1. Teoretické východiska, manaţment bezpečnosti práce ako súčasť manaţmentu
1.2 Z histórie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Práca je jednou z najcharakteristickejších uvedomelých činností, ktoré po veky formovali vývoj človeka. Uţ zrejme v najdávnejších časoch ľudia prišli na to, ţe pracovné nástroje a práca prinášajú so sebou rôzne nebezpečenstva úrazov. Avšak v minulosti sa uvaţovalo najmä o zvýšení produktivity práce bez ohľadu na zdravotný stav a bezpečnosť človeka pri práci, venovala sa pozornosť úprave pracovného miesta a organizácii práce z hľadiska výrobných úloh.
V posledných desaťročiach sa dostali do popredia tieţ otázky prispôsobovania pracovného miesta, strojov, techniky človeku a začali sa riešiť otázky zásad na ochranu zdravia pri práci a začal sa klásť doraz na uspokojivé pracovné podmienky.
S vedeckotechnickou revolúciou a rozvojom manufaktúrnej výroby prišli aj nové problémy v oblasti bezpečnosti práce a bezpečnosti technických zariadení. Vznikajú nové nástroje, stroje s naakumulovanou energiou. Vznikajú nové formy pracovných vzťahov, ktoré boli zdrojom vznikajúcich sociálnych problémov súvisiacich s prácou. V tomto období neboli zamestnanci chránení ani právom, ani spoločenskou morálkou pred vysokými rizikami, ktoré sa manufaktúrach vyskytovali a ani im neposkytovali ţiadnu sociálnu ochranu. Príznačne boli zlé pracovné podmienky, dvanásť aţ štrnásť hodinové smeny, práca detí. O bezpečnosť práce sa staral iba zamestnanec. V prípade úrazu ho zamestnávateľ prepustil z roboty bez kompenzácií.
Jedným z prvých priekopníkov v bezpečnosti a ochrany zamestnancov bol Robert Owen (1771 -1858), anglický podnikateľ ale aj filozof. Zaviedol svoje myšlienky o ochrane zamestnancov vo svojím fabrikách. Výsledkom bol krach a strata rodinného majetku, pretoţe nemohol konkurovať iným podnikom, ktoré na ochranu zamestnancov nevydávali ţiadne prostriedky. Ukázalo sa, ţe zlepšovanie pracovných podmienok a náklady na ochranu zamestnancov a náklady na bezpečnostné opatrenia môţe zamestnávateľ vziať na seba len vtedy, ak tak urobí aj konkurencia a aj ostatní zamestnávatelia.
Podpora štátu v ochrane zamestnancov v podobe zákonov prišla pod vplyvom sociálnych nepokojov aţ v polovici 19. storočia, stanovili zamestnávateľovi opatrenia na zaistenie bezpečnosti práce. Nasledovala medzinárodná koordinácia, ktorú prerušila prvá svetová vojna. Pri uzatváraní Versaillského mieru sa konštatovalo, ţe jednou z najváţnejších príčin vzniku vojny je sociálna nespokojnosť a sociálne napätie, ktoré vznikajú pri práci.
V roku 1919 vznik Medzinárodnej organizácie práce (MOP) ako jednej z organizácií OSN.
Jej hlavným cieľom bolo formulovať medzinárodné zásady pre ochranu práce, presadzovať
10
ich do národných legislatív a kontrolovať ich aplikáciu v praxi. (Majer, Uherek, 2004, s. 5-6)
1.3 Manažment bezpečnosti práce
1.3.1 Predmet a význam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Ľudská práca sa vytvára a formuje v zloţitom systéme, v ktorom jej charakter určujú sociálno-ekonomické, eticko-estetické, biologicko-antropologické a psychofyziologické faktory, ďalej zloţité faktory techniky a technológie výroby a sluţieb a nevyhnutné i komplikované faktory ochrany ľudskej práce.
Vymedziť obsah a rozsah bezpečnosti práce si vyţiadalo definovať pojem bezpečnosti práce. Ako objektívnu a univerzálnu moţno povaţovať definíciu amerického sociológa Rogersa, v ktorej Rogers špecifikuje tzv. bezpečnosť systému. Bezpečnosť systému je definovaná ako pravdepodobnosť, ţe v systéme nedôjde počas predpokladanej doby ţivota systému a pri dodrţiavaní predpokladaných podmienok prevádzky systému k ţiadnej neţiaducej udalosti, ktorá by mohla mať za následok poškodenie zdravia alebo ohrozenia ţivota osôb, príp. poškodenie alebo zničenie systému. (Hatina, 1995, s.10)
Podľa § 146 ods. 1 Zákonníka práce je ochrana práce systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.
V zmysle § 146 ods. 2 Zákonníka práce bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci ako právny inštitút sa skladá z právnych predpisov, ktorými sa stanovuje správanie subjektov tak, ţe sa im ustanovujú určité práva a povinnosti. Subjektmi rozumieme zamestnávateľov, zamestnancov ako aj orgány štátneho dozoru a spoločenskej kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.
Preto v súlade s praconoprávnou literatúrou môţeme bezpečnosť a ochranu zdravia pri
11
práci ako právny pojem vymedziť ako súhrn práv a povinností účastníkov pracovného pomeru, ako aj orgánov dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, ktoré smerujú k zabezpečeniu opatrení a technických zariadení potrebných na dosiahnutie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. (Barancová, Schronk, 2007,s.584)
V zmysle zásady, ţe bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci sa musí organizovať s ohľadom na všetky aspekty súvisiace s prácou, zahŕňa aj podmienky pre uspokojivú prácu, pohodu pri práci, sociálnu ochranu zamestnancov a právnu ochranu iných osôb, ako aj ochranu materiálnych hodnôt, pracovného a ţivotného prostredia. Preto potrebné v rámci ochrany zamestnancov zaoberať sa aj takými faktormi ako je stres, pracovná záťaţ, monotónnosť práce, pracovné podmienky, pracovné vzťahy, sociálne vybavenie pracovísk, spravodlivosť odmeňovania, atď. Rôznosť aspektov, ktoré sú súčasťou ochrany zamestnancov pri práci a ktoré môţeme zahrnúť pod pojem BOZP ukazuje nasledovná schéma:
Obrázok 1 Holistický prístup k BOZP
Zdroj 1: bozp.sittam.sk/dokumenty/prirucka_bsp1.doc
12
1.3.2 Manažment bezpečnosti práce ako súčasť manažmentu podniku
Významnou súčasťou manaţmentu podniku a riadiacej práce manaţérov na všetkých stupňoch riadenia je manaţment bezpečnosti práce. Zaručenie bezpečného pracovného prostredia a dosiahnutie bezpečného správania sa pracovníkov na pracovisku je dôleţitou súčasťou podnikovej kultúry kaţdého podniku.
Manaţment práce sa stal neoddeliteľnou súčasťou manaţmentu podniku. Moderné chápanie manaţmentu BOZP je realizáciou princípov:
a) Rovnaká priorita bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochrane ţivotného prostredia ako ekonomickým hľadiskám
b) Riadiť organizáciu tak, aby sa zabezpečilo zvyšovanie úrovne ochrany zdravia zamestnancov, verejnosti aj úrovne ochrany ţivotného prostredia
c) Posilniť vedomie zodpovednosti zamestnancov za ochranu vlastného zdravia ich spolupráce pri zvyšovaní úrovne bezpečnosti práce
d) Zahrnúť otázky bezpečnosti práce, ochrany zdravia a ţivotného prostredia do projektovania všetkých stávajúcich i budúcich operácií (činností, výrobkov, procesov alebo pracovísk)
e) Poskytovať informácie orgánom (obce, kraje) zamestnancom, zákazníkom a verejnosti o rizikách spôsobených vykonávaním ekonomických (výrobných) činností a v súlade s príslušnými predpismi tieţ o prijatých opatreniach
f) Poskytovať zákazníkom informácie, ako bezpečne zaobchádzať s dodávanými produktmi
g) Plne spolupracovať so štátnymi orgánmi aj miestnou samosprávou pri prevencii vzniku havárií a pri zvyšovaní ochrany zdravia ľudí a ţivotného prostredia (Šukalová, 2006, str. 27 )
Dodrţiavanie a starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci nie je moţné chápať ako nejakú humanitnú činnosť v rámci podniku. Musí byť riadená ako plnohodnotná stránka riadiaceho procesu. Dôleţite pravidlá v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci určuje štát sústavou legislatívnych noriem, predpismi. Ich dodrţiavanie je uţ vo veľkej miere vecou podniku.
Úspešný manaţment bezpečnosti práce nadväzuje na všeobecné zásady úspešného manaţmentu podniku. Medzi hlavné predpoklady úspešnosti BOZP je osobná
13
zodpovednosť kaţdého zamestnanca za svoju činnosť. Politika bezpečnosti práce podniku vytvára základňu pre rozvoj riadiacich štruktúr bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a následné programy. Súčasťou je vytvorenie zodpovedajúcich štruktúr vychádzajúcich zo zásady, ţe ten, kto riadi, musí niesť i zodpovednosť. Nadväznosť musí mať aj vytvorenie účinného a funkčného systému riadenia komunikácie, vytvorenie dlhodobých a krátkodobých programov potrebných zmien, prípadne udrţania dosiahnutej optimálnej úrovne. K naplneniu úloh z týchto programov nadväzuje účinná kontrola na zaistenie dodrţiavania poţiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
1.4 Základná terminológia BOZP
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci – V zmysle § 146 ods. 2 Zákonníka práce bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.
Medzivedný odbor zaoberajúci sa uplatňovaním a hľadaním prostriedkov a metód, ktorých cieľom je zaistiť, aby človek v pracovnom procese nebol ohrozovaný fyzicky ani mentálne. Oblasť spoločenskej činnosti zahŕňajúca všetky opatrenia, prostriedky, poţiadavky a metódy prispievajúce k vytvoreniu podmienok pracovného procesu, ktoré zaisťujú zdravie pracujúcich a ich práceschopnosť. Cieľom je nielen vytvorenie podmienok, ale aj ich dodrţovanie počas pracovného procesu. K tomuto cieľu vyuţíva v súlade s tendenciami rozvoja vedy a techniky metódy a poznatky súvisiacich disciplín z oblasti humánnych, technických a ekonomických vied.
Bezpečnostné ohrozenie – Aktualizované bezpečnostné riziko, konkrétne negatívne situácie, ktoré spôsobujú bezprostredné ohrozenie chránených záujmov (aktív).
Bezpečnostné riziko – môţe byť aj stav bezpečnostnej situácie (vnútornej i vonkajšej), ktorej prejavy môţu privodiť ohrozenie subjektu bezpečnosti (jedinca, skupiny, štátu, ľudstva)
Bezpečnosť práce - moţno charakterizovať ako stav pracoviska, ktorý poskytuje vysokú mieru istoty ţe pri dodrţaní pravidiel (bezpečnostných poţiadaviek, technologických a pracovných postupov a pod.), platných pre príslušné pracovisko a pracovný proces a bez
14
pôsobenia nepredvídateľných vonkajších vplyvov, bude vylúčená alebo zníţená moţnosť ohrozenia ţivota a zdravia osôb, poškodenia alebo zničenia hospodárskych hodnôt.
(Hatina, 1995, s.11)
Zamestnávateľ – Podľa § 3 ods. a) zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
1. zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
2. uskutočňuje praktické vyučovanie ţiakov učilišťa, ţiakov odborného učilišťa, ţiakov strednej školy a študentov vysokej školy.
Zamestnanec – Podľa § 3 ods. b) zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnanec
1. fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu,
2. ţiak učilišťa, ţiak odborného učilišťa, ţiak strednej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe.
Osobitné skupiny zamestnancov – dojčiace ţeny, tehotné ţeny, matky do konca 9.
Mesiaca po pôrode, mladiství a zamestnanci so zdravotným postihnutím.
Prevencia – je to systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na obmedzenie alebo vylúčenie moţného rizika a faktorom podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a určenie postupu v prípade bezprostredného a váţneho ohrozenia ţivota alebo zdravia zamestnanca.
Bezpečnosť technického zariadenia – stav technického zariadenia a spôsob jeho pouţívania, pri ktorom nie je ohrozená zdravie a bezpečnosť zamestnancov. Je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Nebezpečná udalosť – udalosť, pri ktorej bola ohrozená bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca, ale nedošlo k poškodeniu jeho zdravia.
Neodstrániteľné nebezpečenstvo - nebezpečenstvo, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemoţno vylúčiť ani obmedziť
15
Neodstrániteľné ohrozenie – ohrozenie, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemoţno vylúčiť ani obmedziť.
Pracovný úraz – Podľa §195 ods. 2 Zákonníka práce je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným spôsobom.
Zamestnanec je povinný jeho vznik bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi, to sa týka aj iného ako pracovného úrazu, alebo smrť, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak sa stali na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, oznámiť je povinný aj nebezpečnú udalosť a bezprostrednú hrozbu závaţnej priemyselnej havárie.(§17 ods.1 zákona č. 124/2006 Z. z.)
Prevádzkový poriadok – predstavuje súhrn opatrení na ochranu zdravia zamestnancov a na ochranu verejného zdravia v zariadení, v ktorom existuje riziko poškodenia zdravia.
1.5 Systém riadenia BOZP
Dodrţiavanie právnych predpisov v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci stále nezaisťuje vhodné pracovné podmienky a pracovné prostredie. Veľa nedostatkov na pracovisku vzniká najmä ako dôsledok zlej komunikácie, nedostatočnej informovanosti zamestnancov a nesúlade v systémovom prístupe. Pre zlepšenie BOZP nie je dôleţité len odstraňovanie nedostatkov ale aj ich prevencia a zavadzanie systémov riadenia.
Legislatíva štátu, Zákon 330/1996 Z. z. §8a ods.1 pism. s, ako aj EÚ ukladá zamestnávateľom povinnosť písomne vypracovať:
Koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Program jej realizácie a to hlavne postup, prostriedky a spôsob jej vykonania
Ďalej ukladá povinnosť zamestnávateľa pravidelne ich vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať.
Základným prvkom systému riadenia je podniková politika BOZP. Systém riadenia BOZP je progresívnou metódou, mechanizmom, ktorý má za úlohu zabezpečiť správne usporiadanie a fungovanie danej oblasti, systematickú a trvalú kontrolu a neustále
16
zlepšovanie. Pre systém riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli vo svete spracované viaceré normy a príručky. Väčšina z nich vychádza zo všeobecného modelu riadenia Dr. Edwardsa Deminga a princípu neustáleho zlepšovania. ( Kolektív autorov NIP, 2002, s.7)
Obrázok 2 Demingov model riadenia
Zdroj 2 http://www.ip.gov.sk/Download/dobraprax/system_riadenia_bozp.pdf
Demingov model kľúčových krokov je základom riadenia firmy, výrobných a finančných procesov, riadenia ľudských zdrojov, marketingu, riadenia kvality a environmentu, uplatňuje sa aj vo väčšine systémov riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia, pre ktoré boli spracované viaceré normy a príručky ako BS 8800 a OHSAS 18001, príručka Medzinárodnej organizácie práce, národné prístupy k riešeniu systémov riadenia BOZP. Všetky tieto príručky a normy sú na báze dobrovoľnosti, nie sú právne záväzné a nemajú nahradiť národné predpisy a normy. Jednotlivé systémy riadenia BOZP sa odlišujú najmä v prvom kroku a to akým spôsobom sa formuluje politika BOZP.
V roku 2002 bola vydaná slovenská príručka pre systém riadenia BOZP v podnikoch. Bola vydaná pod gesciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a vypracovaná na základe Smernice MOP OHSMS 2001 s implementovaním praktických prvkov a postupov podľa OHSAS 18 000, BS 8800 a švédskeho zákona Iternal Conrol.
Zavedenie jednotlivých prvkov riadenia nemusí znamenať, ţe systém je funkčný. Riadenie BOZP musí byť dynamický proces, ktorý ma zabezpečiť neustále zlepšovanie. Tento systém riadenia musí zabezpečiť prepojenie jednotlivých prvkov. Výsledky posudzovania
17
rizík by sa mali dostať napríklad do vzdelávania, dokumentácie, preventívnej a kontrolnej činnosti a aby výstupy z dokumentácie boli podkladom na posudzovanie rizík, vzdelávanie, plány opráv a údrţby a pod.
Obrázok 3 Štruktúra systému riadenia BOZP popísaného v príručke Národného inšpektorátu práce
Zdroj 3: http://www.ip.gov.sk/Download/dobraprax/system_riadenia_bozp.pdf
Systémy riadenia BOZP ( aj normalizované systémy ISO) dávajú návod na organizačné zásady riadenia BOZP, ich zhrnutie môţe byť nasledovne:
Zodpovednosť za návrh BOZP náleţí najvyššej úrovni vedenia
Manaţment podniku má zabezpečiť, aby koncepcia politiky BOZP bola pochopená všetkými pracovníkmi
Dôraz na prevenciu, predvídanie závad oproti odstraňovaniu zistených nedostatkov
Systém sa má uplatňovať vo všetkých oblastiach činnosti podniku
Jasné stanovenie organizačnej štruktúry, jasné a jednoznačné stanovené zodpovednosti a právomoci vo firme
Stanovenie toku informácií a zabezpečenie spätnej väzby, ktorá umoţňuje systém neustále porovnávať s dosiahnutými výsledkami
18
Dokumentačná činnosť, kde majú byť písomne spracované všetky zásady a postupy, činnosti a dôleţité je aj označovanie výrobkov
2 Právna úprava BOZP v podmienkach SR
2.1 Vplyv legislatívy MOP a EÚ na legislatívu BOZP v SR
Pre naše legislatívu BOZP má v súčasnosti veľký význam aj právna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tvorená orgánmi Európskej únie.
Počiatky legislatívnej úpravy BOZP môţeme datovať aţ na začiatok 19. Storočia. Prvé počiatky sa ochrannej legislatívy sa objavili vo Veľkej Británii a neskôr v ďalších európskych krajinách. Je venovaná mimoriadna pozornosť bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci aj na medzinárodnej úrovni. (Barancová, Schornk, 2007, s. 583)
Medzinárodná organizácia práce (označovaná MOP) vznikla v roku 1919. K júnu 2010 má 183 členských štátov. Zloţkami jej člena sú zástupcovia vlády, zástupcovia zamestnávateľa a zástupcovi a zamestnancov. Jej základnou činnosťou je formulovanie, prijímanie, presadzovanie a aplikovanie medzinárodných pracovných noriem MOP, ktoré sú prijímané vo forme dohovorov MOP, protokolov k dohovorom MOP a vo forme odporúčaní MOP . Týkajú sa najmä slobody zdruţovania a ochrany práva organizovať sa, kolektívneho vyjednávania, odstránenia všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, účinného zrušenia detskej práce, odstránenia diskriminácie ak ide o zamestnanie a povolanie, podmienok zamestnávania a pracovných podmienok, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, inšpekcie práce, minimálnych noriem sociálneho zabezpečenia, rovnosti príleţitostí a zaobchádzania a ďalších významných otázok.
Právna úprava BOZP v SR je od 1.7.2006 plne harmonizovaná s právom Európskej únie.
Účelom tejto novej úpravy je ustanoviť všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.
V tejto oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci bolo v Európskej únií vydaných celkom 14 smerníc – jedna tzv. rámcová – 89/391/EEC o zavádzaní opatrení smerujúcich ku zvyšovaniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v znení Smernice Rady č. 91/383/EEC a 13 dielčích, ktoré upravujú najmä:
19
Minimálne zdravotné a bezpečnostné poţiadavky na pracovisko
Minimálne zdravotné a bezpečnostné poţiadavky na pouţívanie pri ručnej manipulácií s bremenami
Minimálne bezpečnostné a zdravotné poţiadavky na prácu so zobrazovacími jednotkami
Ochranu pracovníkov pred rizikami vyplývajúcimi z vystavenia sa karcinogénnych látkam
Ochranu pracovníkov pred rizikami vyplývajúcimi z vystavenia sa biologickým činiteľom
Minimálne zdravotné a bezpečnostné poţiadavky na dočasné mobilné stanovisko
Minimálne zdravotné a bezpečnostné poţiadavky
Predpisy pre technickú bezpečnosť ustanovuje technická smernica o strojoch 89/392/EEC, ktorá zavádza systém preukazovania zhody a označovanie výrobkov značkou EC. Nadväzne na tuto smernicu zaväzujú smernice o jednotlivých poţiadavkách na jednotlivé druhy výrobkov a technických zariadení (elektrické zariadenie, výťahy, ţeriavy, tlakové nádoby a iné).
2.2 Právna úprava BOZP v SR
Právo na ochranu zdravia a na uspokojivé pracovné podmienky patrí medzi základné ľudské práva občanov SR zaručené ústavou. Právna úprava ochrany človeka v pracovnom procese je tvorená sústavou právnych noriem upravujúcich základné bezpečnostné poţiadavky, poţiadavky na technické zariadenia a technológie, pracovné prostredie a pracovné podmienky a poţiadavky bezpečného správania sa na pracovisku.
Tvorba bezpečných pracovných podmienok nie je len dobrou voľou jednotlivých firiem ale
Tvorba bezpečných pracovných podmienok nie je len dobrou voľou jednotlivých firiem ale