Bankový sektor Slovenska a jeho súčasný stav

Bankový inštitút vysoká škola Praha

Bankový sektor Slovenska a jeho súčasný stav

Bakalárska práca

Juraj KILIAN 4/2009

Bankový inštitút vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra ekonómie a financií

Bankový sektor Slovenska a jeho súčasný stav

Banking sektor in Slovakia and its current state

Bakalárska práca

Autor:

Juraj Kilian

Vedúci práce: Ing. Martin Vovk PhD.

Banská Bystrica 4/2009

PREHLÁSENIE:

Prehlasujem, ţe som bakalársku prácu na tému „Bankový sektor Slovenska a jeho súčasný stav“ spracoval samostatne pod vedením Ing. Martina Vovka PhD. a uviedol v nej všetky pouţité literárne a iné odborné zdroje.

V Povaţskej Bystrici dňa: ______________________

podpis autora práce

POĎAKOVANIE:

Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri spracovaní tejto bakalárskej práce.

Moje poďakovanie patrí najmä vedúcemu práce Ing. Martinovi Vovkovi PhD. za vedenie a za cenné pripomienky pri záverečnom spracovaní práce.

ANOTÁCIA

Táto bakalárska práca sa zaoberá bankovým sektorom Slovenska a jeho súčasným stavom. Jej cieľom je objasniť systém fungovania Slovenského bankového sektora. Pomocou zistených údajov som vo forme grafov a tabuliek vypracoval analýzu vybraných ukazovateľov bankového sektora.

ANNOTATION

This bachelor work deals with banking sector in Slovakia and its current state. Its goal is to clarify functioning of the Slovak banking sector. Using the found data I have elaborated an analysis of chosen indicators of the banking sector in the form of graphs and tables.

OBSAH

1 CHARAKTERISTIKA BANKOVÉHO SEKTORA ... 7

1.1 Úloha a história bankového sektora ... 9

1.2 Regulácia bankového sektora ... 10

1.3 Bankový systém na Slovensku ... 13

2 DVOJSTUPŇOVÝ BANKOVÝ SYSTÉM ... 16

2.1 Národná banka Slovenska ... 17

2.1.1 Nástroje centrálnej banky ... 18

2.1.1.1 Priame nástroje menovej politiky ... 19

2.1.1.2 Nepriame nástroje menovej politiky ... 19

2.1.2 Funkcie a úlohy NBS ako centrálnej banky štátu po zavedení eura ... 21

2.1.3 Zmena centrálnej banky po zavedení eura ... 22

2.2 Komerčné banky ... 23

2.2.1 Obchody bánk ... 24

2.2.2 Pasívne obchody bánk ... 24

2.2.2.1 Vklady na poţiadanie ... 26

2.2.2.2 Termínované vklady ... 29

2.2.2.3 Úsporné vklady ... 30

2.2.3 Aktívne obchody bánk ... 31

2.2.3.1 Úverové operácie ... 31

2.2.3.2 Investičné činnosti bánk ... 34

2.2.3.3 Ďalšie aktívne operácia bánk ... 35

2.3 Reštrukturalizácia bankového sektora na Slovensku ... 36

3 ANALÝZA BANKOVÉHO SEKTORA ... 38

3.1 Členenie bánk ... 38

3.2 Vybrané ukazovatele bankového sektora ... 39

3.3 Prehľad o rozvoji bankového sektora ... 41

3.3.1 Rozvoj peňaţného sektora v SR v rokoch 2001-2008 ... 42

3.3.2 Vývoj evidenčného počtu pracovníkov v bankovom sektore ... 42

3.3.3 Vývoj základného imania komerčných bánk a pobočiek zahraničných bánk .... 44

3.3.4 Vývoj platobných kariet bankomatov a platobných terminálov ... 46

3.4 Tendencie rozvoja bankového sektora ... 49

ZÁVER ... 51

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚTY ... 52

ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEK ... 53

ZOZNAM SKRATIEK ... 54

ÚVOD

Banky môţeme zaradiť k tým subjektom bez ktorých by sme si snáď ani nedokázali predstaviť správne fungovanie ekonomického systému. A preto moţno konštatovať, ţe bankovníctvo, ktorého súčasťou sú všetky ekonomické inštitúcie, patrí k najvýznamnejším odvetviam národného hospodárstva. Bankový sektor tvorí jednu z dominánt finančného sektora a vývoj bankového sektora výrazne ovplyvňuje celkový vývoj ekonomiky daného štátu.

Bankovníctvo a bankové sluţby predstavujú nielen súčasť trhovej ekonomiky, ale sú predovšetkým jej podstatným integračným činiteľom, ktorého bezporuchové fungovanie značne ovplyvňuje kvalitu a rozvoj celého hospodárskeho systému. V Slovenskej republike sa bankovníctvo začalo rozvíjať začiatkom 90. rokov a v čase vzniku komerčných bánk.

Prvá časť bakalárskej práce je venovaná histórií a úlohám bankového sektora. V prvej kapitole som taktieţ opísal bankový sektor na Slovensku a jeho vývoj od čias existencie centralizovaného jednostupňového bankového systému s dominantným postavením Štátnej banky česko-slovenskej aţ po reorganizáciu bankovníctva a zriadenie dvojstupňového bankového systému. Súčasťou tejto kapitoly je aj regulácia bankového sektora. Jednotlivé stupne regulácie sú podrobne opísané a zatriedené do štyroch stupňov regulácie.

Druhá časť predstavuje štruktúru dvojstupňového bankového systému na Slovensku.

Dvojstupňový bankový systém znamená štandardnú formu usporiadania moderného bankovníctva. Je charakteristický pre väčšinu vyspelých krajín. Prvý stupeň tvorí centrálna banka (emisná, ceduľová, ústredná). Táto banka zohráva úlohu makroekonomického centra.

Jej hlavnou úlohou je emitovanie peňazí a zabezpečenie stability meny, čo sa premieta aj do jej funkcie. Centrálna banka pouţíva na svoj výkon celý systém ekonomických nástrojov, prostredníctvom ktorých zabezpečuje svoje ciele. Priame a nepriame nástroje centrálnej banky ako aj zmeny, ktoré nastali po zavedení novej meny eura tvoria súčasť druhej kapitoly. Druhý stupeň dvojstupňového bankového systému tvoria komerčné banky. Činnosť týchto bánk má väčšinou obchodno-podnikateľský charakter s cieľom dosahovania zisku. Koniec tejto kapitoly tvoria pasívne a aktívne obchody komerčných bánk.

Tretia kapitola sa zaoberá analýzou Slovenského bankového sektora a poukazuje na rozvoj bankového sektora pomocou vybraných finančných ukazovateľov. Prvá časť poslednej kapitoly hovorí o členení bánk na Slovensku. V druhej časti som pomocou vybraných ukazovateľov bankového sektora analyzoval vývoj bankového sektora za vybrané časové obdobie. Prehľad o rozvoji bankového sektora tvorí tretiu časť. Pomocou tabuliek a grafov som načrtol najmä vývoj evidenčného počtu pracovníkov v bankovom sektore, vývoj základného imania komerčných bánk a pobočiek zahraničných bánk, vývoj platobných kariet, bankomatov, a platobných terminálov, ktoré sú súčasťou bankového sektora na Slovensku.

1 CHARAKTERISTIKA BANKOVÉHO SEKTORA

1.1 Úloha a história bankového sektora

Hlavným cieľom bankového sektora je poskytovanie peňaţných sluţieb ostatným subjektom spoločenského systému. Peniaze sú všeobecným ekvivalentom, ktorý definitívne zrástol s úţitkovou hodnotou určitého tovaru. Sú stelesnením hodnoty všetkých tovarov, slúţia ako nástroj uznávania individuálnej práce za spoločenskú prácu (výmenou tovaru za peniaze). Ako kaţdý iný tovar aj peniaze majú svoju vnútornú hodnotu a preto môţu slúţiť na meranie hodnoty ostatných tovarov.

Ako peňaţný tovar majú peniaze nielen osobitnú úţitkovú hodnotu danú ich vecnými vlastnosťami a schopnosťou uspokojovať isté ľudské potreby podobne ako všetky tovary, ale aj všeobecnú úţitkovú hodnotu podmienenú svojou spoločenskou úlohou všeobecného ekvivalentu (sú za všetky tovary vymeniteľné, a tak sú schopné uspokojovať ľubovoľné potreby ich majiteľov).

Z histórie vieme, ţe peniaze mali rôznu substančnú hodnotu. Keď ich základom bola hodnota zlata alebo striebra, boli ťaţko manipulovateľné a mnoţstvo peňazí záviselo od objemu kovu ako substancie. Avšak objavovaním nálezísk sa tento vzťah menil. Poznáme prípady, keď nové náleziská striebra zakolísali s cenovou úrovňou tovarov a sluţieb. Vývoj šiel postupne ďalej, aţ vznikli papierové peniaze. Vďaka ním sa objavili veľké moţnosti s manipulovaním peňazí v obehu. Prvé papierové peniaze boli vo forme potvrdeniek bankových domov, vo forme zmeniek. Boli dokladom o tom, ţe ak ju niekto doručí, dostane určité mnoţstvo kovu alebo iného plnenia. Peniaze centrálnych vlád, respektíve panovníckych dvorov, dokázali destabilizovať celý peňaţný obeh. Najprv presvedčili ľudí o stabilite týchto peňazí a potom ich natlačili neúmerne veľké mnoţstvo. Tým dokázali destabilizovať cenovú úroveň a vytvoriť tak celospoločenský problém. Takéto prípady sa v Rakúsko - Uhorsku stávali za čias vlády Františka Jozefa II. Známe sú aj prípady hyperinflácie v tomto storočí v Nemecku a Maďarsku. Všetko to má pôvod v tom, ţe niekto rozhodol a dal natlačiť neúmerné mnoţstvo peňazí. Ten kto o tom rozhodol mal zvyčajne politickú moc. Preto vznikol názor, ţe je potrebné oddeliť proces vydávania peňazí od tých, ktorí majú priamu politickú moc a politický záujem. Vo väčšine štátov sveta preto vznikli centrálne banky. Štandardom vo svete je, ţe centrálna banka zodpovedá za to, aby v ekonomike bolo primerané, optimálne

mnoţstvo peňazí, s cieľom zabezpečovať cenovú stabilitu. Je zrejmé, ţe celkový mechanizmus stanovenia peňazí môţe fungovať iba vtedy, keď je centrálna banka nezávislá.

Peniaze sa delia na mince (vznikli v 4.- 5. storočí p.n.l. prvá minca na Slovensku nesie názov Biatec) a bankovky (papierové peniaze, známe od 13.str). Od prvej tretiny 19.storočia poznáme peniaze aj ako dematerializované, bezhotovostné peniaze. V spoločnosti je na účtoch viac ako 90 % peňazí (v dematerializovanej forme), zvyšok je medzi ľuďmi v podobe papierových peňazí a mincí. Banky pôsobia ako sprostredkovatelia medzi ponukou peňazí a dopytom po peniazoch. Svoju činnosť vyvíjajú na dvoch úrovniach finančného trhu:

na primárnom trhu, na sekundárnom trhu.

Na primárnom trhu sa presúvajú voľné peňaţné prostriedky od subjektov, ktoré majú dočasný prebytok, k subjektom, ktoré majú dočasný nedostatok peňazí. Na sekundárnom trhu ide o pohyb peňazí vnútri bankového sektora. Väčšina operácií na sekundárnom trhu znamená presun peňazí od pasívnych bánk, ktoré sa špecializujú na zber voľných peňaţných prostriedkov na primárnom trhu (napr. od sporiteľní), k aktívnym bankám (univerzálnym), ktoré predovšetkým získavajú zdroje na sekundárnom trhu a vyuţívajú ich na primárnom trhu.

Sekundárny trh slúţi aj na vyrovnávanie výkyvov v likvidite. Rieši aj nerovnováhu medzi ponukou peňazí a dopytom po peniazoch. Prebytočnú ponuku neutralizuje centrálna banka predajom pokladničných poukáţok alebo zvyšovaním povinných minimálnych rezerv.

1.2 Regulácia bankového sektora

Regulácia bankového sektora ma štyri stupne:

a) určenie pravidiel podnikania, b) povoľovacia činnosť,

c) vykonávanie bankového dohľadu,

d) vedenie registra bankových úverov a záruk.

A. URČENIE PRAVIDIEL PODNIKANIA

Centrálna banka určuje pravidlá podnikania v bankovom sektore s cieľom obmedziť rizikovosť bankového podnikania. Pravidlá podnikania v bankovníctve v SR upravuje zákon č.21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších zmien a doplnkov.

Pri určovaní pravidiel sa centrálna banka zameriava hlavne na : 1. kapitálová primeranosť komerčnej banky

Kapitálová primeranosť stanovuje aká má byť štruktúra kapitálu komerčnej banky, vzhľadom na rôzne typy rizík a rozdielnu povahu jednotlivých kapitálových zloţiek. Pomer medzi kapitálom a rizikovo váţenými aktívami sa nazýva aj Cookov pomer vyjadrený vzťahom:

RVA KPA VK

KPA- koeficient kapitálovej primeranosti aktív VK- vlastný kapitál

RVA- rizikovo váţené aktíva

Nová bazilejská dohoda o kapitálovej primeranosti (Basel II) predstavuje komplexný pohľad a skladá sa z troch pilierov:

minimálne kapitálové poţiadavky

proces posudzovania bankovým dohľadom trhová disciplína

Nariadenia EÚ nestanovujú exaktným spôsobom koeficient kapitálovej primeranosti, zahrňujú však poţiadavku, aby objem kapitálu bol vyšší resp. rovný kapitálovým poţiadavkám pri jednotlivých druhoch rizík. Platí nasledovný vzťah:

OOR OTR

RVÚA Kapitál 0,08

RVÚA- rizikovo váţené aktíva pre úverové riziko OTR- objem trhového rizika

OOR- objem operatívneho rizika

Hlavnou myšlienkou je, ţe všetky moţné budúce nepriaznivé dopady na hospodárenie banky budú kryté vlastnými zdrojmi banky a ich zúčtovania sa vykoná na ťarchu vlastného kapitálu bez ohrozenia cudzích zdrojov, najmä vkladov klientov. Problematika kapitálovej primeranosti je v podmienkach bankového sektora SR rozpracovaná v Opatrení Národnej banky Slovenska č. 4/2007 zo dňa 13. marca 2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a poţiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a poţiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi.

2. Podmienenie nadobúdania akcií, resp. podielových účastí v nebankových inštitúciách súhlasom NBS.

3. Obmedzenie podnikania s osobami, ktoré majú k banke osobitný vzťah a obmedzenie úverov zamestnancom banky.

4. Podmienenie vzniku majetkového podielu na základnom imaní banky v rozsahu väčšom ako 15 % súhlasom NBS.

5. Určenie úverovej angaţovanosti voči klientovi, resp. ekonomicky prepojenej skupine klientov vo výške 25 % kapitálu banky, v prípade, ţe sú klientmi banky, 80 % kapitálu. Agregovaná výška všetkých klientov, resp. prepojených skupín nesmie prevýšiť 800 % kapitálu banky

6. Určenie pravidiel riadenia likvidity komerčnej banky.

7. Určenie pravidiel pre hypotekárne bankovníctvo.

8. Učenie štruktúry riadiacich orgánov banky, právomoci a zodpovednosti riadiacich pracovníkov.

9. Určenie pravidiel vedenia účtovníctva a obchodnej dokumentácie.

Pravidlá podnikania v bankovníctve uplatňované v SR zodpovedajú európskym štandardom . Tieto pravidlá sú uplatnené zákone č. 21/1992 Z. z. o bankách v znení neskorších zmien a doplnkov a pravidlách vydaných NBS.

B. POVOĽOVACIA ĆINNOSŤ

Centrálna banka povoľuje zakladanie bánk na základe presne definovaných pravidiel.

Povoľovacia činnosť spočíva v povoľovaní zakladania bánk, pobočiek a zastúpení zahraničných bánk a v povoľovaní vykonávať bankové činnosti.

C. VYKONÁVANIE BANKOVÉHO DOHĽADU

Bankovým dohľadom sa kontroluje dodrţiavanie pravidiel podnikania s osobitným zreteľom na dodrţiavanie zásad obozretnosti bankového podnikania a dodrţiavanie podmienok určených pri vydaní povolenia pôsobiť ako banka, resp. ako pobočka zahraničnej banky. Ďalším cieľom je aj zabrániť destabilizácii bankového sektora. Pri zistení nedostatkov centrálna banka ukladá opatrenia na nápravu, napr. ukončenie činnosti, zníţenie základného imania o nekrytú stratu, nútená správa, odvolanie vedúceho pracovníka, odobratie licencie atď. Vo svete sú známe tri modely vykonávania bankového dohľadu:

1. bankový dohľad je súčasťou centrálnej banky,

2. bankový dohľad je nezávislá, osobitným zákonom zriadená inštitúcia spravidla podliehajúca parlamentu,

3. bankový dohľad je podriadený vláde(príslušnému ministerstvu).

Moţno konštatovať, ţe kvalita bankového dohľadu centrálnej banky rastie s mierou jej nezávislosti na vláde, čo predstavuje aktuálny trend v oblasti centrálneho bankovníctva vo vyspelých krajinách.

D. VEDENIE REGISTRA BANKOVÝCH ÚVEROV A ZÁRUK

Centrálna banka vedie register úverov a záruk, ktoré boli poskytnuté podnikateľom zo strany komerčnej banky ak ich zostatok prevyšuje zákonom stanovenú hranicu, napr. 100 000

€. Týmto postupom centrálna banka obmedzuje riziko viacnásobného pouţitia záruk.

1.3 Bankový systém na Slovensku

Bankový systém prešiel počas svojho vývoja viacerými etapami. Charakteristickou črtou etapy v rokoch 1948- 1990 bola existencia centralizovaného jednostupňového bankového systému s dominantným postavením Štátnej banky česko-slovenskej (ŠBČS).

V tomto systéme v podstate všetky operácie realizuje jediná centrálna banka. Môţu v ňom síce pôsobiť ďalšie banky, tie sú však vopred špecializované a sú prakticky celkom závislé od rozhodnutí centrálnej banky. Hlavnými oblasťami špecializácie bývajú: zahraničný obchod, obyvateľstvo, investičná výstavba a pod. Toto obdobie je charakteristické tým, ţe vláda nepripúšťala moţnosť inflácie napriek nadmernej emisie peňazí do ekonomiky, banky

pôsobili v národnom hospodárstve bez ohľadu na dosahované hospodárske výsledky, úvery neboli poskytované na komerčných princípoch a dochádzalo ku vzniku vynútených úspor v dôsledku nerovnováhy medzi dopytom a ponukou.

V roku 1990 reorganizáciou bankovníctva v ČSFR sa začal vytvárať priestor pre dvojstupňový bankový systém. Po rozdelení ČSFR a vzniku Slovenskej republiky bola zriadená Národná banka Slovenska, ktorá začala svoju činnosť 1. januára 1993. Dvojstupňový bankový systém je všeobecne akceptovaný systém, ktorý je typický pre vyspelé ekonomiky.

Súčasné trendy sú zamerané na posilňovanie nezávislosti centrálnych bánk v európskom a svetovom priestore, ako aj posilňovanie zodpovednosti centrálnych bánk za uskutočňovanú menovú politiku a existenciu centrálnej banky pre niekoľko integrovaných štátov. Za základný nedostatok súčasných peňaţných systémov moţno povaţovať inštitucionálnu nezodpovednosť, tzn., ţe neexistuje ţiadny regulačný mechanizmus, ktorý by podnecoval výrobcov peňazí k obmedzovaniu kreácie peňazí okrem obmedzení, ktoré môţe zaviesť centrálna banka z titulu svojej právomoci. Podľa P. Salina moţno tvrdiť, ţe „aj systémy bez centrálnych bánk môţu dobre fungovať, tzn. vyrábať dobré peniaze, ktoré zodpovedajú definícii peňazí ako všeobecnej kúpnej sily a ako príklad uvádza peňaţný systém v Hong- kongu, v ktorom bankovky emitovali dve súkromné banky. Skutočnosť, ţe je to teraz zakázané neznamená, ţe sa tým zlepšil peňaţný systém“¹.

Existencia trhovej ekonomiky je nemysliteľná bez existencie peňazí a tie sú jednoznačne inštitucionálne spojené s existenciou a fungovaním bánk. Preto znaky nového bankového systému na Slovensku sú:

otvorenosť a konkurenčné zameranie, pre ktoré boli vytvorené podmienky zákonom č.

21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov,

moţnosť úpadkov bánk práve v dôsledku otvorenosti a konkurenčného zamerania(úpadky bánk majú spravidla tvrdší dopad na ekonomiku ako likvidácia podnikov, hlavne v prípade reťazovej reakcie),

nevyhnutnosť ochrany bankového systému a tým aj klientely najmä v období reštrukturalizácie (poistenie vkladov, pravidlá tvorby rizikových fondov bánk v závislosti od aktív atď.),

samostatnosť v rozhodovaní banky bez moţnosti priameho zasahovania zvonku (CB určuje iba rámcové a pre komerčné banky v podstate jednotné pravidlá činnosti,

1 SALIN, P.: Makroekonómia. Bratislava: Elita, 1993, s.95-96.

nevyhnutnosť odstránenia deformácií v správaní ekonomických subjektov, najmä podnikov,

fungovanie bankového systému je spojené s fungovaním peňaţných a kapitálových trhov.

2 DVOJSTUPŇOVÝ BANKOVÝ SYSTÉM

Banková sústava predstavuje systém, ktorý vytvárajú všetky banky pôsobiace v hospodárstve a ich vzájomné vzťahy. Banková sústava môţe byť na rôznom stupni rozvoja.

Pre krajiny s centrálne riadeným hospodárstvom je typická jednostupňová sústava, v ktorej vystupuje len jedna jediná banka a to centrálna (štátna). V kaţdej krajine s rozvinutým bankovým systémom existuje dvojstupňová (duálna, dvojokruhová) banková sústava. Prvý stupeň tvorí centrálna banka (emisná, ceduľová, ústredná). Táto banka zohráva úlohu makroekonomického centra. Jej hlavnou úlohou je emitovanie peňazí a zabezpečenie stability meny, čo sa premieta aj do jej funkcie. Druhý stupeň tvoria ostatné banky - komerčné.

Činnosť týchto bánk má väčšinou obchodnopodnikateľských charakter s cieľom dosahovania zisku. Hlavnou úlohou týchto bánk je sprostredkovanie pohybu dočasne uvoľneného kapitálu od tých subjektov, kde sa uvoľnil, k tým, ktoré predstavujú dopyt po ňom. „Dvojstupňový bankový systém predstavuje štandardnú formu existencie bankových systémov v krajinách s trhovou ekonomikou a má veľký význam pre kvalitné fungovanie bankového systému v ekonomike.“²

Dvojstupňový bankový systém sa spravidla člení podľa týchto vybraných štyroch hľadísk:

1) Podľa stupňa internacionalizácie

2) Podľa druhov bánk (v SR prevaha univerzálnych bánk) 3) Podľa vlastníckych foriem (prevaha akciových spoločností)

4) Podľa veľkosti meranej pobočkovou sieťou (veľký počet bánk s malou pobočkovou sieťou).

Slovenský finančný trh tvoria tieto inštitúcie:

 Národná banka Slovenska

 Komerčné banky

 Ostatné subjekty finančného trhu (špecializované, kvázi bankové a pomocné inštitúcie).

2 BELAS, J.: Komerčné banky.Ţilina: GEORG, 2008,s-14.

2.1 Národná banka Slovenska

Právne postavenie centrálnej banky ako nositeľa menovej politiky upravuje zákon č.

566/1992 Zb. o NBS. NBS má podľa zákona podporovať hospodársku činnosť vlády. Plnenie svojich úloh však zabezpečuje nezávisle od pokynov vlády. Za svoju činnosť zodpovedá parlamentu. Centrálna banka je dôleţitou súčasťou bankového systému. Predstavuje vrcholový subjekt menovej politiky a regulovania bankového systému. Centrálna banka nie je podnikateľským subjektom a cieľom jej činnosti je spravidla stabilita meny a stabilita bankového systému.

Medzi ostatné úlohy zaraďujeme:

emisia bankoviek a mincí,

správa štátnych zlatých a devízových rezerv, sledovanie a regulácia platobnej bilancie štátu,

zabezpečovanie vzťahov s Európskou centrálnou bankou, s centrálnymi bankami v zahraničí a s medzinárodnými finančnými inštitúciami,

dohľad nad finančnými inštitúciami a trhmi, povoľovanie činnosti ostatných bánk, vedenie účtov štátneho rozpočtu a i.

Z hore uvedeného vyplýva, ţe NBS plní tieto tri základné ciele:

1. emisná banka, 2. banka bánk, 3. banka štátu.

Menovú politiku centrálna banka zabezpečuje prostredníctvom:

politiky M, ktorá sa zaoberá určením potrebného mnoţstva peňazí v obehu.

Potreba mnoţstva peňazí v obehu závisí predovšetkým od vývoja ekonomického rastu danej krajiny (prírastok HDP), cenového vývoja v danej krajine (inflácia a saldo platobnej bilancie), rýchlosti obehu peňazí (nepriama úmernosť). Úlohou centrálnej banky je emitovanie peňazí do obehu v prípade ich nedostatku a sťahovanie (sterilizácia) v prípade ich prebytku,

úverovej a úrokovej politiky, ktorá slúţi na ovplyvňovanie ponuky peňazí a dopytu po peniazoch. Ak je ponuka peňazí menšia ako dopyt po peniazoch, tak centrálna banka spravidla poskytuje úver centrálnej banke. Ak sa jedná o prechodný nedostatok likvidity poskytne komerčnej banke lombardný úver. Ak ide

o dlhodobejší nedostatok likvidity tak poskytuje komerčnej banke úver poslednej príleţitosti,

devízovej politiky, ktorá je zameraná na vonkajšiu rovnováhu meranú vyrovnanosťou platobnej bilancie. Centrálna banka vykonáva reguláciu peňaţných a kapitálových tokov so zahraničím a zabezpečuje tvorbu devízových rezerv.

2.1.1 Nástroje centrálnej banky

Centrálna banka pouţíva na svoj výkon celý systém ekonomických nástrojov, prostredníctvom ktorých zabezpečuje svoje ciele. Nástroje centrálnej banky môţeme členiť na základe rôznych kritérií do istých skupín.

Z časového hľadiska ich môţeme rozdeliť na:

dlhodobé nástroje – pôsobia minimálne v strednodobom časovom horizonte (viac ako jeden rok),

krátkodobé nástroje – pôsobia v časovom horizonte maximálne jeden rok.

Z hľadiska spôsobu pôsobenia na bankový sektor ich členíme na:

direktívne resp. administratívne nástroje ktoré priamo ovplyvňujú bankový sektor, banky ich musia dodrţiavať,

trhovo kompatibilné nástroje – pôsobia nepriamo to znamená, ţe banky sa môţu ich pôsobeniu aj vyhnúť.

Z hľadiska rýchlosti pôsobenia môţeme nástroje menovej politiky členiť na:

operatívne nástroje – sú charakteristické okamţitým vplyvom na bankový sektor, nástroje s poskytnutím časového intervalu na ich pôsobenie.

Podľa stupňa naliehavosti členíme menové nástroje na:

beţné nástroje – patria sem tie menové nástroje, ktoré sú zvyčajne pouţívané zo strany centrálnej banky,

mimoriadne nástroje – nástroje menovej politiky vyuţívané sporadicky,

sezónne nástroje – ide o tie nástroje menovej politiky, ktoré sú pouţívané v pravidelných intervaloch.

Podľa vecného hľadiska moţno členiť nástroje menovej politiky na:

bankové nástroje – tieto sú vlastné aktivitám bankového sektora,

nebankové nástroje – tieto pôsobia z prostredia mimo bankového sektora napr. zmena legislatívy.

Na zabezpečenie svojich úloh vyuţíva centrálna banka menové nástroje, ktoré sa delia na priame a nepriame nástroje.

2.1.1.1 Priame nástroje menovej politiky

Priame nástroje slúţia na regulovanie mnoţstva úverov alebo výšky úrokových sadzieb. Národná banka Slovenska v minulosti vyuţívala z priamych nástrojov len úverové limity. Od roku 1996 od pouţívania priamych nástrojov (ako netrhových) upustila. Priame nástroje často označované ako direktívne, administratívne nástroje menovej politiky majú charakter záväzných postupov a pravidiel, ktoré musí komerčná banka dodrţiavať.

Pozostávajú z týchto nástrojov:

Pravidlá likvidity – predstavujú záväzné stanovenie aktív a pasív komerčnej banky, pričom ich porušovanie môţe viesť aţ k odňatiu bankovej licencie.

Úverové kontingenty – predstavujú záväzné limity v činnosti komerčnej banky.

Rozdeľujeme ich na relatívne (maximálna výška úverov centrálnej banky pre komerčnú banku) a absolútne.

Povinné vklady – predstavujú záväznú formu vkladov komerčnej banke v centrálnej banke (povinné minimálne rezervy).

Odporúčania – moral suasions – ide o všeobecné priania centrálnej banky vo vzťahu k pôsobeniu komerčnej banky. Spravidla nemajú písomnú podobu avšak komerčné banky ich z hľadiska dobrých vzťahov udrţiavajú.

Výzvy – persuasions – majú dôraznejší charakter ako odporúčania, smerujú k zabezpečeniu opatrení stanovených centrálnou bankou.

Dohody – gentleman agreements – majú písomnú alebo ústnu formu.

2.1.1.2 Nepriame nástroje menovej politiky

Nepriame (trhovo-kompatibilné) nástroje menovej politiky centrálnej banky sú charakterizované tým, ţe vyuţívajú existenciu objektívnych ekonomických vzťahov

a súvislostí a očakáva sa, ţe pri zmene niektorých parametrov dôjde k racionálnemu postoju

riadených objektov. Existuje celá škála nepriamych nástrojov menovej ekonomiky centrálnej banky. Najčastejšie sa vyuţívajú tieto nástroje:

Diskontná sadzba – vývoj nepriamo naznačuje pohyb komerčných úrokových sadzieb. (Pri reštriktívnej politike centrálnej banky sa táto sadzba zvyšuje, pri expanzívnej politike klesá). Zmena tejto sadzby predstavuje istý signál pre finančný trh a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk. Diskontná sadzba sa pouţíva na úročenie úverov centrálnej banky, na výpočet časovej hodnoty cenných papierov, hlavne zmeniek pri eskontovaní a reeskontovaní a pri pri prepočtoch efektívnosti investícií.

„Lombardná sadzba – sú ňou úročené lombardné úvery CB“.³

„Devízové operácie – stanovenie devízového kurzu (cena zahraničnej meny vyjadrená v domácej mene) prostredníctvom ktorého vplýva centrálna banka na ekonomiku.“⁴

Povinné minimálne rezervy – vyuţíva ich na regulovanie likvidity v bankovom sektore. Ide o odvod časti depozít komerčných bánk (úloţiek, uloţených vkladov) do CB.

Operácie na voľnom trhu – sú zaloţené na nákupe a predaju štátnych cenných papierov centrálnou bankou. Tým sa reguluje mnoţstvo peňazí v obehu, ktoré môţu komerčné banky pouţiť na poskytovanie úverov.

„Konverzie a swapy“.⁵

Devízový fixing – ide o vyrovnávanie devízovej pozície komerčných bánk centrálnou bankou:

a. Nákup devíz pri dlhej pozícii (pri prebytku devízových prostriedkov v komerčnej banke).

b. Predajom devíz pri krátkej pozícii (pri nedostatku devízových prostriedkov v komerčnej banke).

3 Okrem týchto sadzieb sa často vyuţívajú aj úrokové sadzby medzibankového trhu. Najznámejšia je sadzba LIBOR, vyhlasovaná v Londýne (pouţíva sa na určovanie ceny medzinárodných finančných zdrojov, najmä úverov a emisie bondov, ako L+n% resp. L-n%). NBS vyhlasuje denne v Bratislave a uverejňuje v dennej tlači pre Slovensko BRIBOR.

4 Centrálna banka obyčajne vyhlasuje tzv. kurz stred, od ktorého si komerčné banky určujú rozpätím kurzy pre nákup a predaj. Devízový kurz môţe byť pevný alebo plávajúci (floating). Pegging – je metóda kopírovania kurzu vybranej dominantnej meny. Currency board – je metóda , ktorá sa vyuţíva ako prechodná v období ozdravovania infláciou znehodnotenej meny. Ide o pevný kurz, pričom v obehu môţe byť domáca mena len do výšky devízových rezerv. PRNO, I.: Bankovníctvo. Bratislava: IRIS, 2000,s.18.

5 Konverzie – ide o prevod konvertibilných devíz na iné konvertibilné devízy s cieľom stabilizovať devízové rezervy zmenou ich štruktúry

Swapy – ide o dočasné premeny devízy na inú devízu napr. promptný predaj s termínovaným spätným nákupom.

2.1.2 Funkcie a úlohy NBS ako centrálnej banky štátu po zavedení eura

„Postavenie funkcie a úlohy NBS definuje Zákon o NBS č. 566/1992 Zb. z 18.

novembra 1992, doplnený o zmeny a doplnky vykonané ďalšími zákonmi NR SR.“⁶

NBS sa od 1.1.2009 stala súčasťou Eurosystému. Od tohto dňa postupuje podľa pravidiel Eurosystému, tzn., ţe odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike koná v súlade s usmerneniami a pokynmi európskej centrálnej banky (ECB). Odo dňa zavedenia eura výlučná právomoc určovať menovú politiku a nástroje menovej politiky a výlučná právomoc povoľovať vydávanie bankoviek a schvaľovať objem vydávaných mincí prechádza na ECB.

Výlučná právomoc určovať kurzovú politiku prechádza na príslušné inštitúcie a orgány EÚ, tým nie je dotknuté právo NBS určovať a vyhlasovať referenčné výmenné kurzy eura k cudzím menám, s ktorými Slovensko obchoduje alebo sa u nás vyuţívajú a ECB neurčuje a nevyhlasuje ich referenčný kurz.

Zákon definuje hlavné činnosti po zavedení eura:

podporuje plynulé fungovanie platobných a zúčtovacích systémov,

udrţiava devízové rezervy, disponuje s nimi a uskutočňuje devízové operácie podľa usmernení Eurosystému,

vykonáva dohľad nad finančným trhom,

NBS môţe vykonávať s bankami a s inými finančnými inštitúciami všetky druhy obchodov podľa usmernení ESCB a Eurosystému.

Národnú banku Slovenska zastupuje navonok jej guvernér. Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska. Banková rada má jedenásť členov. Členmi bankovej rady sú guvernér, dvaja viceguvernéri a ôsmi ďalší členovia. Guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády schválený Národnou radou Slovenskej republiky. Ôsmich ďalších členov bankovej rady vymenúva a odvoláva vláda na návrh guvernéra Národnej banky Slovenska.

Funkčné obdobie členov bankovej rady je päťročné. V rámci svojich obchodov so Slovenskom môţe národná banka Slovenska:

spolupracovať so štátnou pokladnicou podľa osobitného predpisu, viesť účty štátnej pokladnice podľa osobitného predpisu,

poskytovať ďalšie sluţby štátnej pokladnici podľa osobitného predpisu.

6 BELÁS, J.: Komerčné banky. Ţilina, GEORG, 2008,s-30.

2.1.3 Zmena centrálnej banky po zavedení eura

„Slovenská republika sa dňom 1.1.2009 stala v poradí 16.členom eurozóny“.⁷ Slovensko muselo splniť štyri konvergenčné kritéria tzv. Maastrichtské kritéria ku dňu hodnotenia.

„Prvé kritérium sa týka verejných financií. Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3% HDP. Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať.

Druhým kritériom je inflačné kritérium. Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov (meraná podľa HCIP), nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 % bodu.

Tretím kritériom je stabilita dlhodobých úrokových sadzieb. Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability

o viac ako 2%. .

Posledným kritériom je stabilita výmenného kurzu. Slovenská koruna musí byť dva roky pred hodnotením zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie Slovensko korunu jednostranne devalvovať, koruna nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť váţne napätia.“⁸

Dňom 1.1.2009 NBS stratila svoju nezávislú menovú politiku pre Slovensko a zároveň sa stala spoluzodpovednou za menovú politiku celého eurosystému. Po vstupe do eurozóny je menová politika určovaná pre všetky krajiny eurozóny, a teda aj pre Slovensko, Európskou centrálnou bankou, tzn., Slovenská republika koná v súlade s usmerneniami a pokynmi ECB.

Výlučná právomoc určovať menovú politiku a nástroje menovej politiky a výlučná právomoc povoľovať vydávanie bankoviek a schvaľovať objem vydávaných mincí prechádza na ECB.

Výlučná právomoc určovať kurzovú politiku prechádza na príslušné inštitúcie a orgány EÚ.

Na rozhodovaní o nastavení menovej politiky sa bude podieľať aj guvernér NBS, ktorý sa po vstupe do eurozóny stal členom Riadiacej rady ECB (tzv. Governing Council ECB), pričom

7 Ďalší členovia eurozóny: Belgicko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko. V r. 2010 očakáva Európska komisia vstup Bulharska a v roku 2011 aj Poľska, Maďarska, Rumunska a Českej republiky.

8 http://www.euro.vlada.gov.sk/index.php?ID=4263

doteraz bol členom Generálnej rady ECB (tzv.General Council ECB). NBS sa stala aktívnym účastníkom pri rozhodovaní o menovej politike ECB. NBS naďalej venuje pozornosť vývoju makroekonomických ukazovateľov na Slovensku, avšak zvýšili sa nároky na sledovanie makroekonomického vývoja aj v jednotlivých krajinách eurozóny a eurozóny ako celku. NBS si naďalej plní svoje úlohy aj v oblastiach riadenia obehu peňazí, zabezpečovania fungovania platobného styku, dohľadu nad platobnými systémami. Po vstupe do eurozóny sa zvýšil dohľad nad celým finančným trhom. V rámci správy devízových rezerv musí NBS spravovať aj časť rezerv ECB. Pri ovplyvňovaní domácej ekonomiky kladie NBS väčší dôraz na finančnú disciplínu v oblasti fiškálnej politiky. „Aby nevznikali v ekonomike nerovnováhy, bude potrebné dosahovať vyrovnané, resp. prebytkové hospodárenie verejného sektora. Tieţ bude potrebné podporiť dostupnosť a mobilitu pracovnej sily. To by malo pomáhať tlmiť prípadné nadmerné dopytové tlaky a z toho vyplývajúcu vyššiu dynamiku inflácie, keďţe úrokové sadzby sa budú určovať pre celú menovú oblasť, teda spôsobom „one fits all“.“⁹

2.2 Komerčné banky

V odborných publikáciách moţno nájsť rôzne definície komerčnej banky. „Komerčná banka predstavuje špecifický podnikateľský subjekt (peniaze ako predmet činnosti, atypická štruktúra bilancie, prísna regulácia). Banka vykonáva zber vkladov od jednotlivých ekonomických subjektov (podniky, štát, obyvateľstvo), poskytuje úvery týmto ekonomickým subjektom a vykonáva mimobilančné transakcie. Typickou mimobilančnou operáciou je platobný styk“.¹⁰ Komerčná banka sa najčastejšie definuje ako podnikateľský subjekt, ktorý prijíma vklady a poskytuje úvery (je to minimálna podmienka). Komerčná banka vykonáva aj ďalšie činnosti, ako sú:

sprostredkovanie platobného styku a zúčtovania,

vydávanie a správa platobných a úverových kariet, šekov a iných cenín, investovanie do cenných papierov,

obchodovanie s devízovými hodnotami, zlatom a cennými papiermi (CP), poskytovanie záruk,

uloţenie a správa CP, prenájom bezpečnostných schránok, zmenárenská činnosť,

9 BELÁS, J.: Komerčné banky. Ţilina, GEORG, 2008,s-32.

10 BELÁS, J.: Komerčné banky. Ţilina, GEORG, 2008,s-34.

poskytovanie bankových informácií, poskytovanie poradenských sluţieb.

2.2.1 Obchody bánk

Hlavnou náplňou činnosti komerčných bánk je vykonávanie mnoţstva rôznych činností s obchodno-podnikateľským zameraním. Z hľadiska banky ide o zosúlaďovanie peňaţných zdrojov prijatých od klientov (bankové pasíva) s ich vyuţitím, t.j. poskytovaním úverov alebo investovaním do cenných papierov (bankové aktíva).

Toto riadenie aktív a pasív sa uskutočňuje prostredníctvom denných aktívnych a pasívnych bankových operácií a je predpokladom dosahovania hlavných bankových cieľov, t.j. likvidity, solventnosti a ziskovosti.

Prostredníctvom pasívnych operácií si banky sústreďujú zdroje potrebné na podnikanie. Ich vyuţitie je náplňou aktívnych bankových činností. Ostatné činnosti znamenajú v prevaţnej miere sluţby bánk spojené s pohybom kapitálu.

Na štruktúre zdrojov, ktoré sa prostredníctvom pasívnych bankových operácií získali, ako aj na tom, od koho a za koľko sa zdroje získali závisí v podstatnej miere efektívnosť bankovej činnosti a jej zisk.

Z pohľadu bilancie rozdeľujeme operácie banky na:

Pasívne , pomocou ktorých si banka obstaráva peňaţné zdroje (sú to zdroje, ktoré do banky prichádzajú).

Aktívne, predstavujú úverové vzťahy, pri ktorých banka vystupuje ako veriteľ.

Neutrálne (sprostredkovacie), medzi ktoré patrí platobný styk, poradenstvo a ostatné sluţby.

2.2.2 Pasívne obchody bánk

Pasívne obchody komerčných bánk sú operácie, prostredníctvom, ktorých banka prijíma alebo nakupuje peňaţné zdroje od svojich klientov a pouţíva ich na rozvíjanie a financovanie svojich aktívnych obchodov (poskytovanie úverov, pôţičiek a rôznych druhov investícií, čím si vytvára bankový zisk).

Peňaţné zdroje (ich zostatok z pasívnych úverových obchodov) vykazuje banka ako bankové pasíva v súvahe na strane pasív, odkiaľ pochádza aj názov „pasívne obchody“ (banka sa stala dlţníkom). Peňaţné zdroje z pasívnych úverových operácií vykazujú komerčné banky ako cudzí kapitál.

Pre banky rast bankových pasív znamená, ţe dochádza k nárastu zdrojov, a tým aj kapitálu na jeho ďalšie vyuţitie. Úmerne s rastom pasív dochádza k nárastu bankových aktív a podnikateľskej činnosti bánk.

Cieľom podnikania kaţdej komerčnej banky je vysoká likvidita, solventnosť a ziskovosť, ktoré môţe dosiahnuť riadením bankových pasív a aktív, t.j. zosúlaďovaním svojich podnikateľských aktivít (bankových aktív s peňaţnými zdrojmi).

„Pasívne úverové obchody moţno členiť z viacerých hľadísk a) Členenie z pohľadu banky

pasívne obchody priame (zdroje sú získavané priamo od vkladateľov, nie prostredníctvom iného peňaţného ústavu alebo sprostredkovateľa),

pasívne obchody nepriame (zdroje sú získavané uloţením voľných peňaţných prostriedkov z iných peňaţných ústavov),

pasívne obchody z NBS (zdroje sú získavané vo forme úveru od NBS).

b) Členenie z pohľadu bankových partnerov ako veriteľov pasívne obchody s fyzickými osobami,

pasívne obchody s právnickými osobami,

pasívne obchody s inými organizáciami a peňaţnými ústavmi.

c) Členenie z pohľadu časovej viazanosti zdrojov pasívne obchody netermínované, pasívne obchody termínované, krátkodobé (do 1 roka),

strednodobé (2-4 roky), dlhodobé (viac ako 4 roky).

d) Členenie z pohľadu produktu

vkladové kniţky a vkladové účty s uvedením alebo bez uvedenia dĺţky vkladu, vkladové listy a vkladové certifikáty,

bankové obligácie, ţivotné poistky,

rôzne druhy prémiových sporení a iné.“¹¹

peňaţné zdroje získané prostredníctvom pasívnych úverových operácií vykazujú komerčné banky ako cudzí kapitál. Banky vykazujú vo svojej bilancii na strane pasív aj základné imanie.

2.2.2.1 Vklady na požiadanie

Vklady na poţiadanie sú hlavnou skupinou krátkodobých vkladov klientov na ich beţných účtoch. Delíme ich na:

 vklady na poţiadanie

beţné účty – PO, FO –podnikatelia, mestá, obce, osobné účty – občania,

loro účty – iné banky.

Vklady na poţiadanie sú hlavnou skupinou krátkodobých vkladov klientov na ich beţných účtoch. Vklady na poţiadanie nazývame tieţ denné peniaze (vista vklady) a slúţia klientovi na denné disponovanie s peňaţnými prostriedkami na beţné výdavky, na úhradu rôznych trvalých záväzkov a na iné platby bez obmedzenia. Pre banku predstavujú vysoko nestabilný a nákladný cudzí kapitál vzhľadom na neustálu zmenu vo výške zostatku peňaţných prostriedkov na klientskych účtoch. Preto sú tieto vklady úročené nízkymi úrokovými sadzbami a za ich správu na účtoch banky účtujú rôzne poplatky. Vklady na poţiadanie zriaďujú banky najmä na sprostredkovanie tuzemského a zahraničného platobného styku.

11 PRNO, J.: Bankovníctvo. Bratislava, IRIS, 2000, s-47.

Úhrady do zahraničia banky realizujú prostredníctvom systému „SWIFT“¹² ( cez tzv.

NOSTRO a LORO účty).

Vklady na požiadanie sa delia na:

vklady podnikov a organizácií (PO), vklady obyvateľstva (FO),

vklady vládnych a miestnych samosprávnych orgánov, vklady iných peňaţných ústavov a inštitúcií,

iné vklady.

A. Vklady podnikov a organizácií

Podniky a organizácie ukladajú svoje peňaţné prostriedky v komerčných bankách na beţných účtoch. Ich charakteristickým znakom je denne vykazovaný rozdielny zostatok.

Vzhľadom na kolísavosť denných zostatkov vkladov sú beţné účty nízko úročené. Banky sú povinné pri vedení riadiť sa zásadami vedenia beţných účtov podľa obchodného zákonníka č.

513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov a všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorými sa určujú zásady vedenia účtov klientov v bankách vydávanými NBS.

Devízový zákon č. 202 /1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov upravuje moţnosti zriadenia účtu v cudzej mene. V zmysle zákona č. 286/ 1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších zmien a doplnkov, úroky z vkladov sú zdaňované osobitnou sadzbou dane.

Komerčné banky na Slovensku ponúkajú podnikateľským subjektom tieto beţné účty:

a) beţné účty,

b) beţné účty s úverovým limitom, tzv. kontokorentné účty.

Bežný účet

Tento účet vedený tieţ ako účet bez úverového limitu je určený na ukladanie peňaţných prostriedkov na realizáciu platobného styku. Charakteristickým znakom tohto účtu je dodrţiavanie kreditného, zmluvne dohodnutého zostatku peňaţných prostriedkov.

12 SWIFT (z angl. Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication = Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu) je spoločnosť (organizácia), ktorá prevádzkuje.

Kontokorentný účet

Tento účet spĺňa všetky náleţitosti základného beţného účtu s rozdielom, ţe klient môţe prejsť do debetného zostatku len do výšky povoleného úverového limitu. V prípade prekročenia úverového limitu je podnikateľský subjekt bankou vysoko sankciovaný. V tejto súvislosti treba spomenúť aj devízový účet a beţné účty osobitného charakteru.

Devízový účet je určený na ukladanie peňaţných prostriedkov v cudzej mene a na realizáciu platobného styku pre fyzické aj právnické osoby. Banky zriaďujú devízové účty vo voľne zameniteľných menách, ktoré vyhlasujú vo svojich obchodných podmienkach.

Beţné účty osobitného charakteru sú účty vedené právnickým osobám, ktoré sú zriadené na realizáciu nákupu a predaja cenných papierov. Nie je moţné z nich robiť iné úhrady.

B. Vklady fyzických osôb

Vklady obyvateľstva predstavujú pribliţne 30 % z celkového objemu vkladov na poţiadanie. Klienti bánk vyuţívajú tzv. „ţírové účty“¹³ ( sporoţírové účty), prostredníctvom ktorých uskutočňujú svoje platobné záväzky.

Osobitný účet umoţňuje:

a) Vklad a výber peňaţných prostriedkov v hotovosti b) Podnikové sporenie formou zráţok zo mzdy c) Poukazovanie dávok sociálneho zabezpečenia d) Hotovostný a bezhotovostný výber

e) Platenia za sluţby a tovar v obchodnej sfére.

C. Vklady vládnych a miestnych samosprávnych orgánov

Vklady miestnych a štátnych orgánov vznikajú z dočasného prebytku ich daňových príjmov nad výdajmi. Vklady samosprávnych štátnych orgánov narastajú v období po úhrade jednotlivých rozpočtových príjmov. Ich správu môţe vykonávať len banka, ktorá (v zmysle

13„Ţírový účet je moderná a výhodná peňaţná sluţba pre občanov, ktorá slúţi na pravidelné sporenie a na vykonávanie pravidelne sa opakujúcich, ale aj jednorázových a občasných platieb. Musia vykazovať potrebný kreditný vkladový zostatok,protoţe banky nepovoľuju prechod do debetu.“ PRNO, J.: Bankovníctvo. Bratislava, IRIS, 2000, s-48.

platnej legislatívy) vykonáva funkciu pokladničného plnenia štátneho alebo miestneho rozpočtu.

D. Vklady iných peňažných ústavov a inštitúcií

Charakteristickým znakom týchto vkladov je, ţe na strane dlţníka a veriteľa vystupujú banky navzájom. Platba je realizovaná buď korešpondenčným systémom alebo systémom

„clearingovým“¹⁴.

2.2.2.2 Termínované vklady

Sú to vklady, pri ktorých klient ukladá svoj vklad na tzv. vkladový účet, pričom sa zmluvne zaviaţe k pozastaveniu práva disponovať so svojimi peňaţnými prostriedkami na isté vopred dohodnuté obdobie. Banky ich zriaďujú v domácej i cudzej mene pre právnické aj fyzické osoby v dvoch základných formách:

 Na dohodnutý termín splatnosti

Klient sa zaväzuje vybrať vklad aţ p uplynutí dohodnutého termínu splatnosti odo dňa uloţenia (napr. po 1, 3, 6, 12 a 24 mesiacoch) alebo v presne dohodnutý deň výberu. Tento vklad je zvyčaje úročený najvýhodnejšou úrokovou sadzbou.

 Na dohodnutú dobu výberu vkladu

Tento druh vkladu je zhodný s predchádzajúcou formou s tým rozdielom, ţe klient sa zaväzuje vopred oznámiť banke predpokladaný výber. Klient môţe dať výpoveď vkladu kedykoľvek v dobe trvania vzťahu, a to buď na celý vklad, alebo len na jeho časť. Pouţíva sa aj kombinovaná forma výberu to znamená predpokladaný výber musí klient banke oznámiť v dostatočnom predstihu. Pre túto formu ponúkajú banky klientom vkladné kniţky s výpovednou lehotou vedené v domácej i cudzej mene.

Termínované vklady môţeme rozdeliť na :

a) Krátkodobé termínované vklady (1 aţ 12 mesačný termín viazanosti)

b) Strednodobé termínované vklady( doba viazanosti vkladu je od 1 do 4 rokov)

14 clearing je účtovanie vzájomných operácií bez hotovostného platenia - ide o bezhotovostný platobný styk, môţe byť uskutočnený aj zúčtovaním obojstranných pohľadávok a záväzkov.

c) Dlhodobé termínované vklady( 4 a viac rokov)

Za termínované vklady bánk je moţné povaţovať aj vkladové listy (depozitné certifikáty) a bankové obligácie.

2.2.2.3 Úsporné vklady

Sú charakteristické tým, ţe nie je stanovené časové obmedzenie na disponovanie s vkladom. Klient musí banke vopred oznámiť, kedy chce disponovať so svojim vkladom, t.j.

písomne oznámiť dátum, od ktorého začína plynúť vopred dohodnutá výpovedná lehota na výber celého vkladu alebo na jeho časť. Z úsporného vkladu môţe klient voľne vkladať a vyberať svoje peňaţné prostriedky.

Základné produkty úsporných vkladov : Úsporné vkladné kniţky

Úsporné účty majetkového sporenia (portfóliové) Úsporné účty poistného charakteru

Účty stavebného sporenia

Úsporné vkladné kniţky predstavujú istú formu potvrdenia o vklade. Vkladné kniţky môţu byť buď s výpovednou lehotou alebo bez výpovednej lehoty. K produktom úsporných vkladov môţeme ďalej zaradiť devízové vkladné kniţky, výherné vkladné kniţky, prémiové sporenie a vkladné kniţky pre deti a mládeţ.

Úsporné vkladové účty majetkového sporenia tvoria najmä klientské portfóliové účty.

Vyznačujú sa progresívnym úročením a pouţitím základného vkladu klienta len v oblasti kapitálového trhu.

Úsporné účty poistného charakteru sú vklady obyvateľstva na vkladový účet spojené so ţivotným poistením, poistení ţivotného rizika a pod.

Účty stavebného sporenia sú výhodnou formou ukladania peňaţných prostriedkov na stavebné a bytové účely.

2.2.3 Aktívne obchody bánk

Aktívne obchody komerčných bánk sú úverovými vzťahmi, pri ktorých banka vystupuje ako veriteľ.

Medzi aktívne bankové operácie zaraďujeme:

Úverové operácie Investičné činnosti bánk Factoring

Forfaiting Leasing

2.2.3.1 Úverové operácie

Úver predstavuje vyuţívanie dočasne voľných peňaţných prostriedkov podnikateľských subjektov fyzických osôb a štátu na financovanie potrieb iných hospodárskych subjektov a obyvateľstva. U väčšiny bánk podstatu aktívnych operácií tvoria úverové obchody. Pri úverových operáciách je banka v aktívnom postavení t.j. vystupuje ako veriteľ.

„Členenia úverov“¹⁵

Členenie úverov podľa splatnosti:

 Krátkodobé úvery – do jedného roka (sú určene predovšetkým na prevádzkové účely).

Kontokorentný úver Účelový úver Lombardný úver Spotrebiteľský úver

 Strednodobé úvery – so splatnosťou od jedného do piatich rokov (určené predovšetkým na obstaranie investičného majetku, úver na obeţné prostriedky, na

15 MIČEKOVÁ.M.: Bankovníctvo, vydala ŢU v ŢILINE, 2006, s-36, 37.

zásoby, na náklady budúcich období, na kúpu finančných investícií, spotrebné úvery pre občanov atď.).

 Dlhodobé úvery- so splatnosťou nad päť rokov.

Emisná pôţička Úverový úpis Hypotekárny úver Účelový úver Spotrebiteľský úver Členenie úverov podľa subjektov:

 Úvery pre fyzické osoby( pre občanov) Hypotekárny úver

Spotrebný úver

Revolvingový spotrebný úver Splátkový spotrebný úver Iné druhy spotrebných úverov

 Úvery pre podnikateľov Kontokorentný úver Prevádzkový úver Investičný úver

Podnikateľská hypotéka Eskontný úver

Akceptačný úver Avalový úver

Lombardný úver atď.

Členenie úverov podľa účelovosti úveru:

 Účelové úvery

 Neúčelové úvery (napr. metóda kontokorentného úverovania)

Členenie podľa techniky úverovania:

 Klasické úvery

 Zmenkové úvery

 Revolvingové úvery

 Kontokorentné úvery

Členenie úverov podľa objektu úverovania:

 Úvery investičného charakteru

 Úvery prevádzkového charakteru

 Úvery na prechodný nedostatok finančných prostriedkov Členenie úverov podľa meny:

 Eurové úvery

 Úvery v cudzej mene

Kontokorentný úver je kombináciou vkladového a úverového účtu. Základom tohto úveru je kontokorentný účet vedený v banke, na ktorý prichádzajú všetky príjmy príslušného ekonomického subjektu a na druhej strane sa z neho uskutočňujú všetky platby. Ak sú výdavky vyššie ako príjmy, beţný účet sa dostáva do debetu. Debetné saldo potom predstavuje poskytnutie kontokorentného úveru. Toto sadlo nemôţe prekročiť úverový rámec resp. limit, ktorý banka vopred zmluvne s klientom dohodne. Výhodou je, ţe klient nemusí pri kaţdej potrebe krátkodobých peňaţných prostriedkov znovu uzatvárať úverovú zmluvu.

Účelový úver je krátkodobý úver, ktorý sa poskytuje najmä podnikateľským subjektom na financovanie krátkodobých potrieb súvisiacich s podnikateľskou činnosťou.

Účel, na ktorý banka úver poskytuje sa špecifikuje v ţiadosti o úver. Na úver sa uzatvára zmluva, a to na celú dobu trvania záväzku, maximálne na obdobie jedného roka.

Lombardný úver je úver, poskytovaný bankou na záruku hnuteľnej veci a riadi sa jej hodnotou. Pohybuje sa od 60 % do 90 % hodnoty záruky. Banka poskytuje úver do výšky trţnej ceny zálohy. Ak podnik pouţije ako zálohu svoj tovar, umiestni sa do verejného skladu a vydajú sa dve časti skladištného listu. Tovar sa vydá oba pri predloţení oboch týchto častí.

V prípade pohľadávky ide o postúpenie pohľadávky banke. Lombardný úver môţe byť

poskytnutý aj centrálnou bankou obchodným bankám ako tzv. „núdzový úver“. Poskytnutím tohto úveru sa zvyšuje menová báza. Úver je poskytovaní proti zaloţeniu zmeniek a niektorých ďalších cenných papierov. Úroková sadzba lombardného úveru sa odvíja od lombardnej sadzby, ktorú platia komerčné banky centrálnej banke.

Spotrebiteľský úver môţe byť krátkodobým aj dlhodobým úverom so splatnosťou od 3 mesiacov do 3 rokov. Banka poskytuje spotrebiteľský úver na financovanie osobných potrieb fyzických osôb a to podľa zákona o spotrebiteľskom úvere č. 258/2001 Z.z. Spotrebiteľský úver nemôţe byť poskytnutý na financovanie podnikateľskej činnosti. Banka poskytuje spotrebiteľský úver bez sledovania účelu pouţitia a na sledovanú dobu pouţitia. Príkladom je spotrebiteľský úver na bývanie a to predovšetkým pre tých klientov, ktorí nechcú alebo nemôţe zaistiť úver nehnuteľnosťou a potrebujú niţšiu finančnú čiastku ako pri hypotéke.

Hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej 4 roky a najviac 30 rokov, ktorého splácanie vrátane príslušenstva je zaistené záloţným právom k nehnuteľnosti, i rozostavanej. Úver sa povaţuje za hypotekárny dňom vzniku právnych účinkov záloţného práva. Býva zvyčajne úročený buď fixným alebo variabilným úrokom, pričom niektoré banky pripúšťajú aj kombináciu oboch spomínaných úročení. Hypotekárny úver je veľmi citlivý na makroekonomické zmeny, vyhovuje mu stabilné prostredie.

Revolvingový úver je určený na úverovanie obeţných prostriedkov s pravidelne opakujúcou sa potrebou. Poskytuje sa do zmluvne stanovenej výšky úverového rámca na samostatnom úverovom účte, pričom musí byť prese špecifikovaný účel pouţitia. Je určený pre tých klientov, ktorí musia opakovane financovať rovnaké druhy obeţných prostriedkov.

Eskontný úver je určený na odkúpenie zmeniek (eskont zmeniek) od klienta pred dobou ich splatnosti, pričom si banka zrazí úrok (diskont) za dobu od eskontu zmenky do jej splatnosti. Úver sa poskytuje na základe ţiadosti klienta a po preskúmaní klientovej bonity, ako aj bonity ďalších zmenkovo zaviazaných subjektov, predovšetkým samotného dlţníka.

V deň splatnosti zmenky ju banka predkladá na predplatenie zmenovému dlţníkovi, prípadne ručiteľovi (avalistovi) alebo ďalším zmenkovo zaviazaným osobám.

2.2.3.2 Investičné činnosti bánk

Pôvodnými a typickými aktívnymi operáciami komerčných bánk je poskytovanie úverov. Postupne však banky začali čoraz viac prostriedkov investovať do nehnuteľností

a cenných papierov. Operácia, resp. obchody s cennými papiermi tvoria podstatu investičného bankovníctva. Patrí sem:

a) investovanie bankových prostriedkov do cenných papierov, b) obchodovanie s cennými papiermi pre seba a svojich klientov.

2.2.3.3 Ďalšie aktívne operácie bánk

Podstatu investičného bankovníctva tvoria operácie resp. obchody s cennými papiermi. Ide predovšetkým o investovanie svojich bankových prostriedkov do cenných papierov alebo obchodovanie s cennými papiermi pre seba a svojich klientov.

Faktoring predstavuje predaj krátkodobých pohľadávok vyplývajúcich z predaja tovarov alebo sluţieb veriteľom špecializovanej finančnej inštitúcie s cieľom ich riadneho a včasného inkasa, a to bez regresu alebo s regresom. Pohľadávka sa môţe predať aj preto, aby sa veriteľ dostal k finančným prostriedkom ešte pred splatnosťou pohľadávky. Predpokladom faktoringu je oficiálna cesia - ide o postúpenie pohľadávky veriteľom na faktoringovú spoločnosť na základe uzavretej zmluvy. Pri faktoringu vystupujú tri typy obchodných partnerov. A to veriteľ, dlţník a faktoringová spoločnosť.

Forfaiting znamená nákup neskôr splatných strednodobých a dlhodobých exportných pohľadávok z dodávok tovaru alebo sluţieb, pričom pri nezaplatení dlţníkom neexistuje ţiadna moţnosť spätného postihu exportéra. Pohľadávky môţu byť vo forme:

Vlastnej zmenky Cudzej zmenky (trata) Dokumentárneho akreditívu Bankovej záruky (avalu) Čistej účtovnej pohľadávky

Forfaiting je zaloţený na diskonte vystavenej zmenky alebo na iného zabezpečovacieho nástroja. Najbeţnejšou formou je importérom vystavená vlastná zmenka.

Leasing. Pod pojmom leasing sa rozumie prenechanie investičných celkov alebo iných druhov tovarov na pouţívanie za pravidelnú platbu splátok počas vopred stanoveného

obdobia na základe leasingovej zmluvy, pričom je v tejto zmluve dohodnutá aj moţnosť vrátenia objektu leasingu alebo jeho kúpy.

Podľa realizácie obchodného prípadu delíme leasing na:

Finančný leasing je tradičný leasingový postup. Ide o obchodné operácie leasingového prenajímateľa, leasingového nájomcu, ktoré zaisťujú obstaranie predmetu podľa poţiadaviek nájomcu. Stanovuje predkupné právo nájomcu, ktoré môţe, ale nemusí nájomca vyuţiť. Pri finančnom leasingu investičné riziko znáša odberateľ leasingu. Poskytovateľ leasingu znáša len úverové riziko.

Operatívny leasing predstavuje prevzatie sluţieb, napr. prevzatie prevádzkových nákladov, vybavenie odborným personálom, údrţbu leasingového objektu atď.

Priamy (pravý) exportný leasing kde poskytovateľ leasingu uzatvára zmluvu so zahraničným odberateľom leasingu

Nepriamy (nepravý) exportný leasing znamená sprostredkovanie domácej alebo zahraničnej leasingovej spoločnosti, ktorá vystupuje ako nákupca zariadenia alebo iného objektu uţívania od exportéra, pričom uzatvorí so zahraničným importérom leasingovú zmluvu.

2.3 Reštrukturalizácia bankového sektora na Slovensku

Proces reštrukturalizácie bankového sektora, ktorý je rozhodujúcou podmienkou ozdravenia finančných tokov medzi komerčnými bankami, musí prebiehať v dvoch smeroch:

1. banky musia posilňovať svoje vnútorné zdroje predovšetkým na krytie úverových strát,

2. do podnikových finančných tokov je potrebné zaviesť štandardné vzťahy na očistenie podnikovej sféry.

„Ozdravenie úverového portfólia len prostredníctvom odpisov stratových úverov na úkor bankových rezerv rieši iba dôsledok a je krátkodobým riešením (tendencia zhoršovania úverového portfólia a s tým súvisiaca vysoká úroková sadzba by naďalej pretrvávali). Preto treba riešiť príčinu všeobecne vysokého úverového rizika-časté poruchy v medzipodnikových

finančných tokoch.“ ¹⁶ Model reštrukturalizácie bankového sektora moţno povaţovať za optimálny v tom prípade, ak sa na jeho reštrukturalizácií podieľajú:

a. štát,

b. komerčné banky, c. dlţníci.

Tento model predpokladá:

 daňové operácie, ktoré skrátia časový horizont kapitálového dovybavenia bánk,

 zvýšenie finančnej disciplíny úverových dlţníkov,

 zlepšenie pozície komerčných bánk v konkurznom konaní voči dlhodobo stratovým subjektom.

16 PRNO, J.: Bankovníctvo. Bratislava, IRIS, 2000, s-36.

3 ANALÝZA BANKOVÉHO SEKTORA

3.1 Členenie bánk

„Slovenský bankový sektor sa v posledných rokoch výraznou mierou podieľa na ekonomickom raste krajiny. Celkovo 25 komerčných bánk, ktoré dnes pôsobia na území Slovenska, vytvára priamo viac ako 3 % hrubého domáceho produktu.“¹⁷

V nasledujúcej tabuľke sú komerčné banky pôsobiace na našom území rozdelené na banky so sídlom na Slovensku a na pobočky zahraničných bánk.

Tabuľka 1 Členenie bánk v SR

Banky v SR

Banky so sídlom na Slovensku Pobočky zahraničných bánk

ČSOB ABN AMRO Bank

ČSOB stavebná sporiteľňa Banco Mais

Dexia banka Slovensko BRE Bank

Istrobanka CALYON BANK

Komerční banka Bratislava Citibank

OTP Banka Slovensko Commerzbank

Poštová banka HSBC Bank

Privatbanka ING Bank

Prvá stavebná sporiteľna J&T Banka Slovenská sporiteľňa

Slovenská záručná a rozvojová banka Tatra banka

UniCredit Bank Slovakia VOLKSBANK Slovensko VÚB BANKA

Wüstenrot, stavebná sporiteľňa

Prameň: http://www.sbaonline.sk/sk/bankovy-sektor/

17 http://www.sbaonline.sk/sk/bankovy-sektor/

3.2 Vybrané ukazovatele bankového sektora

Z tabuľky č.2 vyplýva, ţe od roku 2001 do roku 2008 sa podiel zahraničných investorov na celkovom základom imaní bánk zvýšil takmer o tretinu. Čistý zisk sa k 30.09.2008 pohyboval na pribliţnej úrovni 16,4 %. Za pozitívum moţno povaţovať aj vývoj rentability aktív s priemernou hodnotou nad úrovňou 1 %. Kapitálová primeranosť bánk bola v súlade s bazilejskými pravidlami nad povinnou minimálnou hranicou 8 %. Počet bankových subjektov mal zväčša stúpajúcu tendenciu pričom evidenčný počet pracovníkov sa pohyboval na „priemernej úrovni 21 244 pracovníkov“¹⁸. Efektívnosť bánk meraná pomerom prevádzkových nákladov a výnosov dosiahla k 30. 09. 2008 hodnotu necelých 53 %. Z toho vyplýva, ţe banky museli na jednu korunu výnosov vynaloţiť v priemere 53 halierov.

Efektívnost bánk ostáva tou oblasťou v ktorej sú ešte dosť značné rezervy. Ich správnym identifikovaním a taktieţ správnym vyuţitím si môze banka zabezpečiť zvýšenie ziskovosti, zníţenie nákladovej náročnosti, optimalizáciu procesov a náskok pred konkurenciou.

Tabuľka 2 Vybrané ukazovatele bankového sektora

Ukazovatele Jednotky 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 k 30.09.2008

Podiel zahraničného kapitálu

% 60,60 85,32 88,90 89,60 91,00 92,00 92,00 91,30

EAT Mld.SK 9,07 11,84 11,32 12,28 13,92 17,78 17,40 16,40

ROA % 1,02 1,17 1,17 1,15 1,05 1,27 1,12 0,93

ROE % 17,70 29,43 27,15 29,42 16,80 21,23 16,57 13,93

Kapitálová primeranosť

% 19,75 21,30 21,59 18,68 14,79 12,98 12,44 11,27

Počet bankových subjektov

Počet 22 21 22 22 24 25 27 25

Evidenčný počet pracovníkov

Počet 22640 21119 21129 20987 21019 20699 20854 21501

18 Hodnota vypočítaná na základe aritmetického priemeru.