• Nebyly nalezeny žádné výsledky

2. Právna úprava BOZP v podmienkach SR

2.3 Z obsahu legislatívy o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

2.3.1 Povinnosti zamestnávateľa

V súlade so § 147 zákona č. 311/2001 Z. z. ods. 1 zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje najmä zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tieto povinnosti môţeme rozdeliť do nasledujúcich okruhov:

 Všeobecné povinnosti pri zaisťovaní BOZP

 Povinnosti pri váţnom a bezprostrednom ohrození zdravia alebo ţivota

 Povinnosti informovať a oboznamovať zamestnancov

 Povinnosti v otázkach s rekondičnými pobytmi

 Povinnosti v otázkach kontroly

 Povinnosti zabezpečiť inštitucionálne predpoklady plnenia úloh v otázkach BOZP

 Povinnosti v otázkach spolupráce zamestnávateľa so zamestnancami (Barancová, Schronk, 2007, s.590)

Vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia zabezpečujú plnenie úloh zamestnávateľa v oblasti BOZP v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú

27

neoddeliteľnou a rovnocennou súčasťou ich pracovných povinností a pričom nie je sú dotknuté zodpovednosti zamestnávateľa. Náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci znáša zamestnávateľ; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca (§6 ods. 8, 10 a 11 zákona č 124/2006 Z. z.)

I. Všeobecné povinnosti zamestnávateľa pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Všeobecné povinnosti zamestnávateľa pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovuje Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa ktorého je zamestnávateľ povinný, okrem iného, najmä:

 Vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

 Zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami

 Písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov.

 Vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

 Vypracoval a podľa potreby aktualizoval vlastný zoznam prác a pracovísk

1. zakázaných tehotným ţenám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ţenám,

2. spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ţeny, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ţeny,

3. zakázaných mladistvým zamestnancom,

 Zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu,6aa) schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a

28

ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

 zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu pracovnou zdravotnou sluţbou vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec poţiada

 dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u 1. zamestnancov na odlúčených pracoviskách,

2. zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami,

3. osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie,

 nepouţívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej moţnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol ma za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.

 zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú vykonáva práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory. Zamestnávateľ môţe dohodnúť výkon práce s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len ak mu táto fyzická osoba príslušným dokladom preukáţe odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon práce podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

 Zamestnávate je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zabezpečiť dodrţiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách.9

 Zamestnávate je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.

29

II. Povinnosti pri bezprostrednom a vážnom ohrození života a zdravia

Tieto povinnosti upravuje § 8 zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

V zmysle tohto zákona zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci v prípade vzniku bezprostredného a váţneho ohrozenia ţivota alebo zdravia je zamestnávateľ po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce, charakteru nebezpečenstiev a veľkosti rizika povinný

a) vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu ţivota a zdravia zamestnancov a na poskytnutie prvej pomoci a na ten účel najmä

1. písomne určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci,

2. vybaviť pracoviská potrebnými prostriedkami vrátane prostriedkov na poskytnutie prvej pomoci,

3. určiť a odborne spôsobilými osobami vyškoliť a pravidelne školiť dostatočný počet zamestnancov na vykonávanie záchranných prác, evakuácie a na poskytovanie prvej pomoci, ako aj na hasenie poţiaru,

4. zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými zdravotníckymi pracoviskami, záchrannými pracoviskami a hasičskými jednotkami,

b) vopred vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o svoje zdravie bezpečnosť, prípadne o zdravie a bezpečnosť iných osôb, a aby poda svojich moţností zabránili následkom tohto ohrozenia,

c) bezodkladne informovať o ohrození a o príslušných ochranných opatreniach všetkých zamestnancov, ktorí sú alebo môţu by vystavení tomuto ohrozeniu,

d) bezodkladne vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci mohli zastaviť svoju prácu, okamţite opustiť pracovisko a odísť do bezpečia,

e) nepoţadovať od zamestnancov, okrem odôvodnených a výnimočných prípadov, aby pracovali alebo sa zdrţiavali na pracovisku, na ktorom existuje také ohrozenie.

(2) Zamestnávate nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietol Vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, ţe je bezprostredne a váţne ohrozený jeho ţivot alebo zdravie, alebo ţivot alebo zdravie iných osôb.(§8 ods.2 zákona č. 124/2006 Z. z.)

III. Povinnosť oboznamovať a informovať zamestnancov

30

Poskytovanie informácií v otázkach BOZP a systém informovania patria podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia k všeobecným zásadám prevencie. Hlavným cieľom je aby informácie týkajúce sa BOZP boli v organizácií poskytnuté všetkým, ktorých sa to týka.

Na tento účel je potrebné:

 Určiť, kto a ktoré informácie z oblasti BOZP potrebuje

 Zabezpečiť, aby kaţdý, kto ich potrebuje, mal k ním prístup a ich dostal

 Zabezpečiť, aby sa informácie dostávali nielen zhora nadol ale aj opačne a medzi organizačnými jednotkami navzájom

 Poskytovať aj informácie o nedostatkoch v realizácii BOZP

Ide o oboznamovanie a informovanie zamestnancov najmä:

 S príslušnými právnymi predpismi

 S príslušnými zásadami BOZP

 S zásadami bezpečného správania sa na pracovisku a s nebezpečnými pracovnými postupmi, ktoré sa pouţívajú na pracovisku a predvídateľnými nebezpečenstvami a to pri nástupe zamestnanca do zamestnania, pri jeho preradení alebo zavedení novej technológie

Povinnosťami oboznamovania a informovania zamestnancov v oblasti BOZP nájdeme v §7 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č.124/2006 Z. z.

Zákon ukladá tieţ povinnosť informovať zamestnancov, zástupcov zamestnancov pre BOZP ako aj odborných zamestnancov, ktorých poveril vykonávaním úloh pri zaisťovaní BOZP.

IV. Povinnosti v súvislosti s rekondičnými pobytmi

V záujme prechádzania vzniku chorôb z povolania je zamestnávateľ povinný zabezpečiť preventívne opatrenie nezvratným poškodenia zdravia zamestnancov – rekondičný pobyt pre zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania. Na účely rekondičných pobytov sú tieto vybrané povolania tie povolania, ktoré spĺňajú kritériá sťaţených pracovných podmienok a súčasne spĺňajú podmienky účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia. Na základe návrhu zamestnávateľa vypracovaného v spolupráci s pracovnou zdravotnou sluţbou určí príslušný orgán štátnej

31

správy v oblasti verejného zdravotníctva po dohode so zamestnávateľom a po prerokovaní so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci tieto vybrané povolania. Určujú sa na základe charakteristiky pracovných podmienok a to najmä práce určované ako rizikové pre jednotlivé škodlivé faktory.

V. Povinnosti v oblasti kontroly BOZP

Zásady kontroly vyplývajú z legislatívy, ktorá ukladá zamestnávateľovi sústavne kontrolovať a vyţadovať dodrţiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, stav bezpečnosti technického zariadenia, pouţívania osobných ochranných prostriedkov, ochranných zariadení. Pri zistení nedostatkov je zamestnávateľ povinný ich odstrániť.

Presné znenie povinností v oblasti kontroly BOZP nájdeme v § 9 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z. z.)

VI. Povinnosti zabezpečiť inštitucionálne predpoklady plnenia úloh v oblasti BOZP

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo zamestnanecká rada. Zamestnanca moţno navrhnúť alebo zvoliť za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť len s jeho písomným súhlasom. Jeden zástupca môţe podľa prílohy č. 1 zastupovať najviac 50 zamestnancov, ale nie viac ako 100 zamestnancov.

Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť je oprávnený:

 Vykonávať kontroly na pracoviskách a overovať plnenie opatrení na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci

 Vyţadovať od zamestnávateľa informácie o skutočnostiach ovplyvňujúcich BOZP, tie môţe prerokovávať s odborovou organizáciou, ktorá pôsobí v organizácií, a po dohode so zamestnávateľom aj s odborníkmi v danom odbore za podmienky, ţe nevyzradí utajované skutočnosti chránené osobitným predpisom,

32

 Spolupracovať so zamestnávateľom a predkladať návrhy na opatrenia na zvýšenie BOZP,

 Poţadovať od zamestnávateľa odstránenie zistených nedostatkov, ak zamestnávateľ neodstráni nedostatky, na ktoré bol upozornený, je oprávnený dávať podnety orgánom dozoru,

 Zúčastňovať sa na rokovaniach organizovaných zamestnávateľom týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyšetrovania príčin pracovných úrazov, chorôb z povolania, havárií, technických zariadení, merania a hodnotenia faktorov pracovného prostredia, zúčastňovať sa na kontrolách vykonávaných orgánmi dozoru a od zamestnávateľa poţadovať informácie o výsledkoch a záveroch týchto kontrol, meraní a hodnotení,

 Predkladať pripomienky a návrhy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru pri výkone inšpekcie práce alebo dozoru u zamestnávateľa. (Barancová, Schronk, 2007, s. 611)

Zamestnávateľovi vyplýva zo zákona povinnosť zástupcom zamestnancov zabezpečiť na plnenie týchto úloh vzdelávanie a vytvoriť nevyhnutné podmienky na výkon funkcie.

Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, jeho oprávnenia a povinnosti vykonávajú zamestnanci a zamestnávateľ plní povinnosti ako voči zástupcom zamestnancov, zabezpečí primeranú spoluúčasť zamestnancov na riadení.

Zákon č. 124/2006 Z. z. v § 20 určuje aj podmienky zriadenia komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zriaďuje ako svoj poradný orgán zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov.

Tvoria ju zástupcovia zamestnancov pre BOZP a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov pre BOZP. Jej zasadanie musí byť minimálne raz za rok.

 Komisia pravidelne hodnotí stav BOZP, pravidelne hodnotí vývoj pracovne úrazovosti, chorôb z povolania, havárií technických zariadení a ostatných otázok bezpečnosti a zdravia pri práci vrátane pracovného prostredia a pracovných podmienok.

33

 Navrhuje opatrenia v oblasti riadenia, kontroly a zlepšovania stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

 Vyjadruje sa k všetkým otázkam súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.

 Je oprávnená poţadovať od zamestnávateľa nevyhnutné informácie potrebné na výkon svojej činnosti.

Oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť nie sú dotknuté ustanovením komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ak u zamestnávateľa nie sú vymenovaní zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, môţu ich oprávnenia vykonávať zamestnanci.

Zákon č. 124/2006 Z. z. § 21 upravuje aj vykonávanie preventívnych a ochranných služieb. Sú to odborné sluţby poskytované zamestnávateľovi, ktorý je povinný ich zabezpečiť pre všetkých zamestnancov, a ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní BOZP, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi.

Preventívnymi a ochrannými sluţbami sú bezpečnostnotechnická sluţba a zdravotná sluţba. Na vykonávanie preventívnych a ochranných sluţieb je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ak nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť poskytovanie týchto sluţieb dodávateľským spôsobom. Je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť, aby bezpečnostnotechnická sluţba a pracovná zdravotná sluţba vykonali najmenej raz do roka spoločnú previerku jeho pracovísk. (§21 ods. 1,2 zákon č. 124/2006 Z. z.)

Bezpečnostno-technická služba poskytuje zamestnávateľovi odborné, poradenské, metodické, organizačné, kontrolné, vzdelávacie a iné úlohy pri zaisťovaní BOZP. Tieto úlohy vykonáva bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik.

Bezpečnostno-technickú sluţbu upravuje § 22 zákona č. 124/2006 Z. z..

Bezpečnostný technik musí mať poţadované vzdelanie v oblasti BOZP a osvedčenie bezpečnostného technika získaného na základe vykonanej skúšky u oprávnenej právnickej osoby, alebo má potrebné vzdelanie ukončené na oprávnenej škole. Náleţitosti v otázkach bezpečnostného technika sú podchytené v § 23 zákona č. 124/2006 Z. z.

Autorizovaný bezpečnostný technik je to bezpečnostný technik, ktorý po absolvovaní najmenej dvoch rokov odbornej praxe po získaní osvedčenia úspešne vykonal skúšku pred komisiou vymenovanou Národným inšpektorátom práce. Je to tieţ osoba, ktorej bolo vydané osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika Národným inšpektorátom práce po najmenej päťročnom plnení odborných činností v štátnej správe na úseku BOZP.

34

Náleţitosti tykajúce sa autorizovaného bezpečnostného technika obsahuje § 24 Zákona č.

124/2006 Z. z.

V zmysle § 26 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ods. 1 Pracovná zdravotná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné poradenské sluţby v oblasti ochrany zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, pri ktorom najmä:

 Spolupracuje pri zisťovaní nebezpečenstiev a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci

 Dohliada na faktory pracovného prostredia a stav pracovných podmienok u zamestnávateľa, ktoré môţu ovplyvňovať zdravie zamestnancov

 Poskytuje odborné poradenstvo v plánovaní a organizácií práce, technológiách, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii,

 Školí zamestnancov na poskytnutie prvej pomoci

 Dohliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s vykonávaním práce

VII. Povinnosti v rámci spolupráce zamestnávateľa so zamestnancami

V znení § 10 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č. 124/2006 Z. z.

zamestnávateľ je povinný umoţniť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vopred s nimi prerokúvať otázky, ktoré môţu podstatne ovplyvňovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný predloţiť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť podklady a poskytnúť primeraný čas na vyjadrenie sa najmä k

 Návrhu koncepcie politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, k návrhu programu realizácie a k ich vyhodnoteniu

 Návrhu na výber pracovných prostriedkov, technológií, organizácie práce, pracovnému prostrediu a pracovisku

 Vykonávaniu úloh preventívnych a ochranných sluţieb, ak sa tieto úlohy vykonávajú externým dodávateľským spôsobom

 Posúdeniu rizika, určeniu a vykonávaniu ochranných opatrení vrátane poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov, prostriedkov kolektívnej ochrany

 Pracovným úrazom, nebezpečným udalostiam, chorobám z povolania, ostaným poškodenia zdravia z práce, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a k návrhom opatrení

35

 Spôsobe a rozsahu informovania o BOZP u zamestnávateľa.