Manažment bezpečnosti práce – súčasť manažmentu podniku Management of safety at work – part of company management

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra financií a účtovníctva

Manažment bezpečnosti práce – súčasť manažmentu

podniku Management of safety at work – part of company

management

Diplomová práca

Autor: Rastislav Benko, Bc.

Financie

Vedúci práce: Ing. Viera Šukalová EUR ING, PhD.

Banská Bystrica apríl, 2011

VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Starej Ľubovni dňa 16. apríl 2011 Bc. Rastislav Benko

POĎAKOVANIE

Na tomto mieste by som rad poďakoval Ing. Viere Šukalovej, EUR ING, PhD.

za cenné pripomienky a odborné rady, ktoré prispeli k vypracovaniu tejto diplomovej práce.

V Banskej Bystrici, 16. apríl 2011 Bc. Rastislav Benko

Anotácia

Benko, Rastislav : Manaţment bezpečnosti práce – súčasť manaţmentu podniku.

[Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica, Katedra financií a účtovníctva. Školiteľ Ing. Viera Šukalová, EUR ING, PhD.

Diplomová práca na tému manaţmentu bezpečnosti práce ako súčasť manaţmentu podniku prezentuje teoretické poznatky na tému manaţmentu bezpečnosti práce, analyzuje aktuálny stav právnej úpravy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na základe týchto poznatkov analyzuje stav manaţmentu bezpečnosti práce vo vybranom podniku s následným návrhom opatrení na zlepšenie stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v prípade zistených nedostatkov. Práca je rozdelená do 4 kapitol.

Cieľom práce je vysvetliť teoretické východiská manaţmentu práce, analyzovať aktuálnu právnu úpravu problematiky, analyzovať súčasný stav bezpečnosti práce vo vybranom podniku a následný návrh moţných opatrení zistených nedostatkov.

Kľúčové slová: manaţment bezpečnosti práce, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

Annotation

BENKO, Rastislav: Management of safety at work – part of company management.

[Thesis]. The Bank Institute, Prague College of Banking, International College Banská Bystrica, Departnent of Finance. Thesis Adviser: Ing. Viera Šukalová EUR ING, PhD.

This Thesis is on the management of safety at work, which is a part of enterprise management. It presents theoretical knowledge on safety management, analyzes the state regulation of health and safety at work and then, on the basis of these, analyzes the state of

safety management in the company. In case the analysis shows any deficiencies, the Thesis also provides proposals on safety measures that should be taken to improve health and safety at work. The work is divided into 4 chapters.

The aim of this work is to explain the theoretical basis of management, analyze the current legislation issues, analyze the current state of safety at work in selected enterprises and the subsequent draft of possible measures in case deficiencies are identified.

Key terms: Mangement of safety at work, health and safety regulation at work, legislation of health and safety regulation at work

Obsah

Úvod ... 7

1. Teoretické východiska, manaţment bezpečnosti práce ako súčasť manaţmentu podniku ... 8

1.1 Podstata a všeobecná charakteristika manaţmentu ... 8

1.2 Z histórie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ... 9

1.3 Manaţment bezpečnosti práce ... 10

1.3.1 Predmet a význam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ... 10

1.3.2 Manaţment bezpečnosti práce ako súčasť manaţmentu podniku ... 12

1.4 Základná terminológia BOZP ... 13

1.5 Systém riadenia BOZP ... 15

2. Právna úprava BOZP v podmienkach SR... 18

2.1 Vplyv legislatívy MOP a EÚ na legislatívu BOZP v SR ... 18

2.2 Právna úprava BOZP v SR ... 19

2.2.1 Ústava SR ... 20

2.2.2 Zákonník práce ... 21

2.2.3 Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov ... 22

2.2.4 Zákon o inšpekcii práce ... 23

2.2.5 Právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ... 24

2.2.6 Technické normy ... 25

2.3 Z obsahu legislatívy o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ... 26

2.3.1 Povinnosti zamestnávateľa ... 26

2.3.2 Práva a povinnosti zamestnancov ... 35

2.3.3 Povinnosti ďalších subjektov ... 36

2.4 Dozor a kontrola nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci ... 36

2.4.1 Inšpekcia práce ... 36

2.4.2 Kontrola nad BOZP ... 37

2.5 Posudzovanie rizík ... 37

2.6 Kontrolný zoznam pre posúdenie stavu systému riadenia BOZP v podniku pre program Bezpečný podnik ... 38

2.7 Pracovný úraz ... 39

2.8 Výchova a vzdelávanie ... 41

2.9 Osobné ochranné pracovné prostriedky ... 42

3. Analýza stavu manaţmentu bezpečnosti práce vo vybranom podniku ... 44

3.1 Charakteristika vybraného podniku ... 44

3.2 Analýza stavu manaţmentu bezpečnosti práce vo vybranom podniku ... 46

3.3 Zistené skutočnosti o manaţmente bezpečnosti práce vo vybranom podniku ... 68

4. Návrh opatrení na zlepšenie stavu BOZP vo vybranom podniku ... 71

Záver ... 73

Zoznam pouţitej literatúry... 74

Zoznam skratiek ... 76

Zoznam obrázkov a tabuliek... 77

Prílohy ... 78

7

Úvod

´ Zvyšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci má pozitívny vplyv nielen na prosperitu podniku ale aj na hospodárstvo celej krajiny. Vďaka aktívnemu prístupu k bezpečnosti je moţné optimalizovať pracovný proces, zníţiť riziko strát, zabezpečiť vyššiu produktivitu a efektivitu pracovného procesu. To sa odrazí nielen na fungovaní podnikateľského subjektu ale aj na celkovej úrovni štátu.

Systém manaţmentu bezpečnosti práce sa mení vplyvom hospodárskych a politických zmien, vývojom pracovných vzťahov a bezpečnosti podmienok, pričom zohľadňuje národnú legislatívu a tradície. Negatívne aspekty riadenia manaţmentu bezpečnosti práce majú korene v nevhodnej organizácii práce.

Diplomová práca je rozdelená na 4 kapitoly.

V prvej kapitole sa venujem historickému vývoju, všeobecnej charakteristike manaţmentu bezpečnosti práce a jeho základnej terminológii.

Druhá kapitola je rozdelená na ďalšie podkapitoly. Venujem sa v nich právnej úprave BOZP v podmienkach SR a stým súvisiacou legislatívou, orgánmi činnými v danej oblasti a ich funkciou.

Tretia kapitola pod názvom Analýza stavu manaţmentu bezpečnosti práce vo vybranom podniku je zameraná na charakteristiku podnikateľského subjektu. Analyzujem tu stav manaţmentu bezpečnosti práce a zistené skutočnosti.

V štvrtej kapitole predkladám návrh opatrení na zlepšenie stavu bezpečnosti práce v danom podniku.

Cieľom práce je vysvetliť teoretické východiská manaţmentu práce, analyzovať aktuálnu právnu úpravu problematiky, analyzovať súčasný stav bezpečnosti práce vo vybranom podniku a následný návrh moţných opatrení zistených nedostatkov. Na analyzovanie súčasného stavu bezpečnosti podniku si pomôţem kontrolou systému riadenia BOZP pomocou kontrolného zoznamu spracovaného na základe príručky Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému od Národného inšpektorátu práce.

8

1 Teoretické východiska, manažment bezpečnosti práce ako súčasť manažmentu podniku

1.1 Podstata a všeobecná charakteristika manažmentu

Významným faktorom úspešnosti firmy je úroveň systému riadenia podniku – úroveň manaţmentu. Manaţment nie je v literatúre jednoznačne vymedzený, vo všeobecnosti je chápaný ako plánovanie, organizovanie, riadenie podniku s cieľom dosiahnuť vytýčené ciele. Manaţment (z anglického management) je v spoločensko- ekonomických podmienkach beţným a často pouţívaným pojmom. Je odvodený od slova ,,to manage“, čo znamená starať sa, riadiť, viesť, dirigovať, ovládať, vládnuť. Pôvodne bol definovaný ako ,,umenie riadiť určitú činnosť“, prípadne ,,umenie dosiahnuť stanovené ciele organizácie“. Teória, ktorá sa zaoberá touto problematikou riadenia podnikov sa nazýva teória manaţmentu.

Význam pojmu manaţment

 Ako praktická činnosť predstavuje druh práce alebo sústavu aktivít, ktoré manaţéri vykonávajú na dosiahnutie cieľa

 Ako vedná disciplína predstavuje na akumulovaný a logicky usporiadaný súbor poznatkov o princípoch, metódach a postupoch riadenia vypracovaných na základe abstrakcie a empírie.

 Ak skupina ľudí predstavuje označenie ľudí, ktorých poslaním je plniť manaţérske funkcie (Sedlák, 2009, s. 19)

Manaţment môţeme chápať ako proces, ktorý vykonáva manaţér pri koordinácií aktivít ľudí, aby títo dosiahli výsledky, ktoré by ako jedinci sami nikdy neboli schopní dosiahnuť.

Riadenie vedie k cieľavedomému chovaniu skupín ľudí resp. celej organizácie. (Gerlich, 1991, s.8)

Okrem tejto definície obsah pojmu manaţmentu tieţ vyjadruje ako proces riadenia ľudí, tieţ ako proces pri organizácií ľudskej činnosti a v neposlednom rade ako špecifickú ľudskú činnosť, zameranú na racionálne vyuţívanie ľudského činiteľa a na dosahovanie poţadovaných cieľov.

9

1.2 Z histórie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Práca je jednou z najcharakteristickejších uvedomelých činností, ktoré po veky formovali vývoj človeka. Uţ zrejme v najdávnejších časoch ľudia prišli na to, ţe pracovné nástroje a práca prinášajú so sebou rôzne nebezpečenstva úrazov. Avšak v minulosti sa uvaţovalo najmä o zvýšení produktivity práce bez ohľadu na zdravotný stav a bezpečnosť človeka pri práci, venovala sa pozornosť úprave pracovného miesta a organizácii práce z hľadiska výrobných úloh.

V posledných desaťročiach sa dostali do popredia tieţ otázky prispôsobovania pracovného miesta, strojov, techniky človeku a začali sa riešiť otázky zásad na ochranu zdravia pri práci a začal sa klásť doraz na uspokojivé pracovné podmienky.

S vedeckotechnickou revolúciou a rozvojom manufaktúrnej výroby prišli aj nové problémy v oblasti bezpečnosti práce a bezpečnosti technických zariadení. Vznikajú nové nástroje, stroje s naakumulovanou energiou. Vznikajú nové formy pracovných vzťahov, ktoré boli zdrojom vznikajúcich sociálnych problémov súvisiacich s prácou. V tomto období neboli zamestnanci chránení ani právom, ani spoločenskou morálkou pred vysokými rizikami, ktoré sa manufaktúrach vyskytovali a ani im neposkytovali ţiadnu sociálnu ochranu. Príznačne boli zlé pracovné podmienky, dvanásť aţ štrnásť hodinové smeny, práca detí. O bezpečnosť práce sa staral iba zamestnanec. V prípade úrazu ho zamestnávateľ prepustil z roboty bez kompenzácií.

Jedným z prvých priekopníkov v bezpečnosti a ochrany zamestnancov bol Robert Owen (1771 -1858), anglický podnikateľ ale aj filozof. Zaviedol svoje myšlienky o ochrane zamestnancov vo svojím fabrikách. Výsledkom bol krach a strata rodinného majetku, pretoţe nemohol konkurovať iným podnikom, ktoré na ochranu zamestnancov nevydávali ţiadne prostriedky. Ukázalo sa, ţe zlepšovanie pracovných podmienok a náklady na ochranu zamestnancov a náklady na bezpečnostné opatrenia môţe zamestnávateľ vziať na seba len vtedy, ak tak urobí aj konkurencia a aj ostatní zamestnávatelia.

Podpora štátu v ochrane zamestnancov v podobe zákonov prišla pod vplyvom sociálnych nepokojov aţ v polovici 19. storočia, stanovili zamestnávateľovi opatrenia na zaistenie bezpečnosti práce. Nasledovala medzinárodná koordinácia, ktorú prerušila prvá svetová vojna. Pri uzatváraní Versaillského mieru sa konštatovalo, ţe jednou z najváţnejších príčin vzniku vojny je sociálna nespokojnosť a sociálne napätie, ktoré vznikajú pri práci.

V roku 1919 vznik Medzinárodnej organizácie práce (MOP) ako jednej z organizácií OSN.

Jej hlavným cieľom bolo formulovať medzinárodné zásady pre ochranu práce, presadzovať

10

ich do národných legislatív a kontrolovať ich aplikáciu v praxi. (Majer, Uherek, 2004, s. 5-6)

1.3 Manažment bezpečnosti práce

1.3.1 Predmet a význam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Ľudská práca sa vytvára a formuje v zloţitom systéme, v ktorom jej charakter určujú sociálno-ekonomické, eticko-estetické, biologicko-antropologické a psychofyziologické faktory, ďalej zloţité faktory techniky a technológie výroby a sluţieb a nevyhnutné i komplikované faktory ochrany ľudskej práce.

Vymedziť obsah a rozsah bezpečnosti práce si vyţiadalo definovať pojem bezpečnosti práce. Ako objektívnu a univerzálnu moţno povaţovať definíciu amerického sociológa Rogersa, v ktorej Rogers špecifikuje tzv. bezpečnosť systému. Bezpečnosť systému je definovaná ako pravdepodobnosť, ţe v systéme nedôjde počas predpokladanej doby ţivota systému a pri dodrţiavaní predpokladaných podmienok prevádzky systému k ţiadnej neţiaducej udalosti, ktorá by mohla mať za následok poškodenie zdravia alebo ohrozenia ţivota osôb, príp. poškodenie alebo zničenie systému. (Hatina, 1995, s.10)

Podľa § 146 ods. 1 Zákonníka práce je ochrana práce systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.

V zmysle § 146 ods. 2 Zákonníka práce bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci ako právny inštitút sa skladá z právnych predpisov, ktorými sa stanovuje správanie subjektov tak, ţe sa im ustanovujú určité práva a povinnosti. Subjektmi rozumieme zamestnávateľov, zamestnancov ako aj orgány štátneho dozoru a spoločenskej kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.

Preto v súlade s praconoprávnou literatúrou môţeme bezpečnosť a ochranu zdravia pri

11

práci ako právny pojem vymedziť ako súhrn práv a povinností účastníkov pracovného pomeru, ako aj orgánov dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, ktoré smerujú k zabezpečeniu opatrení a technických zariadení potrebných na dosiahnutie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. (Barancová, Schronk, 2007,s.584)

V zmysle zásady, ţe bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci sa musí organizovať s ohľadom na všetky aspekty súvisiace s prácou, zahŕňa aj podmienky pre uspokojivú prácu, pohodu pri práci, sociálnu ochranu zamestnancov a právnu ochranu iných osôb, ako aj ochranu materiálnych hodnôt, pracovného a ţivotného prostredia. Preto potrebné v rámci ochrany zamestnancov zaoberať sa aj takými faktormi ako je stres, pracovná záťaţ, monotónnosť práce, pracovné podmienky, pracovné vzťahy, sociálne vybavenie pracovísk, spravodlivosť odmeňovania, atď. Rôznosť aspektov, ktoré sú súčasťou ochrany zamestnancov pri práci a ktoré môţeme zahrnúť pod pojem BOZP ukazuje nasledovná schéma:

Obrázok 1 Holistický prístup k BOZP

Zdroj 1: bozp.sittam.sk/dokumenty/prirucka_bsp1.doc

12

1.3.2 Manažment bezpečnosti práce ako súčasť manažmentu podniku

Významnou súčasťou manaţmentu podniku a riadiacej práce manaţérov na všetkých stupňoch riadenia je manaţment bezpečnosti práce. Zaručenie bezpečného pracovného prostredia a dosiahnutie bezpečného správania sa pracovníkov na pracovisku je dôleţitou súčasťou podnikovej kultúry kaţdého podniku.

Manaţment práce sa stal neoddeliteľnou súčasťou manaţmentu podniku. Moderné chápanie manaţmentu BOZP je realizáciou princípov:

a) Rovnaká priorita bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochrane ţivotného prostredia ako ekonomickým hľadiskám

b) Riadiť organizáciu tak, aby sa zabezpečilo zvyšovanie úrovne ochrany zdravia zamestnancov, verejnosti aj úrovne ochrany ţivotného prostredia

c) Posilniť vedomie zodpovednosti zamestnancov za ochranu vlastného zdravia ich spolupráce pri zvyšovaní úrovne bezpečnosti práce

d) Zahrnúť otázky bezpečnosti práce, ochrany zdravia a ţivotného prostredia do projektovania všetkých stávajúcich i budúcich operácií (činností, výrobkov, procesov alebo pracovísk)

e) Poskytovať informácie orgánom (obce, kraje) zamestnancom, zákazníkom a verejnosti o rizikách spôsobených vykonávaním ekonomických (výrobných) činností a v súlade s príslušnými predpismi tieţ o prijatých opatreniach

f) Poskytovať zákazníkom informácie, ako bezpečne zaobchádzať s dodávanými produktmi

g) Plne spolupracovať so štátnymi orgánmi aj miestnou samosprávou pri prevencii vzniku havárií a pri zvyšovaní ochrany zdravia ľudí a ţivotného prostredia (Šukalová, 2006, str. 27 )

Dodrţiavanie a starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci nie je moţné chápať ako nejakú humanitnú činnosť v rámci podniku. Musí byť riadená ako plnohodnotná stránka riadiaceho procesu. Dôleţite pravidlá v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci určuje štát sústavou legislatívnych noriem, predpismi. Ich dodrţiavanie je uţ vo veľkej miere vecou podniku.

Úspešný manaţment bezpečnosti práce nadväzuje na všeobecné zásady úspešného manaţmentu podniku. Medzi hlavné predpoklady úspešnosti BOZP je osobná

13

zodpovednosť kaţdého zamestnanca za svoju činnosť. Politika bezpečnosti práce podniku vytvára základňu pre rozvoj riadiacich štruktúr bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a následné programy. Súčasťou je vytvorenie zodpovedajúcich štruktúr vychádzajúcich zo zásady, ţe ten, kto riadi, musí niesť i zodpovednosť. Nadväznosť musí mať aj vytvorenie účinného a funkčného systému riadenia komunikácie, vytvorenie dlhodobých a krátkodobých programov potrebných zmien, prípadne udrţania dosiahnutej optimálnej úrovne. K naplneniu úloh z týchto programov nadväzuje účinná kontrola na zaistenie dodrţiavania poţiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

1.4 Základná terminológia BOZP

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci – V zmysle § 146 ods. 2 Zákonníka práce bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Medzivedný odbor zaoberajúci sa uplatňovaním a hľadaním prostriedkov a metód, ktorých cieľom je zaistiť, aby človek v pracovnom procese nebol ohrozovaný fyzicky ani mentálne. Oblasť spoločenskej činnosti zahŕňajúca všetky opatrenia, prostriedky, poţiadavky a metódy prispievajúce k vytvoreniu podmienok pracovného procesu, ktoré zaisťujú zdravie pracujúcich a ich práceschopnosť. Cieľom je nielen vytvorenie podmienok, ale aj ich dodrţovanie počas pracovného procesu. K tomuto cieľu vyuţíva v súlade s tendenciami rozvoja vedy a techniky metódy a poznatky súvisiacich disciplín z oblasti humánnych, technických a ekonomických vied.

Bezpečnostné ohrozenie – Aktualizované bezpečnostné riziko, konkrétne negatívne situácie, ktoré spôsobujú bezprostredné ohrozenie chránených záujmov (aktív).

Bezpečnostné riziko – môţe byť aj stav bezpečnostnej situácie (vnútornej i vonkajšej), ktorej prejavy môţu privodiť ohrozenie subjektu bezpečnosti (jedinca, skupiny, štátu, ľudstva)

Bezpečnosť práce - moţno charakterizovať ako stav pracoviska, ktorý poskytuje vysokú mieru istoty ţe pri dodrţaní pravidiel (bezpečnostných poţiadaviek, technologických a pracovných postupov a pod.), platných pre príslušné pracovisko a pracovný proces a bez

14

pôsobenia nepredvídateľných vonkajších vplyvov, bude vylúčená alebo zníţená moţnosť ohrozenia ţivota a zdravia osôb, poškodenia alebo zničenia hospodárskych hodnôt.

(Hatina, 1995, s.11)

Zamestnávateľ – Podľa § 3 ods. a) zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

1. zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,

2. uskutočňuje praktické vyučovanie ţiakov učilišťa, ţiakov odborného učilišťa, ţiakov strednej školy a študentov vysokej školy.

Zamestnanec – Podľa § 3 ods. b) zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnanec

1. fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu,

2. ţiak učilišťa, ţiak odborného učilišťa, ţiak strednej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe.

Osobitné skupiny zamestnancov – dojčiace ţeny, tehotné ţeny, matky do konca 9.

Mesiaca po pôrode, mladiství a zamestnanci so zdravotným postihnutím.

Prevencia – je to systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na obmedzenie alebo vylúčenie moţného rizika a faktorom podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a určenie postupu v prípade bezprostredného a váţneho ohrozenia ţivota alebo zdravia zamestnanca.

Bezpečnosť technického zariadenia – stav technického zariadenia a spôsob jeho pouţívania, pri ktorom nie je ohrozená zdravie a bezpečnosť zamestnancov. Je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Nebezpečná udalosť – udalosť, pri ktorej bola ohrozená bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca, ale nedošlo k poškodeniu jeho zdravia.

Neodstrániteľné nebezpečenstvo - nebezpečenstvo, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemoţno vylúčiť ani obmedziť

15

Neodstrániteľné ohrozenie – ohrozenie, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemoţno vylúčiť ani obmedziť.

Pracovný úraz – Podľa §195 ods. 2 Zákonníka práce je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným spôsobom.

Zamestnanec je povinný jeho vznik bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi, to sa týka aj iného ako pracovného úrazu, alebo smrť, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak sa stali na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, oznámiť je povinný aj nebezpečnú udalosť a bezprostrednú hrozbu závaţnej priemyselnej havárie.(§17 ods.1 zákona č. 124/2006 Z. z.)

Prevádzkový poriadok – predstavuje súhrn opatrení na ochranu zdravia zamestnancov a na ochranu verejného zdravia v zariadení, v ktorom existuje riziko poškodenia zdravia.

1.5 Systém riadenia BOZP

Dodrţiavanie právnych predpisov v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci stále nezaisťuje vhodné pracovné podmienky a pracovné prostredie. Veľa nedostatkov na pracovisku vzniká najmä ako dôsledok zlej komunikácie, nedostatočnej informovanosti zamestnancov a nesúlade v systémovom prístupe. Pre zlepšenie BOZP nie je dôleţité len odstraňovanie nedostatkov ale aj ich prevencia a zavadzanie systémov riadenia.

Legislatíva štátu, Zákon 330/1996 Z. z. §8a ods.1 pism. s, ako aj EÚ ukladá zamestnávateľom povinnosť písomne vypracovať:

 Koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

 Program jej realizácie a to hlavne postup, prostriedky a spôsob jej vykonania

Ďalej ukladá povinnosť zamestnávateľa pravidelne ich vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať.

Základným prvkom systému riadenia je podniková politika BOZP. Systém riadenia BOZP je progresívnou metódou, mechanizmom, ktorý má za úlohu zabezpečiť správne usporiadanie a fungovanie danej oblasti, systematickú a trvalú kontrolu a neustále

16

zlepšovanie. Pre systém riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli vo svete spracované viaceré normy a príručky. Väčšina z nich vychádza zo všeobecného modelu riadenia Dr. Edwardsa Deminga a princípu neustáleho zlepšovania. ( Kolektív autorov NIP, 2002, s.7)

Obrázok 2 Demingov model riadenia

Zdroj 2 http://www.ip.gov.sk/Download/dobraprax/system_riadenia_bozp.pdf

Demingov model kľúčových krokov je základom riadenia firmy, výrobných a finančných procesov, riadenia ľudských zdrojov, marketingu, riadenia kvality a environmentu, uplatňuje sa aj vo väčšine systémov riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia, pre ktoré boli spracované viaceré normy a príručky ako BS 8800 a OHSAS 18001, príručka Medzinárodnej organizácie práce, národné prístupy k riešeniu systémov riadenia BOZP. Všetky tieto príručky a normy sú na báze dobrovoľnosti, nie sú právne záväzné a nemajú nahradiť národné predpisy a normy. Jednotlivé systémy riadenia BOZP sa odlišujú najmä v prvom kroku a to akým spôsobom sa formuluje politika BOZP.

V roku 2002 bola vydaná slovenská príručka pre systém riadenia BOZP v podnikoch. Bola vydaná pod gesciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a vypracovaná na základe Smernice MOP OHSMS 2001 s implementovaním praktických prvkov a postupov podľa OHSAS 18 000, BS 8800 a švédskeho zákona Iternal Conrol.

Zavedenie jednotlivých prvkov riadenia nemusí znamenať, ţe systém je funkčný. Riadenie BOZP musí byť dynamický proces, ktorý ma zabezpečiť neustále zlepšovanie. Tento systém riadenia musí zabezpečiť prepojenie jednotlivých prvkov. Výsledky posudzovania

17

rizík by sa mali dostať napríklad do vzdelávania, dokumentácie, preventívnej a kontrolnej činnosti a aby výstupy z dokumentácie boli podkladom na posudzovanie rizík, vzdelávanie, plány opráv a údrţby a pod.

Obrázok 3 Štruktúra systému riadenia BOZP popísaného v príručke Národného inšpektorátu práce

Zdroj 3: http://www.ip.gov.sk/Download/dobraprax/system_riadenia_bozp.pdf

Systémy riadenia BOZP ( aj normalizované systémy ISO) dávajú návod na organizačné zásady riadenia BOZP, ich zhrnutie môţe byť nasledovne:

 Zodpovednosť za návrh BOZP náleţí najvyššej úrovni vedenia

 Manaţment podniku má zabezpečiť, aby koncepcia politiky BOZP bola pochopená všetkými pracovníkmi

 Dôraz na prevenciu, predvídanie závad oproti odstraňovaniu zistených nedostatkov

 Systém sa má uplatňovať vo všetkých oblastiach činnosti podniku

 Jasné stanovenie organizačnej štruktúry, jasné a jednoznačné stanovené zodpovednosti a právomoci vo firme

 Stanovenie toku informácií a zabezpečenie spätnej väzby, ktorá umoţňuje systém neustále porovnávať s dosiahnutými výsledkami

18

 Dokumentačná činnosť, kde majú byť písomne spracované všetky zásady a postupy, činnosti a dôleţité je aj označovanie výrobkov

2 Právna úprava BOZP v podmienkach SR

2.1 Vplyv legislatívy MOP a EÚ na legislatívu BOZP v SR

Pre naše legislatívu BOZP má v súčasnosti veľký význam aj právna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tvorená orgánmi Európskej únie.

Počiatky legislatívnej úpravy BOZP môţeme datovať aţ na začiatok 19. Storočia. Prvé počiatky sa ochrannej legislatívy sa objavili vo Veľkej Británii a neskôr v ďalších európskych krajinách. Je venovaná mimoriadna pozornosť bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci aj na medzinárodnej úrovni. (Barancová, Schornk, 2007, s. 583)

Medzinárodná organizácia práce (označovaná MOP) vznikla v roku 1919. K júnu 2010 má 183 členských štátov. Zloţkami jej člena sú zástupcovia vlády, zástupcovia zamestnávateľa a zástupcovi a zamestnancov. Jej základnou činnosťou je formulovanie, prijímanie, presadzovanie a aplikovanie medzinárodných pracovných noriem MOP, ktoré sú prijímané vo forme dohovorov MOP, protokolov k dohovorom MOP a vo forme odporúčaní MOP . Týkajú sa najmä slobody zdruţovania a ochrany práva organizovať sa, kolektívneho vyjednávania, odstránenia všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, účinného zrušenia detskej práce, odstránenia diskriminácie ak ide o zamestnanie a povolanie, podmienok zamestnávania a pracovných podmienok, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, inšpekcie práce, minimálnych noriem sociálneho zabezpečenia, rovnosti príleţitostí a zaobchádzania a ďalších významných otázok.

Právna úprava BOZP v SR je od 1.7.2006 plne harmonizovaná s právom Európskej únie.

Účelom tejto novej úpravy je ustanoviť všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

V tejto oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci bolo v Európskej únií vydaných celkom 14 smerníc – jedna tzv. rámcová – 89/391/EEC o zavádzaní opatrení smerujúcich ku zvyšovaniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v znení Smernice Rady č. 91/383/EEC a 13 dielčích, ktoré upravujú najmä:

19

 Minimálne zdravotné a bezpečnostné poţiadavky na pracovisko

 Minimálne zdravotné a bezpečnostné poţiadavky na pouţívanie pri ručnej manipulácií s bremenami

 Minimálne bezpečnostné a zdravotné poţiadavky na prácu so zobrazovacími jednotkami

 Ochranu pracovníkov pred rizikami vyplývajúcimi z vystavenia sa karcinogénnych látkam

 Ochranu pracovníkov pred rizikami vyplývajúcimi z vystavenia sa biologickým činiteľom

 Minimálne zdravotné a bezpečnostné poţiadavky na dočasné mobilné stanovisko

 Minimálne zdravotné a bezpečnostné poţiadavky

Predpisy pre technickú bezpečnosť ustanovuje technická smernica o strojoch 89/392/EEC, ktorá zavádza systém preukazovania zhody a označovanie výrobkov značkou EC. Nadväzne na tuto smernicu zaväzujú smernice o jednotlivých poţiadavkách na jednotlivé druhy výrobkov a technických zariadení (elektrické zariadenie, výťahy, ţeriavy, tlakové nádoby a iné).

2.2 Právna úprava BOZP v SR

Právo na ochranu zdravia a na uspokojivé pracovné podmienky patrí medzi základné ľudské práva občanov SR zaručené ústavou. Právna úprava ochrany človeka v pracovnom procese je tvorená sústavou právnych noriem upravujúcich základné bezpečnostné poţiadavky, poţiadavky na technické zariadenia a technológie, pracovné prostredie a pracovné podmienky a poţiadavky bezpečného správania sa na pracovisku.

Tvorba bezpečných pracovných podmienok nie je len dobrou voľou jednotlivých firiem ale tato oblasť je zakotvená aj v legislatíve Slovenskej republiky. Legislatívne opatrenia, ich tvorba, vydávanie a aktualizácia patrí medzi dôleţité funkcie štátu. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci ako právny inštitút tvorí súbor právnych predpisov, ktoré ponímajú celú túto rozsiahlu a rôznorodú problematiku.

Právne predpisy upravujúce oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä:

20

 Ústava Slovenskej republiky

 Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

 Zákon č. 124/2006 Z. z . o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 140/2008 Z. z., zákona č. 132/2010 Z. z. a zákona č. 136/2010 Z. z. (ďalej len „zákon č.

124/2006 Z. z.)

 Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.)

 Ďalšie právne predpisy na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

 Technické predpisy a technické normy

2.2.1 Ústava SR

V Ústave Slovenskej republiky je právo na ochranu zdravia a ţivota pri práci zakotvené ako jedno zo základných práv občanov Slovenskej republiky. Toto právo tvorí základ práv občanov vo vyspelej demokratickej spoločnosti. Ústavná zásada deklarujúca právo na bezpečnosť práce plne rešpektuje všetky významné medzinárodné právne dokumenty ako napríklad Charta Organizácie spojených národov, Listina ľudských práv a slobôd, Európska sociálna charta, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č.155 o bezpečnosti a zdraví zamestnancov a pracovnom prostredí a iné.

Základom pracovnoprávnej úpravy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je čl.36 a čl. 38 Ústavy SR.

V zmysle Čl. 36 Ústavy SR zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon v oblasti BOZP im zabezpečuje najmä,

a) ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, b) najvyššiu prípustnú dĺţku pracovného času, c) primeraný odpočinok po práci,

Podľa čl. 38 Ústavy SR ods. 1 ţeny, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. Podľa čl. 38 Ústavy SR ods. 2 Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie.

21

Z čl. 40 Ústavy SR vychádza právna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci z ústavného práva kaţdého na ochranu zdravia.

Podľa čl. 41 Ústavy SR ods. 2 Ţene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.

Uvedené ústavné práva konkretizuje celý rad právnych noriem, predovšetkým Zákonník práce.

2.2.2 Zákonník práce

Zákonník práce nadväzuje na zásady deklarované v Ústave SR a stanovuje niektoré základné princípy organizovanej starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Môţeme povedať, ţe zákonník práce upravuje individuálne pracovno-právne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívnymi pracovno-právnymi vzťahmi.

Ochrana práce a ustanovenia jej tykajúce sa sú uvedené hlavne v šiestej časti zákona §146 aţ 150 a tieţ v siedmej časti, ktoré sa zaoberajú pracovnými podmienkami ţien, mladistvých zamestnancov a tieţ tretia časť, ktorá sa týka pracovného času a doby odpočinku.

Podľa zákonníka práce je ochrana práce systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných a technických opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Podľa § 146 ods. 2 Zákonníka práce je starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Zamestnávatelia, zamestnanci, zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a tieţ odborová organizácia navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce.

Predpokladom úspešnej protiúrazovej prevencie a neoddeliteľnou súčasťou kvalifikačných predpokladov a jednou zo základných povinností zamestnávateľa je oboznamovať zamestnancov s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ich znalosti overovať, vyţadovať a kontrolovať ich dodrţiavanie.

22

2.2.3 Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

V znení zákona č.309/2007 Z. z., zákona č. 140/2008 Z. z., zákona č. 132/2010 Z.

z. a zákon č. 136/2010 Z. z.

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci jeho účelom je realizovať čl. 36 Ústavy SR, ktorý obsahuje právo zamestnancov na zabezpečenie ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci. Predmetom tohto zákona je celkovo chápaná ochrana ţivota a zdravia zamestnancov pri práci, upravuje základné podmienky na zaistenie BOZP a základné podmienky na vylúčenie rizika a na vylúčenie faktorov, ktoré môţu podmieniť vznik pracovného úrazu, choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia vyplývajúceho z práce.

Zákon okrem iného upravuje aj:

 Opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predvýrobe

 Všeobecné zásady prevencie

 Povinnosti zamestnávateľa a práva a povinnosti zamestnancov

 Oboznamovanie a informovanie zamestnancov

 Povinnosti zamestnávateľa pri bezprostrednom a váţnom ohrození ţivota alebo zdravia

 Kontrolnú činnosť

 Spoluprácu zamestnávateľa a zamestnancov

 Rekondičné pobyty

 Bezpečnosť stavieb, pracovných priestorov, pracovných prostriedkov a pracovných postupov

 Overovanie plnenia poţiadaviek bezpečnosti technických zariadení

 Opravenia na činnosť

 Osvedčenie na vykonávanie činnosti a preukaz na vykonávanie činnosti

 Spolupráca zamestnávateľov

 Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť

 Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

 Preventívne a ochranné sluţby

 Bezpečnostnotechnická sluţba

23

 Bezpečnostný technik

 Autorizovaný bezpečnostný technik

 Pracovná zdravotná sluţba

 Výchova a vzdelávanie

 Kontrola činnosti orgánov zastupujúcich zamestnancov

 Splnomocňovacie ustanovenia

2.2.4 Zákon o inšpekcii práce

Problematiku inšpekcie práce upravuje zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Úlohou inšpekcie práce vo všeobecnosti je presadzovať ochranu zamestnancov pri práci.

Upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu. Organmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce.

Orgány inšpekcie práce majú moţnosť riešiť zistené nedostatky počnúc upozornení aţ po uloţenie poriadkovej pokuty.

Inšpektorát práce okrem iného zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce a to:

dozor nad dodrţiavaním pracovnoprávnych predpisov, právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia pracovných podmienok, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov, poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodrţiavať predpisy. (§7 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.)

24

2.2.5 Právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Právne predpisy významné pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú najmä:

 Nariadenie vlády SR č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov v znení nariadenia vlády SR č. 309/2010 Z. z.

 Nariadenie vlády SR č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných poţiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády SR č. 629/2005 Z. z.

 Nariadenie vlády SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných poţiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády SR č. 555/2006 Z. z.

 Nariadenie vlády SR č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci

 Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných poţiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami.

 Nariadenie vlády SR č. 387/2006 Z. z. o poţiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci

 Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných poţiadavkách na pracovisko

 Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných poţiadavkách pri pouţívaní pracovných prostriedkov

 Nariadenie vlády SR č. 393/2006 Z. z. o minimálnych poţiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí

 Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych poţiadavkách na poskytovanie a pouţívanie osobných ochranných pracovných prostriedkov

 Nariadenie vlády SR č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných poţiadavkách na stavenisko

 Vyhláška MPSVR SR č. 500/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze

25

 Vyhláška MPSVR SR č. 356/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o poţiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti

 Vyhláška MZ SR č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej sluţby, o zloţení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o poţiadavkách na ich odbornú spôsobilosť v znení vyhlášky MZ SR č. 135/2010 Z.

z.

 Vyhláška MPSVR SR č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa povaţujú za vyhradené technické zariadenia

2.2.6 Technické normy

Technická norma je dokument vytvorený na základe dohody a schválený uznaným orgánom. Obsahuje usmernenia, pravidlá, charakteristiky alebo výsledky činností tak aby dosiahlo ich najvhodnejšieho usporiadania v danej oblasti všeobecnom a opakovanom pouţití.

Poznáme technické normy:

 Medzinárodné normy – označujeme ich ISO

 Európske normy – označujeme ich EN

 Slovenské technické normy – označujeme ich STN

 Zahraničné normy

Tvorbu, schvaľovanie a vydávanie Slovenských technických noriem ma v kompetencii Slovenský ústav technickej normalizácie, označovaní SUTN, ktorý má na starosti aj medzinárodnú spoluprácu na zabezpečenie normalizačnej činnosti v záujme štátu.

Slovensky ústav technickej normalizácie ako národny normalizačný orgán (NNO) je členom:

 Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO)

 Medzinárodnej elektrotechnickej komisie (IEC)

26

 Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN)

 Európskeho výboru pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC)

 Zabezpečuje úlohy národnej normalizačnej organizácie v Európskom inštitúte re telekomunikačné normy (ETSI)

Hlavným cieľom týchto organizácií je tvorba medzinárodných alebo európskych noriem.

2.3 Z obsahu legislatívy o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

2.3.1 Povinnosti zamestnávateľa

V súlade so § 147 zákona č. 311/2001 Z. z. ods. 1 zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje najmä zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tieto povinnosti môţeme rozdeliť do nasledujúcich okruhov:

 Všeobecné povinnosti pri zaisťovaní BOZP

 Povinnosti pri váţnom a bezprostrednom ohrození zdravia alebo ţivota

 Povinnosti informovať a oboznamovať zamestnancov

 Povinnosti v otázkach s rekondičnými pobytmi

 Povinnosti v otázkach kontroly

 Povinnosti zabezpečiť inštitucionálne predpoklady plnenia úloh v otázkach BOZP

 Povinnosti v otázkach spolupráce zamestnávateľa so zamestnancami (Barancová, Schronk, 2007, s.590)

Vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia zabezpečujú plnenie úloh zamestnávateľa v oblasti BOZP v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú

27

neoddeliteľnou a rovnocennou súčasťou ich pracovných povinností a pričom nie je sú dotknuté zodpovednosti zamestnávateľa. Náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci znáša zamestnávateľ; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca (§6 ods. 8, 10 a 11 zákona č 124/2006 Z. z.)

I. Všeobecné povinnosti zamestnávateľa pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Všeobecné povinnosti zamestnávateľa pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovuje Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa ktorého je zamestnávateľ povinný, okrem iného, najmä:

 Vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

 Zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami

 Písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov.

 Vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

 Vypracoval a podľa potreby aktualizoval vlastný zoznam prác a pracovísk

1. zakázaných tehotným ţenám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ţenám,

2. spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ţeny, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ţeny,

3. zakázaných mladistvým zamestnancom,

 Zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu,6aa) schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a

28

ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

 zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu pracovnou zdravotnou sluţbou vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec poţiada

 dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u 1. zamestnancov na odlúčených pracoviskách,

2. zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami,

3. osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie,

 nepouţívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej moţnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol ma za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.

 zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú vykonáva práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory. Zamestnávateľ môţe dohodnúť výkon práce s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len ak mu táto fyzická osoba príslušným dokladom preukáţe odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon práce podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

 Zamestnávate je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zabezpečiť dodrţiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách.9

 Zamestnávate je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.

29

II. Povinnosti pri bezprostrednom a vážnom ohrození života a zdravia

Tieto povinnosti upravuje § 8 zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

V zmysle tohto zákona zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci v prípade vzniku bezprostredného a váţneho ohrozenia ţivota alebo zdravia je zamestnávateľ po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce, charakteru nebezpečenstiev a veľkosti rizika povinný

a) vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu ţivota a zdravia zamestnancov a na poskytnutie prvej pomoci a na ten účel najmä

1. písomne určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci,

2. vybaviť pracoviská potrebnými prostriedkami vrátane prostriedkov na poskytnutie prvej pomoci,

3. určiť a odborne spôsobilými osobami vyškoliť a pravidelne školiť dostatočný počet zamestnancov na vykonávanie záchranných prác, evakuácie a na poskytovanie prvej pomoci, ako aj na hasenie poţiaru,

4. zabezpečiť potrebné kontakty s príslušnými zdravotníckymi pracoviskami, záchrannými pracoviskami a hasičskými jednotkami,

b) vopred vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o svoje zdravie bezpečnosť, prípadne o zdravie a bezpečnosť iných osôb, a aby poda svojich moţností zabránili následkom tohto ohrozenia,

c) bezodkladne informovať o ohrození a o príslušných ochranných opatreniach všetkých zamestnancov, ktorí sú alebo môţu by vystavení tomuto ohrozeniu,

d) bezodkladne vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci mohli zastaviť svoju prácu, okamţite opustiť pracovisko a odísť do bezpečia,

e) nepoţadovať od zamestnancov, okrem odôvodnených a výnimočných prípadov, aby pracovali alebo sa zdrţiavali na pracovisku, na ktorom existuje také ohrozenie.

(2) Zamestnávate nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietol Vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, ţe je bezprostredne a váţne ohrozený jeho ţivot alebo zdravie, alebo ţivot alebo zdravie iných osôb.(§8 ods.2 zákona č. 124/2006 Z. z.)

III. Povinnosť oboznamovať a informovať zamestnancov

30

Poskytovanie informácií v otázkach BOZP a systém informovania patria podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia k všeobecným zásadám prevencie. Hlavným cieľom je aby informácie týkajúce sa BOZP boli v organizácií poskytnuté všetkým, ktorých sa to týka.

Na tento účel je potrebné:

 Určiť, kto a ktoré informácie z oblasti BOZP potrebuje

 Zabezpečiť, aby kaţdý, kto ich potrebuje, mal k ním prístup a ich dostal

 Zabezpečiť, aby sa informácie dostávali nielen zhora nadol ale aj opačne a medzi organizačnými jednotkami navzájom

 Poskytovať aj informácie o nedostatkoch v realizácii BOZP

Ide o oboznamovanie a informovanie zamestnancov najmä:

 S príslušnými právnymi predpismi

 S príslušnými zásadami BOZP

 S zásadami bezpečného správania sa na pracovisku a s nebezpečnými pracovnými postupmi, ktoré sa pouţívajú na pracovisku a predvídateľnými nebezpečenstvami a to pri nástupe zamestnanca do zamestnania, pri jeho preradení alebo zavedení novej technológie

Povinnosťami oboznamovania a informovania zamestnancov v oblasti BOZP nájdeme v §7 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č.124/2006 Z. z.

Zákon ukladá tieţ povinnosť informovať zamestnancov, zástupcov zamestnancov pre BOZP ako aj odborných zamestnancov, ktorých poveril vykonávaním úloh pri zaisťovaní BOZP.

IV. Povinnosti v súvislosti s rekondičnými pobytmi

V záujme prechádzania vzniku chorôb z povolania je zamestnávateľ povinný zabezpečiť preventívne opatrenie nezvratným poškodenia zdravia zamestnancov – rekondičný pobyt pre zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania. Na účely rekondičných pobytov sú tieto vybrané povolania tie povolania, ktoré spĺňajú kritériá sťaţených pracovných podmienok a súčasne spĺňajú podmienky účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia. Na základe návrhu zamestnávateľa vypracovaného v spolupráci s pracovnou zdravotnou sluţbou určí príslušný orgán štátnej

31

správy v oblasti verejného zdravotníctva po dohode so zamestnávateľom a po prerokovaní so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci tieto vybrané povolania. Určujú sa na základe charakteristiky pracovných podmienok a to najmä práce určované ako rizikové pre jednotlivé škodlivé faktory.

V. Povinnosti v oblasti kontroly BOZP

Zásady kontroly vyplývajú z legislatívy, ktorá ukladá zamestnávateľovi sústavne kontrolovať a vyţadovať dodrţiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, stav bezpečnosti technického zariadenia, pouţívania osobných ochranných prostriedkov, ochranných zariadení. Pri zistení nedostatkov je zamestnávateľ povinný ich odstrániť.

Presné znenie povinností v oblasti kontroly BOZP nájdeme v § 9 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z. z.)

VI. Povinnosti zabezpečiť inštitucionálne predpoklady plnenia úloh v oblasti BOZP

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo zamestnanecká rada. Zamestnanca moţno navrhnúť alebo zvoliť za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť len s jeho písomným súhlasom. Jeden zástupca môţe podľa prílohy č. 1 zastupovať najviac 50 zamestnancov, ale nie viac ako 100 zamestnancov.

Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť je oprávnený:

 Vykonávať kontroly na pracoviskách a overovať plnenie opatrení na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci

 Vyţadovať od zamestnávateľa informácie o skutočnostiach ovplyvňujúcich BOZP, tie môţe prerokovávať s odborovou organizáciou, ktorá pôsobí v organizácií, a po dohode so zamestnávateľom aj s odborníkmi v danom odbore za podmienky, ţe nevyzradí utajované skutočnosti chránené osobitným predpisom,

32

 Spolupracovať so zamestnávateľom a predkladať návrhy na opatrenia na zvýšenie BOZP,

 Poţadovať od zamestnávateľa odstránenie zistených nedostatkov, ak zamestnávateľ neodstráni nedostatky, na ktoré bol upozornený, je oprávnený dávať podnety orgánom dozoru,

 Zúčastňovať sa na rokovaniach organizovaných zamestnávateľom týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyšetrovania príčin pracovných úrazov, chorôb z povolania, havárií, technických zariadení, merania a hodnotenia faktorov pracovného prostredia, zúčastňovať sa na kontrolách vykonávaných orgánmi dozoru a od zamestnávateľa poţadovať informácie o výsledkoch a záveroch týchto kontrol, meraní a hodnotení,

 Predkladať pripomienky a návrhy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru pri výkone inšpekcie práce alebo dozoru u zamestnávateľa. (Barancová, Schronk, 2007, s. 611)

Zamestnávateľovi vyplýva zo zákona povinnosť zástupcom zamestnancov zabezpečiť na plnenie týchto úloh vzdelávanie a vytvoriť nevyhnutné podmienky na výkon funkcie.

Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, jeho oprávnenia a povinnosti vykonávajú zamestnanci a zamestnávateľ plní povinnosti ako voči zástupcom zamestnancov, zabezpečí primeranú spoluúčasť zamestnancov na riadení.

Zákon č. 124/2006 Z. z. v § 20 určuje aj podmienky zriadenia komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zriaďuje ako svoj poradný orgán zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov.

Tvoria ju zástupcovia zamestnancov pre BOZP a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov pre BOZP. Jej zasadanie musí byť minimálne raz za rok.

 Komisia pravidelne hodnotí stav BOZP, pravidelne hodnotí vývoj pracovne úrazovosti, chorôb z povolania, havárií technických zariadení a ostatných otázok bezpečnosti a zdravia pri práci vrátane pracovného prostredia a pracovných podmienok.

33

 Navrhuje opatrenia v oblasti riadenia, kontroly a zlepšovania stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

 Vyjadruje sa k všetkým otázkam súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.

 Je oprávnená poţadovať od zamestnávateľa nevyhnutné informácie potrebné na výkon svojej činnosti.

Oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť nie sú dotknuté ustanovením komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ak u zamestnávateľa nie sú vymenovaní zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, môţu ich oprávnenia vykonávať zamestnanci.

Zákon č. 124/2006 Z. z. § 21 upravuje aj vykonávanie preventívnych a ochranných služieb. Sú to odborné sluţby poskytované zamestnávateľovi, ktorý je povinný ich zabezpečiť pre všetkých zamestnancov, a ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní BOZP, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi.

Preventívnymi a ochrannými sluţbami sú bezpečnostnotechnická sluţba a zdravotná sluţba. Na vykonávanie preventívnych a ochranných sluţieb je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ak nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť poskytovanie týchto sluţieb dodávateľským spôsobom. Je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť, aby bezpečnostnotechnická sluţba a pracovná zdravotná sluţba vykonali najmenej raz do roka spoločnú previerku jeho pracovísk. (§21 ods. 1,2 zákon č. 124/2006 Z. z.)

Bezpečnostno-technická služba poskytuje zamestnávateľovi odborné, poradenské, metodické, organizačné, kontrolné, vzdelávacie a iné úlohy pri zaisťovaní BOZP. Tieto úlohy vykonáva bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik.

Bezpečnostno-technickú sluţbu upravuje § 22 zákona č. 124/2006 Z. z..

Bezpečnostný technik musí mať poţadované vzdelanie v oblasti BOZP a osvedčenie bezpečnostného technika získaného na základe vykonanej skúšky u oprávnenej právnickej osoby, alebo má potrebné vzdelanie ukončené na oprávnenej škole. Náleţitosti v otázkach bezpečnostného technika sú podchytené v § 23 zákona č. 124/2006 Z. z.

Autorizovaný bezpečnostný technik je to bezpečnostný technik, ktorý po absolvovaní najmenej dvoch rokov odbornej praxe po získaní osvedčenia úspešne vykonal skúšku pred komisiou vymenovanou Národným inšpektorátom práce. Je to tieţ osoba, ktorej bolo vydané osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika Národným inšpektorátom práce po najmenej päťročnom plnení odborných činností v štátnej správe na úseku BOZP.

34

Náleţitosti tykajúce sa autorizovaného bezpečnostného technika obsahuje § 24 Zákona č.

124/2006 Z. z.

V zmysle § 26 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ods. 1 Pracovná zdravotná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné poradenské sluţby v oblasti ochrany zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, pri ktorom najmä:

 Spolupracuje pri zisťovaní nebezpečenstiev a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci

 Dohliada na faktory pracovného prostredia a stav pracovných podmienok u zamestnávateľa, ktoré môţu ovplyvňovať zdravie zamestnancov

 Poskytuje odborné poradenstvo v plánovaní a organizácií práce, technológiách, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii,

 Školí zamestnancov na poskytnutie prvej pomoci

 Dohliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s vykonávaním práce

VII. Povinnosti v rámci spolupráce zamestnávateľa so zamestnancami

V znení § 10 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č. 124/2006 Z. z.

zamestnávateľ je povinný umoţniť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vopred s nimi prerokúvať otázky, ktoré môţu podstatne ovplyvňovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný predloţiť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť podklady a poskytnúť primeraný čas na vyjadrenie sa najmä k

 Návrhu koncepcie politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, k návrhu programu realizácie a k ich vyhodnoteniu

 Návrhu na výber pracovných prostriedkov, technológií, organizácie práce, pracovnému prostrediu a pracovisku

 Vykonávaniu úloh preventívnych a ochranných sluţieb, ak sa tieto úlohy vykonávajú externým dodávateľským spôsobom

 Posúdeniu rizika, určeniu a vykonávaniu ochranných opatrení vrátane poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov, prostriedkov kolektívnej ochrany

 Pracovným úrazom, nebezpečným udalostiam, chorobám z povolania, ostaným poškodenia zdravia z práce, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a k návrhom opatrení

35

 Spôsobe a rozsahu informovania o BOZP u zamestnávateľa.

2.3.2 Práva a povinnosti zamestnancov

Podľa § 148 ods. 1. Zákonníka práce majú zamestnanci právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

Kaţdý zamestnanec ma právo prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou alebo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, ţe je bezprostredne a váţne ohrození jeho ţivot alebo zdravie alebo ţivot a zdravie jeho spolupracovníkov.

Podľa § 12 ods. 2 Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (č.124/2006 Z. z.) zamestnanec je povinný najmä:

 Dodrţiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zaistenie bezpečnosti a a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľné oboznámený

 Spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť v potrebnom rozsahu tak, aby im umoţnil plniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a úlohy uloţené príslušným inšpektorátom práce alebo organom dozoru,

 Pouţívať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky

 Nepouţívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce

 Dodrţiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách

 Zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch