• Nebyly nalezeny žádné výsledky

Podľa definícií rôznych autorov – uznávaných odborníkov v danej oblasti efektívnosť v zmysle “hospodárnosti“ rozumieme ako ,,pouţitie ekonomických zdrojov, ktoré prinášajú maximálnu úroveň uspokojenia, dosiahnutú pri daných vstupoch a technológii...“ (Samuelson, Nordhaus, 1991, s. 229-230).

Jedna z ďalších definícií podľa R. A. Haugena, s ktorou sa stotoţňujeme pre jej jednoduchosť a zrozumiteľnosť, hovorí o efektívnom trhu takto: „Na efektívnom trhu akciové kurzy odráţajú všetky informácie, ktoré je moţné poznať a ktoré sú významné. Neexistujú podhodnotené a nadhodnotené cenné papiere“ (Haugen, 1990, s. 4).

Odborná publikácia od autorky Veselej J. (1999, s. 234-236) hovorí aj o troch typoch efektívnosti:

Informačná efektívnosť - dosiahnutá vtedy, keď kurzy v okamihu celkom absorbujú všetky dostupné a relevantné informácie.

21

Alokačná efektívnosť - predpokladá finančné zdroje prerozdeľované tak, ţe je zabezpečené ich maximálne moţné vyuţitie, inými slovami povedané, voľné finančné prostriedky investované do cenných papierov prinášajú investorom čo najvyššie moţné rizikovo prispôsobené výnosy.

Operatívna efektívnosť - predpokladá istú úroveň transakčných nákladov, pri ktorých by nemal zisk brokerov resp. dealerov z dlhodobého hľadiska prevyšovať priemernú úroveň, t. j. nemal by opakovane vykazovať nadpriemerné hodnoty. Dosiahnutie alokačnej i operatívnej efektívnosti zároveň posilňuje naplnenosť informačnej efektívnosti trhu.

Veselá (1999, s. 251-259) ďalej definuje predpoklady efektívneho trhu:

Ziskový motív investorov - predpoklad veľkého mnoţstva racionálnych investorov vyhľadávajúcich podhodnotené a nadhodnotené akcie a uskutočňujú s nimi transakcie s cieľom vytvárať zisk. Táto skutočnosť práve napomáha efektívnosti trhu, pretoţe akcie sú tak tlačené na svoju správnu (vnútornú) hodnotu.

Dostupné, lacné, aktuálne a pravdivé informácie a informačné systémy – predpoklad podporujúci kvalitné rozhodnutia v rámci ziskového chovania investorov. Sú získavané a spracovávané informačnými systémami ako databázou vonkajších informácií. Takýto tok informácií podporuje informovanosť investorov ale i transparentnosť resp. priehľadnosť celého trhu.

Kvalitná infraštruktúra – ako predpoklad získania hodnotovo primeraných, aktuálnych a správnych informácií, a to predovšetkým ako systém obchodovaniam ktorý je pruţný, bezchybný a transparentný a zároveň schopný zabezpečovať rýchle a kvalitné spracovanie príkazov a informácií.

Rovnaké postavenie účastníkov trhu - predpoklad konkurenčného prostredia bez bariér vstupu na trh, predovšetkým odstránenie monopolného alebo oligopolného postavenia účastníkov, ktorí na základe svojho zvýhodneného postavenia by boli schopní manipulovať kurzom pre svoj prospech, t. j.

existencia veľkého mnoţstva účastníkov jednajúcich nezávisle od seba, voľný a neobmedzený prístup informácií a ziskový motív účastníkov trhu.

Likvidný trh - predpoklad moţností vo veľmi krátkej časovej perióde s nízkymi transakčnými nákladmi premeniť menej likvidný finančný inštrument na

22

likvidný, čo úzko súvisí s predchádzajúcimi predpokladmi, t. j. predpokladá sa, ţe ak bude zabezpečené zvyšovanie kvality informácií a kvalitnej infraštruktúry, pravdepodobne automaticky to prinesie vyšší počet investorov na trhu a tým i vyššiu likviditu.

Kvalitná legislatíva – ako predpoklad korektného právneho prostredia pre investičné aktivity, ktorými sú vymedzené pravá a povinnosti investorov a iných inštitúcií, zabezpečujúce rovnosť podnikateľských subjektov, ochranu práv a podporili by tak ich aktivitu. Legislatívny rámec by mal rovnako podporovať transparentnosť trhu, zabraňovať vzniku nelegálneho trhu, ale zároveň by nemal obmedzovať moţnosti investovania.

V teórii efektívnych finančných trhov nemoţno nespomenúť osobnosť akou je Eugene Francis Fama (14. februára 1939), ide o amerického ekonóma a laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu, známy je pre jeho prácu na teórii portfólia a oceňovania aktív, a to ako teoretickej tak aj empirickej a prvý v roku 1970 definoval teóriu efektívnych trhov. Podľa neho rozlišujeme tri formy efektívnosti trhu v závislosti na druhu informácií, ktoré nesú v sebe kurzy akcií (Fama in Veselá, 1999, s. 236-239):

Slabá efektívnosť – hovorí, ţe trh je efektívny v slabej forme, ak akciové kurzy vstrebajú takmer okamţite všetky verejné historické informácie, reakcia akciových kurzov je rýchla ale primeraná, technická analýza resp. študovanie grafov stráca na význame

Stredne silná efektívnosť – v tejto forme efektívnosti sa nachádza trh, ak akciové kurzy absorbujú takmer okamţite a primerane nové neočakávané verejne dostupné informácie, t. j. historické aj súčasné, takţe budúci vývoj nie je moţné predvídať na základe technickej analýzy ani fundamentálnej (analýzy súčasnej a odhad budúcej situácie na trhu),

Silná efektívnosť – forma efektívnosti trhu, ak akciové kurzy vstrebajú okamţite a primerane všetky dostupné verejné i neverejné informácie, reakcia akciových kurzov je bezprostredná a rýchla, chýba význam akejkoľvek analýzy a neverejnej informácie.

23

Naopak odporcovia tejto teórie tvrdia, ţe správanie investorov sa zakladá na ich skúsenostiach, súčasnom stave poznania a minulých udalostiach, takţe akciové kurzy neodráţajú len všetky dostupné informácie, ale aj subjektívne faktory. Ďalej hovoria aj o tom, ţe za neistoty majú účastníci trhu tendenciu prispôsobovať svoje správanie davu a ţe finančné trhy sú prepojené do tej miery, ţe sa vzájomne ovplyvňujú.