Zmena centrálnej banky po zavedení eura

„Slovenská republika sa dňom 1.1.2009 stala v poradí 16.členom eurozóny“.⁷ Slovensko muselo splniť štyri konvergenčné kritéria tzv. Maastrichtské kritéria ku dňu hodnotenia.

„Prvé kritérium sa týka verejných financií. Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3% HDP. Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať.

Druhým kritériom je inflačné kritérium. Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov (meraná podľa HCIP), nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 % bodu.

Tretím kritériom je stabilita dlhodobých úrokových sadzieb. Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability

o viac ako 2%. .

Posledným kritériom je stabilita výmenného kurzu. Slovenská koruna musí byť dva roky pred hodnotením zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie Slovensko korunu jednostranne devalvovať, koruna nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť váţne napätia.“⁸

Dňom 1.1.2009 NBS stratila svoju nezávislú menovú politiku pre Slovensko a zároveň sa stala spoluzodpovednou za menovú politiku celého eurosystému. Po vstupe do eurozóny je menová politika určovaná pre všetky krajiny eurozóny, a teda aj pre Slovensko, Európskou centrálnou bankou, tzn., Slovenská republika koná v súlade s usmerneniami a pokynmi ECB.

Výlučná právomoc určovať menovú politiku a nástroje menovej politiky a výlučná právomoc povoľovať vydávanie bankoviek a schvaľovať objem vydávaných mincí prechádza na ECB.

Výlučná právomoc určovať kurzovú politiku prechádza na príslušné inštitúcie a orgány EÚ.

Na rozhodovaní o nastavení menovej politiky sa bude podieľať aj guvernér NBS, ktorý sa po vstupe do eurozóny stal členom Riadiacej rady ECB (tzv. Governing Council ECB), pričom

7 Ďalší členovia eurozóny: Belgicko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko. V r. 2010 očakáva Európska komisia vstup Bulharska a v roku 2011 aj Poľska, Maďarska, Rumunska a Českej republiky.

8 http://www.euro.vlada.gov.sk/index.php?ID=4263

doteraz bol členom Generálnej rady ECB (tzv.General Council ECB). NBS sa stala aktívnym účastníkom pri rozhodovaní o menovej politike ECB. NBS naďalej venuje pozornosť vývoju makroekonomických ukazovateľov na Slovensku, avšak zvýšili sa nároky na sledovanie makroekonomického vývoja aj v jednotlivých krajinách eurozóny a eurozóny ako celku. NBS si naďalej plní svoje úlohy aj v oblastiach riadenia obehu peňazí, zabezpečovania fungovania platobného styku, dohľadu nad platobnými systémami. Po vstupe do eurozóny sa zvýšil dohľad nad celým finančným trhom. V rámci správy devízových rezerv musí NBS spravovať aj časť rezerv ECB. Pri ovplyvňovaní domácej ekonomiky kladie NBS väčší dôraz na finančnú disciplínu v oblasti fiškálnej politiky. „Aby nevznikali v ekonomike nerovnováhy, bude potrebné dosahovať vyrovnané, resp. prebytkové hospodárenie verejného sektora. Tieţ bude potrebné podporiť dostupnosť a mobilitu pracovnej sily. To by malo pomáhať tlmiť prípadné nadmerné dopytové tlaky a z toho vyplývajúcu vyššiu dynamiku inflácie, keďţe úrokové sadzby sa budú určovať pre celú menovú oblasť, teda spôsobom „one fits all“.“⁹

2.2 Komerčné banky

V odborných publikáciách moţno nájsť rôzne definície komerčnej banky. „Komerčná banka predstavuje špecifický podnikateľský subjekt (peniaze ako predmet činnosti, atypická štruktúra bilancie, prísna regulácia). Banka vykonáva zber vkladov od jednotlivých ekonomických subjektov (podniky, štát, obyvateľstvo), poskytuje úvery týmto ekonomickým subjektom a vykonáva mimobilančné transakcie. Typickou mimobilančnou operáciou je platobný styk“.¹⁰ Komerčná banka sa najčastejšie definuje ako podnikateľský subjekt, ktorý prijíma vklady a poskytuje úvery (je to minimálna podmienka). Komerčná banka vykonáva aj ďalšie činnosti, ako sú:

sprostredkovanie platobného styku a zúčtovania,

vydávanie a správa platobných a úverových kariet, šekov a iných cenín, investovanie do cenných papierov,

obchodovanie s devízovými hodnotami, zlatom a cennými papiermi (CP), poskytovanie záruk,

uloţenie a správa CP, prenájom bezpečnostných schránok, zmenárenská činnosť,

9 BELÁS, J.: Komerčné banky. Ţilina, GEORG, 2008,s-32.

10 BELÁS, J.: Komerčné banky. Ţilina, GEORG, 2008,s-34.

poskytovanie bankových informácií, poskytovanie poradenských sluţieb.

2.2.1 Obchody bánk

Hlavnou náplňou činnosti komerčných bánk je vykonávanie mnoţstva rôznych činností s obchodno-podnikateľským zameraním. Z hľadiska banky ide o zosúlaďovanie peňaţných zdrojov prijatých od klientov (bankové pasíva) s ich vyuţitím, t.j. poskytovaním úverov alebo investovaním do cenných papierov (bankové aktíva).

Toto riadenie aktív a pasív sa uskutočňuje prostredníctvom denných aktívnych a pasívnych bankových operácií a je predpokladom dosahovania hlavných bankových cieľov, t.j. likvidity, solventnosti a ziskovosti.

Prostredníctvom pasívnych operácií si banky sústreďujú zdroje potrebné na podnikanie. Ich vyuţitie je náplňou aktívnych bankových činností. Ostatné činnosti znamenajú v prevaţnej miere sluţby bánk spojené s pohybom kapitálu.

Na štruktúre zdrojov, ktoré sa prostredníctvom pasívnych bankových operácií získali, ako aj na tom, od koho a za koľko sa zdroje získali závisí v podstatnej miere efektívnosť bankovej činnosti a jej zisk.

Z pohľadu bilancie rozdeľujeme operácie banky na:

Pasívne , pomocou ktorých si banka obstaráva peňaţné zdroje (sú to zdroje, ktoré do banky prichádzajú).

Aktívne, predstavujú úverové vzťahy, pri ktorých banka vystupuje ako veriteľ.

Neutrálne (sprostredkovacie), medzi ktoré patrí platobný styk, poradenstvo a ostatné sluţby.

2.2.2 Pasívne obchody bánk

Pasívne obchody komerčných bánk sú operácie, prostredníctvom, ktorých banka prijíma alebo nakupuje peňaţné zdroje od svojich klientov a pouţíva ich na rozvíjanie a financovanie svojich aktívnych obchodov (poskytovanie úverov, pôţičiek a rôznych druhov investícií, čím si vytvára bankový zisk).

Peňaţné zdroje (ich zostatok z pasívnych úverových obchodov) vykazuje banka ako bankové pasíva v súvahe na strane pasív, odkiaľ pochádza aj názov „pasívne obchody“ (banka sa stala dlţníkom). Peňaţné zdroje z pasívnych úverových operácií vykazujú komerčné banky ako cudzí kapitál.

Pre banky rast bankových pasív znamená, ţe dochádza k nárastu zdrojov, a tým aj kapitálu na jeho ďalšie vyuţitie. Úmerne s rastom pasív dochádza k nárastu bankových aktív a podnikateľskej činnosti bánk.

Cieľom podnikania kaţdej komerčnej banky je vysoká likvidita, solventnosť a ziskovosť, ktoré môţe dosiahnuť riadením bankových pasív a aktív, t.j. zosúlaďovaním svojich podnikateľských aktivít (bankových aktív s peňaţnými zdrojmi).

„Pasívne úverové obchody moţno členiť z viacerých hľadísk a) Členenie z pohľadu banky

pasívne obchody priame (zdroje sú získavané priamo od vkladateľov, nie prostredníctvom iného peňaţného ústavu alebo sprostredkovateľa),

pasívne obchody nepriame (zdroje sú získavané uloţením voľných peňaţných prostriedkov z iných peňaţných ústavov),

pasívne obchody z NBS (zdroje sú získavané vo forme úveru od NBS).

b) Členenie z pohľadu bankových partnerov ako veriteľov pasívne obchody s fyzickými osobami,

pasívne obchody s právnickými osobami,

pasívne obchody s inými organizáciami a peňaţnými ústavmi.

c) Členenie z pohľadu časovej viazanosti zdrojov pasívne obchody netermínované, pasívne obchody termínované, krátkodobé (do 1 roka),

strednodobé (2-4 roky), dlhodobé (viac ako 4 roky).

d) Členenie z pohľadu produktu

vkladové kniţky a vkladové účty s uvedením alebo bez uvedenia dĺţky vkladu, vkladové listy a vkladové certifikáty,

bankové obligácie, ţivotné poistky,

rôzne druhy prémiových sporení a iné.“¹¹

peňaţné zdroje získané prostredníctvom pasívnych úverových operácií vykazujú komerčné banky ako cudzí kapitál. Banky vykazujú vo svojej bilancii na strane pasív aj základné imanie.

2.2.2.1 Vklady na požiadanie

Vklady na poţiadanie sú hlavnou skupinou krátkodobých vkladov klientov na ich beţných účtoch. Delíme ich na:

 vklady na poţiadanie

beţné účty – PO, FO –podnikatelia, mestá, obce, osobné účty – občania,

loro účty – iné banky.

Vklady na poţiadanie sú hlavnou skupinou krátkodobých vkladov klientov na ich beţných účtoch. Vklady na poţiadanie nazývame tieţ denné peniaze (vista vklady) a slúţia klientovi na denné disponovanie s peňaţnými prostriedkami na beţné výdavky, na úhradu rôznych trvalých záväzkov a na iné platby bez obmedzenia. Pre banku predstavujú vysoko nestabilný a nákladný cudzí kapitál vzhľadom na neustálu zmenu vo výške zostatku peňaţných prostriedkov na klientskych účtoch. Preto sú tieto vklady úročené nízkymi úrokovými sadzbami a za ich správu na účtoch banky účtujú rôzne poplatky. Vklady na poţiadanie zriaďujú banky najmä na sprostredkovanie tuzemského a zahraničného platobného styku.

11 PRNO, J.: Bankovníctvo. Bratislava, IRIS, 2000, s-47.

Úhrady do zahraničia banky realizujú prostredníctvom systému „SWIFT“¹² ( cez tzv.

NOSTRO a LORO účty).

Vklady na požiadanie sa delia na:

vklady podnikov a organizácií (PO), vklady obyvateľstva (FO),

vklady vládnych a miestnych samosprávnych orgánov, vklady iných peňaţných ústavov a inštitúcií,

iné vklady.

A. Vklady podnikov a organizácií

Podniky a organizácie ukladajú svoje peňaţné prostriedky v komerčných bankách na beţných účtoch. Ich charakteristickým znakom je denne vykazovaný rozdielny zostatok.

Vzhľadom na kolísavosť denných zostatkov vkladov sú beţné účty nízko úročené. Banky sú povinné pri vedení riadiť sa zásadami vedenia beţných účtov podľa obchodného zákonníka č.

513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov a všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorými sa určujú zásady vedenia účtov klientov v bankách vydávanými NBS.

Devízový zákon č. 202 /1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov upravuje moţnosti zriadenia účtu v cudzej mene. V zmysle zákona č. 286/ 1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších zmien a doplnkov, úroky z vkladov sú zdaňované osobitnou sadzbou dane.

Komerčné banky na Slovensku ponúkajú podnikateľským subjektom tieto beţné účty:

a) beţné účty,

b) beţné účty s úverovým limitom, tzv. kontokorentné účty.

Bežný účet

Tento účet vedený tieţ ako účet bez úverového limitu je určený na ukladanie peňaţných prostriedkov na realizáciu platobného styku. Charakteristickým znakom tohto účtu je dodrţiavanie kreditného, zmluvne dohodnutého zostatku peňaţných prostriedkov.

12 SWIFT (z angl. Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication = Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu) je spoločnosť (organizácia), ktorá prevádzkuje.

Kontokorentný účet

Tento účet spĺňa všetky náleţitosti základného beţného účtu s rozdielom, ţe klient môţe prejsť do debetného zostatku len do výšky povoleného úverového limitu. V prípade prekročenia úverového limitu je podnikateľský subjekt bankou vysoko sankciovaný. V tejto súvislosti treba spomenúť aj devízový účet a beţné účty osobitného charakteru.

Devízový účet je určený na ukladanie peňaţných prostriedkov v cudzej mene a na realizáciu platobného styku pre fyzické aj právnické osoby. Banky zriaďujú devízové účty vo voľne zameniteľných menách, ktoré vyhlasujú vo svojich obchodných podmienkach.

Beţné účty osobitného charakteru sú účty vedené právnickým osobám, ktoré sú zriadené na realizáciu nákupu a predaja cenných papierov. Nie je moţné z nich robiť iné úhrady.

B. Vklady fyzických osôb

Vklady obyvateľstva predstavujú pribliţne 30 % z celkového objemu vkladov na poţiadanie. Klienti bánk vyuţívajú tzv. „ţírové účty“¹³ ( sporoţírové účty), prostredníctvom ktorých uskutočňujú svoje platobné záväzky.

Osobitný účet umoţňuje:

a) Vklad a výber peňaţných prostriedkov v hotovosti b) Podnikové sporenie formou zráţok zo mzdy c) Poukazovanie dávok sociálneho zabezpečenia d) Hotovostný a bezhotovostný výber

e) Platenia za sluţby a tovar v obchodnej sfére.

C. Vklady vládnych a miestnych samosprávnych orgánov

Vklady miestnych a štátnych orgánov vznikajú z dočasného prebytku ich daňových príjmov nad výdajmi. Vklady samosprávnych štátnych orgánov narastajú v období po úhrade jednotlivých rozpočtových príjmov. Ich správu môţe vykonávať len banka, ktorá (v zmysle

13„Ţírový účet je moderná a výhodná peňaţná sluţba pre občanov, ktorá slúţi na pravidelné sporenie a na vykonávanie pravidelne sa opakujúcich, ale aj jednorázových a občasných platieb. Musia vykazovať potrebný kreditný vkladový zostatok,protoţe banky nepovoľuju prechod do debetu.“ PRNO, J.: Bankovníctvo. Bratislava, IRIS, 2000, s-48.

platnej legislatívy) vykonáva funkciu pokladničného plnenia štátneho alebo miestneho rozpočtu.

D. Vklady iných peňažných ústavov a inštitúcií

Charakteristickým znakom týchto vkladov je, ţe na strane dlţníka a veriteľa vystupujú banky navzájom. Platba je realizovaná buď korešpondenčným systémom alebo systémom

„clearingovým“¹⁴.

2.2.2.2 Termínované vklady

Sú to vklady, pri ktorých klient ukladá svoj vklad na tzv. vkladový účet, pričom sa zmluvne zaviaţe k pozastaveniu práva disponovať so svojimi peňaţnými prostriedkami na isté vopred dohodnuté obdobie. Banky ich zriaďujú v domácej i cudzej mene pre právnické aj fyzické osoby v dvoch základných formách:

 Na dohodnutý termín splatnosti

Klient sa zaväzuje vybrať vklad aţ p uplynutí dohodnutého termínu splatnosti odo dňa uloţenia (napr. po 1, 3, 6, 12 a 24 mesiacoch) alebo v presne dohodnutý deň výberu. Tento vklad je zvyčaje úročený najvýhodnejšou úrokovou sadzbou.

 Na dohodnutú dobu výberu vkladu

Tento druh vkladu je zhodný s predchádzajúcou formou s tým rozdielom, ţe klient sa zaväzuje vopred oznámiť banke predpokladaný výber. Klient môţe dať výpoveď vkladu kedykoľvek v dobe trvania vzťahu, a to buď na celý vklad, alebo len na jeho časť. Pouţíva sa aj kombinovaná forma výberu to znamená predpokladaný výber musí klient banke oznámiť v dostatočnom predstihu. Pre túto formu ponúkajú banky klientom vkladné kniţky s výpovednou lehotou vedené v domácej i cudzej mene.

Termínované vklady môţeme rozdeliť na :

a) Krátkodobé termínované vklady (1 aţ 12 mesačný termín viazanosti)

b) Strednodobé termínované vklady( doba viazanosti vkladu je od 1 do 4 rokov)

14 clearing je účtovanie vzájomných operácií bez hotovostného platenia - ide o bezhotovostný platobný styk, môţe byť uskutočnený aj zúčtovaním obojstranných pohľadávok a záväzkov.

c) Dlhodobé termínované vklady( 4 a viac rokov)

Za termínované vklady bánk je moţné povaţovať aj vkladové listy (depozitné certifikáty) a bankové obligácie.

2.2.2.3 Úsporné vklady

Sú charakteristické tým, ţe nie je stanovené časové obmedzenie na disponovanie s vkladom. Klient musí banke vopred oznámiť, kedy chce disponovať so svojim vkladom, t.j.

písomne oznámiť dátum, od ktorého začína plynúť vopred dohodnutá výpovedná lehota na výber celého vkladu alebo na jeho časť. Z úsporného vkladu môţe klient voľne vkladať a vyberať svoje peňaţné prostriedky.

Základné produkty úsporných vkladov : Úsporné vkladné kniţky

Úsporné účty majetkového sporenia (portfóliové) Úsporné účty poistného charakteru

Účty stavebného sporenia

Úsporné vkladné kniţky predstavujú istú formu potvrdenia o vklade. Vkladné kniţky môţu byť buď s výpovednou lehotou alebo bez výpovednej lehoty. K produktom úsporných vkladov môţeme ďalej zaradiť devízové vkladné kniţky, výherné vkladné kniţky, prémiové sporenie a vkladné kniţky pre deti a mládeţ.

Úsporné vkladové účty majetkového sporenia tvoria najmä klientské portfóliové účty.

Vyznačujú sa progresívnym úročením a pouţitím základného vkladu klienta len v oblasti kapitálového trhu.

Úsporné účty poistného charakteru sú vklady obyvateľstva na vkladový účet spojené so ţivotným poistením, poistení ţivotného rizika a pod.

Účty stavebného sporenia sú výhodnou formou ukladania peňaţných prostriedkov na stavebné a bytové účely.

2.2.3 Aktívne obchody bánk

Aktívne obchody komerčných bánk sú úverovými vzťahmi, pri ktorých banka vystupuje ako veriteľ.

Medzi aktívne bankové operácie zaraďujeme:

Úverové operácie Investičné činnosti bánk Factoring

Forfaiting Leasing

2.2.3.1 Úverové operácie

Úver predstavuje vyuţívanie dočasne voľných peňaţných prostriedkov podnikateľských subjektov fyzických osôb a štátu na financovanie potrieb iných hospodárskych subjektov a obyvateľstva. U väčšiny bánk podstatu aktívnych operácií tvoria úverové obchody. Pri úverových operáciách je banka v aktívnom postavení t.j. vystupuje ako veriteľ.

„Členenia úverov“¹⁵

Členenie úverov podľa splatnosti:

 Krátkodobé úvery – do jedného roka (sú určene predovšetkým na prevádzkové účely).

Kontokorentný úver Účelový úver Lombardný úver Spotrebiteľský úver

 Strednodobé úvery – so splatnosťou od jedného do piatich rokov (určené predovšetkým na obstaranie investičného majetku, úver na obeţné prostriedky, na

15 MIČEKOVÁ.M.: Bankovníctvo, vydala ŢU v ŢILINE, 2006, s-36, 37.

zásoby, na náklady budúcich období, na kúpu finančných investícií, spotrebné úvery pre občanov atď.).

 Dlhodobé úvery- so splatnosťou nad päť rokov.

Emisná pôţička Úverový úpis Hypotekárny úver Účelový úver Spotrebiteľský úver Členenie úverov podľa subjektov:

 Úvery pre fyzické osoby( pre občanov) Hypotekárny úver

Spotrebný úver

Revolvingový spotrebný úver Splátkový spotrebný úver Iné druhy spotrebných úverov

 Úvery pre podnikateľov Kontokorentný úver Prevádzkový úver Investičný úver

Podnikateľská hypotéka Eskontný úver

Akceptačný úver Avalový úver

Lombardný úver atď.

Členenie úverov podľa účelovosti úveru:

 Účelové úvery

 Neúčelové úvery (napr. metóda kontokorentného úverovania)

Členenie podľa techniky úverovania:

 Klasické úvery

 Zmenkové úvery

 Revolvingové úvery

 Kontokorentné úvery

Členenie úverov podľa objektu úverovania:

 Úvery investičného charakteru

 Úvery prevádzkového charakteru

 Úvery na prechodný nedostatok finančných prostriedkov Členenie úverov podľa meny:

 Eurové úvery

 Úvery v cudzej mene

Kontokorentný úver je kombináciou vkladového a úverového účtu. Základom tohto úveru je kontokorentný účet vedený v banke, na ktorý prichádzajú všetky príjmy príslušného ekonomického subjektu a na druhej strane sa z neho uskutočňujú všetky platby. Ak sú výdavky vyššie ako príjmy, beţný účet sa dostáva do debetu. Debetné saldo potom predstavuje poskytnutie kontokorentného úveru. Toto sadlo nemôţe prekročiť úverový rámec resp. limit, ktorý banka vopred zmluvne s klientom dohodne. Výhodou je, ţe klient nemusí pri kaţdej potrebe krátkodobých peňaţných prostriedkov znovu uzatvárať úverovú zmluvu.

Účelový úver je krátkodobý úver, ktorý sa poskytuje najmä podnikateľským subjektom na financovanie krátkodobých potrieb súvisiacich s podnikateľskou činnosťou.

Účel, na ktorý banka úver poskytuje sa špecifikuje v ţiadosti o úver. Na úver sa uzatvára zmluva, a to na celú dobu trvania záväzku, maximálne na obdobie jedného roka.

Lombardný úver je úver, poskytovaný bankou na záruku hnuteľnej veci a riadi sa jej hodnotou. Pohybuje sa od 60 % do 90 % hodnoty záruky. Banka poskytuje úver do výšky trţnej ceny zálohy. Ak podnik pouţije ako zálohu svoj tovar, umiestni sa do verejného skladu a vydajú sa dve časti skladištného listu. Tovar sa vydá oba pri predloţení oboch týchto častí.

V prípade pohľadávky ide o postúpenie pohľadávky banke. Lombardný úver môţe byť

poskytnutý aj centrálnou bankou obchodným bankám ako tzv. „núdzový úver“. Poskytnutím tohto úveru sa zvyšuje menová báza. Úver je poskytovaní proti zaloţeniu zmeniek a niektorých ďalších cenných papierov. Úroková sadzba lombardného úveru sa odvíja od lombardnej sadzby, ktorú platia komerčné banky centrálnej banke.

Spotrebiteľský úver môţe byť krátkodobým aj dlhodobým úverom so splatnosťou od 3 mesiacov do 3 rokov. Banka poskytuje spotrebiteľský úver na financovanie osobných potrieb fyzických osôb a to podľa zákona o spotrebiteľskom úvere č. 258/2001 Z.z. Spotrebiteľský úver nemôţe byť poskytnutý na financovanie podnikateľskej činnosti. Banka poskytuje spotrebiteľský úver bez sledovania účelu pouţitia a na sledovanú dobu pouţitia. Príkladom je spotrebiteľský úver na bývanie a to predovšetkým pre tých klientov, ktorí nechcú alebo nemôţe zaistiť úver nehnuteľnosťou a potrebujú niţšiu finančnú čiastku ako pri hypotéke.

Spotrebiteľský úver môţe byť krátkodobým aj dlhodobým úverom so splatnosťou od 3 mesiacov do 3 rokov. Banka poskytuje spotrebiteľský úver na financovanie osobných potrieb fyzických osôb a to podľa zákona o spotrebiteľskom úvere č. 258/2001 Z.z. Spotrebiteľský úver nemôţe byť poskytnutý na financovanie podnikateľskej činnosti. Banka poskytuje spotrebiteľský úver bez sledovania účelu pouţitia a na sledovanú dobu pouţitia. Príkladom je spotrebiteľský úver na bývanie a to predovšetkým pre tých klientov, ktorí nechcú alebo nemôţe zaistiť úver nehnuteľnosťou a potrebujú niţšiu finančnú čiastku ako pri hypotéke.

In document Bankový sektor Slovenska a jeho súčasný stav (Stránka 22-0)