K analýze akcií ide samozrejme pristupovať mnohými spôsobmi, stručne popíšme hlavné charakteristiky kaţdej z nich. Jedna z metód ako sme uviedli na konci predchádzajúcej kapitoly je „fundamentálna analýza“, ktorá vychádza z predpokladu, ţe kaţdá akcia má v určitom okamţiku danú „vnútornú hodnotu“.
Premetom skúmania fundamentálnej analýzy je hľadanie podhodnotených cenných papierov k nákupu a nadhodnotených k predaju (tzv. picking). Hľadá významné faktory, ktoré môţu podstatne ovplyvňovať vnútornú hodnotu akcie. Hladík definuje fundamentálnu analýzu takto: „Fundamentálna analýza predpokladá, ţe existuje vnútorná hodnota akcie, okolo ktorej aktuálny kurz osciluje. Cieľom fundamentálnej analýzy je potom odhaliť túto vnútornú hodnotu“ (Hladík, 2003, s. 38).
Fundamentálnu analýzu realizujeme na niekoľkých úrovniach (Rejnuš, 2008, s.
217):
11
Globálna úroveň (vplyvy makroekonomických ukazovateľov na akcie (napr.
inflácia, hospodársky rast, úrokové sadzby apod.)),
Odvetvová úroveň (hodnotí a meria citlivosť odvetvia na hospodársky cyklus, rozsah a spôsob vládnej regulácie, miera inovácií v danom odvetví atd.),
Na úrovni spoločnosti (hodnotenie mikroekonomických ukazovateľov, výsledky spoločnosti v minulosti, súčasná ekonomická situácia a očakávané výsledky v budúcnosti, akciové portfólio spoločnosti). (pozri tieţ obrázok číslo 1)
Táto analýza zahŕňa oveľa širšie rozpätie realizácie ako sme uviedli, vzhľadom na predmet a cieľ tejto práce, uvedená charakteristika fundamentálnej analýzy spĺňa poţiadavky tejto bakalárskej práce. Na záver by sme ešte snáď spomenuli metódy, ktoré táto analýza vyuţíva a sú to napríklad: dividendové diskontné modely, ziskové modely, bilančné modely, bonitné modely atď..
Obrázok 1 Úrovne fundamentálnej analýzy
Zdroj: Baumöhl et al, 2011, s. 18
Jednou z ďalších pouţívaných metód je tzv. psychologická analýza. Vieme kaţdý z nás akú silu predstavujú informácie v súčasnom dianí. Psychologická analýza teda predpokladá, ţe vývoj cien akcií sú ovplyvňované psychologickými faktormi ako je chovanie investorov, tzv. psychológia davu, (viac sa budeme venovať tejto téme v podkapitole číslo 2.3).
Ďalšia metóda, ktorú uvádzajú odborné zdroje ja technická analýza, ktorá „sa zaoberá štúdiom ponuky a dopytu po akciách a vyuţíva k tomu cenu akcií a objem
12
obchodov. Je postavená na základe historického opakovania cien, ktoré sa s veľkou pravdepodobnosťou opakujú aj v budúcnosti. To znamená, ţe si ľudia pamätajú to, čo sa na trhu stalo pred časom a vyuţívajú to pri nákupe a predaji akcií v budúcnosti“
(Turek, 2008, s.54).
Technická analýza sa zaoberá vnútornými informáciami akciových búrz. „Skúma správanie samostatného trhu bez vonkajšieho vplyvu. Cieľom technickej analýzy je zachytiť formou grafického znázornenia vývoj kurzov akcií a burzových indexov a na základe toho určiť budúce smery ich vývoja“ (Chovancová, Demjan, a kol, 2006, s.315).
„Snaţí sa predvídať ponuku a dopyt po jednotlivých akciách na základe minulých pohybov cien a objemoch obchodov. Pouţívajú sa pri nej rôzne grafy, simulácie a modely k tomu, aby sa identifikovali rôzne trendy v chovaní trhu a na ich základe sa potom odhaduje budúci vývoj“ (Gladiš, 2005, s. 75-76).
V praxi môţeme vidieť sledovanie vývoja jednotlivých akcií pomocou nástroja, ktorý dokáţe rýchlo, efektívne a prehľadne sprostredkovať informácie o aktuálnom vývoji celého trhu, a to v podobe jediného čísla. Týmto nástrojom sú akciové indexy, často označované aj ako burzové indexy alebo len jednoducho – indexy. Namiesto niekoľko desiatok, či dokonca stoviek kurzov sa potom stačí sústrediť práve na toto číslo a navyše v ľubovoľnom časovom intervale. Štatistický význam indexu spočíva v tom, ţe týmto pomerovaním môţeme okrem iného porovnávať, resp. merať vývoj určitej veličiny v čase. (Valter, 2006, s. 1).
Pouţívanie technickej analýzy je jednoduché, nenáročné na pochopenie a z toho dôvodu aj do značnej miery presadzované komerčnými záujmami sprostredkovateľov a to relatívne môţe rozširovať potenciálnu investorskú základňu.
Sprostredkovatelia spravidla zarábajú na rozpätí medzi nákupnou a predajnou cenou (spread), čím viac obchodov sa uskutoční, o to väčší môţe mať sprostredkovateľ zisk. Technická analýza vie dať pritom dostatočný počet signálov na nákup a predaj aj v priebehu jednej hodiny (Baumöhl et al, 2011, s. 277-279).
Najčastejšie sa môţeme stretnúť v praxi s týmito metódami technickej analýzy:
grafická analýza – historicky najstaršia metóda sa opiera o skúmanie rôznych grafov a obrazcov,
trendová analýza – metódy zaloţené na trendoch,
13
technické indikátory – vyuţívajú matematické štatistické metódy, pričom cieľom je určiť vnútornú hodnotu akcie z nedávnej cenovej histórie a porovnať ju so súčasnosťou, na základe čoho analytik dospeje k nákupným alebo predajným odporúčaniam (kĺzavý priemer, oscilátory, objemové indikátory, indikátory zaloţené na šírke trhu, na volatilite trhu).
Pre účely tejto bakalárskej práce sme vyuţili na vykreslenie dlhodobého historického vývoja hlavných akciových indexov v predchádzajúcej kapitole technickú analýzu grafickou metódou, ktorú povaţujeme za jednu z najrozšírenejších metód pouţívanú v praxi investorov. Pri tejto metóde, aby sme vedeli investovať, je potrebné porozumieť jednotlivým štandardizovaným formáciám chovania akciových indexov, niektoré vedú k zmene trendu zo vzostupného a naopak, niektoré potvrdzujú trend. Na takéto hodnotenie jednotlivých významných formácií vo vývoji indexov sa vyuţívajú rôzne typy grafov. Pre názornú ukáţku štandardizovaných základných formácií uvádzame príklad na obrázkoch číslo 2, 3, 4. Táto metóda analýz predpokladá, ţe existujú pravidelne sa opakujúce zákonitosti, formácie vyprofilované z dlhodobého historického pozorovania. Kaţdá z nich predstavuje určitú prognózu vývoja do budúcnosti. V praxi sa reálne grafické formácie týmto štandardizovaným len pribliţujú a je subjektívne na posúdení kaţdého investora.
Obrázok 2 Formácie Hlava a ramena
Zdroj: (http://www.patria.cz/ , 9.1.2014)
Táto formácia je povaţovaná za jednu najčastejších najspoľahlivejších formácií, je sprevádzaná nárastom objemu obchodov a spravidla po jej nástupe dochádza k poklesu kurzu. Táto formácia existuje aj v obrátenej forme (obrázok číslo 2).
14
Trojuholníková formácia sa objavuje, keď osciluje vývoj kurzu medzi dvoma rôznobeţnými trendovými líniami. Prerazenie hornej trendovej línie je povaţované za signál k nákupu a naopak dolnej línie k predaju, je sprevádzaný zvýšeným objemom obchodov (obrázok číslo 3).
Obrázok číslo 4 znázorňuje príklad, kde ide o nie príliš časté formácie, no prinášajú veľmi dobré obchodné príleţitosti. Vyuţívanie grafických metód a ich znalosť by mala patriť k základnej abecede kaţdého seriózneho investora a môţe byť nápomocná pri dosahovaní očakávaných výsledkov (http://www.patria.cz/, 10. 2.
2014).
Obrázok 3 Formácia Trojuholník
Zdroj: (http://www.patria.cz/ , 10.2.2014)
Obrázok 4 Formácia Dvojitý vrchol a Dvojité dno
Zdroj: (http://www.patria.cz/ , 10.2.2014)
15