické spracovanie 15 22 30 11 9 2,735
Zdroj: autorka
Posledná otázka bola zameraná na zistenie faktorov, ktoré by najviac mohli ovplyv-ňovať nákupné rozhodovanie obyvateľov. Starostovia boli požiadaný aby k jednotlivým faktorom priradili čísla od 1 do 5 pričom 1 predstavuje najmenší vplyv a 5 najväčší. Z odpovedí vyplynulo, že si starostovia myslia, že by najväčší vplyv na nákupné rozhodovanie bola cena, s menším náskokom s priemerom 3,3,90 sa za ce-nou umiestnila kvalita produktov. V menej vplyvnej polovici sa ocitli faktory ako pôvod produktu a ekologické spracovanie, pričom úplne najmenší vplyv má spôsob spracovania produktov s priemerom 2,735.
6.6 Vyjadrenia od starostov a diskusia
Táto kapitola je venovaná zhrnutiu komentárov, pripomienok a vyjadrení od staros-tov, ktorí sa rozpísali z vlastnej iniciatívy a štyria z nich sa rozhodli pre túto formu
zodpovedania dotazníku, namiesto jeho vyplneniu. Každý odstavec reprezentuje vý-poveď jedného starostu.
Jeden zo starostov sa vyjadril, že sa jedná o krásnu myšlienku, ale v ich obci by bola realizácia nereálna. Myslí si ale že v menších obciach je väčšia pravdepodobnosti že by to mohlo fungovať. Podľa neho sú dôležitá komunikácia vedenia obce s občanmi.
Spomínaný starosta vykonáva túto funkciu pre obec o takmer 3400 obyvateľoch s veľkou priemyselnou zónou. V dosahu obce je veľké mesto s nákupnými centrami a teda autorkou popísaná myšlienka vlastných produktov je pekná, ale nereálna.
V obci sa podporujú miestny podnikatelia, ale drobného poľnohospodára majú len jedného. Družstvo sa podľa slov starostu sústredí na maximálne výnosy, ale bohužiaľ už aj drobný poľnohospodár je predovšetkým motivovaný výnosmi a maximálnym ziskom, pričom tých čo naozaj farmárčia, je reálne veľmi málo. Tvrdí, že toto naozaj pre jeho obec nie je vhodné a nakoľko družstvo prosperuje a platia zaujímavé nájmy, zamestnávajú občanov a spolupracujú s obcou tak ani nemajú dôvod to meniť.
V obci ďalšej starostky je väčšina polí prenajatá poľnohospodárskemu družstvu.
Priznáva, že prejazd poľnohospodárskou technikou, vozenie hnoja alebo močovky a podobné aktivity bývajú samozrejme častým zdrojom problémov. Na druhej strane sú tam aj políčka, ktoré sú prenajaté súkromníkom. Už starostkin starý otec hovorie-val, že keď si po roku 1989 brali polia do vlastného užívania tak sa pýtal, že: „Ako chce hospodáriť, keď nemá dobytok? Čím bude hnojiť?“. Z pohľadu starostky použí-vajú práve takýto hospodári omnoho viac chemických hnojív ako družstvo, ktoré má dobytok. Pokiaľ by polia v katastri obce obhospodarovali miestny poľnohospodári a ponúkali ich priamo na mieste - k tomu je starostka čiastočne skeptická. V jej obci je jeden súkromný poľnohospodár, ktorý produkuje vajcia, zeleninu a ovocie. Pýtala sa ho koľko miestnych chodí k nemu nakupovať a on jej vymenoval tri mená. Jazdia za ním hlavne cezpoľní zákazníci, veľkú časť vozí do Brna a do Ostravy na farmárske trhy. Pokiaľ ide nakúpiť do supermarketu, stretáva miestnych obyvateľov ako naku-pujú podložky poľských vajec v zľave a keď sa ich spýta na dôvod tak odpovedá, že kvôli cene. Tvrdí, že bohužiaľ pre ľudí nie je dôležitá podpora miestnych podnikate-ľov aj za cenu vyššej kvality či ceny. Určite by sa našli aj taký, ale bolo by ich minimum. Dnes bohužiaľ mnoho ľudí nevie oceniť túto prácu. Okolo novo postave-ných domov je len pár štvorcových pozemkov so záhonmi vysypanými kamienkami.
Ďalší starosta má opačnú skúsenosť. Po platnosti zákona o pôde v 90. rokoch sa niekoľkým vlastníkom poľnohospodárskej pôdy vrátili pozemky . V priebehu niekoľ-kých rokov boli totálne zdevastované poľnohospodárskou nečinnosťou. Boli zaburinené, na niektorých bujneli náletové dreviny. Vlastníci veľmi rýchlo zistili, že práca v poľnohospodárstve je veľmi ťažká a prakticky nekonečná. Jedná sa o obec
podhorského typu vo svahovitom údolí. Kataster tejto obce v dávnej minulosti (30.
roky 19. storočia medzi svetovými vojnami) bol pre súkromné hospodárenie prispô-sobený sústavou medzí, remízou a prístupovými cestami. To samozrejme za vlády jednej strany v krajine zmizlo a bez tohto predpokladu je u neho v obci poľnohospo-dárske hospodárenie veľmi problematické. Starostova obec patrí medzi najsevernejšiu vinársku obec a podstatnú časť vinohradov a poľnohospodárskej pôdy obhospodaruje nemenovaná spoločnosť, ktorá je nástupníckou organizáciou po vtedajšom poľnohospodárskom družstve. Pán starosta je tomu, ale veľmi rád.
Táto spoločnosť si môže dovoliť nakúpiť techniku, ktorú možno účinne využiť pre poľnohospodárske obhospodarovanie pozemkov, a preto je pôda pre poľnohospo-dárstvo kvalitne pripravená, a to takto nikdy predtým nebolo.
Obec nie je od toho, aby sa púšťala do podnikania z peňazí daňových poplatníkov.
Toto je úloha súkromného sektoru alebo v horšom prípade neziskových organizácií a spolkov. Tu však budú tieto organizácie neustále narážať na nejakú mieru nedôvery zo strany občanov (vlastníkov pozemkov vhodných na poľnohospodársku produk-ciu). Starosta je presvedčený, že spoločnosť dôjde do bodu, kedy bude lokálne poľnohospodárstvo ďaleko viac podporované a pritom vnímané ako niečo priro-dzené. A od tohto okamihu dôjde k nejakému prirodzenému návratu, kedy lokálni vlastníci pôdy budú buď sami svoje pozemky obhospodarovať alebo prenajímať miestnym poľnohospodárskym podnikom.
Jedna z obcí nič také nerieši, podľa starostu majú dôležitejšie investície a záleži-tosti rozvoja obce. S družstvom spolupracujú veľmi dobre a sú radi že obhospodarujú pozemky. Obec na to nemá prostriedky ani kapacitu. Malých poľno-hospodárov nemajú, len vinára, sú vinárskou obcou.
Starostka jednej z nasledujúcich obcí považuje myšlienku pána starostu Špendlíka za veľmi dobrú, ale z jej pohľadu za súčasných podmienok nereálnu. Prevod nájom-ných zmlúv na obec by bol problematický, z dôvodu absencie poľnohospodárov, ktorí by pestovali ovocie a zeleninu. Obec by musela ponúknuť väčší nájom než súčasný užívateľ.
Táto problematika je podľa názoru starostu v oblasti ďalšej obce úplne scestná.
Obec sa nachádza v regióne, ktorý je intenzívne poľnohospodársky obhospodaro-vaný. Malý lokálny poľnohospodári hospodária na cca stovkách ha pôdy. Výška nájomného za ha pôdy sa pohybuje medzi 6-10 000 Kč. Starosta si kladie otázku aké výhodnejšie podmienky by majiteľom pôdy mohol niekto ponúknuť a akým spôso-bom by na nich zarobil? Väčšina majiteľov poľnohospodársky obhospodarovaných pozemkov, dnes už nemá na pôdu vôbec žiadnu väzbu. V malých obciach si tí, ktorí
Pani starostka hľadá odpovede na otázky v dotazníku veľmi ťažko. V súčasnosti sa v obci riešia iné priority pre jej občanov, ako tie na ktoré sa autorka pýta v dotazníku.
Kataster obce je poľnohospodársky prevažne využívaný pre pastviny, ale je aj bohato zalesnený. Je tomu tak preto, že tunajšia pôda nie je príliš úrodná. Pastierstvu sa ve-nujú farmári. Osobne farmárskym a remeselným výrobkom veľmi fandí a veľa ich aj kupujem, hoci sú niekedy aj výrazne drahšie. Môže si to dovoliť, pretože jej to fi-nančná situácia zatiaľ umožňuje. Keď na túto tému nadviaže reč so svojimi spolupracovníkmi, alebo vo svojom blízkom okolí, tak má zatiaľ vo väčšine prípadov pocit, že cena je pre nich dôležitejšia, než sa zaoberať tým, čo zjedia. Kto má záujem, má už v súčasnosti niekoľko možností, ako sa k farmárskym výrobkom dostať. Sú ale aj väčšie družstvá, ktoré produkujú veľmi kvalitné výrobky. Napriek tomu považuje tému sebestačnosti za veľmi zaujímavú. Ale myslí si, že ak nebudeme okolnosťami nútení ju rozvíjať, potom sa obáva, že len nadšenie jednotlivcov bude málo. Ekono-mická motivácia je silný faktor.
V jednom z miest je dodnes veľký podiel záhradkárov a obec tam má aj záhradkár-sky spolok, čím radu vecí riešia obyvatelia sami. Mesto je tiež vlastníkom spoločnosti Školského hospodárstva, ktoré obhospodaruje pôdu vo vlastníctve mesta a tiež radu pozemkov vlastnených jednotlivými vlastníkmi. Toto Školské hospodárstvo však pestuje plodiny vhodné pre ich oblasť a pôdu: obilie, kukuricu, sóju, repku. Starosta si nemyslí, že mesto by v tejto oblasti malo robiť viac než doteraz. Tvrdí, že mesto je tu pre to, aby zaštítilo a vykonávalo činnosti, ktoré nevykonáva iný subjekt. Pestova-nie ďalších plodín patrí skôr do oblasti podnikania. V prípade, že o tieto potraviny je v oblasti záujem, iste ich produkciu zaštíti súkromný subjekt, ako pre neho zaujímavý zdroj zárobku či obživy (To už by mesto mohlo piecť chleba, mať dobytok a vyrábať mliečne výrobky a pod ...).
Starosta rozhodne nesúhlasí s interpretáciou, že by sa obec ich veľkosti mala stať poľnohospodárskym či iným podnikateľom. Trvá na tom, že obec má iné povinnosti, nástroje aj úlohy ako je podnikanie. Inou môže byť situácia miest, ktoré si s ohľadom na veľkosť, počet zamestnancov a rozpočet môžu podobnú vec dovoliť.
Posledný spomenutý starosta sa s problematikou zaoberá polovicu života. On au-torke tiež dotazník nevyplňoval, ale preferoval telefonický rozhovor. Jeho obec je malá, s 6000 obyvateľmi. Žijú v nej mladí ľudia, ktorí sa vybavujú mechanizáciou (po-ľnohospodárskou), čo ho veľmi teší. Hovorí, že na poliach by mali byť aj zvieratá.
V ich obci sa chovajú kozy, králiky, ovce, miestna agrofarma má kone, kravy (nie na mlieko), kozy. V katastru majú 40 hektárov jabloni, višní, ale je skeptický voči fungo-vaniu napr. výroby a predaju vlastných produktov. V ich obci bolo niekoľko obdobných obchodíkov, cukrární a hovorí, že to človek hneď pozná, že či je to robené
s láskou alebo kvôli peniazom. Tieto obchodíky prestali fungovať lebo ľudia si viac krát objednané produkty nevyzdvihli a to nie 1-2x ale aj 20x a tak obchodíky padli.
Do obce jazdia podnikatelia predávať mäso a sliepky, ale ľudia sa radšej vyberú do okolitých miest a tam si nakúpia lacnejšie sliepky v akcií. Nepriplatia si ani dve ko-runy. Jednej obyvateľke sa ponúkal kohút, ale ona sa rozhodla, že si radšej kúpi ako by mala vlastného, nebola ochotná ho šklbať. Obec tohto starostu už bola aj dedinou roku a majú aj ocenenie Oranžová stuha České republiky. Zo slov starostu bolo cítiť, že ho táto problematika naozaj zaujíma a mal úprimnú radosť z autorkinej iniciatívy.
Za záver spomenul jednu obec Štítna nad Vláří, ktorá sa tiež nachádza v Zlínskom kraji a záleží jej na kvalite života svojich obyvateľov. Hovorí, že táto obec má vlastný sad, vlastnú mliekareň z ktorej dodávajú bio produkty do škôl a samozrejme nepou-žívajú žiadnu chémiu.
Autorka dúfala, že výsledky budú pozitívnejšie, ale zároveň teda odrážajú súčasný stav poľnohospodárskej politiky a vzťah ľudu k poľnohospodárstvu. Odpovede sta-rostov boli v mnohých prípadoch rozpačité. Niekedy mala autorka z ich slov, že ich tá problematika prekvapila alebo ich len jednoducho nikdy nenapadlo sa tým zao-berať tak z toho dôvodu si realizáciu nevedeli predstaviť. Ako bolo medzi starostami spomenuté, jedna sa o nepopulárnu tematiku a celkovo neatraktívny obor hlavne medzi mladými ľuďmi.
Starostovia si do veľkej miery uvedomujú dôležitosť problematiky, ale len veľmi malé percento by bolo ochotných s tým niečo urobiť. V obciach ešte stále prevláda trend, že si mnoho občanov ešte pestuje vlastné plodiny a prípadne chovajú zvieratá, ale o lokálne produkty je záujem nízky.
Je stále menej iniciatívnych ľudí so vzťahom k pôde, ktorý si uvedomujú, že treba začať od spôsobu hospodárenia. Iba to môže pomôcť predovšetkým krajine a prí-padne pomôcť navrátiť vlastníkom vzťah k ich pôde, ktorý za minulé obdobie stratili.
Alarmujúci je fakt, že v prípade ak sa bude súčasným neohľaduplným hospodárením pokračovať, pôda sa zničí do nenávratnej miery a vlastníci prídu o hodnotu svojho majetku. Autorka preto v informovanosti kľúč k zlepšeniu situácie, lebo nedbalosťou o poľnohospodárstvo si my spotrebitelia ideme proti sebe.
Najväčším faktorom v rozhodovaní sú stále peniaze. Či už v prenájmoch pôdy, alebo v nákupe potravín. . Starosta obce Želechovice nad Dřevnicí ukázal, že nie je nereálne poskytnúť vlastníkom pôdy prepachtovanie zmlúv za výhodnejších finanč-ných podmienok. Jedná sa o hľadanie ciest a kompromisov, je zrejmé, že rovnaký postup nebude fungovať v hornatejších alebo menej úrodných oblastiach, ale stále
zostáva mnoho perspektívnych miest, ktoré by to pre kvalitu života svojich obyvate-ľov skúsiť mohli. Určite by sa našlo určité percento občanov, ktorí by túto formu iniciatívy ocenili, čo potvrdzujú aj výsledky dotazníkové šetrenia.
Záver
V priebehu posledných dvadsiatich rokov bolo poľnohospodárstvo celosvetovo a rovnako aj v ČR podceňované. Investície do poľnohospodárskeho odvetvia za po-sledné roky výrazne klesli, orná pôda sa zastavuje nákupnými centrami, bytmi a priemyselnými parkmi, plytvá sa vodou a ľudia sú prekvapený keď v dnešnom svete musíme bojovať s nedostatkom potravín.
Ľudia by si mali vážiť význam pôdy a rovnako tak aj prácu poľnohospodárov, ktorý sa starajú o našu obživu. Stále častejšie nás postihujú klimatické zmeny, ktoré značne ovplyvňujú poľnohospodárstvo, ohrozená je výroba poľnohospodárskych komodít a tým pádom aj výroba potravín a zásoba vody. Voda patrí k jedným z najdôležitej-ších faktorom pre zabezpečenie rastlinnej a živočíšnej výroby. Míňame vysoké finančné prostriedky na odstránenie následkov prírodných katastrof. Efektívne vyu-žitie pôdy je veľmi dôležité, a rovnako netreba zabúdať na zaistenie ochrany prírodných zdrojov a zachovania kultúrnej krajiny. Pre domácich výrobcov je po-trebné zabezpečiť zvýšenie konkurencieschopnosti, ktoré pokleslo vznikom otvoreného trhu. Táto znížená schopnosť konkurovať zahraničným dovozcom je spôsobené nesprávne nastavenými dotáciami, nedostatočnými technologickými ino-váciami neefektívneho využitia pôdy a nízkej integrácie výrobcov.
Napríklad zelenina a ovocie majú zásadné postavenie vo výžive človeka. Zohrávajú dôležitú dietetickú rolu v potravinovom reťazci a to hneď z niekoľkých dôvodov.
Pravidelná konzumácia pomáha predchádzať civilizačným chorobám a to je jeden z dôvodov prečo je nevyhnutné aby mali domáci spotrebitelia k dispozícii širokú škálu lokálnych a kvalitných produktov. Poľnohospodárstvo patrí k pracovne nároč-ným a nedocenenároč-ným odvetvím s nevyužitým potenciálom pre produkciu s vyššou pridanou hodnotou.
Nad dovážanými potravinami ČR nemá takú kontrolu ako nad lokálnymi – na do-mácom území má ČR pod kontrolou celú vertikálnu produkciu domácich potravín, pozná kvalitu pôdy, stav pesticídov a priemyselných hnojív v pôde , čo sa o doveze-ných potravinách povedať nedá.
Poľnohospodárstvo je dôležité aj z pohľadu potravinovej sebestačnosti, pretože ako poukázali prvé mesiace pandémie, tak napriek všetkej globalizácii trhu môžu na-raz základné potreby chýbať. Potraviny nepatria ku komoditám, ktoré štát či domácnosti dokážu začať vyrábať zo dňa na deň.
Čo sa týka výsledkov dotazníkového šetrenia tak nejednoznačné a neisté odpo-vede a celkovo nízka iniciatíva starostov s tým niečo urobiť, značí o neatraktívnej a
nečasto riešenej téme v súčasnosti. Tak ako spomenul aj jeden starosta, téma bude viac aktuálna o 5-10 rokov, ale otázne je či už nebude neskoro.
Pozitívnym trendom medzi odpoveďami bolo, že si mnohí obyvatelia v obciach pestujú vlastnú zeleninu a ovocie a poniektorí aj chovajú zvieratá. Mnoho občanov, ale už stratilo vzťah k poľnohospodárstvu, preferujú radšej nákupy vo vzdialenejších supermarketoch za nižšie ceny ako lokálne produkty napríklad od susedov.
Nakoľko sa v posledných desiatkach rokov už ľudia rodia do sveta kedy je v našej zemepisnej šírke celoročne väčšinou plné regály potravín , si možno mladšie generá-cie neuvedomujú, že odkiaľ sa tam tie produkty dostali, a že pôda nie je nevyčerpateľná a nesprávnym prístupom môžeme veľmi jednoducho prísť o jej zá-kladné funkcie. Vzťah k pôde ale väčšinou treba budovať od mladého veku, preto považujem osvetu na základných školách za veľmi dôležitú.
Tu sa dostávame k faktu, že ponuka určuje dopyt a ak by sa občania prenastavili a začali by kupovať viac lokálnych produktov, a teda podporovať domácich poľno-hospodárov, tí by vďaka tomu boli schopný navýšiť svoju produkciu. Pokles dopytu po dovezených produktov by automaticky znamenalo pokles ich predaja a na regá-loch by sa uvoľnilo miesto pre lokálne produkty.
Vďaka práce mala autorka možnosť si prečítať či vypočuť rôzne názory a postoje starostov. Akákoľvek iniciatíva ju veľmi tešila a verí, že sa poniektorí prinajmenšom nechajú inšpirovať pánom starostom Špendlíkom a pustia sa do obdobného projektu v prospech svojich občanov.
ZDROJE
ALS Group, 2015. ALS Pesticídy; Akreditované analytické laboratoře In: ALS Czech Republic [online]. 2015 [cit. 30.05.2021]. Dostupné z: https://www.alsglobal.cz/me-dia-cz/pdf/pesticidy-2015.pdf
BADALÍKOVÁ, Barbora, BARTLOVÁ, Jaroslava, 2012. Influence of incorporated or-ganic matter on soil and infiltration. Kapitola v knihe: Soil – School. Gödöllő : Szent Istvan University Press, 2012, s. 293-298. ISBN 978-963-269-299-9.
BADALÍKOVÁ, Barbora, VAŠINKA, Martin, 2019. Vyšší vododržnost půdy po apli-kaci organické hmoty [online]. 06/2019 [cit. 23.05.2021]. Dostupné z:
http://www.cbks.cz/SbornikTrebon2019/Badalikova.pdf
CIHELKOVÁ, Eva, 2005. Světová ekonomika – základní rysy a tendence vývoje.
Praha: Oeconomica. ISBN 80-245-0687-4.
CIHELKOVÁ, Eva et al., 2008. Mezinárodní ekonomie II. Praha: C.H. Beck. ISBN 978-80-7400-054-6.
Český statistický úřad [online]. [cit. 23.01.2021]. Dostupné z:
https://www.czso.cz/csu/czso/zo
DLOUHÁ, Jitka, 2019. Krajinářská studie vybraných lokalit v katastru obce Žele-chovice nad Dřevnicí In: zelechovice.eu [online]. [cit. 15.11.2020]. Dostupné z:
https://www.zelechovice.eu/e_download.php?file=data/editor/218cs_1.pdf&origi-nal=Technick%C3%A1%20zpr%C3%A1va%20%C5%BDelechovice%20n.%20D.%
20%28final%29.pdf
DLOUHÝ, Josef, URBAN, Jiří, 2011. Ekologické zemědělství bez mýtů: Fakta o ekolo-gickém zemědělství a biopotravinách pro média. Olomouc: Česká technologická platforma pro ekologické zemědělství. ISBN 978–80–87371–13–8
DLOUHÝ, Vladimír, 2021. Krátkodobé a sobecké gesto. Proč je s potravinovými kvótami v sázce renomé celé ekonomiky. In: lidovky.cz [online]. 13.04.2021 [cit.
12.06.2021]. Dostupné z: https://www.lidovky.cz/nazory/dlouhy-kratkodobe-a-so-becke-gesto.A210413_150625_ln_nazory_lros
DOLEŽAL, Jan, 2017. Potravinová soběstačnost. In: Agrární komora ČR [online].
[cit. 05.04.2020] Dostupné z: https://docplayer.cz/108196882-Potravinovasobe-stacnost-cr-ing-jan-dolezal-agrarni-komora-ceske-republiky.html
DVORSKÝ, Jan, URBAN, Jiří, 2014. Základy ekologického zemědělství Podle nařízení Rady (ES) č. 834/2007 a nařízení Komise (ES) č. 889/2008 s příklady, 2. vyd. Brno:
Eagri.cz; Ekologické zemědělství, 2009. In: eagri.cz [online]. [cit. 01.06.2021]. Do-stupné z: http://eagri.cz/public/web/mze/zemedelstvi/ekologicke-zemedelstvi/
Eagri.cz: Utužení půdy, 2009. In: eagri.cz [online]. [cit. 01.06.2021]. Dostupné z:
http://eagri.cz/public/web/mze/puda/ochrana-pudy-a-krajiny/degradace-pud/utuzeni-pudy/
Food and Agriculture Organization: Implications of economic policy for food secu-rity: A training manual, 1999. In: fao.org [online]. 04.09.2015 [cit. 01.06.2021]
Dostupné z: http://www.fao.org/3/x3936e/x3936e03.htm
FOURNIER, Arthur, 2011. Soil Erosion: Causes, Processes, and Effects, Environmen-tal Science, Engineering and Technology. New York: Nova Science Publishers, Inc.
ISBN-13: 978-1617611865
FRUHWIRTOVÁ, Eva, SIXTOVÁ, Jana, 2018. Dovážíme to, co si umíme vyrobit sami.
Rekordní dovoz masa kritizuje Zemědělský svaz In: Zemědělský svaz ČR [online].
09.02.2018 [cit. 15.11.2020]. Dostupné z:
09.02.2018 [cit. 15.11.2020]. Dostupné z: