Umelé hnojivá Účinné látky v pesticídoch
kg % kg %
Českí poľnohospodári dosahujú výnosy vyššie, ako je priemer Európskej únie (ďa-len ako EÚ), a to pri používaní podpriemerných množstvo umelých hnojív, a to isté platí aj pre pesticídy. Je to zásluha šikovnosti, vzdelanosti lokálnych poľnohospodá-rov, a niektorých jeho ďalších prevádzkových výhod. Je dôležité, aby na túto tabuľku ľudia pamätali, až budú kupovať potraviny. Tie lokálne české sú totiž nielen zaťažené menšou uhlíkovou stopou z hľadiska dopravy, ale aj z hľadiska použitých hnojív (parlamentnilisty.cz, 04.06.2020).
Poľnohospodárska pôda potrebuje okrem spomínaného odborného hnojenia prie-myselnými hnojivami aj dostatok organickej hmoty (humusu), aby držala svoju úrodnosť a zadržiavala vodu. V krajine je dôležitá kvalitná organická hmota v podobe hnojenia aby už nemuselo dôjsť k zníženiu rozmeru živočíšnej výroby. V českej re-publike je ani nie polovičné zaťaženie dobytkom na hektár oproti Nemecku, a to je ohromný rozdiel z pohľadu úrodnosti pôdy a obrovský rozdiel z pohľadu množstva zlepšujúcich krmovín, ktoré v osevnom postupe ČR pestuje. Nejde potom už len o poľnohospodárstve, ale aj o dopady na celú spoločnosť, ktorá chce a do budúcnosti potrebuje krajinu úrodnú a zadržiavajúcu vodu (parlamentnilisty.cz, 04.06.2020).
2.2 Spôsoby šetrenejšieho hospodárenia
2.2.1 Agrolesníctvo
Agrolesníctvo predstavuje spôsob ako hospodáriť na poľnohospodárskej alebo lesnej pôde, a pritom kombinovať pestovanie drevín s niektorou z foriem poľnohos-podárskej produkcie na jednom. Možností, ktoré sa dajú nakombinovať je takmer neobmedzene veľa. Na výber je od pestovania poľných kultúr medzi riadkami línio-vých výsadieb drevín alebo pestovanie zeleniny či chov hydiny v ovocných alebo iných sadoch. Dôležité je hlavne to, že stromy na poľnohospodárskej pôde znižujú riziko veľkých výkyvov počasia a tým pozitívne vplývajú na výnosy. Okrem toho sa produkcia zo stromov môže využívať ako ďalšia forma poľnohospodárskeho podni-kania (ovocie z ovocných stromov na trhový predaj, alebo drevo z ostatných stromov pre drevo spracovávajúci priemysel). Všetko spomenuté sa dá popísať pojmom „di-verzifikácia poľnohospodárskych činností“, čo predstavuje cestu pre minimalizáciu cenových a klimatických rizík v poľnohospodárskom podnikaní (Havel 2016).
Jedná sa o hospodárske odvetvie, ktoré kombinuje lesnú a poľnohospodársku vý-robu, teda stromy a kríky resp. ich úžitok s poľnohospodárskymi produktmi, ktorá zahŕňa rastlinnú aj živočíšnu výrobu. Agrolesníctvo je taktiež vedný odbor, ktorý sa zaoberá výskumom agrolesníckych systémov, ich prínosmi a podstatou ich fungova-nia. Agrolesníctvo je v poslednom rade spojené s určitým spôsobom prístupu človeka k prírode (Martiník, 2020).
Systémy v agrolesníctve spája ochrana pôdy pred eróziou, obmedzená spotreba hnojív kvôli nižšiemu vyplavovanie dusičnanov z ornice a ukladania uhlíku do pôdy.
Ďalej pozitívne vplýva k dobrému hospodáreniu s vodou – pomáha ju zadržiavať v pôde a tým znižuje dopady klimatických zmien. Výrazne podporuje biologickú roz-manitosť (Rajeshwar et al., 2018; Šotolová, 2021).
Podľa Sutuma (1996) agrolesníctvo využíva výhody kombinácii stromov, jedlých kríkov a hospodárskej zvery a ich vzájomného pôsobenia. Používa sa kombinácia po-ľnohospodárskych a lesníckych technológií, čo prispieva k produktívnejšiemu, zdravšiemu a udržateľnejšiemu systému využitia pôdy. Agrolesníctvo tkvie v zámer-nom využívaní stromov, kríkov v rámci poľnohospodárstva a taktiež vo využívaní iných lesných produktov okrem dreva (napr. lesné plody, huby...).
Využívaním agrolesníctva, urastené stromy neobmedzujú rast plodín. Na ex-trémne výkyvy počasia môžu mať práve naopak, pozitívny vplyv. Strom vyťahuje vlahu a živiny z hĺbky a reguluje prúdenie vzduchu (Kotrba, 2018). Stromy majú tak-tiež pozitívny vplyv aj na mikroklímu a pomocou funkčného malého vodnému cyklu sú schopné do krajiny pritiahnuť zrážky a zabraňujú erózii (Martiník, 2019).
2.2.2 Agrolesníctvo v českej republike
Agrolesníctvo v Českej republike je podľa expert Antonína Martiník z Lesnickej a drevárskej fakulty Mendelovej univerzity v Brne v začiatkoch, ale je jednou z mož-ností ako okrem iného zmierniť dopady klimatických zmien na poľnohospodársku krajinu (2019).
Podľa Martiníka (2019) je už z prvých experimentov s agrolesníctvom v Českej republike, zrejmé, že sa zvyšuje biodiverzita a objavuje sa vtáctvo a drobná zver už aj pri čerstvo vysadených stromčekoch.
V Českej republike sú Agrolesnícke systémy zastúpené predovšetkým ako reliktné formy špecifického hospodárenia, či už sa jedná o poľnohospodárske pôdy (napr. pa-sienkové systémy v sadoch v Bielych Karpatoch), líniové výsadby drevín či krajinné prvky z drevín (vetrolamy, remízky atď.) alebo lesné pozemky (Otrubová & Rysová, 2018).
Forma agrolesníctva v podobe vysádzania stromoradia na lánoch polí je v ČR síce v začiatkoch (Martinik, 2019), ale zároveň v krajine nachádzajú napríklad okraje ciest so stromami, ktoré nadväzujú na polia, línie v krajine alebo aleje. Aj tieto formy možno považovať za určitý systém agrolesníctva, ale bez produkčnej funkcie.
Martiník (2019) hovorí, že by jednotlivé obce mohli nájsť v agrolesníctve veľké pozitívum, ale ich najväčšou brzdou je odhliadnuc od neznalosti a s konvenčným po-ľnohospodárstvom nezrovnateľné dotácie, je najväčším problémom prevažujúca nájomná pôda. Príprava na agrolesníctvo a vysadzovanie stromov je časovo náročná investícia a pozemky sú prenajímané častokrát len na niekoľko málo rokov.
Pre české poľnohospodárstvo by bolo agrolesníctvo ideálnym nástrojom na napl-nenie Štátnej poľnohospodárskej politiky, v rámci ktorej sa ČR, že na opatrenia proti
zmene klímy poskytne až 40 % finančných prostriedkov z rozpočtu Ministerstva po-ľnohospodárstva, uviedol predseda Komisie pre životné prostredie AV ČR Radim Šrám (2019).
Zavedenie agrolesníctva do českého poľnohospodárstva by pre krajinu znamenalo pestrosť, estetickosť, ale hlavne trvalú udržateľnosť. Očakáva sa, že sa agrolesníctvo v najbližších rokoch stane jedným z najdôležitejších nástrojov pre adaptáciu krajiny na klimatické zmeny, ochranu krajiny a biodiverzity (Šrám, 2019).
V ČR ale zatiaľ moderné agrolesnícke systémy na orných pôdach skôr víziou ako realitou. V prvom rade za to môže roztrieštená pozemková údržba pôdy, s ktorou je spojený vysoký podiel subjektov hospodáriacich na prenajatej pôde. Ďalej je to nevy-hovujúca alebo teda chýbajúca národná legislatíva, ktorá by bola zameraná na agrolesníctvo, vrátane dotačných programov. A v poslednom rade je k tomu aby ag-rolesníctvo v ČR fungovalo potrebné zvýšiť obecné aj odborné povedomie o možnostiach alternatívnych prístupov k hospodáreniu v krajine (Martiník, 2018).
2.2.3 Ekologické poľnohospodárstvo
Ekologické poľnohospodárstvo predstavuje druh činnosti, ktorej cieľom nie je len uspokojiť potravinové potreby obyvateľov, ale zároveň aj rešpektovať prírodné sú-vislosti. V rámci ekologické poľnohospodárstva sa nepoužívajú minerálne hnojivá, pesticídy či geneticky modifikované organizmy. Namiesto pesticídov a syntetických hnojív sa dodržiavajú správne osevné postupy pravidelnou aplikáciou organických hnojív alebo niektorých mletých minerálov (ALS Group, 2015).
Súčasné industriálne poľnohospodárstvo je závislé na neustálom prístupe vonkaj-ších vstupov a biologické, ekologické problémy a nerovnováhy sú riešené pesticídmi a priemyselnými hnojivami. Toto poľnohospodárstvo je teda závislé na čerpaní ko-nečných zdrojov a z tohto dôvodu nie je považované za udržateľné (Dlouhý & Urban, 2011).
Ako reakcia na problémy spôsobené industriálnym poľnohospodárstvom, vzniklo práve ekologické poľnohospodárstvo, ktoré je založené na morálnej povinnosti a zodpovednosti poľnohospodára prevádzkovať svoju činnosti takým štýlom aby krajina bola harmonickou súčasťou prírody. V rámci ekologického poľnohospodár-stva je zakázané používanie akýchkoľvek umelých hnojív a chemických pesticídov v najvyššom ohľadne na biologické a ekologické aspekty, pričom sa usiluje o využitie predovšetkým lokálnych zdrojov a prírodných podmienok. Taktiež sa vynakladá úsi-lie na vytvorenie rozličnej obytnej kultúrnej krajiny, ktorá je druhovo bohatá, s genetickou pestrosťou v rámci druhu a so zabezpečenými možnosťami pre všetky
živé organizmy. Snaží sa prispôsobiť systém chovu zvierat tak aby bol čo najviac po-dobný ich prirodzenému chovaniu a prirodzeným potrebám. Dbá na trvalé zachovanie prirodzenej úrodnosti pôdy a hospodári s využívaním prírodných zdro-jov do takej miery aby nedochádzalo k negatívnemu ovplyvňovaniu životného prostredia (Dlouhý & Urban, 2011).
"Ekologické poľnohospodárstvo je prirodzený, pôvodný a zároveň vysoko moderný spôsob hospodárenia založený na tisícročnej skúsenosti našich predkov, rešpektu k prí-rode a ohľaduplnosti ku všetkému živému, systém tohto spôsobu hospodárenia upravujú národné i európske pravidlá. Každoročné prísne kontroly, ktoré musia ekolo-gický poľnohospodár podstúpiť, preukazujú, či hospodári podľa týchto pravidiel"
povedal bývalý minister poľnohospodárstva Marián Jurečka (2015).
Ekologické poľnohospodárstvo predstavuje modernú formu poľnohospodárskej výroby, ktorej minulosť siaha až do začiatkov 20.storočia. Vznikla za účelom produk-cie zdravých a kvalitných potravín trvalo udržateľným spôsobom. V rámci ekologického poľnohospodárstva sa využívajú najmodernejšie vedecké poznatky v kombinácií s osvedčenými tradičnými postupmi. Zaraďujú sa sem hlavne postupy zamedzujúce poškodzovanie pôdy a podporujúce bohatú biodiverzitu v krajine.
Okrem toho ekologické poľnohospodárstvo pracuje bez agrochemikálií a geneticky modifikovanými organizmami (GMO). Ekologické poľnohospodárstvo je celosvetovo považované za zásadnú alternatívu poľnohospodárskej výroby do budúcna a je ne-oddeliteľnou súčasťou agrárnej politiky ČR (eagri.cz: Ekologické zemědelství, 2009).
Ak by došlo v Európe k úplnému prechodu na ekologické poľnohospodárstvo, tak sa bude rastúca populácia do roku 2050 stále schopná sa uživiť len biopotravinami, ktoré sú výstupným produktom ekologického poľnohospodárstva. Ukazujú to naj-novšie štúdie nezávislého inštitútu IDDRI pod názvom "Think tank and transparent"
(Urbánková, 2019). Týmto by došlo o 40% zníženie emisií (v porovnaní s rokom 2010), k obnoveniu prírodnej rozmanitosti a ochrane prírodných zdrojov – hlavne kvality vody a pôdy (Procházka, 2019).
„Výsledky novej štúdie vítame, často sa stretávame s argumentom, že ekologické po-ľnohospodárstvo nedokáže zabezpečiť potravinovou bezpečnosť, pretože v porovnaní s konvenčným hospodárením nemá také výnosy. Ukazuje sa však, že za určitých systé-mových zmien ekologické poľnohospodárstvo môže nakŕmiť všetkých Európanov.
Mimo to má ekologické poľnohospodárstvo ďalšie podstatné benefity pro pôdu, krajinu a zdravie človeka. Udržuje prirodzenú prírodnú rozmanitosť v krajine, nepoužíva ché-miu a tím taktiež neohrozuje ani populáciu bezstavovcov,,“ hovorí manažérka PRO-BIO Zväzu ekologických poľnohospodárov Kateřina Urbánková (2019).
Ekologické poľnohospodárstvo má okrem iného aj sociálny rozmer. V ČR prispieva k zvýšeniu zamestnanosti a udržiavaniu obyvateľov hlavne ekonomicky a geogra-ficky okrajových regiónoch. Taktiež má veľký podiel na zachovaní tradičného rázu krajiny a jej atraktivity pre turistiky ruch (eagri.cz: ekologické zemědělství, 2009).
2.2.4 Ekologické poľnohospodárstvo v českej republike
Ekologické poľnohospodárstvo v ČR je charakteristické predovšetkým chovom mä-sového dobytka, kôz, oviec v poľnohospodársky nie tak priaznivých oblastiach.
Uplatnenie na trhu má hlavne mäso, mlieko a mliečne výrobky. Pozitívnou informá-ciou je aj pomalý rast plôch s rastlinnou výrobou. Získanie významnejšiemu podielu na trhu s potravinami vďaka rozšíreniu rastlinnej produkcie na ornej pôde predsta-vuje stále veľkú výzvu pre české ekologické poľnohospodárstvo (Dvorský & Urban, 2014).
ČR patrí už niekoľko rokov ku krajinám v ktorých priemerná veľkosť ekofariem zreteľne prevyšuje európsky priemer, ktorý sa pohybuje okolo 40 ha. Po Slovensku a Veľkej Británii patrí ČR v rámci EÚ s najväčšou priemernou veľkosťou ekofariem.
Priemerná veľkosť ekofarmy v ČR v roku 2018 bolo 117 ha, pričom priemerná vý-mera konvenčnej farmy je 75 ha (Ročenka 2018).
V ekologickom poľnohospodárstve pôsobilo ku koncu roku 2018 celkom 5667 subjektov, čo je nárast o 392 subjektov, teda o 7,4% v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2017. Tento rastúci trend je predpokladaní aj v nasledujúcich rokoch (Ro-čenka 2018).
Nepretržitý rast záujmu o ekologické poľnohospodárstvo a biopotraviny taktiež odzrkadľuje zvyšujúcu sa informovanosť spotrebiteľov o negatívnych vplyvoch sú-časného konvenčného poľnohospodárstva (Dlouhý & Urban, 2011).
2.3 Pracovné sily v poľnohospodárstve
Ekonomická reforma po roku 1989 spôsobila v českom poľnohospodárstve veľké zmeny. Reštitúcia pôdy a poľnohospodárskeho majetku, transformácia kolektívnych foriem hospodárenia, privatizácia pôdy a majetku v prospech vlastníctva štátu a s nimi spojenej ekonomickej váhy odvetvia poľnohospodárstva v hospodárskej štruk-túre ČR a vstup ČR do EU v roku 2004 spôsobili veľké zmeny v podnikateľskej štruktúre poľnohospodárstva. Vplyvom týchto zmien došlo k výraznému poklesu za-mestnanosti v poľnohospodárstve. Za ani nie 20 rokov došlo nielen k poklesu zamestnanosti o viac ako tri štvrtiny, ale došlo aj k zmenám štruktúry zamestnanec-kej sily (zscr.cz, 2010).
K poklesu pracovných síl v poľnohospodárstve prispela aj kolektivizácia, ktorá premenila súkromné poľnohospodárstvo na kolektívne a teda zobrala pôdy proti vôli vlastníkom v prospech družstevných podnikov na území Československa (Jech, 2008).
Okrem počtu poľnohospodárov sa zmeny odzrkadlili aj vo vekovej štruktúre po-ľnohospodárov. Veková štruktúra zamestnancov v poľnohospodárstve zostáva dlhodobo nepriaznivá a predstavuje tak v súčasnosti vážny sociodemografický prob-lém. Prácu v poľnohospodárskom sektore mladí ľudia považujú za neatraktívnu.
Záujem o poľnohospodárstvo z roka na rok klesá. V priebehu desiatich rokov do roku 2017 sa počet zamestnancov, ktorých poľnohospodárstvo priamo živí klesla o 35 000 (ČSÚ).
Graf 3 - Počet zamestnancov v poľnohospodárskom sektore 1921 - 2017
Zdroj: czso.cz (vlastné spracovanie)
Graf 3 zobrazuje enormný pokles zamestnancov v poľnohospodárskom sektore za skoro posledných sto rokov. V roku 2018 to už vyzeralo, že sa počet pracovníkov sta-bilizoval, ale v roku 2019 však podobne ako väčšinovo v posledných dvoch dekádach znova klesol. Podľa tajomníčky Agrárnej komory ČR Gabriely Dlouhé sú na vine aj nižšie mzdy, mladšie ročníky hľadajú inú prácu než ich starý rodičia.
Priemerný plat v poľnohospodárstve sa síce v roku 2019 podľa Zprávy o stavu zemědelství ČR tzv. Zelenej správe (Zelená zpráva, 2019) medziročne zvýšil o zhruba 1800 Kč na 27 200 Kč, ale podľa počtu pracovníkov v tomto odvetví sa stále nejedná o dostatočne motivujúcu finančnú zložku. Mzdy sú dlhodobo pod priemerom a
1921 1930 1961 1970 1980 1991 2001 2011 2017
vzhľadom k cenám poľnohospodárskych výrobkov a tlakom na tieto ceny vďaka do-vozu za predátorské ceny z okolitých krajinách je zvyšovanie miezd pozvoľné a pomalšie ako v iných odvetviach, dodala tajomníčka agrárnej komory Gabriela Dlo-uhá (zemedelskytydenik.cz, 2020).
Graf 4 - Vekové zloženie pracovníkov v poľnohospodárstve
Zdroj: czso.cz (vlastné spracovanie)
Najviac pracovníkov, a to 41,7 %, je vo veku medzi 45 a 59 rokmi, nasledujú tridsať až štyridsať ročný pracovníci, ktorých je 29,4 %. Vo veku nad 60 rokov bolo pracov-níkov 15,8 %. Podľa tajomníčky Agrárnej komory ČR Gabriely Dlouhé sa v poľnohospodárstve hľadá nová pracovná sila veľmi ťažko, staršie ročníky odchá-dzajú bez náhrad do dôchodku. Navyše sú podľa nej poľnohospodári dlhodobo dehonestovaní, nemajú tak mnohokrát chuť v práci pokračovať.
2.4 Dotácie
Dotácia je finančná podpora vo forme prevedenia zdrojov účtovnej jednotky, pričom tá jednotka musí spĺňať určité stanovené podmienky, ktoré sú väčšinou viazané k jej predmetu činnosti (Valdera, 2008).
„Dotácia je konkrétnym nositeľom strategických opatrení na minimalizáciu negatív-nych dopadov sociálno-ekonomického prostredia na prírodné prostredie v konkrétnegatív-nych oblastiach, premeny štruktúry výroby, rozvoja multifunkčných aktivít subjektov poľno-hospodárskej pred výroby, zlepšovania sociálnych atribútov, rozvoja indikátorov
Dotácie sú záležitosťou spoločenských, ekonomicko-politických a finančných transfe-rov. Spoločenská záležitosť postihuje sociálne zázemie, zamestnanosť, dopyt po potravinách, službách a vzdelanie“ (Kouřilová et al., 2019).
Sebestačnosť v produkcií potravín neznamená len vypestovanie či spracovanie ta-kého množstva surovín ktoré by boli v prípade nutnosti schopné uživiť. Sebestačnosť v potravinovej produkcii je spojená ale aj s inými oblasťami.
Jediným zdrojom, ktorý je schopný zaistiť dostatok potravín aj budúcim generá-ciám je dostatok kvalitnej pôdy a dostatok vody. Preto si pod sebestačnosťou treba predstaviť hlavne pôdu, ktorá nie je degradovaná pôdnou eróziou, obsahuje dostatok humusu a nie je mechanicky zničená (Pospíšil, 2010).
Druhou oblasťou je tá finančná. Ako tvrdí zahraniční tajomník Asociácie súkrom-ného poľnohospodárstva Českej republiky (ASZ ČR), Michal Pospíšil: „Závislosť na cudzích peniazoch je rovnako riskantná pre „sebestačnosť“ ako čokoľvek iné. Závislosť podnikania na dotáciách je pre existenciu podnikania v poľnohospodárstve zhubná.
Tím nehovorím, zastavte dotácie, ale hovorím, že v dobe nadbytku finančných zdrojov (pozn. škrty zatiaľ nezasiahli poľnohospodárske dotácie EU) je treba využívať „brusel-ské dotácie“ s maximálnou obozretnosťou a perspektívou do budúcnosti“ (Pospíšil, 2010).
Európske dotácie sú ako jeden z významných dôvodov nekonkurencieschopnosti na trhu s potravinami, kritizuje bývalý prezident Agrárnej komory ČR Zdeněk Jan-dejsek. V nákladoch je ČR lacnejšia krajina, ale s dotáciami starej EÚ 14 nemá šancu na trhu uspieť. Dotácie starých krajín EÚ preto neslúžia pre budovanie Spoločnej po-ľnohospodárskej politiky a jednotného trhu, ale tento nesúlad konzervuje stav nových kolónií, vysvetľuje Jandejsek (parlamentnilisty.cz, 16.06.2020)
Je zrejmé, že dotácie sú zo samého princípu nespravodlivé a silne narušujú rovno-váhu trhu, ale je zrejmé, že bez nich to dnes nejde. O tom, kto bude čerpať dotácie, do akej výšky a na aké účely dnes rozhoduje úradník a proti tomuto rozhodnutiu je ťažko hľadať odvolanie. Dotácie sú z verejných zdrojov (sú to ale peniaze občanov ČR, ktoré tvoria rozpočet Únie), a tam by sa zásady právneho štátu dodržiavať mali.
Dnes sa proklamuje, že o všetkom rozhoduje trh a spotrebiteľ, ale v praxi je viditeľné, že to nefunguje, pretože celý systém je pokrivený (parlamentnilisty.cz, 27.5.2020).
Po vstupe do Európskej únie vzrástol v ČR objem poľnohospodárskych dotácií, síce zďaleka nie na úroveň starých krajín, ale vzrástol. Problém je v tom, že vo väčšine nových krajín vrátane ČR tieto dotácie išli na plochu bez ohľadu na to, čo sa z nej produkuje. Navyše poskytnutie pomoci bolo podmienené radom environmentálnych
obmedzení Tieto obmedzenia viedli k tomu, že čím menej pridanej hodnoty sa pro-dukovalo, tak tým jednoduchšie bolo splnenie všetkých podmienok. No a živočíšna výroba patrí do tých zložitejších postupov s vyššou pridanou hodnotou. A česká ži-vočíšna výroba s týmto dotačným hendikepom išla do súťaže na pulty zahraničných reťazcov, ktoré mali k dispozícii aj ďaleko viac podporovaných produktov z krajín svojho pôvodu, a tak logicky začala prehrávať. Nemôže za to poľnohospodár, ale na-stavenie poľnohospodárskej politiky z Európskej únie (parlamentnilisty.cz, 04.06.2020).
V súčasnej dobe je pôda často postihnutá eróziou, stráca vodu a mení sa jej kvalita.
Zmenou pestovanie plodín a zvýšením stavov zvierat sa ale tieto trendy dajú zmeniť.
Ak by boli v ČR podpory na farmu (podnik) ako je to v starých krajinách EÚ, mohla by byť živočíšna výroba podstatne väčšia a pestovali by sa vo veľkom rozsahu kŕmne plodiny ako je ďatelina, lucerna, hrach, bôb a ďalšie plodiny, ktoré pútajú vzdušný dusík. Ten slúži k zaisteniu krmivovej základne. Tým by sa ďalej znížili plochy repky a obilia, ktoré takmer z 50 % ČR vyváža ako surovinu, a s nimi z krajiny odchádza aj nedostatkový fosfor (parlamentnilisty.cz, 28.10.2020).
Ak by boli v ČR podpory na farmu (podnik) ako je to v starých krajinách EÚ, mohla by byť živočíšna výroba podstatne väčšia a pestovali by sa vo veľkom rozsahu kŕmne plodiny ako je ďatelina, lucerna, hrach, bôb a ďalšie plodiny, ktoré pútajú vzdušný dusík. Ten slúži k zaisteniu krmivovej základne. Tým by sa ďalej znížili plochy repky a obilia, ktoré takmer z 50 % ČR vyváža ako surovinu, a s nimi z krajiny odchádza aj nedostatkový fosfor (parlamentnilisty.cz, 28.10.2020).