Nástroje centrálnej banky

Centrálna banka pouţíva na svoj výkon celý systém ekonomických nástrojov, prostredníctvom ktorých zabezpečuje svoje ciele. Nástroje centrálnej banky môţeme členiť na základe rôznych kritérií do istých skupín.

Z časového hľadiska ich môţeme rozdeliť na:

dlhodobé nástroje – pôsobia minimálne v strednodobom časovom horizonte (viac ako jeden rok),

krátkodobé nástroje – pôsobia v časovom horizonte maximálne jeden rok.

Z hľadiska spôsobu pôsobenia na bankový sektor ich členíme na:

direktívne resp. administratívne nástroje ktoré priamo ovplyvňujú bankový sektor, banky ich musia dodrţiavať,

trhovo kompatibilné nástroje – pôsobia nepriamo to znamená, ţe banky sa môţu ich pôsobeniu aj vyhnúť.

Z hľadiska rýchlosti pôsobenia môţeme nástroje menovej politiky členiť na:

operatívne nástroje – sú charakteristické okamţitým vplyvom na bankový sektor, nástroje s poskytnutím časového intervalu na ich pôsobenie.

Podľa stupňa naliehavosti členíme menové nástroje na:

beţné nástroje – patria sem tie menové nástroje, ktoré sú zvyčajne pouţívané zo strany centrálnej banky,

mimoriadne nástroje – nástroje menovej politiky vyuţívané sporadicky,

sezónne nástroje – ide o tie nástroje menovej politiky, ktoré sú pouţívané v pravidelných intervaloch.

Podľa vecného hľadiska moţno členiť nástroje menovej politiky na:

bankové nástroje – tieto sú vlastné aktivitám bankového sektora,

nebankové nástroje – tieto pôsobia z prostredia mimo bankového sektora napr. zmena legislatívy.

Na zabezpečenie svojich úloh vyuţíva centrálna banka menové nástroje, ktoré sa delia na priame a nepriame nástroje.

2.1.1.1 Priame nástroje menovej politiky

Priame nástroje slúţia na regulovanie mnoţstva úverov alebo výšky úrokových sadzieb. Národná banka Slovenska v minulosti vyuţívala z priamych nástrojov len úverové limity. Od roku 1996 od pouţívania priamych nástrojov (ako netrhových) upustila. Priame nástroje často označované ako direktívne, administratívne nástroje menovej politiky majú charakter záväzných postupov a pravidiel, ktoré musí komerčná banka dodrţiavať.

Pozostávajú z týchto nástrojov:

Pravidlá likvidity – predstavujú záväzné stanovenie aktív a pasív komerčnej banky, pričom ich porušovanie môţe viesť aţ k odňatiu bankovej licencie.

Úverové kontingenty – predstavujú záväzné limity v činnosti komerčnej banky.

Rozdeľujeme ich na relatívne (maximálna výška úverov centrálnej banky pre komerčnú banku) a absolútne.

Povinné vklady – predstavujú záväznú formu vkladov komerčnej banke v centrálnej banke (povinné minimálne rezervy).

Odporúčania – moral suasions – ide o všeobecné priania centrálnej banky vo vzťahu k pôsobeniu komerčnej banky. Spravidla nemajú písomnú podobu avšak komerčné banky ich z hľadiska dobrých vzťahov udrţiavajú.

Výzvy – persuasions – majú dôraznejší charakter ako odporúčania, smerujú k zabezpečeniu opatrení stanovených centrálnou bankou.

Dohody – gentleman agreements – majú písomnú alebo ústnu formu.

2.1.1.2 Nepriame nástroje menovej politiky

Nepriame (trhovo-kompatibilné) nástroje menovej politiky centrálnej banky sú charakterizované tým, ţe vyuţívajú existenciu objektívnych ekonomických vzťahov

a súvislostí a očakáva sa, ţe pri zmene niektorých parametrov dôjde k racionálnemu postoju

riadených objektov. Existuje celá škála nepriamych nástrojov menovej ekonomiky centrálnej banky. Najčastejšie sa vyuţívajú tieto nástroje:

Diskontná sadzba – vývoj nepriamo naznačuje pohyb komerčných úrokových sadzieb. (Pri reštriktívnej politike centrálnej banky sa táto sadzba zvyšuje, pri expanzívnej politike klesá). Zmena tejto sadzby predstavuje istý signál pre finančný trh a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk. Diskontná sadzba sa pouţíva na úročenie úverov centrálnej banky, na výpočet časovej hodnoty cenných papierov, hlavne zmeniek pri eskontovaní a reeskontovaní a pri pri prepočtoch efektívnosti investícií.

„Lombardná sadzba – sú ňou úročené lombardné úvery CB“.³

„Devízové operácie – stanovenie devízového kurzu (cena zahraničnej meny vyjadrená v domácej mene) prostredníctvom ktorého vplýva centrálna banka na ekonomiku.“⁴

Povinné minimálne rezervy – vyuţíva ich na regulovanie likvidity v bankovom sektore. Ide o odvod časti depozít komerčných bánk (úloţiek, uloţených vkladov) do CB.

Operácie na voľnom trhu – sú zaloţené na nákupe a predaju štátnych cenných papierov centrálnou bankou. Tým sa reguluje mnoţstvo peňazí v obehu, ktoré môţu komerčné banky pouţiť na poskytovanie úverov.

„Konverzie a swapy“.⁵

Devízový fixing – ide o vyrovnávanie devízovej pozície komerčných bánk centrálnou bankou:

a. Nákup devíz pri dlhej pozícii (pri prebytku devízových prostriedkov v komerčnej banke).

b. Predajom devíz pri krátkej pozícii (pri nedostatku devízových prostriedkov v komerčnej banke).

3 Okrem týchto sadzieb sa často vyuţívajú aj úrokové sadzby medzibankového trhu. Najznámejšia je sadzba LIBOR, vyhlasovaná v Londýne (pouţíva sa na určovanie ceny medzinárodných finančných zdrojov, najmä úverov a emisie bondov, ako L+n% resp. L-n%). NBS vyhlasuje denne v Bratislave a uverejňuje v dennej tlači pre Slovensko BRIBOR.

4 Centrálna banka obyčajne vyhlasuje tzv. kurz stred, od ktorého si komerčné banky určujú rozpätím kurzy pre nákup a predaj. Devízový kurz môţe byť pevný alebo plávajúci (floating). Pegging – je metóda kopírovania kurzu vybranej dominantnej meny. Currency board – je metóda , ktorá sa vyuţíva ako prechodná v období ozdravovania infláciou znehodnotenej meny. Ide o pevný kurz, pričom v obehu môţe byť domáca mena len do výšky devízových rezerv. PRNO, I.: Bankovníctvo. Bratislava: IRIS, 2000,s.18.

5 Konverzie – ide o prevod konvertibilných devíz na iné konvertibilné devízy s cieľom stabilizovať devízové rezervy zmenou ich štruktúry

Swapy – ide o dočasné premeny devízy na inú devízu napr. promptný predaj s termínovaným spätným nákupom.