rok 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
Zdroj: vlastné spracovanie podľa (Szpyrc – Novota, 2013, s. 26).
Zvyšovanie implementácie kapitálu bude prebiehať až do roku 2019 (viď tabuľka 5). Kapitálová požiadavka pre Core Tier 1 je od roku 2013 na úrovni 3,5%. Od roku 2014 sa zvýšila o 0,5% a v roku 2019 by úroveň kapitálu Core 1 mala dosahovať hodnotu 4,5%.
53
Basel III vyžaduje, aby minimálna požiadavka na kapitál Tier 1 dosahoval v roku 2019 úroveň 6,0%. Mal by sa začať tvoriť už v roku 2015. Kapitálový konzervatívny vankúš sa začne tvoriť až od roku 2016 a postupne k roku 2019 by mal dosiahnuť úroveň 2,5%.
Spolu s kapitálovom požiadavkou Core Tier 1 ich odporúčaná hodnota dosiahne 7%.
Proticyklicky vankúš bude zavedený ako rozšírenie kapitálového konzervatívneho vankúša v roku 2016. Na rozdiel od neho však tvorba proticyklického vankúša nie je automatická a povinná. Proticyklický vankúš sa bude pohybovať v rozmedzí od 0 % do 2,5 %.
Požadovaný celkový kapitál sa v sledovaných rokoch nebude vyvíjať a udrží si úroveň 8%.
Pri započítaní kapitálového konzervatívneho vankúša sa v roku 2019 dostane na úroveň 10,5%.
2.2 Banková únia
Jedným z hlavných ponaučení z finančnej krízy bola potreba reformy finančného sektora v eurozóne. Zatiaľ čo vytvorením jednotného trhu a spoločnej meny viedlo k výraznému spojeniu nadnárodných finančných inštitúcií v EÚ, dohľad a riadenie nad finančnými trhmi ostalo pred krízou na národnej úrovni. Problémy vyplývajúce z nesúladu medzi fungovaním a reguláciou finančného systému sa európski lídri rozhodli riešiť a v polovici roka 2012 navrhli vytvorenie bankovej únie, ktorá má pozostávať z jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného rezolučného mechanizmu (http://www.finance.gov.sk/, 19. 03. 2015).
Dňa 26. júna 2012 predložil predseda Európskej rady Herman von Rompuy materiál s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únií. Tento dokument definuje štyri základné rámce, na ktorých by mala Európska únia stať a sú nimi integrovaný finančný rámec, ktorý by mal preniesť zodpovednosť nad dohľadom bánk v eurozóne na úroveň EÚ a vytvorenie spoločných mechanizmov riadenej likvidácie bánk a ochrany vkladov. Integrovaný finančný rámec ďalej navrhuje vytvorenie jednotného systému európskeho bankového dohľadu, ktorý bude tvoriť európsky a národný dohľad, zavedenie európskeho rozmeru do súčasného systému, či financovanie európskeho rezolučného fondu z príspevkov bánk, ktoré podliehajú európskemu dohľadu. Ďalším je integrovaný rozpočtový rámec, ktorého úlohou je zabezpečiť riadny výkon fiškálnej politiky na národnej úrovni a úrovni EÚ, silnejšie vynucovanie rozpočtovej disciplíny, či postupný prechod na eurodlhopisy a fiškálnu solidaritu. Ďalším je integrovaný rámec hospodárskej
54
politiky, ktorý by mal zabezpečiť mechanizmy na podporu rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti. A nakoniec posilnená demokratická legitimita a zodpovednosť za prijímanie rozhodnutí prostredníctvom spoločného výkonu suverenity v spoločných politikách a solidarity (Čillíková – Penzéš, 2012, s.8).
Obrázok 9 Piliere bankovej únie
Jednotné pravidlá podnikania
Zdroj: vlastné spracovanie podľa (http://www.finance.gov.sk/, 19. 03. 2015).
Banková únia stojí na troch pilieroch, ktorými sú jednotný mechanizmus dohľadu, jednotný rezolučný mechanizmus a jednotný systém ochrany vkladov. Základným predpokladom na vytvorenie bankovej únie je aj harmonizácia všeobecných pravidiel pre fungovanie finančných inštitúcií. Tento cieľ bol dosiahnutý na základe harmonizácie všeobecných minimálnych požiadaviek na kapitálovú primeranosť, pravidiel ochrany vkladov a pravidiel riešenia zlyhávajúcich bánk.
2.2.1 I. Pilier – Jednotný mechanizmus dohľadu (Single supervisory mechanism – SSM)
Prvým pilierom Bankovej únie je jednotný mechanizmus dohľadu, ktorý začal fungovať 4. novembra 2014. Podstatou tohto mechanizmu je jednotný systém európskeho
Jednotný mechanizmus
dohľadu
JMD
Jednotný rezolučný mechanizmus
JRM
Jednotný systém ochrany vkladov
JSOV
55
bankového dohľadu, ktorý má zabezpečiť zdravé fungovanie úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému (Barčová – Suchanová, 2014, s.8).
Jeho hlavným cieľom je vytvorenie centrálneho orgánu pod záštitou ECB, ktorý vykonáva dohľad nad finančnými inštitúciami v eurozóne. Vytvorením jednotného mechanizmu dohľadu by sa malo predísť problémom z minulosti, kedy národné orgány dohľadu neboli schopné efektívne dozerať na finančnú stabilitu bankového sektora vo svojich krajinách, pretože rizikové operácie ich bánk sa často nachádzali v krajinách mimo ich pôsobenia. Keďže ECB bude dozerať na všetky finančné inštitúcie vrátane materských aj dcérskych spoločností, ktoré pôsobia v eurozóne, odhalenie potenciálne rizikových finančných operácií by malo byť jednoduchšie (http://www.finance.gov.sk, 20. 03. 2015).
V rámci jednotného mechanizmu dohľadu má ECB vykonávať svoje právomoci v nasledujúcich oblastiach:
regulácia – vydávať nariadenia v oblastiach, ktoré nepokrýva EBA, koordinovať postup národných orgánov vo vzťahu k EBA;
povoľovacia činnosť – národné banky skontrolujú náležitosti žiadosti o licenciu a odporučia ECB vydanie licencie;
dohľad na mikroúrovni, ktorí sa delí na
− dohľad na mieste aj dohľad na diaľku – národné banky sa budú môcť zúčastniť dohľadu na mieste
− dohľad nad kapitálom (pilier 1 – pravidlá obozretného podnikania bánk) aj nad pravidlami správy a riadenia banky (pilier 2 – obozretné podnikanie bánk) dohľad na makroúrovni – stanovenie dodatočné kapitálové rezervy (vankúše) konanie a sankcionovanie – viesť konania a zadávať rozhodnutia bankám (Čilíková – Penzéš, 2012, s. 9).
Vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu si vyžiadalo zriadenie nových odborných útvarov, ktoré zodpovedajú za vykonávanie úloh v oblasti dohľadu, čoho dôsledkom bolo prispôsobenie vnútornej organizačnej štruktúry Európskej centrálnej banky. V súčasnosti pôsobia na úrovni Európskej centrálnej banky pre výkon úloh dohľadu štyri generálne riaditeľstvá a sekretariát rady pre dohľad. Generálne riaditeľstvá pre mikroprudenciálny dohľad I a II uskutočňujú dohľad nad významnými úverovými inštitúciami. Generálne riaditeľstvo pre mikroprudenciálny dohľad III monitoruje dohľad nad menej významnými úverovými inštitúciami, ktorý vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány. Osobitným útvarom je generálne riaditeľstvo pre mikroprudenciálny dohľad IV zodpovedajúce za výkon horizontálnych a iných špecializovaných funkcií vo vzťahu ku
56
všetkým úverovým inštitúciám dohliadaných Európskou centrálnou bankou. Tento útvar vykonáva úlohy predovšetkým v oblastiach povoľovacích procesov, centralizovaných dohľadov na mieste, krízového manažmentu, sankcií, či vymáhania uplatniteľných právnych predpisov a rozhodnutí, metodológií a štandardného vývoja, plánovania a koordinácie výkonu dohľadu, politík dohľadu, kvalitatívneho zabezpečenia dohľadu, analýz rizík ako aj v oblasti interných modelov. Spolupráca medzi Európskou centrálnou bankou a vnútroštátnymi orgánmi má byť významnou súčasťou každodenného dohľadu nad úverovými inštitúciami uskutočňovaný predovšetkým prostredníctvom spoločných dohliadacích tímov (tzv. joint supervisory team – JST), ktoré pozostávajú zo zamestnancov ECB a zamestnancov príslušných národných orgánov krajín (Barčová – Suchanová, 2014, s. 9 – 10).
Obrázok 10 Rozhodovací proces v rámci jednotného mechanizmu dohľadu
Zdroj: (Barčová – Suchánová, 2014, s.10).
Rozhodnutie
Žiadosť o preskúmanie
rozhodnutia
Žiadosť o meditáciu Námietka rady
guvernérov
Rada guvernérov
Administratívny rev. výbor
Rada pre dohľad ECB
Meditačný výbor
57
2.2.2 II. Pilier – Jednotný rezolučný mechanizmus (Single resolution mechanism – SRM)
Jednotný rezolučný mechanizmus, taktiež nazývaný aj jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií je druhým pilierom bankovej únie, ktorého hlavnou úlohou je vytvoriť spoločný rámec pre riešenie zlyhávajúcich bánk v eurozóne tak, aby sa zachovali systémovo dôležité funkcie finančných inštitúcií a aby sa minimalizoval dopad riešení týchto situácií na verejné financie. Základným princípom je pritom obnovenie a zachovanie finančnej stability v eurozóne. Druhý pilier Bankovej únie by mal začať plne fungovať v januári 2016 (http://www.finance.gov.sk/, 21. 03. 2015).
Hlavnými cieľmi druhého piliera Bankovej únie sú:
posilnenie vnútorného trhu s bankovými službami a súčasne zachovanie rovnakých podmienok;
zachovanie finančnej stability a dôvery v banky, zabezpečenie kontinuity základných finančných služieb, predchádzať šíreniu problémov;
minimalizácia strát pre spoločnosť ako celok a najmä pre daňovníkov, ochrana vkladateľov a zníženie miery morálneho hazardu.
Podstatou jednotného rezolučného mechanizmu bude v budúcnosti centrálne uplatňovanie pravidiel riešenia krízových situácií bánk, ktoré sú stanovené v smernici o krízovom manažmente vo vzťahu k bankám z členských štátov zúčastňujúcich sa na tomto mechanizme. Taktiež ako v prípade jednotného mechanizmu dohľadu, povinne budú zúčastnené štáty eurozóny, dobrovoľne sa môže pridať ktorýkoľvek členský štát EÚ (http://www.nbs.sk/, 21. 03. 2015).
Druhý pilier sa bude vzťahovať na banky, ktoré sú v krízovej situácií a to na banky spĺňajúce tieto predpoklady:
banka sa reálne alebo s najväčšou pravdepodobnosťou dostane do úpadku;
bankovému úpadku nie je možné predísť žiadnym opatrením súkromného sektora;
riešiť krízovú situáciu je vo verejnom záujme, pretože banka je systémová a to v tom zmysle, že jej úpadok by narušil finančnú stabilitu (Penzéš et. al, 2013, s. 2).
Čo sa týka architektúry druhého piliera Bankovej únie, kľúčovú rozhodovaciu právomoc bude mať Európska komisia, poradnú a výkonnú zabezpečí Rada pre riešenie
58
krízových situácií a financovanie bude zabezpečovať Jednotný fond na riešenie krízových situácií.
2.2.3 III. Pilier – Jednotný rámec ochrany vkladov (Deposit Guarantee Schemes – DGS)
Jednotný rámec ochrany vkladov je posledným pilierom Bankovej únie. Vďaka nemu je možné zabezpečiť vyššiu mieru dôveryhodnosti obyvateľstva k finančnému sektoru.
Takýto rámec by do vnútroštátnych systémov ochrany vkladov pre banky pod európskym dohľadom mohol zaviesť európsky rozmer, pomocou ktorého, by sa posilnila dôveryhodnosť existujúcich mechanizmov. Súčasne by takto nastavený rámec slúžil ako dôležitá záruka, že oprávnené vklady všetkých úverových inštitúcií sú dostatočne chránené, čo by posilnilo dôveryhodnosť celého bankového systému v rámci Eurozóny a Európskej únie (Hudák, 2013, s. 9).
Jednotný rámec ochrany vkladov je založený na garancii všetkých depozitných vkladov do výšky 100 tisíc eur na jedného vkladateľa a jednu banku v prípade bankrotu danej banky. Tretí pilier bankovej únie by mal posilniť najmä stabilitu systému a pomôcť predchádzať mohutným výberom vkladov pri prvých negatívnych správach o stave banky.
Taktiež by mal zabrániť eskalácii finančných ťažkostí bánk. S kritikou jednotného rámca ochrany vkladov (JSOV) sa stretávame nielen v bohatších krajinách EÚ. Napríklad veľké české banky kritizujú českú realizáciu JSOV, že poškodzuje ich podnikateľské prostredie.
Fond poistenia vkladov ručí za vklady vkladateľov u malých a rizikovejších finančných inštitúcií, ktoré poskytujú vyššie zúročenie než tradičné banky. Vkladatelia ich uprednostnia kvôli výške úrokov, pretože si uvedomujú, že ich vklady sú aj tak garantované.
Posledný pilier Bankovej únie je teda naďalej iba v štádiu diskusie a Európska únia tento návrh odložila na neurčito.
2.3 Zdanenie bankového sektora
Oživenie svetového hospodárstva vyžaduje mnoho finančných prostriedkov a najmä prehodnotenie postupov štátov, ktoré by mali zohľadniť konkrétne opatrenia smerujúce proti opakovaniu sa globálnej krízy so všetkými jej dôsledkami. Štáty preto začali uvažovať o budovaní novej architektúry medzinárodného finančného systému ako aj o
59
zavedení akejsi „poistky“ – zdanenie bánk, ktorú by štát, resp. bankový sektor v prípade potreby mohol využiť (Schultzová, 2011, s. 138).
Európska komisia v januári 2011 zverejnila pracovný dokument ktorým načrtáva pravidlá a riešenia pre banky, ktoré majú problémy s názvom Systém krízového riadenia.
Jeho súčasťou je aj financovanie tohto systému prostredníctvom špeciálnych národných fondov, kde sa zhromažďujú príspevky od bánk, tzv. bankové odvody. Cieľom iniciatívy európskej komisie je vytvorenie efektívneho systému, ktorý v budúcnosti v prípade problémov umožní riešenie problémov bánk, bez toho, aby použil verejné financie a to tak, aby sa zabránilo ohrozeniu stability celého bankového sektora. Systém krízového riadenia bánk podľa návrhov komisie tvoria najmä nástroje pre krízové riadenie bánk, pravidlá pre použitie týchto nástrojov, špeciálne národné fondy a bankový odvod. Podľa komisie najlepším spôsobom pre jednotlivé krajiny je vytvorenie jednoúčelového špeciálneho fondu, z ktorého prostriedky by sa použili na riešenie problémov bankového sektora (http://www.sbaonline.sk/, 23. 03. 2015).
Obrázok 11 Očistené pasíva bánk
Očistené aktíva
Zdroj: (http://www.sbaonline.sk/, 23. 03. 2015).
Podľa obrázka 11 vidíme, že základ odvodu by mali tvoriť pasíva bánk očistené o vlastný kapitál a už poistené vklady. Základ odvodu by tak tvorili najmä vklady bánk a podnikov a investície do cenných papierov banky.
Aktíva banky Pasíva banky
Hotovosť
Úvery
Investície
Ostatné aktíva
Poistené vklady
Nepoistené vklady
Dlhopisy Ostatné pasíva
Vlastné zdroje
60 Tabuľka 6 Bankové odvody vybraných krajín EÚ
krajina subjekty základ sadzba
Belgicko banky pasíva očistené o poistné
vklady a kapitál 0,035%
Cyprus úverové inštitúcie vklady 0,15%; daň nepresahuje 20% zo zisku banky
Fínsko banky celková suma rizikovo
vážených aktív 0,125%
Írsko úverové inštitúcie kapitálové požiadavky
banky: 1065 EUR za
61
Tabuľka 7 Bankové odvody vybraných krajín EÚ (pokračovanie tabuľky 6)
Nemecko úverové inštitúcie
Rakúsko úverové inštitúcie nad 1 mld.
EUR základu odvodu
Slovensko banky pasíva očistené o vlastný kapitál
Zdroj: vlastné spracovanie podľa (http://www.sbaonline.sk/, 24. 03. 2015)
62 pomoc, resp. krízové riadenie banky, v prípade, ak sa takáto udalosť v budúcnosti vyskytne (viď príloha 1).
Zo štátov s podobným základom sa sadzby odvodu pohybujú v rozpätí od 0,01 % základu dane (Portugalsko) po 0,2 % (Slovensko). Väčšina krajín používa jednu sadzbu dane. V niektorých prípadoch je daň odstupňovaná do niekoľkých pásiem podľa výšky základu (Maďarsko, Rakúsko, Nemecko).
Graf 1 Zaťaženie bankového sektora bankovým odvodom vo vybraných štátoch EÚ
Zdroj: vlastné spracovanie podľa (http://www.sbaonline.sk/, 24. 03. 2015).
Graf 1 porovnáva zaťaženie bankového sektora v jednotlivých krajinách EÚ.
Znázorňuje aká výška odvodu pripadá na 1 milión aktív bánk. Slovensko patrí k štátom, v ktorom banky odviedli najvyššiu sumu a to 3059 eur na 1 milión aktív, čo je približne až 10 – krát viac ako priemer sledovaných krajín. Priemer sa pohyboval na úrovni 264 Eur na 1 milión aktív. K tomuto priemeru sa priblížili Lotyšsko, Portugalsko a Holandsko.
63
Najmenej odviedli banky vo Francúzsku a to 73 Eur na 1 milión aktív a v Nemecku 92 eur na 1 milión aktív.
64
3 ZHODNOTENIE IMPLEMENTÁCIE
OPATRENÍ, OČAKAVANÉ PRÍNOSY, RIZIKÁ
Svetová finančná a hospodárska kríza poukázala na potrebu prísnejšej regulácie viacerých oblastí podnikania v sektore finančných služieb, pretože zasiahla finančné trhy po celom svete, postihla sektor bankovníctva a finančníctva. Banky začali pociťovať problémy v oblasti likvidity a kapitálovej primeranosti. Postupne sa ukázalo, že pravidlá kapitálovej primeranosti nastavené smernicou Basel II nie sú dostačujúce. Preto sa Bazilejský výbor pre bankový dohľad rozhodol vydať nové pravidlá Basel III, ktoré uvádzajú do podrobnosti globálne regulačné štandardy kapitálovej primeranosti bánk a likvidity. Nové pravidlá vymedzujú vyšší a kvalitnejší kapitál bánk, lepšie pokrytie rizík, zavádzajú pákový pomer, ustanovujú opatrenia kapitálu, ktorý je možné použiť v krízových situáciách a zavedenie globálnych štandardov likvidity.
Najvýznamnejšou zmenou v oblasti regulácie a dohľadu nad bankami je projekt bankovej únie pozostávajúcej z troch pilierov. Prvým pilierom bankovej únie je jednotný mechanizmus dohľadu, ktorý je založený na spoločnom dohľade nad najvýznamnejšími bankami. Bankovú úniu zabezpečuje Európska centrálna banka. Od 4. novembra 2014 ECB priamo dohliada nad 120 najvýznamnejšími bankami v eurozóne. Druhý pilier sa týka riešenia krízových situácií v jednotlivých bankách, tiež nazývaný aj jednotný rezolučný mechanizmus. Systém je založený na rozdelení zodpovednosti za bankrot banky najmä medzi akcionárov a veriteľov. Cieľom druhého piliera je, aby zodpovednosť za upadajúcu banku prevzali tí, ktorí z nej najviac profitovali. Druhý pilier však prináša aj celý rad povinností pre banky a obchodníkov s cennými papiermi spolu s povinnosťou platiť príspevky do rezolučného fondu a povinnosti pripravovať ozdravné plány. Tretím pilierom bankovej únie je jednotný rámec ochrany vkladov, ktorý je zatiaľ integrovaný zo všetkých pilierov najmenej.
Ďalším regulátorným opatrením v boji proti opakujúcej sa finančnej kríze bolo zavedenie bankového odvodu, tzv. daň banky.
V tretej kapitole predkladanej diplomovej práce zhodnotíme jednotlivé regulačné opatrenia ich očakávané prínosy a riziká.
65 Basel III
Regulácia Basel III sa snaží, aby banky boli v budúcnosti odolné voči možným turbulenciám na trhoch. Zameraná je najmä na to, aby zlepšili a posilnili svoju kapitálovú štruktúru a aby zodpovednejšie riadili svoju likviditu. Basel III bol zavedený v roku 2013 a postupne až do roku 2019 umožní bankám lepšie sa prispôsobiť novým pravidlám. Mal by viesť k stabilizácii a k zlepšeniu kvality kapitálu spolu s dodatočnými proticyklickými rezervami (vankúšmi). Najväčším prínosom nových pravidiel Basel III je, že regulácia zníži pravdepodobnosť budúcich krízových situácií a zároveň podporí dlhodobý potenciálny rast ekonomiky eurozóny a tým aj rast ekonomiky Slovenska.
Požiadavky Basel III budú mať dôležitý vplyv na európsky bankový sektor. Podľa štúdie McKinsey z roku 2010 bude bankový sektor potrebovať do roku 2019 približne 1,1 bilióna Eur ďalšieho kapitálu Tier 1, 1,3 bilióna Eur krátkodobej likvidity a zhruba 2,3 bilióna Eur dlhodobého financovania. Podľa tejto štúdie zníži nový rámec Basel III ukazovateľ ROE, rentability vlastného kapitálu, o 4%. Banky sa môžu vyhnúť možnému poklesu ziskovosti znižovaním nákladom, či zvýšením kapitálu. Do úvah však prichádzajú aj ďalšie riešenia ako zlepšenie manažmentu kapitálovej primeranosti a likvidity, či reštrukturalizácia aktív a pasív. Tieto dve možnosti je možné použiť aj z dlhodobého hľadiska.
Podľa McKinseyho jednotlivé časti retaliového, podnikového a investičného bankovníctva ovplyvní rámec Basel III rôznymi spôsobmi:
retailové banky – budú ovplyvnené len veľmi málo; práve tento segment je značne zastúpený v slovenskom sektore;
korporátne banky – budú rámcom ovplyvnené najmä v štruktúrovanom investovaní a financovaní obchodu;
investičné banky – angažované v obchodovaní na kapitálových trhoch rámec Basel III zasiahne najviac.
V oblasti likvidity Bazilejský výbor pre bankový dohľad pripravil dva regulačné modely pre riziko likvidity vyvinuté k dosiahnutiu dvoch samostatných, ale aj vzájomne sa dopĺňajúcich spoločných cieľov.
Prvým je ukazovateľ krytia (Likvidity Coverage Ratio), ktorý určuje výšku nezaťažených, vysoko kvalitných likvidných aktív inštitúcii. LCR má teda zaistiť, že banky budú držať zásobu likvidných aktív ľahko premeniteľné na hotovosť a to v takej výške, aby pokryla odhadový čistý peňažný odliv v priebehu aspoň 30 kalendárnych dní.
66
Zavedenie minimálneho štandardu sa očakáva v priebehu roka 2015 a to na úrovni 60%.
Do roku 2019 by sa požadovaná minimálna úroveň mala dostať na úroveň 100%.
Pomerom čistého stabilného financovania (Net Stable Funding Ratio) sa má zabezpečiť, aby mali banky k dispozícií dostatok likvidity k financovaniu svojich aktív v horizonte najmenej jedného roka. Zároveň by mal banky naviesť, aby k financovaniu dlhodobých aktív preferovali dlhodobé zdroje financovania pred zdrojmi krátkodobými.
Zavedenie minimálneho štandardu pre NSFR sa očakáva až v roku 2018.
Zmeny v oblasti kapitálu boli oveľa väčšie ako pri likvidite. Zaviedli sa nové ukazovatele, ktoré vo veľkej miere budú vplývať na bankový sektor. Najdôležitejšie zmeny nastali najmä v kapitáli Tier 1 a Tier 2 a zaviedli sa nové ukazovatele kapitálový konzervatívny vankúš a proticyklický vankúš.
Testovanie bánk, ktoré sa uskutočnilo 26. októbra 2014 ukázalo, že ak by naplno
Testovanie bánk, ktoré sa uskutočnilo 26. októbra 2014 ukázalo, že ak by naplno