Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Akciové trhy a investovanie Bakalárska práca
Tomáš Januščák apríl
2014
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra Financií a bankovníctva
Akciové trhy a investovanie Stock Markets and Investing
Bakalárska práca
Autor: Tomáš Januščák
Bankovní management
Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD.
Banská Bystrica apríl
2014
VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Bratislave dňa ... ...
podpis
POĎAKOVANIE
Moja úprimná vďaka patrí predovšetkým vedúcemu práce Ing. Valérovi Demjanovi, PhD. za jeho odbornú pomoc, cenné rady a ústretovosť pri tvorbe bakalárskej práce.
ABSTRAKT
JANUŠČÁK, Tomáš: Akciové trhy a investovanie. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra bankovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD. Rok obhajoby: 2014. Počet strán: 44s.
Bakalárska práca sa zaoberá akciovým trhom ako súčasťou finančného systému, definuje teóriu akciových indexov, analyzuje ich vývoj z dlhodobého historického aspektu, faktory vplyvu na ich vývoj, predstavuje problematiku investovania na akciových trhoch, hlavné riziká investovania, v snahe priniesť komplexné, jednoducho a prehľadne usporiadané informácie na základe teoretických vstupov z odbornej literatúry, vlastných názorov a z ekonomických portálov do jedného celku s cieľom zvýšiť úroveň finančnej gramotnosti laickej verejnosti. Bakalárska práca pozostáva z troch logicky usporiadaných tematických okruhov. Prvá kapitola prináša prehľad základných pojmov a ich definícií súvisiacich s vybranou témou, charakteristiku akciového trhu, venuje sa tieţ ich výkonnosti a konkrétnym metódam vyuţiteľných analýz.. Druhá kapitola sa zaoberá investovaním na akciových trhoch.
Tretia tematická časť prináša praktické vyuţitie poznatkov predchádzajúcich kapitol, analyzuje samotné akciové indexy aj z pohľadu dlhodobého historického vývoja a ich porovnanie.
Kľúčové slová: Akciové trhy. Akciové indexy. Investovanie. Investičné riziká.
ABSTRACT IN ENGLISH
JANUŠČÁK, Tomáš: Stock Markets and Investing. [Bachelor Thesis]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra bankovníctva a poisťovníctva, Supervisor: Ing. Valér Demjan, PhD., Year of defense: 2014. Number of pages: 44p.
Bachelor thesis deals with the stock market as part of the financial system, stock- index defined theory, analyzes the development of long-term historical aspect, factors influencing their development, represents an issue of investing in the stock markets, the main risks of investing in an effort to bring comprehensive, easily and neatly arranged information based on theoretical inputs from literature, my own opinions and economic portals into a single unit in order to increase the level of financial literacy of the general public. Bachelor thesis consists of three logically arranged themes. The first chapter provides an overview of the basic concepts and definitions related to the selected topic, the characteristics of the stock market is also dedicated their performance and specific methods of analysis useful. The second chapter deals with investing in the stock markets. The third thematic section provides practical application of knowledge of previous chapters, analyzes the actual stock indexes also in terms of long-term historical development and their comparison.
Key words: Investing. Investment risks. Stock indices. Stock markets.
OBSAH
ÚVOD ... 1
1 FINANČNÉ TRHY ... 3
1.1 Akciový trh ... 6
1.2 Charakteristika a vymedzenie základných pojmov súvisiacich s akciovým trhom ... 8
1.3 Jednotlivé metódy analýz vývoja na finančných trhov... 10
1.4 Faktory výkonnosti akciových trhov ... 15
2 INVESTOVANIE ... 18
2.1 Teória efektívnych finančných trhov ... 20
2.2 Investovanie na akciových trhoch a investičné stratégie ... 23
2.3 Základné kritéria rozhodovania o finančnom investovaní a investičné riziká ... 26
3 ANALÝZA AKCIOVÝCH INDEXOV ... 29
3.1 Psychologická analýza finančných trhov ... 30
3.2 Akciové indexy a charakteristika najvýznamnejších z nich ... 33
3.3 Dlhodobý historický vývoj vybraných akciových indexov a ich porovnanie ... 36
ZÁVER ... 43
ZOZNAMLITERATÚRY ... 45
ZOZNAMSKRATIEK ... 49
ZOZNAMTABULIEK ... 50
ZOZNAMOBRÁZKOV ... 51
1
ÚVOD
Dianie v slovenskej ekonomike vo všeobecnosti spoločnosť vníma cez fakty štatistického úradu o ekonomických ukazovateľoch ako je rast hrubého domáceho produktu, nezamestnanosti, alebo cez kaţdoročné a početné zmeny v súvisiacich predpisoch o daniach, odvodoch. Kaţdý chceme byť finančne zaistený, mať dom, finančne zabezpečený odchod do dôchodku alebo mať na dovolenku v juţnom Pacifiku. Treba si uvedomiť ak máme podobné plány, musíme vedieť investovať svoje úspory a spravovať svoje financie efektívne, čo si vyţaduje určitú úroveň finančnej gramotnosti. Hovoríme o schopnostiach vyuţívať informácie, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných prostriedkov s cieľom zaistiť celoţivotné finančné zabezpečenie seba a celej rodiny inými slovami povedané porozumieť peniazom a dostať ich pod kontrolu. Finančná gramotnosť je veľmi dôleţitá, aby sme pochopili, ako pracujú peniaze. Pojmy, ako dlhy, úver, hypotéka, pôţička dnes stretneme na kaţdom kroku. Kaţdý deň sa musíme rozhodovať ako zvládnuť náš rozpočet a naše financie. Tieto poznatky z oblasti poistenia, úverov, hospodárenia s peniazmi, či investovania sú základom pre rozvoj finančnej zodpovednosti, podmieňujú úspešné fungovanie a orientáciu jednotlivca vo finančnej sfére.
Zastávame názor, ţe zvyšovanie finančnej gramotnosti ide ruka v ruke s bohatstvom. Vo všeobecnosti z nášho tvrdenia vyplýva, ţe sa oplatí vzdelávať a zvyšovať svoju finančnú gramotnosť. Špeciálne by to malo platiť o Slovákoch, kde viaceré odborné prieskumy poukázali na nízku úroveň tohto ukazovateľa nielen medzi staršími ľuďmi, ale aj medzi mladými, vzhľadom k absencii komplexného systému finančného vzdelávania v školstve. Čím skôr s tým začnú, tým viac rastie ich šanca stať sa bohatými a schopnosť správne sa rozhodnúť v časoch kríz.
Existuje veľa moţností spravovania finančných prostriedkov, ich investovania na peňaţnom a finančnom trhu. Dôleţité je vedieť vybrať si produkt, ktorý najviac zodpovedá potrebám jednotlivca a pritom je jedno, či uvaţujeme nad tradičnými a bezpečnými formami sporenia a spravovania finančných prostriedkov, alebo máme záujem o produkty poskytujúce zaujímavejšie výnosy.
2
Za cieľ tejto bakalárskej práce si stanovujeme priblíţiť komplexne problematiku akciových trhov a investovania, konkrétne zadefinovať, analyzovať a priniesť tak ucelený obraz o vybraných druhoch akciových indexov, súborom poznatkov o faktoroch vplyvu na ich vývoj, o rizikách v investovaní a prispieť tak k zvyšovaniu finančnej gramotnosti laickej verejnosti. Spôsobom spracovania tejto práce chceme preukázať schopnosť zhromaţďovať, interpretovať, spracovať základnú odbornú literatúru a prezentovať vedomosti o problematike, teórii a odbornej terminológii.
Tému si vyberáme aj vzhľadom na jej spoločenský význam a aktuálnosť.
Budeme pracovať s odbornou literatúrou z tejto oblasti, za pomoci ktorej dáme nielen teoretické poznatky rôznych odborníkov do pozornosti, ale aj výsledky rôznych prieskumov uznávaných štatistických portálov, a naše reálne názory súvisiace s danou problematikou. Zaoberáme sa charakteristikou a analýzou hlavných nástrojov akciových trhov a investovania, predstavením jednotlivých postojov jednak odbornej aj laickej verejnosti.
Predkladaná práca je rozdelená do troch tematických celkov, ktoré tvoria jednotlivé kapitoly. Prvá časť tematického celku sa venuje charakteristike finančných trhov vo všeobecnosti, postavením akciových trhov v rámci celkového finančného sveta, ich výkonnosti a konkrétnym metódam ich analýz všeobecne zauţívaných pri rozhodovaní investorov o svojich disponibilných finančných prostriedkoch. špeciálne akciovým trhom a
Druhú časť venujeme problematike investovania, analyzujeme teórie investovania, rôzne stratégie investovania z pohľadu viacerých kritérií a faktorov, v jeho teoretickej rovine zahŕňa názory domácich a zahraničných autorov, ktorí sa vo svojich publikáciách venujú problematike investovania, v neposlednom rade aj hlavné oblasti investičných rizík dôleţitých pri investičnom rozhodovaní.
Posledná tematická časť pojednáva špeciálne o teórii celosvetovo najvýznamnejších indexov, o analýze jednotlivých indexov aj z pohľadu ich dlhodobého historického vývoja, ktorá vychádza z poznatkov uvedených v predchádzajúcich kapitolách. Súčasťou tejto kapitoly je nami sformulovaný záver a vyhodnotenie splnenia stanoveného cieľa tejto záverečnej práce.
3
1 F INANČNÉ TRHY
Finančné trhy umoţňujú obchodníkom a investorom realizovať svoje očakávania ohľadom ekonomickej budúcnosti. Ten, koho očakávania budúcnosti sa potvrdia, má moţnosť realizovať na finančných trhoch vysoké zisky. Naopak, investori, ktorých očakávania budúcnosti sú chybné, môţu stratiť. Je preto dôleţité si uvedomiť, ţe kaţdý z nás je priamo alebo nepriamo ovplyvnený dianím na finančných trhoch.
Predstavuje vrchol všetkých trhov, zároveň je srdcom finančného systému a stretáva sa na ňom ponuka voľných finančných prostriedkov v podobe úspor rôznych ekonomických subjektov a dopyt po týchto prostriedkov zo strany rôznych ekonomických subjektov , ktoré ich vyuţívajú ako investície.
Tí ktorí finančné prostriedky poskytujú získavajú prísľub vrátenia poskytnutých prostriedkov a okrem toho i ďalšie finančné nároky, ktoré majú podobu dividend, úrokov respektíve iných kapitálových ziskov.
Finančný trh definuje Veselá (2007, s. 23) ako súhrn investičných nástrojov a produktov, postupov a vzťahov, pri ktorých dochádza k prelievaniu voľných finančných zdrojov medzi prebytkovými a deficitnými jednotkami na dobrovoľnom zmluvnom základe. Podstatou finančného trhu teda chápeme miesto, na ktorom sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov a dopyt ekonomických subjektov po týchto prostriedkoch. Trhová ekonomika a celé jej fungovanie sú zaloţené na pôsobení trhu. Market (teda trh) predstavuje procesy predaja a kúpy, ktoré sa odohrávajú medzi jednotlivými subjektmi. Finančný trh je univerzálnym trhom a preto sa pokladá za vrchol ostatných trhov. Jeho význam momentálne ustavične rastie. Hlavnou úlohou finančného trhu je zabezpečovať presun voľných peňaţných prostriedkov od prebytkového sektora k deficitnému sektoru ekonomiky. Cenné papiere na finančnom trhu tvoria širokú paletu, ktorá si vyţaduje klasifikáciu, podľa ktorej cenné papiere môţeme rozdeliť do určitých príslušných tried.
Medzi základné funkcie finančného trhu podľa Veselej (2007, s. 20) patria najmä:
Depozitná – zhromaţďovanie úspor všetkých prebytkových subjektov ekonomického
systému na finančnom trhu
4
Úverová (alokačná) – ide o vyuţitie kumulovaných finančných prostriedkov vo finančnom
systéme, teda o alokáciu úspor prebytkových subjektov k subjektom deficitným Platobná – zaisťuje realizáciu platieb. Dynamika fungovania finančného systému je
zabezpečovaná mechanizmami platieb
Likvidity – zaisťuje, aby majiteľ rôznych druhov finančných aktív ich mohol kedykoľvek
premeniť na finančnom trhu na hotovostné peniaze
Zaistenia bohatstva – zaisťuje uchovanie hodnoty investovaných finančných prostriedkov.
Zaistenia rizika – finančný trh nám umoţňuje chrániť sa pred rizikom rôznymi spôsobmi,
napr.: poistením, diverzifikáciou, vyuţitím finančných derivátov
Politická – umoţňuje uskutočňovanie mnohých zámerov hospodárskej politiky štátu.
Existuje niekoľko definícií finančného trhu od rôznych autorov. Jílek (2009, s.
63 - 65) hovorí o finančnom trhu ako neoddeliteľnej súčasti trhového systému. „Na finančnom trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt po finančných nástrojoch vrátane peňazí. Z hľadiska splatnosti rozlišujeme finančné nástroje na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé“. Z hľadiska finančných rizík finančný trh členíme na štyri hlavné kategórie:
Dlhový trh Akciový trh Komoditný trh Menový trh
Podľa predmetu členíme finančný trh na (Iľanovská, 2006, s. 111):
Peňaţný trh - Peňaţné trhy sú základným finančným trhom, ktoré pozná kaţdý z nás. Na peňaţných trhoch sa obchoduje alebo investuje do krátkodobých cenných papierov alebo ich napodobením. Základným produktom peňaţného
5
trhu sú vklady obyvateľstva v bankách, termínované vklady, krátkodobé pokladničné poukáţky vlád, komerčné cenné papiere podnikov alebo peňaţné fondy finančných spoločností. Všetky tieto produkty majú spoločné to, ţe ich splatnosť alebo doba, na ktorú sa peniaze poţičiavajú je menej ako jeden rok.
Peňaţný trh teda súţi najmä na pokrývanie krátkodobého dopytu po peniazoch (zabezpečovanie likvidity),
Kapitálový trh - Na rozdiel od peňaţných trhov, kapitálové trhy zabezpečujú dlhodobé zdroje financovania (kapitál). Hlavnými záujemcami o financovanie sú vlády a firmy. Aj preto sa kapitálové trhy delia na akciové a dlhopisové. Na akciových trhoch získavajú firmy kapitál emisiami nových akcií, na dlhopisových trhoch emisiami dlhopisov, čiţe cenných papierov splatných v stanovený čas a so stanoveným výnosom. Na kapitálový trh prichádzajú teda investori so záujmom o dlhodobé investovanie, ktoré je pre firmy tou najdôleţitejšou formou získavania investičného kapitálu,
Devízový trh – Majú odlišnú funkciu, na ktorých sa obchodujú svetové meny.
Ich hlavnou úlohou je zabezpečovať prevod kapitálu z jednej meny do druhej meny a tak podporovať jednoduchý globálny tok peňazí. Devízové trhy tak zabezpečujú efektívne prelievanie zdrojov na miesta ich najväčšej potreby a potenciálne najvyšších výnosov. K tejto funkcií devízových trhov sa pridala aj funkcia špekulačná, keď momentálne veľká časť účastníkov tohto trhu neobchoduje s reálnym kapitálom ale iba špekuluje na predpokladaný pohyb tohto kapitálu. Tento trh sa označuje aj ak foreign exchange alebo menový trh, Trh zlata a drahých kovov - je reprezentovaný trhom zlata, menší význam má trh striebra, platiny, a paládia, Pri obchode s drahými kovmi rozlišujeme primárny a sekundárny trh. Na primárnom trhu producenti predávajú drahé kovy bankám, obchodníkom. Na sekundárnom trhu banky a obchodníci predávajú drahé kovy konečným klientom, alebo investorom. Štandardizované termínové a opčné obchody na drahé kovy sú obchodované na rôznych svetových burzách.
Poistný trh - je ţivý, dynamicky sa rozvíjajúci organizmus, na ktorý pôsobí mnoţstvo vnútorných a vonkajších faktorov. Snahou poisťovní je presadiť sa na trhu a dosiahnuť na ňom rozhodujúce postavenie. Trh aktívne pôsobí na kvalitu a rozsah sluţieb a na ich cenu.
6
„Finančný trh nie je jednotným trhom. Moţno ho členiť z rôznych hľadísk, ktoré zdôrazňujú niektoré jeho základné črty. Jednotlivé členenia finančného trhu sú vţdy zjednodušené, nemôţu obsiahnuť finančný trh v celej jeho zloţitosti, nadväznosti a vzájomnom prelínaní všetkých jeho súčastí. Najčastejším kritériom členenia finančného trhu je členenie z časového hľadiska a z hľadiska účelu pouţitia finančných prostriedkov, ktoré sa na ňom získavajú” (Hrvoľová et al., 2006, s. 42).
1.1 Akciový trh
Poskytnutie finančných prostriedkov umoţňuje ekonomikám rásť a rast ţivotnej úrovne obyvateľstva. Ak by súčasný finančný systém neexistoval, kaţdý obyvateľ by ţil na podstatne niţšej úrovni. To, čo sa deje vo vnútri finančného systému má veľký vplyv na zdravie ekonomiky. Finančný systém je nedeliteľnou súčasťou ekonomického systému, a teda nemôţe byť posudzovaný izolovane.
V predchádzajúcej časti sme hovorili o členení finančného trhu, ktorého jednou súčasťou je kapitálový trh, ktorý sa ďalej člení na dlhopisový a akciový, podľa toho aký vzťah sa vytvára medzi jednotlivými subjektmi na kapitálovom trhu. Predmetom tejto práce je trh akciový a preto sa ďalej podrobnejšie budeme venovať tejto problematike, vymedzíme jeho postavenie v rámci finančného resp. kapitálového trhu a charakterizujeme súvisiace základné pojmy.
Samotný kapitálový trh je trh strednodobého a dlhodobého kapitálu, slúţi na financovanie investícií. Na kapitálovom trhu sa uskutočňujú transakcie spojené s mobilizovaním a rozdeľovaním strednodobých a dlhodobých peňaţných prostriedkov na základe voľne obchodovateľných cenných papierov (Horniaková, 1997, s. 129). K subjektom na tomto trhu patria:
Banky, Poisťovne,
Národné inštitúcie, Investičné spoločnosti, Orgány verejného sektora, Podnikateľské subjekty, Medzinárodné inštitúcie.
7
Najväčšími a najvýznamnejšími hráčmi na trhu sú banky, tie drţia na svojich knihách viac aktív ako všetci ostatní hráči dokopy. Banky však ţijú z mnohých aktivít a veľmi často sa špecializujú buď na lukratívne činnosti alebo finančne najvýnosnejšie činnosti. Práve z tohto dôvodu sa na trhu uplatnili spoločnosti umoţňujúce obyvateľstvu či firmám priamo investovať do finančných aktív, v tomto prípade hovoríme o brokeroch.
Najdôleţitejšími účastníkmi finančného trhu sú konkrétne:
• Obyvateľstvo, ktoré disponuje prostriedkami a má záujem o ich efektívne zhodnotenie,
• Firmy, ktoré hľadajú lacný kapitál so záujmom expandovať,
• Vláda a samospráva, ktoré potrebujú financovať svoje dlhy,
• Investičné banky, ktoré hľadajú príleţitosti na zhodnotenie kapitálu,
• Komerčné banky, ktoré obyvateľstvu a firmám umoţňujú prístup na finančný trh,
• Podielové fondy, ktoré ponúkajú obyvateľstvu moţnosť investovať,
• Penzijné fondy, ktoré ponúkajú moţnosť obyvateľstvu dlhodobo investovať,
• Burzy, ktoré umoţňujú vlastníkom kapitálu nakupovať priamo akcie podnikov,
• Suverénne fondy, ktoré si vytvárajú bohaté vlády na nákupy cenných papierov,
• Hedge fondy, ktoré špekulatívne investujú peniaze majetných osôb,
• Brokeri, ktorí osobám umoţňujú priamy vstup na finančný trh,
• Centrálne banky, ktoré regulujú a manipulujú trh.
Hlavné nástroje kapitálového trhu sú vládne dlhopisy, komunálne dlhopisy (dlhopisy miestnych správnych orgánov), hypotekárne záloţné listy, podnikové obligácie, bankové obligácie, akcie a podielové listy. Na nasledujúcom obrázku môţeme vidieť vývoj objemov obchodov akcií a dlhopisov za posledných 13 rokov.
8
Graf 1 Objemy obchodov na BCPB za posledných 13 rokov
zdroj: (www.bsse.sk, 12.1.2014)
1.2 Charakteristika a vymedzenie základných pojmov súvisiacich s akciovým trhom
Akciový trh je verejnosti známy ako svet špekulácii a prijímania rizík s nádejou na vysoký zisk, tak ako častokrát je zobrazované vo filmoch z finančného prostredia veľkých firiem. Je miestom, kde začala veľká hospodárska kríza dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia, a dodnes slúţi ako barometer kaţdej modernej ekonomiky.
„Akciový trh je miesto, kde sa kupujú a predávajú podiely vo verejne vlastnených spoločnostiach a nároky v obchodných firmách. Akciový trh je osou podnikovej ekonomiky.
Newyorská burza cenných papierov je hlavným americkým akciovým trhom, na jej zozname je viac neţ tisíc cenných papierov. Ďalším dôleţitým trhom je NASDAQ, ktorý mal nástup nasledovaný kolapsom cien akcií po roku 2000. Kaţdé veľké finančné centrum má burzu cenných papierov. Najdôleţitejšie sú v Tokiu, Londýne, Frankfurte, Hong Kongu, Toronte, Curychu a samozrejme v New Yorku“
(Samuelson, Nordhaus, 2008, s. 521).
Hovorovo povedané, akciový trh je trhom, kde sa obchoduje s akciami, dlhopismi, inými akciovými nástroji a ich derivátmi. Obchod organizujú burzy cenných papierov a makléri, ktorí vystupujú ako ich členovia. Akciové trhy sú pre investorov miestom, kde môţu získať či prerobiť peniaze, a pro emitujúce spoločnosti predstavujú zdroj peňaţných prostriedkov potrebných pre podnikateľský rast.
9
„Majetkové cenné papiere sú strednodobé a dlhodobé cenné papiere, ktoré sú dokladom o spoluvlastníctve na akciovej spoločnosti alebo na inej forme obchodnej spoločnosti, podielové ho fondu, druţstvá a pod. Do tejto skupiny cenných papierov patria okrem akcií aj podielové listy, podielnické druţstevné listy apod.“ (Hrvolová et al, 2006, s. 343).
Právny rámec pre akcie a akciové spoločnosti v Slovenskej republike definuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a zákon č 566/2001 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
Definícia pojmu „akcia“ hovorí, ţe „je majetkovým cenným papierom, ktorý vyjadruje podiel na majetku akciovej spoločnosti. Jedná sa o cenný papier, ktorý nemá stanovenú dobu splatnosti. Akcie sú najrozšírenejším a najvýznamnejším nástrojom kapitálových trhov“ (Veselá, 2007, s. 234).
Obchodný zákonník podľa § 154 definuje akciovú spoločnosť ako „spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti“. Ide teda o kapitálovú spoločnosť, ktorej základný kapitál je tvorený emisiou akcií. Akcionári sa nákupom akcií stávajú spoluvlastníkmi základného kapitálu spoločníkov. Inými slovami povedané, predstavujú podiel na základnom kapitáli spoločnosti. Akcie majú vlastnícky podiel na majetku spoločnosti, preto ich zaraďujeme do kategórie majetkových cenných papierov. Je to obchodovateľný majetkový cenný papier, s ktorým sú spojené práva akcionára podieľať sa na riadení spoločnosti.
Podľa toho istého zákona podľa § 155 akciou rozumieme „práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom. Môţe byť vydaná v podobe listinného cenného papiera alebo v podobe zaknihovaného cenného papiera“.
Pojem akciový derivát (equity derivate), podľa slovníka investorských pojmov, je to finanční nástroj, ktorý sa skladá aspoň z jedného podkladového akciového nástroja, prípadne taktieţ z jedného alebo viacerých podkladových úrokových nástrojov. Nie však z podkladového komoditného nástroja, ktorého reálna hodnota nie je ovplyvnená rizikovou úrokovou mierou určitého subjektu. Akciové deriváty sa členia na akciové forwardy, akciové futures, akciové swapy a akciové opcie.
10
„Forward patrí medzi najstarší derivát. Predstavuje záväzok kupujúceho kúpiť určité mnoţstvo podkladového aktíva k určitému dňu v budúcnosti za stanovenú cenu“ (Belás, Demjan, 2009, s. 112).
Kontrakt (futures) medzi dvomi zúčastnenými stranami na výmenu pevnej čiastky v hotovosti stanovenej v súčasnosti za akciový nástroj k určitému dátumu v budúcnosti (Chovancová, Demjan a kol, 2006, str. 423).
Kontrakt (swap) na výmenu pevných čiastok v hotovosti za akciové nástroje (vrátane dividend) k určitému dátumu v budúcnosti. Akciový platca (equity payor) platí akciovému príjemcovi (equity payee) dividendy a zvýšenie cien akcií nad pevnú čiastku. Akciový príjemca platí akciovému platcovi zníţenie cien akcií pod pevnú čiastku. Zväčša sa neuzatvárajú priamo, medzi swapovými partnermi vystupujú banky ako sprostredkovateľ (Chovancová, Demjan a kol, 2006, str. 455).
Opčné termínované kontrakty (opcie), ktorých vlastník má právo, ale nie povinnosť, nakúpiť podkladové aktívum za vopred určenú cenu vopred určenom čase (v prípade call opcie) alebo podkladové aktívum predať (put opcie) (Chovancová, Demjan a kol, 2006, str. 467).
Ďalším pojmom, ktorý sa viaţe s problematikou akciových trhov sú akciové indexy, ktorým venujeme nasledujúcu samostatnú kapitolu.
1.3 Jednotlivé metódy analýz vývoja na finančných trhov
K analýze akcií ide samozrejme pristupovať mnohými spôsobmi, stručne popíšme hlavné charakteristiky kaţdej z nich. Jedna z metód ako sme uviedli na konci predchádzajúcej kapitoly je „fundamentálna analýza“, ktorá vychádza z predpokladu, ţe kaţdá akcia má v určitom okamţiku danú „vnútornú hodnotu“.
Premetom skúmania fundamentálnej analýzy je hľadanie podhodnotených cenných papierov k nákupu a nadhodnotených k predaju (tzv. picking). Hľadá významné faktory, ktoré môţu podstatne ovplyvňovať vnútornú hodnotu akcie. Hladík definuje fundamentálnu analýzu takto: „Fundamentálna analýza predpokladá, ţe existuje vnútorná hodnota akcie, okolo ktorej aktuálny kurz osciluje. Cieľom fundamentálnej analýzy je potom odhaliť túto vnútornú hodnotu“ (Hladík, 2003, s. 38).
Fundamentálnu analýzu realizujeme na niekoľkých úrovniach (Rejnuš, 2008, s.
217):
11
Globálna úroveň (vplyvy makroekonomických ukazovateľov na akcie (napr.
inflácia, hospodársky rast, úrokové sadzby apod.)),
Odvetvová úroveň (hodnotí a meria citlivosť odvetvia na hospodársky cyklus, rozsah a spôsob vládnej regulácie, miera inovácií v danom odvetví atd.),
Na úrovni spoločnosti (hodnotenie mikroekonomických ukazovateľov, výsledky spoločnosti v minulosti, súčasná ekonomická situácia a očakávané výsledky v budúcnosti, akciové portfólio spoločnosti). (pozri tieţ obrázok číslo 1)
Táto analýza zahŕňa oveľa širšie rozpätie realizácie ako sme uviedli, vzhľadom na predmet a cieľ tejto práce, uvedená charakteristika fundamentálnej analýzy spĺňa poţiadavky tejto bakalárskej práce. Na záver by sme ešte snáď spomenuli metódy, ktoré táto analýza vyuţíva a sú to napríklad: dividendové diskontné modely, ziskové modely, bilančné modely, bonitné modely atď..
Obrázok 1 Úrovne fundamentálnej analýzy
Zdroj: Baumöhl et al, 2011, s. 18
Jednou z ďalších pouţívaných metód je tzv. psychologická analýza. Vieme kaţdý z nás akú silu predstavujú informácie v súčasnom dianí. Psychologická analýza teda predpokladá, ţe vývoj cien akcií sú ovplyvňované psychologickými faktormi ako je chovanie investorov, tzv. psychológia davu, (viac sa budeme venovať tejto téme v podkapitole číslo 2.3).
Ďalšia metóda, ktorú uvádzajú odborné zdroje ja technická analýza, ktorá „sa zaoberá štúdiom ponuky a dopytu po akciách a vyuţíva k tomu cenu akcií a objem
12
obchodov. Je postavená na základe historického opakovania cien, ktoré sa s veľkou pravdepodobnosťou opakujú aj v budúcnosti. To znamená, ţe si ľudia pamätajú to, čo sa na trhu stalo pred časom a vyuţívajú to pri nákupe a predaji akcií v budúcnosti“
(Turek, 2008, s.54).
Technická analýza sa zaoberá vnútornými informáciami akciových búrz. „Skúma správanie samostatného trhu bez vonkajšieho vplyvu. Cieľom technickej analýzy je zachytiť formou grafického znázornenia vývoj kurzov akcií a burzových indexov a na základe toho určiť budúce smery ich vývoja“ (Chovancová, Demjan, a kol, 2006, s.315).
„Snaţí sa predvídať ponuku a dopyt po jednotlivých akciách na základe minulých pohybov cien a objemoch obchodov. Pouţívajú sa pri nej rôzne grafy, simulácie a modely k tomu, aby sa identifikovali rôzne trendy v chovaní trhu a na ich základe sa potom odhaduje budúci vývoj“ (Gladiš, 2005, s. 75-76).
V praxi môţeme vidieť sledovanie vývoja jednotlivých akcií pomocou nástroja, ktorý dokáţe rýchlo, efektívne a prehľadne sprostredkovať informácie o aktuálnom vývoji celého trhu, a to v podobe jediného čísla. Týmto nástrojom sú akciové indexy, často označované aj ako burzové indexy alebo len jednoducho – indexy. Namiesto niekoľko desiatok, či dokonca stoviek kurzov sa potom stačí sústrediť práve na toto číslo a navyše v ľubovoľnom časovom intervale. Štatistický význam indexu spočíva v tom, ţe týmto pomerovaním môţeme okrem iného porovnávať, resp. merať vývoj určitej veličiny v čase. (Valter, 2006, s. 1).
Pouţívanie technickej analýzy je jednoduché, nenáročné na pochopenie a z toho dôvodu aj do značnej miery presadzované komerčnými záujmami sprostredkovateľov a to relatívne môţe rozširovať potenciálnu investorskú základňu.
Sprostredkovatelia spravidla zarábajú na rozpätí medzi nákupnou a predajnou cenou (spread), čím viac obchodov sa uskutoční, o to väčší môţe mať sprostredkovateľ zisk. Technická analýza vie dať pritom dostatočný počet signálov na nákup a predaj aj v priebehu jednej hodiny (Baumöhl et al, 2011, s. 277-279).
Najčastejšie sa môţeme stretnúť v praxi s týmito metódami technickej analýzy:
grafická analýza – historicky najstaršia metóda sa opiera o skúmanie rôznych grafov a obrazcov,
trendová analýza – metódy zaloţené na trendoch,
13
technické indikátory – vyuţívajú matematické štatistické metódy, pričom cieľom je určiť vnútornú hodnotu akcie z nedávnej cenovej histórie a porovnať ju so súčasnosťou, na základe čoho analytik dospeje k nákupným alebo predajným odporúčaniam (kĺzavý priemer, oscilátory, objemové indikátory, indikátory zaloţené na šírke trhu, na volatilite trhu).
Pre účely tejto bakalárskej práce sme vyuţili na vykreslenie dlhodobého historického vývoja hlavných akciových indexov v predchádzajúcej kapitole technickú analýzu grafickou metódou, ktorú povaţujeme za jednu z najrozšírenejších metód pouţívanú v praxi investorov. Pri tejto metóde, aby sme vedeli investovať, je potrebné porozumieť jednotlivým štandardizovaným formáciám chovania akciových indexov, niektoré vedú k zmene trendu zo vzostupného a naopak, niektoré potvrdzujú trend. Na takéto hodnotenie jednotlivých významných formácií vo vývoji indexov sa vyuţívajú rôzne typy grafov. Pre názornú ukáţku štandardizovaných základných formácií uvádzame príklad na obrázkoch číslo 2, 3, 4. Táto metóda analýz predpokladá, ţe existujú pravidelne sa opakujúce zákonitosti, formácie vyprofilované z dlhodobého historického pozorovania. Kaţdá z nich predstavuje určitú prognózu vývoja do budúcnosti. V praxi sa reálne grafické formácie týmto štandardizovaným len pribliţujú a je subjektívne na posúdení kaţdého investora.
Obrázok 2 Formácie Hlava a ramena
Zdroj: (http://www.patria.cz/ , 9.1.2014)
Táto formácia je povaţovaná za jednu najčastejších najspoľahlivejších formácií, je sprevádzaná nárastom objemu obchodov a spravidla po jej nástupe dochádza k poklesu kurzu. Táto formácia existuje aj v obrátenej forme (obrázok číslo 2).
14
Trojuholníková formácia sa objavuje, keď osciluje vývoj kurzu medzi dvoma rôznobeţnými trendovými líniami. Prerazenie hornej trendovej línie je povaţované za signál k nákupu a naopak dolnej línie k predaju, je sprevádzaný zvýšeným objemom obchodov (obrázok číslo 3).
Obrázok číslo 4 znázorňuje príklad, kde ide o nie príliš časté formácie, no prinášajú veľmi dobré obchodné príleţitosti. Vyuţívanie grafických metód a ich znalosť by mala patriť k základnej abecede kaţdého seriózneho investora a môţe byť nápomocná pri dosahovaní očakávaných výsledkov (http://www.patria.cz/, 10. 2.
2014).
Obrázok 3 Formácia Trojuholník
Zdroj: (http://www.patria.cz/ , 10.2.2014)
Obrázok 4 Formácia Dvojitý vrchol a Dvojité dno
Zdroj: (http://www.patria.cz/ , 10.2.2014)
15
1.4 Faktory výkonnosti akciových trhov
Keď si zhrnieme poznatky a informácie z predchádzajúcich kapitol, akciové indexy patria k celosvetovo pravdepodobne jedným z najsledovanejších skupín ekonomických dát a informácií. Kaţdý investor pomeruje svoje výsledky výkonnosti proti indexom, vyhodnocujú atraktivitu nákupných alebo predajných príleţitostí a odporúčaní proti indexom a niektorí z nich sa opierajú aj o technicko- grafické analyzovanie, kedy zakladajú svoje investičné aktivity priamo na grafoch daného indexu alebo akcie. Akciovými indexami vyjadrujeme teda výkonnosť akciových trhov.
„Akciový index meria výkonnosť buď celého akciového trhu, alebo nejakého významného segmentu tohto trhu. Kaţdý akciový index je konštruovaný na základe dopredu definovaných pravidiel. Predtým ako sa pustíme podrobne do problematiky konštrukcie akciových indexov, musíme v záujme ďalšieho výkladu zistiť aspoň základné prístupy k tvorbe akciových indexov“ (Ambroţ, 2002, s.143).
„Index je agregátny indikátor, ktorý informuje o celkovom vývoji a situácií na trhu (trţné indexy) alebo v určitom odvetví (odvetvové indexy). Pre investorov prináša dôleţité informácie o celkovej atmosfére trhu, poprípade o jeho výkonnosti.
Akciové indexy predstavujú indikátory akciového trhu, ktoré koncentrujú pohyby cien mnohých akcií do jediného čísla, a tak vypovedajú o vývojových tendenciách trhu“ (Jílek, 2009, s. 174).
Všeobecne hovoríme o indexoch v zásade ako o skupinách (alebo „košoch“) akcií, ktoré boli vybrané na základe určitých spoločných znakov, ako je napr.
veľkosť spoločnosti, segment ekonomiky, v ktorom sa príslušná firma pohybuje alebo jej geografická príslušnosť.
Pre investorov jednoduché sledovanie peňaţných tokov danej spoločnosti, predaj, dlhové zaťaţenie a ďalšie ţivotne dôleţité štatistické údaje ešte nemusia byť dostatočné na pochopenie perspektívy a budúcnosti firmy. Rôzne vonkajšie vplyvy resp. ekonomické ukazovatele majú veľký vplyv na výkonnosť akciových trhov, inými slovami na vývoj akciových indexov.
Beţne sa pouţíva ako všeobecné meradlo ekonomického zdravia krajiny, hrubý domáci produkt (ďalej len HDP), môţe mať obrovský vplyv na investície, či sa vrátia
16
a v akom objeme. V podstate, HDP je celková suma tovarov a sluţieb vyrobených v hraniciach danej krajiny, to zahŕňa všetky súkromné a verejnej spotreby, vládne výdavky, investície a vývoz mínus dovoz, ktoré sa vyskytujú vo vymedzenom území.
Ako sa dalo očakávať, tieto merania ekonomického zdravia majú obrovský vplyv na výnosoch akciových trhov. Kaţdá významná zmena HDP zvyčajne má významný vplyv na smer na akciovom trhu, ak ekonomika je zdravá a rastie, očakáva sa, ţe podniky budú hlásiť lepší zisk a rast. Je zrejmé, ţe tieto informácie vyšších ziskov potešia investorov všetkých odtieňov a bude ich tlačiť do akcií. V rovnakej dobe, niţšia meranie HDP môţe mať opačný účinok na ceny akcií. Najlepším príkladom bolo počas nedávnej recesie, ako v USA klesol HDP, hlavné indexy akciového trhu - ako je SPDR S & P 500 - klesol na desať rokov minimá.
Ďalším takým veľmi dôleţitým ukazovateľom, ktorý ovplyvňuje akciové trhy je miera nezamestnanosti. Rovnako ako HDP, miera zamestnanosti ilustruje vývoj a silu ekonomiky. Štatistika sa pouţíva k pomoci tvorcom a ekonómom vládnej politiky pri určovaní aktuálneho stavu ekonomiky a predpovedanie budúcich úrovní hospodárskej činnosti. Investori veľmi sledujú tento ukazovateľ, v podstate viac ľudí s prácou sa rovná vyššia hospodárska výkonnosť, maloobchodný predaj, úspory a firemný zisk.
Samozrejme aj studená ruka inflácie môţe mať vplyv na výkonnosť, rovnako Index spotrebiteľských cien (ďalej len CPI) a Index cien výrobcov (ďalej len PPI).
Index spotrebiteľských cien poukazuje na priemernú zmenu cien spotrebného tovaru a sluţieb vo viac ako 200 rôznych kategórií, dáta obsahujú ceny pre domácnosti energií, potravín a lekárske predmety, ktoré ľudia pouţívajú na dennej báze, zatiaľ čo Index cien výrobcov (PPI) sleduje priemernú cenu viac ako 10 000 komodít, ktoré spoločnosti budú pouţívať premieňať na hotové výrobky. Pre investorov môţe obdobie vysokých spotrebiteľských cien, cien výrobcov, inflácia znamenať umieračik pre firemné zisky. Vyššie spotrebiteľské ceny základného tovaru, môţe znamenať, ţe tu nebudú ţiadne zvyšné prostriedky na nákup ľubovoľných poloţiek.
V rovnakej dobe vyššie čísla PPI by mohli brániť podniku rozširovaniu, rastu alebo prijímaniu väčšieho počtu zamestnancov, zvyšujú sa náklady na výrobu tovaru.
Akciový trh môţe rásť alebo klesať na základe signálov týchto dvoch ukazovateľov.
Zoznam základných makroekonomických veličín ovplyvňujúcich vývoj na akciových trhoch:
17
rast alebo pokles HDP, (ako výstup ekonomiky a akciové kurzy),
fiškálna politika, (príjmy, dlhy, výdavky vlády, pozitívny a negatívny vplyv daňovej politiky),
peňaţná ponuka, (zvýšená ponuka peňazí spôsobuje rast kurzov akcií),
úroková miera a akciové kurzy, (rast úrokovej miery spôsobuje pokles akciových kurzov; pokles úrokovej miery spôsobuje rast akciových kurzov), inflácia, (akcie sú inflačne neutrálne, t. j. nie je tu bezprostredný vzťah akcií a inflácie; proti názor – akcie si počas inflácie neudrţia reálnu hodnotu),
medzinárodný pohyb kapitálu, (vyhľadávanie podhodnotených akcií; pohyb špekulatívneho kapitálu vplýva na zmeny kurzov akcií na mladých trhoch), ekonomické a politické šoky, (napr. negatívne vplyvy v 70-tych rokoch – ropné šoky spôsobili inflačné očakávanie, vzrástla úroková miera a poklesli tým kurzy akcií),
ostatné faktory.
Historický vývoj na vyspelých kapitálových trhoch potvrdzuje určitú koreláciu medzi hospodárskymi cyklami ekonomiky a vývojom na akciových trhoch. Na jednej strane je jedinec v podstate nepredvídateľný na druhej je skupina vcelku predvídateľná. Nič to nemení na fakte, ţe pohyby cien na finančných trhoch sú cyklické a predvídateľné. Fiškálna politika sa z hľadiska analýzy akciových trhov chápe ako proces určovania daní a plánovania verejných výdavkov, ktorý má pomáhať utlmiť cyklické výkyvy ekonomiky a prispieť k udrţaniu rastu ekonomiky pri udrţaní nízkej nezamestnanosti, pri ktorej neexistuje vysoká inflácia. Vláda prostredníctvom štátneho rozpočtu aktívne reguluje rôzne ekonomické aktivity najmä rozpočtovými výdavkami, prostredníctvom daní a subvenčných programov. Pri analýze hospodárenia štátneho rozpočtu, najmä sledovaní jeho prehlbujúceho sa schodku, väčšina ekonómov poukazuje na nerovnováhu v ekonomike, a tým aj negatívny vplyv na akciový trh. (Chovancová, Demjan, a kol., 2006, s. 284 - 285).
18
2 I NVESTOVANIE
V súčasnej dobe informačnej spoločnosti nadobúda mimoriadny význam zvyšovanie finančnej gramotnosti. Fungovanie kaţdého jednotlivca je v našej spoločnosti ovplyvnené peniazmi. Čím skôr to mladý človek pochopí a prispôsobí tomu konanie a spravovanie svojich finančných prostriedkov, bude môcť byť oslobodený od neustáleho myslenia od zabezpečenia domáceho rozpočtu, od útleho veku je potrebné sporiť na dôchodok a vychovávať svoje deti k zodpovednosti s nakladaním svojich účtov. Pochopenie môţe viesť k schopnosti za seba finančne zodpovedať aj v pracovnom zameraní ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo vyuţiť svoje schopnosti na vedenie viacerých ľudí vo vlastnej firme a fungovať ako podnikateľ.
Kaţdý ekonomický subjekt (či uţ jednotlivec alebo skupina) sa pri spravovaní svojich finančných prostriedkov rozhoduje medzi niekoľkými alternatívami s rôznou mierou výnosnosti a rizika. Môţeme zakúpiť rozličné typy finančných aktív (napr.
depozitné certifikáty, obligácie, akcie a pod.), alebo investovať do hmotného majetku (napr. nehnuteľnosti, zariadenia, stroje, pozemky) alebo si ponecháme svoje bohatstvo v tej najlikvidnejšej podobe a to vo forme peňazí.
„Z hľadiska finančnej teórie môţeme investície rozdeliť na dve skupiny, a to:
reálne investície a finančné investície (viď obrázok 6). Tieto skupiny nie sú striktne oddelené a v praxi môţe medzi nimi dochádzať aj k rôznym kombináciám.
Všeobecne platí, ţe čím menej je rozvinutá ekonomika, tým väčšia časť investorov sa orientuje na reálne investície“ (Beňová a kol., 2007, s. 216).
Obrázok 5 Rozdelenie investícií
Zdroj: vlastné spracovanie
19
Vo všeobecnosti reálny kapitál je výsledkom investícií a pod investíciami rozumieme nákup finančných alebo reálnych aktív. Pod aktívom zas rozumieme všetko čo prináša jeho vlastníkovi profit a to buď peňaţné prostriedky vloţené do kapitálových statkov, teda viazané na vecné aktíva, alebo do cenných papierov vo forme finančných aktív. Aj tieto finančné investície do cenných papierov by sa v konečnom dôsledku mali premeniť na vecné prvky kapitálu.
Priestor pre spravovanie finančných prostriedkov a ich investovanie na peňaţnom a finančnom trhu je veľmi rozsiahly, existuje niekoľko moţností a moţnosť zvoliť rôzne stratégie investovania. Dôleţité je vybrať si práve moţnosť, ktorá najviac zodpovedá vlastným finančným moţnostiam a potrebám. Základným krokom pri rozhodnutí investovať a ako je prieskum trhu a aktuálnych ponúk.
Samotný výber vhodnej investície a investičnej stratégie závisí od toho, na aký dlhý čas chce človek investovať a aké riziko je ochotný znášať. Dôleţité je nastaviť si reálne očakávania. Všeobecne platí, ţe čím je dlhšie obdobie investície, tým je zisk istejší. Investovanie je spôsob ako zveľadiť svoj majetok s rozumnou mierou výnosu pri akceptovateľnom riziku.
Mnoho investorov končí rýchlo potom, čo prídu o svoje prostriedky vloţené na svojom účte u brokera. Je veľa faktorov, ktoré ovplyvnia to, či pri obchodovaní investor bude úspešný alebo nie. Na to, aby sa investor naučil obchodovať, nepotrebuje byť génius. Samozrejme, treba mať prehľad čo to o technickej analýze, fundamentálnej analýze alebo o riadení peňazí a hlavne rizika. Kaţdý investor vám povie, ţe problém rozhodne môţe byť a je psychika a povaha osoby v roli investora.
Pri obchodovaní je dôleţité stanovenie si určitej stratégie a pravidiel, ktoré je treba dodrţiavať po celú dobu investovania. Ak nie je investor dostatočne disciplinovaný, nebude tieto stanovené pravidlá dodrţiavať. Následne začne obchodovaním strácať, bude prerábať a to ovplyvní jeho psychiku o to viac. Potom sa všetko začne rúcať ako domček z kariet a to čo na začiatku vyzeralo úplne úţasne, aţ rozprávkovo sa zrazu zmení na nočnú moru a nikdy uţ nebude chcieť o investovaní ani počuť.
Vo všeobecnosti neexistuje návod na príkladné správanie investorov na trhu.
Baker a Nofsinger (2002, s. 112) však vo svojej publikácii uvádzajú niekoľko záchytných bodov a rád pre investora:
Pochopiť a vyhnúť sa psychologickým odchýlkam, Identifikovať investičné ciele a prekáţky,
20
Vytvoriť kvantitatívne merateľné investičné kritériá, Diverzifikovať investície,
Prehodnocovať a prerozdeľovať aktíva.
Čo je investovanie? „Tradične sa pod investovaním chápe dlhodobý nákup finančných aktív, ktoré generujú výnosy (akcie prinášajú dividendy a dlhopisy prinášajú úroky). V súčasnosti je však finančný trh tak volatilný, ţe investor môţe naopak z drţania týchto finančných inštrumentov dosiahnuť výrazné kapitálové straty. Preto si investovanie v súčasnosti vyţaduje novú paradigmu: nákup dlhodobo podhodnotených finančných aktív, ktorých cena rastie a predaj dlhodobo nadhodnotených finančných aktív, ktorých cena klesá. Investovanie je v súčasnosti preto určitou formou špekulácie, ktorá sa však realizuje z dlhodobejšieho časového horizontu a bez finančnej páky. To umoţňuje investorovi konzervatívne manaţovať svoje vlastné investície, no zároveň participovať na významných trhových pohyboch a tak dosahovať nadpriemerné výnosy. Čo je však dôleţitejšie, dokáţe si veľmi flexibilne chrániť svoj existujúci majetok“ (Iţip, 2010, s. 3).
2.1 Teória efektívnych finančných trhov
Podľa definícií rôznych autorov – uznávaných odborníkov v danej oblasti efektívnosť v zmysle “hospodárnosti“ rozumieme ako ,,pouţitie ekonomických zdrojov, ktoré prinášajú maximálnu úroveň uspokojenia, dosiahnutú pri daných vstupoch a technológii...“ (Samuelson, Nordhaus, 1991, s. 229-230).
Jedna z ďalších definícií podľa R. A. Haugena, s ktorou sa stotoţňujeme pre jej jednoduchosť a zrozumiteľnosť, hovorí o efektívnom trhu takto: „Na efektívnom trhu akciové kurzy odráţajú všetky informácie, ktoré je moţné poznať a ktoré sú významné. Neexistujú podhodnotené a nadhodnotené cenné papiere“ (Haugen, 1990, s. 4).
Odborná publikácia od autorky Veselej J. (1999, s. 234-236) hovorí aj o troch typoch efektívnosti:
Informačná efektívnosť - dosiahnutá vtedy, keď kurzy v okamihu celkom absorbujú všetky dostupné a relevantné informácie.
21
Alokačná efektívnosť - predpokladá finančné zdroje prerozdeľované tak, ţe je zabezpečené ich maximálne moţné vyuţitie, inými slovami povedané, voľné finančné prostriedky investované do cenných papierov prinášajú investorom čo najvyššie moţné rizikovo prispôsobené výnosy.
Operatívna efektívnosť - predpokladá istú úroveň transakčných nákladov, pri ktorých by nemal zisk brokerov resp. dealerov z dlhodobého hľadiska prevyšovať priemernú úroveň, t. j. nemal by opakovane vykazovať nadpriemerné hodnoty. Dosiahnutie alokačnej i operatívnej efektívnosti zároveň posilňuje naplnenosť informačnej efektívnosti trhu.
Veselá (1999, s. 251-259) ďalej definuje predpoklady efektívneho trhu:
Ziskový motív investorov - predpoklad veľkého mnoţstva racionálnych investorov vyhľadávajúcich podhodnotené a nadhodnotené akcie a uskutočňujú s nimi transakcie s cieľom vytvárať zisk. Táto skutočnosť práve napomáha efektívnosti trhu, pretoţe akcie sú tak tlačené na svoju správnu (vnútornú) hodnotu.
Dostupné, lacné, aktuálne a pravdivé informácie a informačné systémy – predpoklad podporujúci kvalitné rozhodnutia v rámci ziskového chovania investorov. Sú získavané a spracovávané informačnými systémami ako databázou vonkajších informácií. Takýto tok informácií podporuje informovanosť investorov ale i transparentnosť resp. priehľadnosť celého trhu.
Kvalitná infraštruktúra – ako predpoklad získania hodnotovo primeraných, aktuálnych a správnych informácií, a to predovšetkým ako systém obchodovaniam ktorý je pruţný, bezchybný a transparentný a zároveň schopný zabezpečovať rýchle a kvalitné spracovanie príkazov a informácií.
Rovnaké postavenie účastníkov trhu - predpoklad konkurenčného prostredia bez bariér vstupu na trh, predovšetkým odstránenie monopolného alebo oligopolného postavenia účastníkov, ktorí na základe svojho zvýhodneného postavenia by boli schopní manipulovať kurzom pre svoj prospech, t. j.
existencia veľkého mnoţstva účastníkov jednajúcich nezávisle od seba, voľný a neobmedzený prístup informácií a ziskový motív účastníkov trhu.
Likvidný trh - predpoklad moţností vo veľmi krátkej časovej perióde s nízkymi transakčnými nákladmi premeniť menej likvidný finančný inštrument na
22
likvidný, čo úzko súvisí s predchádzajúcimi predpokladmi, t. j. predpokladá sa, ţe ak bude zabezpečené zvyšovanie kvality informácií a kvalitnej infraštruktúry, pravdepodobne automaticky to prinesie vyšší počet investorov na trhu a tým i vyššiu likviditu.
Kvalitná legislatíva – ako predpoklad korektného právneho prostredia pre investičné aktivity, ktorými sú vymedzené pravá a povinnosti investorov a iných inštitúcií, zabezpečujúce rovnosť podnikateľských subjektov, ochranu práv a podporili by tak ich aktivitu. Legislatívny rámec by mal rovnako podporovať transparentnosť trhu, zabraňovať vzniku nelegálneho trhu, ale zároveň by nemal obmedzovať moţnosti investovania.
V teórii efektívnych finančných trhov nemoţno nespomenúť osobnosť akou je Eugene Francis Fama (14. februára 1939), ide o amerického ekonóma a laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu, známy je pre jeho prácu na teórii portfólia a oceňovania aktív, a to ako teoretickej tak aj empirickej a prvý v roku 1970 definoval teóriu efektívnych trhov. Podľa neho rozlišujeme tri formy efektívnosti trhu v závislosti na druhu informácií, ktoré nesú v sebe kurzy akcií (Fama in Veselá, 1999, s. 236-239):
Slabá efektívnosť – hovorí, ţe trh je efektívny v slabej forme, ak akciové kurzy vstrebajú takmer okamţite všetky verejné historické informácie, reakcia akciových kurzov je rýchla ale primeraná, technická analýza resp. študovanie grafov stráca na význame
Stredne silná efektívnosť – v tejto forme efektívnosti sa nachádza trh, ak akciové kurzy absorbujú takmer okamţite a primerane nové neočakávané verejne dostupné informácie, t. j. historické aj súčasné, takţe budúci vývoj nie je moţné predvídať na základe technickej analýzy ani fundamentálnej (analýzy súčasnej a odhad budúcej situácie na trhu),
Silná efektívnosť – forma efektívnosti trhu, ak akciové kurzy vstrebajú okamţite a primerane všetky dostupné verejné i neverejné informácie, reakcia akciových kurzov je bezprostredná a rýchla, chýba význam akejkoľvek analýzy a neverejnej informácie.
23
Naopak odporcovia tejto teórie tvrdia, ţe správanie investorov sa zakladá na ich skúsenostiach, súčasnom stave poznania a minulých udalostiach, takţe akciové kurzy neodráţajú len všetky dostupné informácie, ale aj subjektívne faktory. Ďalej hovoria aj o tom, ţe za neistoty majú účastníci trhu tendenciu prispôsobovať svoje správanie davu a ţe finančné trhy sú prepojené do tej miery, ţe sa vzájomne ovplyvňujú.
2.2 Investovanie na akciových trhoch a investičné stratégie
„Investičná stratégia je postup, ako dosiahnuť poţadované investičné ciele, alebo ako sa k nim čo najviac priblíţiť. Za investičnú stratégiu sa povaţuje ako stanovenie investičných cieľov, tak aj postupov, ako ich dosiahnuť“ (Valach, 2010, s. 36).
Základ chovania investora na akciových trhoch prebieha minimálne z troch hľadísk, tieţ označované v literatúre ako magický trojuholník investovania (viď obrázok 7), a to z pohľadu očakávaného výnosu investície (vo forme ročných výnosov alebo rastu ceny investície), očakávaného rizika investície a očakávaného dôsledku na likviditu investície (Syrový - Novotný, 2005, s. 116 - 128).
Obrázok 6 Magický trojuholník investovania v čase
Zdroj: Vlastné spracovanie
Keď investor stojí pred rozhodovaním, do ktorého aktíva má investovať svoje disponibilné finančné prostriedky, mal by sa vţdy riadiť týmito základnými vzájomne súvisiacimi faktormi. Princíp tohto trojuholníka faktorov spočíva v tom, ţe snahou investora dosiahnutia čo najlepšieho výsledku na jednom z jeho vrcholov
24
zaplatí na druhom stratou, t. j. v praxi neexistuje situácia, kedy je moţné dosiahnuť najlepších výsledkov súčasne na všetkých jeho troch vrcholoch. Ak sa investor rozhodne investovať najdôleţitejším kritériom jeho rozhodovania, či vstúpi na trh alebo vystúpi, je vţdy budúci výnos jeho aktív. Zároveň platí priama úmera vo vzťahu medzi nimi, čím vyššia výnosovosť, vyššia rizikovosť a tým niţšia likvidita.
Investičné stratégie môţeme posudzovať podľa rôznych kritérií a podľa toho aj členiť na rôzne kategórie. Ak sa pozrieme z pohľadu časového hľadiska, rozlišujeme:
Krátkodobá stratégia – spravidla do jedného roka povaţujeme za relevantné investičné nástroje ako sú: termínované vklady, sporiace účty, peňaţné fondy.
Menej vhodnými sú beţné účty, ktorých reálny výnos (s prihliadnutím k inflácii). V časovom rozpätí jedného aţ troch rokov sú za najvhodnejšie pokladané investície do krátkodobých dlhopisov a dlhopisových fondov, prípadne zaistené fondy, štruktúrované dlhopisy a štruktúrované vklady,
Strednodobá stratégia – spravidla v časovom horizonte tri aţ päť rokov sa viac rozhoduje medzi vyššími moţnými výnosmi aj rizikami (napr. akcie, investičné certifikáty, akciové fondy) a menšími výnosmi s väčšou istotou (napr.
strednodobé dlhopisy). Ďalšími moţnými nástrojmi sú penzijné fondy, stavebné sporenie a ţivotné poistenie, ktoré aj cez nízky výnos činia atraktívnejšími štátne podpory a daňové úľavy,
Dlhodobá stratégia – v horizonte päť a viac rokov, autor odporučuje investície do akcií, ktoré dávajú moţnosť maximalizovať celkový výnos investície, sem patria tzv. investičné certifikáty a akciové fondy. Potenciál rizikového, ale vysokého výnosu predstavujú hedge fondy a špeciálne fondy (napr.
nehnuteľnosti, deriváty a i.). Menej výnosné a zároveň bezpečnejšími nástrojmi sú dlhodobé dlhopisy (Svoboda, 2009, s. 76 – 82).
Ak sa pozrieme z pohľadu cieľov, ktoré investori pomocou stratégie sledujú, rozlišujeme:
Stratégie s cieľom maximalizácie zisku:
Tradingové stratégie – majú špekulatívny charakter a základnými stavebnými prvkami tradingových stratégií sú hlavne finančné deriváty a ich rôzne kombinácie. Ich konštrukcie sa však líšia v dôsledku rozdielnosti sledovaných cieľov. Sleduje ako prvoradý cieľ ziskovosť operácie a v jej záujme je ochotný
25
akceptovať riziko, úroveň akceptovateľného rizika však závisí od jeho individuálneho vzťahuk riziku, tomuto prvoradému cieľu podriaďuje derivátové pozície (http://www.kekonom.sk/, 15.3.2014):
Singulárne tradingové stratégie (investor uzatvára jeden opčný kontrakt), Kombinované tradingové stratégie (investor uzatvára niekoľko opčných kontraktov súčasne),
Arbitráţne stratégie – vyuţívajú cenové rozdiely cenných papierov a finančných derivátov, zisky z tejto stratégie sú minimálne a aj ich trvanie je veľmi krátke, zaujímavé sú len pri veľkých objemoch kontraktov dosiahnuteľných iba niektorými skupinami veľkých inštitucionálnych investorov (http://www.euroekonom.sk/, 15.3.2014):
Arbitráţne stratégie bezrizikové, Arbitráţne stratégie rizikové,
Stratégie tvorby optimálneho portfólia - modelové prístupy,
Stratégie s cieľom minimalizácie rizika:
Hedgingové stratégie – v preklade „hedging“ znamená zabezpečenie, zmierňovanie, rozkladanie a prenášanie podnikových finančných rizík na iné subjekty, sú protipólom tradingových stratégií, ide o rizikovo averznú stratégiu, snaţí sa zmierniť alebo celkom eliminovať isté finančné riziká invetovania, a tomuto prvoradému cieľu podriaďuje derivátové pozície, kritérium ziskovosti povaţuje za druhoradé (http://www.kekonom.sk/, 15.3.2014):
Hedgingové stratégie s pouţitím futurít, Hedgingové stratégie s pouţitím opcií,
Stratégie zabezpečenia hodnoty portfólia – základnom stratégie je kombinácia obchodov tak, aby sa pri rastúcom trhu (t. j. pri raste ceny cenných papierov) hodnota príslušného portfólia zvyšovala (aj keď pomalšie ako bez uplatnenia tejto stratégie), ale pri klesajúcom trhu by stratégia mala obmedzovať stratu.
Zabezpečuje teda sumu, pod ktorú hodnota portfólia v zvolenom časovom horizonte nepoklesne (http://www.euroekonom.sk/, 15.3.2014):
Stratégie zabezpečenia hodnoty portfólia akcií,
26
Stratégie zabezpečenia hodnoty portfólia obligácií,
2.3 Základné kritéria rozhodovania o finančnom investovaní a investičné riziká
V predchádzajúcej kapitole sme hovorili o magickom trojuholníku investovania a jedným z jeho vrcholov je samotné riziko. Ako sa vyskytuje riziko v beţnom kolobehu ţivota, rovnako existuje aj v kolobehu finančného systému. „Všeobecne sa označuje ako stupeň neistoty spojený s očakávaným výnosom“ (Chovancová, Demjan, 2006, s. 57), inými slovami ide o faktor, ktorý výraznou mierou vplýva tieţ na správanie investora vo finančnom svete. Kaţdý investor sa totiţ vyznačuje rozdielnou mierou znášať riziko. Existuje skupina investorov s vysokou mierou neochoty voči riziku, ich správanie bude charakteristické skôr menej rizikovými aktívami alebo bezrizikovými aktívami (napr. vkladné kniţky), na druhej strane bude druhá skupina investorov s ochotou znášať vysoké riziko, ich črtou budú vysoko rizikové aktíva a z toho vyplývajúce moţné straty a potom existuje aj kombinácia týchto dvoch extrémov, kedy investori investujú za určitej miery rizika, jeho elimináciou prostredníctvom vhodnej štruktúry aktív.
„V poslednom čase sú podnikateľské subjekty viac ako v minulosti vystavené nečakaným a vo väčšine prípadov ťaţko predikovateľným zmenám hlavných ekonomických parametrov. Keďţe tieto skutočnosti dokáţu výraznou mierou negatívne ovplyvniť hospodárenie týchto subjektov, je preto dôleţité aby podniky v prvom rade identifikovali prípadne riziká plynúce so zmeny základných ekonomických fundamentov a dokázali na ne vhodne reagovať. V tejto kapitole sa pokúsime zhrnúť základne techniky riadenia menových rizík s vyuţitím všeobecne dostupných finančných nástrojov a aktív“ (Demjan, 2005, Π1).
Investíciu interferuje celá skupina rizikových faktorov a nie je moţné s určitou presnosťou určiť, či očakávaného budúceho výnosu bude dosiahnuté a v akej miere budú splnené ciele investora. Rovnako platí princíp, ţe rôzne investičné nástroje prinášajú rozdielne zhodnotenie investícií. Riziko je potom pravdepodobnosť, ţe nebude dosiahnuté očakávaného výnosu, resp. môţe nastať znehodnotenie investície. Likvidita znamená rýchlosť s akou sme schopný premeniť investíciu späť
27
na peňaţné prostriedky. Vysoká likvidita predstavuje ľahkú obchodovateľnosť. Za najlikvidnejšiu investíciu môţeme povaţovať napr. bankový vklad.
„Riziko – je ním spojená kaţdá činnosť, či uţ na finančných trhoch alebo v beţnom ţivote. Na finančných trhoch existujú finančné riziká, ktoré sú všeobecne definované ako potenciálna finančná strata subjektu, t. z., ţe ide o stratu v budúcnosti vyplývajúcu z daného finančného alebo komoditného nástroja resp. portfólia“
(Demjan, 2009, s. 86).
Existujú rôzne druhy rizík súvisiacich s investičnými nástrojmi podľa zdrojov, z ktorých podchádzajú rozlišujeme:
trhové riziko – (Jílek, 2009, 71 s.) chápe riziko komplexne ako straty zo zmien trhových cien, zmien hodnôt finančných nástrojov či komoditných nástrojov (v aktívach či záväzkoch), v dôsledku nepriaznivých zmien trhových podmienok, t. j.:
- úrokové riziko, nepriaznivý vývoj úrokových mier, - akciové riziko, negatívne zmeny cien akcií,
- komoditné riziko, negatívne zmeny cien komodít, či - menové riziko, zmeny menového kurzu,
úrokové riziko – hlavne pri finančných inštrumentoch citlivých na úrokové sadzby, „ovplyvňuje kolísanie výnosnosti jednotlivých finančných aktív“
(Chovancová, 2006, 58 s.),
likviditné riziko – v jeho dôsledku investor nebude môcť predať určitý investičný nástroj za trhovú cenu (resp. za cenu blízku trhovej cene), a to z dôvodu malého objemu trhu s daným investičným nástrojom, resp. v prípade potreby promptnej premeny investičného nástroja do peňaţných prostriedkov, inflačné riziko – poţičiavatelia musia čeliť zníţeniu kúpnej sily príjmov, veritelia kompenzujú infláciu určovaním vyšších úrokových sadzieb,
menové riziko – vyplývajúce zo zmien hodnôt cudzej meny, fluktuácie zo zmien devízových kurzov, ktoré majú vplyv na kurzy, ceny, výnosy finančných nástrojov,
operačné riziko – riziko pochádzajúce z pochybenia vnútorných procesov, zo zlyhania prevádzkových systémov či ľudského faktora, prípadne z vonkajších udalostí,
28
podnikateľské alebo odvetvové riziko – ako dôsledok špecifických problémov príslušných odvetví alebo podnikov, ide o pravdepodobnosť zmeny trhovej ceny investičných inštrumentov (hlavne akcií a niektorých derivátov), ktorých cenový vývoj je spätý s hospodárskym cyklom celého odvetvia. Napríklad sa môţe jednať o cenné papiere (akcie a dlhopisy) a ostatné investičné nástroje emitované spoločnosťami podnikajúcimi výhradne v stavebníctve, energetike, nových technológiách či akomkoľvek inom úzko vymedzenom odvetví,
politické riziko – v prípade zmien politickej situácie, nestability, regulácie.
Všetky tieto zdroje rizík, podľa Mlynaroviča (1995, s. 43), môţeme kategorizovať do dvoch typov rizika:
systematické – tzv. vlastné trhu ako takému, vyplývajúce z makroekonomických veličín,
nesystematické – špecifické riziká viazané na príslušné aktívum, alebo firmu.
29
3 A NALÝZA AKCIOVÝCH INDEXOV
Japonskí obchodníci hovoria, "Nechaj trh povedať, čo trh urobí." Vyuţitie signálov, analyzovanie smeru indexov akciových trhov a trendov je relatívne jednoduchý. Je ťaţké v čase triediť skôr informácie, aké sú zámery indexov na akciových trhov pri počúvaní mnohých scenárov od tzv. „odborníkov na trh“.
Spravodajské stanice a internet, ktorý monitoruje dianie na finančných trhoch, budú vţdy poskytovať veľké mnoţstvo názorov a predpovedí o tom, čo sa na trhu udeje, v akom časovom horizonte a pod..
Akciové indexy majú rôznu konštrukciu, a to buď v závislosti od druhov cenných papierov zahrnutých do indexu, alebo pouţitej metódy výpočtu hodnoty indexu. Pri výpočte sa v zásade pouţíva aritmetický priemer, pri ktorom sa vyuţívajú tri metódy váţenia. Na základe toho moţno hovoriť o troch metódach výpočtu hodnoty akciového indexu:
Metóda trhovej kapitalizácie – v indexe ma najväčšiu váhu tá spoločnosť, ktorá ma ja najvyššiu trhovú kapitalizáciu,
Metóda cenového váţenia – vychádza z toho, ţe kaţdému komponentu sa priradí váha na základe aktuálnej trhovej ceny jednotlivých zloţiek, Metóda rovnakej váhy – nerozlišuje medzi veľkými a malými spoločnosťami, teda kaţdá spoločnosť zastúpená v indexe ma rovnakú váhu. (Chovancová, Demjan, a kol., 2006, s. 276)
Finančné trhy sú automatizované rovnakým spôsobom, ako kaţdý iný priemysel, obrovské sumy sú vynakladané do počítačových sietí po celom svete. Ceny sú zaznamenané niekoľkokrát za minútu v tokoch finančných trhoch. Veľké mnoţstvo dostupných dát a zloţitosť trhových štruktúr prilákala značný záujem zo strany štatistických odborníkov v minulých rokoch. Výskum sa zameriava na podrobnú štatistickú analýzu cenových pohybov, modelovanie trhov ako komplexného interaktívneho systému a zistení, analógie medzi ekonomickými a inými javmi a turbulencie vývoja.
Pochopenie cenových výkyvov na finančných trhoch je dôleţité ako pre derivát ceny tak aj pre analýzu rizík. Prvým krokom pri analýze jednotlivých indexov je
