Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná škola Banská Bystrica
SPOLOČENSKO ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE A JEHO VÝZNAM PRE ROZVOJ EKONOMIKY
Bakalárska práca
Milan Sabo 05/ 2015
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná škola Banská Bystrica
Katedra Financií a ekonómie
Spoločensko zodpovedné podnikanie a jeho význam pre rozvoj ekonomiky
Socially responsible enterprising and its significance for economic development
Bakalárska práca
Autor: Milan Sabo
Bankový managment
Vedúci práce: doc. Ing. Peter Gallo, CSc.
Banská Bystrica 05/ 2015
Poďakovanie
Touto cestou by som sa chcel poďakovať pánovi doc. Ing. Petrovi Gallovi, CSc., za jeho vzácne rady, pripomienky a pomoc pri písaní mojej bakalárskej práce. Ďalej by som sa rád poďakoval vybraným spoločnostiam za súčinnosť pri realizácii môjho prieskumu. Moje veľké poďakovanie patrí tiež mojej sestre, Ing. Monike Sabovej, za jej veľkú pomoc pri spracovaní údajov tejto bakalárskej práce.
Anotácia
SABO,Milan: Spoločensko zodpovedné podnikanie a jeho význam pre rozvoj ekonomiky. [bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: doc. Ing.
Peter Gallo, CSc. Rok obhajoby: 2015. Počet strán: 54.
Keďže podnikanie je v súčasnosti považované za činnosť smerujúcu hlavne k dosahovaniu zisku, je potrebné uvedomiť si, že s podnikateľskou činnosťou sa spája aj istá zodpovednosť subjektov voči svojim zamestnancom, ekonomike štátu či životnému prostrediu. V bakalárskej práci sa preto rozoberá spoločenská zodpovednosť podnikania. V teoretickej časti práce sú definované základné pojmy ako je podnikanie podnikateľ a spoločensko zodpovedné podnikanie. Ďalej rozoberá teoretické znalosti o zodpovednom podnikaní, zásady zodpovedného podnikania a tiež spomína najznámejšie svetové hnutia spoločensky zodpovedných firiem. V praktickej časti práce je vykonaná analýza, ktorej východiskom je dotazníkový prieskum realizovaný za účasti oslovených podnikateľských subjektov. Cieľom analýzy je poukázať na súčasný stav zodpovedného podnikania, na správanie podnikateľských subjektov z hľadiska oblastí sociálnej, ekonomickej a environmentálnej. V závere práce sú odporúčania pre prax.
Kľúčové slová: ekonomika, podnikanie, zodpovednosť
Annotation
SABO,Milan: Socially responsible enterprising and its significance for economic development. [bachelor thesis]. Bankovní institut Vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Department of Finance and Banking.
Supervisor of thesis: doc. Ing. Peter Gallo, CSc. Year: 2015. Number of pages: 54 s.
As enterprising is nowadays considered to be an activity orientated on reaching benefit, i tis important to realize that enterprising activity is connected with responsibiity of subjects towards their employees, state economy and environment. In our bachelor thesis socially responsible enterprising is analysed. In the teoretical part basic terms sucha s enterprising, enterpreneur and socially responsible enterprising are defined. Than it analyses teoretical knowledge about responsible enterprising, principles of responsible enterprising and it also dedicates to the most famous world movements of socially responsible organization. In the practical part of the thesis an analysis is made which is based on questionnaire research carried out by addressed enterprising subjects.
The aim of analysis is to refer to contemporary condition of responsible enterprising, to behaviour of enterprising subjects in te social, economical and enviromental area. At the end of the thesis there are some recommendations for the practice.
Key words: economy, enterprising, responsibility
Obsah
Obsah ... 6
Slovník termínov ... 7
Úvod ... 8
1 Teoretické východiská spoločensky zodpovedného podnikania ... 10
1.1 Podstata podnikania ... 10
1.2 Podnikanie a jeho subjekty ... 11
1.3 Definícia pojmu spoločensko-zodpovedné podnikania a jeho charakteristiky . 14 1.4 CSR a Spoločensko zodpovedné podnikanie ... 15
1.4.1 Koncept CSR spoločenskej zodpovednosti firiem ... 16
1.4.2 Oblasti spoločenskej zodpovednosti ... 17
1.4.3 Spoločenská zodpovednosť a jej koncept vo verejnej správe ... 20
1.5 Svetové hnutie spoločensky zodpovedných firiem ... 22
2 Cieľ a metodika práce ... 24
2.1 Cieľ práce ... 24
2.2 Metodika spracovania práce ... 24
3 Analýza súčasného stavu spoločensky zodpovedného podnikania ... 26
3.1 Dotazníkový prieskum ... 26
3.2 Analýza výsledkov prieskumu ... 29
4 Návrhy a odporúčania ... 41
Záver ... 43
Zoznam použitej literatúry ... 45
Zoznam ilustrácií ... 47
Zoznam tabuliek ... 48
Zoznam skratiek a značiek ... 49
Zoznam príloh ... 50
7
Slovník termínov
Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Podnikateľ je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Spoločensky zodpovedné podnikanie je kontinuálny záväzok podnikov správať sa eticky, prispievať k trvalo udržateľnému ekonomickému rozvoju, a zároveň prispievať k zlepšovaniu kvality života zamestnancov, ich rodín, rovnako ako lokálnej komunity a spoločnosti ako celku.
8
Úvod
Spoločensko zodpovedné podnikanie patrí medzi koncepty pomerne nové a verejnosti často neznáme. Organizácie a ľudia si ju často mýlia a predstavujú si ju ako vynútené dodržiavanie určitých pravidiel, prípadne zákonov, avšak vychádza z dobrovoľného presvedčenia samotných spoločností a ľudí. V dnešnej dobe to nie je výsada len nadnárodných korporácii a veľkých firiem ale v podstate spadá aj do kategórie stredných a malých podnikov ako aj jednotlivých subjektov a osôb. Dobré meno v určitom type ekonomiky, komunity, odvetvia a hospodárstva sa stáva hlavným cieľom mnohých korporácii, podnikov a subjektov a nie len za účelom maximalizácie ich zisku. Týmto stanovením cieľov, sa z korporácii, firiem a subjektov stávajú atraktívnejší partneri pre širokú verejnosť v rôznych ekonomikách.
V prvej kapitole práce definujeme základne pojmy z oblasti podnikania ktoré sú pre podnikanie nevyhnutné. Popisujeme podstatu podnikania ako celku a jeho všeobecný význam. Ďalej v nej uvádzame a vysvetľujeme spoločensky zodpovedné podnikanie ako celok a definujeme tiež jeho význam, dôležité oblasti spoločenského podnikania, spoločenské zodpovedné podnikanie firiem, spoločenskú zodpovednosť a jeho koncept vo verejnej správe, zainteresované subjekty a hnutie spoločensky zodpovedných firiem.
Cieľom bakalárskej práce je analýza spoločensky zodpovedného podnikania vo vybraných podnikateľských subjektoch ktoré vykonávajú svoju činnosť v rôznych ekonomických odvetviach a ich vplyv a význam pre rozvoj ekononiky. Predmetom analýzy sú subjekty a organizácie a predovšetkým ich vzťah k okolitému prostrediu, zákazníkom, zamestnancom, životnému prostrediu, finančným a vládnym organizáciám a ich smerovanie na skvalitnenie poskytovaných služieb a výrobkov, ich aktivít v oblasti spoločensky zodpovedného podnikania a konceptu spoločenskej zodpovednosti firiem všeobecne.
V praktickej časti práce sa budeme zameriavať na analýzu spoločensko zodpovedného podnikania. Spomínanú analýzu budeme vykonávať formou dotazníkového prieskumu, za účasti oslovených spoločností. Cieľom analýzy je zistiť skutkový stav vybraných spoločností v oblasti spoločensky zodpovedného podnikania z hľadiska troch vybraných oblastí a to z hľadiska ekonomického, sociálneho a
9
environmentálneho. Vyhodnotením výsledkov analýzy sa dopracujeme ku skutočnostiam, ktoré ozrejmia postoje oslovených organizácií voči spoločensko zodpovednému podnikania.
Záverečná kapitola bakalárskej práce pozostáva s kapitoly návrhov a odporúčaní pre zlepšenie spoločensky zodpovedného podnikania a jeho efektívne uplatnenie v praxi. Pri spracovaní bakalárskej sme využili metódy analýzy ako aj metódy syntézy (zhromaždenie informácii a ich triedenie).
10
1 Teoretické východiská spoločensky zodpovedného podnikania
Prvá kapitola tejto bakalárskej práce je zameraná teoretickým základom, z ktorých sa neskôr v ďalších častiach vychádza. Na úvod je vysvetlený pojem podnikateľský subjekt a v priamej nadväznosti na to sa vysvetľuje pojem podnikanie. V ďalšej časti prvej kapitoly sa už práca zameriava už len na charakteristiku spoločensko- zodpovedného podnikania, jeho aspekty a čo najpodrobnejšie vykreslenie tohto pojmu.
1.1Podstata podnikania
Podnikanie upresňujú moderné teórie ako podnikateľskú činnosť a aktivitu ľudí, ktorá sa orientuje hlavne na dosiahnutie rovnovážneho stavu v ekonomike. Zisk pritom nie je len výsledkom podnikania, ale v prvom rade základným motivačným prvkom, ktorý stimuluje podnikateľskú činnosť.
Základné znaky podnikania:
samostatnosť rozhodovania hospodáriacich subjektov, vynaliezavosť a smelosť,
znášanie a preberanie a hospodárskeho rizika,
i novátorstvo v riešení dosahovaní cieľov a neštandardných úloh, schopnosť sa správne rozhodnúť v podmienkach neistoty,
iniciatívnosť.
Dve navzájom súvisiace stránky podnikania:
podnikanie vystupuje hlavne ako objektívna ekonomická vlastnosť hospodáriacich subjektov,
predstavuje taktiež v neposlednom rade osobnostnú charakteristiku jednotlivcov v ich ekonomickom správaní. (OBCHODNÝ ZÁKONÍK, 2015)
Normou ktorá upravuje podnikateľskú činnosť je Obchodný zákonník. Je to základná právna norma pre podnikateľskú činnosť.
11
Podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 2, ods. 1 sa podnikaním rozumie „sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku“.
V svetovej ekonomickej teórii má podnikanie ako ´´pojem´´ svoje pevné miesto a jeho obsah odzrkadľuje názory predstaviteľov jednotlivých ekonomických škôl.
Nasledujúca definícia je jedna z príkladov podnikania ako definície pojmu:
„Podstatou podnikania je samostatné rozhodovanie v odbore podnikania o právnej forme podnikania, rozhodnutie o umiestnení podniku, jeho organizácii, miere použitia cudzieho kapitálu, o rozdelení hosp. výsledku, rozdelení rizika a pod. Účelom podnikania je zväčšiť majetok .To sa dosahuje rôznymi spôsobmi. Najčastejší je ten, že sú uspokojované potreby cudzích osôb výrobou úžitkových hodnôt, prípadne poskytovaním rôznych služieb.“ (CHODAŠOVÁ, 1994, s.6)
1.2 Podnikanie a jeho subjekty Subjekty podnikania
Podnikateľská jednotka a jednotlivec sú základnými subjektmi podnikania.
Podnikateľom – jednotlivcom môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá realizuje podnikateľskú činnosť na základe živnostenského resp. iného oprávnenia.
Podnikateľskou jednotkou je samostatne hospodáriaci subjekt, v ktorom rozvíja činnosť kolektív podnikateľov. Takou jednotkou môže byť vnútropodnikový organizačný útvar, podnik, združenie podnikov, ale aj štát ako celok. (OBCHODNÝ ZÁKONÍK, 2015)
Podstata, znaky a vlastnosti podniku
V zmysle Obchodného zákonníka predstavuje podnik určitý celok určený pre podnikateľskú činnosť, ktorý tvoria nasledujúce zložky:
nehmotné práva – know - how, obchodné meno, postavenie na trhu, a pod. veci, osobné zložky - kvalifikácia a štruktúra zamestnancov,
veci,
majetkové práva.
12
Jednými zo špecifických znakov podnikov v trhovej ekonomike patria princíp autonómie , princíp súkromného vlastníctva a princíp ziskovosti.
Podnik môžeme na základe toho definovať:
Podnik je ekonomicky a právne samostatná podnikateľská jednotka, založená za účelom podnikania. Jeho základnými znakmi sú:
právna samostatnosť,
kombinácia výrobných faktorov,
ekonomická samostatnosť. (OBCHODNÝ ZÁKONÍK, 2015)
Kombináciu výrobných faktorov môžeme považovať za typickú pre všetky druhy podnikov – každý podnik musí byť vybavený na strane vstupov finančnými, pracovnými, hmotnými a zdrojmi.
Právna samostatnosť podniku umožňuje podniku vstupovať do právnych vzťahov.
Jedným z formálnym dôsledkom právnej subjektivity je zápis väčšiny podnikov do obchodného registra.
Ekonomická samostatnosť podniku sa z väčšej časti prejavuje hlavne vo výkone podnikových funkcií. Podnik rozhoduje o rozsahu a spôsobe výroby, o obstaraní materiálových a personálnych zdrojov výrobnom programe, predaji výrobkov a v neposlednom rade o získavaní a používaní finančných prostriedkov. (OBCHODNÝ ZÁKONÍK, 2015)
Podnikateľ Podnikateľom je:
osoba zapísaná v obchodnom registri,
osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
13 Podnikateľ musí:
poznať právne aspekty,
mať podnikateľský nápad, musí získať analýzou trhu informácie o nenasýtených segmentoch trhu a o konkurenčnej situácií,
poznať ekonomické príležitosti súčasného a budúceho trhu,
zvoliť správny časový okamih pre vstup na trh so zreteľom na medzery v trhu a stav konkurencie,
byť osobnostne, technicky, technologicky a finančne pripravený na podnikateľskú aktivitu,
mať pripravený podnikateľský zámer. (OBCHODNÝ ZÁKONÍK, 2015)
Právne formy podnikania
Okrem fyzickej osoby podnikateľa sa v praxi stretávame predovšetkým s právnickými osobami – podnikateľmi. Právnická osoba – podnikateľ vzniká zápisom do Obchodného registra. Zápisu však predchádza založenie právnickej osoby, forma založenia súvisí od konkrétnej právnej formy podnikania.
Čo sa týka zdaňovania podnikateľských subjektov v SR, na základe poslednej daňovej reformy, ktorou prišlo k zavedeniu rovnej dane vo výške 19%, nie je rozdiel v zdaňovaní fyzických a právnických osôb podnikateľov.
V súlade s Obchodným zákonníkom sa podnikateľské subjekty v SR členia na:
akciová spoločnosť,
spoločnosť s ručením obmedzeným, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, družstvo,
štátny podnik. (OBCHODNÝ ZÁKONÍK, 2015)
14
1.3Definícia pojmu spoločensko-zodpovedné podnikanie a jeho charakteristiky
„Spoločenská zodpovednosť podnikania je pojmom vyjadrujúcim záväzky firiem voči všetkým skupinám, z ktorých sa skladá spoločnosť, a nielen voči ich akcionárom.
Dva aspekty tejto definície sú pritom veľmi dôležité. Po prvé, záväzky si treba osvojiť dobrovoľne; správanie ovplyvnené donucovacou silou zákona alebo dohodou s odbormi dobrovoľným nie je. Po druhé, platnosť záväzkov je všeobecná, prekračuje tradičnú povinnosť voči akcionárom, a vzťahuje sa aj na ostatné sociálne skupiny, akými sú spotrebitelia, zamestnanci, dodávatelia a susediace komunity.“( Jones, T.M. Corporate Social Responsibility revisited, redefined, California Management Review, 1980, in:
Archie B. Carroll: Corporate Social Responsibility. Evolution of the Definitional Construct., in BUSINESS & SOCIETY, 1999)
„Spoločensky zodpovedné podnikanie je kontinuálny záväzok podnikov správať sa eticky, prispievať k trvalo udržateľnému ekonomickému rozvoju, a zároveň prispievať k zlepšovaniu kvality života zamestnancov, ich rodín, rovnako ako lokálnej komunity a spoločnosti ako celku“ (WBCSD , 2000).
„SZP je dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekologických záujmov do každodenných firemných činností a interakcií s firemnými stakeholdermi.“ (EÚ – ZELENÁ KNIHA, 2001)
Aktuálne definície spoločensky zodpovedného podnikania sa opierajú o všeobecné etické princípy, ktorými sú nestrannosť, angažovanosť, aktívna spolupráca so zainteresovanými subjektmi a transparentnosť, a majú tieto spoločné charakteristiky:
sú univerzálne - platia pre všetky typy podnikania, nie iba pre niektoré,
zdôrazňujú dobrovoľnosť - spoločensky zodpovedné podnikanie by malo byť založené na dobrovoľnom záväzku spoločností a ich manažmentu podnikať spôsobom, ktorý v dobrom slova zmysle prekračuje rámec legislatívnych ustanovení a povinností vyplývajúcich z dodržiavania obchodných zmlúv, zameriavajú sa na aktívnu spoluprácu so zainteresovanými subjektmi, tzv.
stakeholders - sú všetky osoby, inštitúcie a organizácie, ktoré môžu ovplyvniť činnosti organizácie, alebo naopak sú organizáciou ovplyvňované,
15
vyjadrujú záväzok prispievať k rozvoju kvality života - kvalita života vyjadruje celkový blahobyt jedincov žijúcich v spoločnosti. Predstavuje životné podmienky jednotlivcov, ich možnosti kontrolovať zdroje, a zároveň subjektívne hodnotenie ich života,
zdôrazňujú rozvoj, nie iba rast - ekonomický rast sa považuje za najdôležitejší ukazovateľ ekonomického napredovania spoločnosti. Najčastejšie používaným ukazovateľom rastu ekonomiky je HDP, v ktorom je obsiahnutá finančná hodnota všetkých statkov a služieb vyprodukovaných na území jednej krajiny,
pomenúvajú tri oblasti, v ktorých sa zodpovedné podnikanie konkrétne prejavuje - triple-bottom-line (trojitá výsledovka); nesústreďuje sa len na ekonomický rast, ale aj na sociálne a environmentálne dôsledky svojich činností.
Medzi ne patria etický kódex podnikania, vzťahy s akcionármi, spotrebiteľmi, dodávateľmi, reklama, ochrana duševného vlastníctva a pod. V sociálnej oblasti sa zodpovedné podnikanie sleduje a minimalizovaním negatívnych dôsledkov aktivít firiem na sociálny systém, v ktorom pôsobia.
V environmentálnej oblasti sa zodpovedné podnikanie prejavuje monitorovaním a znižovaním negatívnych vplyvov organizácie na životné prostredie
1.4CSR a Spoločenko zodpovedné podnikanie firiem
Spoločensko zodpovedné podnikanie – spoločenská zodpovednosť v podnikaní (v anglickom znení Corporate Social Responsibility - CSR) je dobrovoľný prístup organizácii a podnikov k otázkam stavu spoločenského prostredia, okrem životného prostredia a udržateľného rozvoja.
Spoločenská zodpovednosť sa v súčasnej dobe stáva nedeliteľnou súčasťou aktivít mnohých firiem. Spoločenský zodpovedná firma sa vyznačuje predovšetkým zodpovedným jednaním a určitými aktivitami voči svojmu okoliu, ktoré sú všeobecne rozdelené na 3 základné oblasti – piliere.
16
Dôležitou súčasťou je taktiež možnosť implementácie spoločenskej zodpovednosti vo verejnej správe a ich tromi základnými oblasťami:
profit(zisk), ekonomická oblasť, people (ľudia), sociálna oblasť,
planet(planéta), environmentálna oblasť.
1.4.1 Koncept CSR spoločenskej zodpovednosti firiem Najvýznamnejšie definície:
Podľa Európskej komisie: ,,CSR je dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekologických hľadísk do každodenných firemným operácii a interakcií s firemnými stekaholders. “( TRNKOVÁ, 2004. s 7)
Európska komisia vo svojej definícií vyzdvihuje predovšetkým dobrovoľnosť tohto konceptu a vplyv fungovania firmy na zainteresované subjekty. Ďalšie vybrané definície konceptu CSR:
„CSR je spôsob podnikania, ktorý odpovedá, respektíve ide nad rámec etických, zákonných, komerčných a spoločenských očakávaní.“( TRNKOVÁ, 2004. s 7)
„CSR je kontinuálny záväzok podnikov chovať sa eticky a prispievať
k ekonomickému rastu
a zároveň sa zasadzovať o zlepšenie kvality života zamestnancov a ich rodín, rovnako ako lokálnych komunít a spoločnosti ako celku“ . ( TRNKOVÁ, 2004. s 7)
„CSR je dobrovoľný záväzok firiem chovať sa v rámci svojho podnikania zodpovedne k prostrediu i spoločnosti, v ktorej podnikajú. ( STAINEROVÁ, 2008. s ) Spoločensky zodpovedná firma nepovažuje za svoj jedinú prioritu zisk, ale riadi svoje aktivity s ohľadom na ich sociálny a environmentálny dopad na okolité prostredie.
Takéto jednanie vedie dlhodobo k posilneniu konkurencieschopnosti firmy, získaniu lepšej pozície na domácich i zahraničných trhoch a taktiež k zaisteniu dlhodobejšej perspektívy pre vlastnú podnikateľskú činnosť naplnením očakávaní obchodných partnerov, dodávateľov, investorov ako aj miestnej komunity. Úspešnosť podnikania ovplyvňujú rovnakou mierou interné strategické rozhodnutia a nastavenia
17
procesov, tak ako aj stav okolitého prostredia, trhu, a vzťahov zo zainteresovanými subjekty.
Všeobecne sa koncept CSR viac implementuje veľkými nadnárodnými firmami, čo potvrdzuje aj prieskum Business Leaders Fora z roku 2008, uskutočnení na 233 firmách, ktorý poukazuje na skutočnosť, že s rastom veľkosti podniku rastie pravdepodobnosť, že sa jeho zástupcovia s konceptom CSR stretli. (CSR, 2015)
Medzi základné princípy konceptu spoločensky zodpovedných firiem patria:
• dobrovoľnosť (prijatím konceptu CSR je čisto dobrovoľné, nad rámec legislatívy),
• transparentnosť (firma by mala umožniť prístup k informáciám pre zainteresované subjekty),
• komplexnosť (firma by mala upustiť od záujmu „profit only“ a zamerať sa hlavne na ekonomické, environmentálne i sociálne aspekty svojej činnosti),
• prie bežnosť (CSR by mali byť aktivity jednorazové),
• dlhodobé ciele (firma sa má zamerať hlavne na dlhodobé ciele). (NPK, 2015)
1.4.2 Oblasti spoločenskej zodpovednosti
Troma základnými oblasťami môžeme rozdeliť spoločenskú zodpovednosť firiem – sociálnu, ekonomickú a environmentálnu. Týmito oblasťami môžeme určiť činnosti a záujmy, ktoré by mala naplňovať, dodržiavať čo najvyváženejšie spoločensky zodpovedná firma.
Oblasť sociálna
Táto oblasť sa zameriava na dodržiavaní takých princípov, ktoré majú vplyv na zamestnávateľov, zamestnancov, štátne ale aj neziskové organizácie a odbory.
Sociálna oblasť má nasledujúce aktivity:
• hľadanie novej práce pre ľudí s horšou pozíciou na trhu práce – zamestnávanie ZŤP, starších osôb, študentov a dlhodobo nezamestnaných osôb,
• firemné darcovstvo – partnerstvo dlhodobé s neziskovou organizáciou, služby pre komunitu, príspevky finančného charakteru, davy vecnej podoby,
18
• zamestnanecká rekvalifikácia a starostlivosť – podpora školení a kurzov ktoré potrebujú zamestnanci pre výkon v práci,
• bezpečnosť a zdravie zamestnancov – špeciálne príspevky za nadštandardnú starostlivosť , očkovania, vitamíny,
• dobrovoľníctvo vo firme – vykonávanie dobrovoľnej práce v neziskovej organizácii počas pracovnej doby zamestnancov,
• zákaz a odmietanie detskej práce,
• starostlivosť o prepustených zamestnancov – rekvalifikácia, pomoc pri poskytnutí finančnej podpory, pomoc pri hľadaní nového zamestnania,
• benefity nefinančného charakteru – zvýšenie dovoleniek, akcie spoločenského charakteru pre zamestnancov, darčekové poukazy a podobne,
• naslúchanie a aj dialóg s rôznorodými cieľovými skupinami,
• princíp rovnakých príležitostí – znižovanie a bránenie diskriminácii pri nábore a na pracoviskách,
• spolupráca zo študentmi - exkurzie, špeciálne konzultácia ohľadom seminárnych, bakalárskych a diplomových prác, prax a stáž,
• vyváženosť medzi osobným a pracovným životom zamestnancov – špeciálne firemné škôlky, špeciálne flexibilné formy práce pre zamestnancov, psychologické poradne pre zamestnancov,
• rozmanitosť na pracovisku – zamestnávanie aj starších osôb, etnických minorít, handicapovaných a podobne. (PAVLÍK, BĚLČÍK, 2010. s 26.)
Oblasť ekonomická
Významný vplyv pri dodržiavaní zásad v tejto oblasti je hlavne u dodávateľov, zákazníkov, investorov a verejný sektor.
Ekonomická oblasť zahrnuje tieto aktivity:
• udržateľnosť a inovácie produktov – rýchlejšie a pohotovejšie reagovanie firiem na požiadavky zákazníkov je hlavne kvôli rôznym manažérskym technikám a tým sa eliminuje zmätok a vyrába sa spoľahlivejšie,
• transparentnosť – uverejňovanie informácii z charakterom finančného aj nefinančného,
19
• bezpečnosť a kvalita služieb a produktov – využitie certifikácií systému kvality pri poskytovaní bezpečných a kvalitných produktov zákazníkom,
• marketingová a reklamná etika – presné a jasné poskytovanie informácii o výrobkoch a službách, dodržiavanie etického kódexu reklamy vydaného Radou pre reklamu,
• pripravovaní etický kódex , respektíve kódex podnikateľského chovania,
• vzťahy s akcionármi a investormi na dobrej úrovni,
• férové vzťahy pri dodávateľoch i odberateľoch – platenie faktúr v dobe splatnosti, ochrana dát a spoľahlivosť, vzťahy zo zákazníkmi – rýchle a včasné riešenie sťažnosti, osobnejší prístup k zákazníkom, po predajný servis.
(PETŘÍKOVÁ, R. 2008. s 45)
Oblasť environmentálna
Environmentálna oblasť sa zameriava pri spoločensky zodpovedných podnikov hlavne na životné prostredie. Široká verejnosť očakáva zodpovedné chovanie firiem voči životnému prostrediu. Firmy sú samé tvorené z ľudí, ktorý by mali v prvom rade mať záujem na obmedzovaní negatívnych dopadov na životné prostredie a aj na lepšom zachádzaní s prírodnými zdrojmi nie len v prospech seba, ale aj budúcich firiem a generácii.
Aktivity environmentálnej oblasti :
• ochrana a úsporné zachádzanie s prírodnými zdrojmi – využitie úžitkovej vody z výrobných procesov, slnečná energia ako zdroj energie, regulátory topenia(obnoviteľné zdroje), snaha o trvale udržateľný rozvoj,
• životné prostredie a komunita a obmedzovanie negatívnych dopadov na ich činnosť(čistejšia produkcia),
• ekologický – šetrnejšia firemná kultúra – úspora energií, vody a recyklácia,
• nové čistiace technológie a investovanie do nich – investície do technológii ktoré sú najlepšie dostupné, životné prostredie a znižovanie dopadu naňho.
Produkty , služby a ekologická výroba priateľská k životnému prostrediu – štandardné rady ISO 14 000 a Eco Management and Audit Scheme (EMAS). (PAVLÍK, BĚLČÍK, 2010. s. 57-60.)
20 Poznáme tri úrovne realizácie aktivít CSR:
makroúroveň – rieši otázky CSR hlavne na úrovni vzťahu štát – spoločnosť a podnikanie. Teória na makroúrovni CSR poníma ekonomický systém ako celok, vytvára všeobecné podmienky pre podnikanie. Vychádza z daného princípu rešpektovania rovnosti ľudských práv , ľudských príležitosti a solidarity občanov. Tržný transparentný systém a tzv. vytváranie dôvery k ekonomickým systémom štátov si vyžaduje riešenie týchto otázok CSR, na miestach kde sa to realizuje. Riešenie CSR v rámci Európskej únie sa priraďuje na túto úroveň, medzi úroveň - tá rieši otázky hlavne na úrovni organizácie. Zameranie teórie na tejto úrovni je hlavne smerom dovnútra firmy, na vzťahy vlastníkov, manažmentu, zamestnancov ale aj zainteresovaným stranám alebo miestnej komunity. Spoločnosti odrážajú mnohé prvky CSR ako platformu na danej medzi úrovni, ktorej sa dajú priradiť prvky ako firemná kultúra, etické kódexy zamestnancov, ale aj etický kódex manažéra, ktorý je často formulovaný,
makroúroveň – pri makroúrovni sa riešia CSR otázky na úrovni rozhodovania jednotlivca. Jednotlivcom je v danej úrovni každý zamestnanec, tiež skupina vo firme, kde sú manažéri, ktorý rozhodujú o strategických aktivitách firmy.
V najrozšírenejšom pojímaní sa radia do tejto úrovne všetky zúčastnené strany.
1.4.3 Spoločenská zodpovednosť a jej koncept vo verejnej správe
Veľmi dôležitá sféra, kde je potreba uplatnenia konceptu CSR je verejná správa.
Je významná tým, že podstatným spôsobom ovplyvňuje všetky oblasti CSR. Preukazuje sa to hlavne spôsobom zvýšeného záujmu verejnosti na ukazovanie, predstavenie a dokazovanie výsledkov, ktorými sa realizujú aktivity vo verejnej sfére.
Hlavnými prínosy princípov CSR do praxe organizácií verejnej správy sú:
posilnenie zodpovednosti smerujúcej k občanom,
lojálnosť zamestnancov úradu a efektívnejšie využívanie verejných prostriedkov,
dobré povesti úradov,
lepšie vzťahy na úrovni záujmových skupín. (PAVLÍK, BĚLČÍK, 2010)
21
Tabuľka č.1. Rola verejnej správy v oblasti CSR
(PAVLÍK, BĚLČÍK, 2010 . s 58.)
Role verejného sektoru Hlavný účel
Organizácia verejnej správy ako užívateľ aktivít CSR realizovaných
súkromným sektorom
Organizácia verejnej správy je jedna z cieľových skupín, ktorej sú venované
aktivity CSR (podpora ochrany životného prostredia, podpora sociálne
slabších skupín)
Organizácia verejnej správy napomáha súkromnému subjektu s odvodeným
verejných služieb, na ktoré sa majú smerovať aktivity CSR. Stanovenie a
stratégie pre využitie konceptu CSR Verejný sektor ako podporovateľ a
šíriteľ konceptu CSR
Propagácia konceptu CSR k rôznym cieľovým skupinám
Uznanie a ocenenie spoločensky zodpovedných firiem a ich partnerov
v oblasti CSR
Posilňovanie transparentnosti a dôveryhodnosti konceptu CSR Prijatie štandardu pre oblasť CSR Spolupráca s ostatnými štátmi v oblasti
CSR
Podpora výskumu a vzdelávania v oblasti CSR
Podpora iniciatív v oblasti CSR Organizácia verejnej správy ako
subjekt vykonávajúci CSR aktivity
Organizácia verejnej správy a deklaruje a prijíma svoji spoločenskú zodpovednosť, chová sa zodpovedne ku
svojmu okoliu, uvedomuje si vplyv svojej činnosti na národnej, lokálnej ako
aj celosvetovej úrovni
22
1.5 Svetové hnutie spoločensky zodpovedných firiem
O praktickú implementáciu spoločensky zodpovedného podnikania do každodennej reality firemných stratégií a postupov vzrastá záujem každým dňom.
Mimovládne organizácie ale aj manažéri firiem, vedci, žurnalisti, obchodné asociácie či medzinárodné inštitúcie sú tí, ktorý sa na praktickej implementácií spoločensky zodpovedného podnikania podieľajú. Svojimi stálymi aktivitami významne zasahujú a hlavne prispievajú k vzniku a rozvoju hnutia za spoločensky zodpovedné podnikanie.
Hnutie vzniklo zhruba pred 30 rokmi v zasadačkách nadnárodných korporácií v USA a vo Veľkej Británii. Zmena orientácie firiem z krátkodobých na dlhodobé ciele, z maximálneho na optimálny zisk priniesla veľmi významný posun v rámci spoločensky zodpovedného podnikania. V opačnom prípade, by vážne by ohrozili budúcnosť podnikania svojich firiem. Jednou z hlavných príčin boli medializované škandály, ktoré poškodzovali dobré meno podnikov a nové poznatky o globálnej ekológii reprezentované teóriou trvalo udržateľného rozvoja. Na globálnej úrovni hnutie v súčasnosti zastrešuje Organizácia spojených národov (OSN).( 13 Tom Bateman:
Zamyslenie sa nad spoločenskou zodpovednosťou podnikania. Zdroj: Nadácia Integra) Global Compact
V roku 2000 bola vyhlásená medzinárodná sieť združujúca agentúry OSN, mimovládne organizácie, zástupcov firiem a ostatných medzinárodných organizácií (International Labor Organization, World Business Council for Sustainable Development) Global Compact pod priamym vedení generálneho tajomníka Kofiho Annana. Cieľom iniciatívy bolo presadzovať deväť základných princípov spoločensky zodpovedného podnikania. K iniciatíve Global Compact sa môžu firmy prihlásiť oficiálnym a verejným listom najvyššieho manažmentu firmy, ktorý treba adresovať generálnemu tajomníkovi OSN. (UNGLOBALCOMPAC, 2015)
OECD (Organization for Economic Co-operation and Development)
OECD je medzinárodná ekonomická organizácia ktorá sa snaží o formuláciu základných princípov a propagáciu spoločensky zodpovedného podnikania. V roku 2000 vydala poslednú upravenú verziu Pravidiel OECD pre nadnárodné podniky (OECD Guedlines for Multinational Enterprises). Je to súbor odporúčaní a pravidiel formulovaných vládami, ktoré sa týkajú spoločensky zodpovedného podnikania. Tieto
23
princípy upravujú rôznu škálu tém - od princípov riadenia firmy, vzťahy zamestnancov a životné prostredie , cez transparentnosť a otvorenosť, až ku konkurenčnému boju a aj boju proti korupcii. Ich cieľom je poskytnúť základný referenčný rámec pre spoločensky zodpovedného podnikania. (OECD, 2015)
Lisabonský summit
K rozvoju spoločensky zodpovedného podnikania v Európe výrazne prispel aj Lisabonský summit v marci 2000, na ktorom sa predstavitelia Európskej únie dohodli urobiť z EÚ „do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou“. Účastníci summitu sa jednomyseľne zhodli, že spoločensky zodpovedné podnikanie môže tomuto cieľu výrazne pomôcť.( It simply works better!Campaign Repor t on European CSR Excellence 2002 – 2003) CSR Europe
Jacques Delors v roku 1996 vtedajší predseda Európskej komisie inicioval vznik organizácie CSR Europe, ktorej cieľom je poskytovať a propagovať vzdelávanie a poradenstvo v oblasti spoločensky zodpovedného podnikania. V januári 1999 Európsky parlament schválil Rezolúciu o štandardoch Európskej únie, pre európske podniky pôsobiace v rozvíjajúcich krajinách. Európsky kódex správania vyzýva, medzinárodné korporácie so sídlom v Európe, aby si osvojili kódex správania, ktorý zohľadňuje minimálne štandardy v oblasti ľudských a pracovných práv, v oblasti environmentálnych štandardov, a prevencie korupcie. (Official Journal of the European
Communities: http://europa.eu.int/eur-
lex/pri/en/oj/dat/1999/c_104/c_10419990414en01800184. pdf)
24
2 Metodika a cieľ práce
Druhá časť tejto práce pojednáva o stanovených cieľoch, ktoré sa pri ďalšej analýze budú rozvíjať, pričom sa bude brať ohľad na to, v akej vysokej miere sa podarilo tento cieľ dosiahnuť. Zároveň je tu popísaná metodika spracovania údajov s ohľadom na skúmaný objekt, zber údajov a samotné vyhodnotenie výsledkov.
2.1Cieľ práce
Cieľom práce je za pomoci prieskumu vybraných spoločností spracovať analýzu súčasného stavu spoločensky zodpovedného podnikania vo vybraných oblastiach ekonomiky. Analýza je zameraná na spracovanie informácií z hľadiska sociálnej, ekonomickej a environmentálnej oblasti spoločensky zodpovedného podnikania.
V rámci analýzy sa zisťuje postavenie podnikateľských subjektov k problematike spoločensky zodpovedného podnikania.
2.2Metodika spracovania práce Skúmaný objekt
V rámci spracovania bakalárskej práce je potrebné stanoviť skúmaný objekt, ktorým je spoločnosť skúmaná v rámci problematiky „spoločensko zodpovedného podnikania“ . Objekt sa skúma spôsobom analýzy vybraných oblastí SZP a faktormi, ktoré tieto oblasti ovplyvňujú.
Zber údajov
Spracovanie bakalárskej práce sa vykonáva použitím sekundárnych údajov, ktoré sú určené na spracovanie teoretických faktov riešenej problematiky. Pri definovaní pojmov sa použili zozbierané bibliografické zdroje, ktoré autor uvádza v zozname použitej literatúry. Východiskom spracovania praktickej časti boli spracované teoretické údaje. Hlavným zdrojom v rámci analýzy boli informácie získané z dotazníkového prieskumu, vykonaného za účasti vybranej vzorky oslovených podnikateľských subjektov.
25 Vyhodnotenie výsledkov
Výsledky dotazníkového prieskumu sú vyhodnotené v podkapitole „dotazníkový prieskum“ , kde sa spracovali informácie za pomoci tabuliek, grafov a vykonalo sa aj slovné prevedenie vyskúmaných odpovedí. Skúmaný objekt je rozdelený do troch oblastí, pre jeho prístupnejšie chápanie. Oblasti, do ktorých bol objekt skúmania rozčlenený:
sociálna oblasť, ekonomická oblasť, environmentálna oblasť.
Pri ostatnom spracovaní údajov sa využíva metóda syntézy, pomocou ktorej možno lepšie chápať vzájomné vzťahy riešenej problematiky. Vyhodnotenie prieskumných výsledkov je vykonané metódou analýzy, kde sa za pomoci metódy indukcie zovšeobecňujú všetky získané fakty.
26
3 Analýza súčasného stavu spoločensko zodpovedného podnikania
Po spracovaní dostupných teoretických znalostí sme mohli spracovať praktickú časť bakalárskej práce, ktorej najdôležitejšou časťou je vykonanie dotazníkového prieskumu.
Cieľom prieskumu bolo zistiť, ako sa oslovené spoločnosti správajú v rámci spoločensko zodpovedného podnikania a akými spôsobmi takéto podnikanie realizujú.
Na začiatku prieskumu bolo potrebné kategorizovať tri základné oblasti spoločensko zodpovedného podnikania, od ktorých sa odvíja realizácia prieskumu. Podľa danej kategorizácie boli stanovené otázky, ktoré ozrejmujú problematiku spoločensko zodpovedného podnikania. Spracovaním a vyhodnotením odpovedí bola skompletizovaná analýza, ktorá objasňuje súčasný stav spoločensko zodpovedného podnikania u vybraných spoločností.
3.1 Dotazníkový prieskum
Na začiatku realizácie dotazníkového prieskumu bolo potrebné stanoviť tri základné oblasti spoločensko zodpovedného podnikania:
1. Sociálna oblasť 2. Ekonomická oblasť 3. Environmentálna oblasť Subjekty, zúčastnené na prieskume
V rámci dotazníkového prieskumu bolo oslovených 30 vybraných spoločností z rôznorodých podnikateľských odvetví. Z oslovených spoločností poskytlo pri prieskume súčinnosť 26 z nich.
Metóda prieskumu
Prieskum sme spracovali kvantitatívnym spôsobom. Jeho realizáciu sme vykonali pomocou dotazníka. Dotazník sme zostavili z troch častí, ktoré kategorizujú oblasti
27
riešenej problematiky. Prvá kategória – Sociálna oblasť je zostavená zo siedmych prieskumných otázok. Druhá časť – Ekonomická oblasť pozostáva zo šiestich otázok a tretia časť dotazníka – Environmentálna oblasť sa skladá zo štyroch prieskumných otázok. Odpoveďami sme ozrejmili problematiku každej riešenej oblasti. Dotazník je zložený formou otázok a vopred stanovených odpovedí, kde si každá spoločnosť mohla vybrať jednu z navrhovaných odpovedí.
Organizácia prieskumu
Dotazníkový prieskum sme realizovali v čase od 1. februára 2015 do 15.marca 2015, kedy sme zozbierali všetky potrebné odpovede na vyhodnotenie prieskumu.
Realizácia prieskumu
Prieskum sme realizovali nasledujúcim spôsobom:
1. cieľ prieskumu,
2. zostavenie troch oblastí riešenej problematiky, 3. zostavenie dotazníka,
4. rozoslanie dotazníkov vybraným spoločnostiam, 5. kompletizácia prieskumných odpovedí,
6. vyhotovenie tabuľkového a grafického prevedenia výsledkov, 7. slovné prevedenie vyhodnotenia výsledkov,
8. analýza všetkých troch riešených oblastí.
Vyhodnotenie prieskumu
Dôležitou súčasťou vyhodnotenia prieskumu bolo spracovanie a skompletizovanie všetkých otázok.
Vyhodnotené otázky sme spracovali a previedli do prehľadných tabuliek a grafov.
V rámci tohto úkonu sme využili program Microsoft Excel 2010. Údaje, ktoré sa nachádzajú v tabuľkách vyjadrujú súčty všetkých odpovedí danej otázky (O).
28
Vyhodnotenie sme previedli aj percentuálnou formou (%). Spracované výsledky boli popísané aj slovne.
Oblasť sociálna
Otázka č. 1. Zamestnáva Vaša spoločnosť aj osoby s horšou pozíciou na trhu práce (osoby nad 50 rokov, ZŤP, študentov) ?
Tabuľka č. 2. Zamestnávanie znevýhodnených osôb.
Z tabuľky a vieme vyčítať, že z oslovených spoločností 42% zamestnáva osoby, ktoré patria medzi znevýhodnené na trhu práce a 58% spoločností takéto osoby nezamestnáva.
Obrázok č. 1. Zamestnávanie osôb, ktoré sú na trhu práce znevýhodnené.
Graf č. 1 zobrazuje, aké na trhu práce znevýhodnené osoby zamestnávajú oslovené spoločnosti. Najviac z nich zamestnáva osoby na 50 rokov, o niečo menej z nich zamestnáva osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a najmenej z nich zamestnáva študentov.
Otázka č. 1. ÁNO NIE
O 11 15
% 42 58
29
Otázka č. 2. Zameriava sa Vaša spoločnosť na rekvalifikáciu zamestnancov?
Tabuľka č. 3. Rekvalifikácia zamestnancov.
Otázkou č. 2 sme chceli zistiť, či sa oslovené spoločnosti zameriavajú na rekvalifikáciu svojich zamestnancov. Tabuľka nám zobrazuje, že iba 35% z oslovených spoločností túto činnosť realizuje.
Otázka č.3. Podporuje Vaša spoločnosť benefity nefinančného charakteru (zvýšenie dovolenie, darčekové poukazy) ?
Tabuľka č. 4. Podpora nefinančného charakteru.
Treťou prieskumnou otázkou sme zisťovali, či oslovené spoločnosti podporujú svojich zamestnancov benefitmy iného charakteru, ako je finančné ohodnotenie.
Z odpovedí vyplýva, že viac ako polovica až 54% z oslovených spoločností tieto benefity podporujú.
Otázka č. 2. ÁNO NIE
O 9 17
% 35 65
Otázka č. 3. ÁNO NIE
O 14 12
% 54 46
30
Obrázok č. 2. Benefity nefinančného charakteru.
Na grafe môžeme vidieť spôsoby, akými oslovené spoločnosti realizujú benefíciu zamestnancov z pohľadu nefinančného charakteru. Najviac spoločností preferuje umožniť zamestnancom flexibilitu pracovného času, skoro podobne je to s využívaním pracovných telefónov na súkromné účely. O niečo menej spoločností zamestnancom poskytuje darčekové poukazy a najmenej preferovanou formou nefinančných benefitov je zvýšenie počtu dní dovoleniek.
Otázka č. 4. Spolupracuje Vaša spoločnosť so študentmi (exkurzie, konzultácie ohľadom seminárnych, bakalárskych alebo diplomových prác, prax, stáž) ?
Tabuľka č. 5. Spolupráca so študentmi.
Otázka č. 4. ÁNO NIE
O 12 14
% 46 54
Otázkou č. 4 sme sa chceli dozvedieť, či oslovené spoločnosti spolupracujú so študentmi a akými spôsobmi túto spoluprácu realizujú. Z tabuľky vyplýva, že so študentmi spolupracuje menšina (54%) opýtaných spoločností.
31
Obrázok č. 3. Spôsob spolupráce so študentmi.
Obrázok č. 3 znázorňuje, akými spôsobmi oslovené spoločnosti spolupracujú so študentmi. Viac ako polovica z nich túto spoluprácu realizuje formou praxe a stáži, ostatnými formami spoluprácu sú aj exkurzie a konzultácie v rámci spoločností.
Otázka č. 5. Zameriava sa Vaša spoločnosť na vyváženosť medzi osobným a pracovným životom zamestnancov (špeciálne firemné škôlky, flexibilné formy práce napr. ženy na materskej dovolenke, psychologické poradne pre zamestnancov) ?
Tabuľka č. 6. Vyváženosť medzi osobným a pracovným životom zamestnanca.
V otázke č. 5 sme sa oslovených spoločností pýtali, či sa zameriavajú na vyváženosť medzi osobným a pracovným životom ich zamestnancov. 38% spoločností odpovedalo kladne, z čoho vyplýva že tomuto rovnovážnemu stavu zamestnancov venujú dostatočnú pozornosť
Otázka č. 5. ÁNO NIE
O 10 16
% 38 62
32
Obrázok č. 4. Spôsob vykonania vyváženosti.
Graf č. 4 nám zobrazuje, akými spôsobmi sa oslovené spoločnosti zameriavajú na rovnováhu medzi osobným a pracovným životom svojich zamestnancov. Z grafu vyplýva, že spoločnosti túto činnosť vykonávajú najčastejšie formou flexibilného pracovného času, ďalej rôznymi psychologickými poradňami a najmenej zavedením firemných škôlok pre pracujúce mamičky. Väčšina zo spoločností, ktoré na otázku odpovedali kladne, uviedli formu vykonávania tejto činnosti ako inú.
Otázka č. 6. Venuje sa Vaša spoločnosť problematike bezpečnosti zamestnancov aj iným spôsobom, ako legislatívne stanovené BOZP?
Tabuľka č. 7. Riešenie BOZP iným ako legislatívnym spôsobom.
V otázke č. 6 sme sa oslovených spoločností pýtali, či problematiku bezpečnosti zamestnancov pri práci riešia aj inou, ako legislatívnou formou. Z tabuľky vyplýva, že túto činnosť vykonáva iba 27% z opýtaných spoločností.
Otázka č. 6. ÁNO NIE
O 7 19
% 27 73
33
Otázka č. 7. Kladie Vaša spoločnosť dôraz na zdravie zamestnancov nadštandardným spôsobom (špeciálne príspevky za nadštandardnú starostlivosť, očkovania, vitamíny) ?
Tabuľka č. 8. Dôraz na zdravie zamestnancov.
Siedmou otázkou sme zisťovali, či oslovené spoločnosti kladú dôraz na zdravie svojich zamestnancov nadštandardným spôsobom. Z výsledkov vyplýva, že 19%
spoločností túto činnosť vykonáva rôznymi spôsobmi, 8% iba určitými formami a 73%
túto činnosť nevykonáva.
Oblasť ekonomická
Otázka č. 8. Investuje Vaša spoločnosť do inovácie produktov a služieb?
Tabuľka č. 9. Investovanie do inovácie produktov a služieb.
Otázkou č. 8 sme chceli zistiť, či oslovené spoločnosti investujú finančné prostriedky do inovácie ich produktov a služieb. Z odpovedí vyplýva, že viac ako polovica (57%) oslovených spoločností investuje svoje prostriedky len do potenciálne úspešných produktov, 38% spoločností túto investíciu realizujú len do produktov, ktorých dopyt chcú zvýšiť a 5% oslovených spoločností neinvestuje do inovácie produktov vôbec.
Otázka č. 7.
áno, rôznymi
spôsobmi len určitými formami NIE
O 5 2 19
% 19 8 73
Otázka č. 8. Áno - len do potenciálnych produktov Áno - v rámci zvýšenia dopytu NIE
O 15 10 1
% 57 38 5
34
Otázka č. 9. Pôsobí Vaša spoločnosť na trhu ako transparentný podnik?
Tabuľka č. 10. Pôsobenie spôsobom transparentného podniku.
Otázkou č. 9 sme chceli zistiť, či oslovená spoločnosť pôsobí na trhu ako transparentný podnik. Väčšia polovica oslovených (48%) na túto otázku odpovedala kladne, 42% oslovených spoločností sa považuje za čiastočne transparentný podnik na trhu. Záporne neodpovedala ani jedna z oslovených spoločností.
Otázka č. 10. Venuje Vaša spoločnosť dostatočnú pozornosť svojim zákazníkom/
odberateľom (dynamické riešenie sťažností, osobnejší prístup, po predajný servis, nahrávanie hovorov v rámci skvalitňovania služieb, hodnotenie služieb –spätná väzba) ?
Tabuľka č. 11. Starostlivosť o zákazníkov.
V otázke č. 10 sme chceli zistiť, či sa oslovené spoločnosti dostatočne venujú svojim zákazníkom respektíve odberateľom a akými formami túto pozornosť prejavujú.
Z odpovedí sme zistili, že väčšina oslovených, až 65% svojim zákazníkom prejavuje dostatočnú pozornosť.
Otázka č. 9. ÁNO ČIASTOČNE NIE
O 15 11 0
% 58 42 0
Otázka č. 10. ÁNO NIE
O 17 9
% 65 35
35
Obrázok č. 5. Spôsob skvalitňovania zákazníckych služieb.
Obrázok č. 5 nám zobrazuje spôsoby, akými oslovené spoločnosti skvalitňujú služby svojim zákazníkom. Najviac z nich sa priklonilo k osobnejšiemu prístupu a dynamickému riešeniu sťažností. Ostatné z nich preferujú nahrávanie hovorov so zákazníkmi, po predajný servis a hodnotenie služieb zákazníkmi.
Otázka č. 11. Dodržiava Vaša spoločnosť v rámci marketingu svojich produktov a služieb „ marketingovú a reklamnú etiku“ (presné a jasné poskytovanie informácií o výrobkoch a službách, dodržiavanie etického kódexu reklamy vydaného Radou pre reklamu) ?
Tabuľka č. 12. Dodržiavanie „marketingovej a reklamnej etiky“.
V otázke č. 11 sme sa chceli dozvedieť, či sa oslovené spoločnosti správajú na trhu v rámci „marketingovej a reklamnej etiky“. Vyhodnotením výsledkov sme sa dopracovali k zisteniu, že až 88% oslovených spoločností svoje marketingové správanie považuje za etické.
Otázka č. 11. ÁNO NIE
O 23 3
% 88 12
36
Otázka č. 12. Kladie Vaša spoločnosť dôraz na udržiavanie dobrej úrovne vzťahov s akcionármi, spoločníkmi a investormi (mítingy, pravidelné stretnutia, informovanie o stave spoločnosti, špeciálne benefity) ?
Tabuľka č. 13. Udržiavanie dobrých vzťahov s akcionármi, spoločníkmi a investormi.
V otázke č. 12 sme zisťovali, či oslovené spoločnosti kladú dôraz na dôležitosť úrovne vzťahov, z ich akcionármi, spoločníkmi či investormi. Z odpovedí vyplýva, že skoro polovica oslovených spoločností (46%) týmto vzťahom kladie veľký dôraz, 27%
oslovených sa touto skutočnosťou zaoberá iba občas a 27% spoločností sa týmto nezaoberá vôbec.
Otázka č. 13. Je pre Vašu spoločnosť „férový prístup“ k Vašim zákazníkom/
odberateľom, významným faktorom (platenie faktúr v dobe splatnosti, ochrana dát, spoľahlivosť) ?
Tabuľka č. 14. „Férový prístup“ k zákazníkom.
V trinástej otázke sme sa chceli dozvedieť, či je „férový prístup“ k zákazníkom pre oslovené spoločnosti významným faktorom. Na otázku odpovedali spoločnosti nasledovne: 62% považuje „férový prístup“ za významný faktor podnikania, 31%
oslovených sa prikláňa k odpovedi ÁNO, ale len čiastočne a 7% sa priznáva, že „férový prístup“ nepovažuje za podstatný.
Otázka č. 12. ÁNO OBČAS NIE
O 12 7 7
% 46 27 27
Otázka č. 13. URČITE ÁNO SKOR ÁNO SKOR NIE
O 16 8 2
% 62 31 7
37
Oblasť environmentálna
Otázka č. 14. Zavádza Vaša spoločnosť opatrenia pre úsporné zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi (využitie úžitkovej vody z výrobných procesov, slnečná energia, regulátory topenia, obnoviteľné zdroje, snaha o trvalo udržateľný rozvoj)
?
Tabuľka č. 15. Zavádzanie opatrení pre úsporu prírodných zdrojov.
V otázke č. 14 sme chceli zistiť, či oslovené spoločnosti vykonávajú opatrenia na úsporné zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi. Analýzou odpovedí sme zistili, že menej ako polovica 42% spoločností takéto opatrenia zavádza, 58% spoloční zasa nie.
Obrázok č. 6. Zavádzanie opatrení v rámci úspory prírodných zdrojov.
Otázka č. 14. ÁNO NIE
O 11 15
% 42 58
38
Z grafu č. 6 môžeme vyčítať, akými spôsobmi a v akom pomere vykonávajú oslovené spoločnosti opatrenia na úsporné zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi. Graf nám zobrazuje, že najčastejším spôsobom takýchto opatrení je triedenie odpadu. Hneď za ním sa umiestnila činnosť recyklácie a o trochu menej spoločnosti zavádzajú aj využitie slnečnej energie ako zdroja. Najmenej zaužívané činnosti v rámci týchto opatrení medzi oslovenými spoločnosťami sú využívanie úžitkovej vody a regulátorov topenia.
Otázka č. 15. Kladie Vaša spoločnosť dôraz na čistejšiu produkciu, ktorá má chrániť životné prostredie?
Tabuľka č. 16. Kladenie dôrazu na „čistejšiu produkciu“.
V otázke č. 15 nás zaujímalo, či podnikateľské činnosti oslovených spoločností smerujú k „čistejšej produkcii“. Odpovede zobrazujú, že až pre polovicu oslovených (46%) je „čistejšia produkcia“ významným faktorom. Ostatné oslovené spoločnosti tiež kladú dôraz na „čistejšiu produkciu“, ale už nie z takej veľkej miery.
Otázka č. 16. Investuje Vaša spoločnosť prostriedky do technológií, ktoré šetria životné prostredie a majú na neho menší negatívny dopad?
Tabuľka č. 17. Investícia do technológií, šetriacich životné prostredie.
Otázkou č. 16 sme chceli zistiť, či oslovené spoločnosti investujú prostriedky do takých technológií, ktoré šetria životné prostredie. Dozvedeli sme sa, že iba tretina oslovených (31%) do takýchto technológií reálne investuje.
Otázka č. 15. ÁNO SKOR ÁNO OBČAS
O 12 7 7
% 46 27 27
Otázka č. 16. ÁNO NIE
O 8 18
% 31 69
39
Otázka č. 17. Je Vaša spoločnosť držiteľom certifikátu systému environmentálneho manažérstva NORMA ISO 14001?
Tabuľka č. 18. Vlastníctvo certifikátu ISO 14001 – systém environmentálneho manažérstva.
Posledná otázka nás mala dopracovať k zisteniu, či sú oslovené spoločnosti držiteľmi certifikátu ISO 14001 systému environmentálneho manažérstva. Zistili, že 23% z oslovených spoločností tento certifikát vlastní, čím sa zaväzujú k environmentálnemu správaniu v rámci ich podnikateľskej činnosti.
3.2 Analýza výsledkov prieskumu
Skompletizovaním a vyhodnotením informácií získaných z dotazníkového prieskumu sme sa dopracovali k nasledujúcim zisteniam:
V oblasti sociálnej sme zisťovali koľko zo skúmaných spoločností zamestnáva osoby, ktoré sú na trhu práce znevýhodnené. Výsledky prieskumu preukázali, že iba 42% z nich takéto osoby reálne zamestnáva. Prieskum preukázal, že najviac zo znevýhodnených osôb na trhu práce, ktoré zamestnávajú riešené spoločnosti sú osoby nad 50 rokov. V ďalšom zisťovaní sme skúmali koľko zo spomenutých spoločností sa venuje rekvalifikácií svojich zamestnancov. Výsledky nám preukázali, že 35% z nich sa tejto činnosti venuje a 65% nie. Prieskumom sme tiež zisťovali či a akým spôsobom podporujú spoločnosti svojich zamestnancov z hľadiska nefinančného charakteru. 54%
spoločností sa tejto činnosti venuje najčastejšie formou poskytnutím flexibilného pracovného času a poskytovaním pracovného mobilného telefónu na súkromné účely.
Prieskumom sme tiež zisťovali, či riešené spoločnosti spolupracujú so študentmi a akými formami to vykonávajú. Preukázalo sa, že so študentmi spolupracuje menej ako polovica riešených spoločností a najčastejšie to vykonávajú formou stáží a praxe.
V ekonomickej oblasti riešenej problematiky sme sa chceli dopracovať k zisteniu, či oslovené spoločnosti investujú prostriedky do investícií svojich produktov a služieb.
Otázka č. 17. ÁNO NIE
O 6 20
% 23 77
40
Výsledky prieskumu nám preukazujú, že až 57% týchto spoločností investuje do inovácie len takých produktov alebo služieb, v ktorých vidia potenciál ich predaja na trhu. 38% z riešených spoločností investuje do produktov a služieb len za účelom zvýšenia ich dopytu na trhu. V rámci ekonomickej oblasti sme sa chceli dozvedieť, koľko riešených spoločností sa stará o svojich zákazníkov pričom sme zistili že takejto starostlivosti sa venuje 65% oslovených spoločností. Najčastejšou formou starostlivosti je osobnejší prístup k zákazníkom, dynamickejšie riešenie sťažností a hodnotenie služieb zo strany zákazníkov. V nasledujúcom zisťovaní sme sa chceli dopracovať ku skutočnostiam, či spoločnosti dodržiavajú marketingovú a reklamnú etiku. Zistili sme, že marketingovou a reklamnou etikou sa riadi až 88% spomínaných spoločností, čo považujeme za veľmi postačujúci výsledok. Ďalšie prieskumné výsledky nám preukázali, že až 62% spoločností dodržiava „férový prístup k zákazníkom“.
V environmentálnej oblasti sme zisťovali, či spoločnosti pri svojej podnikateľskej činnosti zavádzajú opatrenia, ktoré šetria prírodné zdroje. 42%
spoločností takéto opatrenia majú, pričom za najviac zavádzané opatrenie z tohto hľadiska považujeme triedenie odpadu. O niečo menej sa zavádzajú opatrenia recyklácie a využitia slnečnej energie. V rámci šetrenia životného prostredia sme u vybraných spoločností zisťovali či riešené spoločnosti kladú dôraz na „čistejšiu produkciu“. Skúmaním sme zistili, že iba 46% z nich túto skutočnosť považuje za dôležité. Ďalšou súčasťou skúmania sme chceli zistiť, či spoločnosti investujú prostriedky do technológií, ktoré majú za úlohu šetriť životné prostredie. Zistili sme, že iba 31% z týchto spoločností reálne investuje prostriedky do takýchto technológií.
41
4 Návrhy a odporúčania
Analýzou výsledkov prieskumu sme zistili súčasný stav spoločensko zodpovedného podnikania z hľadiska oslovených organizácií. V návrhovej časti práce by sme chceli poukázať na nedostatky v každej riešenej oblasti zodpovednosti podnikania a navrhnúť riešenie na zlepšenie tohto stavu.
V sociálnej oblasti považujeme za nedostatok malé percento spoločností, ktoré zamestnávajú osoby znevýhodnené na trhu práce. Bolo by preto vhodné zamerať sa na opatrenia, ktoré budú nápomocné pri zamestnávaní takýchto osôb. Ide o podporu zamestnávania týchto osôb, ktorou by sa mal zaoberať hlavne štát. Mohlo by ísť o formu ešte lepšieho zvýhodnenia, ako v súčasnosti existuje, spoločností, ktoré zamestnajú napríklad osoby ZŤP, alebo osoby nad 50 rokov. Vytváranie takýchto pracovných miest by malo prínos aj z hľadiska zníženia nezamestnanosti. Za ďalší nedostatok v riešenej oblasti považujeme nízku rekvalifikáciu zamestnancov vo vybraných spoločnostiach. Považujeme za potrebné, aby sa spoločnosti viacej zameriavali na rekvalifikáciu svojich zamestnancov. Bolo by to prínosné z hľadiska väčšej využiteľnosti zamestnancov v organizácií a z hľadiska profesijného a osobnostného rozvoja zamestnanca. Skúmaním problematiky sme sa dostali k ďalšiemu nedostatku, za ktorý považujeme malú spoluprácu so študentmi zo strany spoločností. Ak by spoločnosti vyvíjali väčšiu snahu o spoluprácu so študentmi, bolo by to osožné aj pre nich, keďže s takýmito študentmi by mohli spolupracovať respektíve ich zamestnať po skončení ich štúdia a nepotrebovali by už ďalšie zaškolenia a zaučenia, čo by bolo pre spoločnosti úsporou času aj prostriedkov.
V ekonomickej oblasti sme sa zamerali na starostlivosť spoločností o svojich zákazníkov. Napriek priaznivým výsledkom si myslíme, že ešte stále existujú nedostatky v tejto oblasti a služby smerujúce k zákazníkom by sa na niektorých úrovniach dali stále skvalitňovať. Ide napríklad o dynamickejšie a promtné riešenie sťažností zo strany zákazníkov. Zamerali sme sa tiež na marketingovú a reklamnú etiku, ktorú z dodržiava „len“ 88% oslovených spoločností. Myslíme si, že takéto etické správanie by malo byť samozrejmosťou pri každom jednom podnikateľskom subjekte, ktorý ponúka produkty alebo služby zákazníkom. Takýmto správaním si organizácie zlepšujú svoj imidž nie len na trhu spotreby, ale aj u svojich obchodných partnerov.
42
V environmentálnej oblasti sme zistili nedostatky v z hľadiska šetrenia prírodných zdrojov. Iba 42% oslovených spoločností sa týmto reálne zaoberá.
Považujeme za veľmi dôležité a významné, aby sa spoločnosti viac zaoberali šetrením životného prostredia a prírodných zdrojov, ktoré majú veľký význam pre celú spoločnosť. Investovanie do technológií, ktoré šetria životné prostredie je „investovanie do našej budúcnosti“. Je na svedomí všetkých organizácií venovať sa tejto problematike z hľadiska zodpovednosti ku celej spoločnosti.
43
Záver
Uplatnenie a implementácia spoločensko zodpovedného podnikania v poslednej dobe zavádza čoraz viac spoločnosti z rôznych ekonomických odvetví. Tento trend je veľmi významný a dôležitý nielen pre samotné organizácie a ich okolie ale v neposlednom rade aj pre celú spoločnosť.
Cieľom bakalárskej práce bolo analyzovať spoločensko zodpovedné podnikanie vo vybraných spoločnostiach z rôznych ekonomických odvetviach, poukázať na nedostatky a navrhnúť odporúčania pre riešenie danej problematiky.
Analýzu sme vykonávali formou dotazníkového prieskumu, ktorého sa zúčastnilo 26 vybraných podnikateľských subjektov z rôznych ekonomických odvetví. V rámci analýzy sme považovali za potrebné rozčleniť skúmanú problematiku na tri základné oblasti spoločensko zodpovedného podnikania a to: sociálnu, ekonomickú a environmentálnu. Vyhodnotenie výsledkov sme vykonali vyhodnotením každej jednej oblasti zvlášť. Analýzou výsledkov sme dospeli k zisteniam, že zodpovedné podnikanie začína zohrávať významnú rolu v rámci podnikateľských činností organizácií. Napriek tomu sa v tejto problematike nachádza ešte veľa nedostatkov, ktoré je potrebné riešiť a venovať im dostatočnú pozornosť.
V sociálnej oblasti považujeme za najvýznamnejší nedostatok riešenej problematiky skutočnosť, že skúmané spoločnosti v súčasnosti ešte stále nezamestnávajú dostatok osôb, ktoré sú na trhu práce znevýhodnené. Táto situácia môže byť spôsobená aj skutočnosťou, že organizácie majú možno výhrady voči pracovných výkonom takýchto osôb. Tento stav by mohol zmeniť aj štát, napríklad rôznymi opatreniami a podporou pri vytváraní takýchto pracovných miest. Výrazné rezervy sme vyskúmali aj v rámci podpory rekvalifikácie zamestnancov. V tejto oblasti by bolo vhodné, aby sa spoločnosti viac zamerali na efektivitu využitia svojich zamestnancov prostredníctvom rôznych vzdelávacích procesov respektíve zaškoľovaní.
Závermi ekonomickej oblasti sme sa dopracovali k takým zisteniam, ktoré nezohrávajú v problematike spoločensko zodpovedného podnikania významnú rolu.
Nedostatkami tejto oblasti môžeme považovať skutočnosť, že ešte stále existujú organizácie, ktoré sa nepridružujú marketingovej a reklamnej etiky a v rámci propagácií svojich produktov a služieb mnohokrát zavádzajú spotrebiteľa. Z hľadiska prístupu
