2.2 Komerčné banky
2.2.2 Pasívne obchody bánk
Pasívne obchody komerčných bánk sú operácie, prostredníctvom, ktorých banka prijíma alebo nakupuje peňaţné zdroje od svojich klientov a pouţíva ich na rozvíjanie a financovanie svojich aktívnych obchodov (poskytovanie úverov, pôţičiek a rôznych druhov investícií, čím si vytvára bankový zisk).
Peňaţné zdroje (ich zostatok z pasívnych úverových obchodov) vykazuje banka ako bankové pasíva v súvahe na strane pasív, odkiaľ pochádza aj názov „pasívne obchody“ (banka sa stala dlţníkom). Peňaţné zdroje z pasívnych úverových operácií vykazujú komerčné banky ako cudzí kapitál.
Pre banky rast bankových pasív znamená, ţe dochádza k nárastu zdrojov, a tým aj kapitálu na jeho ďalšie vyuţitie. Úmerne s rastom pasív dochádza k nárastu bankových aktív a podnikateľskej činnosti bánk.
Cieľom podnikania kaţdej komerčnej banky je vysoká likvidita, solventnosť a ziskovosť, ktoré môţe dosiahnuť riadením bankových pasív a aktív, t.j. zosúlaďovaním svojich podnikateľských aktivít (bankových aktív s peňaţnými zdrojmi).
„Pasívne úverové obchody moţno členiť z viacerých hľadísk a) Členenie z pohľadu banky
pasívne obchody priame (zdroje sú získavané priamo od vkladateľov, nie prostredníctvom iného peňaţného ústavu alebo sprostredkovateľa),
pasívne obchody nepriame (zdroje sú získavané uloţením voľných peňaţných prostriedkov z iných peňaţných ústavov),
pasívne obchody z NBS (zdroje sú získavané vo forme úveru od NBS).
b) Členenie z pohľadu bankových partnerov ako veriteľov pasívne obchody s fyzickými osobami,
pasívne obchody s právnickými osobami,
pasívne obchody s inými organizáciami a peňaţnými ústavmi.
c) Členenie z pohľadu časovej viazanosti zdrojov pasívne obchody netermínované, pasívne obchody termínované, krátkodobé (do 1 roka),
strednodobé (2-4 roky), dlhodobé (viac ako 4 roky).
d) Členenie z pohľadu produktu
vkladové kniţky a vkladové účty s uvedením alebo bez uvedenia dĺţky vkladu, vkladové listy a vkladové certifikáty,
bankové obligácie, ţivotné poistky,
rôzne druhy prémiových sporení a iné.“11
peňaţné zdroje získané prostredníctvom pasívnych úverových operácií vykazujú komerčné banky ako cudzí kapitál. Banky vykazujú vo svojej bilancii na strane pasív aj základné imanie.
2.2.2.1 Vklady na požiadanie
Vklady na poţiadanie sú hlavnou skupinou krátkodobých vkladov klientov na ich beţných účtoch. Delíme ich na:
vklady na poţiadanie
beţné účty – PO, FO –podnikatelia, mestá, obce, osobné účty – občania,
loro účty – iné banky.
Vklady na poţiadanie sú hlavnou skupinou krátkodobých vkladov klientov na ich beţných účtoch. Vklady na poţiadanie nazývame tieţ denné peniaze (vista vklady) a slúţia klientovi na denné disponovanie s peňaţnými prostriedkami na beţné výdavky, na úhradu rôznych trvalých záväzkov a na iné platby bez obmedzenia. Pre banku predstavujú vysoko nestabilný a nákladný cudzí kapitál vzhľadom na neustálu zmenu vo výške zostatku peňaţných prostriedkov na klientskych účtoch. Preto sú tieto vklady úročené nízkymi úrokovými sadzbami a za ich správu na účtoch banky účtujú rôzne poplatky. Vklady na poţiadanie zriaďujú banky najmä na sprostredkovanie tuzemského a zahraničného platobného styku.
11 PRNO, J.: Bankovníctvo. Bratislava, IRIS, 2000, s-47.
Úhrady do zahraničia banky realizujú prostredníctvom systému „SWIFT“12 ( cez tzv.
NOSTRO a LORO účty).
Vklady na požiadanie sa delia na:
vklady podnikov a organizácií (PO), vklady obyvateľstva (FO),
vklady vládnych a miestnych samosprávnych orgánov, vklady iných peňaţných ústavov a inštitúcií,
iné vklady.
A. Vklady podnikov a organizácií
Podniky a organizácie ukladajú svoje peňaţné prostriedky v komerčných bankách na beţných účtoch. Ich charakteristickým znakom je denne vykazovaný rozdielny zostatok.
Vzhľadom na kolísavosť denných zostatkov vkladov sú beţné účty nízko úročené. Banky sú povinné pri vedení riadiť sa zásadami vedenia beţných účtov podľa obchodného zákonníka č.
513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov a všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorými sa určujú zásady vedenia účtov klientov v bankách vydávanými NBS.
Devízový zákon č. 202 /1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov upravuje moţnosti zriadenia účtu v cudzej mene. V zmysle zákona č. 286/ 1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších zmien a doplnkov, úroky z vkladov sú zdaňované osobitnou sadzbou dane.
Komerčné banky na Slovensku ponúkajú podnikateľským subjektom tieto beţné účty:
a) beţné účty,
b) beţné účty s úverovým limitom, tzv. kontokorentné účty.
Bežný účet
Tento účet vedený tieţ ako účet bez úverového limitu je určený na ukladanie peňaţných prostriedkov na realizáciu platobného styku. Charakteristickým znakom tohto účtu je dodrţiavanie kreditného, zmluvne dohodnutého zostatku peňaţných prostriedkov.
12 SWIFT (z angl. Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication = Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu) je spoločnosť (organizácia), ktorá prevádzkuje.
Kontokorentný účet
Tento účet spĺňa všetky náleţitosti základného beţného účtu s rozdielom, ţe klient môţe prejsť do debetného zostatku len do výšky povoleného úverového limitu. V prípade prekročenia úverového limitu je podnikateľský subjekt bankou vysoko sankciovaný. V tejto súvislosti treba spomenúť aj devízový účet a beţné účty osobitného charakteru.
Devízový účet je určený na ukladanie peňaţných prostriedkov v cudzej mene a na realizáciu platobného styku pre fyzické aj právnické osoby. Banky zriaďujú devízové účty vo voľne zameniteľných menách, ktoré vyhlasujú vo svojich obchodných podmienkach.
Beţné účty osobitného charakteru sú účty vedené právnickým osobám, ktoré sú zriadené na realizáciu nákupu a predaja cenných papierov. Nie je moţné z nich robiť iné úhrady.
B. Vklady fyzických osôb
Vklady obyvateľstva predstavujú pribliţne 30 % z celkového objemu vkladov na poţiadanie. Klienti bánk vyuţívajú tzv. „ţírové účty“13 ( sporoţírové účty), prostredníctvom ktorých uskutočňujú svoje platobné záväzky.
Osobitný účet umoţňuje:
a) Vklad a výber peňaţných prostriedkov v hotovosti b) Podnikové sporenie formou zráţok zo mzdy c) Poukazovanie dávok sociálneho zabezpečenia d) Hotovostný a bezhotovostný výber
e) Platenia za sluţby a tovar v obchodnej sfére.
C. Vklady vládnych a miestnych samosprávnych orgánov
Vklady miestnych a štátnych orgánov vznikajú z dočasného prebytku ich daňových príjmov nad výdajmi. Vklady samosprávnych štátnych orgánov narastajú v období po úhrade jednotlivých rozpočtových príjmov. Ich správu môţe vykonávať len banka, ktorá (v zmysle
13„Ţírový účet je moderná a výhodná peňaţná sluţba pre občanov, ktorá slúţi na pravidelné sporenie a na vykonávanie pravidelne sa opakujúcich, ale aj jednorázových a občasných platieb. Musia vykazovať potrebný kreditný vkladový zostatok,protoţe banky nepovoľuju prechod do debetu.“ PRNO, J.: Bankovníctvo. Bratislava, IRIS, 2000, s-48.
platnej legislatívy) vykonáva funkciu pokladničného plnenia štátneho alebo miestneho rozpočtu.
D. Vklady iných peňažných ústavov a inštitúcií
Charakteristickým znakom týchto vkladov je, ţe na strane dlţníka a veriteľa vystupujú banky navzájom. Platba je realizovaná buď korešpondenčným systémom alebo systémom
„clearingovým“14.
2.2.2.2 Termínované vklady
Sú to vklady, pri ktorých klient ukladá svoj vklad na tzv. vkladový účet, pričom sa zmluvne zaviaţe k pozastaveniu práva disponovať so svojimi peňaţnými prostriedkami na isté vopred dohodnuté obdobie. Banky ich zriaďujú v domácej i cudzej mene pre právnické aj fyzické osoby v dvoch základných formách:
Na dohodnutý termín splatnosti
Klient sa zaväzuje vybrať vklad aţ p uplynutí dohodnutého termínu splatnosti odo dňa uloţenia (napr. po 1, 3, 6, 12 a 24 mesiacoch) alebo v presne dohodnutý deň výberu. Tento vklad je zvyčaje úročený najvýhodnejšou úrokovou sadzbou.
Na dohodnutú dobu výberu vkladu
Tento druh vkladu je zhodný s predchádzajúcou formou s tým rozdielom, ţe klient sa zaväzuje vopred oznámiť banke predpokladaný výber. Klient môţe dať výpoveď vkladu kedykoľvek v dobe trvania vzťahu, a to buď na celý vklad, alebo len na jeho časť. Pouţíva sa aj kombinovaná forma výberu to znamená predpokladaný výber musí klient banke oznámiť v dostatočnom predstihu. Pre túto formu ponúkajú banky klientom vkladné kniţky s výpovednou lehotou vedené v domácej i cudzej mene.
Termínované vklady môţeme rozdeliť na :
a) Krátkodobé termínované vklady (1 aţ 12 mesačný termín viazanosti)
b) Strednodobé termínované vklady( doba viazanosti vkladu je od 1 do 4 rokov)
14 clearing je účtovanie vzájomných operácií bez hotovostného platenia - ide o bezhotovostný platobný styk, môţe byť uskutočnený aj zúčtovaním obojstranných pohľadávok a záväzkov.
c) Dlhodobé termínované vklady( 4 a viac rokov)
Za termínované vklady bánk je moţné povaţovať aj vkladové listy (depozitné certifikáty) a bankové obligácie.
2.2.2.3 Úsporné vklady
Sú charakteristické tým, ţe nie je stanovené časové obmedzenie na disponovanie s vkladom. Klient musí banke vopred oznámiť, kedy chce disponovať so svojim vkladom, t.j.
písomne oznámiť dátum, od ktorého začína plynúť vopred dohodnutá výpovedná lehota na výber celého vkladu alebo na jeho časť. Z úsporného vkladu môţe klient voľne vkladať a vyberať svoje peňaţné prostriedky.
Základné produkty úsporných vkladov : Úsporné vkladné kniţky
Úsporné účty majetkového sporenia (portfóliové) Úsporné účty poistného charakteru
Účty stavebného sporenia
Úsporné vkladné kniţky predstavujú istú formu potvrdenia o vklade. Vkladné kniţky môţu byť buď s výpovednou lehotou alebo bez výpovednej lehoty. K produktom úsporných vkladov môţeme ďalej zaradiť devízové vkladné kniţky, výherné vkladné kniţky, prémiové sporenie a vkladné kniţky pre deti a mládeţ.
Úsporné vkladové účty majetkového sporenia tvoria najmä klientské portfóliové účty.
Vyznačujú sa progresívnym úročením a pouţitím základného vkladu klienta len v oblasti kapitálového trhu.
Úsporné účty poistného charakteru sú vklady obyvateľstva na vkladový účet spojené so ţivotným poistením, poistení ţivotného rizika a pod.
Účty stavebného sporenia sú výhodnou formou ukladania peňaţných prostriedkov na stavebné a bytové účely.