Nevypĺňanie dotazníkov 16
Náhodné vypĺňanie dotazníkov 12
Spam 9
Sľúbená odpoveď, ale bez odozvy 8 Nedostatok času kvôli zamestnaniu 5
Dovolenka 4
Zdroj: autorka
Najviac starostov na dotazník neodpovedalo z dôvodu, že dotazníky nevypĺňajú a rada z nich ich automaticky len vymaže bez prečítania. Druhá najčastejšia skupina vypĺňa prijaté dotazníky náhodne z dôvodu nedostatočných časových možností a tiež sa mnohých prípadoch stáva, že si všetky dotazníky ani neprečítajú. Časť z nich považuje dotazníky za nevyžiadanú poštu (spam) a automaticky ich vymazávajú. Po-čas telefonátu autorke ôsmy starostovia sľúbili, že sa na dotazník pozrú a zodpovedajú ho, ale bohužiaľ autorka odpoveď nedostala. Piati náhodný starosto-via pracujú na pozícií starostu popri zamestnaný a na dotazníky nemajú čas, citujem jedného z nich: „inak by na obecnom úrade museli aj spať“. Najmenšia skupina o troch starostov bola zastihnutá na dovolenke a teda dôvod nezodpovedaného do-tazníku bola neprítomnosť v práci.
6.5 Výsledky z dotazníkové šetrenia
Graf 7 - Dôležitosť problematiky
Zdroj: autorka 75%
25%
áno nie
Z dotazníkového šetrenia vyplynulo, že z 87 respondentov považuje túto problema-tiku za dôležitú 75% (66 respondentov) a 25% (21 respondentov) sa vyjadrilo s opačným názorom. Pridávam komentár jedného z respondentov, ktorý z osobného pohľadu považujú danú problematiku za dôležitú: „jedná sa o dobrú vec, ale je ťažko uskutočniteľná“.
Graf 8 - Záujem o problematiku
Zdroj: autorka
Aj napriek tomu, že 75 % starostov považuje problematiku za dôležitú, iba 41 % (36 starostov) by malo záujem sa danou problematikou zaoberať detailnejšie. Svoj záu-jem odôvodňovali rôzne, jeden napísal, že od detstva sa venuje záhradkárčeniu, vinárčeniu, poľnohospodárstvu a ekologickej problematike (absolvent VŠ zemědel-ské v Brne, dnes Mendelova univerzita Brno) a osobne si myslí, že pestovať poľnohospodárske komodity a z nich vyrábať miestne produkty je tá najlepšia cesta ako udržať rovnováhu medzi poľnohospodárstvom prírodnou. Znamená to aj zdrav-šie životné prostredie nie len pre obyvateľov obce, vyššiu kvalitu potravín, podporu miestnych poľnohospodárov ale aj snahu zabrániť úbytku a znehodnocovania po-ľnohospodárskej pôdy a tým zabrániť znetvoreniu krajiny. Vie, že toto hospodárenie môže pomôcť predovšetkým krajine, ale myslí si že to môže navrátiť užívateľa pôdy ku vzťahu k pôde, ktorý sme za minulé obdobie stratili. Na druhú stranu si pán sta-rosta myslí, že veľké poľnohospodárske celky budú robiť vždy určité komplikácie a nemyslí si, že je naša spoločnosť vyzretá na veľké kompromisy. Spôsob hospodárenia v krajine je úplný základ pre zdravie či devastáciu životného prostredia. Prostredie, ktoré priamo tvorí, ovplyvňuje a obklopuje oblasť, kde je tá daná dedina. Od toho sa odvíja aj zdravie ľudí v nej žijúcich. Pretože predstavitelia družstva si myslia, že budú
41%
59%
áno nie
obci diktovať podmienky (nemôžu slobodne ťahať drevo z obecného lesa, rozbiehajú im účelové komunikácie ťažkou technikou a znečisťujú miestne komunikácie, búria sa proti rozdeľovanie pastvín...). Predpokladá, že táto otázka bude veľmi aktuálna za 5 až 10 rokov, vzhľadom na vývoj spoločnosť však rovno podotýka, že vie, že nie je ľahké vydať sa týmto smerom, už skúšali aplikovať protierózne opatrenia a pod. A vždy to tvrdo narazilo na odpor vlastníkov, ktorý potom so strachom, aby im po-zemky nezostali ľadom ustúpili.
V ďalšej obci sa danou problematikou zaoberajú už dlhšiu dobu. Čo sa týka zelene tak v tejto obci už boli investoval nemalé finančné prostriedky cca 7 miliónov korún- v súčasnosti obnovujú po 50 rokoch obecné sady kde budú občania mať možnosť zberu miestnych odrôd.
Medzi odpoveďami sa objavil aj názor, že je to zaujímavé poňatie možnosti ovplyv-niť život v obci. Celkom rád by pán starosta vedel do akej miery je možné takto
"bojovať" s veľkodružstvami, ktoré sledujú výhradne svoj ekonomický záujem. Čo možno v tej veci podniknúť, aké úskalia to prináša, na čo si dať pozor atď.
Štyria starosti sa vyjadrili, že majú s družstvami zlú skúsenosť a že by sa tejto problematike chceli venovať hlavne kvôli tomu ako poľnohospodári hospodária s pôdou. Následkom je erózia a pôda nasýtená chemikáliami.
Jeden respondent povedal, že by mal záujem sa viac venovať tejto problematike zo zvedavosti, druhý zase v záujme obce a v prospech občanov. Tretí by to urobil z možnosti ovplyvniť hospodárenie a využitia územia pre zadržiavanie vody v kra-jine a kvôli erózií pôdy.
Z väčšiny správ ale vyplýva, že šetrné hospodárenie v krajine a sebestačnosť sú zásadné veci pre udržateľný rozvoj. A dlhodobo udržateľné obhospodarovanie kra-jiny je jedna z mála vecí, ktoré majú veľký a podstatný význam pre budúci život v daných územiach - pre ľudí, zvieratá a rastlín dohromady.
Toto boli iniciatívni starostovia, alebo aspoň tí, ktorí túto myšlienku zvažujú. Zvyš-ných 59 % (51 starostov) sa vyjadrilo záporne. A jedným z dôvodov bola veľkosť obce – v jednotkových obciach, kde všetku agendu robí starosta a účtovníčka časovo nie je reálne. Viac krát sa opakovala aj odpoveď, že tieto aktivity nie sú úlohou pre obecný úrad a obec by nemali nahrádzať poľnohospodárov. Obce majú väčšinou iné starosti a na podnikanie v poľnohospodárstve sú určené družstvá a nie obce. Poten-ciálny problém predstavujú nedostatočné kapacity a tým aj nereálnosť realizácie.
Prípadne musí obec financie z rozpočtu využiť na iné potrebné investície.
Ďalší zo starostov tvrdí, že táto problematika je celkom zaujímavá, ale ťažko by hľadal čas na organizovanie zaistenia tohto procesu (zabezpečiť výpoveď existujú-cemu nájomcovi, presvedčiť vlastníkov, aby pôdu prenajali niekomu inému, nájsť niekoho iného, garantovať vlastníkom, že nový nájomca bude hospodáriť lepšie) a tiež v súčasnej dobe značné množstvo pôdy v obci postupne skúpil majiteľ miestneho poľnohospodárskeho družstva.
Sú ale aj takí, ktorí sú s hospodárením poľnohospodárskej spoločnosti spokojní a piati starostovia prízvukovali, že práve z tohto dôvodu, nemajú najmenší dôvod ku zmene. A že pokiaľ hospodári v ich regióne družstvo tak je o krajinu vrátane výroby mlieka patrične postarané. V jednom z miest majú dvoch súkromne hospodáriacich poľnohospodárov, ktorý pozemky používajú ako pastviny a okolitú pôdu obhospo-daruje družstvo ekologicky.
Ďalší štyria starostovia sa zhodli, že v ich obci hospodária len súkromní poľnohos-podári a väčšina z nich je ekologická. S ich prácou sú spokojní. V jednej z obcí pozemky obhospodaruje miestny poľnohospodár, ktorý funguje ako ekofarma, a tiež je s ním obec spokojná. Nájdu sa aj malé obce, v ktorých má každý svoj kúsok políčka alebo lesa, na ktorom hospodári každý sám. A existujú aj obce, ktoré podporujú obecné sady a ich výsadbu kvôli občanom.
Väčšie mestá, plné rôznych záujmových skupín vidia túto iniciatívu nereálne – len v rovine teórie a v praxi si to nevedia predstaviť.
Poslednou kategóriou sú obce, ktoré sú limitované kvalitou pôdy. Majú v katastri vysoké percento (60 %) lesov a minimum ornej pôdy. A vo väčšine katastri je teda nevhodná pôda pre pestovanie prevažne zeleniny a ovocia.
Túto otázku autorka uzatvára vyjadrením od jednej zo starostiek obce, ktorá má problémy s novými majiteľmi lesov - noví majitelia, ktorí lesy zdedia od rodičov, lesy predajú spoločnostiam, spoločnosti ich vyťažia a pozemok prevedú na bezdomovcov, drží sa príslovia, po nás potopa, ktoré vyjadruje bezohľadný, krátkozraký vzťah k budúcnosti (dvojka.rozhlas.cz). Cez všetky prosby sa obec dozvie o predajoch lesov, až sú vyťažené. Za 15 rokov čo je starostka vo funkcií, sa jej podarilo zachrániť iba jednu parcelu. Keď zisťovala, prečo pozemok neponúknu obci, tak predávajúci ne-chcú, aby sa po obci rozkríklo, koľko za transakciu dostali peňazí. Tak obec kapitulovala.
Aký je podľa Vás percentuálny odhad obyvateľov, ktorí by súhlasili so zmenami nájomných zmlúv v prospech obce/mesta?
Graf 9 - Predpokladaný súhlas so zmenami nájomných zmlúv
Zdroj: autorka
Mnoho starostov malo problém s percentuálnym odhadom obyvateľov ich obce, ktorí by súhlasili so zmenami nájomných zmlúv v prospech obce. Priemerne odhadli svojich obyvateľov na 15%, ale v škále sa vyskytli výrazne odlišné odhady od 2-5%
do 70-90 %. Jedna zo starostiek je presvedčená, že ak by ponúkla majiteľov pôdy výhodnejšiu cenu tak by s tým súhlasilo tak 90 % jej obyvateľov.
Niektorí zo starostov inak za problém považujú malú informovanosť majiteľov pôdy jednak o možnostiach ochrany pôdy a o tom ako ju poľnohospodári devastujú a na druhej strane ekonomický profit. Z poznámok od starostov k tejto otázke, vy-plýva, že sa mnoho z nich zhoduje na fakte, že veľkú rolu hrá ponúkaná cena nájmu.
Čím väčšia cena, tým väčší záujem. Nízky záujem potvrdzuje aj osobná skúsenosť ďalšieho zo starostov, ktorý vedel o súkromnom poľnohospodárovi z vedľajšej de-diny, ktorý obchádzal s vlastníkov a žiadal ich aby odišli od družstva a dali mu pôdu do užívania. Len s veľkými ťažkosťami sa mu podarilo zohnať 2 v okolitých štyroch obciach.
Na druhej strane prikladám názor od ďalšieho starostu, ktorý predpokladá, že z tých majiteľov, ktorí nie sú poľnohospodári a vlastnia poľnohospodársku pôdu by to bolo tak 70%. Starosta vychádza z poznatkov valných zhromaždení poľovníckeho spolku, kde majitelia nesúhlasili s prenájmom poľovníckych pozemkov súkromnému
15%
85%
áno nie
spolok. Avšak takéto rozhodovanie sa bude pravdepodobne čoskoro meniť, pretože sa pripravuje zákon, ktorý úplne nelogicky povoľuje vznik menších poľovných reví-rov. Inými slovami, keď to nejde podplatiť peniazmi, pretlačia mocnári takú zmenu zákonu, ktorá im umožni aspoň uštipovať a tým zničiť dobrovoľnú konkurenciu.
Myslíte, že majú obyvatelia povedomie o spôsobe hospodárenia na poľnohospodárskych pozemkoch, ktoré vlastnia a prenajímajú družstvám prípadne iným subjektom?
Graf 10 - Povedomie o spôsobe hospodárenia
Zdroj: autorka
Z 87 získaných dotazníkov vyplynulo, že 51 % (45) starostov si myslí, že ich obyva-telia majú povedomie o spôsobe hospodárenia. U niektorých to bol len typ, iní si boli istejší. Napríklad pri malej obci, ktorá má miestnu Ekofarmu si bol starosta istý. Rov-nako ako pri ďalšej menšej obci, v ktorej podľa slov starostu občania buď pracujú v družstve, alebo majú v družstve zamestnaného nejakého rodinného príslušníka takže povedomie o spôsoboch hospodárenia majú z prvej ruky. V inej obci sa obyva-telia denno-denne pohybujú v okolí obce, kde sú pozemky obrábané, takže tí majú tiež vidia na vlastné oči sa s pôdou deje.
Často opakujúcim sa názorom bol aj ten, že obyvatelia síce majú povedomie o spô-sobe hospodárenia, ale nezaujíma ich alebo im nevadí. Tento názor vraj prevláda hlavne u mladých ľudí. Podľa slov jedného zo starostov potrebujú obyvatelia impulz a ukázať to, že sa to dá urobiť aj inak – lepšie a šetrnejšie. Ľudia sa o to častokrát zaujímajú len v prípade ak žijú v oblasti kde pozemky prenajímajú. Ak je ich pôda
51%
49%
áno nie
mimo ich bydliska, tak ich to veľmi nezvykne zaujímať. Ale podľa slov starostov si v prípade záujmu majú obyvatelia možnosť si to veľmi jednoducho zistiť.
49 % (42) starostov predpokladá, že ich občania povedomie o spôsobe hospodá-renia nemajú. Píšu, že pokiaľ niekto aj záujem má tak je veľmi malý a rada vlastníkov pozemkoch totiž v obci ani nežije a jediné čo vedia je že im raz ročne príde od druž-stva nájomné, iný sú len radi, že je konečne posekaná tráva. Sú radi, že sa nemusia o nič starať a je pre nich dôležitá len výška nájomného. Nezaujímajú sa ani o vedenie spoločnosti a o spôsobe nakladania s ich majetkom. Tento spôsob je pre nich jedno-duchší a zaužívaný. Bohužiaľ to sú tie pretrhnuté väzby k pôde za socializmu ale aj táto pohodlná doba, tvrdia starostovia.
Jeden zo starostov si myslí, že to obyvateľov veľmi nezaujíma, berú to ako fakt, že je dnes trend taký a čo prináša ich netrápi. Nevidia eróziu vďaka nevhodným plodi-nám a pod. Neriešia následky, vidia to ako jedinú cestu, ako sa niekto postará o hospodárenie na ich pozemku (to je tiež argument družstiev, ktoré hospodária na drvivej väčšine pozemkov). Nezáujem u obyvateľov potvrdzuje aj ďalší starosta, ktorý tvrdí, že podľa jeho názoru nemajú absolútne žiadny prehlaď a aj v médiách je to nezaujímavá téma takže ich ani nemá čo motivovať.
Myslíte, že by väčšia informovanosť obyvateľstva o spôsobe hospodárenia a vplyvu hospo-dárenia na fungovanie poľnohospodárskej krajiny navýšila počet vlastníkov pôdy, ktorý by súhlasili so zmenami nájomných zmlúv v prospech obce/mesta?
Graf 11 - Vplyv informovanosti na rozhodnutie občanov
43%
77%
áno nie
43 % (37) starostov si myslí, že by informovanosť mohla prispieť k navýšeniu per-centuálneho množstva obyvateľov, ktorý by súhlasili so zmenami nájomných zmlúv, alebo by aspoň začali nad zmenami uvažovať.
Jeden zo starostov vidí reálny príklad s viditeľným výsledkom (to je najlepšie). Po-tom je dôležitý konkrétny a stabilný hospodár, ktorý niečo len neskúša, ale udržiava daný trend, inak by pre vlastníkov táto "riskantná" zmena nemala zmysel. Ďalší zo starostov pridáva svoj postreh, že by mohli pomôcť osvety aj na základných školách a konkrétne vedecké dôkazy a rozbory pôdy, ktorými by obec mohla argumentovať.
77 % (50) starostov, ktorý predpokladajú, že by ani informovanosť nepomohla tvrdia, že osveta je síce veľmi dôležitá potrebná, ale v momentálnom vnímaní využi-tia pôdy zo strany jej vlastníkov si nemyslia, že by akákoľvek informovanosť pomohla. U tých vlastníkov čo v obci žijú možno áno, u tých žijúcich mimo obce sú viac skeptický. Bohužiaľ sú na prvom mieste peniaze.
Skupina starostov sa o edukácia snaží všetkými smermi, ich poľnohospodári pri-stupujú ku krajine relatívne šetrne, ale tvrdia, že záujem o krajinu a spôsoby hospodárenia je pozvoľný proces, ktorý musí začať v školách, v súčasnej dobe sme len niekde veľmi na začiatku.
Sú podľa Vás obyvatelia spokojní so zásobovaním obce/mesta so živočíšnymi a rastlinnými produktmi?
Graf 12 - Spokojnosť so zásobovaním rastlinnými a živočíšnymi produktmi
Zdroj: autorka
52%
48%
áno nie
52 % (45) starostov si myslí, že sú ich obyvatelia spokojný so zásobovaním obce so živočíšnymi a rastlinnými produktmi. Ak potrebujú väčší výber zájdu do väčšieho mesta. Obec s Ekofarmou ponúka občanom hovädzie mäso v bio kvalite. Predajne potravín v obci ponúkajú okrem bežného sortimentu aj regionálne potraviny z blíz-keho okolia.
Síce je v menších dedinách väčšinou len jeden obchod, občania si napospol zele-ninu aj ovocie pestujú sami a skoro v každom dome sú sliepky a niektorí chovajú aj hydinu, kravy a ošípané a na stráňach sa pasú stáda oviec. Dokonca si niektorí pečú aj chleba a pečivo a ponúkajú ho za menší poplatok občanom. Obyvatelia sa podľa starostov nesťažujú, sú zvyknutí si nejakú tú zeleninu či zemiaky vypestovať sami na záhradkách, prípadne si niektorí chovajú doma aj prasa (tých je dnes už ale mini-mum). Inak samozrejme dominuje všeobecný trend kúpiť si v akcii v supermarkete.
Rada starostov predpokladá, že pokiaľ budú fungovať obchodné reťazce a ich nízke ceny, tak obyvatelia nebudú mať dôvod sa sťažovať.
48 % (42) starostov si ale myslí, že ich obyvatelia sú z veľkej väčšiny so zásobova-ním potraviny nespokojný a uvítali by viac lokálnych produktov a zeleninu „priamo z poľa“. Mnoho občanov cestuje za nákupmi do mesta nakoľko v malých obciach je prevažne iba tá jedna predajňa potravín, kde sa dajú kúpiť len základné potraviny.
Občas do týchto obcí prídu súkromný predajcovia, ale obyvatelia by určite privítali zlepšenie, záujem o možnosti zakúpenia domácich potravín by tam určite bol.
Je nutné, aby obyvateľstvo vycestovalo mimo obce/mesta za účelom nákupu lokálnych po-travín, ktoré by sa dali vyprodukovať aj na území obce/mesta?
Graf 13 - Nutnosť vycestovania mimo obce/mesta za nákupom lokálnych potravín
61%
39%
áno nie
61 % (53) starostov tvrdí, že ich obyvatelia musia vycestovať za lokálnymi produk-tmi mimo obce/mesta. Občas do niektorých obcí jazdí pojazdná predajňa s lokálnymi potravinami, ktorú občania radi využívajú. V niektorých prípadoch za to môže neú-rodná pôda, ktorá je veľmi náročná na pestovanie plodín. V jednej z obcí je hlavným dôvodom neschopnosť vyprodukovať potraviny v dostatočnom množstve.
Starostovia taktiež zastávajú názor, že ponuka v supermarketoch sa nedá nahra-diť potravinami vypestovanými doma. Mnoho obyvateľov už skončilo so záhradkárčením nakoľko sa im to nevyplatilo.
Obce v blízkosti krajských miest, sa spoliehajú, že v prípade potreby sa im podarí nakúpiť všetko potrebné práve tam. Lokálne kvalitné potraviny nie sú nejak zvlášť v obciach zastúpené, ale aj napriek tomu sa v okolí nájdu – ale za špeciálnou predaj-nou lokálnych špecialít už je treba vycestovať do mies vzdialených 8-10 km.
U obcí v hornatejších oblastiach s menej úrodnou pôdou a s malými výmerami po-ľnohospodárskych pozemkov, prichádza do úvahy predovšetkým chov dobytku na mäso a mlieko a tento typ hospodárenia u nich funguje. Vyskytol sa aj názor, že nie je záujem o prácu na poliach, preto v podstate ani nie je z čoho potom tie lokálne pro-dukty vyrábať. Miestnych poľnohospodárov ani nie je toľko aby zvládli dopyt od celej obce, preto sa ani neprezentujú.
39 % (34) starostov odpovedalo, že ich obyvatelia nemusia vycestovať mimo obec kvôli nákupu lokálnych produktov. V niektorých obciach sa lokálne produkty od miestnych podnikateľov a drobných producentov ponúkajú vo väčšej či menšej miere vo všetkých predajniach potravín. V mestách sa konajú sezónne hospodárske trhy, kde je možný nákup lokálnych potravín, tiež sú tam výdajné okienka pre nákupy od farmárov.
Dá sa v obci/meste zakúpiť lokálne ovocie a zelenina?
Graf 14 - Dostupnosť lokálneho ovocia a zeleniny
Zdroj: autorka
41 % (36) starostov tvrdí, že sa v ich obcí dá zakúpiť lokálne ovocie a zelenina. Ob-čania jazdia mimo obce nakupovať len to čo potrebujú ako je drogéria, ošatenia obuv.
Okrem toho má väčšina ľudí vlastné políčka, záhradu alebo sad kde si nejakú tú zele-ninu či ovocie pestujú sami. V jednej obci dokonca funguje aj malo poľnohospodár, ktorý vyrába syr a má stálych zákazníkov, takže svoju produkciu predá im.
Na druhej strane, podľa vyjadrení starostov, 59 % (51) obcí túto možnosť nemá, aspoň teda nie pravidelne. V týchto obciach miestny predajcovia nie sú, obyvatelia si ovocie a zeleninu pestujú na záhradkách, prípadne časť nakúpia v miestnej predajni.
Väčší výber je samozrejme na farmárskych trhoch, prípadne v obchodných re-ťazcoch. V ojedinelých prípadoch sa stáva, že sa v rámci susedských vzťahov predávajú lokálne produkty, ale nedeje sa to masívne. A potom sú tam obce v horna-tých a menej úrodných oblastiach, kde je komerčné pestovanie ovocia a zeleniny naozaj zložité. Lokálna ponuka ovocia a zeleniny je obmedzene dostupná v okruhu cca 15 km od obce.
41%
59%
ano nie
Myslíte, že by obyvatelia obce /mesta uvítali ak by obec/mesto pestovalo a predávalo lo-kálne ovocie a zeleninu?
Graf 15 - Záujem o pestovanie a predaj lokálneho ovocia a zeleniny
Zdroj: autorka
43 % (38) starostov si myslí, že by ich obyvatelia uvítali ak by obec alebo mesto pes-tovalo a predávalo lokálne ovocie a zeleninu. Problém vidia, ale v tom, že to nie je
43 % (38) starostov si myslí, že by ich obyvatelia uvítali ak by obec alebo mesto pes-tovalo a predávalo lokálne ovocie a zeleninu. Problém vidia, ale v tom, že to nie je