Spoločenská zodpovednosť a jej koncept vo verejnej správe

1.3 Definícia pojmu spoločensko-zodpovedné podnikania a jeho charakteristiky . 14

1.4.3 Spoločenská zodpovednosť a jej koncept vo verejnej správe

Veľmi dôležitá sféra, kde je potreba uplatnenia konceptu CSR je verejná správa.

Je významná tým, že podstatným spôsobom ovplyvňuje všetky oblasti CSR. Preukazuje sa to hlavne spôsobom zvýšeného záujmu verejnosti na ukazovanie, predstavenie a dokazovanie výsledkov, ktorými sa realizujú aktivity vo verejnej sfére.

Hlavnými prínosy princípov CSR do praxe organizácií verejnej správy sú:

posilnenie zodpovednosti smerujúcej k občanom,

lojálnosť zamestnancov úradu a efektívnejšie využívanie verejných prostriedkov,

dobré povesti úradov,

lepšie vzťahy na úrovni záujmových skupín. (PAVLÍK, BĚLČÍK, 2010)

Tabuľka č.1. Rola verejnej správy v oblasti CSR

(PAVLÍK, BĚLČÍK, 2010 . s 58.)

Role verejného sektoru Hlavný účel

Organizácia verejnej správy ako užívateľ aktivít CSR realizovaných

súkromným sektorom

Organizácia verejnej správy je jedna z cieľových skupín, ktorej sú venované

aktivity CSR (podpora ochrany životného prostredia, podpora sociálne

slabších skupín)

Organizácia verejnej správy napomáha súkromnému subjektu s odvodeným

verejných služieb, na ktoré sa majú smerovať aktivity CSR. Stanovenie a Prijatie štandardu pre oblasť CSR Spolupráca s ostatnými štátmi v oblasti

CSR svojej činnosti na národnej, lokálnej ako

aj celosvetovej úrovni

1.5 Svetové hnutie spoločensky zodpovedných firiem

O praktickú implementáciu spoločensky zodpovedného podnikania do každodennej reality ﬁremných stratégií a postupov vzrastá záujem každým dňom.

Mimovládne organizácie ale aj manažéri firiem, vedci, žurnalisti, obchodné asociácie či medzinárodné inštitúcie sú tí, ktorý sa na praktickej implementácií spoločensky zodpovedného podnikania podieľajú. Svojimi stálymi aktivitami významne zasahujú a hlavne prispievajú k vzniku a rozvoju hnutia za spoločensky zodpovedné podnikanie.

Hnutie vzniklo zhruba pred 30 rokmi v zasadačkách nadnárodných korporácií v USA a vo Veľkej Británii. Zmena orientácie firiem z krátkodobých na dlhodobé ciele, z maximálneho na optimálny zisk priniesla veľmi významný posun v rámci spoločensky zodpovedného podnikania. V opačnom prípade, by vážne by ohrozili budúcnosť podnikania svojich firiem. Jednou z hlavných príčin boli medializované škandály, ktoré poškodzovali dobré meno podnikov a nové poznatky o globálnej ekológii reprezentované teóriou trvalo udržateľného rozvoja. Na globálnej úrovni hnutie v súčasnosti zastrešuje Organizácia spojených národov (OSN).( 13 Tom Bateman:

Zamyslenie sa nad spoločenskou zodpovednosťou podnikania. Zdroj: Nadácia Integra) Global Compact

V roku 2000 bola vyhlásená medzinárodná sieť združujúca agentúry OSN, mimovládne organizácie, zástupcov ﬁriem a ostatných medzinárodných organizácií (International Labor Organization, World Business Council for Sustainable Development) Global Compact pod priamym vedení generálneho tajomníka Koﬁho Annana. Cieľom iniciatívy bolo presadzovať deväť základných princípov spoločensky zodpovedného podnikania. K iniciatíve Global Compact sa môžu ﬁrmy prihlásiť oﬁciálnym a verejným listom najvyššieho manažmentu ﬁrmy, ktorý treba adresovať generálnemu tajomníkovi OSN. (UNGLOBALCOMPAC, 2015)

OECD (Organization for Economic Co-operation and Development)

OECD je medzinárodná ekonomická organizácia ktorá sa snaží o formuláciu základných princípov a propagáciu spoločensky zodpovedného podnikania. V roku 2000 vydala poslednú upravenú verziu Pravidiel OECD pre nadnárodné podniky (OECD Guedlines for Multinational Enterprises). Je to súbor odporúčaní a pravidiel formulovaných vládami, ktoré sa týkajú spoločensky zodpovedného podnikania. Tieto

princípy upravujú rôznu škálu tém - od princípov riadenia ﬁrmy, vzťahy zamestnancov a životné prostredie , cez transparentnosť a otvorenosť, až ku konkurenčnému boju a aj boju proti korupcii. Ich cieľom je poskytnúť základný referenčný rámec pre spoločensky zodpovedného podnikania. (OECD, 2015)

Lisabonský summit

K rozvoju spoločensky zodpovedného podnikania v Európe výrazne prispel aj Lisabonský summit v marci 2000, na ktorom sa predstavitelia Európskej únie dohodli urobiť z EÚ „do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou“. Účastníci summitu sa jednomyseľne zhodli, že spoločensky zodpovedné podnikanie môže tomuto cieľu výrazne pomôcť.( It simply works better!Campaign Repor t on European CSR Excellence 2002 – 2003) CSR Europe

Jacques Delors v roku 1996 vtedajší predseda Európskej komisie inicioval vznik organizácie CSR Europe, ktorej cieľom je poskytovať a propagovať vzdelávanie a poradenstvo v oblasti spoločensky zodpovedného podnikania. V januári 1999 Európsky parlament schválil Rezolúciu o štandardoch Európskej únie, pre európske podniky pôsobiace v rozvíjajúcich krajinách. Európsky kódex správania vyzýva, medzinárodné korporácie so sídlom v Európe, aby si osvojili kódex správania, ktorý zohľadňuje minimálne štandardy v oblasti ľudských a pracovných práv, v oblasti environmentálnych štandardov, a prevencie korupcie. (Oﬃcial Journal of the European

Communities:

http://europa.eu.int/eur-lex/pri/en/oj/dat/1999/c_104/c_10419990414en01800184. pdf)

2 Metodika a cieľ práce

Druhá časť tejto práce pojednáva o stanovených cieľoch, ktoré sa pri ďalšej analýze budú rozvíjať, pričom sa bude brať ohľad na to, v akej vysokej miere sa podarilo tento cieľ dosiahnuť. Zároveň je tu popísaná metodika spracovania údajov s ohľadom na skúmaný objekt, zber údajov a samotné vyhodnotenie výsledkov.

2.1Cieľ práce

Cieľom práce je za pomoci prieskumu vybraných spoločností spracovať analýzu súčasného stavu spoločensky zodpovedného podnikania vo vybraných oblastiach ekonomiky. Analýza je zameraná na spracovanie informácií z hľadiska sociálnej, ekonomickej a environmentálnej oblasti spoločensky zodpovedného podnikania.

V rámci analýzy sa zisťuje postavenie podnikateľských subjektov k problematike spoločensky zodpovedného podnikania.

2.2Metodika spracovania práce Skúmaný objekt

V rámci spracovania bakalárskej práce je potrebné stanoviť skúmaný objekt, ktorým je spoločnosť skúmaná v rámci problematiky „spoločensko zodpovedného podnikania“ . Objekt sa skúma spôsobom analýzy vybraných oblastí SZP a faktormi, ktoré tieto oblasti ovplyvňujú.

Zber údajov

Spracovanie bakalárskej práce sa vykonáva použitím sekundárnych údajov, ktoré sú určené na spracovanie teoretických faktov riešenej problematiky. Pri definovaní pojmov sa použili zozbierané bibliografické zdroje, ktoré autor uvádza v zozname použitej literatúry. Východiskom spracovania praktickej časti boli spracované teoretické údaje. Hlavným zdrojom v rámci analýzy boli informácie získané z dotazníkového prieskumu, vykonaného za účasti vybranej vzorky oslovených podnikateľských subjektov.

25 Vyhodnotenie výsledkov

Výsledky dotazníkového prieskumu sú vyhodnotené v podkapitole „dotazníkový prieskum“ , kde sa spracovali informácie za pomoci tabuliek, grafov a vykonalo sa aj slovné prevedenie vyskúmaných odpovedí. Skúmaný objekt je rozdelený do troch oblastí, pre jeho prístupnejšie chápanie. Oblasti, do ktorých bol objekt skúmania rozčlenený:

sociálna oblasť, ekonomická oblasť, environmentálna oblasť.

Pri ostatnom spracovaní údajov sa využíva metóda syntézy, pomocou ktorej možno lepšie chápať vzájomné vzťahy riešenej problematiky. Vyhodnotenie prieskumných výsledkov je vykonané metódou analýzy, kde sa za pomoci metódy indukcie zovšeobecňujú všetky získané fakty.

3 Analýza súčasného stavu spoločensko zodpovedného podnikania

Po spracovaní dostupných teoretických znalostí sme mohli spracovať praktickú časť bakalárskej práce, ktorej najdôležitejšou časťou je vykonanie dotazníkového prieskumu.

Cieľom prieskumu bolo zistiť, ako sa oslovené spoločnosti správajú v rámci spoločensko zodpovedného podnikania a akými spôsobmi takéto podnikanie realizujú.

Na začiatku prieskumu bolo potrebné kategorizovať tri základné oblasti spoločensko zodpovedného podnikania, od ktorých sa odvíja realizácia prieskumu. Podľa danej kategorizácie boli stanovené otázky, ktoré ozrejmujú problematiku spoločensko zodpovedného podnikania. Spracovaním a vyhodnotením odpovedí bola skompletizovaná analýza, ktorá objasňuje súčasný stav spoločensko zodpovedného podnikania u vybraných spoločností.

3.1 Dotazníkový prieskum

Na začiatku realizácie dotazníkového prieskumu bolo potrebné stanoviť tri základné oblasti spoločensko zodpovedného podnikania: z rôznorodých podnikateľských odvetví. Z oslovených spoločností poskytlo pri prieskume súčinnosť 26 z nich.

Metóda prieskumu

Prieskum sme spracovali kvantitatívnym spôsobom. Jeho realizáciu sme vykonali pomocou dotazníka. Dotazník sme zostavili z troch častí, ktoré kategorizujú oblasti

riešenej problematiky. Prvá kategória – Sociálna oblasť je zostavená zo siedmych prieskumných otázok. Druhá časť – Ekonomická oblasť pozostáva zo šiestich otázok a tretia časť dotazníka – Environmentálna oblasť sa skladá zo štyroch prieskumných otázok. Odpoveďami sme ozrejmili problematiku každej riešenej oblasti. Dotazník je zložený formou otázok a vopred stanovených odpovedí, kde si každá spoločnosť mohla vybrať jednu z navrhovaných odpovedí.

Organizácia prieskumu

Dotazníkový prieskum sme realizovali v čase od 1. februára 2015 do 15.marca 2015, kedy sme zozbierali všetky potrebné odpovede na vyhodnotenie prieskumu.

Realizácia prieskumu

Prieskum sme realizovali nasledujúcim spôsobom:

1. cieľ prieskumu,

2. zostavenie troch oblastí riešenej problematiky, 3. zostavenie dotazníka,

4. rozoslanie dotazníkov vybraným spoločnostiam, 5. kompletizácia prieskumných odpovedí,

6. vyhotovenie tabuľkového a grafického prevedenia výsledkov, 7. slovné prevedenie vyhodnotenia výsledkov,

8. analýza všetkých troch riešených oblastí.

Vyhodnotenie prieskumu

Dôležitou súčasťou vyhodnotenia prieskumu bolo spracovanie a skompletizovanie všetkých otázok.

Vyhodnotené otázky sme spracovali a previedli do prehľadných tabuliek a grafov.

V rámci tohto úkonu sme využili program Microsoft Excel 2010. Údaje, ktoré sa nachádzajú v tabuľkách vyjadrujú súčty všetkých odpovedí danej otázky (O).

Vyhodnotenie sme previedli aj percentuálnou formou (%). Spracované výsledky boli popísané aj slovne.

Oblasť sociálna

Otázka č. 1. Zamestnáva Vaša spoločnosť aj osoby s horšou pozíciou na trhu práce (osoby nad 50 rokov, ZŤP, študentov) ?

Tabuľka č. 2. Zamestnávanie znevýhodnených osôb.

Z tabuľky a vieme vyčítať, že z oslovených spoločností 42% zamestnáva osoby, ktoré patria medzi znevýhodnené na trhu práce a 58% spoločností takéto osoby nezamestnáva.

Obrázok č. 1. Zamestnávanie osôb, ktoré sú na trhu práce znevýhodnené.

Graf č. 1 zobrazuje, aké na trhu práce znevýhodnené osoby zamestnávajú oslovené spoločnosti. Najviac z nich zamestnáva osoby na 50 rokov, o niečo menej z nich zamestnáva osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a najmenej z nich zamestnáva študentov.

Otázka č. 1. ÁNO NIE

O 11 15

% 42 58

Otázka č. 2. Zameriava sa Vaša spoločnosť na rekvalifikáciu zamestnancov?

Tabuľka č. 3. Rekvalifikácia zamestnancov.

Otázkou č. 2 sme chceli zistiť, či sa oslovené spoločnosti zameriavajú na rekvalifikáciu svojich zamestnancov. Tabuľka nám zobrazuje, že iba 35% z oslovených spoločností túto činnosť realizuje.

Otázka č.3. Podporuje Vaša spoločnosť benefity nefinančného charakteru (zvýšenie dovolenie, darčekové poukazy) ?

Tabuľka č. 4. Podpora nefinančného charakteru.

Treťou prieskumnou otázkou sme zisťovali, či oslovené spoločnosti podporujú svojich zamestnancov benefitmy iného charakteru, ako je finančné ohodnotenie.

Z odpovedí vyplýva, že viac ako polovica až 54% z oslovených spoločností tieto benefity podporujú.

Otázka č. 2. ÁNO NIE

O 9 17

% 35 65

Otázka č. 3. ÁNO NIE

O 14 12

% 54 46

Obrázok č. 2. Benefity nefinančného charakteru.

Na grafe môžeme vidieť spôsoby, akými oslovené spoločnosti realizujú benefíciu zamestnancov z pohľadu nefinančného charakteru. Najviac spoločností preferuje umožniť zamestnancom flexibilitu pracovného času, skoro podobne je to s využívaním pracovných telefónov na súkromné účely. O niečo menej spoločností zamestnancom poskytuje darčekové poukazy a najmenej preferovanou formou nefinančných benefitov je zvýšenie počtu dní dovoleniek.

Otázka č. 4. Spolupracuje Vaša spoločnosť so študentmi (exkurzie, konzultácie ohľadom seminárnych, bakalárskych alebo diplomových prác, prax, stáž) ?

Tabuľka č. 5. Spolupráca so študentmi.

Otázka č. 4. ÁNO NIE

O 12 14

% 46 54

Otázkou č. 4 sme sa chceli dozvedieť, či oslovené spoločnosti spolupracujú so študentmi a akými spôsobmi túto spoluprácu realizujú. Z tabuľky vyplýva, že so študentmi spolupracuje menšina (54%) opýtaných spoločností.

Obrázok č. 3. Spôsob spolupráce so študentmi.

Obrázok č. 3 znázorňuje, akými spôsobmi oslovené spoločnosti spolupracujú so študentmi. Viac ako polovica z nich túto spoluprácu realizuje formou praxe a stáži, ostatnými formami spoluprácu sú aj exkurzie a konzultácie v rámci spoločností.

Otázka č. 5. Zameriava sa Vaša spoločnosť na vyváženosť medzi osobným a pracovným životom zamestnancov (špeciálne firemné škôlky, flexibilné formy práce napr. ženy na materskej dovolenke, psychologické poradne pre zamestnancov) ?

Tabuľka č. 6. Vyváženosť medzi osobným a pracovným životom zamestnanca.

V otázke č. 5 sme sa oslovených spoločností pýtali, či sa zameriavajú na vyváženosť medzi osobným a pracovným životom ich zamestnancov. 38% spoločností odpovedalo kladne, z čoho vyplýva že tomuto rovnovážnemu stavu zamestnancov venujú dostatočnú pozornosť

Otázka č. 5. ÁNO NIE

O 10 16

% 38 62

Obrázok č. 4. Spôsob vykonania vyváženosti.

Graf č. 4 nám zobrazuje, akými spôsobmi sa oslovené spoločnosti zameriavajú na rovnováhu medzi osobným a pracovným životom svojich zamestnancov. Z grafu vyplýva, že spoločnosti túto činnosť vykonávajú najčastejšie formou flexibilného pracovného času, ďalej rôznymi psychologickými poradňami a najmenej zavedením firemných škôlok pre pracujúce mamičky. Väčšina zo spoločností, ktoré na otázku odpovedali kladne, uviedli formu vykonávania tejto činnosti ako inú.

Otázka č. 6. Venuje sa Vaša spoločnosť problematike bezpečnosti zamestnancov aj iným spôsobom, ako legislatívne stanovené BOZP?

Tabuľka č. 7. Riešenie BOZP iným ako legislatívnym spôsobom.

V otázke č. 6 sme sa oslovených spoločností pýtali, či problematiku bezpečnosti zamestnancov pri práci riešia aj inou, ako legislatívnou formou. Z tabuľky vyplýva, že túto činnosť vykonáva iba 27% z opýtaných spoločností.

Otázka č. 6. ÁNO NIE

O 7 19

% 27 73

Otázka č. 7. Kladie Vaša spoločnosť dôraz na zdravie zamestnancov nadštandardným spôsobom (špeciálne príspevky za nadštandardnú starostlivosť, očkovania, vitamíny) ?

Tabuľka č. 8. Dôraz na zdravie zamestnancov.

Siedmou otázkou sme zisťovali, či oslovené spoločnosti kladú dôraz na zdravie svojich zamestnancov nadštandardným spôsobom. Z výsledkov vyplýva, že 19%

spoločností túto činnosť vykonáva rôznymi spôsobmi, 8% iba určitými formami a 73%

túto činnosť nevykonáva.

Oblasť ekonomická

Otázka č. 8. Investuje Vaša spoločnosť do inovácie produktov a služieb?

Tabuľka č. 9. Investovanie do inovácie produktov a služieb.

Otázkou č. 8 sme chceli zistiť, či oslovené spoločnosti investujú finančné prostriedky do inovácie ich produktov a služieb. Z odpovedí vyplýva, že viac ako polovica (57%) oslovených spoločností investuje svoje prostriedky len do potenciálne úspešných produktov, 38% spoločností túto investíciu realizujú len do produktov, ktorých dopyt chcú zvýšiť a 5% oslovených spoločností neinvestuje do inovácie produktov vôbec.

Otázka č. 7.

áno, rôznymi

spôsobmi len určitými formami NIE

O 5 2 19

% 19 8 73

Otázka č. 8. Áno - len do potenciálnych produktov Áno - v rámci zvýšenia dopytu NIE

O 15 10 1

% 57 38 5

Otázka č. 9. Pôsobí Vaša spoločnosť na trhu ako transparentný podnik?

Tabuľka č. 10. Pôsobenie spôsobom transparentného podniku.

Otázkou č. 9 sme chceli zistiť, či oslovená spoločnosť pôsobí na trhu ako transparentný podnik. Väčšia polovica oslovených (48%) na túto otázku odpovedala kladne, 42% oslovených spoločností sa považuje za čiastočne transparentný podnik na trhu. Záporne neodpovedala ani jedna z oslovených spoločností.

Otázka č. 10. Venuje Vaša spoločnosť dostatočnú pozornosť svojim zákazníkom/

odberateľom (dynamické riešenie sťažností, osobnejší prístup, po predajný servis, nahrávanie hovorov v rámci skvalitňovania služieb, hodnotenie služieb –spätná väzba) ?

Tabuľka č. 11. Starostlivosť o zákazníkov.

V otázke č. 10 sme chceli zistiť, či sa oslovené spoločnosti dostatočne venujú svojim zákazníkom respektíve odberateľom a akými formami túto pozornosť prejavujú.

Z odpovedí sme zistili, že väčšina oslovených, až 65% svojim zákazníkom prejavuje dostatočnú pozornosť.

Otázka č. 9. ÁNO ČIASTOČNE NIE

O 15 11 0

% 58 42 0

Otázka č. 10. ÁNO NIE

O 17 9

% 65 35

Obrázok č. 5. Spôsob skvalitňovania zákazníckych služieb.

Obrázok č. 5 nám zobrazuje spôsoby, akými oslovené spoločnosti skvalitňujú služby svojim zákazníkom. Najviac z nich sa priklonilo k osobnejšiemu prístupu a dynamickému riešeniu sťažností. Ostatné z nich preferujú nahrávanie hovorov so zákazníkmi, po predajný servis a hodnotenie služieb zákazníkmi.

Otázka č. 11. Dodržiava Vaša spoločnosť v rámci marketingu svojich produktov a služieb „ marketingovú a reklamnú etiku“ (presné a jasné poskytovanie informácií o výrobkoch a službách, dodržiavanie etického kódexu reklamy vydaného Radou pre reklamu) ?

Tabuľka č. 12. Dodržiavanie „marketingovej a reklamnej etiky“.

V otázke č. 11 sme sa chceli dozvedieť, či sa oslovené spoločnosti správajú na trhu v rámci „marketingovej a reklamnej etiky“. Vyhodnotením výsledkov sme sa dopracovali k zisteniu, že až 88% oslovených spoločností svoje marketingové správanie považuje za etické.

Otázka č. 11. ÁNO NIE

O 23 3

% 88 12

Otázka č. 12. Kladie Vaša spoločnosť dôraz na udržiavanie dobrej úrovne vzťahov s akcionármi, spoločníkmi a investormi (mítingy, pravidelné stretnutia, informovanie o stave spoločnosti, špeciálne benefity) ?

Tabuľka č. 13. Udržiavanie dobrých vzťahov s akcionármi, spoločníkmi a investormi.

V otázke č. 12 sme zisťovali, či oslovené spoločnosti kladú dôraz na dôležitosť úrovne vzťahov, z ich akcionármi, spoločníkmi či investormi. Z odpovedí vyplýva, že skoro polovica oslovených spoločností (46%) týmto vzťahom kladie veľký dôraz, 27%

oslovených sa touto skutočnosťou zaoberá iba občas a 27% spoločností sa týmto nezaoberá vôbec.

Otázka č. 13. Je pre Vašu spoločnosť „férový prístup“ k Vašim zákazníkom/

odberateľom, významným faktorom (platenie faktúr v dobe splatnosti, ochrana dát, spoľahlivosť) ?

Tabuľka č. 14. „Férový prístup“ k zákazníkom.

V trinástej otázke sme sa chceli dozvedieť, či je „férový prístup“ k zákazníkom pre oslovené spoločnosti významným faktorom. Na otázku odpovedali spoločnosti nasledovne: 62% považuje „férový prístup“ za významný faktor podnikania, 31%

oslovených sa prikláňa k odpovedi ÁNO, ale len čiastočne a 7% sa priznáva, že „férový prístup“ nepovažuje za podstatný.

Oblasť environmentálna

Otázka č. 14. Zavádza Vaša spoločnosť opatrenia pre úsporné zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi (využitie úžitkovej vody z výrobných procesov, slnečná energia, regulátory topenia, obnoviteľné zdroje, snaha o trvalo udržateľný rozvoj)

Tabuľka č. 15. Zavádzanie opatrení pre úsporu prírodných zdrojov.

V otázke č. 14 sme chceli zistiť, či oslovené spoločnosti vykonávajú opatrenia na úsporné zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi. Analýzou odpovedí sme zistili, že menej ako polovica 42% spoločností takéto opatrenia zavádza, 58% spoloční zasa nie.

Obrázok č. 6. Zavádzanie opatrení v rámci úspory prírodných zdrojov.

Otázka č. 14. ÁNO NIE

O 11 15

% 42 58

Z grafu č. 6 môžeme vyčítať, akými spôsobmi a v akom pomere vykonávajú oslovené spoločnosti opatrenia na úsporné zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi. Graf nám zobrazuje, že najčastejším spôsobom takýchto opatrení je triedenie odpadu. Hneď za ním sa umiestnila činnosť recyklácie a o trochu menej spoločnosti zavádzajú aj využitie slnečnej energie ako zdroja. Najmenej zaužívané činnosti v rámci týchto opatrení medzi oslovenými spoločnosťami sú využívanie úžitkovej vody a regulátorov topenia.

Otázka č. 15. Kladie Vaša spoločnosť dôraz na čistejšiu produkciu, ktorá má chrániť životné prostredie?

Tabuľka č. 16. Kladenie dôrazu na „čistejšiu produkciu“.

V otázke č. 15 nás zaujímalo, či podnikateľské činnosti oslovených spoločností smerujú k „čistejšej produkcii“. Odpovede zobrazujú, že až pre polovicu oslovených (46%) je „čistejšia produkcia“ významným faktorom. Ostatné oslovené spoločnosti tiež kladú dôraz na „čistejšiu produkciu“, ale už nie z takej veľkej miery.

Otázka č. 16. Investuje Vaša spoločnosť prostriedky do technológií, ktoré šetria životné prostredie a majú na neho menší negatívny dopad?

In document SPOLOČENSKO ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE A JEHO VÝZNAM PRE ROZVOJ EKONOMIKY (Stránka 21-0)