Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva
Úvery pre študentov vo vybraných bankách SR
Loans for students in selected banks in SR
Bakalárska práca
Autor: Tímea Drnáková
Bankovní management
Vedúci práce: Ing. Adriána Šlajferčíková, PhD.
Banská Bystrica máj 2015
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Novom Meste nad Váhom, dňa 22. 04. 2015 Tímea Drnáková
Poďakovanie
Touto cestou by som sa chcela poďakovať vedúcej práce Ing. Adriáne Šlajferčíkovej, PhD. za odborné vedenie pri vypracovaní bakalárskej práce, za cenné rady a čas, ktorý mi venovala pri jej spracovaní.
V Novom Meste nad Váhom, dňa 22. 04. 2015 Tímea Drnáková
Anotácia
DRNÁKOVÁ, Tímea: Úvery pre študentov vo vybraných bankách SR. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica.
Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: Ing. Adriána Šlajferčíková, PhD. Rok obhajoby: 2015. Počet strán: 65.
Bakalárska práca sa zaoberá úvermi pre študentov vo vybraných bankách SR. Cieľom bakalárskej práce je na základe teoretických východísk skúmanej problematiky uskutočniť analýzu v oblasti úverov pre študentov vo vybraných bankách SR, ich komparáciu a zhodnotiť ich z pohľadu výhodnosti pre klienta – študenta.
Práca pozostáva z troch kapitol. Prvá kapitola práce je zameraná na teoretické vymedzenie základných pojmov danej problematiky, špecifikuje pojmy komerčná banka, operácie komerčnej banky, vymedzenie bankových úverov a ich klasifikáciu. Zároveň sa zaoberá zabezpečením úverového obchodu smerujúce k zníţeniu úverového rizika a úverovým procesom. Druhá kapitola bakalárskej práce zahŕňa analýzu úverov pre študentov vo vybraných bankách SR. Tretia, posledná kapitola práce je zameraná na komparáciu a vyhodnotenie analyzovaných úverov vo vybraných bankách SR z pohľadu výhodnosti pre klienta – študenta.
Kľúčové slová: komerčná banka, bankový úver, zabezpečenie úveru, klient – študent, spotrebný úver, povolené prečerpanie, kreditná karta.
Annotation
DRNÁKOVÁ, Timea: Loans for students in selected banks SR. [Bachelor thesis].
Bankovní institut Prague College, foreign high school in Banská Bystrica. The Department of finance and banking. Thesis supervisor: Ing. Adriána Šlajferčíková, PhD. Year: 2015 defence.
Number of pages: 65.
Bachelor thesis deals with loans for students in selected banks Slovak Republic. The goal of this work is based on the theoretical results of research carried out an analysis of loans to students in selected banks Slovak Republic, their comparison and evaluate them in terms of profitability for the client - student.
The work consists of three chapters. The first chapter focuses on the theoretical definition of the basic concepts of the issue, specifies the notions of commercial bank operations of commercial banks, the definition of bank loans and their classification. It also addresses the security lending facility aimed at reducing credit risk and the credit process. The second chapter thesis includes an analysis of loans to students in selected banks of the Slovak Republic. Third, the last chapter is focused on the evaluation and comparison of the analyzed loans in selected banks from the view of profitability for the client - student.
Key words: commercial bank, bank loan, the collateral for the loan, the client – student, consumer credit, overdraft, credit card is allowed.
OBSAH
ÚVOD ... 8
1 TEORETICKÉ VYMEDZENIE BANKOVÝCH ÚVEROV ... 10
1.1 Základné vymedzenie komerčných bánk a ich funkcií ... 10
1.2 Operácie komerčných bánk ... 12
1.3 Vymedzenie bankových úverov ... 15
1.4 Klasifikácia bankových úverov ... 15
1.4.1 Vymedzenie spotrebného úveru ... 19
1.4.2 Vymedzenie kontokorentného úveru ... 20
1.5 Úverové riziko ... 21
1.6 Úverový proces ... 23
1.7 Zabezpečenie úveru ... 26
1.8 Zhrnutie 1. kapitoly ... 29
2 ANALÝZA ÚVEROV PRE ŠTUDENTOV VO VYBRANÝCH BANKÁCH SR . 31 2.1 Profil bánk ponúkajúce úvery pre študentov ... 31
2.2 Úvery pre študentov ... 35
2.3 Poskytovanie spotrebných úverov pre študentov ... 36
2.3.1 Poskytovanie spotrebných úverov pre študentov v minulosti ... 36
2.3.2 Poskytovanie spotrebných úverov pre študentov v súčasnosti ... 39
2.4 Povolené prečerpanie na účte študenta ... 42
2.5 Kreditná karta pre študentov ... 43
2.6 Fond na podporu vzdelávania ... 44
2.7 Zhrnutie 2. kapitoly ... 48
3 KOMPARÁCIA A VYHODNOTENIE ANALYZOVANÝCH ÚVEROV VO VYBRANÝCH BANKÁCH SR Z POHĽADU VÝHODNOSTI PRE KLIENTA – ŠTUDENTA ... 49
3.1 Modelový príklad – spotrebný úver pre študentov ... 50
3.2 Komparácia a vyhodnotenie analyzovaného úveru ... 56
3.3 Zhrnutie 3. kapitoly ... 58
ZÁVERY A ODPORÚČANIA ... 59
ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ... 61
ZOZNAM OBRÁZKOV, TABULIEK A GRAFOV ... 64
8
ÚVOD
Komerčné banky predstavujú dôleţitú úlohu na úverovom trhu. Rozhodujúcu časť aktívnych obchodov komerčných bánk tvoria úverové obchody. Poskytovanie úverových obchodov je spojené s úverovým rizikom. Pri poskytovaní úverov je dôleţitou podmienkou zabezpečenie úveru, ktoré banky vyuţívajú pre krytie strát, v prípade ak klient – študent nebude schopný splácať úver. Úvery môţeme rozlišovať podľa viacerých hľadísk a to, z časového hľadiska, úverovej techniky ako i z hľadiska úverovaného subjektu. Jednou z cieľových skupín, ktorým poskytujú banky sluţby, sú špeciálne úvery pre študentov. Úvery pre študentov slúţia na úhradu výdavkov spojenými na ubytovanie počas štúdia, nákup pomôcok do školy, absolvovanie jazykového kurzu, cestovanie a iné výdavky na čokoľvek.
V súčasnosti sa môţe študent kryť troma spôsobmi úverov. Najbeţnejšou a najlacnejšou formou úveru je spotrebný úver pre študentov. Medzi drahšie formy patrí povolené prečerpanie a úver na kreditnej karte.
Bakalárska práca sa zaoberá úvermi pre študentov vo vybraných bankách SR. Cieľom bakalárskej práce je na základe teoretických východísk skúmanej problematiky uskutočniť analýzu v oblasti úverov pre študentov vo vybraných bankách SR, ich komparáciu a zhodnotiť ich z pohľadu výhodnosti pre klienta – študenta.
Bakalárska práca pozostáva z troch kapitol, a to z teoretickej, analytickej a syntetickej.
Prvá kapitola práce je zameraná na teoretické poznatky z odbornej literatúry a spracúva základné pojmy danej problematiky. Špecifikuje pojmy komerčná banka a operácie, ktoré vykonáva. Vymedzujeme pojem bankové úvery a ich klasifikáciu. Zároveň sa zaoberáme zabezpečením úverového obchodu, ktorý je dôleţitou podmienkou pri poskytovaní úverov.
Poslednú časť kapitoly tvorí úverový proces, počas ktorého dochádza k procesu navzájom na seba nadväzujúcich činností.
Druhá kapitola bakalárskej práce zahŕňa analýzu úverov pre študentov vo vybraných bankách SR. Študent sa môţe kryť troma spôsobmi, a to spotrebným úverom, povoleným prečerpaním na účte a kreditnou kartou. Hlavnou úlohou tejto časti je analyzovanie úverov pre študentov. Zároveň sa zaoberáme vymedzeniu profilov bánk, ktoré v súčasnosti zvýhodnené úvery pre študentov ponúkajú. Zaoberáme sa aj analýzou študentských úverov, ktoré banky ponúkali pre študentov v minulosti, keďţe v súčasnosti na úverovom trhu
9
zvýhodnené úvery pre študentov ponúka máloktorá banka. Zvýhodnený spotrebný úver ponúka Slovenská sporiteľňa, a. s. a UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., ktorá je pobočkou zahraničnej banky. Na poskytovanie úverov pre študentov slúţi aj Fond na podporu vzdelávania, ktorý spolupracuje s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Povolené prečerpanie pre študentov ponúka Československá obchodná banka a. s.
a kreditnú kartu pre študentov UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
Tretia, posledná kapitola je zameraná na komparáciu a vyhodnotenie analyzovaných úverov vo vybraných bankách SR z pohľadu výhodnosti pre klienta – študenta. V tretej kapitole nadväzujeme na analyzované úvery z druhej kapitoly práce. V tejto časti venujeme podstatu modelovému príkladu na zvýhodnený spotrebný úver pre študentov.
Pre zostavenie jednotlivých kapitol bakalárskej práce vyuţívame viacero metód. Pri spracovávaní teoretických poznatkov vyuţívame metódu deskripcie. Následne v analytickej časti vyuţívame prevaţne metódu analýzy a syntézy. V práci vyuţívame aj špeciálne metódy, a to metódu komparácie, ktorá nám umoţňuje čo najlepšie zhodnotiť analyzované úvery pre študentov z pohľadu výhodnosti.
10
1 TEORETICKÉ VYMEDZENIE BANKOVÝCH ÚVEROV
Úverový trh môţeme charakterizovať ako systém inštitúcií a inštrumentov zabezpečujúcich pohyb kapitálu na úverovom princípe medzi bankami a nebankovým sektorom, pričom moţno sem zaradiť aj vzájomné úverové obchody bánk, resp. ďalších finančných sprostredkovateľov, ktoré nie sú (vzhľadom k dobe splatnosti) súčasťou peňaţného trhu a vzhľadom k forme (nejde o cenné papiere) ani súčasťou kapitálového trhu. Dôleţitou úlohou na úverovom trhu hrajú komerčné banky. Na jednej strane prijímajú najrôznejšie formy vkladov od svojich klientov, ktorými sú predovšetkým domácnosti, významná časť pripadá aj na podnikový a verejný sektor. Na druhej strane poskytujú banky na vlastný účet rôzne druhy úverov, ktorých výrazne najväčší objem plynie do podnikového sektoru (Revenda et al., 1997, s. 98).
,,Vo fungujúcej trhovej ekonomike má finančný trh nezastupiteľnú úlohu. Je to miesto, kde sa stretáva dopyt po finančných prostriedkoch s ich ponukou. Prichádza k prerozdeľovaniu finančných prostriedkov od subjektov, ktoré ich majú dostatok k subjektom, ktoré majú nedostatok finančných prostriedkov. Na strane ponuky sa nachádzajú subjekty, ktoré financie poţičiavajú, väčšinou banky. Stranu dopytu tvoria hlavne podniky, ktoré finančné prostriedky potrebujú na financovanie svojich aktív.
Prostriedky tvoriace ponuku majú charakter úspor rozličných ekonomických subjektov, ktorými sú okrem bánk aj domácnosti, firmy, vláda a pod“ (Kudzbel, 2000, s. 10).
1.1 Základné vymedzenie komerčných bánk a ich funkcií
Problematike komerčných bánk sa v odbornej literatúre venujú viacerí autori ako napríklad Medveď et al. (2012, s. 89). Pri vymedzení banky je nevyhnutné rozlišovať dva prístupy, pričom prvý prístup vychádza z jej ekonomickej podstaty a druhý prístup z jej
11
legislatívneho vymedzenia. Tu treba upozorniť na skutočnosť, ţe niektoré inštitúcie, ktoré spĺňajú znaky banky, nemusia byť bankami aj z právneho hľadiska.
Podľa Zimkovej (2010, s. 6-7) banky podľa terminológie Európskej únie úverové inštitúcie sú najväčšou skupinou finančných sprostredkovateľov v národnom hospodárstve.
Bankový systém kaţdej krajiny je špecifický. Vo všeobecnosti môţeme povedať, ţe bankové systémy krajín Eurosystému sú univerzálne, t. j. banky poskytujú široké spektrum finančných sluţieb. Komerčné banky so sídlom na území Slovenskej republiky sú právnické osoby zaloţené ako akciové spoločnosti, ktoré prijímajú vklady, a poskytujú úvery a ktoré majú na výkon uvedených činností udelené bankové povolenie. Okrem uvedených základných bankových činností môţu banky vykonávať aj ďalšie činnosti, ktoré sú taxatívne vymedzené v zákone. Ide o tuzemské a cezhraničné prevody peňaţných prostriedkov (platobný styk a zúčtovanie), poskytovanie investičných sluţieb klientom a investovanie do cenných papierov na vlastný účet, finančný lízing, poskytovanie záruk, finančné sprostredkovanie, hypotekárne obchody a ďalšie.
,,Jednou zo základných podmienok na udelenie bankového povolenia je peňaţný vklad do základného imania banky, a to najmenej 16 596 959 miliónov EUR alebo peňaţný vklad do základného imania banky, ktorá vykonáva aj hypotekárne obchody, najmenej 33 193 918 miliónov EUR“ (Zimková, 2010, s. 6–7).
§ 2 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje komerčnú banku ako právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky zaloţenú ako akciovú spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery, a ktorá má na výkon činnosti udelené bankové povolenie. O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.
Horváthová et al. (2004, s. 28–29) uvádza, ţe banka je podnikateľský subjekt a ako taký sa snaţí dosiahnuť zisk. Banka podniká na zmluvnom základe, a tak jej nevzniká povinnosť poskytovať určité sluţby a operácie automaticky. Podnikanie bánk však musí brať do úvahy primerané alebo akceptovateľné riziko s ohľadom na stabilitu banky a ochranu jej veriteľov a vkladateľov. Táto poţiadavka zakladá nevyhnutnosť úplnej transparentnosti bankového podnikania.
Základné vymedzenie banky vo svojej podstate vychádza z ekonomických funkcií. Vo svojej literatúre Medveď et al. (2012, s. 94) rozdelil funkcie nasledovne:
- sprostredkovanie platobného styku,
12 - finančné sprostredkovanie,
- emisia bezhotovostných peňazí a sprostredkovanie finančného investovania.
Prvou základnou funkciou bánk je sprostredkovanie platobného styku. Bezhotovostný platobný styk predstavuje platby medzi bankovými a nebankovými subjektmi účtovným prevodom bez aktivácie hotovostných peňazí. Banky majú pre túto funkciu vynikajúce technické a organizačné predpoklady, ako hustá sieť pobočiek, vybavenosť potrebnými softvérmi a systémami, či znalosť procesnej stránky platobného styku. To všetko bankám umoţňuje realizovať platobný styk bezpečne, rýchlo a lacno (Medveď et al., 2012, s. 94).
K hlavným funkciám komerčných bánk patrí funkcia finančného sprostredkovateľa.
Komerčná banka sa obyčajne charakterizuje ako finančný sprostredkovateľ presunu dočasne voľných prostriedkov v ekonomike – prijíma vklady od tých, ktorí sporia, a poskytuje pôţičky tým, ktorí majú investičné príleţitosti. Finančné sprostredkovanie je zaistenie realizácie finančných tokov vo forme finančných produktov medzi ekonomickými subjektmi, ktoré sa nachádzajú v rôznych finančných stavoch (prebytkový, deficitný, vyrovnaný) (Medveď et al., 2012, s. 94).
Ďalšou funkciou je emisia bezhotovostných peňazí. Jedinou inštitúciou, ktorá môţe v štáte emitovať hotovostné peniaze, je centrálna banka. Bezhotovostné peniaze, ktoré sú v podobe zápisov na bankový účtoch môţu vytvárať okrem centrálnej banky aj komerčné banky (Horvátová et al., 2010, s. 70).
Poslednou spomínanou funkciou, spadajúcou do kategórie základných, je sprostredkovanie finančného investovania. Táto funkcia spočíva v tom, ţe banky pre svojich klientov realizujú emisiu cenných papierov, sprostredkúvajú ich nákupy, prípadne iné investičné obchody, ako napríklad úschovu a správu aktív, či obchody s finančnými derivátmi (Medveď et al., 2012, s. 94).
1.2 Operácie komerčných bánk
Kudzbel (2000, s. 25) ako jeden z autorov, ktorí definovali operácie komerčných bánk vo svojej literatúre uvádza, ţe operácie komerčných bánk alebo bankové obchody sú činnosti, ktoré banky poskytujú svojim klientom. Aby tieto činnosti mohli banky
13
vykonávať, musia najskôr zhromaţdiť dostatočné mnoţstvo peňaţných prostriedkov.
Podnikajú pritom s vlastnými a cudzími zdrojmi.
Zimková (2009, s. 199–200) vo svojej literatúre vymedzuje bankové produkty nasledovne:
- aktívne, - pasívne, - neutrálne.
Pri aktívnych produktoch vystupuje banka v postavení veriteľa, má z toho titulu rôzne pohľadávky, ako poskytovanie úverov, ukladanie peňazí v iných bankách, nákup dlhopisov alebo je v pozícii vlastníka (nákup majetkových cenných papierov). Najdôleţitejšie aktívne produkty bánk sú úverové obchody. Dôleţitou podmienkou pri poskytovaní úveru je zaistenie, ktoré banky vyţadujú od svojich klientov (Zimková, 2009, s. 199-200).
Mičeková et al. (2006, s. 32) vo svojej literatúre charakterizuje, ţe aktívne obchody bánk sú hlavne úverové obchody bánk, kedy banke zverené dočasne voľné prostriedky klientely vyuţívajú vo svojej úlohe veriteľa a poţičiavajú ich formou návratných úverov podľa vopred dohodnutých úverových podmienok. Krátkodobé, strednodobé a dlhodobé úvery slúţia k financovaniu prevádzky, investičnej činnosti dlţníckych podnikov, alebo sú zamerané k určitému účelu.
Pasívne produkty sú obchodné operácie, pri ktorých banka získava na úverovom princípe cudzie zdroje. Najčastejšie prijíma vklady od nefinančných inštitúcií (obyvateľstva a podnikov) a finančných inštitúcií (refinančné repooperácie s centrálnou bankou, pôţičky od komerčných bánk na medzibankovom trhu), alebo emituje dlhopisy, či iné cenné papiere. V pasívnych obchodoch je banka v dlţníckom vzťahu, pri ktorom jej vznikajú rôzne záväzky. Banka spláca istinu a jej cenu – úrok, províziu a podobne. Bez bankového povolenia nikto nesmie prijímať vklady v rámci svojej podnikateľskej činnosti (Zimková, 2009, s. 199-200).
Pasívne obchody moţno členiť z viacerých hľadísk. Mičeková (2006, s. 26) klasifikuje pasívne obchody z pohľadu banky nasledovne:
- priame pasívne obchody – predstavujú pre banku primárne zdroje získané priamo od vkladateľov, nie prostredníctvom iného peňaţného ústavu alebo sprostredkovateľa,
14
- nepriame pasívne obchody – banka získava zdroje uloţením voľných peňaţných prostriedkov iných peňaţných ústavov,
- pasívne obchody s CB – ide o obchody pri ktorých komerčná banka získava finančné prostriedky od centrálnej banky.
Horvátová et al. (2007, s. 48) vymedzila štruktúru bankových pasív spravidla nasledovne:
- vlastný kapitál tvorí 2% - 5%
- cudzí kapitál tvorí 95% - 98%
,,Vlastný kapitál banky predstavuje kvantitatívne menej významnú zloţku bankových pasív, ale kvalitatívne veľmi významnú poloţku pasív. Najdôleţitejšou úlohou vlastného kapitálu je ochrana banky pred insolventnosťou, pričom plní v procese bankového podnikania funkciu financovania, krytia strát z bankovej činnosti, vytvárania dôvery voči príslušnej banke a funkciu brzdy“ (Horvátová et al., 2007, s. 48).
Cudzie zdroje predstavujú dočasne voľné peňaţné prostriedky, ktoré získava banka prostredníctvom pasívnych bankových obchodov formou vkladov alebo pôţičiek od jednotlivých ekonomických subjektov. Prevaţná časť cudzích zdrojov sa sústreďuje vo forme vkladových produktov. V tejto súvislosti moţno vkladovú základňu obchodnej banky definovať ako štruktúrovaný systém peňaţných fondov, akumulovaný prostredníctvom vkladových produktov banky, ktorí tvorí ekonomickú základňu na poskytovanie bankových úverov, prípadne na iné druhy aktívnych obchodov (Horvátová et al., 2007, s. 48).
Neutrálne, mimobilančné bankové obchody sú také obchody, pri ktorých banka nevystupuje priamo ani vo veriteľskom, ani v dlţníckom postavení. Preto sa tieto obchody neobjavujú v jej súvahe, sú bilančne neutrálne. Medzi neutrálne bankové obchody patria napríklad inkasá platieb pre klientov, emisia cenných papierov pre klientov, úschova a správa cenných papierov, prípadne aj faktoring, forfaiting a leasing. Obchody, ktoré v čase ich vzniku predstavujú budúci pevný alebo potenciálny záväzok, prípadne pohľadávku banky, musia banky povinne vykazovať v podsúvahe (Sysáková et al., 2010, s.
99).
V nadväznosti na tému bakalárskej práce sa v ďalších častiach venujeme úverovým obchodom, ktoré predstavujú najväčšiu časť aktívnych bankových obchodov.
15
1.3 Vymedzenie bankových úverov
Rozhodujúcu časť aktívnych operácií komerčných bánk tvoria úverové operácie a úvery tvoria rozhodujúcu časť ich aktív. Úvery sú málo likvidné, relatívne rizikové, ale v porovnaní s inými aktívami prinášajú vyššie výnosy. Keďţe rozhodujúcim zdrojom aktívnych operácií bánk sú cudzie zdroje, banka musí poskytovať úvery obozretnejšie a zváţiť tak nielen očakávaný výnos, ale aj riziko“(Polouček et al., 2010, s. 342).
Podľa § 5 písm. b) Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách rozumieme pod pojmom úver dočasné poskytnutie peňaţných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfaitingu.
Jeden z autorov, ktorí definovali pojem úver je Kudzbel (2000, s. 28), ktorý vo svojej literatúre uvádza, ţe hlavná činnosť komerčnej banky spočíva v poskytovaní úverov.
Banka ako veriteľ poţičiava peniaze, za čo dostáva odmenu v podobe úroku. Správne odhadnutie klienta, jeho podnikateľského plánu a posúdenie jeho schopnosti splácať v budúcnosti úver je pre banku ţivotne dôleţité.
Mičeková (2006, s. 38) špecifikuje úver ako vyuţívanie dočasne voľných peňaţných prostriedkov podnikateľských subjektov, obyvateľstva a štátu na financovanie dočasných potrieb iných hospodárskych subjektov a obyvateľstva.
My sa stotoţňujeme s názorom Pavelku (2002, s. 54), kde môţeme úver zo všeobecného ekonomického hľadiska povaţovať za spôsob riešenia rozporu, kedy na jednej strane (u jedných ekonomických subjektov) vzniká dočasný prebytok finančných prostriedkov a na strane druhej (u iných ekonomických subjektov) ich dočasný deficit.
1.4 Klasifikácia bankových úverov
Bankové finančno – úverové produkty patria medzi aktívne operácie bánk, pričom úverové obchody tvoria najväčšiu časť aktívnych operácií. Bankové úvery môţeme deliť z viacerých hľadísk. Autorka Kočišová et al. (2009, s. 11) rozdeľuje úvery nasledovne:
16
- peňaţné úvery – peniaze poskytnuté v hotovosti alebo bezhotovostne, ovplyvňujú likviditu banky, medzi tieto úvery patrí kontokorentný, eskontný, hypotekárny a spotrebný úver,
- záväzkové úvery a záruky – tieto druhy úverov neznamenajú pre klienta bezprostredné peniaze, ide skôr o záruku banky splniť klientov záväzok, k takýmto úverom patrí akceptačný úver, avalový úver a rôzne druhy bankových záruk,
- nové formy financovania – v tomto prípade sa peniaze získavajú za určitých podmienok. Do tejto skupiny patrí faktoring, forfaiting a leasing.
Obrázok 1.1Bankové úverové produkty
Zdroj: (Dvořák, 2005, s. 512).
,,Na to, aby banka mohla poskytovať úvery, musí mať isté finančné prostriedky. Tieto prostriedky získava predovšetkým prostredníctvom pasívnych bankových operácií“
(Kočišová et al., 2009, s. 11).
,,Úvery ako ekonomickú kategóriu môţeme klasifikovať z viacerých hľadísk.
Základným kritériom klasifikácie úverových foriem v trhovej ekonomike je lehota splatnosti, na ktorú sa úver poskytuje. Je to lehota počas ktorej sa klient čerpajúci úver zaviaţe banke splatiť jeho plnú výšku vrátane úrokov“ (Pinter, 2010, s. 6-7).
Pinter (2010, s. 6-7) vo svojej literatúre člení úvery podľa predmetného kritéria nasledovne:
Bankové úverové produkty
Peňaţné úvery
Podnikateľské
úvery Spotrebiteľské úvery
Záväzkové úvery a záruky
Akceptačný/Avalový
17
- krátkodobé – úvery s lehotou splatnosti do 1 roka vrátane, - strednodobé – úvery s lehotou splatnosti od 1 do 5 rokov, - dlhodobé – úvery s lehotou splatnosti viac ako 5 rokov.
Lehota splatnosti úveru je spojená s otázkou miery rizika úveru. Vo všeobecnosti platí základná úmera: čím je doba splatnosti úveru dlhšia, tým je aj riziko jeho návratnosti vyššie. To znamená, ţe s dĺţkou doby splatnosti úveru sa zvyšuje miera neurčitosti vývoja budúcich ekonomických a finančných podmienok potenciálneho dlţníka. Pod pojmom krátkodobé úvery rozumieme finančné zdroje, ktoré získava ekonomický subjekt úverovou formou s lehotou splatnosti do 1 roka. Tieto úvery sú určené na prekonávanie krátkodobého nedostatku platobných prostriedkov vyplývajúceho zo sezónnych resp. iných ekonomických výkyvov. (Pinter, 2010, s. 7).
Z hľadiska zaistenia Pavelka (2008, s. 57) peňaţné úvery delí nasledovne:
- na zaistené - a nezaistené
Za zaistené sú povaţované úvery, ktorých splácanie je zaisťované tzv. zárukami (garanciami), umoţňujúcimi splácanie poskytnutého úveru náhradnou cestou v prípade, keď dlţník nie je schopný zo svojich beţných príjmov úver splácať. Pre veriteľa sú spravidla menej rizikovými zaistené úvery ako nezaistené (Pavelka, 2008, s. 57).
Podľa zdrojov splácania Pinter (2010, s. 7) rozoznáva úvery:
- úvery pre podnikateľské subjekty (návratnosť úveru sa zabezpečuje z trţieb, zo zisku a odpisov),
- úvery pre občanov (návratnosť úveru je zabezpečená z príjmov zo závislej činnosti a podnikania),
- úvery mestám a obciam (návratnosť úveru je zabezpečená z príjmovej časti obce resp. mesta v zmysle ich rozpočtu).
Podľa kritéria účelovosti úveru klasifikuje Horvátová et al. (2010, s. 25) úvery nasledovne:
- účelové úvery – sú poskytnuté priamo na konkrétny vopred stanovený účel,
- bezúčelové úvery – záleţí na klientovi, na čo poskytnutý úver pouţije, cenou za neoznámenie účelu je spravidla vyššia úroková sadzba.
18 Obrázok 1.2Členenie úverov
Zdroj: (Kudzbel, 2000, s. 29).
Z hľadiska úverového subjektu člení Zimková (2009, s. 214) úvery na úvery obyvateľstvu, špeciálne úvery pre študentov a mladých, úvery pre klientov vykonávajúcich slobodné povolania, ako sú lekári, lekárnici, právnici, audítori a podobne, ďalej ide o úvery pre podnikateľov a malé firmy, úvery pre malé a stredné podniky, úvery pre veľké podniky, verejný a neziskový sektor, a napokon banky.
Ďalej Zimková (2009, s. 214) špecifikuje úvery podľa meny, v ktorej bol úver poskytnutý. Z tohto hľadiska sú úvery klasifikované poskytované v domácej mene a úvery poskytované v inej ako domácej mene (devízové úvery).
Členenie úverov
Krátkodobé a strednodobé úvery
Finančné vypoţičanie
-kontokorentný úver -eskontný úver -lombardný úver -spotrebný úver
Prepoţičiavanie mena
-akceptačný úver -avalový úver
Dlhodobé úvery
-reálny úver -komunálny úver -úver zabezpečený emisiou dlhopisov
19
1.4.1 Vymedzenie spotrebného úveru
,,Spotrebné úvery sú bankové produkty, ktoré umoţňujú ich nositeľom vyššiu spotrebu materiálnych a duchovných statkov, neţ prináleţí ich aktuálnemu podielu na tvorbe a rozdelení HDP. Majitelia týchto produktov si zvyšujú beţnú spotrebu na úkor budúcej spotreby tým, ţe si na dohodnutý čas poţičajú od banky peniaze. Za poţičanie peňazí platia banke odmenu vo forme úroku a poplatkov“ (Horvátová et al., 2010, s. 24).
,,V súčasnosti sa poskytujú najmä spotrebné úvery vyplácané v hotovosti, úvery na nákup tovaru, úvery na nehnuteľný majetok, pôţičky študentom vysokých škôl, úvery pracovníkom banky. Ţiadosti o úver sa prerokúvajú pri dôslednom dodrţiavaní smerníc na poskytovanie jednotlivých druhov úverov, najmä pokiaľ ide o:
- účel, na ktorý sa má úver poskytnúť, - dobu splatnosti,
- zabezpečenie návratnosti úveru “(Prno, 2000, s. 81).
Horvátová et al. (2010, s. 24) vymedzuje podmienky na získanie spotrebného úveru nasledovne:
- úver sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá je staršia ako 18 rokov, má slovenské štátne občianstvo a trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, ţiadateľ v čase úveru nesmie presiahnuť vek 65 rokov,
- ţiadateľ o úver má trvalý príjem
- poskytnutie spotrebiteľských úverov môţe byť v bankovej praxi viazané aj na vedenie účtu v banke, a to po určitú stanovenú dobu, alebo si ho klient musí zaloţiť pri kladnom vybavení ţiadosti o úver.
Základným dokladom pre poskytnutie úveru je potvrdenie o výške pracovného príjmu ţiadateľa o úver a jeho ručiteľov. Ručenie tak vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, ţe uspokojí pohľadávku, ak tak nespraví dlţník (Prno, 2000, s. 81). Pozornosť by mali klienti venovať poplatkom za vybavenie a úrokom.
Dôleţitú informáciu poskytuje ţiadateľom o úver ročná percentuálna miera nákladov.
Udáva percentuálny podiel z dlţnej sumy, ktorú musí klient zaplatiť za obdobie jedného
20
roka v súvislosti so splátkami, správou a ďalšími výdavkami spojenými s čerpaním úveru (Horvátová et al., 2010, s. 27).
Podľa Prna (2000, s. 82) splácanie úverov sa zabezpečuje:
- zráţkami zo mzdy a iných príjmov - a to na základe dohody o zráţkach uzavretej medzi dlţníkom a bankou,
- postupom pohľadávky – zabezpečuje sa splácanie úverov najmä umelcom z autorskej odmeny,
- platením splátok priamo dlţníkom na základe jeho poţiadavky a po zváţení s tým spojeného rizika, pričom banka za najlepšie povaţuje splácanie trvalým príkazom zo sporoţírového účtu.
Pri zaisťovaní návratnosti spotrebiteľského úveru poskytovaného domácnostiam ako jednotlivcom rozhoduje pracovný príjem, relatívna stálosť sluţobného pomeru, postavenie v zamestnaní, rodinné a osobné pomery, zaťaţenosť pracovných príjmov pôţičkami“
(Zimková, 2009, s. 240).
Medzi spotrebiteľské úvery patria bezúčelové úvery rôzneho druhu, pôţičky, kreditné karty, auto – úvery, lízing, úvery zabezpečené ručiteľmi, splátkové úvery a podobne (Pinter, 2010, s. 5).
1.4.2 Vymedzenie kontokorentného úveru
Kontokorentný úver predstavuje jeden z najrozšírenejších krátkodobých úverov vo vyspelých trhových ekonomikách. Je poskytovaný na kontokorentnom účte, ktorý je kombináciou vkladového a úverového účtu, čo znamená, ţe beţný účet klienta môţe mať debetný aj kreditný zostatok (Medveď et al., 2013, s. 171).
Debetné saldo predstavuje na kontokorentnom účte poskytnutie kontokorentného úveru. Výška debetného salda je dohodnutá v zmluve vo forme úverového limitu. Pre banku je výhodný, pretoţe si účtuje vyššiu úrokovú sadzbu a poskytnutie úveru je pre ňu výnosné. Pre klienta to znamená pruţné čerpanie úveru v rámci limitu, úroky platí za skutočne pouţitý úver, nemusí uzatvárať úverovú zmluvu pri kaţdej potrebe krátkodobých peňaţných prostriedkov. Splatnosť úveru je krátkodobá, ale bonitným klientom banka
21
kaţdoročne úver prolonguje. Kontokorentný úver môţe mať aj strednodobý aţ dlhodobý charakter (Zimková, 2009, s. 214-216).
Úver je poskytovaný na základe úverovej zmluvy. Podľa Medveďa et al. (2013, s.
171) podstatnými náleţitosťami pri poskytovaní sú dohodnutý úverový rámec, splatnosť úveru, výška a spôsob určenia úrokovej sadzby, poţadované zabezpečenie a podmienky eventuálneho prekročenia úverového rámca.
Dvořák (2005, s. 524) vymedzuje výhody a nevýhody kontokorentného úveru nasledovne:
- pre klienta je veľkou výhodou kontokorentného úveru, ţe má moţnosť čerpať úver pohotovo podľa svojej momentálnej potreby, je však relatívne drahým úverom, - pre banku je výhodou relatívne vysoká úroková sadzba spolu s vyuţitím princípu
usadeniny, nevýhody plynú z moţného rizika jej vyuţitia úverových zdrojov, v prípade nečerpania predpokladanej výšky úveru sú s ním spojené aj vyššie nároky na riadenie likvidity.
1.5 Úverové riziko
Pri výkone svojich činností podstupuje banka viaceré riziká. Jedno z nich sa viaţe na poskytovanie úverov a je ním úverové riziko .Z Poskytovania úverov bankám vyplýva úverové riziko. Spočíva v tom, ţe druhá strana nie je schopná alebo ochotná konať v súlade s dohodnutými podmienkami a banka tak utrpí stratu. Úverové riziko sa vzťahuje nielen na úvery, ale aj na poskytovanie záruk, finančných obchodov a devízových transakcií.
V rámci tohto druhu rizika je banka vystavená moţnému riziku zaistenia, ak nebude schopná obhájiť svoje nároky vyplývajúce zo zaistenia, ako aj riziku poklesu hodnoty zaistenia. Komerčné banky si následne vypracúvajú úverové stratégie, ktoré sú súčasťou širšieho strategického plánu banky. Stratégia by sa mala vyjadrovať aj k podstupovanému úverovému riziku, základné parametre jeho posudzovania a postupy pri schvaľovaní úverov vrátane odvetvovej, regionálnej, klientskej a produktovej diverzifikácie (Horváthová, 2007, s. 68).
Problematike úverového rizika sa v odbornej literatúre venujú viacerí autori ako napríklad Kočišová et al. (2009, s. 101), ktorá hovorí, ţe úverové riziko spočíva v tom, ţe
22
klient alebo obchodný partner banky nedodrţí dohodnuté podmienky finančnej transakcie a v dôsledku toho banke vznikne finančná strata.
Kočišová et al. (2009, s. 101) príčiny úverového rizika rozdeľuje do dvoch skupín:
- interné príčiny – sú bezprostredne závislé na vlastných rozhodnutiach banky, pričom vyplývajú zo zlých rozhodnutí banky o alokácii aktív,
- externé príčiny – sú naopak nezávislé na rozhodnutiach banky, sú dané celkovým vývojom ekonomiky, politickou situáciou a pod.
Riziko nesplatenia záväzku druhou stranou podľa publikácie Price Waterhouse (1994) vyplýva z pravdepodobnosti vzniku straty z danej transakcie. V rámci rizika nesplatenia záväzku môţu vznikať nasledujúce typy rizík:
- riziko zákazníka – vyplýva z toho, ţe zákazník nie je schopný, alebo ochotný splniť záväzok voči banke,
- riziko krajiny – riziko, ţe všetky alebo väčšina ekonomických subjektov danej krajiny (vrátane vlády) nebudú schopné z určitého spoločného dôvodu splniť svoje záväzky voči zahraničným subjektom,
- riziko transferu – vzniká v prípade, kedy určitý štát nie je schopný plniť medzinárodné záväzky z dôvodu globálneho nedostatku devízových prostriedkov, - riziko z koncentrácie – spôsobené nedostatočnou diverzifikáciou úverového
portfólia banky medzi rôzne regióny a odvetvia ekonomickej činnosti, resp.
segment klientov, ktorí sú vystavení rovnakým ekonomickým a rizikovým charakteristikám.
Druhou zloţkou úverového rizika je inherentné riziko produktu, ktoré je dané určením výšky očakávanej straty, ktorá vznikne banke z nesplnenia záväzku klientom alebo obchodným partnerom. Detailnejšie moţno rozlíšiť nasledovne:
- riziko istiny a úroku – riziko, ţe banka nebude v dobe splatnosti splatená istina poskytnutého úveru vrátane úrokov,
- riziko náhradného obchodu – vzniká v dôsledku nesplnenia zjednaného kontraktu zo strany klienta či partnera, čím banke vznikne tzv. otvorená pozícia, ktorú musí zaistiť novým obchodom, ktorý však uţ môţe byť dohodnutý za menej výhodných podmienok,
- platobné riziko – vzniká, ak klient nesplatí svoje záväzky voči banke, resp. ich uhradí po uplynutí doby splatnosti,
23
- riziko zabezpečenia – je spojené s moţnosťou vzniku straty aj v prípade plne zabezpečeného úveru, ak sa banke nepodarí plne pokryť nedobytný úver zo zabezpečovacieho inštrumentu (Pinter, 2010, s. 14).
1.6 Úverový proces
Podľa Šenkýřovej (1998, s. 47) predstavuje úverový proces niekoľko po sebe nasledujúcich fáz, ktorý začína prvým kontaktom záujemcu o úver s komerčnou bankou a končí splatením úveru a ukončením zmluvného vzťahu. Rozoznávame osem hlavných fáz, ktorými prechádza úverový proces, bez rozdielu, či je ţiadateľom fyzická alebo právnická osoba. Úverový proces prechádza rokovaním s klientom, spracovaním ţiadosti, analýzou úverového prípadu, procesom schválenia úveru, vypracovaním zmluvnej dokumentácie, poskytnutím a čerpaním úveru, splácaním a monitorovaním úveru a ukončením zmluvného vzťahu.
Medveď et al. (2012, s. 199) oproti tomu vymedzuje 4 fázy úverového procesu:
1. fáza - skúmanie ţiadosti o poskytnutie úveru (prvotné rokovanie s klientom, ţiadosť zo strany klienta, analýza bonity klienta, stanovenie ceny úveru, schválenie úveru), 2. fáza - uzatvorenie zmluvného vzťahu a čerpanie úveru,
3. fáza – splácanie a kontrola plnenia úverových podmienok, 4. fáza - ukončenie úverového vzťahu a vyhodnotenie klienta.
Skúmanie ţiadosti o poskytnutie úveru
Aby mohol medzi klientom a bankou vzniknúť úverový vzťah, je potrebné pred uzatvorením zmluvných dokumentov uskutočniť úvodné stretnutie s klientom, a to s cieľom oboznámenia sa banky o zámeroch klienta, pričom predmetom rokovania je vymedzenie základných parametrov úveru, ako výška úveru, predpokladané splatnosti úveru, účel úveru, ponúkaných a poţadovaných záruk, druh úveru a zároveň tak oboznámiť klienta so základnými podmienkami pre poskytnutie úveru. Klient uchádzajúci sa o úver sa musí obrátiť na banku so ţiadosťou o jeho poskytnutie. Písomná ţiadosť o poskytnutie úveru obvykle obsahuje údaje o klientovi, poţadovaný druh úveru, čiastku
24
a menu úveru, lehotu splatnosti, spôsob splácania úveru, spôsob zaistenia úveru, účel pouţitia, podnikateľský zámer, údaje o finančnej situácii klienta a o čerpaných úveroch.
Písomná ţiadosť o úver tvorí základ pre preverenie vhodnosti príjemcu o úver – t.j.
spôsobilosť klienta uzatvárať právoplatné úverové obchody, teda sa voči banke právne účinným spôsobom zaviazať. U fyzických osôb vzniká plnoletosťou. Ďalším krokom, resp.
určitou pod fázou po prijatí ţiadosti o poskytnutie úveru je hodnotenie bonity klienta (Medveď et al., 2012, s. 199-200).
Bonita klienta predstavuje najdôleţitejší parameter, ktorý rozhoduje, či bude úver klientovi poskytnutý alebo nie. ,,Ďalším významným krokom v úverovom procese je stanovenie ceny úveru. Úroková politika banky sa pravidelne prehodnocuje a má bezprostredný vplyv na ziskovosť banky. Cena úveru pre klienta je vyjadrená úrokovou sadzbou. Musí zodpovedať riziku spojenému s úverovým prísľubom a zohľadňovať náklady, ktoré banke vzniknú pri získavaní zdrojov“ (Zimková, 2009, s. 232). Pri určovaní ceny z poskytovaných úverov sa rozlišujú tri druhy úrokových sadzieb, a to fixná, variabilná a kombinovaná. Schvaľovanie úveru sa uskutočňuje v zmysle platných kompetencií, ktoré závisia od objemu úveru, dĺţky splatnosti úveru a ratingu klienta (Medveď et. al., 2012, s. 200-201).
Uzatvorenie zmluvného vzťahu a čerpanie úveru
Po podpise úverovej zmluvy môţe dôjsť k čerpaniu úveru. Čerpanie úveru sa môţe uskutočniť viacerými spôsobmi, najčastejší spôsob je prevod peňaţných prostriedkov pri bezúčelovom úvere alebo zaplatenie faktúry za dlţníka (Zimková, 2009, s. 233).
Spôsob čerpania úveru vyplýva z charakteru úverového obchodu, resp. druhu a typu úveru a pouţitej techniky úverovania. Poznáme dva základné spôsoby čerpania úveru, ktoré súvisia s typom a charakterom úverového obchodu a pouţitej metódy úverovania (Pinter, 2010, s. 48).
,,Klient môţe čerpať úver jednorazovo v plnej výške alebo po častiach. Nárok na poskytnutie peňaţných prostriedkov môţe dlţník uplatniť v lehote uvedenej v zmluve. Ak táto lehota nie je určená, môţe dlţník uplatniť svoj nárok, pokiaľ jedna zo strán poskytnutie úveru nevypovie. Počas celého úverového vzťahu banka sleduje finančnú situáciu klienta a plnenie dohodnutých podmienok v rámci úverového monitoringu“
25 (Zimková, 2009, s. 233).
Obrázok 1.3Spôsoby čerpania úveru
Zdroj: (Pinter, 2010, s. 48).
Pod pojmom úverový monitoring rozumieme operácie vykonávané pracovníkmi oddelenia back-office a poverenými úverovými analytikmi, ktorí sledujú plnenie zmluvných podmienok a finančnej situácie klienta. Úverový monitoring sa začína pri uzatváraní úverového vzťahu, keď sa v spolupráci s právnym oddelením banky preverujú dokumenty klienta. Údaje o uzavretom úverovom obchode sú vloţené do bankového informačného systému, zabezpečuje sa kontrola zmluvnej dokumentácie a kontrola plnenia podmienok čerpania úveru. V čase čerpania úveru sa monitoruje účel čerpania a platobná disciplína klienta, pravidelne sa aktualizuje oceňovanie predmetu zabezpečenia úveru (Zimková, 2009, s. 234).
Splácanie a kontrola plnenia úverových podmienok
,,Dohodnutý spôsob splácania úveru je špecifikovaný v úverovej zmluve. K splácaniu istiny úveru sa pristupuje aţ po poskytnutí celej sumy schváleného úveru, respektíve po uplynutí zmluvne stanovenej lehoty poskytnutia úveru“ (Pinter, 2010, s. 48).
Splácanie úveru môţe mať niekoľko foriem. Formy, ktoré sa vyskytujú najčastejšie uvádza Dvořák (2005, s. 519-521) vo svojej literatúre nasledovne:
- splatenie jednorazovo v lehote splatnosti – celková výška úveru sa splatí naraz, úroky Spôsoby čerpania úveru
Jednorazové čerpanie
Postupné čerpanie úveru
26
sú splatené na konci určených období, spravidla mesačne, štvrťročne, polročne a ročne,
- splatenie po uplynutí výpovednej lehoty – úver je splatný naraz po uplynutí výpovednej lehoty od vypovedania úveru, úver s výpovednou lehotou sa poskytuje na dobu neurčitú, pričom sa súčasne dohodne výpovedná lehota na vypovedanie úveru, úroky sú splatné na konci dojednaných periód,
- priebeţné splácanie – klient spláca úver priebeţne, ale nepravidelne, ide predovšetkým o rôzne typy kontokorentných úverov, ktoré klient čerpá platbou z beţného účtu a spláca došlými úhradami na účet,
- splácanie v pravidelných splátkach – úver sa spláca v pravidelných splátkach, pričom sa vopred dohodne pevná suma ako výška ročného úmoru úveru, so splátkami úveru sú zároveň splatné aj úroky,
- splácanie v pravidelných anuitách – úver sa spláca pravidelnými splátkami, ktoré majú počas celého trvania úverového vzťahu rovnakú výšku, pričom sa mení iba ich štruktúra z hľadiska podielu istiny a úrokov.
Ukončenie úverového vzťahu a vyhodnotenie klienta
Záverečnou fázou úverového procesu je splatenie úveru vrátane príslušenstva.
V prípade splnenia všetkých zmluvných podmienok uzatvorených v úverovej zmluvy úver zanikne. Ukončenie zmluvného vzťahu môţe nastať:
- splnením všetkých zmluvných podmienok úverovej zmluvy, - predčasným splatením úveru (Pinter, 2010, s. 51).
1.7 Zabezpečenie úveru
Pod pojmom zabezpečenie úverového obchodu označujeme podľa Kašparovskej (2006, s. 77) rôzne opatrenia a prostriedky smerujúce k zníţeniu úverového rizika banky, ide o zabezpečenie aktív klienta alebo tretej osoby. Zabezpečenie úveru umoţňuje bankám uplatniť si nároky voči dlţníkovi, alebo tretej osobe a dosiahnuť náhradu nesplatenej úverovej pohľadávky, a tým zamedziť stratám banky v prípade platobnej neschopnosti klienta.
27
Mičeková (2006, s. 86) z praktického pohľadu hovorí o diferencovaných poţiadavkách na zaručenie úveru. Formy zábezpeky úverov pre podniky a jednotlivcov sa líšia podľa toho, či ide o krátkodobé alebo dlhodobé úvery. Zaručenie úveru realizuje banka zriadením záloţného práva na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Inou moţnou formou je záruka tretej osoby. Pri veľkých úveroch sa poţaduje záruka inej banky alebo takzvaná forma spoluúčasti.
Dvořák (2005, s. 549) pod pojmom zabezpečenie úveru v širšom zmysle slova rozumie všetky opatrenia, realizované komerčnou bankou k odstráneniu, respektíve minimalizácií rizika spojeného s poskytnutým úverom, to znamená splatenie istiny úveru vrátane úrokov.
K najdôleţitejším nástrojom vyuţívaným k zabezpečeniu úverov patria:
- previerka úverovej spôsobilosti (bonity) klienta, - diverzifikácia rizika,
- kontrola úverového subjektu a objektu, - úverové zaistenie.
Rozlišuje sa niekoľko základných foriem zabezpečenia. Podľa povahy zabezpečenia Medveď et al. (2012, s. 291) rozlišuje zabezpečenie:
- osobné - banke ručí za jej pohľadávku popri príjemcovi ešte ďalšia, tretia osoba (ručenie),
- vecné - dáva banke právo na určité majetkové hodnoty toho, kto zabezpečenie poskytuje (nehnuteľnosť, prípadne hnuteľná vec).
Nasledujúca tabuľka špecifikuje základné formy zabezpečenia.
Tabuľka 1 Zabezpečenie úveru
Druh zabezpečenia Osobné Vecné
akcesorické Ručenie
Banková záruka
Prevzatie dlhu a pristúpenie k záväzku
Zmluvná pokuta
Dohoda o zráţke zo mzdy
Akcesorické záloţné právo Hypotekárny dlh
abstraktné Depotné zmenky Abstraktné záloţné právo
28
Cesia pohľadávok a práv Zdroj: (Dvořák, 2001, s. 340).
Podľa viazanosti zabezpečenia so zabezpečenou pohľadávkou Medveď et al. (2012, s.
291) rozlišuje zabezpečenie:
- abstraktné - predstavuje samostatne stojace právo nezávislé od zabezpečenej pohľadávky; s uspokojením pohľadávky toto právo nezaniká, zabezpečujúci subjekt má však právo na jeho vrátenie (napríklad depotná zmenka dlţníka),
- akcesorické - zabezpečenie je tesne a nerozlučne spojené so zabezpečenou pohľadávkou; zánikom pohľadávky zaniká automaticky aj zabezpečenie (ručenie nebankového subjektu).
Ručenie vzniká písomným vyhlásením ručiteľa, čiţe 3 osoby, ţe uspokojí veriteľa, ak dlţník nesplní určitý záväzok. Banka je oprávnená domáhať sa splnenie záväzku ručiteľom , ale aţ potom, čo dlţník ani po písomnej výzve na riadne plnenie svoj záväzok nespláca.
Medzi hlavné formy ručenia patrí individuálne ručenie, spoluručenie a čiastočné ručenie.
Pri individuálnom ručení je ručiteľom za záväzok jedna fyzická alebo právnická osoba. Pri spoluručení za jeden záväzok ručia viacerí ručitelia, pričom kaţdý z nich ručí za celý záväzok. Ak jeden ručiteľ splatí záväzok, je oprávnený poţadovať náhradu od ostatných ručiteľov podľa ich podielov. Čiastočné ručenie predstavuje vzťah, keď za jeden záväzok ručia viacerí ručitelia, ale kaţdý len za určitú zmluvne vymedzenú časť (Zimková, 2009, s.
241).
Depotná zmenka predstavuje finančnú zmenku, lebo nevznikla v dôsledku obchodného záväzkového vzťahu. Z hľadiska poţiadaviek na náleţitosti zmenky by ani nemala byť zmenkou, pretoţe chýba na nej podstatná náleţitosť ktorou je zmenková suma.
Depotná zmenka sa nemôţe dať do obehu, pretoţe plní len zabezpečovaciu funkciu. Spolu s prevzatím depotnej zmenky bankou sa uzatvára zmluva o tom, ako, kedy a za akých konkrétnych okolností a podmienok sa môţe depotná zmenka pouţiť (Horvátová, 2000, s.
147)
Záloţné právo na pohľadávku je účinné dňom, keď bol poddlţníkovi oznámený vznik záloţného práva k pohľadávke. Pre zaloţenie pohľadávky je charakteristické, ţe banka sa
29
ako záloţný veriteľ môţe domáhať uspokojenia svojej zabezpečenej pohľadávky zo zaloţenej pohľadávky len v tom prípade, ţe zabezpečená pohľadávka nebola splnená dlţníkom riadne a v čas. Špecifickým typom pohľadávky, ktorá môţe slúţiť ako kvalitné zabezpečenie bankového úveru je pohľadávka na bankový účet alebo vkladnú kniţku, ktoré má klient vedené v banke, ktorá mu poskytuje úver (Medveď et al., 2013, s. 221).
Bankovú záruku môţeme charakterizovať ako záväzok banky vyplatiť peňaţnú čiastku oprávnenej osobe, beneficientovi pokiaľ budú splnené podmienky stanovené v záručnej listine. Definícia bankovej záruky podľa právneho poriadku je v niektorých smeroch konkrétnejší a ţiada pre záruku:
- písomný záväzok banky,
- do výšky určitej peňaţnej čiastky,
- uspokojiť veriteľa, ak dlţník nesplní určitý záväzok (Dvořák, 2005, s. 548).
Pri niektorých druhoch úverov poskytovaných fyzickým osobám si banka môţe zabezpečiť pravidelné splácanie dohodou o zráţkach zo mzdy alebo iných príjmov dlţníka. Spôsob zabezpečenia pohľadávky vzniká písomnou dohodou medzi veriteľom a dlţníkom. Kvalita zabezpečenia je daná stabilitou zamestnania a bonitou osoby zamestnávateľa (Medveď et al., 2013, s. 223).
Postúpenie (cesia) pohľadávok spočíva vo vyhlásení dlţníka, ţe postupuje banke svoje pohľadávky voči tretej osobe ako zaistenie prijatého bankového úveru. Úhrada postúpených pohľadávok prebiehala na účet klienta. Pohľadávky slúţia na splácanie bankového úveru iba v prípade, ak dlţník nevie riadne splácať úver (Horvátová et al., 2010, s. 59).
1.8 Zhrnutie 1. kapitoly
Prvá kapitola bakalárskej práce je zameraná na teoretické vymedzenie bankových úverov. V prvej kapitole práce sme venovali pozornosť základným vymedzením komerčnej banky a operácií, ktoré komerčná banka vykonáva. Dôleţitú úlohu na úverovom
30
trhu hrajú komerčné banky. Na jednej strane banka prijíma najrôznejšie formy vkladov od svojich klientov a na druhej strane poskytuje rôzne druhy úverov. Medzi najdôleţitejšie aktívne operácie patria úverové obchody. Tie môţeme charakterizovať z viacerých hľadísk. Banky v súčasnosti poskytujú širokú škálu sluţieb. V práci sme bliţšie venovali pozornosť vymedzeniu spotrebného a kontokorentného úveru. Dôleţitou súčasťou pri poskytovaní úveru je zabezpečenie úveru, keďţe banky pri výkone svojich činností podstupujú viaceré riziká. Jedným z nich je úverové riziko, ktoré súvisí s poskytovaním úverov. Ďalej sme venovali pozornosť úverovému procesu, ktorý je nevyhnutný pri poskytovaní úverov. Úverový proces predstavuje niekoľko po sebe nasledujúcich fáz, ktorými klient prechádza pri uchádzaní sa o úver.
31
2 ANALÝZA ÚVEROV PRE ŠTUDENTOV VO VYBRANÝCH BANKÁCH SR
Druhá kapitola práce je zameraná na analýzu úverov pre študentov vo vybraných bankách SR. Úvodná časť práce sa venuje základnému vymedzeniu profilov bánk, ktoré v súčasnosti ponúkajú zvýhodnené úvery pre študentov. Hlavnou úlohou tejto časti je analyzovať úvery pre študentov, ktoré dané banky ponúkajú. Prvá časť analýzy sa orientuje na spotrebný úver pre študentov, druhá časť na kreditné karty a povolené prečerpanie na účte a posledná tretia časť na fondu na podporu vzdelávania.
Údaje pouţité v práci sú spracované na základe internetových zdrojov a interných materiálov vybraných komerčných bánk (http://www.unicreditbank.sk/, 1. 04. 2015), (http://www.slsp.sk/, 1. 04. 2015), (https://www.csob.sk/, 1. 04. 2015), údajov Národnej banky Slovenska (http://www.nbs.sk/, 1. 04. 2015) a údajov z Fondu na podporu vzdelávania (http://www.fnpv.sk/, 1. 04. 2015).
2.1 Profil bánk ponúkajúce úvery pre študentov
V súčasnosti na Slovensku pôsobí 13 bánk so sídlom na území SR, ktoré sú uvedené následne v tabuľke 2. Banky, ktoré v súčasnosti ponúkajú úverové produkty pre študentov je málo, preto v práci zahŕňame do analýzy všetky banky, ktoré úverové produkty pre študentov ponúkajú. Sú nimi Slovenská sporiteľňa, a. s., Československá obchodná banka, a. s., UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., ktorá je pobočkou zahraničnej banky.
Tabuľka 2 Banky so sídlom na území SR
Názov banky
1. Československá obchodná banka, a.
s. 8. Sberbank Slovensko, a. s.
2. ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. 9. Slovenská sporiteľňa, a. s.
32
3. OTP Banka Slovensko, a. s. 10. Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.
4. Poštová banka, a. s. 11. Tatra banka, a. s.
5. Prima banka Slovensko, a. s. 12. OTP Banka Slovensko, a. s.
6. Privatbanka, a. s. 13. Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s.
7. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa (http://www.nbs.sk/, 25. 03. 2015).
Československá obchodná banka, a. s.
Československá obchodná banka vznikla v roku 1964, na jej zaloţení sa podieľal štát prostredníctvom Štátnej banky Československej. Je poprednou bankou s vyše 50 - ročnou tradíciou. K 1. januáru 2008 sa ČSOB na Slovensku osamostatnila od ČSOB Praha a stala novou akciovou spoločnosťou. 100 % vlastníkom slovenskej ČSOB zostala aj naďalej KBC Bank. Patrí medzi najväčšie a najsilnejšie univerzálne banky na slovenskom trhu. Sú spoľahlivým partnerom vo veciach finančných pre retailových klientov, malých a stredných podnikateľov, korporátne firmy, a tieţ pre klientov privátneho bankovníctva.
V portfóliu nechýbajú beţné účty, terminované vklady, spotrebné či hypotekárne úvery, kreditné karty, ako aj rôzne ďalšie produkty, napr. ţivotné či neţivotné poistenia, podielové fondy, leasing či stavebné sporenie. Do ČSOB finančnej skupiny patrí ČSOB banka, ČSOB Poisťovňa, ČSOB Stavebná sporiteľňa, ČSOB Leasing, KBC Asset Management, ČSOB Faktoring a ČSOB nadácia.
Slovenská sporiteľňa, a. s.
Slovenská sporiteľňa je bankou s najdlhšou tradíciou sporiteľníctva na Slovensku, korene ktorého siahajú aţ do 19. storočia. V roku 1990 získala univerzálnu bankovú licenciu a rozšírila sluţby aj v segmente inštitucionálnych a podnikateľských klientov. Pôsobenie Slovenskej sporiteľne na peňaţnom a kapitálovom trhu cenných papierov sa datuje od ich vzniku v roku 1991. V roku 1994 sa transformovala na akciovú spoločnosť a začala pôsobiť pod obchodným menom Slovenská sporiteľňa, akciová spoločnosť. Od roku 2001 je Slovenská sporiteľňa začlenená do silnej finančnej skupiny Erste Bank der oesterreichischen Sparkassen AG. Slovenská sporiteľňa je v súčasnosti
33
najväčšia komerčná banka na Slovensku s úplnou devízovou licenciou a povolením na vykonávanie hypotekárnych bankových obchodov. Má najväčší podiel na trhu vkladov, najrozsiahlejšiu sieť vlastných obchodných miest a dominantné postavenie v oblasti vydávania bankových platobných kariet. Poskytuje širokú škálu produktov a sluţieb, od tradičných beţných účtov, rôzne typy vkladných kniţiek, termínované vklady a sluţby platobného styku, úvery, aţ po najmodernejšie sluţby elektronického bankovníctva.
Podľa Smernice 2013/36/EU o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými môţu činnosti uvedené v prílohe I Smernice vykonávať úverové inštitúcie na území iného členského štátu, a to buď prostredníctvom zaloţenia pobočky zahraničnej úverovej inštitúcie alebo voľným poskytovaním cezhraničných sluţieb úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie a ktorá podlieha dohľadu príslušného členského štátu, za predpokladu, ţe sa jej povolenie vzťahuje na tieto činnosti (http://www.nbs.sk/, 26. 03. 2015).
Pobočka zahraničnej úverovej inštitúcie je organizačná zloţka úverovej inštitúcie umiestnená na území Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä bankové činnosti. Na udelenie povolenia pre zahraničnú úverovú inštitúciu so sídlom mimo územia európskeho hospodárskeho priestoru na vykonávanie činností prostredníctvom jej pobočky na území Slovenskej republiky musia byť splnené podmienky v zmysle Zákona o bankách, najmä dostatočný objem a prehľadnosť pôvodu finančných zdrojov poskytnutých zahraničnou úverovou inštitúciou jej pobočke s ohľadom na rozsah a rizikovosť podnikania pobočky (http://www.nbs.sk/, 26. 03. 2015).
Zoznam pobočiek zahraničných bánk na území Slovenskej republiky, môţeme vidieť v tabuľke 3.
Tabuľka 3 Pobočky zahraničných bánk
Názov pobočky
1. Banco Banif Mais S. A., pobočka zahraničnej banky
8. KDB Bank Europe Ltd., pobočka zahraničnej banky
2. BKS Bank AG, pobočka zahraničnej banky v SR
9. Komerční banka, a. s., pobočka zahraničnej banky
34 3. Citibank Europe plc, pobočka
zahraničnej banky
10. mBank S.A., pobočka zahraničnej banky
4. COMMERZBANK Aktiengesellschaft, pobočka zahraničnej banky, Bratislava
11. Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike
5. Fio banka, a. s., pobočka zahraničnej banky
12. The Royal Bank of Scotland plc, pobočka zahraničnej banky
6. ING Bank N. V., pobočka zahraničnej banky
13. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.
s., pobočka zahraničnej banky
7. J & T BANKA, a. s., pobočka zahraničnej banky
14. ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa (http://www.nbs.sk/, 26. 03. 2015).
Unicredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky UniCredit Bank na Slovensku vznikla fúziou UniBanky, a. s. a HVB Bank Slovakia a.
s. v apríli 2007. Obe banky uţ predtým pôsobili na slovenskom trhu vyše 17 rokov a vybudovali si výnimočné renomé v niekoľkých oblastiach. Od 1. decembra 2013 UniCredit Bank v Českej republike a na Slovensku poskytuje bankové produkty a sluţby pod jednotným obchodným názvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. Na Slovensku je obchodný názov novej banky rozšírený o dodatok „pobočka zahraničnej banky“ (UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. – pobočka zahraničnej banky).
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., patrí na obidvoch trhoch medzi popredné finančné inštitúcie. Pokrýva finančné potreby individuálnych klientov, podnikateľov a firiem. Ponúka tieţ exkluzívne sluţby pre klientov privátneho bankovníctva .
35
2.2 Úvery pre študentov
V súčasnosti sa môţe kryť študent troma spôsobmi úverov. Jeden z najbeţnejších foriem úverov, a zároveň najlacnejším je spotrebný úver pre študentov. Medzi drahšie formy patria povolené prečerpanie a úver na kreditnej karte.
Študent môţe získať peniaze na školné, cestovanie, notebook, jazykový pobyt, ubytovanie, alebo ak potrebuje uhrádzať svoje výdavky na čokoľvek. Riešením je špeciálny spotrebný úver pre vysokoškolákov. Špeciálne úvery pre vysokoškolákov v súčasnosti ponúkajú banky :
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, Slovenská sporiteľňa, a. s.
Povolené prečerpanie, respektíve kontokorentný úver umoţňuje čerpanie prostriedkov z beţného účtu, aj keď študent na ňom nemá dostatok peňazí. Umoţňuje prečerpať osobný beţný účet, inými slovami ísť aţ do mínusu. Povolené prečerpanie slúţi na úradu mesačných výdavkov alebo na úradu nákupu. Povolené prečerpanie pre študentov ponúkajú banky:
Československá obchodná banka, a. s.
Kreditná karta predstavuje formu úveru, ktorý slúţi skôr na nečakané výdavky. Ku kreditnej karte je pridelený úverový limit, ktorý umoţňuje študentovi platiť alebo vyberať v hotovosti, aj keď nedisponuje dostatočnými prostriedkami na svojom účte. Na to, aby študent dostal kreditnú kartu, musí mať pravidelný príjem alebo ručiteľa. Kreditnú kartu pre študentov ponúka UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky.
Hlavnou činnosťou Fondu na podporu vzdelávania je poskytovanie pôţičiek študentom vysokých škôl. O pôţičku pre študentov môţe poţiadať študent prvého, druhého a tretieho stupňa vysokoškolského štúdia v dennej alebo externej forme na vysokej škole
36
v Slovenskej republike alebo na zahraničnej vysokej škole. Ţiadateľ musí spĺňať určité poţiadavky, ktoré bliţšie špecifikujeme v práci.
2.3 Poskytovanie spotrebných úverov pre študentov
Špeciálny úver pre študentov patrí medzi najbeţnejší a najlacnejší. Banky majú rovnaké podmienky pre jeho poskytovanie. Banky poţičiavajú študentom od 18 do 26 rokov. O úver môţe poţiadať len študent, ktorý študuje na dennej forme štúdia Vysokej škole. Úver slúţi študentovi na úhradu svojich výdavkov na ubytovanie počas štúdia, ak chce absolvovať jazykový kurz, na pomôcky do školy, na kúpu notebooku, štúdia a iné výdavky na čokoľvek. Študentské úvery poskytovalo v minulosti viacero bánk.
V súčasnosti špecializované úvery pre študentov poskytujú len dve banky, a to UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky a Slovenská sporiteľňa, a. s. Máloktorá banka ponúka tento produkt pre študentov, a to z dôvodu, ţe študenti neprejavovali veľký záujem o zvýhodnené študentské pôţičky. V tejto časti sa zaoberáme analýzou poskytovania spotrebných úverov a porovnanie so študentskými pôţičkami, ktoré banky ponúkali pre študentov v minulosti.
2.3.1 Poskytovanie spotrebných úverov pre študentov v minulosti
V minulosti poskytovali zvýhodnené špeciálne pôţičky pre študentov viacero bánk, ktoré boli následne zrušené z dôvodu pasivity zo strany študentov, ktorí nemali záujem o poskytnutie danej formy úveru. Špeciálne úvery pre študentov ponúkali v minulosti aj banky:
Všeobecná úverová banka, a. s., OTP Banka Slovensko, a. s., Sberbank Slovensko, a. s.,
Československá obchodná banka, a. s.
37
Všeobecná úverová banka, a. s. – Flexipôţička pre študenta
Flexipôţička pre študentov bola určená pre klientov od 18 do 26 rokov a pre študentov diaľkového štúdia do 40 rokov. Splácanie úveru prebiehalo nemennými splátkami počas celej splatnosti úveru. Ak študent nemal dostatočný príjem, ručia za neho rodičia. VÚB banka poskytovala študentský úver od 500 do 10 000 EUR s dobou splácania aţ 6 rokov.
Úroková sadzba bola 7,9% p.a pre kaţdého počas celej splatnosti. Vedenie úverového účtu mali študenti zadarmo, úver mohli splácať od 12 do 72 mesiacov. K úveru bolo moţné poistenie, ktoré klienta – študenta ochráni v prípade nepriaznivých ţivotných udalostí.
K ţiadosti o úver študent predkladal potvrdenie o návšteve školy a v niektorých prípadoch aj potvrdenie o príjme študenta alebo príjme rodičov. Ak bol klient študentom vysokej školy manaţmentu, Stredoeurópskej vysokej školy, Bratislavskej vysokej školy práva alebo navštevoval MBA štúdium, banka poskytovala flexipôţičku pre študentov za ešte výhodnejších podmienok. V prípade, ak si k úveru študent zvolil voliteľné sluţby, mohol získať úrokovú sadzbu uţ od 4,90 % p.a. Medzi voliteľné sluţby si mohol zaradiť zriadenie Flexiúčtu/Startkonta, zasielanie príjmu do VÚB, poistenie úveru a aktivitu študenta. Aktivita študenta predstavuje mimoriadne zvýhodnenie pre študentov, ktorí sa zúčastnili vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ), vedeckého projektu, študijného pobytu v zahraničí alebo pre študentov, ktorí vykonávajú dobrovoľnícku činnosť.
VÚB banka flexipôţičku pre študentov uţ neponúka, realizuje uţ len doprocesovanie tých, ktoré boli čerpané do 21. 02. 2015. S účinnosťou od 21.02.2015 sa ruší predaj Flexipôţičky pre študentov a Flexipôţičky s finančným ručením.
OTP Banka Slovensko, a. s. – Študentský úver
Študentský úver od OTP banky bol určený pre študentov denného štúdia od druhého ročníka vysokej školy. Banka poskytovala úver od 700 do 6 700 EUR. Úroková sadzba sa pohybovala od 4,9 % p.a. OTP banka ako jediná vyţadovala od svojho klienta doloţenie účelového pouţitia prostriedkov. Zabezpečenie úveru mala nastavené prísnejšie ako konkurenčné banky. Banka vyţadovala solidárneho ručiteľa s vekom nad 35 rokov. Tieto prísnejšie podmienky mali dopad na niţšiu úrokovú sadzbu. K vybaveniu úveru bol potrebný doklad o príjme solidárneho dlţníka, dva doklady totoţnosti a doklady
