Diplomová práce
Csilla Ballová 2021
Vysoká škola ekonomická v Praze
Fakulta managementu
Katedra spoločenských vied
Podmienky pre zvýšenie
potravinovej sebestačnosti obce
Autor diplomové práce: Bc. Csilla Ballová
Vedoucí diplomové práce: RNDr. Oldřich Syrovátka, CSc.
Rok obhajoby: 2021
„Podmienky pre zvýšenie potravinovej sebestačnosti obce“
som vypracovala samostatne a všetku použitú literatúru a ďalšie pramene som riadne označila a uviedla v priloženom zozname.
V Jindřichově Hradci dňa 27. júna 2021
podpis
ZADÁNÍ DIPLOMOVÉ PRÁCE
Autorka práce: Bc. Csilla Ballová Studijní program: Management
Vedoucí práce: RNDr. Oldřich Syrovátka, CSc.
Název práce:
Podmínky pro zvýšení potravinové soběstačnosti obcí
Jazyková varianta: Čeština
Rámcový obsah:
1. Cílem práce je provést rozbor faktorů, jež by kladně či záporně ovlivnily rozhodování obcí o možnosti vytvořit na svém území zemědělskou farmu, která by poskytovala zemědělské produkty místním obyvatelům. Inspirací je záměr jistého města na Zlín- sku, jež vytvoření takové farmy plánuje v rámci probíhajících komplexních
pozemkových úprav (KoPÚ). Město jednak hodlá využít vlastní pozemky, jednat pro tento záměr získat i ostatní vlastníky půdy, kteří dosud mají uzavřené pachtovní smlouvy s velkou akciovou společností; tyto smlouvy se však musí v souvislosti s KoPÚ změnit. Důvodem je jednak velmi nešetrný způsob akciové společnosti na- kládání s půdou, jednak vysoké ceny dovážených potravin a celková nesoběstačnost.
Předpokládá se, že v rámci hospodaření takové farmy budou uplatněny zásady bio- zemědělství a agrolesnictví, jež přispějí i revitalizaci krajiny a zvýšení její ekologické stability.
Po podrobném seznámení s problematikou, včetně provedení pilotních rozhovorů, bude uskutečněno podrobné šetření mezi obcemi vybraného regionu.
Rozsah práce: 80
Literatura:
1. HAVEL, Petr. Zatím nevyužitá příležitost: Agrolesnické systémy. AGRObase Zpravo- daj [online]. Praha: Agrární komora ČR, 2016, 4, 36-37. [cit. 8.1.2019]. Dostupné také z: http://agrolesnictvi.cz/wp-content/uploads/2016/09/AGRObase2.pdf.
2. MARTINÍK, Antonín. Moderní agrolesnické systémy na orné půdě. Jihomoravské EKOLISTY. Jihomoravský kraj, 2018, 1(15), 5.
3. RAJESHWAR, G. Rao a kol. Agroforestry Opportunities for Enhancing to Climate Change in Rainfed Areas. Hyderabad, India: ICAR – Central Research Institute for Dryland Agriculture. 2018. ISBN 978-93-80883-42-7.
4. SYROVÁTKA, O., ŠÍR, M. a TESAŘ, M., 2002: Změna přístupů ke krajině - pod-
daření. Olomouc: Bioinstitut, 2010. ISBN 978-80-87371-10-7.
6. ULČÁK, Zbyněk. Hospodaření v krajině: vybrané kapitoly. Brno: Masarykova uni- verzita, 2014. ISBN 978-80-210-7649-5.
Datum zadání: únor 2020
Datum odevzdání: červen 2021 Bc. Csilla Ballová
Řešitelka RNDr. Oldřich Syrovátka, CSc.
Vedoucí práce
Ing. Jiří Vopátek, Ph.D.
Vedoucí katedry doc. Ing. Vladislav Bína, Ph.D.
Děkan FMJH VŠE
Název diplomové práce:
Podmienky pre zvýšenie potravinovej sebestačnosti obce Abstrakt:
Cieľom predloženej diplomovej práce je zistiť postoj starostov obcí a miest v Zlín- skom kraji voči problematike nefungujúcej poľnohospodárskej krajiny a dôsledkov jej nesprávneho obrábania. Zámerom je zistiť faktory ovplyvňujúce vlastníkov k súh- lasu/nesúhlasu s prepachtovaním nájomných zmlúv. Sekundárnym cieľom je zistenie vzťahu občanov k pôde, k lokálnym produktom a k poľnohospodárstvu ako takému. V jednej z obcí už prebiehajú projekty a opatrenia voči spomínanej proble- matike a práve táto obec predstavuje vzorovú obec, z ktorej aktivít vychádza praktická časť práca. Práce je taktiež zameraná na vysvetlenie súvislostí medzi pod- porou potravinovej sebestačnosti a spôsobu hospodárenia.
Kľúčové slová:
pôda, poľnohospodárstvo, revitalizácia krajiny, agrolesníctvo, potravinová sebestač- nosť
Poďakovanie:
Touto cestou by som sa chcela poďakovať vedúcemu mojej diplomovej práce, ná- pomocnému a inšpiratívnemu RNDr. Oldřichovi Syrovátkovi, CSc, ktorý mi bol k dispozícií kedykoľvek som ho potrebovala. Som mu veľmi vďačná za všetky rady, pripomienky a správne nasmerovanie počas písania práce. A úprimne som veľmi rada, že som si ako vedúceho diplomovej práce vybrala práve jeho. Rovnako by som sa chcela poďakovať pánovi starostovi Špendlíkovi za jeho čas, pilotný rozhovor, prí- stupy k štúdiám a vzácne informácie, bez ktorých by práca nemohla byť plnohodnotne spracovaná.
Obsah
Úvod ... 15
1 Potravinová sebestačnosť ... 18
1.1 Štruktúra poľnohospodárstva v českej republike ... 18
2 Poľnohospodárstvo ... 24
2.1 Pôda ... 24
2.1.1 Degradácia pôdy... 25
(1) Erózia ... 25
(2) Úbytok organickej hmoty ... 26
(3) Utuženie pôdy ... 27
(4) Povodne a suchá ... 27
(5) Strata biodiverzity ... 28
(6) Kontaminácia pôdy ... 28
2.2 Spôsoby šetrenejšieho hospodárenia... 30
2.2.1 Agrolesníctvo ... 30
2.2.2 Agrolesníctvo v českej republike ... 31
2.2.3 Ekologické poľnohospodárstvo ... 32
2.2.4 Ekologické poľnohospodárstvo v českej republike ... 34
2.3 Pracovné sily v poľnohospodárstve ... 34
2.4 Dotácie ... 36
3 Jednotný trh ... 40
3.1 Zahraničný obchod ... 41
3.2 Import a export potravín ... 42
4 Zhrnutie ... 45
5 Metodika ... 47
5.1 Obmedzenia výskumu ... 49
6 Praktická časť ... 50
6.1 Zlínsky kraj ... 50
6.2 Pilotný rozhovor ... 51
6.3 Vízia obce Želechovic nad Dřevnicí ... 54
6.4 Dotazníkové šetrenie ... 55
6.5 Výsledky z dotazníkové šetrenia ... 56
6.6 Vyjadrenia od starostov a diskusia ... 68
Záver ... 74
Zoznam obrázkov
Obrázok 1- Letecká mapa obce Želechovice nad Dřevnicí v 50tich rokoch ... 51
Obrázok 2 - Letecká mapa obce Želechovice nad Dřevnicí v roku 2021 ... 52
Obrázok 3 - Percentuálny prehľad zodpovedaných dotazníkov ... 55
Zoznam tabuliek
Tabuľka 1- Podiel produkcie českých potravín... 19Tabuľka 2- Spotreba umelých hnojív a účinných látok v pesticídoch na hektár ornej pôdy za rok 2017 ... 29
Tabuľka 3 - Výročná správa SZIF ... 39
Tabuľka 4 - Zoznam obcí s rozšířenou pôsobnosťou ... 48
Tabuľka 5 - Najčastejšie dôvody nezodpovedania dotazníku... 56
Tabuľka 6 - Hodnotenie faktorov ovplyvňujúcich nákupné rozhodovanie ... 68
Zoznam grafov
Graf 1- Pestované plodiny v Českej republike v čase ... 20Graf 2- Vývoj pestovania zeleniny v Českej republike... 21
Graf 3 - Počet zamestnancov v poľnohospodárskom sektore 1921 - 2017 ... 35
Graf 4 - Vekové zloženie pracovníkov v poľnohospodárstve ... 36
Graf 5 - Potravinová sebestačnosť pred vstupom ČR do EÚ a v roku 2015 ... 44
Graf 6 - Počet zamestnancov v poľnohospodárstve v Zlínskom kraji (1993- 2019) ... 50
Graf 7 - Dôležitosť problematiky ... 56
Graf 8 - Záujem o problematiku... 57
Graf 9 - Predpokladaný súhlas so zmenami nájomných zmlúv ... 60
Graf 10 - Povedomie o spôsobe hospodárenia ... 61
Graf 11 - Vplyv informovanosti na rozhodnutie občanov ... 62
Graf 12 - Spokojnosť so zásobovaním rastlinnými a živočíšnymi produktmi ... 63
Graf 13 - Nutnosť vycestovania mimo obce/mesta za nákupom lokálnych potravín ... 64
Graf 14 - Dostupnosť lokálneho ovocia a zeleniny ... 66
Graf 15 - Záujem o pestovanie a predaj lokálneho ovocia a zeleniny ... 67
Zoznam príloh
Príloha 1 - Dotazník ... 85Úvod
Príjem potravín patrí medzi základné fyziologické potreby človeka. Pre súčasných spotrebiteľov sú obchody plných regálov jedla samozrejmosťou, ale nemalo by to tak byť. Obchody sú plné zahraničných produktov, ktoré kým sa dostali do našich rúk častokrát precestovali viac ako bežný obyvateľ Českej republiky. Na importe potra- vín by nebolo nič zlé ak by sa to nedialo na úkor kvalitných lokálnych produktov.
Koncepcia potravinovej sebestačnosti vychádza z faktu, že potraviny nie sú oby- čajnou komoditou , ale naplňujú jednu z najzakladanejších životných potrieb človeka.
Za potravinovo sebestačnú krajinu je potom považovaná zem, ktorá disponuje vý- robným potenciálom, ktorý je schopný pokryť spotrebu potravín pre svojich obyvateľov.
Dôležitosť sebestačnosti nielen v Českej republike (ďalej už len ČR) sa potvrdil v prvej polovici tohto roku kedy kvôli vládnym opatreniam proti šíreniu covid-19 do- šlo k uzatvoreniu štátnych hraníc, čo malo za následky nielen obrovské kolóny ale aj zastavenie importu a exportu potravín dôsledkom čomu došlo k nadmernému ná- rastu cien potravín. Minister Toman pre Hospodárske noviny uviedol, že keď bude ČR menej závislá na dovozoch, ceny sa stabilizujú a nebude dochádzať až k takým výkyvom. Môžu sa objaviť jedine drobné výkyvy keďže sa jedná o otvorený trh.
Práve v dňoch kedy dochádzalo k rozširovaniu koronavírusu vedeli poľnohospo- dári a potravinári najlepšie posúdiť do akej miery bol systém zásobovania importovanými potravinami „rovnomerné a cenovo stále“. V prvých týždňoch sa na domácich dodávateľov prichádzali objednávky vo výške 200 až 300% a po uvoľnení a problémoch s exportom do Ázie boli domáci dodávatelia oslovovaní maloobchod- níkmi s objednávkami vo výške 50tich %. Čo sa týka cien, tak tie sa u dovozu v období nedostatku vyšplhali o sto percent (napr. hydina z Poľska). Po uvoľnení a vzniknu- tému prebytku v danej krajine, ponúkané ceny klesli na 50% od bežných predajných cien, vysvetľuje bývalý prezident Agrárnej komory ČR Zdeněk Jandejsek (parla- mentnelisty.cz, 16.06.2020).
Okrem návrhu nastavenia funkčnosti poľnohospodárstva a agrolesníctva by bolo pridanou hodnotou projektu vytvorenie možnosti bohatšej produkcie a to podľa kva- litnejších, ekologickejších a ekonomickejších štandardov.
Dnes do ČR privážajú potraviny viac ako státisíce kamiónov ročne a ďalšie vozia cez nás potraviny na Slovensko, do Maďarska, Rumunska či Bulharska a do iných krajín, ktoré v minulosti boli potravinovo sebestačné, ale dnes sú potravinovo zá- vislé, rovnako ako my.
Proti ekologickej nestabilite, ktorá spôsobuje výrazné environmentálne, ekono- mické, sociálne a kultúrne straty je jedným z najzásadnejším krokov poctivé zamyslenie nad vlastním vzťahom ku krajine a nad nárokmi, ktoré sú na ňu kladené – tie boli doposiaľ príliš utilitárne a bezohľadné (Syrovátka et al., 2002).
Súčasné svetové potravinové systémy sú neudržateľné a hrozí im globálny tlak.
Celosvetovým trendom je dlhodobo zabezpečiť čo možno najkratšie potravinový re- ťazec, teda čo najviac skrátiť cestu od producenta k spotrebiteľovi. To znamená podporovať produkciu, spracovanie a odbyt potravín priamo v danom regióne, uviedla radkyňa Zlínskeho kraja pre životné prostredie a poľnohospodárstvo Mar- gita Balaštíková.
Inšpiráciou pre tému práce, sú aktivity statoru obce Želechovice nad Dřevnicí, ktorý sa mimo iné rozhodol o revitalizáciu krajiny, prinavrátenie pôvodných funkcií do pôdy a celkovej kvality hospodárenia, ktoré je miestnym družstvom zanedbá- vané. Jednou zo spomínaných aktivít obce je aj oslovenie všetkých vlastníkov pôdy so žiadosťou aby vlastníci ukončili súčasné nájomné zmluvy s družstvom a svoje po- zemky prenajali za výhodnejších podmienok obci, ktorá ich ďalej poskytne drobným domácim hospodárom, ktorý s ňou budú pracovať zodpovednejšie a udržateľnejšie.
Primárnym cieľom práce je zistiť postoj starostov obcí a miest v Zlínskom kraji voči problematike, ktorej sa venuje pán starosta obce Želechovíc nad Dřevnicí a že do akej miery sú starostovia obcí/miest v Zlínskom kraji stotožnený s tou problema- tikou a či sú ochotní sa ňou zaoberať detailnejšie. Projekt by zaistil potravinovú produkciu pre miestnych obyvateľov, podporil by potravinovú sebestačnosť obce, priniesol by nové pracovné miesta a iné prínosy, na ktoré nedostatky poukázala mi- nuloročná pandémia. Tie nedostatky tkveli v obmedzenom importe potravín a následným nárastom cien a nezamestnanosti.
Výstupom práce bude aj rozbor faktorov, ktoré by kladne alebo záporne ovplyvnili rozhodnutie obce sa do takého projektu púšťať. Už len samotné prepachtovanie zmluvy, by prispelo k podpore lokálnej produkcie a celkovej potravinovej sebestač- nosti obce. V rámci prepachtovania zmlúv sa očakáva využitie agrolesníctva, ktoré v revitalizovanej krajine prispieva nielen k ekologickej stabilite, potravinovej sebes- tačnosti ale aj k ekologizácií lokálnej energetiky (Syrovátka, 2020) a bio poľnohospodárstva, pričom obidva typy hospodárenia poskytujú širokú produkciu produktov a vedú k zlepšeniu krajiny.
Dnešná generácia pod päťdesiat rokov v súčasnej spoločnosti sa narodili už do doby, kedy potravín bolo vždy dostatok, nepoznali čo to je hlad a sú presvedčené, že
sťahovať na vidiek. Poľnohospodárstvo prestáva mať podľa nich hlavnú úlohu vý- roby potravín, vidiek má hlavne plniť environmentálne funkciu pre trávenie voľného času ľudí. A tak sa nekontrolovateľne zaberá pôda pre výstavbu satelitných miest, nákupných centier, rekonštruujú sa cesty s kruhovými objazdy, stavajú sa chodníky.
Z poľných ciest sa robia asfaltové cyklotrasy a ako sa dostanú poľnohospodári na pole nikoho veľmi nezaujíma.
Naša krajina vytvorená za stáročia poľnohospodármi je krásna a je jedna z najkraj- ších v Európe. Iste všetci chceme, aby české poľnohospodárstvo bolo prosperujúce a konkurencie schopné, pretože všetky vyspelé štáty také majú a je to základ prospe- rity celej spoločnosti. Len sa musíme naučiť skĺbiť ekonomiku produkcie potravín a pritom udržať kvalitu životného prostredia. Pretože ako hovorí Gomba a Váchová (2013) základným faktorom potravinovej sebestačnosti je kvalitná pôda a finančné zázemie.
A autorka by v predloženej práci rada okrem iného poukázala na pravú pridanú hodnotu poľnohospodárskej pôdy, jej dôležitosť a nenavrátiteľné dopady dlhodo- bým nevhodným hospodárením na nej. Názov práce v sebe síce nesie pojem o potravinovej sebestačnosti, ale to taktiež znamená zvýšenie ekologickej situácie v krajine a zabezpečenie rozmanitosti poľnohospodárskej kultúry. Pri podpore po- travinovej sebestačnosti sa treba zamerať na zvýšenie diverzifikácie poľnohospodárskych činností a celkovej podpory krajiny, ktorá je práve zdrojom produkcie tých poľnohospodárskych výstupov.
1 Potravinová sebestačnosť
Pojem potravinová sebestačnosť sa všeobecne chápe ako rozsah v akom môže kra- jina uspokojiť svoje potravinové potreby z vlastnej domácej produkcie (FAO, 1999), jedná sa vlastne o pomer medzi domácou produkciou a domácou spotrebou danej poľnohospodárskej komory v určitom čase.
Lukášová et al (2014) považuje za potravinovú sebestačnosť situáciu kedy daná krajina dokáže vyprodukovať a zaistiť v akejkoľvek situácii dostatok potravín na ob- živu všetkých svojich obyvateľov. Presné percento sebestačnosti komodít nie je stanovené, ale zaistenie dostatočného množstva potravín je potrebné chápať ako zá- kladnú spoločenskú potrebu.
Doležal (2017) popisuje potravinovú sebestačnosť ako úsilie o vytvorenie vhod- ných podmienok pre produkciu potravín do takej úrovne, aby bola schopná zaistiť potreby obyvateľov krajiny.
Koncepcia potravinovej sebestačnosti vychádza z faktu, že potraviny nie sú oby- čajnou komoditou , ale naplňujú jednu z najzakladanejších životných potrieb človeka.
Za potravinovo sebestačnú krajinu je potom považovaná krajina, ktorá disponuje vý- robným potenciálom, ktorý je schopný pokryť spotrebu potravín pre svojich obyvateľov. Základným faktorom potravinovej sebestačnosti je kvalitná pôda a fi- nančné zázemie.
V ČR sa nedá sebestačnosť merať podielom dovezených potravín do krajiny, ale tým koľko sa v ČR komodity vyrobí v porovnaní s množstvom, koľko sa v ČR spotre- buje (Havel, 2012).
1.1 Štruktúra poľnohospodárstva v českej republike
Dôležitosť potravinovej sebestačnosti v najbližších rokoch porastie priamoúmerne s rastom svetovej populácie. Nie je síce možné dosiahnuť úplnú potravinovú sebes- tačnosť vo všetkých agrárnych produktoch, preto sa sebestačnosť limituje len na tie základné potraviny. V súčasnosti nie je stanovená doporučená miera sebestačnosti v produkcii potravín, ale niekoľko zemí aj vrátane ČR vychádzajú z predpokladu, že znižovanie potravinovej sebestačnosti u základných potravín by v dlhodobej mierke nemali klesnúť pod 80% (Gomba & Váchová, 2013).
ČR patrí ku krajinám s dostatočnými surovinovými zdrojmi, ktoré ale podľa nasle- dujúcich čísiel nie sú efektívne využívané. Bývalý prezident Agrárnej komory Českej republiky Zdeněk Jandejsek pre Zpravodaj Agrobase (Zpravodajství Agrobase,
Tabuľka 1- Podiel produkcie českých potravín
Komodita Podiel výroby v Českej republike (%)
Mlieko 89-90
Drubežie mäso 57-62
Bravčové mäso 36-38
Vajcia 58-62
Petržlen 16
Kapusta 32
Karfiol 25
Uhorky 26
Hlávková kapusta 9
Paradajky 27
Cesnak 10
Jablká 38
Slivky 33
Hrušky 15
Čerešne 18
Broskyne 10
Ríbezle 10
Marhule 31
Egreš 1
Zdroj: Jandejsek, 2020 (vlastné spracovanie)
Ďalej tvrdí, že síce sme v produkcii hovädzieho mäsa sebestační, tak spotreba na oby- vateľa klesla z 23,5 kg v roku 1989 na 7,8 kg v roku 2018 na obyvateľa za rok. Podiel zeleniny ovocia je veľmi nízky a dokonca napr. karfiol podľa oficiálnych štatistik ČR neprodukuje vôbec (agrobase.cz, 02/2020).
V ČR v období od 1999 do roku 2017 sa poľnohospodárska pôda zmenšila o 77 000 hektárov. Hlavným dôvodom týchto zmien boli katastrálne zmeny a erózia.
Na úkor poľnohospodárskej pôdy došlo k nárastu lesných pozemkov o viac ako 37 000 ha a ostatných plôch o približne 31 000 hektárov a vodné plochy sa rozšírili o 7 000 hektárov (Hruška et. al., 2018).
Oproti roku 1920 sa v roku 2019 zožalo 176-krát viac repky a 11-krát viac pšenice.
Naopak ovsa sa zberalo 5krát menej a raže 4krát menej. Z toho je zrejmé, ako sa za posledných takmer 100 rokov výrazne premenilo zameranie slovenského poľnohos- podárstva, hovorí hlavný ekonóm BHS Štěpán Křeček (parlamentnilisty.cz, 21.02.2020).
Graf 1- Pestované plodiny v Českej republike v čase
Zdroj: czso.cz (vlastné spracovanie)
Z grafu č. 1 je zrejmé, že pestovanie zemiakov a žita výrazne klesá a naopak, repka kontinuálne stúpa. V rokoch 1928, kedy repka zamerala najmenší podiel pestova- ných plodín sa pestovala na menej ako 1000 hektároch a dnes je to viac ako 400 000 hektárov. S týmito číslami sa radí po pšenici a krmovinách medzi tretiu napestova- nejšiu plodinu.
Najväčší nárast zo všetkých poľnohospodárskych plodín zaznamenala repka. Jej zber sa sleduje od roku 1920. Vtedy jej bolo zberalo 6 569 ton. Až do roku 1976 sa repky nikdy nezožalo viac ako 100 tisíc ton. Na konci komunistickej éry sa žalo už viac ako 300 tisíc ton. Viac ako 1 milión ton repky bolo prvýkrát nazbieraných v roku 2007. Absolútneho rekordu bolo dosiahnuté v roku 2018, kedy sa zberalo 1 470 769 ton repky, hovorí hlavný ekonóm v spoločnosti BH Securities a.s Ing. Štěpán Křeček, MBA (2020).
V českej republike prevláda nízka potravinová sebestačnosť, čo vyplýva aj z pred- chádzajúcich informácií. Veľkosť ovocných sadov neustále klesá – v priebehu posledných 30 rokoch sa ovocné sady zmenšili o 10 000 hektárov a počíta sa s ďalším poklesom. Spolu s ubúdajúcimi ovocnými sadmi klesá aj samotná produkcia ovocia a celková potravinová bezpečnosť sa znížila na 10-50 % podľa druhu ovocia (Pýcha et.al., 2020).
0 100000 200000 300000 400000 500000 600000 700000 800000 900000 1000000
1928 1938 1948 1958 1968 1978 1988 1998 2008 2018
pšenice žito oves brambory řepka len
Ani zelenina na tom nie je o nič lepšie. Pri nej sa potravinová bezpečnosť znížila z pôvodných 70 % na 30 %. Z uvedených skupín vykazujú najlepšie čísla zemiaky, z ktorých ročne chýba tretina. Ako uvádza Poľnohospodársky zväz Českej republiky tak v prípade zemiakov táto situácia znamená, že v súčasnosti v Českej republiky nie sú žiadne zásoby a trh je zásobovaný len zo zahraničných zemiakov (Pýcha et.al., 2020).
Potravinová sebestačnosť v Českej republike v ovocí a zeleniny dosahuje 25-30 %.
Graf 2 zreteľne ukazuje výrazný pokles o viac ako 24 000 hektárov v pestovaní zele- niny, ku ktorému došlo v roku 2005, po vstupe do európskej únie. Od roku 2005 do súčasnosti sa hodnoty držia kontinuálne na nízkych číslach.
Graf 2- Vývoj pestovania zeleniny v Českej republike
Zdroj: czso.cz (vlastné spracovanie)
Česká vláda v rozvojovej stratégii poľnohospodárstva z roku 2016 si stanovila zníže- nie závislosti na dovoze ovocia a zeleniny a zaviazala sa k väčšej sebestačnosti. Do roku 2030 chce dosiahnuť 75% sebestačnosť (agris.cz; Potravinová soběstačnost v Česku; 2020).
Ako hovorí predseda obchodného družstva CBA Roman Mazák, realita tomu ale neodpovedá. Od vstupu do európskej únie prišla ČR o 10 000 hektárov ovocných sa- dov (Mazák, 2020 pre agris.cz). V prípade hydiny a bravčového mäsa je Česko taktiež nesebestačné a situácia sa len zhoršuje (Zelená zpráva, 2018).
Slová Romana Mazáka potvrdzuje aj správa Najvyššieho kontrolného orgánu (NKÚ), podľa ktorej sa ministerstvu poľnohospodárstva nedarí plniť ciele, ku ktorým
0 5,000 10,000 15,000 20,000 25,000 30,000 35,000 40,000
1980 1990 2000 2005 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
sa v sektore živočíšnej výroby zaviazalo. Stavy hospodárskych zvierat a s tým aj miera sebestačnosti v Českej republike v chove hovädzieho a bravčového mäsa sa podľa NKU ku koncu roku 2017 oproti roku 2015 znížili, aj napriek tomu že v sektore živočíšnej výroby sa dotácie paradoxne zvýšili (bezpecnostpotravin.cz, 2018).
S potravinou sebestačnosťou sú spojené rôzne výhody, v prvom rade ide o zabez- pečenie dostatku kvalitných a zdravých potravín pre obyvateľov Českej republiky.
V druhom rade, sa stále hovorí o uhlíkovej stope a znečisťovanie životného pro- stredia, teda skrátenia uhlíkovej stopy a zníženia znečistenia životného prostredia.
Jednak ide o vyváženosť rastlinnej a živočíšnej výroby, vďaka ktorej dokážeme za- bezpečiť život v pôde, zaistiť absorpciu vody v pôde a život v pôde. No a potom ide o zníženie dopravných emisií. V súčasnosti sa do Českej republiky privážajú potraviny viac ako státisíce kamiónov ročne a ďalšie vozia cez ČR potraviny na Slovensko, do Maďarska, Rumunska či Bulharska a do iných krajín, ktoré v minulosti boli potravi- novo sebestačné, ale dnes sú potravinovo závislé, rovnako ako ČR (parlamentnilisty.cz, 02.06.2020).
Tretím dôležitým dôvodom je zdravie obyvateľov. Je všeobecne známe, že potra- viny majú veľký vplyv na zdravie človeka, preto je potrebné, aby obyvatelia jedli zdravé a kvalitné potraviny. A to ČR dokáže garantovať iba doma vyrobenými potra- vinami, ktoré sú pod prísnou kontrolou inšpekčných orgánov. Prípadom akým bolo nájdenie cestnej soli v potravinách, o antibiotikách v bravčovom a kuracom mäse, o rastových hormónov v hovädzom mäse alebo o používaní zakázaných prípravkov na ošetrenie dovážanej zeleniny a ovocia sa ČR môže vyhnúť. Na lokálne výroby je z kontrolného hľadiska prísna, ale na dovozy si "netrúfa", a tak je výsledkom naprí- klad to, že hovädzie mäso od domáceho výrobcu pozastaví, ale mäso zo zámoria s vyšším obsahom rovnakej látky zostane na pulte a predáva sa českým spotrebiteľom (parlamentnilisty.cz, 02.06.2020).
Štvrtým dôvodom je udržanie života na vidieku a umožnenie lokálnym poľnohos- podárom predávať výrobky doma. V súčasnosti nemá nikto povinnosť diskutovať s lokálnymi dodávateľmi, ak je pre nich cena, ktorú požaduje maloobchod privysoká.
Jednoducho len začne predávať tovar z iných krajín. Ak však bude musieť mať aj ma- loobchod záujem o regionálne domáce kvalitné potraviny, bude to možnosť aj pre tých najmenších výrobcov, aby mohli predávať výrobky v regiónoch. A cieľom je aby sa na český trh dostali výrobky domácich poľnohospodárov. Nezáleží na tom či ma- lých alebo veľkých, dôležité je aby boli domáci, tvrdí Jarmila Dubravská, PhD., členka Evropského hospodářského a socialního výboru (parlamentnilisty.cz, 02.06.2020).
V poslednom rade je nezanedbateľným dôvodom aj ekonomika štátu. Ak totiž bude mať ČR doma poľnohospodárov a potravinárov, tí budú zamestnávať ďalších ľudí, a tým sa bude tvoriť pridaná hodnota na domácom území a finančné pro- striedky zostanú v domácom rozpočte a budú slúžiť pre domáce obyvateľstvo, pre zdravotníctvo, školstvo a pre ďalšie sektory.
2 Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo môžeme definovať ako činnosť, ktorá zaisťuje produkciu potra- vín, krmív alebo aj iných produktov prostredníctvom cielenej produkcie rastlín a chovu zvierat (Vacek, 2012).
Poľnohospodárska produkcia predstavuje hlavný zdroj potravín pre ľudí, ale jej vzácnosť a náročnosť spočíva hlavne v tom, že je sa jedná o činnosť, ktorá je vysoko závislá na prírodných podmienkach. Tento fakt sťažuje nielen samotnú organizáciu práce, ale kladie vysoké nároky na skúsenosti a prispôsobenosť pracovníkov k stále sa meniacim podmienkam.
Poľnohospodárstvo sa zo všetkých podnikových činností prelína s krajinou viac ako akékoľvek iné. Preto je nevyhnutné aby poľnohospodári okrem plnenia základ- nej produkčnej funkcie, ktorou je zabezpečenie potravín pre obyvateľstvo a poľnohospodárskych surovín pre priemysel, aby dbali na dôležitosť ochrany prí- rody a svojou činnosťou neprispievali k znečisťovaniu či zaťažovaniu prírody, ale naopak (Šarapatka, 2010).
2.1 Pôda
Pôda je charakteristickou zložkou krajiny a patrí k neobnoviteľným prírodným zdro- jom. Predstavuje najvrchnejšiu pórovitú vrstvu zemskej kôry, ktorá je zložená zo živých organizmov, minerálnych častíc, odumretých zvyškov a organických látok v rozličnom stupni rozkladu a syntézy a je presiaknutá vodou a vzduchom . Je to kom- plikovaný polyisperzný systém, ktorý sa neustále mení pôsobením vnútorných činiteľov (Skalický, 2004).
K najdôležitejším vlastnostiam patrí jej úrodnosť, ktorá je závislá od množstva vody, vzduchu a živín (Suchá, 2020). Z hľadiska priamej väzby na človeka je funkcia pôdy považovaná za základný článok potravinového reťazca a zároveň médiom pre rast rastlín. Zároveň mikroorganizmy predstavujú nedocenenú zásobáreň genetickej informácie. Pôda má veľmi dôležitú rolu v stabilite ekosystému a zásadne ovplyvňuje bilanciu látok a energií. Pôsobí dokonca aj ako environmentálne pufračné médium, ktoré okrem iného degraduje, zadržiava a za určitých podmienok dokonca uvoľňuje potenciálne rizikové látky. Na základe toho možno považovať pôdny fond jedným z faktorov priamo vytvárajúcich a ovplyvňujúcich životné prostredie udržateľný ži- vot (Sáňka & Materna, 2004).
2.1.1 Degradácia pôdy
Pôda patrí k najcennejších prírodným bohatstvám, základným výrobným prostried- kom v poľnohospodárstve a lesníctve a neobnoviteľným prírodným zdrojom. Pôda je ale v súčasnej dobe veľmi ohrozená rôznymi formami degradačnými faktormi (Mi- nisterstvo zemědělství ČR, 2016).
Pôda, ak sa na nej pracuje podľa zásad vyváženej rastlinnej a živočíšnej výroby svoju úrodnosť zvyšuje. Naopak ak sa na nej nehospodári podľa zásad správnej po- ľnohospodárskej praxe, svoju úrodnosť stráca. Na trvalých trávnych porastoch a na trávnatých porastoch na ornej pôde, kde sa porasty nehnoja hnojom, časom rastú len buriny a rad plôch produkuje obrovské množstvo alergénov, čo pôsobí veľmi nega- tívne na českých obyvateľstvo, zvlášť na citlivé osoby (alergikov) (Jandejsek, 27.10.
2020).
Hospodárenie na poľnohospodárskej pôde zreteľne ovplyvňuje vzhľad krajiny a jej funkcie vrátane zadržiavania vody (Vácha, 2018). Preto by pri hospodárení na pôde malo byt záujem o úrodnosť pôdy a jej ekologické funkcie trvale v popredí (me- chanizeweb.cz, 2004)
V Českej republike bolo vyvrcholením dlhodobo rastúceho vplyvu negatívnych rozsiahle sceľovanie poľnohospodárskych pozemkov, na mnohých miestach ne- vhodne navrhnuté plošné opatrenia vedúce k zlepšeniu úrodnosti pôdy, späté s výrazným obmedzením suchozemských, mokraďných aj vodných ekosystémov a ich funkcií. Závažnú úlohu zohralo navýšenie poľnohospodárskej výroby a jednostranné využívanie pôdy a krajiny, pretrvávajúca dodnes (Syrovátka, 2002).
Medzi degradačné procesy, ktoré predstavujú najväčšie riziko v ohrození pôdy, patrí erózia, úbytok organickej hmoty, utuženie pôdy, povodne a suchá, strata biodi- verzity a kontaminácia pôdy, ktorým sa venujú nasledujúce podkapitoly (Šarapatka, 2014).
(1) Erózia
Podľa Pimentel a Kounang (1998) sa erózia podľa vonkajších vplyvov, ktoré spôso- bujú prenos pôdy delí na vodnú a veternú. Ako už vyplýva z názvov tak hlavnou vonkajšou silou pri vodnej erózií je voda a to hlavne pôsobením dažďových kvapiek a následným odtokom vody. A veterná erózia je zavinená silou vetru.
Normálny priebeh erózie, je z hľadiska ľudskej generácie nespozorovateľná v dl- hodobej mierke pretvára reliéf krajiny. Na rozdiel od klasickej erózie je spozorovateľná zrýchlená erózia, ktorá vedie k poškodeniu, teda degradácii pôdy.
Erózia, či už veterná alebo vodná má značná podiel na degradácii pôdy, znižujú výnosy plodín a majú negatívny vplyv na životné prostredie. Z hľadiska fyzických vlastností pôdy sa mení textúra, štruktúra, infiltračná schopnosť, či pórovitosť.
Z chemických vlastností je to znižovanie pôdnej organickej hmoty či minerálnych ži- vín (Šarapatka, 2014).
Erózia môže spôsobiť zanesenie nádrží, priekopy či iných vodných tokov čo spô- sobí zníženie jej kapacity a s tým spojené vyššie riziko záplav (Holý, 1994). Zanesenie sedimentmi má negatívny vplyv aj na drenážny a odvodňovací systém a to hlavne v prípade nesprávneho prevedenia. Pohybujúca sa masa erodovanej pôdy môže spô- sobiť aj zaplavenie ciest a kontaminovať zásoby pitnej vody nakoľko v masách pôdy putuje naviazané množstvo chemických látok (napríklad pesticídy, herbicídy, hno- jiva) hlavne z poľnohospodárstva (Fournier, 2011).
Vplyvom dlhodobejšie erózie sa môže meniť kvantitatívne a kvalitatívne vlastnosti pôdy. Medzu kvantitatívne zmeny patrí napríklad zmenšovanie hĺbky pôdneho pro- filu a plochy pôdy v dôsledku veľmi intenzívnej erózie. Kvalitatívne zmeny spočívajú v zmene vlastností pôdy a v znížení jej úrodnosti (Novotný et.al., 2017)
(2) Úbytok organickej hmoty
Význam organického hnojenia spočíta v jeho kvalite, množstve a spôsobu zapravenia do pôdy, čo následne pôsobí na chemické, fyzikálne a biologické vlastnosti pôdy a tým aj živinový režim pre potrebu rastlín. Organický materiál sa do pôdy dostáva rôznymi spôsobmi napr. formou hnojenia, zo zbytkov z úrody, slamy či zaorávaním medziplodín alebo prostredníctvom kompostu (Badalíková & Bartlová, 2012).
Organická hmota má pozitívny vplyv na všetky vlastnosti pôdy, predovšetkým ab- sorpčnú schopnosť, využiteľnosť živín, vzdušný a tepelný režim, mikrobiálnu aktivitu apod. (Badalíková & Vašinka, 2019).
Organická hmota v pôde má nenahraditeľný význam. Plní funkciu zásobárne ener- giou a zdrojom živín, taktiež stabilizuje pôdnu štruktúru, ovplyvňuje retenčnú funkciu vody a pufračné schopnosti. A umožňuje proces viazaniu živín v pôde a tým obmedzovať ich stratu vyplavovaním (Wösten et al., 2001).
V českej republike patrí erózia k najčastejšiemu faktory spôsobujúci úbytok orga- nickej hmoty. Medzi ďalšie faktory patria zásahy v podobe vyrúbania lesov, nadmerná závlaha alebo naopak nadmerné vysušenie pôdy, ktoré tiež výrazné zrých- ľuje stratu organickej hmoty (Šarapatka, 2014).
(3) Utuženie pôdy
Utužovanie pôdy vzniká dôsledkom intenzívneho hospodárenia. Jedná sa o zatlačo- vanie pôdy opätovnými prejazdmi traktorov, kombajnov a inou poľnohospodárskou technikou, čo spôsobuje zníženie pórovitosti a priepustnosti pôdy a tým pádom aj pokles úrodnosti (eagri.cz: Utužení půdy, 2009; Šarapatka, 2014).
Popísaný stav je nežiadajúci a nezlučiteľný s udržateľným poľnohospodárstvom.
Spracovávanie pôdy je finančne nákladnejšie, vzniká väčšia náchylnosť k erózií alebo to vedie k zníženému výnosu (Polcar et al., 2021).
Existuje niekoľko spôsobov ako sa dá utužovanie pôdy obmedziť. V prvom rade je nevyhnutná správna štruktúra plodín v osevnom postupe, za ktorým nasleduje opti- málne organické hnojenie a vápnenie pôdy. Pôdu odľahčí aj obmedzenie prejazdov ťažkou poľnohospodárskou technikou, ale kdeže to nie je vždy možné, tak vhodnou alternatívou je aj využívanie vhodnej agrotechniky pri optimálnej vlhkosti za použi- tia floatačných pneumatík (Šarapatka, 2014)
(4) Povodne a suchá
Hospodárenie na poľnohospodárskej pôde značne ovplyvňuje vzhľad krajiny a jej funkcie a to vrátane zadržiavania vody (Vách, 2018). Hlavým nástrojom pred povod- ňami a suchom je optimalizácia kvality pôdy a utvárania krajiny. Ľudstvo je v súčasnej dobe postihnuté povodňami a suchami a to naprieč kontinentmi. A práve tieto prírodné katastrofy, ktoré postihujú krajiny na globálnej aj lokálnej úrovni pri- pomínajú, že produkčná funkcia nie je jedinou funkciou pôdy. Tá plní okrem produkčnej funkcie aj ďalšie. Je tzv. médiom, ktoré vsakuje vodu, zadržiava ju, čistí a udržiava pre rastliny a živočíchy, vrátane človeka. A presne kvôli infiltračným a re- tenčným schopnostiam je schopná nasiaknuť veľké množstvo vody a následne ju postupne uvoľňovať v období kedy je to najviac potrebné – v období sucha. Ľudskou činnosťou boli oslabené tie jej funkcie, pomocou ktorých dokázala čeliť intenzívnym zrážkam, prívalovým dažďom, povodniam či suchu (Hladík et al.,2015).
Nedostatok vody v pôde sa prehlbuje, rastliny nevydávajú čistú vodu vo forme vodnej pare (netranspirujú) a vzduch aj pôda sa prehrievajú. V prehriatom vzduchu sa nachádza veľa vody, ktorá stúpa do určite výšky kde sa ochladzuje; voda následne kondenzujú čím potom vznikajú popoludňajšia búrky z tepla s lokálnymi prívalo- vými dažďami. Povrch pôdy je ale presušení a vode odpudivý – vo da nevsakuje do pôdy a tým vzniká povodeň (Syrovátka et. al., 2002).
Nedostatok vody v krajine je ďalším vážnym problémom, ktorý sa týka poľnohos- podárov. Na jednej strane je všeobecne málo vody, na druhej strane to ale správnym
hospodárením môžete významne ovplyvniť. Snahou je zachovať živočíšnu výrobu aspoň v súčasnom rozmere a zároveň podporiť aj ďalšie citlivé komodity zlepšujúce úrodnosť pôdy, a tým aj jej schopnosť zadržiavať vodu. Jedná sa o ďatelinoviny, stru- koviny, zemiaky, cukrovku, ovocie, zeleninu, chmeľ, ktoré keď spolu s živočíšnou výrobou dostanú v celej vertikále rovnaké podmienky, aké majú na západ od ČR, tak to by veľmi pomohlo pestrosti krajiny a zadržiavaniu vody. Zároveň by sa tým zabez- pečila potravinová bezpečnosť, čo iné opatrenia proti suchu túto pridanú hodnotu nemajú. Je len dôležité, keď nie Brusel, tak aby aspoň českí občania so svojím sedliac- kym rozumom túto súvislosť pre budúce generácie pochopili a podporili (parlamentnilisty.cz, 04.06.2020).
(5) Strata biodiverzity
Biodiverzita alebo teda druhová rozmanitosť je rôznorodosť organizmov na úrovni druhov. Biodiverzita sa meria počtom druhov jednotlivých organizmov na určitom území a v určitom čase. V súvislosti s druhovou rozmanitosťou súvisí aj biodiverzita živočíchov (fauny) alebo rastlín (flóry) (Wilson, 1995).
Rastlinné a živočíšne druhy postupne v dôsledku ľudskej činnosti miznú a jedným z hlavných dôvodov úbytku biodiverzity je znečistenie pôdy, zmena klímy, nadmerný lov či rybolov alebo zmeny vo využívaní pôdy (odlesňovanie, intenzívne monokul- túry, urbanizácia atď.) (europarl.europa.eu, 2020).
V zdravom a fungujúcom ekosystéme rastliny premieňajú energiu zo slnka, bakté- rie a iné živé organizmy rozkladajú organickú hmotu na živiny, ktoré dávajú rastlinám výživnú, zdravú pôdu. Zásadný význam pre rozmnožovanie rastlín majú aj opeľovači, ktorý vďaka tomuto zaisťujú produkciu potravín. K hlavným pohlcova- čom uhlíku patria oceány a rastliny. Na živých organizmoch je závislý aj kolobeh vody. Z toho vyplýva, že biologická rozmanitosť má významnú rolu v boji proti kli- matickým zmenám a znižuje dopady prírodných rizík a poskytuje nám čistý vzduch, pitnú vodu, kvalitnú pôdu a opeľovanie plodín (europarl.europa.eu, 2020).
(6) Kontaminácia pôdy
Za kontamináciu pôdy je považovaný nadmerný obsah nežiaducich prvkov alebo kontaminantov či odpadných látok v pôde, ktoré vedú k nežiadúcim prejavom. Dô- sledky spôsobené kontamináciou sa dajú rozdeliť do niekoľkých stupňov podľa miery kontaminácie. Za počiatočnú kontamináciu je považovaný stav prekročenia prírodne daného obsahu sledovaných prvkov a látok v pôde. Vyššia úroveň kontami- nácie už so sebou môže niesť aj vážnejšie riziká. Ovplyvňuje činnosť organizmov
rozkladu organických látok v pôde na humus, narúšajú pozitívne pôsobenie pôdnych mikroorganizmov na rastliny a tvorbu pôdnych agregátov činnosťou pôdneho mezo- edafonu a podobne. V prípade ak dôjde k prekročeniu hodnôt fytotoxicity pri vybraných rizikových prvkov, hrozí významná redukcia rastu rastlín a taktiež vý- znamný pokles výnosu poľnohospodárskych rastlín (Vácha & Sáňka, 2009).
Kontaminácia pôdy môže mat nežiaduci vplyv aj na kvalitu povrchovej a podzem- nej vody. Preniknutím kontaminantov do podzemnej vody a odnosom kontaminovaných pôdnych častíc do povrchových vôd môžu druhotne spôsobiť aj kontamináciu rybníkov či riečnych dnových sedimentov (Vácha & Sáňka, 2009).
Jedným z hlavných zdrojov znečistenia ekosystému je používanie pesticídov v po- ľnom, lesnom a vodnom hospodárstve, verejnom zdravotníctve a hygiene. Jedná sa hlavne o veľkoplošné postrekovanie polí. Pesticídy síce bojujú proti škodcom plodín a znižujú výskyt burín, čím prispievajú k zlepšeniu výnosov a chránia dostupnosť, kvalitu, spoľahlivosť a cenu plodiny v prospech poľnohospodárov a spotrebiteľov.
Ale ich používanie má aj negatívne dôsledky. Nesprávne použitie pesticídov môže mať za následok riziká pre zdravie a životné prostredie (ALS Group, 2015 a Ulčák, 2014).
Tabuľka 2- Spotreba umelých hnojív a účinných látok v pesticídoch na hektár ornej pôdy za rok 2017
Umelé hnojivá Účinné látky v pesticídoch
kg % kg %
Írsko 511 396 Belgicko 8,088 409
Belgicko 287 222 Taliansko 7,78 393
Veľká Británia 243 188 Španielsko 5,616 283
Holandsko 241 187 Francúzsko 3,892 197
Nemecko 218 169 Nemecko 3,432 174
Francúzsko 151 117 Veľká Británia 2,703 137
Španielsko 151 117 Maďarsko 2,123 107
Česká republika 129 100 Česká republika 1,978 100 Zdroj: akcr.cz (vlastné spracovanie)
Českí poľnohospodári dosahujú výnosy vyššie, ako je priemer Európskej únie (ďa- len ako EÚ), a to pri používaní podpriemerných množstvo umelých hnojív, a to isté platí aj pre pesticídy. Je to zásluha šikovnosti, vzdelanosti lokálnych poľnohospodá- rov, a niektorých jeho ďalších prevádzkových výhod. Je dôležité, aby na túto tabuľku ľudia pamätali, až budú kupovať potraviny. Tie lokálne české sú totiž nielen zaťažené menšou uhlíkovou stopou z hľadiska dopravy, ale aj z hľadiska použitých hnojív (parlamentnilisty.cz, 04.06.2020).
Poľnohospodárska pôda potrebuje okrem spomínaného odborného hnojenia prie- myselnými hnojivami aj dostatok organickej hmoty (humusu), aby držala svoju úrodnosť a zadržiavala vodu. V krajine je dôležitá kvalitná organická hmota v podobe hnojenia aby už nemuselo dôjsť k zníženiu rozmeru živočíšnej výroby. V českej re- publike je ani nie polovičné zaťaženie dobytkom na hektár oproti Nemecku, a to je ohromný rozdiel z pohľadu úrodnosti pôdy a obrovský rozdiel z pohľadu množstva zlepšujúcich krmovín, ktoré v osevnom postupe ČR pestuje. Nejde potom už len o poľnohospodárstve, ale aj o dopady na celú spoločnosť, ktorá chce a do budúcnosti potrebuje krajinu úrodnú a zadržiavajúcu vodu (parlamentnilisty.cz, 04.06.2020).
2.2 Spôsoby šetrenejšieho hospodárenia
2.2.1 Agrolesníctvo
Agrolesníctvo predstavuje spôsob ako hospodáriť na poľnohospodárskej alebo lesnej pôde, a pritom kombinovať pestovanie drevín s niektorou z foriem poľnohos- podárskej produkcie na jednom. Možností, ktoré sa dajú nakombinovať je takmer neobmedzene veľa. Na výber je od pestovania poľných kultúr medzi riadkami línio- vých výsadieb drevín alebo pestovanie zeleniny či chov hydiny v ovocných alebo iných sadoch. Dôležité je hlavne to, že stromy na poľnohospodárskej pôde znižujú riziko veľkých výkyvov počasia a tým pozitívne vplývajú na výnosy. Okrem toho sa produkcia zo stromov môže využívať ako ďalšia forma poľnohospodárskeho podni- kania (ovocie z ovocných stromov na trhový predaj, alebo drevo z ostatných stromov pre drevo spracovávajúci priemysel). Všetko spomenuté sa dá popísať pojmom „di- verzifikácia poľnohospodárskych činností“, čo predstavuje cestu pre minimalizáciu cenových a klimatických rizík v poľnohospodárskom podnikaní (Havel 2016).
Jedná sa o hospodárske odvetvie, ktoré kombinuje lesnú a poľnohospodársku vý- robu, teda stromy a kríky resp. ich úžitok s poľnohospodárskymi produktmi, ktorá zahŕňa rastlinnú aj živočíšnu výrobu. Agrolesníctvo je taktiež vedný odbor, ktorý sa zaoberá výskumom agrolesníckych systémov, ich prínosmi a podstatou ich fungova- nia. Agrolesníctvo je v poslednom rade spojené s určitým spôsobom prístupu človeka k prírode (Martiník, 2020).
Systémy v agrolesníctve spája ochrana pôdy pred eróziou, obmedzená spotreba hnojív kvôli nižšiemu vyplavovanie dusičnanov z ornice a ukladania uhlíku do pôdy.
Ďalej pozitívne vplýva k dobrému hospodáreniu s vodou – pomáha ju zadržiavať v pôde a tým znižuje dopady klimatických zmien. Výrazne podporuje biologickú roz- manitosť (Rajeshwar et al., 2018; Šotolová, 2021).
Podľa Sutuma (1996) agrolesníctvo využíva výhody kombinácii stromov, jedlých kríkov a hospodárskej zvery a ich vzájomného pôsobenia. Používa sa kombinácia po- ľnohospodárskych a lesníckych technológií, čo prispieva k produktívnejšiemu, zdravšiemu a udržateľnejšiemu systému využitia pôdy. Agrolesníctvo tkvie v zámer- nom využívaní stromov, kríkov v rámci poľnohospodárstva a taktiež vo využívaní iných lesných produktov okrem dreva (napr. lesné plody, huby...).
Využívaním agrolesníctva, urastené stromy neobmedzujú rast plodín. Na ex- trémne výkyvy počasia môžu mať práve naopak, pozitívny vplyv. Strom vyťahuje vlahu a živiny z hĺbky a reguluje prúdenie vzduchu (Kotrba, 2018). Stromy majú tak- tiež pozitívny vplyv aj na mikroklímu a pomocou funkčného malého vodnému cyklu sú schopné do krajiny pritiahnuť zrážky a zabraňujú erózii (Martiník, 2019).
2.2.2 Agrolesníctvo v českej republike
Agrolesníctvo v Českej republike je podľa expert Antonína Martiník z Lesnickej a drevárskej fakulty Mendelovej univerzity v Brne v začiatkoch, ale je jednou z mož- ností ako okrem iného zmierniť dopady klimatických zmien na poľnohospodársku krajinu (2019).
Podľa Martiníka (2019) je už z prvých experimentov s agrolesníctvom v Českej republike, zrejmé, že sa zvyšuje biodiverzita a objavuje sa vtáctvo a drobná zver už aj pri čerstvo vysadených stromčekoch.
V Českej republike sú Agrolesnícke systémy zastúpené predovšetkým ako reliktné formy špecifického hospodárenia, či už sa jedná o poľnohospodárske pôdy (napr. pa- sienkové systémy v sadoch v Bielych Karpatoch), líniové výsadby drevín či krajinné prvky z drevín (vetrolamy, remízky atď.) alebo lesné pozemky (Otrubová & Rysová, 2018).
Forma agrolesníctva v podobe vysádzania stromoradia na lánoch polí je v ČR síce v začiatkoch (Martinik, 2019), ale zároveň v krajine nachádzajú napríklad okraje ciest so stromami, ktoré nadväzujú na polia, línie v krajine alebo aleje. Aj tieto formy možno považovať za určitý systém agrolesníctva, ale bez produkčnej funkcie.
Martiník (2019) hovorí, že by jednotlivé obce mohli nájsť v agrolesníctve veľké pozitívum, ale ich najväčšou brzdou je odhliadnuc od neznalosti a s konvenčným po- ľnohospodárstvom nezrovnateľné dotácie, je najväčším problémom prevažujúca nájomná pôda. Príprava na agrolesníctvo a vysadzovanie stromov je časovo náročná investícia a pozemky sú prenajímané častokrát len na niekoľko málo rokov.
Pre české poľnohospodárstvo by bolo agrolesníctvo ideálnym nástrojom na napl- nenie Štátnej poľnohospodárskej politiky, v rámci ktorej sa ČR, že na opatrenia proti
zmene klímy poskytne až 40 % finančných prostriedkov z rozpočtu Ministerstva po- ľnohospodárstva, uviedol predseda Komisie pre životné prostredie AV ČR Radim Šrám (2019).
Zavedenie agrolesníctva do českého poľnohospodárstva by pre krajinu znamenalo pestrosť, estetickosť, ale hlavne trvalú udržateľnosť. Očakáva sa, že sa agrolesníctvo v najbližších rokoch stane jedným z najdôležitejších nástrojov pre adaptáciu krajiny na klimatické zmeny, ochranu krajiny a biodiverzity (Šrám, 2019).
V ČR ale zatiaľ moderné agrolesnícke systémy na orných pôdach skôr víziou ako realitou. V prvom rade za to môže roztrieštená pozemková údržba pôdy, s ktorou je spojený vysoký podiel subjektov hospodáriacich na prenajatej pôde. Ďalej je to nevy- hovujúca alebo teda chýbajúca národná legislatíva, ktorá by bola zameraná na agrolesníctvo, vrátane dotačných programov. A v poslednom rade je k tomu aby ag- rolesníctvo v ČR fungovalo potrebné zvýšiť obecné aj odborné povedomie o možnostiach alternatívnych prístupov k hospodáreniu v krajine (Martiník, 2018).
2.2.3 Ekologické poľnohospodárstvo
Ekologické poľnohospodárstvo predstavuje druh činnosti, ktorej cieľom nie je len uspokojiť potravinové potreby obyvateľov, ale zároveň aj rešpektovať prírodné sú- vislosti. V rámci ekologické poľnohospodárstva sa nepoužívajú minerálne hnojivá, pesticídy či geneticky modifikované organizmy. Namiesto pesticídov a syntetických hnojív sa dodržiavajú správne osevné postupy pravidelnou aplikáciou organických hnojív alebo niektorých mletých minerálov (ALS Group, 2015).
Súčasné industriálne poľnohospodárstvo je závislé na neustálom prístupe vonkaj- ších vstupov a biologické, ekologické problémy a nerovnováhy sú riešené pesticídmi a priemyselnými hnojivami. Toto poľnohospodárstvo je teda závislé na čerpaní ko- nečných zdrojov a z tohto dôvodu nie je považované za udržateľné (Dlouhý & Urban, 2011).
Ako reakcia na problémy spôsobené industriálnym poľnohospodárstvom, vzniklo práve ekologické poľnohospodárstvo, ktoré je založené na morálnej povinnosti a zodpovednosti poľnohospodára prevádzkovať svoju činnosti takým štýlom aby krajina bola harmonickou súčasťou prírody. V rámci ekologického poľnohospodár- stva je zakázané používanie akýchkoľvek umelých hnojív a chemických pesticídov v najvyššom ohľadne na biologické a ekologické aspekty, pričom sa usiluje o využitie predovšetkým lokálnych zdrojov a prírodných podmienok. Taktiež sa vynakladá úsi- lie na vytvorenie rozličnej obytnej kultúrnej krajiny, ktorá je druhovo bohatá, s genetickou pestrosťou v rámci druhu a so zabezpečenými možnosťami pre všetky
živé organizmy. Snaží sa prispôsobiť systém chovu zvierat tak aby bol čo najviac po- dobný ich prirodzenému chovaniu a prirodzeným potrebám. Dbá na trvalé zachovanie prirodzenej úrodnosti pôdy a hospodári s využívaním prírodných zdro- jov do takej miery aby nedochádzalo k negatívnemu ovplyvňovaniu životného prostredia (Dlouhý & Urban, 2011).
"Ekologické poľnohospodárstvo je prirodzený, pôvodný a zároveň vysoko moderný spôsob hospodárenia založený na tisícročnej skúsenosti našich predkov, rešpektu k prí- rode a ohľaduplnosti ku všetkému živému, systém tohto spôsobu hospodárenia upravujú národné i európske pravidlá. Každoročné prísne kontroly, ktoré musia ekolo- gický poľnohospodár podstúpiť, preukazujú, či hospodári podľa týchto pravidiel"
povedal bývalý minister poľnohospodárstva Marián Jurečka (2015).
Ekologické poľnohospodárstvo predstavuje modernú formu poľnohospodárskej výroby, ktorej minulosť siaha až do začiatkov 20.storočia. Vznikla za účelom produk- cie zdravých a kvalitných potravín trvalo udržateľným spôsobom. V rámci ekologického poľnohospodárstva sa využívajú najmodernejšie vedecké poznatky v kombinácií s osvedčenými tradičnými postupmi. Zaraďujú sa sem hlavne postupy zamedzujúce poškodzovanie pôdy a podporujúce bohatú biodiverzitu v krajine.
Okrem toho ekologické poľnohospodárstvo pracuje bez agrochemikálií a geneticky modifikovanými organizmami (GMO). Ekologické poľnohospodárstvo je celosvetovo považované za zásadnú alternatívu poľnohospodárskej výroby do budúcna a je ne- oddeliteľnou súčasťou agrárnej politiky ČR (eagri.cz: Ekologické zemědelství, 2009).
Ak by došlo v Európe k úplnému prechodu na ekologické poľnohospodárstvo, tak sa bude rastúca populácia do roku 2050 stále schopná sa uživiť len biopotravinami, ktoré sú výstupným produktom ekologického poľnohospodárstva. Ukazujú to naj- novšie štúdie nezávislého inštitútu IDDRI pod názvom "Think tank and transparent"
(Urbánková, 2019). Týmto by došlo o 40% zníženie emisií (v porovnaní s rokom 2010), k obnoveniu prírodnej rozmanitosti a ochrane prírodných zdrojov – hlavne kvality vody a pôdy (Procházka, 2019).
„Výsledky novej štúdie vítame, často sa stretávame s argumentom, že ekologické po- ľnohospodárstvo nedokáže zabezpečiť potravinovou bezpečnosť, pretože v porovnaní s konvenčným hospodárením nemá také výnosy. Ukazuje sa však, že za určitých systé- mových zmien ekologické poľnohospodárstvo môže nakŕmiť všetkých Európanov.
Mimo to má ekologické poľnohospodárstvo ďalšie podstatné benefity pro pôdu, krajinu a zdravie človeka. Udržuje prirodzenú prírodnú rozmanitosť v krajine, nepoužíva ché- miu a tím taktiež neohrozuje ani populáciu bezstavovcov,,“ hovorí manažérka PRO- BIO Zväzu ekologických poľnohospodárov Kateřina Urbánková (2019).
Ekologické poľnohospodárstvo má okrem iného aj sociálny rozmer. V ČR prispieva k zvýšeniu zamestnanosti a udržiavaniu obyvateľov hlavne ekonomicky a geogra- ficky okrajových regiónoch. Taktiež má veľký podiel na zachovaní tradičného rázu krajiny a jej atraktivity pre turistiky ruch (eagri.cz: ekologické zemědělství, 2009).
2.2.4 Ekologické poľnohospodárstvo v českej republike
Ekologické poľnohospodárstvo v ČR je charakteristické predovšetkým chovom mä- sového dobytka, kôz, oviec v poľnohospodársky nie tak priaznivých oblastiach.
Uplatnenie na trhu má hlavne mäso, mlieko a mliečne výrobky. Pozitívnou informá- ciou je aj pomalý rast plôch s rastlinnou výrobou. Získanie významnejšiemu podielu na trhu s potravinami vďaka rozšíreniu rastlinnej produkcie na ornej pôde predsta- vuje stále veľkú výzvu pre české ekologické poľnohospodárstvo (Dvorský & Urban, 2014).
ČR patrí už niekoľko rokov ku krajinám v ktorých priemerná veľkosť ekofariem zreteľne prevyšuje európsky priemer, ktorý sa pohybuje okolo 40 ha. Po Slovensku a Veľkej Británii patrí ČR v rámci EÚ s najväčšou priemernou veľkosťou ekofariem.
Priemerná veľkosť ekofarmy v ČR v roku 2018 bolo 117 ha, pričom priemerná vý- mera konvenčnej farmy je 75 ha (Ročenka 2018).
V ekologickom poľnohospodárstve pôsobilo ku koncu roku 2018 celkom 5667 subjektov, čo je nárast o 392 subjektov, teda o 7,4% v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2017. Tento rastúci trend je predpokladaní aj v nasledujúcich rokoch (Ro- čenka 2018).
Nepretržitý rast záujmu o ekologické poľnohospodárstvo a biopotraviny taktiež odzrkadľuje zvyšujúcu sa informovanosť spotrebiteľov o negatívnych vplyvoch sú- časného konvenčného poľnohospodárstva (Dlouhý & Urban, 2011).
2.3 Pracovné sily v poľnohospodárstve
Ekonomická reforma po roku 1989 spôsobila v českom poľnohospodárstve veľké zmeny. Reštitúcia pôdy a poľnohospodárskeho majetku, transformácia kolektívnych foriem hospodárenia, privatizácia pôdy a majetku v prospech vlastníctva štátu a s nimi spojenej ekonomickej váhy odvetvia poľnohospodárstva v hospodárskej štruk- túre ČR a vstup ČR do EU v roku 2004 spôsobili veľké zmeny v podnikateľskej štruktúre poľnohospodárstva. Vplyvom týchto zmien došlo k výraznému poklesu za- mestnanosti v poľnohospodárstve. Za ani nie 20 rokov došlo nielen k poklesu zamestnanosti o viac ako tri štvrtiny, ale došlo aj k zmenám štruktúry zamestnanec- kej sily (zscr.cz, 2010).
K poklesu pracovných síl v poľnohospodárstve prispela aj kolektivizácia, ktorá premenila súkromné poľnohospodárstvo na kolektívne a teda zobrala pôdy proti vôli vlastníkom v prospech družstevných podnikov na území Československa (Jech, 2008).
Okrem počtu poľnohospodárov sa zmeny odzrkadlili aj vo vekovej štruktúre po- ľnohospodárov. Veková štruktúra zamestnancov v poľnohospodárstve zostáva dlhodobo nepriaznivá a predstavuje tak v súčasnosti vážny sociodemografický prob- lém. Prácu v poľnohospodárskom sektore mladí ľudia považujú za neatraktívnu.
Záujem o poľnohospodárstvo z roka na rok klesá. V priebehu desiatich rokov do roku 2017 sa počet zamestnancov, ktorých poľnohospodárstvo priamo živí klesla o 35 000 (ČSÚ).
Graf 3 - Počet zamestnancov v poľnohospodárskom sektore 1921 - 2017
Zdroj: czso.cz (vlastné spracovanie)
Graf 3 zobrazuje enormný pokles zamestnancov v poľnohospodárskom sektore za skoro posledných sto rokov. V roku 2018 to už vyzeralo, že sa počet pracovníkov sta- bilizoval, ale v roku 2019 však podobne ako väčšinovo v posledných dvoch dekádach znova klesol. Podľa tajomníčky Agrárnej komory ČR Gabriely Dlouhé sú na vine aj nižšie mzdy, mladšie ročníky hľadajú inú prácu než ich starý rodičia.
Priemerný plat v poľnohospodárstve sa síce v roku 2019 podľa Zprávy o stavu zemědelství ČR tzv. Zelenej správe (Zelená zpráva, 2019) medziročne zvýšil o zhruba 1800 Kč na 27 200 Kč, ale podľa počtu pracovníkov v tomto odvetví sa stále nejedná o dostatočne motivujúcu finančnú zložku. Mzdy sú dlhodobo pod priemerom a
0 300000 600000 900000 1200000 1500000 1800000 2100000 2400000 2700000 3000000 3300000
1921 1930 1961 1970 1980 1991 2001 2011 2017
vzhľadom k cenám poľnohospodárskych výrobkov a tlakom na tieto ceny vďaka do- vozu za predátorské ceny z okolitých krajinách je zvyšovanie miezd pozvoľné a pomalšie ako v iných odvetviach, dodala tajomníčka agrárnej komory Gabriela Dlo- uhá (zemedelskytydenik.cz, 2020).
Graf 4 - Vekové zloženie pracovníkov v poľnohospodárstve
Zdroj: czso.cz (vlastné spracovanie)
Najviac pracovníkov, a to 41,7 %, je vo veku medzi 45 a 59 rokmi, nasledujú tridsať až štyridsať ročný pracovníci, ktorých je 29,4 %. Vo veku nad 60 rokov bolo pracov- níkov 15,8 %. Podľa tajomníčky Agrárnej komory ČR Gabriely Dlouhé sa v poľnohospodárstve hľadá nová pracovná sila veľmi ťažko, staršie ročníky odchá- dzajú bez náhrad do dôchodku. Navyše sú podľa nej poľnohospodári dlhodobo dehonestovaní, nemajú tak mnohokrát chuť v práci pokračovať.
2.4 Dotácie
Dotácia je finančná podpora vo forme prevedenia zdrojov účtovnej jednotky, pričom tá jednotka musí spĺňať určité stanovené podmienky, ktoré sú väčšinou viazané k jej predmetu činnosti (Valdera, 2008).
„Dotácia je konkrétnym nositeľom strategických opatrení na minimalizáciu negatív- nych dopadov sociálno-ekonomického prostredia na prírodné prostredie v konkrétnych oblastiach, premeny štruktúry výroby, rozvoja multifunkčných aktivít subjektov poľno- hospodárskej pred výroby, zlepšovania sociálnych atribútov, rozvoja indikátorov
Dotácie sú záležitosťou spoločenských, ekonomicko-politických a finančných transfe- rov. Spoločenská záležitosť postihuje sociálne zázemie, zamestnanosť, dopyt po potravinách, službách a vzdelanie“ (Kouřilová et al., 2019).
Sebestačnosť v produkcií potravín neznamená len vypestovanie či spracovanie ta- kého množstva surovín ktoré by boli v prípade nutnosti schopné uživiť. Sebestačnosť v potravinovej produkcii je spojená ale aj s inými oblasťami.
Jediným zdrojom, ktorý je schopný zaistiť dostatok potravín aj budúcim generá- ciám je dostatok kvalitnej pôdy a dostatok vody. Preto si pod sebestačnosťou treba predstaviť hlavne pôdu, ktorá nie je degradovaná pôdnou eróziou, obsahuje dostatok humusu a nie je mechanicky zničená (Pospíšil, 2010).
Druhou oblasťou je tá finančná. Ako tvrdí zahraniční tajomník Asociácie súkrom- ného poľnohospodárstva Českej republiky (ASZ ČR), Michal Pospíšil: „Závislosť na cudzích peniazoch je rovnako riskantná pre „sebestačnosť“ ako čokoľvek iné. Závislosť podnikania na dotáciách je pre existenciu podnikania v poľnohospodárstve zhubná.
Tím nehovorím, zastavte dotácie, ale hovorím, že v dobe nadbytku finančných zdrojov (pozn. škrty zatiaľ nezasiahli poľnohospodárske dotácie EU) je treba využívať „brusel- ské dotácie“ s maximálnou obozretnosťou a perspektívou do budúcnosti“ (Pospíšil, 2010).
Európske dotácie sú ako jeden z významných dôvodov nekonkurencieschopnosti na trhu s potravinami, kritizuje bývalý prezident Agrárnej komory ČR Zdeněk Jan- dejsek. V nákladoch je ČR lacnejšia krajina, ale s dotáciami starej EÚ 14 nemá šancu na trhu uspieť. Dotácie starých krajín EÚ preto neslúžia pre budovanie Spoločnej po- ľnohospodárskej politiky a jednotného trhu, ale tento nesúlad konzervuje stav nových kolónií, vysvetľuje Jandejsek (parlamentnilisty.cz, 16.06.2020)
Je zrejmé, že dotácie sú zo samého princípu nespravodlivé a silne narušujú rovno- váhu trhu, ale je zrejmé, že bez nich to dnes nejde. O tom, kto bude čerpať dotácie, do akej výšky a na aké účely dnes rozhoduje úradník a proti tomuto rozhodnutiu je ťažko hľadať odvolanie. Dotácie sú z verejných zdrojov (sú to ale peniaze občanov ČR, ktoré tvoria rozpočet Únie), a tam by sa zásady právneho štátu dodržiavať mali.
Dnes sa proklamuje, že o všetkom rozhoduje trh a spotrebiteľ, ale v praxi je viditeľné, že to nefunguje, pretože celý systém je pokrivený (parlamentnilisty.cz, 27.5.2020).
Po vstupe do Európskej únie vzrástol v ČR objem poľnohospodárskych dotácií, síce zďaleka nie na úroveň starých krajín, ale vzrástol. Problém je v tom, že vo väčšine nových krajín vrátane ČR tieto dotácie išli na plochu bez ohľadu na to, čo sa z nej produkuje. Navyše poskytnutie pomoci bolo podmienené radom environmentálnych
obmedzení Tieto obmedzenia viedli k tomu, že čím menej pridanej hodnoty sa pro- dukovalo, tak tým jednoduchšie bolo splnenie všetkých podmienok. No a živočíšna výroba patrí do tých zložitejších postupov s vyššou pridanou hodnotou. A česká ži- vočíšna výroba s týmto dotačným hendikepom išla do súťaže na pulty zahraničných reťazcov, ktoré mali k dispozícii aj ďaleko viac podporovaných produktov z krajín svojho pôvodu, a tak logicky začala prehrávať. Nemôže za to poľnohospodár, ale na- stavenie poľnohospodárskej politiky z Európskej únie (parlamentnilisty.cz, 04.06.2020).
V súčasnej dobe je pôda často postihnutá eróziou, stráca vodu a mení sa jej kvalita.
Zmenou pestovanie plodín a zvýšením stavov zvierat sa ale tieto trendy dajú zmeniť.
Ak by boli v ČR podpory na farmu (podnik) ako je to v starých krajinách EÚ, mohla by byť živočíšna výroba podstatne väčšia a pestovali by sa vo veľkom rozsahu kŕmne plodiny ako je ďatelina, lucerna, hrach, bôb a ďalšie plodiny, ktoré pútajú vzdušný dusík. Ten slúži k zaisteniu krmivovej základne. Tým by sa ďalej znížili plochy repky a obilia, ktoré takmer z 50 % ČR vyváža ako surovinu, a s nimi z krajiny odchádza aj nedostatkový fosfor (parlamentnilisty.cz, 28.10.2020).
Naopak sa potom dovážajú potraviny, hlavne mäso a mäsové výrobky s vysokou pridanou hodnotou, ktorá by sa mohla tvoriť aj na území ČR. Tieto kŕmne plodiny v osevných postupoch by vyriešili vo väčšine prípadov eróziu. Neprodukovaním sa nič nevyrieši, ale bez akéhokoľvek prínosu pre štát (zamestnanosť, dane sociálne a zdra- votné, DPH z lokálnych výrobkov atď.) by sa dotácie ako keby vyhodili z okna. To k čomu pán Jandejsek smeruje je udržateľné hospodárenie s pôdou a efektívne vyu- žívanie dotácií na to, aby potraviny boli cenovo dostupné všetkým, aj tým z nižších príjmových skupín (parlamentnilisty.cz, 28.10.2020).
Z prostriedkov získaných z európskych dotácií je v ČR potrebné zvýšiť na maxi- mum peniaze na investície a smerovať ich hlavne do živočíšnej výroby, zavlažovania a produkcie zeleniny, ovocia, zemiakov a pod. Súčasne presadiť ako u prvého piliera vyššie zaťaženie dobytčou jednotkou na hektár (zvýšiť počet chovaných hospodár- skych zvierat) ako podmienku pre investičné dotácie. U bioprodukcie by bolo potrebné posilniť podpory tam, kde výroba dosiahne úroveň aspoň 50 % konvenč- ného poľnohospodárstva (Zpravodajství Agrobase, 03/2020).
V súčasnej dobe je v ČR takmer 32 tisíc žiadateľov o dotácie, ale len 1850 z nich tvorí viac ako 80 % poľnohospodárskej produkcie. Je potrebné podporovať tých hos- podárov, kde dochádza k rastu výroby a súčasne je zaistená údržba krajiny. Ide o tých, ktorí sa starajú o pôdu so starostlivosťou riadneho hospodára (neklesá humus, fosfor, draslík a nezvyšuje sa kyslosť pôdy a pod.). Bezpodmienečne je nutné podpo-
zadržiavajúce technológie, kde sú zapojené medziplodiny a je zaistená trvalo zelená krajina (parlamentnilisty.cz, 16.06. 2020).
Tabuľka 3 - Výročná správa SZIF Rok
Počet žiadateľov o dotácie (farmy, hos-
podárstva)
Výmera obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy v
tis. Ha
Priemer hektá- rov na jedného
žiadateľa
2006 21 186 3 492 164
2007 25 183 3 509 139
2014 30 217 3544 117
2015 29 032 3541 122
2020 30 324 3 529 116
Zdroj: csu.cz (vlastné spracovanie)
Dnešný dotačný systém spôsobuje to, že dochádza k zvyšovaniu registrácii nových malých poľnohospodárov, ktorí žiadajú o dotácie. V roku 2020 bolo žiadateľov o do- tácie na plochu viac ako 30 324 a priemerná výmera na jedno hospodárstvo klesla zo 164 hektárov v roku 2006 na 116 hektárov v roku 2020. Oproti východnej časti Spo- lkovej republiky Nemecko, ktorá mala rovnaké historické podmienky, sa priemerná výmera na jedno hospodárstvo pohybuje na viac ako 200 hektároch poľnohospodár- skej pôdy (parlamentnilisty.cz, 28.10.2020).
Prostredníctvom dotácií by sa mala zabezpečiť suverenitu štátu a znižovanie zá- vislosti na základných potravinách, ktoré si ČR môže lacnejšie vypestovať doma, a tým postupne u týchto u nás bežných potravín zaistiť vyššiu sebestačnosť. Štáty s podobnými podmienkami pestujú a chovajú desaťkrát viac niektorých komodít na hektár poľnohospodárskej pôdy, než je tomu v ČR. Prostredníctvom neporovnateľne vyšších podpôr a dotácií v poľnohospodárskej a potravinárskej výrobe potom likvi- dujú český domáci trh (parlamentnilisty.cz, 16.6. 2020).
Domáci poľnohospodári a odbyt ich výrobkov by mal byť viac podporovaní. Ich ochrana je nesmierne dôležitá. Zo zahraničia by malo do ČR smerovať len toľko po- travín, aby to neobmedzilo domáce české poľnohospodárstvo. Ak sa nechá domáce poľnohospodárstvo nadnárodnými reťazcami zlikvidovať, občania ČR sa stretnú s takým zdražením potravín a budú ich rukojemníkmi do takej miery až im to nebude milé, ale vtedy už bude neskoro. Preto je treba zvyšovanie sebestačnosti uzákoniť, kým je čas, navrhuje Jarošová. Tým by sa vraj vyriešila aj dvojaká kvalita potravín, podporili by sa lokálny výrobcovia a vznik nových pracovných miest, pretože sa jedná o potraviny, ktoré sme schopní si vypestovať a odchovať sami (Jarošová, 2020).
