Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva
Analýza vybraných dlhodobých bankových úverov pre obyvateľstvo vo vybraných bankách SR
Analysis of selected long-term bank loans to the population in selected banks SR
Diplomová práca
Autor: Bc. Katarína Makovická
Finance
Vedúci práce: Ing. Adriana Šlajferčíková PhD.
Banská Bystrica apríl 2013
2 Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Liptovskom Mikuláši dňa 25.04.2013 Bc. Katarína Makovická
3 Poďakovanie
Na tomto mieste by som sa chcela veľmi pekne poďakovať vedúcej práce Ing. Adriane Šlajferčíkovej PhD. za hodnotné rady a pripomienky k vypracovaniu diplomovej práce.
V Liptovskom Mikuláši dňa 25.04.2013 Bc. Katarína Makovická
4 Anotácia
MAKOVICKÁ, Katarína, Bc. : Analýza vybraných dlhodobých bankových úverov pre obyvateľstvo vo vybraných bankách SR. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: Ing. Adriana Šlajferčíková PhD. Rok obhajoby: 2013. Počet strán: 76
Diplomová práca sa zaoberá analýzou vybraných dlhodobých bankových úverov pre obyvateľstvo vo vybraných bankách SR. Práca je rozdelená do troch kapitol. Prvá kapitola je zameraná na bankovníctvo ako také, komerčné banky a ich obchody. Zvyšná časť prvej kapitoly sa zaoberá aktívnymi obchodmi banky a potrebnému vymedzeniu vybraných dlhodobých bankových úverov. Druhá kapitola sa venuje analýze vybraných dlhodobých bankových úverov vo vybraných slovenských bankách. Tretia kapitola je zhodnotením uskutočnenej analýzy a poskytuje odporúčanie pre klienta z hľadiska ich výhodnosti.
Kľúčové slová: banka, bankový úver, hypotekárny úver, spotrebný úver.
5 Annotation
MAKOVICKÁ, Katarína, Bc. : Analysis of selected long-term bank loans to the population in selected banks SR. [Diploma thesis]. The Bank Institute, Prague College of Banking, International College Banska Bystrica. Department of Finance, Accounting and Insurance. Thesis Adviser: Ing. Adriana Šlajferčíková PhD. Year of presentation: 2013.
Number of pages: 76
Diploma thesis deals with the analysis of selected long-term personal bank loans in selected banks of Slovak Republic. The thesis is divided into three chapters. The first chapter focuses on banking as such, commercial banks and their operation. The remainder of the first chapter deals with the active bank operation and necessary definition of selected long-term bank loans. The second chapter is devoted to the analysis of selected long-term bank loans in chosen Slovak banks. The third chapter evaluates the results of analysis and provides advice for the client in terms of their profitability.
Keywords: bank, bank loan, mortgage, consumer loan.
6 OBSAH
ÚVOD ... 8
1 TEORETICKÉ VYMEDZENIE DLHODOBÝCH BANKOVÝCH ÚVEROV ... 9
1.1 Bankovníctvo a bankový systém ... 9
1.2 Komerčné bankovníctvo ... 11
1.3 Bankové obchody ... 16
1.3.1 Pasívne bankové obchody ... 17
1.3.2 Aktívne bankové obchody ... 20
1.4 Dlhodobé bankové úvery ... 24
1.5 Úverový proces ... 30
1.6 Zabezpečovanie úveru ... 34
1.7 Zhrnutie 1. kapitoly ... 37
2 ANALÝZA VYBRANÝCH DLHODOBÝCH BANKOVÝCH ÚVEROV PRE OBYVATEĽSTVO VO VYBRANÝCH BANKÁCH SR ... 38
2.1 Analýza ponuky hypotekárnych úverov v bankách SR ... 38
2.2 Analýza ponuky dlhodobých spotrebných úverov v bankách SR ... 43
2.3 Porovnanie hypotekárneho úveru a dlhodobého spotrebného úveru na modelových príkladoch vo vybraných bankách ... 46
2.4 Prima banka ... 47
2.4.1 Hypotéka ... 48
2.4.2 Pôţička ... 49
2.5 Tatra banka ... 51
2.2.1.HypotékaTB ... 51
2.2.2.Bezúčelový úver TB Classic ... 53
2.6 ČSOB banka ... 54
2.6.1 Hypotéka ... 55
2.6.2 Spotrebný úver ... 56
2.7 VÚB banka ... 58
2.7.1 Flexihypotéka ... 58
2.7.2 Flexipôţička na čokoľvek ... 59
7
2.8 Zhrnutie 2. kapitoly ... 61
3 KOMPARÁCIA VYBRANÝCH DLHODOBÝCH BANKOVÝCH ÚVEROV A ODPORÚČANIA PRE KLIENTA Z HĽADISKA ICH VÝHODNOSTI ... 62
3.1 Hypotekárny úver - výsledky z analýzy ... 62
3.2 Spotrebný úver - výsledky z analýzy... 65
3.3 Odporúčania pre klienta ... 69
3.4 Zhrnutie 3.kapitoly ... 70
ZÁVERY A ODPORÚČIANIA ... 72
POUŢITÁ LITERATÚRA ... 74
ZOZNAM OBRÁZKOV ... 77
ZOZNAM TABULIEK ... 77
ZOZNAM GRAFOV ... 77
8
ÚVOD
Poskytovanie bankových úverov a ďalších foriem financovania patrí medzi najdôleţitejšie činnosti bánk. Banky v súčasnosti poskytujú veľké mnoţstvo bankových úverov. V našej práci sa budeme zaoberať hypotekárnym úverom a bezúčelovým spotrebným úverom. V dnešnej dobe by kaţdý chcel bývať sám a jedinou moţnosťou, ako získať peňaţné prostriedky, je poţiadať o hypotekárny úver. Spotrebné úvery bezúčelové je zase moţné vyuţiť na čokoľvek.
Cieľom diplomovej práce je na základe teoretického vymedzenia problematiky dlhodobých bankových úverov uskutočniť analýzu vybraných dlhodobých bankových úverov pre obyvateľstvo vo vybraných bankách SR, ich komparáciu a zhodnotenie výsledkov z hľadiska výhodnosti pre klienta.
Diplomová práca sa delí na tri kapitoly.
V prvej kapitole pod názvom "Teoretické vymedzenie dlhodobých bankových úverov"
charakterizujeme bankovníctvo ako také, komerčné banky a ich obchody. V zvyšnej časti prvej kapitoly sa budeme zaoberať aktívnymi obchodmi banky a potrebnému vymedzeniu vybraných dlhodobých bankových úverov. V závere tejto kapitoly si definujeme úverový proces.
V druhej kapitole uskutočníme analýzu vybraných dlhodobých bankových úverov - hypotekárneho úveru a dlhodobého spotrebného úveru v slovenských bankách. V ďalšej časti uskutočníme na základe modelových príkladov prepočet na tieto dva vybrané dlhodobé úvery vo vybraných bankách - Prima banka, Tatra banka, ČSOB banka a VÚB banka.
Posledná tretia kapitola bude zameraná na zhodnotenie uskutočnenej analýzy vybraných dlhodobých bankových úverov a na zhodnotenie výhodnosti predmetných úverov pre klienta.
V práci budú pouţité najmä metódy ako deskriptívna metóda, analýza, vybrané matematicko-štatistické metódy, komparáciu a syntéza.
9
1 TEORETICKÉ VYMEDZENIE
DLHODOBÝCH BANKOVÝCH ÚVEROV
V tejto kapitole si charakterizujeme bankovníctvo, komerčnú banku a jej obchody, pri ktorých si podrobnejšie definujeme aktívne obchody, ktorých súčasťou sú dlhodobé bankové úvery. Podrobnejšie si vymedzíme dlhodobý spotrebný úver a hypotekárny úver, ktoré sú súčasťou analýzy dlhodobých úverov. V závere tejto kapitoly sa zameriame, aj na samotný úverový proces, kde si špecifikujeme jeho jednotlivé fázy.
1.1 Bankovníctvo a bankový systém
Bankovníctvo patrí medzi najdôleţitejšie prvky ekonomickej infraštruktúry kaţdej krajiny. Medzi hlavné úlohy bankovníctva patrí analýza bankových systémov a inštitúcií, ktoré v nich pôsobia, taktieţ sa zaoberá analýzou bankových produktov, ako aj ekonomických, legislatívnych a medzinárodných faktorov, ktoré ovplyvňujú efektívnosť a stabilitu bankových subjektov (Sysáková, Šlahor, 2010, s. 43).
Pod pojmom bankový systém rozumieme súhrn bánk pôsobiacich na určitom území, spravidla v určitej krajine, ich vzájomné vzťahy a väzby k okoliu. Bankový systém predstavuje dôleţitú súčasť národohospodárskeho systému krajiny a je najdôleţitejšou súčasťou finančného systému. Jeho usporiadanie je determinované historickým, politickým a ekonomickým vývojom, zvyklosťami a tradíciami krajiny. Poznáme dve kritéria, na základe ktorých môţeme bankový systém rozdeliť do dvoch typov:
1. Z hľadiska existencie inštitucionálneho oddelenia centrálnej banky od komerčných bánk:
jednostupňový bankový systém - je systém, ktorý je tvorený jednou bankou a to centrálnou (emisná) bankou, ktorá vykonáva aj funkcie komerčnej banky,
dvojstupňová bankový systém - je systém, ktorý je tvorený centrálnou bankou a komerčnými bankami. Tento systém je typický pre vyspelé trhové ekonomiky.
2. Z hľadiska rozsahu oprávnenia na podnikanie:
systém univerzálneho bankovníctva - banky môţu poskytovať prakticky všetky bankové činnosti,
10
systém oddeleného špecializovaného bankovníctva - banky sú zamerané len na niektoré bankové činnosti (Medveď et al., 2012, s. 42-44).
Bankový sektor Slovenskej republiky
V Slovenskej republike sa v súčasnosti nachádza dvojstupňový bankový systém (obr.
1), kde na prvom stupni je centrálna banka (Národná banka Slovenska) a druhý stupeň tvoria komerčné (obchodné) banky.
Bankový sektor Slovenskej republiky moţno chápať v:
a) uţšom slova zmysle - kde by subjekty poskytujúce bankové sluţby boli radené podľa týchto foriem:
banky so sídlom na území SR, pobočky zahraničných bánk,
úverové inštitúcie voľne poskytujúce cezhraničné bankové sluţby.
b) v širšom slova zmysle - pri tomto chápaní by sme bankový sektor rozšírili o ďalšie subjekty podporujúce činnosť subjektov, ktoré poskytujú bankové sluţby, a to:
Fond ochrany vkladov,
Zdruţenie pre bankové karty Slovenskej republiky, Slovenská banková asociácia,
účelové organizácie - First Data Slovakia, s. r. o. a pod. (Medveď et al., 2012, s. 49).
Obrázok 1 Štruktúra bankového sektora SR k 05. 12. 2012
Zdroj: vlastné spracovanie podľa (Medveď et al., 2012, s. 50) a (http://www.vub.sk/, 04.12.2012).
ESCB ECB NBS
Banky so sídlom na území
SR (14)
Pobočky zahraničných
úverových inštitúcií (14)
Zastúpenia zahraničných
úverových inštitúcií (3)
Subjekty voľne poskytujúce cezhraničné sluţby (303)
11 Národná banka Slovenska
Národná banka Slovenska vznikla 1. januára 1993, po rozpade Československa, ako centrálna banka Slovenskej republiky. Od 1. januára 2009 sa stala Národná banka Slovenska súčasťou Eurosystému tvoriaceho systém centrálneho bankovníctva eurozóny v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Tento dátum je zároveň dátumom, kedy Slovenská republika zaviedla menu euro.
Základná úloha, ktorú Národná banka Slovenska vykonáva je udrţiavanie cenovej stability.
Za týmto účelom:
sa podieľa na spoločnej menovej politike,
vydáva eurobankovky a mince, a zabezpečuje obeh peňazí,
podporuje plynulé fungovanie platobných a zúčtovacích systémov, udrţiava devízové rezervy,
vykonáva dohľad nad finančným trhom,
zastupuje SR v medzinárodných inštitúciách (Medveď et al., 2012, s. 65-66).
Národná banka Slovenska v oblasti finančného trhu prispieva k stabilite finančného systému ako celku, a taktieţ zabezpečuje bezpečné a zdravé fungovanie finančného trhu v záujme udrţiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaţe. Národná banka Slovenska zároveň vykonáva dohľad nad finančným trhom, t. j. dohľad nad bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi, burzami cenných papierov, poisťovňami, dôchodkovými fondmi a ďalšími subjektmi slovenského finančného trhu.
Najvyšším riadiacim orgánom NBS je Banková rada NBS. Banková rada má podľa zákona 5 členov - guvernér, dvaja viceguvernéri a dvaja ďalší členovia. Guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Dvoch ďalších členov bankovej rady vymenúva a odvoláva vláda na návrh guvernéra NBS. Funkčné obdobie týchto členov je päť rokov (www.nbs.sk/, 14.11.2012).
1.2 Komerčné bankovníctvo
Banky patria medzi najväčšiu skupinu finančných sprostredkovateľov v národnom hospodárstve. Podľa Pospíšila (2007) sú banky podnikateľské subjekty, ktoré sa vyznačujú
12
svojimi špecifikami a jedinečným a nezastupiteľným významom v ekonomike. Cieľom komerčných bánk je dosahovanie maximálneho zisku.
Komerčná banka nakupuje voľné peňaţné prostriedky od subjektov, ktoré ich majú dostatok a predávajú ich subjektom, ktoré ich majú nedostatok. Zjednodušene povedané banky prijímajú vklady a poskytujú úvery (Tkáčová et al., 2009, s. 129).
Legislatívne vymedzenie komerčnej banky
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene neskorších predpisov komerčnú banku definuje ako právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky zaloţenú ako akciovú spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností udelené bankové povolenie.
Banka môţe na základe bankového povolenia vykonávať aj tieto činnosti:
platobný styk a zúčtovanie,
investovanie do cenných papierov na vlastný účet,
obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta na peňaţnom a kapitálovom trhu,
správa pohľadávok a cenných papierov klienta na jeho účet vrátane poradenstva, finančný lízing,
hypotekárne obchody, funkcia depozitára, poskytovanie záruk,
prenájom bezpečnostných schránok, poskytovanie bankových informácií,
spracovanie bankoviek, mincí, pamätných bankoviek a mincí, poskytovanie poradenských sluţieb,
vydávanie a správa elektronických peňazí, vydávanie cenných papierov,
finančné sprostredkovanie (Tkáčová et al., 2009, s. 129).
Ak chce banka vykonávať aj iné činnosti, ktoré súvisia s prevádzkou, musí mať na to súhlas od Národnej banky Slovenska.
13 Bankové povolenie
Je to povolenie potrebné na zaloţenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej banky. O udelení bankového povolenia rozhoduje NBS. Ak ide o bankové povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov tak o udelení rozhoduje NBS po prerokovaní s Ministerstvom financií SR. Na udelenie bankového povolenia musia byť splnené určité podmienky ako:
peňaţný vklad do základného imania musí byť najmenej 16 600 0000 EUR, banka ktorá vykonáva hypotekárne obchody musí vloţiť 33 200 000 EUR,
prehľadný a dôveryhodný pôvod peňaţného vkladu do základného imania,
spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na banke,
návrh členov štatutárneho orgánu,
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za členov štatutárneho orgánu, za prokuristu, členov dozornej rady, vedúcich zamestnancov a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,
návrh stanov banky, obchodný plán, sídlo budúcej banky,
finančná schopnosť akcionárov preklenúť nepriaznivú finančnú situáciu banky, sú primerané splnené podmienky ako pri udeľovaní povolenia na poskytovanie investičných sluţieb, platobných sluţieb a na vydávanie elektronických peňazí (§ 7 ods. 2 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách).
Banka je pred začatím činnosti povinná preukázať NBS - splatenie peňaţného vkladu do základného imania v plnej výške; technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených bankových činností (Belás et al., 2008, s. 37).
Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu, ani neprechádza na právneho nástupcu. Povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a môţe obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodrţiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti (§ 9 ods. 1 a 2 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách).
14 Členenie komerčných bánk
Komerčné banky sa môţu členiť podľa rôznych kritérií do rôznych kategórií, a to:
1. Podľa toho, aké druhy bankových obchodov uskutočňujú, rozoznávame:
model univerzálneho bankovníctva - tento model umoţňuje bankám poskytovať rôzne bankové produkty,
model oddeleného bankovníctva - pri tomto modeli ide o striktné oddelenie komerčného bankovníctva od investičného bankovníctva,
zmiešaný model - tento model je tieţ zaloţený na oddelení komerčného a investičného bankovníctva, ale tu nie sú prísne stanovené hranice.
2. Z hľadiska trhových segmentov:
korporátne bankovníctvo - bankové podnikanie, ktoré sa orientuje na poskytovanie bankových sluţieb a produktov pre firmy,
retailové bankovníctvo - bankové podnikanie, ktoré sa zameriava na poskytovanie svojich bankových sluţieb a produktov pre malých klientov,
privátne bankovníctvo - pri tomto typy bankovníctva banky poskytujú svoje sluţby len veľmi bohatým klientom.
3. Z hľadiska vlastníctva kapitálu:
štátne banky - sú to banky s väčšinovou časťou štátneho kapitálu na základnom imaní banky,
súkromné banky - majú len jedného vlastníka,
družstevné banky - sú zaloţené na podielovom spoluvlastníctve (Tkáčová et al., 2009, s. 144-145).
Bilancia komerčnej banky
Bilanciu komerčnej banky, môţeme vidieť v tabuľke 1, pričom pozostáva zo súvahy (aktuálne aktíva a pasíva) a podsúvahy (budúce aktíva a pasíva). Táto bilancia sa zostavuje rovnako ako pri iných podnikateľských subjektoch, avšak je odlišne usporiadaná. Strana aktív je usporiadaná podľa likvidity od najvyššej po najniţšiu, kde na strane pasív sa to podľa likvidity riadiť nedá (Zimková, 2009, s. 188).
Pasíva banky sú pre banku peňaţným zdrojom a súčasne kapitálom, ktorý má banka k dispozícii pre podnikanie, a ktoré investuje do rôznych druhov majetku. Zisk banka dosahuje prostredníctvom investovania do vhodných aktív. Aktíva vytvárajú nové zdroje
15
formou výnosov, preto sú aktíva a výnosové aktíva najdôleţitejšou zloţkou zdrojov (Kráľ, 2009, s. 88).
Tabuľka 1 Štruktúra bilancie komerčnej banky
ŠTRUKTÚRA BILANCIE KOMERČNEJ BANKY
AKTÍVA PASÍVA
- pokladničná hotovosť - vklady v centrálnej banke - štátne pokladničné poukáţky - pohľadávky voči bankám - pohľadávky voči klientom - cenné papiere
- majetkové účasti
- dlhodobý hmotný a nehmotný majetok - pohľadávky z upísaného základného kapitálu
- ostatné aktíva
- záväzky voči bankám - záväzky voči klientom
- záväzky z dlhodobých cenných papierov - rezervy
- podriadený dlh - základný kapitál - kapitálové fondy
- rezervné fondy a ostatné fondy zo zisku - nerozdelený zisk minulých rokov - emisné áţio
Zdroj: vlastné spracovanie podľa (Medveď et al., 2012, s. 105).
Aktíva banky predstavujú majetok banky vo forme vlastného majetku a pohľadávok.
Pohľadávky tvoria najväčšiu časť aktív a zahrňujú najmä poskytnuté úvery (Zimková, 2009, s. 191).
Pasíva banky predstavujú zdroje krytia aktívnych obchodov banky, členia sa na cudzie a vlastné zdroje. Cudzie zdroje banka získava z prijímania vkladov. Vlastné zdroje banky tvoria vklady majiteľov banky a zdroje, ktoré si banka vytvorí vlastnou činnosťou.
Podstatou súvahy je bilančná rovnica, ktorá vyjadruje rovnováhu medzi aktívami a pasívami banky.
Výkaz ziskov a strát
Výkaz ziskov a strát vykazuje výsledky hospodárenia banky za určité sledované obdobie. V tomto výkaze sú zahrnuté nákladové a výnosové účty. Vytvárajú sa podobne ako u iných podnikateľských subjektov, ale poloţky nie sú členené podľa jednotlivých
16
druhov nákladov a výnosov, ale podľa jednotlivých bankových činností (Zimková, 2009, s.
194).
1.3 Bankové obchody
Na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti, ktorej cieľom je maximalizovať zisk, musí komerčná banka zabezpečiť potrebné zdroje. Procesom získavania finančných prostriedkov bankou sa začína pasívny obchod, ktorá takto získané finančné prostriedky ďalej efektívne umiestňuje za účelom dosiahnutia zisku - aktívne obchody (Vokorokosová, 2008, s. 81).
Pod bankovými obchodmi rozumieme všetky druhy činností bánk a ostatných finančných inštitúcií, spočívajúce predovšetkým v sústreďovaní a rozdeľovaní peňaţných prostriedkov, v sprostredkovaní platobného styku a iných sluţbách pre klienta (Pospíšil et al., 2006, s. 33).
Bankové obchody moţno členiť z rôznych hľadísk, avšak najčastejším je členenie, ktoré vychádza z ich odrazu v bankovej súvahe. Na základe tohto hľadiska ich členíme na:
1. aktívne bankové obchody - vyskytujú sa na ľavej strane bankovej súvahy, čiţe na strane aktív. Banka tu vystupuje ako veriteľ, kde jej vznikajú rôzne pohľadávky, príp. vlastnícke práva (Sysákova, Šlahor, 2010, s. 99).
2. pasívne bankové obchody - vyskytujú sa na pravej strane bankovej súvahy, čiţe na strane pasív. Banka tu vystupuje ako dlţník, kde jej vznikajú rôzne záväzky.
3. neutrálne bankové obchody (mimobilančné, indiferentné) - sú to také obchody, pri ktorých banka nevystupuje ani ako veriteľ, ani ako dlţník. To znamená, ţe tieto obchody sa nevyskytujú v bankovej súvahe. Banky pri týchto obchodoch vystupuje ako finančný sprostredkovateľ. Medzi tieto bankové obchody patrí sprostredkovanie platobného styku, zmenárenské obchody, devízové operácie a pod. (Pospíšil, 2007, s. 53).
17
Ďalej sa bankové obchody delia do troch skupín podľa toho, akú funkciu vybraný bankový produkt plní pre klienta:
finančné úverové produkty - sú také produkty, ktoré umoţňujú klientom získať od banky finančné prostriedky;
vkladové (depozitné) produkty - umoţňujú klientom uloţiť do banky dočasne voľné finančné prostriedky;
platobné bankové produkty - umoţňujú klientom uskutočňovať platobný a zúčtovací styk prostredníctvom banky (Pospíšil, 2007, s. 53).
1.3.1 Pasívne bankové obchody
Pasívne bankové obchody môţeme charakterizovať ako obchody, prostredníctvom ktorých komerčná banka získava finančné zdroje pre svoju podnikateľskú činnosť z interného a externého prostredia. Cieľom pasívnych obchodov je získať finančné zdroje pre financovanie aktívnych bankových obchodov.
Štruktúra bankových pasív:
vlastný kapitál - tvorí 5 % pasív - predstavuje vlastné finančné zdroje banky, ako sú vklady akcionárov, emisné áţio, rezervné fondy, kapitálový fond, nerozdelený zisk a pod.,
cudzí kapitál - tvorí 95 % pasív - sú to zdroje získavané od iných ekonomických subjektov a zdroje získavané emisiou cenných papierov. Prevaţná časť týchto zdrojov sa sústreďuje vo forme vkladových produktov (Belás et al., 2008, s. 127).
Keďţe najväčšiu časť tvorí cudzí kapitál, ktorý pozostáva z vkladových produktov, tak môţeme tieto vkladové produkty členiť na:
a) vklady v užšom zmysle slova - vklady na poţiadanie, termínované vklady a úsporné vklady,
b) vklady v širšom zmysle slova - depozitné certifikáty a bankové obligácie (Medveď et al., 2012, s. 149).
18 Vklady na poţiadanie (neterminované vklady)
Ide o vklady na beţných účtoch klientov, ktoré sú splatné kedykoľvek na poţiadanie klienta. Na základe toho, ţe výška vkladov sa neustále mení spôsobuje, ţe sú najmenej stabilným cudzím zdrojom banky. Preto sú tieto vklady z hľadiska likvidity pre banku nebezpečné. Netermínované vklady z hľadiska ekonomických subjektov členíme na vklady od:
a) podnikateľských subjektov - predstavujú významnú časť celkových vkladov na poţiadanie,
b) obyvateľstva - na účtoch musia vykazovať určitý zostatok, z ktorého sa uhrádzajú platobné záväzky,
c) iných bánk - tieto vklady vznikajú na sprostredkovanie platobného styku bankových komitentov. Na obidvoch stranách dlţnícko-veriteľského vzťahu vystupujú banky.
d) verejného sektora - vznikajú z dôvodu prechodného prebytku príjmov nad výdavkami v priebehu rozpočtového obdobia (Zimková, 2009, s. 202).
Termínované vklady
Termínované vklady sú vklady, pri ktorých sa klient dobrovoľne vzdáva disponovať so svojimi peňaţnými prostriedkami na vopred určené obdobie. Pre banku terminované vklady predstavujú stabilný peňaţný zdroj na krytie aktívnych obchodov.
Termínované vklady sa členia na:
krátkodobé - sú to vklady s viazanosťou od 1 aţ 12 mesiacov, strednodobé - vklady s dobou viazanosti od 1 do 4 rokov,
dlhodobé - vklady s dobou viazanosti nad 4 roky. Banky ich nakupujú za účelom krytia svojich dlhodobých výdavkov. Výhodou tohto vkladu pre banku je dlhodobý stabilný peňaţný zdroj a pre klienta vyšší úrok (Mičeková et al., 2006, s. 29-30).
Ďalej banky poskytujú termínované vklady v dvoch formách, a to:
vklady s výpovednou lehotou - tieto vklady si vyţadujú výpovednú lehotu, tzn. ţe klient je povinný pred ukončením doby termínovaného vkladu upozorniť banku na výber tohto vkladu,
19
vklady s pevne stanovenou dobou splatnosti - pri týchto vkladoch, keďţe je stanovený termín výberu, je moţné vybrať peniaze bez poplatku. Zvyčajne tento druh vkladov banky zvyknú úročiť výhodnejšou úrokovou sadzbou (Kráľ, 2009, s. 133-134).
Úsporné vklady
Sú to vklady, ktoré sú ukladané na vkladné kniţky na dlhšie obdobie. Klient so svojím úsporným vkladom môţe voľne disponovať.
Úsporné produkty, ktoré banky ponúkajú na našom peňaţnom trhu sú:
úsporné vkladné kniţky,
úsporné účty majetkového sporenia,
úsporné účty poistného charakteru - vkladové účty spojené so ţivotným poistením a pod.,
účty stavebného sporenia - ukladanie peňaţných prostriedkov na stavebné a bytové účely (Mičeková et al., 2006, s. 31).
Depozitné certifikáty
Depozitný certifikát je poukáţka banky, ktorou potvrdzuje prijatie vkladu, najčastejšie s krátkodobou aţ strednodobou splatnosťou. Banka sa v certifikáte zaväzuje vyplatiť vklad v stanovenej lehote a v menovitej hodnote, vrátane úrokov. Depozitný certifikát sa po vyplnení mena vkladateľa stáva cenným papierom. Certifikáty môţu nakupovať právnické aj fyzické osoby. Depozitné certifikáty sú tieţ označované ako vkladové listy. Depozitný certifikát má oproti terminovanému vkladu výhodu v prevoditeľnosti. Emisiu depozitných certifikátov banka ponúka nie len svojím klientom, ale aj náhodným záujemcom o krátkodobé investovanie, ktoré do nich umiestňujú svoje momentálne voľné peňaţné prostriedky. Banka tak získava zdroje, ktoré nie sú odvolateľné a zvyšuje tým svoju likvidnú pozíciu (Zeman, 2008, s. 13).
Bankové obligácie
Bankové obligácie (dlhopisy) sú cenným papierom, ktorý vyjadruje peňaţnú pohľadávku vlastníka voči emitentovi. Bankové obligácie sú spojené s právom ich majiteľa poţadovať splatenie dlţnej čiastky v menovitej hodnote, vyplatenie úroku k určitému
20
dátumu a povinnosť emitenta (banky) tieto záväzky splniť (Sysáková, Šlahor, 2010, s.
108).
1.3.2 Aktívne bankové obchody
Aktívne bankové obchody môţeme charakterizovať ako peňaţné operácie banky, prostredníctvom ktorých banka získava výnos potrební na jej fungovanie. Pri týchto obchodoch banka vystupuje ako veriteľ a klient je dlţník. Cena, za ktorú banka poskytuje produkty klientom, je úrok, ktorý je zdrojom bankového zisku (Tkáčová et al., 2009, s. 147).
Základné členenie aktívnych bankových obchodov:
poskytovanie úverov, investičná činnosť,
ostatné aktívne bankové obchody (faktoring, forfaiting a leasing) (Kudzbel, 2000, s.
27).
Úverové obchody
U väčšiny bánk podstatou aktívnych obchodov tvoria úverové obchody. Pod pojmom úver rozumieme poskytnutie peňaţnej sumy inému klientovi na presne stanovenú dobu za dohodnutú cenu. Banka ako poskytovateľ úveru sa vzdáva svojich finančných prostriedkov na určité obdobie, ktoré poskytne klientovi (dlţníkovi). Dlţník za poţičanie finančných prostriedkov platí banke úrok.
Základné charakteristické znaky bankových úverov:
kvalitatívna transformácia peňazí - úspory sa menia na aktívne peniaze čiţe investície,
bankové úvery predstavujú najväčšiu časť aktív komerčnej banky, vysoká rizikovosť,
nízka likvidita,
prinášajú vysoký výnos vo forme úrokov.
21 Základnými zásadami poskytovania úveru sú:
zásada návratnosti - banka sa snaţí svoje aktivity v úverovom procese nasmerovať na vrátenie poţičaných peňazí spolu s úrokom,
zabezpečenie - banka si s klientom dohodne ďalšie moţnosti a formy splatenia úveru vrátane úrokov,
účelovosť - banka zvyčajne poskytuje úver na vopred dohodnutý účel (Belás et al., 2010, s. 250).
Členenie úverových obchodov
Úvery sa môţu medzi sebou veľmi výrazne odlišovať. Zaradenie úverov do rôznych skupín pomáha bankám posúdiť jednotlivé charakteristiky úveru, stanoviť podmienky ich poskytnutia, stanoviť úrokové sadzby a zabezpečiť vhodné krytie úverových zdrojov (Kolektív autorov, 2006, s. 95).
Prvým kritériom podľa, ktorého sa úvery členia, je podľa lehoty splatnosti:
krátkodobé úvery - lehota splatnosti do 1 roka, strednodobé úvery - lehota splatnosti od 1 - 5 rokov, dlhodobé úvery - lehota splatnosti nad 5 rokov.
Členenie podľa účelovosti:
účelové úvery - peňaţné prostriedky sú určené na konkrétny účel,
bezúčelové úvery - peňaţné prostriedky môţe klient pouţiť na čokoľvek a nemusí banke dokladovať, na čo peňaţné prostriedky pouţije.
Členenie podľa subjektu, ktorému je úver poskytovaný:
úvery pre podnikateľské účely - tieto úvery slúţia na financovanie prevádzkových a investičných potrieb firmy,
úvery občanom - patria sem spotrebné úvery, medzibankové úvery,
úvery obciam a mestám (Belás et al., 2010, s. 256).
22 Členenie podľa zabezpečenia:
zabezpečené úvery - sú také, pri ktorých je splatenie úveru zaistené buď zárukami alebo ručením,
nezabezpečené úvery - pri týchto úveroch nie je dohodnutý ţiadny zabezpečovací nástroj, avšak banka ich poskytuje len dobrým klientom (Medveď et al., 2012, s.
164).
Členenie úverov podľa meny:
devízové, domáce.
Členenie podľa spôsobu ich úročenia:
úver s fixnou úrokovou sadzbou - tzn. ţe úrok sa nemení počas celej doby splatnosti úveru,
úver s pohyblivou úrokovou sadzbou - tzn. ţe úrok sa mení počas doby splatnosti úveru (Tkáčová et al., 2009, s. 152).
Najčastejším kritériom členenia bankových úverov je z časového hľadiska na krátkodobé (do 1 roka), strednodobé (1-5 rokov) a dlhodobé bankové úvery (nad 5 rokov).
Krátkodobé a strednodobé bankové úvery
Krátkodobé a strednodobé bankové úvery predstavujú najväčšiu skupinu úverov, ktoré banky poskytujú. Medzi tieto úvery patrí: kontokorentný úver, eskontný úver, spotrebný úver, lombardný úver, akceptačný úver a avalový úver.
Kontokorentný úver
Kontokorentný úver v súčasnosti patrí medzi veľmi obľúbenú formu krátkodobého financovania. Ide o úver, ktorý sa poskytuje na beţný účet klienta. Klient môţe čerpať peňaţné prostriedky alebo uskutočňovať platby z účtu aţ do debetu, tzn. ţe aj vtedy, keď klient nemá dostatok finančných prostriedkov na účte. Maximálna výška kontokorentného úveru (debetu) je určená tzv. úverovým rámcom. Splatnosť tohto úveru je krátkodobá, to znamená do jedného roka. V deň splatnosti úveru nesmie byť na účte debetný zostatok, ale
23
musí tam byť dostatok prostriedkov na úhradu úrokov a poplatkov spojených s vedením účtu (Pospíšil et al., 2006, s. 43).
Eskontný úver
Eskontný úver je úver, ktorý banka poskytuje prostredníctvom odkúpenia (eskontu) zmenky pred lehotou jej splatnosti po zráţke úroku (diskontu). Doba splatnosti úveru sa rovná rozdielu medzi dátumom splatnosti zmenky a dátumom eskontu. Ak banka eskontuje zmenku stáva sa jej majiteľom so všetkými právami a povinnosťami. Cena za eskont zmenky sa mení a závisí predovšetkým od doby, ktorá chýba do jej splatnosti (Pospíšil, 2007, s. 56).
Spotrebný úver
Spotrebné úvery sú úvery poskytované fyzickým osobám (spotrebiteľom) na nepodnikateľské účely. Tieto úvery slúţia na krytie spotrebných výdavkov. Zmluva, v ktorej sa zjednáva spotrebný úver, musí obsahovať ročnú percentuálnu sadzbu nákladov, ktorá vyjadruje percentuálny podiel z dlţnej sumy, ktorý je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi (Revenda et al., 2012, s. 102)
Lombardný úver
Lombardný úver banka poskytuje klientovi na základe záloţného práva na hnuteľný majetok alebo práva. Tento úver sa poskytuje maximálne do 60 aţ 90 % hodnoty zálohu.
Zálohom môţe byť: cenný papier, tovar, pohľadávka, vkladná kniţka, drahé kovy a práva (Horvátová, 2009, s. 178).
Akceptačný úver
Akceptačný úver vzniká akceptovaním zmenky, vystavená klientom na banku a to na čiastku a dobu splatnosti dohodnutú v úverovej zmluve. Banka pri tomto úvere neposkytuje dlţníkovi peňaţné prostriedky, ale len svoje dobré meno na to, aby klient získal prostredníctvom neho peňaţné prostriedky. Klient pred splatnosťou zmenky vloţí peňaţné prostriedky na účet do banky, aby banka z nich mohla preplatiť zmenkovú čiastku (Zeman, 2008, s. 25).
24 Avalový (ručiteľský) úver
Podstata tohto úveru spočíva v prevzatí ručenia banky za záväzky svojho klienta voči tretej osobe v prípade, ţe ten svoj záväzok v stanovenej lehote nesplní. Peňaţné plnenie zo strany banky nastáva len vtedy, keď zlyháva plnenie hlavného dlţníka. Banka pri poskytnutí ručiteľského úveru vystupuje ako vedľajší dlţník (Kráľ, 2009, s. 171).
1.4 Dlhodobé bankové úvery
Dlhodobé bankové úvery slúţia na financovanie investícií, obstaranie základného majetku, niekedy aj obeţného majetku. Medzi dlhodobé úvery patrí: úverový úpis, emisný úver, hypotekárny úver a dlhodobý spotrebný úver.
Dlhodobé bankové úvery sa spravidla poskytujú na dlhšie obdobie, čo je nad 5 rokov.
Úrokové sadzby pri dlhodobých úveroch sú značne vyššie ako pri ostatných úveroch (Kudzbel, 2000, s. 31).
Úverový úpis
Komerčné banky poskytujú úverový úpis na základe vystavenia listiny vo forme úverovej zmluvy (záväzkovej listiny), kde sa banka zaväzuje klientovi poskytnúť stanovenú čiastku úveru na stanovenú dobu, úrokovú sadzbu a účel. Klient sa zas zaväzuje poskytnutý úver splácať v stanovených splátkach a termínoch.
Medzi charakteristické znaky tohto úveru patria:
úver sa poskytuje priamo bez sprostredkovateľa, relatívne veľké objemy,
relatívne dlhá doba,
vystavenie dlţného neobchodovateľného úpisu dlţníkom.
Úverová zmluva je spísaná klientom a bankou, je podpísaná ich štatutárnym orgánom a v súčasnosti je overovaná notárom. Táto forma poskytovania úveru má pre klienta aj pre banku určité výhody aj nevýhody. Výhody pre klienta (dlţníka): prispôsobenie úveru podmienkam klienta, rýchle poskytnutie úveru a klient pri tomto úveru nemusí zverejňovať svoju finančnú situáciu. Úverový úpis má jednu nevýhodu pre klienta, a to vyššie úrokové náklady ako pri emisnej pôţičke. Pre banku je výhodou vlastníctvo dlţného úpisu, rýchlosť jeho realizácie a moţnosť upraviť jeho čerpanie vlastným potrebám cash flow. Nevýhodou
25
pre banku je, ţe s týmto úverom sa nedá obchodovať na trhu s cennými papiermi (Belás et al., 2010, s. 259).
Emisný úver
Emisný úver predstavuje úver poskytnutý odkúpením dlhopisov1 (obligácií), ktoré dlţník emituje za účelom získania finančných zdrojov. Pri tomto úvere banka vystupuje len ako sprostredkovateľ úveru pre svojho klienta. Emisný úver patrí medzi listinné úvery.
Tento úver má určité výhody aj pre veriteľa aj pre emitenta. Výhody pre veriteľa spočívajú v tom, ţe môţe dlhopis speňaţiť pre lehotou jej splatnosti. Ďalšou výhodou pre veriteľa je, ţe mu umoţňuje vykonať dôkaz o svojej pohľadávke.
Výhodou pre emitenta je, ţe emisiou dlhopisov sa dá zaobstarať značne veľký peňaţný úver. Úver býva väčšinou rozdelený na niekoľko alebo na väčší počet čiastkových dlhopisov. Dlhopis je zvláštnym druhom úverovej zmluvy medzi dlţníkom (emitentom) a veriteľom. Dlhopis má určité náleţitosti ako - označenie, ţe ide o dlţný úpis, meno dlţníka, výška menovitej hodnoty dlhopisu, splatnosť dlhopisu, výška a termíny vyplácania úroku, dátum a miesto vydania dlhopisu a iné (Polidar, 1999, s. 156).
Dlhodobý spotrebný úver
Spotrebné úvery majú medzi úvermi veľmi významné miesto. Je to úver poskytovaný fyzickým osobám a domácnostiam, ktorý slúţi na nákup spotrebných predmetov a k zaplateniu sluţieb. V porovnaní s inými druhmi úveru vykazuje tento úver určité rozdiely.
Za hlavné odlišnosti môţeme povaţovať:
úverovaný objekt priamo neprodukuje finančné zdroje na splatenie úveru, z toho vyplýva, ţe objekt úveru nezohráva zásadnú úlohu z hľadiska posudzovania rizikovosti úveru;
podkladové informácie a dokumenty predkladané banke sú zvyčajne menej kvalitné v porovnaní s úverom poskytnutým firemným klientom;
priemerná výška úveru je obvykle v porovnaní s podnikateľským úverom niţšia;
existuje určité nebezpečenstvo, ţe spotrebiteľský sektor má tendenciu k predlţovaniu (Dvořák, 2005, s. 535).
1 Dlhopis (obligácia) predstavuje cenný papier, ktorým sa jeho emitent (vydavateľ, dlţník) zaväzuje splatiť v stanovenom termíne a objeme finančnú čiastku, ktorú získal od kupcu obligáie a vyplatiť stanovený úrok v stanovených termínoch za stanovených podmienok.
26 Druhy spotrebných úverov
Spotrebné úvery sú poskytované v širokom rozsahu viac či menej s líšiacimi sa variantmi a preto je moţné spotrebné úvery členiť z rôznych hľadísk.
Z hľadiska subjektu, ktorý úver poskytuje:
priame spotrebné úvery - sú priamo poskytované bankou klientovi, tzn. ţe úverová zmluva je uzavretá medzi bankou a klientom,
nepriame spotrebné úvery - tento úver je poskytovaný prostredníctvom spoločnosti predávajúci tovar či sluţby.
Z hľadiska spôsobu poskytovania sa môžu vyskytovať v dvoch základných podobách:
jednorázové spotrebné úvery - sú poskytnuté jednorazovo v dohodnutej výške a po splatení úveru v stanovenej lehote splatnosti úverový vzťah končí,
revolvingové spotrebné úvery - sú úvery poskytované formou stanoveného úverového rámca, do ktorého môţe klient automaticky čerpať prostriedky.
Revolvingové úvery sú poskytované vo forme:
kontokorentného úveru - sú spojené s beţným účtom klienta, ktorý môţe na tomto účte prechádzať do debetu v rámci úverového rámca,
úverové karty - umoţňujú klientovi vyuţívať peňaţné prostriedky banky, klient nemusí pouţité prostriedky splatiť hneď, ale aţ v stanovenej lehote, kedy tieto poţičané prostriedky nie sú úročené.
Z hľadiska účelu, na ktorý je úver poskytnutý, sa rozlišujú:
účelové úvery - úver je poskytnutý na financovanie nákupu spotrebných predmetov alebo sluţieb,
neúčelové úvery - sú také úvery, pri ktorých banka nevyţaduje od klienta ich pouţitie.
Z hľadiska zabezpečenia spotrebného úveru môžu byť:
nezabezpečené úvery - pri týchto nie je potrebná ţiadna forma zabezpečenia, zabezpečené úvery - splácanie úveru je zabezpečené niektorým z nástrojov zabezpečenia úveru, napríklad ručenie druhej osoby (Dvořák, 2005, s. 538-539).
27 Úročenie spotrebného úveru
Úrokové sadzby dlhodobých spotrebných úverov sú relatívne vysoké, čo plynie aj z rizika, ktoré tieto úvery predstavujú pre banku. Vzhľadom k tomu, ţe vyššie úrokové sadzby vrátane ďalších poplatkov je pre klienta základným hľadiskom pre prijatie úveru (Klíma, 2007, s. 29).
Zmluva, v ktorej sa zjednáva spotrebný úver, musí obsahovať ročnú percentuálnu sadzbu nákladov na spotrebný úver. Zmluva musí ďalej obsahovať stanovenie podmienok, za ktorých môţe byť RPMN na spotrebný úver upravená. Spotrebiteľ musí byť o všetkých zmenách informovaný. Zákon o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj sankcie pri nedodrţaní podmienok úročenia a ďalších náleţitostí zmluvy (Dvořák, 2005, s. 540-541).
Hypotekárny úver
Hypotekárne úvery patria ku klasickým a taktieţ rozšíreným bankovým úverovým produktom. Základnými charakteristickými znakmi hypotekárneho úveru sú:
majú dlhodobý charakter - lehota splatnosti 4 aţ 30 rokov, majú presne vymedzený účel poskytnutia,
zabezpečené tuzemskou nehnuteľnosťou (Horvátová, 2009, s. 278).
Druhy hypotekárnych úverov
Hypotekárne úvery môţeme členiť z rôznych hľadísk. Podľa Horvátovej (2009) členíme hypotekárne úvery:
Podľa dlžníka hypotekárne úvery členíme na úvery poskytované:
1. fyzickým osobám, 2. právnickým osobám,
3. orgánom miestnych samospráv.
Podľa existencie nehnuteľností možno úver čerpať:
1. na existujúcu nehnuteľnosť (rekonštrukcia, oprava), 2. na výstavbu novej nehnuteľnosti.
28 Podľa spôsobu refinancovania:
1. klasický hypotekárny úver (obr. 2) - môţe ho poskytovať ktorýkoľvek peňaţný ústav a jeho podmienkou je zabezpečenie nehnuteľným majetkom dlţníka, ktorý slúţi na stavebné účely
Obrázok 2 Klasický hypotekárny úver
klasický hypotekárny úver
zabezpečenie úveru
Zdroj: vlastné spracovanie podľa (Horvátová, 2009, s. 283).
2. hypotekárny úver zaloţený na emisii hypotekárnych záloţných listov (obr. 3) - hypotekárna banka tu vystupuje ako sprostredkovateľ medzi tými, ktorí peňaţné prostriedky potrebujú, a tými, ktorí sú ochotní svoje voľné peňaţné prostriedky investovať do nákupu hypotekárnych záloţných listov. Banka emituje hypotekárne záloţné listy na základe vzniknutého záloţného práva na nehnuteľný majetok dlţníka. Po splatení úveru banka odkúpi spať hypotekárne záloţné listy a majiteľovi vyplatí úrokový výnos.
Obrázok 3 Hypotekárny úver zaloţený na emisii hypotekárnych záloţných listov
Hypotekárny
úver Nákup HZL
Splátky hyp.
úveru Zdroje banky
Zabezpečenie hyp. úveru
Zdroj: vlastné spracovanie podľa (Belás et al., 2005, s. 216).
Peňaţný ústav
Nehnuteľný majetok dlţníka
Dlţník
Dlţník
Nehnuteľný majetok dlţníka
Hypotekárna banka Veriteľ Dlţník
Veriteľ
29
3. hypotekárny lízing - môţe vzniknúť na základe klasického hypotekárneho úveru, hypotekárneho úveru refinancovaného hypotekárnymi záloţnými listami, ale aj na základe komunálneho úveru. Hypotekárny lízing predstavuje alternatívne pokračovanie toku prostriedkov z hypotekárnych úverov do lízingového vzťahu pribúdaním rozličných subjektov s rôznym postavením (Horvátová, 2009, s. 282- 284).
Podľa úverových podmienok sa hypotekárne úvery členia na:
1. úvery s fixnou úrokovou sadzbou - tieto úvery si vyţadujú stabilné ekonomické prostredie. Hypotekárny úver s fixnou úrokovou sadzbou sa zvyčajne spája so zákazom predčasného splatenia úveru.
2. úvery s variabilnou úrokovou sadzbou - pri poskytovaní týchto úverov banka prenáša riziko vývoja úrokovej sadzby na klienta. Variabilná úroková sadzba nevylučuje moţnosť predčasného splatenia úveru, zvyčajne je spojená s moţnosťou zmeny frekvencie splácania alebo so zmenou výšky splátok.
3. upraviteľné hypotekárne úvery (Tkáčová et al., 2009, s. 229).
Podľa metódy splácania ich členíme:
1. metóda anuitného splácania:
splácanie na základe výpočtu umorovateľa - je to najviac vyuţívaná metóda splácania hypotekárnych úverov,
splácanie na základe výpočtu koeficienta anuity.
2. hypotekárne damnum - vzniká vtedy, keď dlţníkovi nie je ešte vyplatená celá suma hypotekárneho úveru, aj keď je zaviazaný celú sumu splatiť. Hypotekárne damnum predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a jeho disponibilnou časťou. Toto hypotekárne damnum súvisí s problematikou predlehotného a polehotného úročenia.
3. metóda odvodená od splácania istiny
konštantné (anuitné) splátky - splácanie istiny rovnakými splátkami a v pravidelnom časovom intervale,
postupne zvyšované (progresívne) splátky,
postupne zniţované (degresívne) splátky (Horvátová, 2009, s. 288-289).
30 Čerpanie hypotekárnych úverov
Čerpanie hypotekárneho úveru je moţné len vtedy, pokiaľ sú splnené podmienky pre čerpanie tohto úveru. Čerpanie úveru sa uskutočňuje bezhotovostne, formou preplatenia dodávateľských faktúr alebo odoslaním kúpnej ceny na účet predávajúceho podľa kúpnej zmluvy. Klient na čerpanie hypotekárneho úveru má dve moţnosti, voľba však závisí od účelu, na ktorý bol úver určený:
jednorázové čerpanie - sa odporúča pri kúpe uţ existujúceho objektu alebo ak chce klient danú sumu pouţiť na splatenie iného poskytnutého úveru,
postupné čerpanie - takéto čerpanie sa odporúča pri financovaní výstavby alebo pri rekonštrukcii nehnuteľnosti (Medveď et al., 2012, s. 172)
Splácanie hypotekárneho úveru
Splatnosť hypotekárneho úveru sa pohybuje od 4 do 30 rokov. Čím je lehota splatnosti dlhšia, tým niţšia je splátka. Ako pri čerpaní tak aj pri splácaní má klient viacero moţností:
jednorazové splácanie - tento spôsob splácania sa vyuţíva len v špeciálnych prípadoch. Klient po celú dobu splatnosti platí len úroky z úveru a taktieţ odvádza poistné.
priebeţné splácanie - tento spôsob splácania sa vyuţíva oveľa častejšie. Zvyčajne sa vyuţíva anuitné splácanie, t. j. splácanie konštantnými splátkami. Výška splátky sa počas celého obdobia nemení, mení sa len pomer medzi splátkou istiny a úroku.
V súčasnosti sa vyuţíva aj spôsob progresívneho (výška splátok sa zvyšuje) a degresívneho splácania (výška splátok sa zniţuje). Aký typ splácania sa hodí, závisí od konkrétneho úverového produktu a od situácie klienta (Medveď et al., 2012, s.
173-174).
1.5 Úverový proces
Ak sa klient rozhodne zobrať si úver, musí si uvedomiť, ţe samotné poskytnutie úveru je len jednou z viacerých etáp, ktoré vytvárajú určitý proces. Úverový proces je veľmi zloţitá záleţitosť, môţeme ho rozdeliť do nasledujúcich fáz:
A. Preskúmanie ţiadosti o poskytnutie úveru - prvé rokovanie klienta s bankou, predloţenie ţiadosti o úver, hodnotenie bonity klienta, stanovenie ceny úveru, schválenie úveru,
31
B. Uzatvorenie zmluvného vzťahu a čerpanie úveru, C. Splácanie a kontrola plnenia úverových podmienok,
D. Ukončenie úverového vzťahu a vyhodnotenie klienta (Medveď et al., 2012, s.
200).
A. Preskúmanie ţiadosti o poskytnutie úveru
Prvé rokovanie s klientom
Pri tomto úvodom stretnutí pracovníka banky s klientom sa banka oboznámi o zámeroch klienta, kde predmetom rokovania je výška úveru, účel úveru, predpokladané splácanie úveru, ponúkané a poţadované záruky, druh úveru a samozrejme oboznámiť klienta so základnými podmienkami pre poskytovanie úveru. Ak toto rokovanie dopadne dobre, pokračuje to predloţením písomnej ţiadosti od klienta o poskytnutie úveru.
Podanie ţiadosti o poskytnutie úveru
Pri tomto stretnutí dôjde k vyplneniu písomnej ţiadosti o úver. Ţiadosť o poskytnutie úveru predstavuje špeciálny bankový formulár, do ktorého pracovník banky vyplní potrebné údaje o ţiadateľovi úveru. Medzi tieto údaje patrí:
identifikačné údaje o klientovi, poţadovaný druh úveru, čiastka a mena úveru,
lehota splatnosti, spôsob splácania a spôsob zaistenia úveru, účel pouţitia,
podnikateľský zámer,
údaje o finančnej situácii klienta,
údaje o čerpaných úveroch a obchodných spojeniach s inými bankami.
Pri predkladaní písomnej ţiadosti o poskytnutie úveru môţe mať kaţdá banka iné poţiadavky na prekladané doklady k ţiadosti. Väčšina bánk poţaduje finančnú analýzu, daňové priznanie, list vlastníctva v prípade zabezpečenia nehnuteľnosťou a mnoho ďalších (Medveď et al., 2012, s. 200).
32 Hodnotenie bonity klienta
Hodnotenie bonity klienta predstavuje najdôleţitejší parameter, podľa ktorého sa rozhoduje, či úver bude klientovi poskytnutý alebo nie. Hodnotenie bonity klienta, nazývame tieţ aj úverovou analýzou. Klient je povinný banke predloţiť potvrdenie o príjmoch za niekoľko posledných mesiacov. Okrem príjmov banky posudzujú osobné údaje klienta ako je vek, dosiahnuté vzdelanie, profesia, počet detí a pod. Banka pri hodnotení klienta berie do úvahy tieţ jeho výdavkovú stránku, aby si zistila koľko ostane klientovi k dispozícii na splatenie splátok. Ak po zhodnotení všetkých podkladov a dokumentov banka zistí, ţe klient je bonitný, tzn. ţe dokáţe splácať úver, banka pokračuje v úverovom procese (Medveď et al., 2012, s. 201).
Schvaľovanie úveru
Systém schvaľovania úveru sa odlišuje v závislosti od toho akú stratégiu má banka, od štýlu vedenia banky, organizačnej štruktúry, veľkosti banky a zloţitosti úveru.
Schvaľovanie úveru pre korporátnych klientov je dlhšie a zvyčajne sa schvaľujú na ústrediach bánk. Pokiaľ ide o úvery pre obyvateľstvo rozhodnutia bývajú rýchle, aj keď banky si to potom vynahradzujú vyššou ročnou percentuálnou mierou nákladov.
Schvaľovanie úveru v jednotlivých bankách môţe byť zaloţený na individuálnej právomoci, spoločnej právomoci alebo touto právomocou disponuje úverový výbor (Zimková, 2009, s. 232).
B. Uzatvorenie zmluvného vzťahu a čerpanie úveru
Po vykonaní prvotných záleţitostí banka pripraví potrebné podklady na uzatvorenie úverového obchodu medzi bankou a klientom.
Uzatvorenie zmluvného vzťahu
Po schválení úverového návrhu dochádza k ďalšiemu kroku a to k podpísaniu úverovej zmluvy, na základe ktorej vzniká úverový vzťah medzi bankou a klientom. Podstatou zmluvy o úvere je poskytnutie peňaţných prostriedkov bankou klientovi, kedy sa klient dostáva do pozície dlţníka a banka je v pozícii veriteľa.
33 Zmluva o úvere zvyčajne obsahuje:
určenie zmluvných strán, výšku a menu úveru, účel úveru,
lehotu splatnosti a spôsob splácania úveru, výšku a spôsob stanovenia úrokovej sadzby, ročnú percentuálnu mieru nákladov,
formu zabezpečenia úveru.
Súčasťou úverovej zmluvy bývajú aj ďalšie dokumenty, napríklad záloţná zmluva, ručiteľské vyhlásenie a pod.
Čerpanie úveru
Čerpanie úveru sa uskutočňuje prostredníctvom bezhotovostného prevodu peňaţných prostriedkov priamo na účet klienta poprípade na účet inej osoby. Klient môţe čerpať úver jednorázovo alebo po častiach (Medveď et al., 2012, s. 203).
C. Splácanie a kontrola plnenia úverových podmienok
Banka počas celého obdobia splácania úveru sleduje finančnú situáciu klienta a plnenie dohodnutých podmienok v rámci úverového monitoringu.
Splácanie úveru
Spôsob splácania sa vţdy dojednáva v úverovej zmluve. Poznáme niekoľko moţností splácanie úveru:
a) splatenie jednorazovo v lehote splatnosti - výška úveru je splatená naraz a úroky sú splácané na konci dohodnutých období,
b) splatenie po uplynutí výpovednej lehoty - takýto úver sa poskytuje na neurčitý čas, pričom je dohodnutá výpovedná lehota na vypovedanie úveru,
c) priebežné splácanie - klient spláca úver priebeţne, ale nepravidelne,
d) splácanie v pravidelných splátkach - úver je splácaný v pravidelných splátkach, pri tomto úvere je vopred dohodnutá pevná suma ako výška ročného úmoru, pričom úroky sú splácané súčasne so splátkami istiny,
34
e) splácanie v pravidelných anuitách - úver je splácaný v pravidelných splátkach, ktoré majú počas celého úverového vzťahu rovnakú výšku, mení sa len ich štruktúra z hľadiska úmoru a úroku (Zimková, 2009, s. 234).
Úverový monitoring
Úverový monitoring je podstatnou súčasťou systému riadenia rizík v banke. Po čerpaní úveru banka musí počas celého trvania úverového vzťahu sledovať, či klient plní zmluvne dohodnuté podmienky. Tento proces v sebe zahŕňa:
monitoring platobného styku,
monitoring pohľadávok alebo zásob,
monitoring finančnej situácie klienta počas úverového vzťahu, monitoring hodnoty zabezpečenia.
Banka, resp. poverený pracovník by mal vedieť v rámci tohto procesu rozpoznať prvé príznaky, ktoré signalizujú problémy so splácaním úveru (Medveď et al., 2012. s. 204).
D. Ukončenie úverového vzťahu a vyhodnotenie klienta
Ukončenie úverového vzťahu medzi bankou a klientom môţe dôjsť:
v deň splatnosti - klient si splní všetky záväzky voči banke v stanovenom termíne, t. j. splatenie celého úveru aj úrokov,
splatnosť z podnetu klienta - napríklad, keď klient bude chcieť predčasne splatiť úver, v takomto prípade si banka účtuje poplatok za predčasné splatenie,
splatnosť z podnetu banky - nastáva vtedy, keď si klient dlhodobo neplní svoje záväzky a podmienky úverového vzťahu voči banke (Medveď et al., 2012, s. 206).
1.6 Zabezpečovanie úveru
Poskytovanie úverov klientom neprináša len výnosy, ale sú s nim spojené aj riziká z nenávratnosti poskytnutého úveru. Preto banky na elimináciu takéhoto rizika vyuţívajú zabezpečovacie nástroje. Zabezpečenie úveru sa nevyţaduje pri všetkých úveroch, ale iba pri úveroch s vyšším objemom peňazí.
35
Úverové zabezpečenia sa členia z dvoch hľadísk (tabuľka 2), a to:
1. Podľa formy zabezpečenia:
vecné zabezpečenie - dáva banke určité právo na majetkové hodnoty toho, kto toto zabezpečenie poskytuje,
osobné zabezpečenie - za splatenie úveru banke ručí okrem príjemcu ešte tretia osoba, ktorá je schválená bankou.
2. Podľa zviazanosti s pohľadávkou:
akcesorické zabezpečenie - zabezpečenie je úzko spojené so zabezpečenou pohľadávkou,
abstraktné zabezpečenie - zabezpečenie nijako nesúvisí s úverovanou pohľadávkou, takţe predstavuje samostatne stojace právo, ktoré je nezávislí na úverovanej pohľadávke (Pospíšil, 2006, s. 67).
Tabuľka 2 Základné formy zabezpečenia úveru
Druh zabezpečenia OSOBNÉ VECNÉ
AKCESORICKÉ ručenie akcesorické záloţné právo
ABSTRAKTNÉ depotné zmenky abstraktné záloţné právo cesia pohľadávok a práv Zdroj: vlastné spracovanie podľa (Medveď et al., 2012, s. 209).
Ručenie
Podstatou ručenia je písomné prehlásenie ručiteľa, ţe splatí poskytnutý úver banke v prípade, ţe dlţník tak neurobí. Ručenie je zabezpečovacím vzťahom medzi bankou a ručiteľom (tretia osoba). Plnenie ručiteľa prichádza aţ vtedy, keď dlţník nesplnil svoj záväzok v stanovenej dobe potom, čo k tomu bol vyzvaný bankou. Zvláštnym prípadom ručenia je zmenkové a šekové rukojemníctvo, kedy sa ručiteľ zaručuje za zmenkovo či šekovo zaviazanú osobu (Pospíšil, 2006, s. 68).
Depotná zmenka
Depotná zmenka predstavuje finančnú zmenku, ktorú ako bianko zmenku vystavuje alebo akceptuje príjemca úveru v prospech banky. Depotná zmenka je nástrojom zabezpečovacím, ktorý sa nedostáva do obehu, ale zostáva deponovaný v banke. Ak dlţník
36
nesplní riadne a včas svoje záväzky voči banke, banka má právo doplniť na zmenku dlţnú sumu vrátane úrokov a predloţiť ju na predplatenie. Keď dlţník prijme túto zmenku od banky a prijatie potvrdí svojím podpisom, zaväzuje sa zaplatiť dlţnú čiastku v deň splatnosti zmenky. V prípade, ţe dlţník plní svoje záväzky riadne banka mu vracia zmenku späť (Medveď et al., 2012, s. 119).
Záloţné právo
Záloţné právo patrí k relatívne najrozšírenejším a univerzálnym spôsobom zabezpečovania pohľadávok. Je pouţiteľné vo vzťahu ku všetkým vecným zabezpečovacím prostriedkom majúcim hodnotu, ktorú je moţné speňaţiť. Pre záloţné právo ako zabezpečovací nástroj je typické, ţe predmet záloţného práva ostáva naďalej vo vlastníctve, ktorý s ním nakladá podľa svojho uváţenia.
Záloţné právo plní dve funkcie:
funkciu zabezpečovaciu - záloţné právo zabezpečuje pohľadávku a jej príslušenstvo v dobe od jej vzniku do jej uspokojenia,
funkciu uhradenia - tu platí, ţe veriteľ, ak nie je zabezpečená pohľadávka riadne a včas splatená, môţe sa domáhať uspokojenia z výťaţku speňaţenia zábezpeky.
Záloţné právo vzniká:
na základe zmluvy - je to najčastejšia forma vzniku záloţného práva, zo zákona,
na základe rozhodnutia súdu,
na základe súdom schválenej dohody o vysporiadaní dedičstva.
Zánik záloţného práva:
zánikom zabezpečenej pohľadávky, zánik zaloţenej veci,
zloţenie ceny zaloţenej veci záloţnému veriteľovi, vzdanie sa záloţného práva záloţným veriteľom,
uplynutím doby, na ktoré bolo záloţné právo dohodnuté, speňaţením zálohy v konkurze alebo pri súdnej exekúcii,
splynutím osoby záloţného dlţníka a záloţného veriteľa (Pavelka, 2008, s. 177- 178).
37
Záloţné právo môţe byť na nehnuteľnosti, na hnuteľný majetok, na cenné papiere, na pohľadávky.
Postúpenie (cesia) pohľadávok
Postúpenie pohľadávok spočíva v písomnom prehlásení príjemcu úveru, ţe postupuje novému veriteľovi (banke) svoje pohľadávky voči tretej osobe ako zabezpečenie prijatého bankového úveru. Banka si vyţaduje, aby úhrada postúpených pohľadávok prebiehala na účet, ktorý ma klient v banke otvorený, aby tak mohla sledovať ich plnenie (Belás et al., 2008, s. 120).
1.7 Zhrnutie 1. kapitoly
Oblasť bankovníctva patrí medzi nenahraditeľnú súčasť kaţdej vyspelej ekonomiky, ktorá sa dotýka, či uţ fyzických alebo právnických osôb. Komerčné banky vstupujú do činností jednotlivých subjektov a ovplyvňujú ich. Väčšina obyvateľov má v komerčnej banke zriadený minimálne bankový účet alebo vyuţíva nejakú formu úveru. Ponuka komerčných bánk, čo sa týka bankových sluţieb, je veľmi široká. Jednotlivé sluţby sa neustále zlepšujú a zdokonaľujú, so snahou odstrániť akékoľvek nedostatky za účelom vyhovieť a hlavne udrţať si klienta. Preto banky sledujú záujmy a nové potreby klientov a na základe získaných výsledkov sa snaţia vytvoriť produkty tak, aby splnili očakávania svojich klientov.
Úveru patrí najdôleţitejšie miesto v portfóliu aktív v komerčnej banke. Banky poskytujú mnoţstvo krátkodobých bankových úverov, ako kontokorentný, eskontný, akceptačný úver a pod. Z hľadiska výhodnosti pre banku sú najdôleţitejšie dlhodobé úvery - emisná pôţička, úverový úpis a hypotekárny úver. Napriek tomu, ţe úver je pre banku najdôleţitejší, z hľadiska rizikovosti patrí medzi najrizikovejšie aktíva.
38
2 ANALÝZA VYBRANÝCH DLHODOBÝCH BANKOVÝCH ÚVEROV PRE
OBYVATEĽSTVO VO VYBRANÝCH BANKÁCH SR
V druhej kapitole našej práce sa venujem analýze vybraných dlhodobých bankových úverov pre obyvateľstvo vo vybraných bankách. Na analýzu sme si vybrali hypotekárny úver a dlhodobý spotrebný úver - bezúčelový, a to v štyroch slovenských bankách, a to - Tatra banka, Prima banka, ČSOB banka, Všeobecná úverová banka. Na začiatku kapitoly zhodnotíme ponuku hypotekárnych a spotrebných úverov v slovenských bankách, zamerané na dostupné úverové produkty pre občanov.
Hlavnými informačnými zdrojmi boli osobné pohovory s bankovými špecialistami daných bánk a webové stránky jednotlivých bánk ((http://www.vub.sk/, 16.03.2013), (http://www.tatrabanka.sk/, 07.03.2013), (http://www.slsp.sk/, 26.03.2013), (https://www.csob.sk/, 11.03.2013), (http://www.otpbank.sk/, 26.03.2013), (http://www.sberbank.sk/, 26.03.2013), (http://www.unicreditbank.sk/, 26.03.2013), (http://www.primabanka.sk/, 03.03.2013), (http://finweb.hnonline.sk/16.03.2013)).
2.1 Analýza ponuky hypotekárnych úverov v bankách SR
V súčasnej dobe si občania môţu vybrať hypotekárny úver zo širokej ponuky bánk na slovenskom trhu. Na Slovensku poskytuje hypotekárne úvery 8 bánk. Takmer väčšina bánk okrem klasických hypotekárnych úverov poskytuje tieţ bezúčelové hypotekárne úvery, hypotéky pre mladých a hypotéky na splatenie starých úverov. Banky väčšinou pri poskytovaní hypotekárnych úverov ponúkajú klientom rôzne doplnkové sluţby, ako je poistenie úveru, nehnuteľnosti alebo obstaranie odhadu ceny nehnuteľnosti. Zorientovať sa v súčasnej ponuke desiatok hypotekárnych úverov nie je vôbec jednoduché. Na internete nájdeme mnoţstvo webových stránok, ktoré nám umoţňujú získať informácie o najvýhodnejších hypotékach pre nás. Stačí zadať, koľko si chceme poţičať a ako dlho plánujeme hypotéku splácať, ďalším parametrom môţe byť aj dĺţka fixácie úrokovej
39
sadzby. Výška hypotéky závisí od hodnoty kupovanej nehnuteľnosti tzv. LTV, tento parameter určuje, do akej maximálnej výšky z hodnoty kupovanej nehnuteľnosti nám banka poskytne peniaze. Ako budeme vidieť v tabuľke 3, väčšina bánk poskytuje peniaze maximálne do výšky 70 % z hodnoty kupovanej nehnuteľnosti. Nájdu sa však aj také, ktoré poskytujú aţ do výšky 100 %.
Tabuľka 3 Hypotekárne úvery poskytované slovenskými bankami Úrokové
sadzby od Doba fixácie Poplatok za poskytnutie úveru
Maximálna výška LTV2 VÚB
Flexihypotéka 3,99 % 1, 3, 5, 10
0,80 % z objemu úveru, min. 200 EUR,
max. 1 000 EUR
100 %
Flexihypotéka so štátnym príspevkom pre mladých
Zľava z úrokovej sadzby vo výške 3 %
5
0,80 % z objemu úveru, min. 200 EUR,
max. 1 000 EUR
100 %
Bezúčelová
flexihypotéka 4,39 % 1, 3, 5
0,80 % z objemu úveru, min. 200 EUR,
max. 1 000 EUR
-
Flexihopotéka na
refinancovanie
3,99 % 3, 5, 10
0,80 % z objemu úveru, min. 200 EUR,
max. 1 000 EUR
-
TATRA BANKA HypotékaTB
3,25 %
1, 2, 3, 5, 10,
15 0 EUR
100 % HypotékaTB so
štátnym
príspevkom pre mladých
Zľava z úrokovej sadzby vo výške 3 %
1, 2, 3, 5 0 EUR 90 %
2 LTV - určuje, do akej maximálnej výšky z hodnoty kupovanej nehnuteľnosti banka poţičia peniaze
