Zoznam príloh

(1)

Zoznam príloh

Príloha 1: Svetové obchodné centrá z rozvíjajúcich sa krajín Príloha 2: Noví investori na svetových finančných trhoch

Príloha 3: Vrcholy a sedlá rozvíjajúcich sa trhov: Súčasnoť a minulosť Príloha 4: Burzy a ich komponenty

Príloha 5: Výpočet efektívnych portfólií

(2)

Príloha 1

Svetové obchodné centrá z rozvíjajúcich sa krajín

S rastom významnosti rozvíjajúcich sa krajín rastie aj význam ich miest v celosvetovom meradle. Podľa svetovej štúdie spoločnosti MasterCard a jej Svetového indexu obchodných centier, mestá v rozvíjajúcich sa trhoch budú hrať čím ďalej, tým významnejšiu úlohu v celosvetovom obchode a to vďaka globalizácii. „Globalizácia je ekonomická realita dneška – kapitál, talent, technológie a dokonca i duševné vlastníctvo dnes už bez prekážok plynú cez hranice a medzi národmi,“ uviedol Dr. Michael Goldberg, riaditeľ programu MasterCard Worldwide Centers of Commerce. Tieto mestá z globalizácie prirodzene ťažia a zároveň môžu spoločnostiam ponúknuť atraktívne príležitosti, ktoré im v meniacom sa ekonomickom prostredí môžu zaistiť prosperitu.

Index hodnotí mestá z ôsmych hľadísk, ktoré sú aj s percentuálnymi váhami v idexe uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tab. 1.1 Ukazovatele indexu rozvíjajúcich sa krajín

Zdroj: MasterCard Worldwide Centers of Commerce: Emerging Markets Index, 2008.

Ako vidieť z tabuľky 1.2 indexu dominujú čínske mestá. V prvej desiatke sa nachádzajú hneď štyri a v prvej tridsiatke ich je pätnásť. Prehľad všetkých miest sa nachádza v Tab. 1.3 a 1.4 na konci tejto prílohy. Čína tak porazila všetky ostatné krajiny, ktoré majú v rebríčku svojich zástupcov. V prvej svetovej desiatke sa čínske mestá umiestnili vo viacerých oblastiach. Tieto mestá dominujú v oblastiach súvisiacich s

(3)

podnikateľskou klímou, ekonomickým rastom a obchodnou prepojenosťou. V oblastiach súvisiacich so vzdelanosťou a IT gramotnosťou zaujali všetky miesta v prvej desiatke.

Sila čínskej ekonomiky ako aj vizionárske vedenie Šanghaja, dnes už jedného z kľúčových svetových obchodných centier, mali na umiestnení miest veľký vplyv.

Hneď za Čínou a svetovou veľmocou outsourcingu je India, ktorá je s ôsmimi mestami v indexe po Číne druhou krajinou s najvyšším početom miest v indexe. Indická jednotka Bombaj zaujala prvú pozíciu v dôležitom aspekte súvisiacom s finančnými trhmi. Kvalitné vedenie miest ako Čenaj, ktoré sa stalo svetovým centrom automobilového a filomového priemyslu, odráža výborné umiestnenie v oblasti bezpečnosti a rizika a obchodnej prepojenosti.

Tab. 1.2 Poradie top 10 miest rozvíjajúcich sa krajín

Zdroj: MasterCard Worldwide Centers of Commerce: Emerging Markets Index, 2008.

Juhoafrická republika, brána afrického kontinentu je tiež na vzostupe. S najväčším počtom miest v indexe po krajinách BRIC ukazuje svoju silu. Za touto silou stojí jej postupné otváranie sa západným produktom, službám i spoločnostiam. Juhoafrická republika sa tak nepochybne stáva miestom, kde sa oplatí hľadať nové obchodné príležitosti.

Na čele regiónu Latinská Amerika a Karibik stojí stabilné a tiež bezpečné Santiago. Mesto sa s najvyšším skóre v aspektoch súvisiacich s ekonomickou stabilitou, podnikateľskou klímou a kvalitou mestského života umiestnilo celkovo na piatom mieste.

Dostalo sa tak najvyššie medzi regionálnymi konkurentmi. Na zdroje bohatá Brazília, aj keď nemá v prvej desiatke miest svoje zastúpenie, vedie skupinu krajín BRIC. Spomedzi

(4)

piatich najrýchlejšie rastúcich brazílskych metropol umiestnených v prvej päťdesiatke je asi najvýznamnejšie Sao Paulo. V oblastiach súvisiacich s objemami na finančnom trhu a obchodnou prepojenosťou sa nachádza v prvej desiatke. Jediným mestom v indexe z karibských ostrovov je Santo Domingo. Z 51. pozície sa profiluje ako významné stredisko nielen pre karibskú oblasť, ale tiež pre strednú a sever južnej Ameriky. Pre investorov bude určite stáť za to sledovať jeho ďalší rozvoj.

Z európskeho regiónu sa na celkové tretie miesto posunula vďaka obchodnému dedičstvu Budapešť. Podľa indexu je toto mesto jednotkou v oblastiach týkajúcich sa kvality života a rizika a bezpečnosti. Do prvej desiatky patrí aj vďaka svojmu ekonomickému a obchodnému prostrediu ako aj podnikateľskej klíme. Maďarské hlavné mesto je prvým východoeurópskym mestom, ktoré po skončení studenej vojny začalo obchodovať so Západom z čoho dodnes ťaží.

Za pozornosť určite stojí aj rýchlo rastúci Istanbul, ktorý zaujíma popredné miesta v oblastiach finančných trhov a kvality života. Taktiež patrí do prvej desiatky v hodnotení obchodnej prepojenosti. Perspektívna metropola rýchlo sa rozvíjajúcej krajiny, ktorá disponuje výhodnou polohou a ľahkým prístupom k rýchlo rastúcim trhom.

No a v neposlednom rade Moskva, najlepšie hodnotené mesto Ruska. V rámci obchodnej prepojenosti, patrí v celkovom hodnotení medzi najlepších pätnásť. Moskva, ktorá skončila celkovo štrnásta je najlepším ruským mestom v indexe. Do prvej svetovej päťky sa radí v oblastiach týkajúcich sa leteckej osobnej dopravy, objeme nákladnej dopravy ako aj ďalších meradiel obchodnej prepojenosti.

Tab. 1.3 Top 65 miest

(5)

Zdroj: MasterCard [online]. <http://www.mastercard.com/us/company/en/insights/studies/studies.html>.

Tab. 1.4 75 svetových obchodných centier

(6)

Zdroj: MasterCard [online]. <http://www.mastercard.com/us/company/en/insights/studies/studies.html>.

Príloha 2

(7)

Noví investori na svetových finančných trhoch

Svetový kapitálový trh vstupuje do novej fázy globalizácie a tak sa finančná sila ako aj majetok, ktoré boli dlho koncentrované v rozvinutých ekonomikách Spojených štátov a Európy, geograficky rozptyľujú. Za touto zmenou stoja a na svetovom finančnom trhu stále dôležitejšiu rolu hrajú štyri typy investorov – petrodolaroví investori, ázijské centrálne banky, hedgeové fondy a private equity firmy. Objem ich aktív sa od roku 2000 strojnásobil a na konci roku 2006 dosiahol 8,4 až 8,7 biliónov dolárov, čo predstavuje asi päť percent celkovej hodnoty svetových finančných aktív.

Investori z krajín ťažiacich ropu a ázijské centrálne banky prinášajú najviac nových peňazí na svetový finančný trh. Títo hráči na svetových finančných trhoch sú zároveň významným zdrojom kapitálu, zatiaľ čo hedgeové fondy a private equity firmy hrajú predovšetkým rolu sprostredkovateľov. Aj keď žiadny z týchto investorov na finančnom trhu nie je nováčikom ich vplyv nebol nikdy predtým taký ďalekosiahly.

Každá jedna skupina nových investorov majá svoju charakteristiku a z toho vyplývajúce rôzne postavenie na finančnom trhu. Môže vystupovať ako zdroj, užívateľ alebo tiež sprostredkovateľ kapitálu a Petrodolárovi investori s Ázijskými centrálnymi bankami dokonca tiež ako nové zdroje likvidity pre svetový kapitálový trh. Pozície v ktorých sa môžu nachádzať zachytáva nasledujúci obrázok.

Obr. 2.1 Pozície nových investorov na trhu

(8)

Zdroj: McKinsey Global Institute: The New Power Brokers: How Oil, Asia, Hedge Funds, and Private Equity Are Shaping Global Capital Markets, 2007.

Zatiaľ čo rast hedge fondov a private equity je najkomentovanejší médiami, regulátormi a politickými kruhmi, tieto dve skupiny sú ďaleko menšie než investori z krajín vyvážajúcich ropu a ázijske centrálne banky (graf 2.1). Napríklad podľa odhadu verejne kótovaná štátom vlastnená spoločnosť Saudi Arabia má hodnotu dvakrát väčšiu ako General Electronic, ktorá bola ku koncu roka 2005 vyhlásená za najväčšiu svetovú spoločnosť, ohodnotená na 367 bilionov dolárov. Rovnako aj Čínska centrálna banka ku koncu roka 2006 akumulovala 1.1 triliona v rezervách aktív, čím sa stala v celosvetovom meradle piatým najväčším manažérom aktív a predstavovala tak tri tretiny veľkosti svetového priemyslu hedgeových fondov.

Graf 2.1 Objem aktív nových investorov

Zdroj kapitálu

Domácnosti

Firmy

Ázijské centrálne banky

Petrodolároví investori

Sprostredkovatelia Tradiční Alternatívní

Podielové fondy Poisťovne Penzíjné fondy Banky

Private equity

Hedge funds

Finančné trhy Používatelia kapit.

Banky

Dlhopisy

Akcie

Ostat. fin. trhy

Domácnosti

Firmy

Private equity

Hedge funds

(9)

Rovnako aj individuálne inštitácie spomedzi nových investorov majú významnu finančnú moc. Petrodolároví investori ako aj Ázijské centrálne banky, sú napríklad každý väčší než Barclays Global Investor, najväčší svetový správca aktív. Uvedené vyplýva z porovnania grafov 2.1 a 22..

Graf 2.2 Objem spravovaných aktív u vybraných inštitúciach

Títo štyria noví hráči spolu posúvajú svetový kapitálový trh novým smerom.

Každý z nich predstavuje nové rozsiahle pole likvidity s dlhodobým investičným horizontom v porovnaní s ponukou tradičných investorov ale s výnimkou ázijských centrálnych bánk a preto sledujú vyšše riziko a vyššiu návratnosť. Značne diverzifikovali investorskú základňu a rozšírili súkromné trhy pre kapitál. Urýchľujú finančné inovácie umožnňujúce viac efektívne nakladanie s rizikom a rozširújucu likviditu pre Áziu a ostatné rozvíjajúce sa krajiny.

Tieto nové skupiny investorov sú viac výkonné, než by mnohí povedali. Hodnota aktív petrodolárových investorov sa odhaduje na medzi 3.4 trilionami a 3.8 trilionami USD. Šesť najväčších verejných a a súkrmných spločností predstavujú štátom vlastnené spoločnosti produkujúce ropu z petrodolárových krajín ako ukazuje graf 2.3.

Graf 2.3 Top desať svetových spoločností (v mild. USD)

(10)

V rámci uvedených štyroch skupín investorov môžeme rozlíšiť nasledujúcich šesť inštitúcii:

Centrálne banky

Hlavným cieľom CB je stabilizácia domácich mien a nie maximalizácia výnosov.

Aj preto CB držia zahraničné rezervy predovšetkým v hotovosti a v dlhodobých dlžných štátnych cenných papieroch. S odhadovanými 250 miliardami dolárov má najväčšie prostriedky centrálna banka Saudskej Arábie.

Suverénne štátne fondy

Suverénne štátne fondy sú štátne investičné fondy exportérov ropy. Cieľom týchto fondov je investovať výnosy z čierneho zlata do svetových finančných aktív. Na rozdiel od CB majú viac diverzifikované portfólia, ktoré sa skladajú od cenných papierov spoločnosti obchodovaných na burze, papierov s pevným výnosom, nehnuteľností, bankových vkladov až po investície do hedgeových a private equity fondov. S celkovými aktívami 875 miliárd dolárov je Abu Dhabi Investment Authority najväčším suverénnym fondom. Ďalšími takými fondmi sú napríklad Noršay Government Pension Fund alebo Russia Oil Stabilisation Fund.

Štátne fondy alebo Sovereign-wealth funds (SWFs) sa stávajú v poslednej dobe často spomínaným a používaným finančným nástrojom. Tieto fondy nie sú vo svete finančných trhov úplnou novinkou, ale ich význam v súvislosti s nedávnou finančnou krízou zväčšuje. Nerastie len ich význam a devízové rezervy krajín bohatých na nerastné suroviny a veľkých čistých exportérov, ale zvyšuje sa aj nervozita predovšetkým

(11)

západných politikov. Tí sa obávajú, že tieto fondy môžu po čase sledovať iné, ako komerčné účely a strategicky tak ovládnuť kľúčové odvetvia v rozvinutých krajinách.

Sila štátnych fondov tkvie nielen vo vysokých ratingoch, vďaka viere, že v najhoršom prípade by ich vykúpil daný štát, ale lacnejšie si aj požičiavajú a operujú s menšou levearege, nakoľko nemajú nedostatok hotovosti. Fondy sú zamerané na dlhšie časové obdobie a nehľadajú len okamžité zhodnotenie. Ich vznik bol v mnohých prípadoch podnietený snahou diverzifikovať devízové rezervy a neinvestovať len do tradičných amerických S-Treasur‘s kvôli klesajúcemu kurzu dolára. V súvislosti so súčasnou situáciou vo svetovej ekonomike boli bohaté ropné petrodolárové štáty v oblasti Perzského zálivu prinútené urýchliť menový integračný projekt. Situácia v americkom finančnom sektore a previazanosť národných mien členských krajín Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) na dolár podnietil vladárov tamojších krajín, aby sa dohodli na rozprestretí regionálneho menového dáždnika do konca budúceho roka. Éra vytvárania regionálnych menových blokov a odklon od dolára ako svetovej rezervnej i referenčnej meny nadobúda zreteľnejšie kontúry.

Vládne investičné korporácie

V porovnaní so suverénnymi fondmi sú to menší a viac zacielení investori zameriavajúci sa na konkrétne projekty. Suverénne fondy sa zameriavajú skôr na portfóliový prístup. Mnoho týchto korporácií funguje podobne ako private equity firmy a priamo nakupujú a riadia jednotlivé spoločnosti. Týmito spoločnosťami sú napríklad spoločnosti zo Spojených arabských emirátov, Dubai International Capital, istithmar a Mubadala.

Veľmi bohatí jednotlivci

Sú to investori, ktorí využívajú finančných sprostredkovateľov v Londýne, Švajčiarsku a ďalších finančných centrách. Medzi najvýznamnejších bohatých súkromných investorov patrí saudský princ Valid bin Talál, ktorý vlastní kapitál vo výške 20,3 miliardy dolárov. Medzi ďalších investujúcich boháčov patrí Kuvajťan Násir Charafí s jedenástimi miliardami dolárov, Etiópčan Mohammed Amoudi A Abdal Azíz Ghurajr zo Spojených arabských emirátov, ktorí majú obaja asi po osem miliárd dolárov.

Štátne podniky

(12)

V krajinách vyvážajúcich ropu získavajú niektoré štátne podniky priamo alebo nepriamo vládne peniaze, ktoré potom investujú v zahraničí. Toto platí predovšetkým na Strednom východe, kde veľkosť domácich trhov je obmedzená.

Súkromné spoločnosti

Príkladom súkromných spoločností sú napríklad kuvajtská Mobile telecommunication company, National Bank o Kuwait, ktorá je aj napriek názvu súkromnou inštitúciou, alebo egyptská Orascom Group.

Objavenie sa týchto nových investorov nie je len dočasným fenoménom, ktorý zmizne, keď sa úrokové miery zvýšia alebo keď poklesnú ceny ropy. Ničmenej predpokláda sa, že faktory posúvajúce rast týchto skupín investorov vydržia prinajmenej nasledujúcich päť rokov. A to dokonca aj pri konzervatývnych predpokladoch, keďže všetky skupiny pokračujú nielen v raste ale zároveň sa zvyšuje aj ich vplyv.

Príloha 3

(13)

Vrcholy a sedlá rozvíjajúcich sa trhov: Sučasnosť a minulosť

Zdroj: International Monetary Fund. Global Financial Stability Report : Financial Stress and Deleveraging, 2008.

(14)

Príloha 4

Burzy a ich komponenty

Komponenty indexu Hang Seng

Zdroj: http://finance.yahoo.com/q/cp?s=%5EHSI&alpha=0

Komponenty indexu Nifty 50

(15)

Zdroj: http://in.finance.yahoo.com/q/cp?s=%5ENSEI

Komponenty Bahrajnského indexu

(16)

Zdroj: <http://www.bahrainstock.com/bahrainstock/index.asp>.

Komponenty Kuvajtského indexu

(17)

(18)

(19)

Zdroj: http://www.kuwaitse.com/PORTAL/DEFAULT.ASPX>

Komponenty indexu Abu Dhabi

(20)

Zdroj: <http://www.adx.ae/English/Pages/default.aspx>.

Komponenty indexu Bovespa

(21)

Zdroj: http://finance.yahoo.com/q/cp?s=%5EBVSP

Komponenty indexu IPC MXX

(22)

Zdroj: <http://in.finance.yahoo.com/intlindices?e=americas>

Komponenty indexu Merval

Zdroj: <http://in.finance.yahoo.com/intlindices?e=americas>

(23)