• Nebyly nalezeny žádné výsledky

Podnikateľská jednotka a jednotlivec sú základnými subjektmi podnikania.

Podnikateľom – jednotlivcom môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá realizuje podnikateľskú činnosť na základe živnostenského resp. iného oprávnenia.

Podnikateľskou jednotkou je samostatne hospodáriaci subjekt, v ktorom rozvíja činnosť kolektív podnikateľov. Takou jednotkou môže byť vnútropodnikový organizačný útvar, podnik, združenie podnikov, ale aj štát ako celok. (OBCHODNÝ ZÁKONÍK, 2015)

Podstata, znaky a vlastnosti podniku

V zmysle Obchodného zákonníka predstavuje podnik určitý celok určený pre podnikateľskú činnosť, ktorý tvoria nasledujúce zložky:

nehmotné práva – know - how, obchodné meno, postavenie na trhu, a pod. veci, osobné zložky - kvalifikácia a štruktúra zamestnancov,

veci,

majetkové práva.

12

Jednými zo špecifických znakov podnikov v trhovej ekonomike patria princíp autonómie , princíp súkromného vlastníctva a princíp ziskovosti.

Podnik môžeme na základe toho definovať:

Podnik je ekonomicky a právne samostatná podnikateľská jednotka, založená za účelom podnikania. Jeho základnými znakmi sú:

právna samostatnosť,

kombinácia výrobných faktorov,

ekonomická samostatnosť. (OBCHODNÝ ZÁKONÍK, 2015)

Kombináciu výrobných faktorov môžeme považovať za typickú pre všetky druhy podnikov – každý podnik musí byť vybavený na strane vstupov finančnými, pracovnými, hmotnými a zdrojmi.

Právna samostatnosť podniku umožňuje podniku vstupovať do právnych vzťahov.

Jedným z formálnym dôsledkom právnej subjektivity je zápis väčšiny podnikov do obchodného registra.

Ekonomická samostatnosť podniku sa z väčšej časti prejavuje hlavne vo výkone podnikových funkcií. Podnik rozhoduje o rozsahu a spôsobe výroby, o obstaraní materiálových a personálnych zdrojov výrobnom programe, predaji výrobkov a v neposlednom rade o získavaní a používaní finančných prostriedkov. (OBCHODNÝ ZÁKONÍK, 2015)

Podnikateľ Podnikateľom je:

osoba zapísaná v obchodnom registri,

osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

13 Podnikateľ musí:

poznať právne aspekty,

mať podnikateľský nápad, musí získať analýzou trhu informácie o nenasýtených segmentoch trhu a o konkurenčnej situácií,

poznať ekonomické príležitosti súčasného a budúceho trhu,

zvoliť správny časový okamih pre vstup na trh so zreteľom na medzery v trhu a stav konkurencie,

byť osobnostne, technicky, technologicky a finančne pripravený na podnikateľskú aktivitu,

mať pripravený podnikateľský zámer. (OBCHODNÝ ZÁKONÍK, 2015)

Právne formy podnikania

Okrem fyzickej osoby podnikateľa sa v praxi stretávame predovšetkým s právnickými osobami – podnikateľmi. Právnická osoba – podnikateľ vzniká zápisom do Obchodného registra. Zápisu však predchádza založenie právnickej osoby, forma založenia súvisí od konkrétnej právnej formy podnikania.

Čo sa týka zdaňovania podnikateľských subjektov v SR, na základe poslednej daňovej reformy, ktorou prišlo k zavedeniu rovnej dane vo výške 19%, nie je rozdiel v zdaňovaní fyzických a právnických osôb podnikateľov.

V súlade s Obchodným zákonníkom sa podnikateľské subjekty v SR členia na:

akciová spoločnosť,

14

1.3Definícia pojmu spoločensko-zodpovedné podnikanie a jeho charakteristiky

„Spoločenská zodpovednosť podnikania je pojmom vyjadrujúcim záväzky firiem voči všetkým skupinám, z ktorých sa skladá spoločnosť, a nielen voči ich akcionárom.

Dva aspekty tejto definície sú pritom veľmi dôležité. Po prvé, záväzky si treba osvojiť dobrovoľne; správanie ovplyvnené donucovacou silou zákona alebo dohodou s odbormi dobrovoľným nie je. Po druhé, platnosť záväzkov je všeobecná, prekračuje tradičnú povinnosť voči akcionárom, a vzťahuje sa aj na ostatné sociálne skupiny, akými sú spotrebitelia, zamestnanci, dodávatelia a susediace komunity.“( Jones, T.M. Corporate Social Responsibility revisited, redefined, California Management Review, 1980, in:

Archie B. Carroll: Corporate Social Responsibility. Evolution of the Definitional Construct., in BUSINESS & SOCIETY, 1999)

„Spoločensky zodpovedné podnikanie je kontinuálny záväzok podnikov správať sa eticky, prispievať k trvalo udržateľnému ekonomickému rozvoju, a zároveň prispievať k zlepšovaniu kvality života zamestnancov, ich rodín, rovnako ako lokálnej komunity a spoločnosti ako celku“ (WBCSD , 2000).

„SZP je dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekologických záujmov do každodenných firemných činností a interakcií s firemnými stakeholdermi.“ (EÚ – ZELENÁ KNIHA, 2001)

Aktuálne definície spoločensky zodpovedného podnikania sa opierajú o všeobecné etické princípy, ktorými sú nestrannosť, angažovanosť, aktívna spolupráca so zainteresovanými subjektmi a transparentnosť, a majú tieto spoločné charakteristiky:

sú univerzálne - platia pre všetky typy podnikania, nie iba pre niektoré,

zdôrazňujú dobrovoľnosť - spoločensky zodpovedné podnikanie by malo byť založené na dobrovoľnom záväzku spoločností a ich manažmentu podnikať spôsobom, ktorý v dobrom slova zmysle prekračuje rámec legislatívnych ustanovení a povinností vyplývajúcich z dodržiavania obchodných zmlúv, zameriavajú sa na aktívnu spoluprácu so zainteresovanými subjektmi, tzv.

stakeholders - sú všetky osoby, inštitúcie a organizácie, ktoré môžu ovplyvniť činnosti organizácie, alebo naopak sú organizáciou ovplyvňované,

15

vyjadrujú záväzok prispievať k rozvoju kvality života - kvalita života vyjadruje celkový blahobyt jedincov žijúcich v spoločnosti. Predstavuje životné podmienky jednotlivcov, ich možnosti kontrolovať zdroje, a zároveň subjektívne hodnotenie ich života,

zdôrazňujú rozvoj, nie iba rast - ekonomický rast sa považuje za najdôležitejší ukazovateľ ekonomického napredovania spoločnosti. Najčastejšie používaným ukazovateľom rastu ekonomiky je HDP, v ktorom je obsiahnutá finančná hodnota všetkých statkov a služieb vyprodukovaných na území jednej krajiny,

pomenúvajú tri oblasti, v ktorých sa zodpovedné podnikanie konkrétne prejavuje - triple-bottom-line (trojitá výsledovka); nesústreďuje sa len na ekonomický rast, ale aj na sociálne a environmentálne dôsledky svojich činností.

Medzi ne patria etický kódex podnikania, vzťahy s akcionármi, spotrebiteľmi, dodávateľmi, reklama, ochrana duševného vlastníctva a pod. V sociálnej oblasti sa zodpovedné podnikanie sleduje a minimalizovaním negatívnych dôsledkov aktivít firiem na sociálny systém, v ktorom pôsobia.

V environmentálnej oblasti sa zodpovedné podnikanie prejavuje monitorovaním a znižovaním negatívnych vplyvov organizácie na životné prostredie

1.4CSR a Spoločenko zodpovedné podnikanie firiem

Spoločensko zodpovedné podnikanie – spoločenská zodpovednosť v podnikaní (v anglickom znení Corporate Social Responsibility - CSR) je dobrovoľný prístup organizácii a podnikov k otázkam stavu spoločenského prostredia, okrem životného prostredia a udržateľného rozvoja.

Spoločenská zodpovednosť sa v súčasnej dobe stáva nedeliteľnou súčasťou aktivít mnohých firiem. Spoločenský zodpovedná firma sa vyznačuje predovšetkým zodpovedným jednaním a určitými aktivitami voči svojmu okoliu, ktoré sú všeobecne rozdelené na 3 základné oblasti – piliere.

16

Dôležitou súčasťou je taktiež možnosť implementácie spoločenskej zodpovednosti vo verejnej správe a ich tromi základnými oblasťami:

profit(zisk), ekonomická oblasť, people (ľudia), sociálna oblasť,

planet(planéta), environmentálna oblasť.

1.4.1 Koncept CSR spoločenskej zodpovednosti firiem Najvýznamnejšie definície:

Podľa Európskej komisie: ,,CSR je dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekologických hľadísk do každodenných firemným operácii a interakcií s firemnými stekaholders. “( TRNKOVÁ, 2004. s 7)

Európska komisia vo svojej definícií vyzdvihuje predovšetkým dobrovoľnosť tohto konceptu a vplyv fungovania firmy na zainteresované subjekty. Ďalšie vybrané definície konceptu CSR:

„CSR je spôsob podnikania, ktorý odpovedá, respektíve ide nad rámec etických, zákonných, komerčných a spoločenských očakávaní.“( TRNKOVÁ, 2004. s 7)

„CSR je kontinuálny záväzok podnikov chovať sa eticky a prispievať

k ekonomickému rastu

a zároveň sa zasadzovať o zlepšenie kvality života zamestnancov a ich rodín, rovnako ako lokálnych komunít a spoločnosti ako celku“ . ( TRNKOVÁ, 2004. s 7)

„CSR je dobrovoľný záväzok firiem chovať sa v rámci svojho podnikania zodpovedne k prostrediu i spoločnosti, v ktorej podnikajú. ( STAINEROVÁ, 2008. s ) Spoločensky zodpovedná firma nepovažuje za svoj jedinú prioritu zisk, ale riadi svoje aktivity s ohľadom na ich sociálny a environmentálny dopad na okolité prostredie.

Takéto jednanie vedie dlhodobo k posilneniu konkurencieschopnosti firmy, získaniu lepšej pozície na domácich i zahraničných trhoch a taktiež k zaisteniu dlhodobejšej perspektívy pre vlastnú podnikateľskú činnosť naplnením očakávaní obchodných partnerov, dodávateľov, investorov ako aj miestnej komunity. Úspešnosť podnikania ovplyvňujú rovnakou mierou interné strategické rozhodnutia a nastavenia

17

procesov, tak ako aj stav okolitého prostredia, trhu, a vzťahov zo zainteresovanými subjekty.

Všeobecne sa koncept CSR viac implementuje veľkými nadnárodnými firmami, čo potvrdzuje aj prieskum Business Leaders Fora z roku 2008, uskutočnení na 233 firmách, ktorý poukazuje na skutočnosť, že s rastom veľkosti podniku rastie pravdepodobnosť, že sa jeho zástupcovia s konceptom CSR stretli. (CSR, 2015)

Medzi základné princípy konceptu spoločensky zodpovedných firiem patria:

• dobrovoľnosť (prijatím konceptu CSR je čisto dobrovoľné, nad rámec legislatívy),

• transparentnosť (firma by mala umožniť prístup k informáciám pre zainteresované subjekty),

• komplexnosť (firma by mala upustiť od záujmu „profit only“ a zamerať sa hlavne na ekonomické, environmentálne i sociálne aspekty svojej činnosti),

• prie bežnosť (CSR by mali byť aktivity jednorazové),

• dlhodobé ciele (firma sa má zamerať hlavne na dlhodobé ciele). (NPK, 2015)

1.4.2 Oblasti spoločenskej zodpovednosti

Troma základnými oblasťami môžeme rozdeliť spoločenskú zodpovednosť firiem – sociálnu, ekonomickú a environmentálnu. Týmito oblasťami môžeme určiť činnosti a záujmy, ktoré by mala naplňovať, dodržiavať čo najvyváženejšie spoločensky zodpovedná firma.

Oblasť sociálna

Táto oblasť sa zameriava na dodržiavaní takých princípov, ktoré majú vplyv na zamestnávateľov, zamestnancov, štátne ale aj neziskové organizácie a odbory.

Sociálna oblasť má nasledujúce aktivity:

• hľadanie novej práce pre ľudí s horšou pozíciou na trhu práce – zamestnávanie ZŤP, starších osôb, študentov a dlhodobo nezamestnaných osôb,

• firemné darcovstvo – partnerstvo dlhodobé s neziskovou organizáciou, služby pre komunitu, príspevky finančného charakteru, davy vecnej podoby,

18

• zamestnanecká rekvalifikácia a starostlivosť – podpora školení a kurzov ktoré potrebujú zamestnanci pre výkon v práci,

• bezpečnosť a zdravie zamestnancov – špeciálne príspevky za nadštandardnú starostlivosť , očkovania, vitamíny,

• dobrovoľníctvo vo firme – vykonávanie dobrovoľnej práce v neziskovej organizácii počas pracovnej doby zamestnancov,

• zákaz a odmietanie detskej práce,

• starostlivosť o prepustených zamestnancov – rekvalifikácia, pomoc pri poskytnutí finančnej podpory, pomoc pri hľadaní nového zamestnania,

• benefity nefinančného charakteru – zvýšenie dovoleniek, akcie spoločenského charakteru pre zamestnancov, darčekové poukazy a podobne,

• naslúchanie a aj dialóg s rôznorodými cieľovými skupinami,

• princíp rovnakých príležitostí – znižovanie a bránenie diskriminácii pri nábore a na pracoviskách,

• spolupráca zo študentmi - exkurzie, špeciálne konzultácia ohľadom seminárnych, bakalárskych a diplomových prác, prax a stáž,

• vyváženosť medzi osobným a pracovným životom zamestnancov – špeciálne firemné škôlky, špeciálne flexibilné formy práce pre zamestnancov, psychologické poradne pre zamestnancov,

• rozmanitosť na pracovisku – zamestnávanie aj starších osôb, etnických minorít, handicapovaných a podobne. (PAVLÍK, BĚLČÍK, 2010. s 26.)

Oblasť ekonomická

Významný vplyv pri dodržiavaní zásad v tejto oblasti je hlavne u dodávateľov, zákazníkov, investorov a verejný sektor.

Ekonomická oblasť zahrnuje tieto aktivity:

• udržateľnosť a inovácie produktov – rýchlejšie a pohotovejšie reagovanie firiem na požiadavky zákazníkov je hlavne kvôli rôznym manažérskym technikám a tým sa eliminuje zmätok a vyrába sa spoľahlivejšie,

• transparentnosť – uverejňovanie informácii z charakterom finančného aj nefinančného,

19

• bezpečnosť a kvalita služieb a produktov – využitie certifikácií systému kvality pri poskytovaní bezpečných a kvalitných produktov zákazníkom,

• marketingová a reklamná etika – presné a jasné poskytovanie informácii o výrobkoch a službách, dodržiavanie etického kódexu reklamy vydaného Radou pre reklamu,

• pripravovaní etický kódex , respektíve kódex podnikateľského chovania,

• vzťahy s akcionármi a investormi na dobrej úrovni,

• férové vzťahy pri dodávateľoch i odberateľoch – platenie faktúr v dobe mať záujem na obmedzovaní negatívnych dopadov na životné prostredie a aj na lepšom zachádzaní s prírodnými zdrojmi nie len v prospech seba, ale aj budúcich firiem a generácii.

Aktivity environmentálnej oblasti :

• ochrana a úsporné zachádzanie s prírodnými zdrojmi – využitie úžitkovej vody z výrobných procesov, slnečná energia ako zdroj energie, regulátory topenia(obnoviteľné zdroje), snaha o trvale udržateľný rozvoj,

• životné prostredie a komunita a obmedzovanie negatívnych dopadov na ich činnosť(čistejšia produkcia),

• ekologický – šetrnejšia firemná kultúra – úspora energií, vody a recyklácia,

• nové čistiace technológie a investovanie do nich – investície do technológii ktoré sú najlepšie dostupné, životné prostredie a znižovanie dopadu naňho.

Produkty , služby a ekologická výroba priateľská k životnému prostrediu – štandardné rady ISO 14 000 a Eco Management and Audit Scheme (EMAS). (PAVLÍK, BĚLČÍK, 2010. s. 57-60.)

20 Poznáme tri úrovne realizácie aktivít CSR:

makroúroveň – rieši otázky CSR hlavne na úrovni vzťahu štát – spoločnosť a podnikanie. Teória na makroúrovni CSR poníma ekonomický systém ako celok, vytvára všeobecné podmienky pre podnikanie. Vychádza z daného princípu rešpektovania rovnosti ľudských práv , ľudských príležitosti a solidarity občanov. Tržný transparentný systém a tzv. vytváranie dôvery k ekonomickým systémom štátov si vyžaduje riešenie týchto otázok CSR, na miestach kde sa to realizuje. Riešenie CSR v rámci Európskej únie sa priraďuje na túto úroveň, medzi úroveň - tá rieši otázky hlavne na úrovni organizácie. Zameranie teórie na tejto úrovni je hlavne smerom dovnútra firmy, na vzťahy vlastníkov, manažmentu, zamestnancov ale aj zainteresovaným stranám alebo miestnej komunity. Spoločnosti odrážajú mnohé prvky CSR ako platformu na danej medzi úrovni, ktorej sa dajú priradiť prvky ako firemná kultúra, etické kódexy zamestnancov, ale aj etický kódex manažéra, ktorý je často formulovaný,

makroúroveň – pri makroúrovni sa riešia CSR otázky na úrovni rozhodovania jednotlivca. Jednotlivcom je v danej úrovni každý zamestnanec, tiež skupina vo firme, kde sú manažéri, ktorý rozhodujú o strategických aktivitách firmy.

V najrozšírenejšom pojímaní sa radia do tejto úrovne všetky zúčastnené strany.

1.4.3 Spoločenská zodpovednosť a jej koncept vo verejnej správe

Veľmi dôležitá sféra, kde je potreba uplatnenia konceptu CSR je verejná správa.

Je významná tým, že podstatným spôsobom ovplyvňuje všetky oblasti CSR. Preukazuje sa to hlavne spôsobom zvýšeného záujmu verejnosti na ukazovanie, predstavenie a dokazovanie výsledkov, ktorými sa realizujú aktivity vo verejnej sfére.

Hlavnými prínosy princípov CSR do praxe organizácií verejnej správy sú:

posilnenie zodpovednosti smerujúcej k občanom,

lojálnosť zamestnancov úradu a efektívnejšie využívanie verejných prostriedkov,

dobré povesti úradov,

lepšie vzťahy na úrovni záujmových skupín. (PAVLÍK, BĚLČÍK, 2010)

21

Tabuľka č.1. Rola verejnej správy v oblasti CSR

(PAVLÍK, BĚLČÍK, 2010 . s 58.)

Role verejného sektoru Hlavný účel

Organizácia verejnej správy ako užívateľ aktivít CSR realizovaných

súkromným sektorom

Organizácia verejnej správy je jedna z cieľových skupín, ktorej sú venované

aktivity CSR (podpora ochrany životného prostredia, podpora sociálne

slabších skupín)

Organizácia verejnej správy napomáha súkromnému subjektu s odvodeným

verejných služieb, na ktoré sa majú smerovať aktivity CSR. Stanovenie a Prijatie štandardu pre oblasť CSR Spolupráca s ostatnými štátmi v oblasti

CSR svojej činnosti na národnej, lokálnej ako

aj celosvetovej úrovni

22

1.5 Svetové hnutie spoločensky zodpovedných firiem

O praktickú implementáciu spoločensky zodpovedného podnikania do každodennej reality firemných stratégií a postupov vzrastá záujem každým dňom.

Mimovládne organizácie ale aj manažéri firiem, vedci, žurnalisti, obchodné asociácie či medzinárodné inštitúcie sú tí, ktorý sa na praktickej implementácií spoločensky zodpovedného podnikania podieľajú. Svojimi stálymi aktivitami významne zasahujú a hlavne prispievajú k vzniku a rozvoju hnutia za spoločensky zodpovedné podnikanie.

Hnutie vzniklo zhruba pred 30 rokmi v zasadačkách nadnárodných korporácií v USA a vo Veľkej Británii. Zmena orientácie firiem z krátkodobých na dlhodobé ciele, z maximálneho na optimálny zisk priniesla veľmi významný posun v rámci spoločensky zodpovedného podnikania. V opačnom prípade, by vážne by ohrozili budúcnosť podnikania svojich firiem. Jednou z hlavných príčin boli medializované škandály, ktoré poškodzovali dobré meno podnikov a nové poznatky o globálnej ekológii reprezentované teóriou trvalo udržateľného rozvoja. Na globálnej úrovni hnutie v súčasnosti zastrešuje Organizácia spojených národov (OSN).( 13 Tom Bateman:

Zamyslenie sa nad spoločenskou zodpovednosťou podnikania. Zdroj: Nadácia Integra) Global Compact

V roku 2000 bola vyhlásená medzinárodná sieť združujúca agentúry OSN, mimovládne organizácie, zástupcov firiem a ostatných medzinárodných organizácií (International Labor Organization, World Business Council for Sustainable Development) Global Compact pod priamym vedení generálneho tajomníka Kofiho Annana. Cieľom iniciatívy bolo presadzovať deväť základných princípov spoločensky zodpovedného podnikania. K iniciatíve Global Compact sa môžu firmy prihlásiť oficiálnym a verejným listom najvyššieho manažmentu firmy, ktorý treba adresovať generálnemu tajomníkovi OSN. (UNGLOBALCOMPAC, 2015)

OECD (Organization for Economic Co-operation and Development)

OECD je medzinárodná ekonomická organizácia ktorá sa snaží o formuláciu základných princípov a propagáciu spoločensky zodpovedného podnikania. V roku 2000 vydala poslednú upravenú verziu Pravidiel OECD pre nadnárodné podniky (OECD Guedlines for Multinational Enterprises). Je to súbor odporúčaní a pravidiel formulovaných vládami, ktoré sa týkajú spoločensky zodpovedného podnikania. Tieto

23

princípy upravujú rôznu škálu tém - od princípov riadenia firmy, vzťahy zamestnancov a životné prostredie , cez transparentnosť a otvorenosť, až ku konkurenčnému boju a aj boju proti korupcii. Ich cieľom je poskytnúť základný referenčný rámec pre spoločensky zodpovedného podnikania. (OECD, 2015)

Lisabonský summit

K rozvoju spoločensky zodpovedného podnikania v Európe výrazne prispel aj Lisabonský summit v marci 2000, na ktorom sa predstavitelia Európskej únie dohodli urobiť z EÚ „do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou“. Účastníci summitu sa jednomyseľne zhodli, že spoločensky zodpovedné podnikanie môže tomuto cieľu výrazne pomôcť.( It simply works better!Campaign Repor t on European CSR Excellence 2002 – 2003) CSR Europe

Jacques Delors v roku 1996 vtedajší predseda Európskej komisie inicioval vznik organizácie CSR Europe, ktorej cieľom je poskytovať a propagovať vzdelávanie a poradenstvo v oblasti spoločensky zodpovedného podnikania. V januári 1999 Európsky parlament schválil Rezolúciu o štandardoch Európskej únie, pre európske podniky pôsobiace v rozvíjajúcich krajinách. Európsky kódex správania vyzýva, medzinárodné korporácie so sídlom v Európe, aby si osvojili kódex správania, ktorý zohľadňuje minimálne štandardy v oblasti ľudských a pracovných práv, v oblasti environmentálnych štandardov, a prevencie korupcie. (Official Journal of the European

Communities:

http://europa.eu.int/eur-lex/pri/en/oj/dat/1999/c_104/c_10419990414en01800184. pdf)

24

2 Metodika a cieľ práce

Druhá časť tejto práce pojednáva o stanovených cieľoch, ktoré sa pri ďalšej analýze budú rozvíjať, pričom sa bude brať ohľad na to, v akej vysokej miere sa podarilo tento cieľ dosiahnuť. Zároveň je tu popísaná metodika spracovania údajov s ohľadom na skúmaný objekt, zber údajov a samotné vyhodnotenie výsledkov.

2.1Cieľ práce

Cieľom práce je za pomoci prieskumu vybraných spoločností spracovať analýzu súčasného stavu spoločensky zodpovedného podnikania vo vybraných oblastiach ekonomiky. Analýza je zameraná na spracovanie informácií z hľadiska sociálnej,

Cieľom práce je za pomoci prieskumu vybraných spoločností spracovať analýzu súčasného stavu spoločensky zodpovedného podnikania vo vybraných oblastiach ekonomiky. Analýza je zameraná na spracovanie informácií z hľadiska sociálnej,