Zdroj: (Barčová – Suchánová, 2014, s.10).
Rozhodnutie
Žiadosť o preskúmanie
rozhodnutia
Žiadosť o meditáciu Námietka rady
guvernérov
Rada guvernérov
Administratívny rev. výbor
Rada pre dohľad ECB
Meditačný výbor
57
2.2.2 II. Pilier – Jednotný rezolučný mechanizmus (Single resolution mechanism – SRM)
Jednotný rezolučný mechanizmus, taktiež nazývaný aj jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií je druhým pilierom bankovej únie, ktorého hlavnou úlohou je vytvoriť spoločný rámec pre riešenie zlyhávajúcich bánk v eurozóne tak, aby sa zachovali systémovo dôležité funkcie finančných inštitúcií a aby sa minimalizoval dopad riešení týchto situácií na verejné financie. Základným princípom je pritom obnovenie a zachovanie finančnej stability v eurozóne. Druhý pilier Bankovej únie by mal začať plne fungovať v januári 2016 (http://www.finance.gov.sk/, 21. 03. 2015).
Hlavnými cieľmi druhého piliera Bankovej únie sú:
posilnenie vnútorného trhu s bankovými službami a súčasne zachovanie rovnakých podmienok;
zachovanie finančnej stability a dôvery v banky, zabezpečenie kontinuity základných finančných služieb, predchádzať šíreniu problémov;
minimalizácia strát pre spoločnosť ako celok a najmä pre daňovníkov, ochrana vkladateľov a zníženie miery morálneho hazardu.
Podstatou jednotného rezolučného mechanizmu bude v budúcnosti centrálne uplatňovanie pravidiel riešenia krízových situácií bánk, ktoré sú stanovené v smernici o krízovom manažmente vo vzťahu k bankám z členských štátov zúčastňujúcich sa na tomto mechanizme. Taktiež ako v prípade jednotného mechanizmu dohľadu, povinne budú zúčastnené štáty eurozóny, dobrovoľne sa môže pridať ktorýkoľvek členský štát EÚ (http://www.nbs.sk/, 21. 03. 2015).
Druhý pilier sa bude vzťahovať na banky, ktoré sú v krízovej situácií a to na banky spĺňajúce tieto predpoklady:
banka sa reálne alebo s najväčšou pravdepodobnosťou dostane do úpadku;
bankovému úpadku nie je možné predísť žiadnym opatrením súkromného sektora;
riešiť krízovú situáciu je vo verejnom záujme, pretože banka je systémová a to v tom zmysle, že jej úpadok by narušil finančnú stabilitu (Penzéš et. al, 2013, s. 2).
Čo sa týka architektúry druhého piliera Bankovej únie, kľúčovú rozhodovaciu právomoc bude mať Európska komisia, poradnú a výkonnú zabezpečí Rada pre riešenie
58
krízových situácií a financovanie bude zabezpečovať Jednotný fond na riešenie krízových situácií.
2.2.3 III. Pilier – Jednotný rámec ochrany vkladov (Deposit Guarantee Schemes – DGS)
Jednotný rámec ochrany vkladov je posledným pilierom Bankovej únie. Vďaka nemu je možné zabezpečiť vyššiu mieru dôveryhodnosti obyvateľstva k finančnému sektoru.
Takýto rámec by do vnútroštátnych systémov ochrany vkladov pre banky pod európskym dohľadom mohol zaviesť európsky rozmer, pomocou ktorého, by sa posilnila dôveryhodnosť existujúcich mechanizmov. Súčasne by takto nastavený rámec slúžil ako dôležitá záruka, že oprávnené vklady všetkých úverových inštitúcií sú dostatočne chránené, čo by posilnilo dôveryhodnosť celého bankového systému v rámci Eurozóny a Európskej únie (Hudák, 2013, s. 9).
Jednotný rámec ochrany vkladov je založený na garancii všetkých depozitných vkladov do výšky 100 tisíc eur na jedného vkladateľa a jednu banku v prípade bankrotu danej banky. Tretí pilier bankovej únie by mal posilniť najmä stabilitu systému a pomôcť predchádzať mohutným výberom vkladov pri prvých negatívnych správach o stave banky.
Taktiež by mal zabrániť eskalácii finančných ťažkostí bánk. S kritikou jednotného rámca ochrany vkladov (JSOV) sa stretávame nielen v bohatších krajinách EÚ. Napríklad veľké české banky kritizujú českú realizáciu JSOV, že poškodzuje ich podnikateľské prostredie.
Fond poistenia vkladov ručí za vklady vkladateľov u malých a rizikovejších finančných inštitúcií, ktoré poskytujú vyššie zúročenie než tradičné banky. Vkladatelia ich uprednostnia kvôli výške úrokov, pretože si uvedomujú, že ich vklady sú aj tak garantované.
Posledný pilier Bankovej únie je teda naďalej iba v štádiu diskusie a Európska únia tento návrh odložila na neurčito.
2.3 Zdanenie bankového sektora
Oživenie svetového hospodárstva vyžaduje mnoho finančných prostriedkov a najmä prehodnotenie postupov štátov, ktoré by mali zohľadniť konkrétne opatrenia smerujúce proti opakovaniu sa globálnej krízy so všetkými jej dôsledkami. Štáty preto začali uvažovať o budovaní novej architektúry medzinárodného finančného systému ako aj o
59
zavedení akejsi „poistky“ – zdanenie bánk, ktorú by štát, resp. bankový sektor v prípade potreby mohol využiť (Schultzová, 2011, s. 138).
Európska komisia v januári 2011 zverejnila pracovný dokument ktorým načrtáva pravidlá a riešenia pre banky, ktoré majú problémy s názvom Systém krízového riadenia.
Jeho súčasťou je aj financovanie tohto systému prostredníctvom špeciálnych národných fondov, kde sa zhromažďujú príspevky od bánk, tzv. bankové odvody. Cieľom iniciatívy európskej komisie je vytvorenie efektívneho systému, ktorý v budúcnosti v prípade problémov umožní riešenie problémov bánk, bez toho, aby použil verejné financie a to tak, aby sa zabránilo ohrozeniu stability celého bankového sektora. Systém krízového riadenia bánk podľa návrhov komisie tvoria najmä nástroje pre krízové riadenie bánk, pravidlá pre použitie týchto nástrojov, špeciálne národné fondy a bankový odvod. Podľa komisie najlepším spôsobom pre jednotlivé krajiny je vytvorenie jednoúčelového špeciálneho fondu, z ktorého prostriedky by sa použili na riešenie problémov bankového sektora (http://www.sbaonline.sk/, 23. 03. 2015).