Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra financií a bankovníctva
Nové podmienky pre medzinárodné podnikanie bánk
The new conditions of banking business
Diplomová práca
Autor: Ivana Ondrošová, Bc.
Financie
Vedúci práce: Viktória Ďurajová, Ing., PhD.
Banská Bystrica máj 2015
Vyhlásenie:
Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Habovke dňa 07. 04. 2015 ...
Bc. Ivana Ondrošová
Poďakovanie
Rada by som sa touto cestou poďakovala vedúcej diplomovej práce Ing. Viktórii Ďurajovej, PhD. za odborné vedenie a usmernenie, ktoré mi pri vypracovaní diplomovej práce poskytla.
V Habovke dňa 07. 04. 2015 Bc. Ivana Ondrošová
Anotácia práce
ONDROŠOVÁ, Ivana, Bc.: Nové podmienky pre medzinárodné podnikanie bánk.
[Diplomová práca]. Bankovní institút vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúca práce: Ing. Viktória Ďurajová, PhD.
Rok obhajoby: 2015. Počet strán:
Cieľom práce je na základe analýzy zmien v oblasti regulácie a dohľadu v bankovníctve poukázať na nové podmienky podnikania bánk v medzinárodnom kontexte. V prvej kapitole teoreticky vymedzujeme reguláciu a dohľad v bankovom sektore. Definujeme subjekty a vysvetlíme dôvody, prečo regulácia a dohľad existujú. Taktiež poukážeme na argumenty pre a proti regulácii a dohľadu v bankovom sektore a vymedzíme štyri piliere bankovej regulácie a dohľadu. Druhá kapitola práce sa zameriava na analýzu vybraných regulačných opatrení v kontexte finančnej krízy. Priblížime Basel III, bankovú úniu a jej jednotlivé piliere a taktiež zameriame pozornosť na zdanenie bankového sektora.
V poslednej tretej kapitole zhodnotíme implementáciu opatrení, očakávané prínosy a riziká.
Kľúčové slová: regulácia a dohľad, Basel III, banková únia, zdanenie bankového sektora, bankový odvod
Annotacion
ONDROŠOVÁ, Ivana, Bc.: The new conditions of banking business. [Diploma thesis].
Banking Institute of the University of Prague, a foreign university in Banska Bystrica.
Department of Finance and Banking. Thesis Supervisor: Ing. Viktória Ďurajová, PhD.
Year of defense: the 2015th. Number of pages:
The aim of this work is based on the analysis of changes in the regulation and supervision of banking point to new conditions banking business in an international context. The first chapter will define theoretically regulation and supervision in the banking sector. We define operators and explain the reasons for regulation and supervision exist. Also point out the arguments for and against regulation and supervision in the banking sector and defines the four pillars of banking regulation and supervision. The second chapter of the work focuses on the analysis of selected regulatory measures in the context of the financial crisis. Approximately Basel III banking union and its various pillars and also focus attention on the taxation of the banking sector. In the last third chapter will assess the implementation of measures, expected benefits and risks.
Keywords: regulation and supervision, Basel III, Banking union, bank levy, taxation of the banking sektor
6
Obsah
ÚVOD ... 8
1 TEORETICKÉ VYMEDZENIE REGULÁCIE BANKOVÉHO SEKTORA ... 10
1.1 Charakteristika bankovej regulácie a dohľadu ... 10
1.2 Subjekty regulácie a dohľadu bánk ... 14
1.3 Dôvody existencie regulácie a dohľadu bankového sektora ... 15
1.4 Argumenty pre a proti bankovej regulácií a dohľadu ... 18
1.5 Vymedzenie pilierov bankovej regulácie a dohľadu ... 21
1.5.1 Podmienky pre vstup do bankovníctva ... 22
1.5.2 Základné povinnosti bánk ... 24
1.5.3 Povinné poistenie vkladov v bankách ... 34
1.5.4 Veriteľ poslednej inštancie ... 36
1.6 Zhrnutie prvej kapitoly ... 38
2 ANALÝZA VYBRANÝCH REGULAČNÝCH OPATRENÍ V KONTEXTE FINANČNEJ KRÍZY ... 40
2.1 Basel III ... 41
2.1.1 Likvidita ... 42
2.1.2 Kapitál ... 49
2.2 Banková únia ... 53
2.2.1 I. Pilier – Jednotný mechanizmus dohľadu (Single supervisory mechanism – SSM) ... 54
2.2.2 II. Pilier – Jednotný rezolučný mechanizmus (Single resolution mechanism – SRM) ... 57
2.2.3 III. Pilier – Jednotný rámec ochrany vkladov (Deposit Guarantee Schemes – DGS) ... 58
2.2 Zdanenie bankového sektora ... 58
7
3 ZHOTENIE IMPELMETÁCIE OPATRENÍ, OČAKÁVENÉ
PRÍNOSY, RIZIKÁ ... 64 ZÁVERY A ODPORÚČANIA ... 71 Zoznam použitej literatúry ... 74 Zoznam použitých tabuliek, grafov a obrázkov
Prílohy
8
ÚVOD
Bankový systém je súčasťou ekonomického systému každej krajiny a predstavuje najdôležitejšiu časť finančného systému. Jeho usporiadanie je determinované politickými a historickými aspektmi, zvyklosťami, tradíciami a ekonomickými špecifikami danej krajiny. Hlavnou úlohou finančného sektora je finančné sprostredkovanie medzi subjektmi, ktoré disponujú voľnými peňažnými zdrojmi a subjektmi, ktoré ich majú v nedostatočnom objeme. Bankový systém realizuje na finančnom trhu celú radu iných finančných produktov a služieb a v tomto procese je vystavený pôsobeniu mnohých ekonomických a neekonomických faktorov, ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú existenciu ekonomických nerovnováh v tomto systéme.
Cieľom diplomovej práce je na základe analýzy zmien v oblasti regulácie a dohľadu v bankovníctve poukázať na nové podmienky podnikania bánk v medzinárodnom kontexte.
Predkladaná diplomová práca je rozdelená na tri kapitoly. Prvá kapitola je zameraná na teoretické vymedzenie regulácie bankového sektora. Pomocou deskriptívnej metódy bližšie objasníme reguláciu a dohľad bánk a ich základné ciele. Definujeme subjekty a vysvetlíme dôvody, prečo banková regulácia a dohľad existujú. Keďže v bankovníctve nie je zastávaný jednotný názor na reguláciu a dohľad, poukazujeme na názory zástancov, ale aj ortodoxných odporcov regulácie a dohľadu. Banková regulácia a dohľad predstavujú základ pre zdravie a dôveryhodnosť bankového systému. Nástrojom na zabezpečenie fungovania bánk sú štyri piliere regulácie a dohľadu. Pre lepšie pochopenie problematiky jednotlivé piliere podrobne definujeme v poslednej časti prvej kapitoly.
V druhej kapitole analyzujeme vybrané regulačné opatrenia v kontexte finančnej krízy. Reakciou na globálnu finančnú krízu boli vytvorené regulačné pravidlá Basel III, pri ktorých bližšie analyzujeme zmeny v ukazovateľoch likvidity a kapitálu. Následne je druhá časť diplomovej práce zameraná na bankovú úniu, kde detailnejšie popisujeme jej jednotlivé piliere. Posledné opatrenie, ktoré je v práci bližšie analyzované je zdanenie bankového sektora, ktorý prezentujeme v práci vo vybraných krajinách EÚ.
V poslednej tretej kapitole predkladanej diplomovej práce zhodnotíme implementáciu opatrení, ich očakávané prínosy a riziká.
9
V prvej, teoretickej časti diplomovej práce prevažuje najmä deskriptívna metóda a syntéza a v druhej analytickej časti diplomovej práce prevažujú metódy ako analýza, komparácia a syntéza.
Kľúčovými zdrojmi v teoretickej časti diplomovej práce sú najmä publikácie autorov ako Revenda, Medveď, Babouček, či Jurošková. V analytickej časti sa opierame predovšetkým o dielo Jozefa Belása s názvom Nové podmienky pre medzinárodné podnikanie komerčných bánk. Veľký rozsah informácií čerpáme zo stránky NBS, Bank for international settlements a z množstva internetových článkov, akými je najmä Biatec.
Hlavným zdrojom pri skompletizovaní návrhovej časti diplomovej práce je stránka Slovenskej bankovej asociácie.
10
1 TEORETICKÉ VYMEDZENIE REGULÁCIE BANKOVÉHO SEKTORA
Bankovníctvo vo všetkých vyspelých ekonomikách patrí medzi odvetvie s najvyššou mierou regulácie. Dôvody sú spojené predovšetkým s vytváraním priestoru pre realizáciu menovej politiky a podporu bezpečnosti, dôveryhodnosti a efektívnosti bankového systému v danej zemi, včítane ochrany klientov pred negatívnymi dôsledkami spojenými s nadmiernou rizikovosťou, či podvodmi bánk (Revenda et al., 2012, s. 247).
Bankovníctvo je striktne regulovaným podnikateľským odvetvím. Tento fakt je zdôvodňovaný významom stability bankového sektora pre stabilitu ekonomiky ako celku.
Krach jednej banky môže mať negatívne dopady nielen na bankový sektor, ale hlavne na celú ekonomiku. Vyvoláva predovšetkým obavy o solventnosť ostatných bánk, ktoré môžu viesť k hromadnému vyberaniu vkladov. Krach každej banky znižuje ponuku peňazí v ekonomike a vedie preto k poklesu výdavkov, zníženiu zamestnanosti, výroby a dôchodkov. Taktiež pretrháva existujúce úverové vzťahy a veritelia tak zostávajú bez príslušných finančných príjmov (úrokov) a niekedy i bez vloženej istiny (Belás et al., 2010, s. 27).
V prvej kapitole predkladanej diplomovej práce zameriavame pozornosť na teoretické vymedzenie bankovej regulácie a dohľadu. Definujeme bankovú reguláciu a dohľad, ich základné ciele a subjekty. Ďalej bližšie objasníme dôvody existencie regulácie a dohľadu, poukážeme na argumenty priaznivcov, ale aj ortodoxných odporcov regulácie a dohľadu. V poslednej časti kapitoly podrobne definujeme jednotlivé časti štyroch pilierov bankovej regulácie a dohľadu.
1.1 Charakteristika bankovej regulácie a dohľadu
S problematikou bankovej regulácie a dohľadu sa stretávame v literatúre viacerých autorov ako sú: Medveď et al. (2012, 2013), Babouček (2009), Revenda (2011), Belás (2010), Jurošková (2012) a Kašparovská et al. (2006).
11
S definíciou bankovej regulácie a dohľadu, ktorú predkladá Revenda sme sa stotožnili aj my: Bankovou reguláciou rozumieme koncipovanie a presadzovanie podmienok, pravidiel a rámca činností bankových inštitúcií v danej ekonomike, dohľad (supervízia) bánk predstavuje kontrolu dodržiavania pravidiel činnosti, včítane prípadného vyvodzovania sankcií pri neplnení pravidiel (Revenda, 2011, s. 98).
Základné ciele regulácie a dohľadu bánk
Podľa Baboučka (Babouček, 2009, s. 107 - 110) prvým zo základných cieľov bankovej regulácie a dohľadu je obmedzenie systémového rizika, to znamená zníženie neistoty, že môže dôjsť k reťazovej platobnej neschopnosti bánk, zamrznutiu vkladov a taktiež k prerušeniu toku bezhotovostných platieb v ekonomike.
Babouček ďalej definuje osobitné postavenie klienta - vkladateľa, ktorý je dodávateľom peňazí do bankového sektora. Základné charakteristiky vkladateľa spočívajú v tom, že je veriteľom banky , nepodieľa sa na zisku banky, pričom sa podieľa na riziku vzniku insolventnosti banky a nachádza sa vzhľadom k vnútorným procesom a finančnému systému v informačnej asimetrii. Druhý cieľ bankovej regulácie a dohľadu teda spočíva v obmedzení rizika strát vkladateľov a ostatných veriteľov banky z titulu insolvencie banky, to znamená vo znížení neistoty o tom, že banka nepozorným podnikaním spôsobí svojim vkladateľom a veriteľom straty. Teoretickým zdôvodnením tohto cieľa je teória reprezentácie záujmov vkladateľov bankovým dohľadom, ktorého základným tvrdením je že bankový dohľad v záujme vkladateľov obmedzuje motiváciu k neobozretnému podnikaniu bánk tým, že určí pravidlá obozretného podnikania a vykonáva dohľad nad ich dodržiavaním. Základom týchto pravidiel sú pravidlá kapitálovej primeranosti (Babouček, 2009, s. 108).
Systém regulácie a dohľadu bánk je súčasťou makroekonomickej politiky pri presadzovaní základných cieľov ekonomického vývoja. Rozhodujúcimi zložkami tejto politiky sú fiškálna a menová politika, ktoré musia zabezpečovať predovšetkým:
• makroekonomickú rovnováhu a stabilitu, najmä pomocou regulácie rozpočtovej rovnováhy a regulácie množstva peňazí v obehu
• efektívnosť, bezpečnosť a dôveryhodnosť finančného systému- reguláciu a dohľad bánk zabezpečujú tieto ciele, ktoré sú súčasťou bankového systému a teda bankového systému.
Autor Revenda taktiež opisuje základné ciele bankovej regulácie a dohľadu a špecifikuje ich do šiestich základných cieľov (Revenda, 2011, s. 104-105):
12
1. Podpora efektívneho prevádzania menovej politiky. Bez oprávnení regulovať a dohliadať na činnosť bánk, nie je možné zaistiť dostatočne účinnú reguláciu množstva peňazí v obehu. Naopak, vhodne stanovenými základnými pravidlami činnosti bánk sa zvyšuje potencionálna miera účinnosti menovej politiky.
2. Zabezpečenie spoľahlivosti a bezpečnosti bankového systému v danej ekonomike. Bez zdravého (soundness) bankového systému dochádza v každej ekonomike k závažným poruchám v sprostredkovaní finančných tokov, v redistribúcii dočasne voľných peňažných úspor a v ich efektívnej alokácie. To má za následok spomalenie, alebo dokonca až zastavenie ekonomického vývoja.
3. Podpora efektívnosti fungovania bankového systému. Efektívnosť vývoja ekonomiky je nerozlučne spojená s efektívnym fungovaním bánk- ak majú problémy banky, má ich celá ekonomika. Podmienky, povinnosti, pravidlá a rámec činnosti bánk je teda nutné koncipovať tak, aby nebránili zdravému vývoju v bankovej sfére pri rešpektovaní elementárnych požiadaviek ochrany klientov banky.
4. Zabezpečenie potrebných informácií pre investorov. Bez istej úrovne informácií je rozhodovanie investorov- vkladateľov, akcionárov bánk a v istom zmysle aj dlžníkov- veľmi nespoľahlivé a rizikové. Bez ich patričnej úpravy, ako je napríklad povinnosť zverejňovania informácií, nutnosť ich overenia nezávislými audítormi a pod., by sa znižovala dôveryhodnosť bánk a zvyšovala rizikovosť investícií.
5. Zabezpečenie základnej úrovne ochrany investorov. Určité bezpečnostné záruky musia mať predovšetkým vkladatelia bánk, ktorí nemajú a nikdy ani nemôžu mať všetky informácie potrebné pre kvalifikované rozhodnutie, do ktorej banky peniaze uložiť a do ktorej nie. Bez týchto záruk by vzrástla rizikovosť finančných investícií v podobe vkladov v bankách. Základné záruky sú spojené najmä s poistením vkladov. Riziká v činnosti bánk pritom nie možné odstrániť, je možné ich iba ,,pochopiť, riadiť, rozptyľovať a usmerňovať“.
6. Zabezpečenie základnej úrovne ochrany bankového systému pred nekalými praktikami. Dôveryhodnosť bankového systému by mohla byť otrasená, pokiaľ by investori neboli presvedčení, že neexistujú aspoň základné záruky ochrany pred transakciami ako sú dôverné obchody, pranie špinavých peňazí a ďalšie podobné aktivity prostredníctvom bánk.
13
Obrázok 1 Základné ciele regulácie a dohľadu v trhovej ekonomike
Zdroj: vlastné spracovanie podľa (Revenda, 2011, s. 105).
Spôsoby dohľadu bánk
Podľa Medveďa (Medveď et al., 2012, s. 314) bankový dohľad kontroluje dodržiavanie pravidiel podnikania a osobitným zreteľom na dodržanie zásad obozretnosti bankového podnikania. Podľa § 5 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov banková rada zabezpečí v Národnej banke Slovenska zriadenie organizačného útvaru na plnenie vymedzených úloh pri dohľade nad dohliadanými subjektmi v rámci finančného trhu, ktorý:
vykonáva dohľad na diaľku, vykonáva dohľad na mieste,
uskutočňuje konanie a rozhodovanie v prvom stupni, Ciele regulácie a dohľadu bánk
1. Podpora efektívneho prevádzania menovej politiky 2. Bezpečnosť a spoľahlivosť bankového systému
3. Efektívnosť fungovania bankového systému 4. Zaistenie informácií pre klientov
5. Zaistenie základnej úrovne ochrany investorov- vkladateľov
6. Ochrana bankového systému pred nekalými praktikami
14
pripravuje podľa pravidiel určených bankovou radou návrhy na reguláciu finančného trh, pod ktorými sa rozumejú návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov Národnej banky Slovenska v oblasti finančného trhu
Dohľad na diaľku (off – site examinations)
Dohľad na diaľku spočíva v preverovaní bankových a štatistických výkazov na základe pravidelne zasielaných údajov bankami orgánom dohľadu. Základnými a nespornými výhodami tohto spôsobu sú priebežné informácie o situácií v príslušnej banke a nízke náklady (Revenda, 2011, s. 101).
Dohľad na mieste (on - site examinations)
Dohľad na mieste je vykonávaný vo forme inšpekcií. Ich pomocou sa preveruje pravdivosť hlásení predkladaných bankami, ktoré majú za úlohu zabezpečiť, aby bankové subjekty konali v zmysle zásad obozretného podnikania (Bača, 2001, s. 36).
1.2 Subjekty regulácie a dohľadu bánk
Procesu regulácie a dohľadu bánk sa zúčastňujú tri skupiny subjektov. Ich vzájomné vzťahy zachytáva obrázok 2.
V pozícií regulujúcich subjektov, prvej skupiny subjektov, vystupujú centrálne banky, ktoré môžu byť taktiež dohliadajúcimi subjektmi (bankovými supervízormi). Dohľad bánk môže byť taktiež súčasťou dohľadu nad celým finančným trhom a je zverený buď centrálnej banke alebo jednej či viacerým špecializovaným inštitúciám, ktoré spolupracujú s centrálnou bankou.
Regulovanými a dohliadanými subjektmi, druhou skupinou subjektov regulácie a dohľadu bánk, sú všetky banky, to znamená inštitúcie s bankovou licenciou, vrátane sporiteľní, medzinárodných bankových holdingových spoločností a pobočiek zahraničných bánk. Pri posledných dvoch skupinách je nutná vzájomná spolupráca inštitúcií dohľadu jednotlivých zemí.
Externé audítorské firmy, tretia skupina subjektov regulácie a dohľadu bánk, preverujú pravdivosť, správnosť a úplnosť bankových výkazov a vyjadrujú sa k úrovni riadenia rizík banky. Konečnú zodpovednosť za komplexnosť a správnosť informácií však nesie vedenie danej banky. Správy o auditoch by mali byť k dispozícií členom vedenia bánk, centrálnej
15
banke a iným inštitúciám dohľadu a taktiež držiteľom cenných papierov bánk, vkladateľom a ďalším klientom (Revenda et al., 2012, s. 247 – 248).
Obrázok 2 Proces regulácie a dohľadu bánk
Zdroj: Revenda et al., 2012, s. 248.
1.3 Dôvody existencie regulácie a dohľadu bankového sektora
Hlavný prúd ekonomickej teórie zastáva názor, že keby bankový trh fungoval dokonalo, nebola by nutná intervencia štátu. Dokonalý trh je vnímaný ako efektívna metóda pre maximalizáciu bohatstva ekonomických hráčov, pretože dochádza k efektívnej alokácii zdrojov. Aj keď sa došlo k názoru, že trhy v praxi nefungujú dokonalo, v oblasti bankovníctva aj tak niektorí uprednostňujú systém voľného či laissez-faire bankovníctva, ktorý vedie k záveru, že regulácia je zbytočná a škodlivá. Myšlienka slobodného bankovníctva vychádza z jednoduchej logiky, a to, že ak je obecne slobodný obchod považovaný za žiadaný, prečo by potom malo byť niečo zlé na slobodnom bankovníctve?
Obhajcovia slobodného bankovníctva odôvodňujú tým, že banky v systéme laissez-faire by sa správali viac disciplinovane, keby vedeli, že ich dlhodobá existencia závisí na schopnosti zachovať si dôveru vkladateľov. Snažili by sa teda udržať si primeraný kapitál, čo by im umožnilo odolať prípadným stratám. Tieto názory ale nie sú v dnešnej dobe
Regulujúce a dohliadajúce subjekty : Centrálne banky
Externé audítorské firmy
Regulované a dohliadané subjekty: Banky
Spolupráca
Informácie Informácie
Regulácia a
dohľad Audit
16
obhájiteľné. Na banky už nie je možné pozerať ako na rozumné subjekty, ale ako na subjekty, ktoré túžia po zisku. V minulosti boli známe obdobia, kedy slobodné bankovníctvo bolo stabilné a bezproblémové a kedy banky neboli vystavené takej konkurencii a finančným inováciám ako je to dnes. V dnešnej dobe je veľmi ťažké si predstaviť banku, ktorá by rozmýšľala spôsobom, že jej konkurent dosahuje vysokých ziskov vďaka rizikovým transakciám a ten na toto konanie skoro doplatí a ona sama bude z tejto situácie profitovať. Dokonca aj Adam Smith vyslovene obhajoval reguláciu bánk, a to vzhľadom ku katastrofálnemu pôsobeniu ich zlyhávania na celú ekonomiku. Strach z potenciálneho nebezpečenstva, ktorý súvisí so slobodným bankovníctvo viedol k vytvoreniu bankovej regulácie vo všetkých vyspelých ekonomikách.
Dôvody zavedenia bankovej regulácie a s ňou súvisiaca nevyhnutnosť verejných zásahov sa tradične opierajú o potrebu upravovať nedostatky trhu označované ako tržné zlyhania. Ekonomická teória rozlišuje tri typy tržného zlyhania (Jurošková, 2012, s. 17- 18):
existencia prirodzeného monopolu, avšak toto nie je aplikovateľné na bankový sektor
informačná asymetria (asymetria informácií) existencia negatívnych externalít
Informačná asymetria a negatívne externality sú hlavné faktory, ktoré ospravedlňujú reguláciu bankového systému.
Kašparovská et al. (2006, s. 36) vo svojej publikácií uvádza tieto základné typy trhového zlyhania:
asymetria informácií,
zneužitie dominantného postavenia, systémové riziko,
zneužitie trhu.
Asymetria informácií
Podstatou asymetrie informácií je nerovnaký prístup rôznych subjektov k informáciám v danej oblasti. V bankovníctve sa prejavuje najmä tým, že klienti bánk- vkladatelia nemôžu získať dostatočné množstvo informácií k tomu, aby mohli správne posúdiť zdravie tej ktorej banky. Rizikovosť uloženia ich prostriedkov tak rastie. Tak teda kto má k dispozícii najviac informácii o príslušnej banke?
17
Na prvom mieste sú to členovia najvyššieho vedenia a dozorcovia rady a vlastníci banky. Na druhom mieste by mali nasledovať inštitúcie, ktorým banky musia zasielať informácie o svojej činnosti- najmä centrálna banka a tiež externé audítorské firmy. Ďalej sú tu iné banky, ktoré získavajú informácie o svojich konkurentoch pri transakciách na medzinárodnom trhu. Medzi poslednými, ktorí získavajú informácie sú zamestnanci banky, či ministerstvo financií a na poslednom mieste zostávajú klienti bánk, najmä drobní vkladatelia.
Systém regulácie a dohľadu bánk pomáha znižovať túto asymetriu mimo iné napríklad preverovaním spoľahlivosti bankami poskytovaných informácií a zmierňovaním dopadu prípadných strát na menších vkladateľov, ktorí sú povinní poistiť svoje vklady (Revenda, 2001, s. 463).
Dominantné postavenie
Na strane trhovej ponuky a dopytu môže mať subjekt také postavenie, ktoré umožňuje obmedzovať hospodársku súťaž, a to preto, že sa môže do určitej miery chovať nezávisle voči iným konkurentom či bankovým klientom. Konkurenčný trh totiž prináša klientom určité výhody a to v podobe rastu kvality služieb a inovácií. Trh, ktorý má dominantné postavenie banky alebo bankových skupín môže tieto výhody klientov obmedziť. Dominantnosť na trhu je posudzovaná podľa rôznych kritérií, ktorými sú ( Kašparovská et al, 2006, s. 38):
kritéria štruktúry trhu- môžu byť nimi trhové podiely jednotlivých bánk a ich vzájomný pomer alebo miera otvorenosti trhu,
kritéria jednania a následkov- pri posudzovaní jednania sa hodnotí povaha bankových aktivít, ako sú napríklad menová a úroková politika banky, koncipovanie jednostranne výhodných zmlúv, obmedzovanie sortimentu služieb a dopady týchto aktivít na klientov banky či ďalších, ktorí sú účastníkmi bankového trhu.
Systémové riziko
Babouček (2009, s. 107 - 110) pokladá obmedzenie systémového rizika za jeden zo základných cieľov bankovej regulácie a dohľadu, to znamená zníženie neistoty, že môže dôjsť k reťazovej platobnej neschopnosti bánk, zamrznutiu vkladov a taktiež k prerušeniu toku bezhotovostných platieb v ekonomike. Systémové riziko autor definuje ako negatívnu externalitu v podnikaní bánk, ktorá spočíva v tom, že podnikanie komerčných bánk môže
18
spôsobiť vážne škody aj tým stranám, ktoré sa na ňom nezúčastňujú, a tými sú práve daňoví poplatníci. Kríza bankového sektora a taktiež krachy bánk ohrozujú dôveru verejnosti a poškodzujú dôveru zdravých bánk. Podľa autora to, že sa zníži dôveryhodnosť v bankovom sektore má nepriaznivý vplyv na dôveryhodnosť meny a na dôveru investorov v danú ekonomiku, čo sa prejaví a v zníženom ratingu danej krajiny.
Autor do systémového rizika zahŕňa aj doktrínu too big to fail. ,,Některé banky mohou dorůst do takové velikosti, že mají systémový význam pro zajišťování platebního styku a chod národního hospodařství. O takovýchto bankách sa říka, že jsou přiliš velké na to, aby zbankrotovali (to big to fail)“ (Babouček, 2009, s. 108).
Zneužitie trhu
Zneužitie trhu býva často spájané s využívaním neverejných informácií. Investori využívajú tieto informácie, aby získavali výnosy z obchodovania na úkor ostatných účastníkov trhu. Zverejňovanie nepravdivých informácií o eminentoch pri emisii cenných papierov sa považuje za ďalší príklad zneužitia trhu (Kašparovská et al, 2006, s 38).
1.4 Argumenty pre a proti bankovej regulácií a dohľadu
Činnosť bánk musí byť v dnešnej dobe nevyhnutne pod dohľadom nejakej autority, z dôvodu ochrany investorov - vkladateľov. Bankové inštitúcie by sa v opačnom prípade pravdepodobne správali síce v súlade so svojimi podnikateľskými cieľmi, medzi ktoré patrí v prvom rade zisk, ale asi v príkrom rozpore s cieľom väčšiny investorov- vkladateľov, ktorým je výnos pri riziku, ktoré sa dá akceptovať. Táto nezhoda by viedla k tomu, že manažmenty bánk by boli ochotné podstúpiť neúmerné riziko s cieľom, ktorý maximalizuje zisk bez ohľadu na záujmy a bezpečnosť investorov. Za nepriaznivých okolností by toto mohlo viesť až k úpadku banky (Medveď et al., 2012, s. 312).
Argumenty, ktoré podporujú a sú proti bankovej regulácii zo strany štátu približuje Polouček et al. (2006, 445 - 446). Autor zdôvodňuje vysokú reguláciu v bankovom sektore vo vzťahu k bilancii komerčnej banky. Vo svojich argumentoch sa opiera najmä o centrálnu banku. Argumenty v prospech regulácie definuje nasledovne:
CB prijíma zodpovednosť za stabilitu a zdravie bankového sektora v danej krajine
19
CB je zodpovedná za výkon menovej politiky a ovplyvňuje ponuku peňazí, vzhľadom na to, že bežné účty sú hlavnou časťou ponuky peňazí, tým pádom sú banky vystavené vyššej regulácií ako iné inštitúcie
CB sa snaží, aby zabezpečila spoľahlivosť a dôveryhodnosť vkladateľov v bankovom systéme, keďže drobní spotrebitelia, aj keď nedisponujú určitými informáciami o jednotlivých bankách a sú príliš malí, je ich dostatočný počet na to, aby to mohlo viesť k nežiaducej kolektívnej akcii- ,,runu“ na banku,
niektoré centrálne banky sa môžu snažiť o zásahy do štruktúry bankového systému a tým obmedziť koncentráciu bánk, ich vplyv na ekonomiku.
Argumenty proti regulácií bankového sektora:
poistenie vkladov bánk v dôsledku regulačných aktivít príslušných autorít vedie k morálnemu hazardu prostredníctvom rizikovejších operácií zo strany komerčných bánk a ich klientov. Dôkazom toho sú dopady súčasnej finančnej krízy vo svete,
regulácia vedie k nedodržiavaniu a obchádzaniu stanovených, čo sa prejavuje v monopolizácii bankového sektora a jeho efektívnosti a tým pádom vzhľadom na dynamiku zmien nie je možné posúdiť a zmerať jednotlivé riziká bankového podnikania
náklady regulácie permanentne rastú
Autor sa vo svojej publikácii venuje argumentom pre a proti regulácii. Argumenty, ktoré sú v prospech regulácie, ale aj dohľadu (viď tabuľka 1) dopĺňa autorka Jurošková (2012, s. 19 - 20) a rozdeľuje ich do piatich cieľov:
zaistenie bezpečnosti a zdravého fungovania bankového systému,
zabrániť úpadku bánk, pretože banky nakladajú s vkladmi klientov ako so svojimi vlastnými a ich úpadky majú pre ekonomiku horší vplyv než úpadky iných podnikateľských subjektov,
udržanie dôvery verejnosti, ochrana zákazníkov,
vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky inštitúcie, tzv. level playing field.
Hlavnou myšlienkou tohto konceptu je, že banky, ktoré v porovnaní s ostatnými bankami jednajú obozretnejšie, by nemali byť znevýhodňované.
20
Ortodoxní odporcovia regulácie a dohľadu bánk vychádzajú z toho, že každá regulácia deformuje tržné prostredie a chovanie bánk v ňom. Autor Revenda (2011, s. 368- 369) uvádza argumenty (viď tabuľka 1), ktoré sú proti regulácií a dohľadu v bankovom sektore nasledovne:
vyšší stupeň neistoty v bankovom prostredí. Pravidlá regulácie sa menia a banky tak nemôžu nikdy vedieť, čo ich v tejto oblasti v budúcnosti čaká.
Samozrejme platí, že čím častejšie dochádza k zmenám alebo úpravám existujúcich pravidiel, tým väčšia je neistota bánk. Táto neistota môže viesť až k príliš konzervatívnemu správaniu bánk, k destimulácií zavedenia nových produktov alebo naopak ku snahe obchádzať či nedodržiavať doterajšie či nové platné pravidlá. Tento argument ma však obmedzenú platnosť, vo veľa prípadoch banky jednak poznajú chystané zmeny v predstihu a jednak sa často podieľajú na koncipovaní nových pravidiel.
orientácia bánk na mimobilančné operácie (off- balance- sheet activieties).
Tieto operácie sa veľmi ťažko kontrolujú bankovými inštitúciami, čo môže byť jedným z dôvodov, že sa banky v týchto oblastiach stále viac angažujú.
Nárast mimobilančných operácií na úkor klasických bankových úkonov môže viesť napríklad k nežiaducemu obmedzeniu dostupnosti bankových úverov a taktiež k rastúcemu problému sledovania skutočného zdravia jednotlivých bánk.
vysoké náklady na zaistenie dohľadu bánk. V prípadoch, kedy tieto náklady nesú banky, premieta sa to buď do zdraženia ponúkaných bankových služieb alebo do poklesu ziskovosti bánk. Predstavuje to pre banky konkurenčnú nevýhodu v porovnaní s inými finančnými sprostredkovateľmi, ktorí taktiež ponúkajú bankové služby
systém regulácie nevedie banky k dodržiavaniu pravidiel, ale ku snahe ich obchádzať,
nedodržiavanie pravidiel inštitúciami regulácie a dohľadu situáciu ďalej komplikuje. Hlavými oblasťami sú záchrana veľkých bánk ,, za každú cenu“, čomu sa hovorí aj pravidlo ,, too – large – to - fail), ktorá vo svojich dôsledkoch predstavuje zlepšenie podmienok pre tieto banky a výplaty vkladov nad rámec limitov a percenta poistného plnenia alebo dokonca výplaty vkladov subjektov, na ktoré sa poistenie vkladov vôbec nevzťahuje.
21
Tabuľka 1 Argumenty pre a proti regulácií a dohľadu bánk ARGUMENTY PRE REGULÁCIU
A DOHĽAD V BANKOVOM SEKTORE
ARGUMENTY PROTI REGULÁCII A DOHĽADU V BANKOVOM SEKTORE
Zaistenie bezpečnosti a zdravého
fungovania bankového systému. Vyšší stupeň neistoty v bankovom prostredí.
Zabránenie úpadku bánk. Orientácia bánk na mimobilančné operácie
Udržanie dôvery verejnosti. Vysoké náklady na zaistenie dohľadu bánk.
Ochrana zákazníkov Banky nedodržiavajú pravidlá.
Vytvorenie podmienok pre všetky inštitúcie.
Nedodržiavanie pravidiel inštitúciami regulácie a dohľadu.
Zdroj: vlastné spracovanie podľa (Revenda, 2011, s. 369), (Jurošková, 2012, s. 19).
1.5 Vymedzenie pilierov bankovej regulácie a dohľadu
Vymedzeniu pilierov bankovej regulácie a dohľadu sa venuje viacero autorov, ako napríklad Jurošková (2012, s. 21- 42), Medveď et al. (2012, s. 323 - 343), Kašparovská et al. (2006, s. 40 - 42). Avšak najpodrobnejšie sa im vo svojej publikácií venuje Revenda et al. (2012, s. 248 - 260).
V tržných ekonomikách sa systémy regulácie a dohľadu opierajú o štyri základné piliere (viď obrázok 3, podrobnejší popis v podkapitolách 1.5.1 - 1.5.4). Prvý z nich je predstavovaný podmienkami pre pridelenie bankovej licencie, to je podmienkami k bankovej činnosti.
Druhým pilierom je stanovenie základných povinností bánk. Medzi základné povinnosti bánk patrí najmä dodržiavanie nasledujúcich pravidiel:
kapitálovej primeranosti, primeranosti likvidity, úverovej angažovanosti,
tvorby povinných minimálnych rezerv, poskytovanie informácií,
22
ochrany pred nelegálnymi praktikami, ktoré prevádzajú banky alebo sú prevádzané ich prostredníctvom, najmä v oblastiach tzv. prania špinavých peňazí ( money laudering) a tzv. dôverných (insider) obchodov,
v ďalších oblastiach podľa zákona alebo vyhlášok inštitúcií regulácie bánk Obrázok 3 Piliere bankovej regulácie a dohľadu
PI
Zdroj: vlastné spracovanie podľa (Revenda, 2011, s. 100).
Tretím pilierom systému regulácie a dohľadu bánk je povinné poistenie vkladov v bankách, najmä vkladov fyzických a právnických osôb v domácej mene a konečným štvrtým pilierom sú úvery, poprípade ďalšia pomoc centrálnej banky bankám, ktoré sú ohrozené, a teda úvery veriteľa poslednej inštancie.
1.5.1 Podmienky pre vstup do bankovníctva
Každý subjekt, ktorý má záujem podnikať ako banka, musí získať licenciu k bankovej činnosti. K tomu je nutné splniť vstupné podmienky. Po získaní licencie musí plniť stanovené pravidlá činnosti a súčasne sa na neho vzťahuje povinné poistenie vkladov a možnosť získavať úvery od centrálnej banky.
PILIERE BANKOVEJ REGULÁCIE A DOHĽADU
Podmienky pre vstup do bankovníctva Základné povinnosti bánk
Povinné poistenie vkladov v bankách
Veriteľ poslednej inštancie
23
Na rozdiel od iných sfér podnikateľských aktivít, kde k zahájeniu podnikania stačí splniť len základne podmienky, podlieha povolenie podnikať ako banka prísnejším pravidlám. Medzi tieto vstupné podmienky patria (Revenda et al., 2012, s. 248):
Predloženie žiadosti príslušnej inštitúcii schvaľujúcej bankové licencie.
Žiadosť o pridelenie bankovej licencie môžu obvykle podávať ako fyzické, tak právnické osoby, ktoré navyše musia preukázať bezúhonnosť, právnu spôsobilosť a to, že neboli v posledných rokoch odsúdené za majetkový trestný čin. Licencia je neprevoditeľná a zaniká zrušením banky.
Právna forma vlastníctva a minimálni počet zakladateľov. Banky sú právnické osoby založené ako akciové spoločnosti. Musia mať stanovený minimálny počet zakladateľov, resp. je stanovený maximálny podiel jednej fyzickej osoby na základnom kapitále banky.
Minimálna výška základného kapitálu. Každý žiadateľ o bankovú licenciu musí preukázať, že je v stanovenej lehote schopný splatiť požadovanú minimálnu výšku základného kapitálu. Minimálna výška kapitálu predstavuje základnú hranicu, ktorá vymedzuje vstup do bankovníctva.
Kvalifikačnú a morálnu spôsobilosť osôb vo vedení banky. Inštitúcia regulácie a dohľadu u osôb navrhovaných do vedenia banky preveruje ich skúsenosti, predchádzajú činnosť, reputáciu, či neboli trestaný a pod.
Vyžaduje sa taktiež odpovedajúca prax v bankovníctve.
Kvalitný a podrobne spracovaný program činnosti na najbližšie obdobie.
Program musí obsahovať predovšetkým podrobný zoznam všetkých činností, ktoré žiadateľ po získaní licencie hodlá prevádzať, predpokladaný dopad týchto činností na likviditu a rentabilitu, zámery pri budovaní siete pobočiek a predpokladaný počet zamestnancov.
Adekvátne zabezpečenie činnosti bánk – odpovedajúce priestory, technické a technologické vybavenie, bezpečnostné opatrenia. Žiadateľ o bankovú licenciu preto musí preukázať, že spĺňa podmienky aj v týchto oblastiach
Adekvátny kontrolný a účtovnícky systém. Vnútrobanková kontrola a účtovníctvo sú neoddeliteľnou súčasťou celého riadiaceho a informačného systému banky.
24
Splnenie všetkých stanovených podmienok ešte neurčuje automatický právny nárok na získanie licencie k bankovej činnosti. Inštitúcia, ktorá o udelení licencie rozhoduje, môže totiž všetky žiadosti posudzovať aj z hľadiska potrieb bankového systému ako celku, a dokonca môže, na určitú prechodnú dobu, vyhlásiť tzv. ,,stop stav“. Proti jej rozhodnutiu v zásade nie je možné sa odvolať (Revenda, 2011, s. 371).
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách o udelení bankového povolenia v Slovenskej republike rozhoduje Národná banka Slovenska.
Žiadosť o udelenie bankovej licencie sa predkladá Národnej banke Slovenska, orgánu bankového dohľadu v našej krajine, a obsahuje najmä:
,,minimálnu výšku peňažného vkladu do základného imania banky (najmenej 16 600 000 eur) a peňažný vklad do základného imania banky, ktorý vykonáva hypotekárny obchod, najmenej 33 200 000 eur;
prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších finančných zdrojov banky;
spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na banke;
návrh členov štatutárneho orgánu;
odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za členov štatutárneho orgánu, za prokuristu, za členov dozornej rady, za vedúcich zamestnancov a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu;
návrh stanov banky;
obchodný plán vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti banky;
sídlo budúcej banky;
vhodné a primerané technické systémy, zdroje, postupy a zabezpečenie výkonu bankových činností“ (§ 7 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách).
1.5.2 Základné povinnosti bánk
Podľa Kašparovskej (Kašparovská et al., 2006, s. 45) získanie licencie umožňuje banke realizovať podnikateľské činnosti v odvetví, ale súčasne ju vystavuje povinnosti
25
plniť ďalšie požiadavky. Ich cieľom je podporiť obozretné podnikanie banky a obmedziť príčiny vzniku systémového rizika v odvetví.
V súlade s cieľom udržania poriadku na finančnom trhu subjekty, ktoré ho tvoria v celosvetovom meradle podliehajú vo väčšom či menšom rozsahu určitej forme regulácie.
Táto regulácia môže mať podobu stanovovania určitých pravidiel obozretného podnikania alebo obmedzení pri vykonávaní špecifikovaných činností týmito subjektmi. Tým, že sa stanovia pravidlá (reguláciou) naznačený proces nekončí, ale pokračuje dohľadom, teda permanentnou kontrolou dodržiavania týchto pravidiel, pričom v prípade, ak sa zistia nedostatky majú orgány dohľadu k depozícii primerané sankcie, ktoré buď musia, alebo môžu voči dohliadanému subjektu uplatniť. Pravidlá obozretného podnikania bánk stanovuje centrálna banka, na Slovensku Národná banka Slovenska. Ich cieľom je minimalizovať riziká podnikania bánk, aby veritelia – vkladatelia boli chránení pred stratou svojich úspor a aby bolo zabezpečené plynulé fungovanie bankového systému (Medveď, et al., 2013, s. 335).
Revenda (2011, s. 376) vymedzuje nasledovné pravidlá obozretného podnikania:
primeranosť kapitálu, primeranosť likvidity, pravidlá angažovanosti,
povinnosť bánk poskytovať orgánom regulácie a dohľadu potrebné informácie,
tvorby povinných minimálnych rezerv,
pravidlá ochrany pred nelegálnymi praktikami, predovšetkým pred tzv.
praním špinavých peňazí a dôvernými obchodmi.
Primeranosť kapitálu
Banka musí udržiavať svoj kapitál na úrovni, ktorá je určená ako minimálna hranica na vydanie licencie. Zároveň je povinná zachovávať stanovený pomer definovaných fondov (kapitálu a rezerv) k aktívam, prípade k záväzkom banky. Tento pomer musia banky zachovávať aj v prepočte na základe konsolidovanej účtovnej závierky. V prípade ak sa stanovené kapitálové pomery porušia, je banka povinná uskutočniť opatrenia na nápravu tohto pomeru a o výsledkoch informovať príslušný orgán (Bača, 2001, s. 62).
Kapitálová primeranosť predstavuje pre banky povinnosť udržiavať určitú minimálnu výšku kapitálu vzhľadom k objemu a rizikovosti svojich aktív. Základným
26
dôvodom existencie kapitálovej primeranosti je to, aby finančné riziká spojené s činnosťou banky niesli v prvom rade akcionári. Zámer vlastníkov a manažmentu bánk upriamený na zvyšovanie rentability vlastného kapitálu môže viesť ku snahe zvyšovať podiel cudzieho kapitálu, prípadne ku snahe zvyšovať objem rizikových obchodov pri danej výške vlastného kapitálu. Tieto stratégie zväčšujú rizikový profil banky a ohrozujú bankových veriteľov. Minimálna hodnota kapitálovej primeranosti, ktorú musia banky dodržiavať je stanovená na 8%. Nedodržanie limitu kapitálovej primeranosti je považované za významný signál problému banky a taká situácia je potom riešená regulátorom, ktorý banke uloží opatrenia k náprave. Takým opatrením môže byť uloženie povinnosti zvýšiť základný kapitál alebo zavedenie nútenej správy (Kašparovská et al., 2006, s. 45 – 46).
Podľa Medveďa (Medveď et al., 2012, s. 108) pre výpočet kapitálovej primeranosti sa kapitál definuje v širšom kontexte ako základný kapitál. Medzinárodne odporúčané požiadavky členia kapitál do troch skupín: TIER1, TIER2 a TIER3.
Revenda et al. (2012, s. 250) definuje výpočet kapitálovej primeranosti ako pomer kapitálu k súčtu rizikovo vážených aktív (RVA), úverových ekvivalentov podsúvahových položiek (EPP), tržnému riziku (TR) a operačnému riziku (OR).
TIER1 + TIER2 + TIER3
Primeranosť kapitálu = ≥ 0,08.
RVA + EPP + TR + OR
Vlastný kapitál (TIER 1)
Tvorí podstatu kapitálu banky. Kvôli svojim charakteristikám je prirodzenou a všade uznávanou súčasťou kapitálového vybavenia. Tvoria ju vlastné zdroje v bilancii banky, ktoré sú účtovne priznané a publikované v účtovných závierkach. TIER1 sa skladá len z trvalého akciového kapitálu a zo zverených rezerv, ktoré vznikli alebo boli zvýšené prídelmi zadržaných ziskov a ďalších prebytkov, to znamená emisného ážia, nerozdeleného zisku, všeobecných a zákonných rezerv.
V slovenskej účtovnej praxi je typické takéto členenie položiek vlastného kapitálu:
základné imanie,
kapitálové fondy – ich spoločným znakom je, že nie sú tvorené zo zisku.
Typické je emisné ážio, pri ktorom banka získava zdroje od akcionárov.
Inou možnosťou môžu byť dary, keď kapitálový fond predstavuje ich vykrytie na strane pasív,
27
rezervné fondy – podľa legislatívy Slovenskej republiky je povinná tvorba zákonného rezervného fondu,
ostatné rezervné fondy,
hospodársky výsledok z minulých rokov – predstavuje tú časť zisku po zdanení, ktorá nebola použitá pri rozdeľovaní valným zhromaždením na tvorbu ostatných položiek kapitálového vybavenia ani výplatu dividend, hospodársky výsledok bežného obdobia – určuje sa ako rozdiel výnosov a nákladov a predstavuje v bilancii vlastný zdroj krytia aktív (Medveď et al., 2012, s. 109).
Dodatkový kapitál (TIER 2)
TIER2 je tvorený položkami, ktoré majú v bilanciách bánk charakter vlastných zdrojov, ktoré nie je možné uznať v plnej výške. Môžu byť tiež kombináciou vlastných a cudzích zdrojov alebo cudzím zdrojom, ktorý nadobúda charakter kapitálu. Dodatkový kapitál tvoria nasledovné zložky:
preceňovacie rezervy,
nezverejnené rezervy – predstavujú časť zadržaných ziskov po zdanení,
všeobecné rezervy – ako súčasť TIER2 je ich hodnota 1,25% rizikovo vážených aktív,
hybridné dlhové kapitálové rezervy – spájajú charakteristiky akciového kapitálu a dlhu. Reprezentantom položky sú napríklad obligácie alebo prioritné akcie, ktoré sú prevoditeľné do kmeňových akcií za podmienok daných bankou;
podriadený termínovaný dlh – je v ňom zahrnutý nezabezpečený podriadený dlh s minimálnou lehotou splatnosti viac ako 5 rokov, prioritné akcie s obmedzenou splatnosťou a je možné ho započítať maximálne do výšky 50% vlastného kapitálu (Revenda, 2011, s. 379).
Krátkodobý podriadený dlh (TIER 3)
Podľa Baboučka (Babouček, 2009, s. 145) TIER3 je tvorený podriadeným dlhom, ktorý musí mať splatnosť najmenej dva roky a súčtom vlastného a dodatkového kapitálu.
Súčet TIER2 a TIER3 pri výpočte nesmú presahovať výšku TIER1.
Obrázok 4 prehľadnejšie ukazuje zložky kapitálu v ukazovateli kapitálovej primeranosti.
28
Obrázok 4 Kapitál v základnom ukazovateli kapitálovej primeranosti bánk
Zdroj: Revenda, 2011, s. 378.
Primeranosť likvidity
Na rozdiel od kapitálovej primeranosti pravidlá likvidity uprednostňujú časový aspekt schopnosti banky splniť svoje záväzky, pretože likviditu môžeme obecne definovať ako schopnosť dodržať svoje záväzky v akomkoľvek okamžiku (Jurošková, 2012, s. 26).
Banky sú povinné udržiavať svoju platobnú schopnosť. Táto schopnosť je meraná minimálnou výškou likvidných prostriedkov, respektíve ku skupine týchto prostriedkov vo vzťahu k aktívam alebo pasívam. Banky sú limitované obmedzeniami a podmienkami pre
KAPITÁL
TIER 1 - Vlastný kapitál Základné imanie
Ážiové fondy zo splatených akcií Zákonné rezervné fondy
Nerozdelený zisk
TIER 2 – Dodatkový kapitál
Všeobecné rezervy (1,25%) Preceňovacie rezervy
Hybridné kapitálové inštrumenty Podriadený termínovaný dlh ( do výšky 50% vlastného kapitálu)
TIER 3 – Krátkodobý podriadený dlh
29
niektoré druhy úverov alebo investícii, vkladov, záruk a záväzkov. Zároveň sú banky povinné tvoriť podmienky na kvalitné riadenie likvidity a určiť členenie aktív a pasív, ako aj splniť ďalšie požiadavky, ktorými sú primeraná organizačná činnosť banky v oblasti riadenia likvidity spolu s určením vedúceho pracovníka zodpovedného za riadenie likvidity (Bača, 2001, s. 67).
Podľa Kašparovskej (Kašparovská et al., 2006, s. 53) vzhľadom k tomu, že likvidnosť aktív je protipól ich výnosnosti, je jedným zo základných cieľov bankového riadenia nájsť optimálny vzťah medzi zaistením likvidity na strane jednej a zvyšovaním rentability podnikania pri akceptovaní stanovenej miery rizikovosti investícií na strane druhej. Vzhľadom k tendencii podnikateľských subjektov preferovať rentabilitu, majú pravidlá likvidity za cieľ zosilniť tlak na bezpečnosť podnikania a dôveryhodnosť bánk.
Pravidlá likvidity sledujú vzťahy a väzby medzi bilančnými položkami podľa dopredu stanovených kritérií, ktorými sú:
lehoty splatnosti položiek,
odhady chovania sa vkladateľov a pravdepodobnosť obnovy vkladov pri ich splatnosti,
otvorené devízové pozície (pozície, kedy sa devízové aktíva nerovnajú devízovým pasívam),
štruktúra aktív z hľadiska ich likvidnosti.
Pravidlá úverovej angažovanosti
V trhových ekonomikách sú pravidlá angažovanosti v podobe limitov niektorých druhov úverov, ďalších pohľadávok a majetkových účastí komerčných a iných bánk bežnou praxou. Tento nástroj regulácie je potrebné odlišovať od úverových limitov, ktoré používa centrálna banka pri regulácií množstva peňazí v obehu. V súvislosti s bankovou reguláciou a dohľadom je hlavným cieľom limitovanie úverov a ďalších pohľadávok bánk zabezpečiť aspoň základný stupeň diverzifikácie bankových aktív zabrániť tým nadmernej koncentrácii úverového rizika v bankovom a obchodnom portfóliu. Banky majú stanovené limity pohľadávok voči jednému klientovi, skupine ekonomicky spokojných klientov, svojim akcionárom, členom vedenia, zamestnancom, pobočkám a dcérskym spoločnostiam (Revenda, 2011, s. 386). Limity pre poskytovanie úverom jednej alebo viacerým osobám sú určené sú určené pomocou hrubej a čistej úverovej angažovanosti.
Podľa Medveďa (Medveď et al., 2013, s. 339) hrubú úverovú angažovanosť banky voči subjektu tvoria všetky súvahové a podsúvahové aktíva včítane akcií a podielových
30
listov voči tomuto subjektu, ktoré sú zahrnuté do bankového portfólia. Čistá úverová angažovanosť banky voči subjektu sa stanoví tak, že od hrubej angažovanosti voči subjektu sa odpočíta hodnota časti bankového portfólia, ktorá je plne krytá formami zabezpečenia taxatívne uvedenými v opatrení Národnej banky Slovenska.
Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 3/1994 o úverovej angažovanosti bánk v znení opatrenia Národnej banky Slovenska č. 4/2000 stanovuje bankám mesačné sledovanie úverového rizika, ktoré spočíva v možnosti straty bánk z vysokej miery úverovej angažovanosti jednému alebo niekoľkým dlžníkom tvoriacim jednu vzájomne ekonomicky prepojenú skupinu. Limity pre čistú úverovú angažovanosť sú nasledovné:
voči nebankovým klientom nesmie prevýšiť 25% kapitálu banky, voči bankovým klientom nesmie prevýšiť 80% ,
agregovaná výška všetkých čistých úverových angažovaností, ktoré prevyšujú 15%
kapitálu banky nesmie prevýšiť 80% jeho hodnoty.
Poskytovanie informácií
Medzi ďalšie povinnosti bánk patrí poskytovanie informácií, ktoré môžeme sledovať v dvoch základných rovinách: vo vzťahu k verejnosti a vo vzťahu k orgánom regulácie a dohľadu. Verejnosti bývajú zvyčajne dostupné výročné správy bánk, ktoré musia povinne mimo iného obsahovať agregovanú bilanciu, výkaz ziskov a strát a vyjadrenie externého audítora. Informácie poskytované regulátorom sú jednoznačne širšie, pretože regulácia dohľadu a bánk nemôžu byť riadne prevádzané bez poskytnutí všetkých potrebných informácií. Informácie, ktoré sú získané od regulátora majú samozrejme veľmi často dôverný charakter. Preto pravidlá regulácie v tejto oblasti upravujú nielen rozsah informácií a spôsoby ich získavania, resp. poskytovania, ale tiež spôsoby nakladania s nimi a ich uchovaním (Jurošková, 2012, s. 30).
Z hľadiska rozsahu informácií ide o:
informácie o samotnej banke - napríklad názov a sídlo banky, výšku základného imania, údaje o jeho navýšení, v prípade, že bol navýšený od posledného zverejnenia informácií, údaje o akcionároch banky,
informácie o organizačnej štruktúre banky, o štruktúre konsolidačného celku, ktorého je banka súčasťou a iné.
Ďalším typom informácií sú informácie o činnostiach banky – prehľad činností, ktoré vyplývajú z licencie,
prehľad licencií, ktoré skutočne vykonáva,
31
prehľad činností, ktorých vykonávanie bolo banke obmedzené či vylúčené.
Tretím typom informácií sú informácie o vzťahoch, a to s:
s ovládanými osobami, s ovládajúcimi osobami.
Banka je ďalej povinná zverejňovať informácie o členoch dozornej rady, členoch predstavenstva a vedúcich zamestnancov banky a informácie o hospodárení banky a o riadení rizík ako sú banková sústava a výkaz ziskov a strát v požadovanej štruktúre a ďalšie požadované pomerové ukazovatele. Súčasťou informácií o hospodárení je výročná správa banky za posledné účtovné obdobie. Prepísaná formálna a obsahová štruktúra uverejňovaných údajov zvyšuje zrozumiteľnosť a prehľadnosť informácií pre verejnosť (Kašparovská et al., 2006, s. 59 – 60).
Potrebné informácie o bankovom sektore ako celku je možné získať prostredníctvom centrálnych bánk. V Slovenskej republike tieto informácie poskytuje Národná banka Slovenska, ktorá pri spolupráci v rámci výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi je oprávnená sprístupniť a poskytovať informácie zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam, Slovenskej komore audítorov a taktiež ďalším orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Orgánom alebo osobám, ktorým Národná banka Slovenska sprístupnila alebo poskytla informácie, sú povinné tieto informácie zachovávať o nich mlčanlivosť, chrániť pred neoprávneným prístupom, vyzradením, zneužitím, pozmenením, stratou, zničením či odcudzením (Medveď et al., 2013, s. 340).
Povinné minimálne rezervy
Banky tvoria na pokrytie očakávaných strát rezervy a opravné položky. Na typy a tvorbu opravných položiek sa v bankovom sektore nevyužíva jednotná metodológia ich tvorby. Tvorba opravných položiek má širšie súvislosti, okrem aspektov rizika ma takisto aj účtovne, či daňové aspekty, ktoré podliehajú národným legislatívam a sú v kompetencii iných ako bankových inštitúcií. Banky posudzujú pohľadávky:
jednotlivo – v prípade takto hodnotených pohľadávok banka najprv posúdi pohľadávku samostatne a zaradí ju do príslušnej kategórie;
uplatňujú portfóliový prístup – tento prístup sa požíva najmä pre retailové a korporátne úvery, ktoré sú samostatne nevýznamné. Úverové procesy sú
32
rozdelené do homogénnych portfólií s rovnakými charakteristikami rizika, pričom základom pre výpočet opravnej položky je pravdepodobnosť zlyhania klienta, očakávaná úverová angažovanosť v čase zlyhania a výška straty, ktorá pravdepodobne vznikne (Medveď, 2013, s. 339 – 340).
Pravidlá ochrany pred nelegálnymi praktikami
Systém regulácie a dohľadu bánk musí rovnako vytvárať účinné bariéry pred nelegálnymi praktikami v bankovej sfére. Je zrejmé, že vytvoriť pravidla ochrany, ktoré sú dokonale účinné pred podvodmi, zneužitím a ďalšími nelegálnymi operáciami bánk však nie je možné. Úlohou inštitúcií regulácie a dohľadu je efektívne a čo najskôr také praktiky identifikovať. O rozsahu nelegálnych praktík prevádzaných bankami alebo ich prostredníctvom je možné sa len dohadovať, pretože nepoznáme a nikdy ani nebudeme poznať skutočný stav. S rozvojom nových finančných inštrumentov a bankových aktivít, najmä veľmi ťažko kontrolovateľných podsúvahových operácií, najviac rastú možnosti špekulácie a nelegálneho obchádzania stanovených pravidiel. Medzi hlavné druhy nelegálnych praktík patrí najmä pranie špinavých peňazí, obchodovanie s dôvernými informáciami a podvody zo strany členov vedenia a akcionárov banky (Revenda, 2011, s.
387 – 388).
Polouček (2013, s. 394) definuje obchody s využitím dôverných informácií ako obchody, pri ktorých dochádza k využívaniu neverejných informácií alebo k nedostatočnej ochrane investorov. Subjekty, ktoré majú prístup k dôverným informáciám môžu byť dvojakého druhu:
primárne insider osoby – sú buď priamo spojené s danou firmou a majú v nej také postavenie, aby mohli mať prístup k dôverným informáciám, alebo na základe svojho postavenia môžu dôverné informácie získať
sekundárne insider osoby – prijímajú dôverné informácie od primárnych osôb.
Pranie špinavých peňazí (money laundering) predstavuje legalizáciu príjmov z nezákonných činností. Vo väčšine prípadov ide hotovostné peniaze, ktoré pochádzajú z nezákonných obchodov so zbraňami, drogami, prostitúciou, z nelegálnych herní, tipovacích a dostihových kancelárií a ďalších foriem ,,obchodov“ organizovaného zločinu, vrátane terorizmu. Hlavným a v podstate jediným zmyslom ,,prania“ týchto peňazí je získanie legitimity (Revenda, 2011, s. 388). Podľa Medveďa (Medveď et al., 2013, s. 342) banky môžu praniu špinavých peňazí brániť najmä:
33
uzákonením a dodržiavaním predpisov a nutnosti preukazovať pôvod prostriedkov ukladaných na bankové účty,
zrušením, resp. výrazným obmedzením možnosti otvárať anonymné bankové účty a používať ich,
zavedením povinnosti bánk evidovať všetky transakcie, ktoré presahujú určitú stanovenú výšku.
Obrázok 5 Spôsoby prania peňazí
Zdroj: Revenda, 2011, s. 388.
Čo sa týka podvodov zo strany vlastníkov – akcionárov danej banky Revenda (2011, s. 392) tvrdí, že najdôležitejšiu úlohu pri tomto hrá systém vnútrobankovej kontroly.
Systém regulácie a dohľadu bánk týmto možnostiam vytvára bariéry predovšetkým v podobe požiadaviek na kvalifikačnú a morálnu spôsobilosť osôb navrhovaných do vedenia banky. Ďalej striktného požiadavku dodržiavať ,,princíp štyroch očí“, kedy každú bankovú operáciu schvaľujú a nesú za ňu zodpovednosť aspoň dvaja na seba z hľadiska podriadenosti nezávislí zamestnanci banky. Rovnaká požiadavka sa vzťahuje na dôležité jednania s klientmi, zástupcami iných bánk a podobne. Nakoniec je to stanovenie pravidiel podielu jedného vlastníka či navzájom úzko prepojené skupiny vlastníkov na akciovom podielu banky a pravidiel úverovej angažovanosti. Nekalé aktivity týchto skupín osôb sú
PRANIE ŠPINAVÝCH PEŇAZÍ
Vklady v bankách/ Ukladanie hotovosti neprevyšujúcej limity na účtoch
pre povinnosť spojenú s identifikáciou vkladateľov, Zmenárne/ Výmena špinavých peňazí za zahraničné meny. Po uložení
prostriedkov do bánk sú ako vkladatelia vedené zmenárne.
Poštové poukážky/ Posielanie hotovosti do bánk vo forme poštových
poukážok nemusí podliehať povinnostiam bánk o limitoch.
Nastrčené firmy/ Falošné faktúry, nadhodnotené tržby, neexistujúce služby.
Po zdanení sú peniaze čisté.
Poisťovací agenti/ Príjem špinavých peňazí a nákupy poistiek. Po ich
následnom zrušení príjem očistených peňazí.
Ďalšie spôsoby/ Kasína a herne, dostihové a iné tipovacie kancelárie,
cestovné kancelárie, obchody s nehnuteľnosťami, transakcie cez internet.
34
ďalej podchytené aj trestným právom a priamo v systéme bankovej regulácie prípadne doplnené ďalšími sankciami, vrátane možnosti odobratia bankovej licencie.
Obrázok 6 Základné druhy podvodov členov vedenia banky
Zdroj: Revenda, 2011, s. 392.
1.5.3 Povinné poistenie vkladov v bankách
Poistenie vkladov je jedným zo základných pilierov regulácie bankového odvetvia vo všetkých vyspelých krajinách. Je realizované na povinnom či dobrovoľnom princípe alebo kombinácií obidvoch princípov. Poistenie vkladov je nástrojom ochrany bankových veriteľov v prostredí asymetrických informácií. Poistenie vkladov má dva aspekty. Tým prvým je sociálny aspekt, ktorý spočíva v čiastočnej či úplnej kompenzácií strát vkladateľov. Druhým je ekonomický aspekt spočívajúci v stabilizácií bankového systému v stabilizácií bankového systému a vo zvýšení konkurencieschopnosti bánk vzhľadom k nebankovým inštitúciám, ktoré ponúkajú substitúcie vkladových produktov, ale bez poistenia strát veriteľov. Hlavné diskusie nespočívajú v tom, či poistiť alebo nepoistiť vklady klientov, ale ide skôr o diskusiu o voľbe takého systému poistenia vkladov, ktorý by minimalizoval negatívne dôsledky povinného poistenia vkladov a súčasne poskytol dostatočnú kompenzáciu strát klientov v prípade krachu banky (Kašparovská et al., 2006, s. 57).
Podľa Revendu (Revenda, 2011, s. 395) povinné postenie vkladov je sprevádzané nákladmi a hlavnými z nich sú:
Podvody členov vedenia banky (bank management frauds)
Podvody s úvermi (lending frauds) - fiktívne úvery, úvery blízkym osobám, úvery za provízie, skrývanie problémových úverov, obchádzanie pravidiel, obchádzanie pravidiel
úverovej angažovanosti
Podvody pri transakciách (dealing frauds) – falošné účtovanie, skrývanie stratových
operácií, vedenie konta mimo účtovnej evidencie, krádeže peňazí
35
poistenie platené bankami – ktoré sa prejavuje znížením ziskovosti bánk, zdražením poskytovaných úverov a bankových služieb, či zlacnením vkladov (znížením debetnej úrokovej miery);
morálny hazard:
• morálny hazard vkladateľov,
• morálny hazard bánk;
nepriaznivý výber.
Morálny hazard
Morálny hazard spočíva vo zvyšovaní rizikovosti operácií zo strany vkladateľov aj bánk. Vkladatelia nemusia rozlišovať ,,dobrú“ a ,,zlú“ banku, pokiaľ majú poistené vklady. Preto si vyberajú často banku nie podľa jej dôveryhodnosti, ale skôr podľa výšky úrokových sadzieb vkladov, ktoré ponúka. Obecne pri tom platí, že čím vyššie úrokové sadzby z vkladov banka ponúka, tým musí dosahovať vyššie výnosy a tým rizikovejšie aktívne operácie musí vykonávať. Súčasne sa ani banky, resp. členovia vedenia bánk nemusia obávať rizikovejších operácií, pretože straty poistených vkladateľov uhradí poisťovňa. Morálny hazard je možné obmedziť zrušením poistenia depozít, ale vkladatelia by tak neboli chránení proti stratám a už pri prvých náznakoch problémov danej banky by mohli v panike začať hromadne vyberať vklady. Zvýšilo by sa tak riziko krachu banky, ktorá pôvodne mohla mať len malé problémy. Taktiež by pri krachu jednej banky mohla nastať rovnaká situácia v iných, zdravých bankách a hromadné výbery by sa mohli rozšíriť v celom bankovom systéme (Revenda et al., 2012, s. 256 – 257).
Nepriaznivý výber
Nepriaznivý (nevhodný) výber má základ v riziku vstupu rizikových subjektov do segmentu bankovníctva. Vysoko rizikové subjekty sú jednostranne orientované na dosiahnutie vysokých výnosov a tomu zodpovedá aj ich investičná stratégia do vysoko rizikových operácií. Vyššia rizikovosť subjektov je spojená s vyššou pravdepodobnosťou ich úpadku a následne so zvýšenými nárokmi na čerpanie prostriedkov na vyplácanie náhrady vkladov. Riziko nepriaznivého výberu sa môže znižovať nástrojmi bankovej regulácie ako je stanovenie podmienok pre vstup do bankového sektora, požiadavky kapitálovej vybavenosti finančných subjektov, meranie rizikovosti obchodov a ich zakomponovanie do finančných a účtovných výkazov (Medveď et al., 2013, s. 165).
36
Podľa Juroškovej (Jurošková, 2012, s. 37) systém ochrany vkladov je možné rozdeliť podľa toho, aké uplatnenie má v jednotlivých ekonomikách na implicitný systém ochrany vkladov a explicitný systém ochrany vkladov.
Implicitný systém ochrany vkladov
Implicitný systém ochrany vkladov je historicky najstaršia forma ochrany vkladov.
Je definovaná rôznymi znakmi. Prvým z nich je skutočnosť, že systém nemá žiadnu právnu úpravu ochrany vkladov. Ďalej v prípade úpadku banky sa postupuje podľa rozhodnutia štátu alebo sa vychádza z historických skúseností postupu pri úpadku bánk, čo znamená, že prijíma rozhodnutie ,,od prípadu k prípadu“. Náhrady za nedostupné vklady sú určované predstaviteľmi štátu a ich výška sa odvodzuje od ručenia štátu za vklady v štátnych ústavoch. A nakoniec na kompenzáciu nedostupných vkladov nie sú dopredu vyčlenené prostriedky v účelovom fonde. Táto forma ochrany vkladov nie je v súčasnosti rozšírená a vo vyspelých ekonomikách je preferovaný explicitný systém ochrany vkladov (Medveď et al., 2013, s. 165).
Explicitný systém ochrany vkladov
Horvátová (2009, s. 161) považuje explicitný systém ochrany vkladov za spoľahlivejší ako implicitný a vymedzuje ho nasledujúcimi faktormi:
systém je upravený legislatívnymi predpismi, systém určuje druhy vkladov, ktoré sú chránené, systém určuje výšku náhrad za vklady,
systém stanovuje zdroje financovania fondu ochrany vkladov, systém určuje priebeh plnenia pri riešení úpadku.
1.5.4 Veriteľ poslednej inštancie
Podpora zdravia, bezpečnosti, dôveryhodnosti a efektívnosti bankového systému ako jeden z hlavných cieľov regulácie a dohľadu bánk mimo iného vyžaduje vytvorenie mechanizmu, ktorý by bankám, pri splnení určitých podmienok, pomohol z problému za situácie, kedy už nemôžu získať chýbajúce prostriedky ani na medzibankovom trhu. Tento mechanizmus predstavuje štvrtý pilier bankovej regulácie a dohľadu veriteľ poslednej inštancie. Jedným z konkrétnych prejavov funkcie centrálnej banky ako banky bánk je
