Vzdelanostná úroveň a jej vplyv na nezamestnanosť v regiónoch Slovenska

Bankovní institut vysoká škola Praha

Vzdelanostná úroveň a jej vplyv na nezamestnanosť v regiónoch Slovenska

Bakalárska práca

Miroslava Galovičová Apríl 2010

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra ekonómie a spoločenských vied

Vzdelanostná úroveň a jej vplyv na nezamestnanosť v regiónoch Slovenska

The level of education and its impact on unemployment in Slovak regions

Bakalárka práca

Autor: Miroslava Galovičová

Právna administratíva v podnikateľskej sfére Vedúci práce: PhDr. PaedDr. Karol Janas, PhD.

Banská Bystrica Apríl 2010

Prehlásenie

Prehlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne pod vedením PhDr. PaedDr.

Karola Janasa, PhD a v zozname literatúry som uviedla všetky pouţité odborné a literárne zdroje.

V Ţiline 20.4.2010 Miroslava Galovičová

Poďakovanie

Úprimne ďakujem môjmu konzultantovi PhDr. PaedDr. Karolovi Janasovi, PhD za vedenie, odbornú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytol pri spracovaní bakalárskej práce.

Anotácia

V práci sme sa zamerali na politiku zamestnanosti, trh práce, nezamestnanosť a ľudský kapitál. Z regiónov sme si vybrali Ţilinský kraj, v ktorom rozoberáme školstvo, vzdelanostnú úroveň obyvateľsva, nezamestnanosť a to aj z hľadiska uchádzačov o zamestnanie a vplyv vzdelania na mzdové ohodnotenie obyvateľstva. V závere sme urobili swot analýzu kraja, ktorú sme zamerali na trh práce a vzdelanie.

Cieľom tejto bakalárskej práce je poukázať na vzdelanie a vzdelanostnú úroveň ako na jeden z faktorov, ktoré vplývajú na nezamestnanosť.

Kľúčové slová: politika zamestnanosti, trh práce, nezamestnanosť, ľudský kapitál, vzdelanie, vzdelanostná úroveň.

Annotation

In the paper treatment we focused on employment policy, labour market, unemployment and human capital in Ţilina region where we analyzed the system of education, educational level of the population, unemployment in terms of job seekers as well and the influence of educational level on pay assessment of the inhabitants. In the conclusion there is swot analysis of the region which is aimed at the labour market and educational level.

The purpose of the Bachelor´s paper treatment is to point out the effect of education and educational level on unemployment.

Key words: employment policy, labour market, unemployment, human capital, education, educational level.

6

Obsah

Úvod ... 8

1.POLITIKA ZAMESTNANOSTI ... 9

1.1.Vymedzenie pojmu politika zamestnanosti ... 9

1.2.Pasívna politika trhu práce ... 10

1.3.Aktívna politika trhu práce ... 10

2.TRH PRÁCE ... 14

2.1. Primárny trh práce... 15

2.2.Sekundárny trh práce ... 15

2.3.Formálny a neformálny trh práce ... 16

2.4.Externý a interný trh práce ... 17

3.NEZAMESTNANOSŤ ... 18

3.1.Vymedzenie pojmu nezamestnanosť ... 18

3.2.Nezamestnaní v trhovej ekonomike ... 18

3.3.Typy nezamestnanosti ... 22

3.3.1.Cyklická a sezónna nezamestnanosť ... 22

3.3.2. Frikčná nezamestnanosť ... 23

3.3.3.Štruktúrna nezamestnanosť ... 23

3.3.4.Dobrovoľná nezamestnanosť ... 24

3.3.5.Nedobrovoľná nezamestnanosť ... 24

3.3.6. Dlhodobá a opakovaná nezamestnanosť ... 24

3.4. Rizikové skupiny nezamestnaných ... 27

3.5.Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti... 29

4.ĽUDSKÝ KAPITÁL ... 30

4.1.Vzdelávanie a vzdelanostná úroveň ... 30

7

4.2.Vzdelanie náklady a výnosy ... 31

4.3.Vzdelanie ako pozitívna externalita ... 31

4.4.Vzdelanie a kvalifikácia ... 32

4.5.Vzdelanie populácie ... 33

5.VZDELANOSTNÁ ÚROVEŇ A NEZAMESTNANOSŤ ŢILINSKÉHO KRAJA. ... 38

5.1.Geografické údaje Ţilinského kraja ... 38

5.2.Školstvo ... 39

5.3. Vzdelanostná úroveň obyvateľstva ... 41

5.4. Nezamestnanosť ... 41

5.5.Nezamestnanosť z hľadiska uchádzačov o zamestnanie ... 44

5.6.Ekonomická oblasť kraja ... 47

5.7.Swot analýza Ţilinského kraja ... 50

Záver ... 52

Zoznam pouţitej literatúry: ... 54

Iné publikácie: ... 56

Internetové zdroje: ... 56

Zoznam pouţitých skratiek...59

8

Úvod

Nezamestnanosť je jedným z hlavných ekonomických problémov nielen našej zeme, ale aj všetkých ostatných zemí vo svete. Kaţdý jedinec, je vybavený určitým mnoţstvom ľudského kapitálu, s ktorým disponuje na trhu práce. V dnešnom svete vysokej nezamestnanosti je dôleţité, aby sa kaţdý jedinec na trhu práce snaţil o čo najväčšiu kvalifikovanosť, znalosť a flexibilitu k jednoduchšiemu uplatneniu na trhu práce.

Podľa rôznych štatistík a analýz ,boli kvalifikované rôzne skupiny, ktoré sú najviac ovplyvnené nezamestnanosťou .Do tejto skupiny okrem iných, patria nekvalifikované osoby, osoby s ukončeným základným vzdelaním, alebo osoby bez vzdelania.

Vzdelanie je jednou z moţností ,ako si na pracovnom trhu zaistiť ,lepšie pracovné príjmy, niţšiu moţnosť straty zamestnania, alebo niţšiu mieru ohrozenia dlhodobou nezamestnanosťou. Cieľom tejto práce je zmapovať situáciu na trhu práce, poukázať na význam vzdelania ako na jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje nielen vstup na trh práce, ale aj jeho uplatnenie, zniţuje moţnosť nezamestnanosti a rovnako tieţ predurčuje lepšie ţivotné podmienky. Bakalárska práca obsahuje 6 kapitol.

V prvej kapitole vypovedáme o zamestnanosti, cieľoch politiky zamestnanosti a delení politiky zamestnanosti na základne typy.

V druhej kapitole vymedzujeme definície trhu práce a jeho podrobnejšie delenie vzhľadom k vzdelanostnej úrovni obyvateľstva.

V tretej kapitole vymedzujeme pojem nezamestnanosť, uvádzame viacero druhov nezamestnanosti, rizikové skupiny nezamestnaných, zloţenie obyvateľstva z hľadiska nezamestnanosti a zameriavame sa na ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti.

Štvrtá kapitola je venovaná ľudskému kapitálu, vzdelaniu, vzdelanostnej úrovni a to hlavne vymedzeniu týchto pojmov. Vypovedáme o vzdelaní jeho nákladoch a výnosoch, vplyve na kvalifikáciu obyvateľstva a vzdelaní populácie nezamestnaného obyvateľstva SR.

V piatej kapitole rozoberáme Ţilinský kraj, najmä školstvo, vzdelanostnú úroveň obyvateľstva, nezamestnanosť, vzdelanie uchádzačov o zamestnanie, ekonomickú oblasť.

Pomocou swot analýzy kraja poukazujeme na silné stránky, príleţitosti, ale i slabé stránky a ohrozenia trhu práce a vzdelania v kraji.

9

1.POLITIKA ZAMESTNANOSTI

1.1.Vymedzenie pojmu politika zamestnanosti

Politiku zamestnanosti definuje (Matoušek 2003, s.149) definuje ako „politiku, ktorej cieľom je v súčasných západných štátoch dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po pracovných silách, prípadne tieţ vyuţitie všetkých zdrojov pracovných síl a podporu práva občanov na zamestnanie.“ Zamestnanie dáva človeku určitý status v spoločnosti, prináša pocit sebarealizácie. ,,Ak jedným z cieľov smerovania sociálnej politiky v trhových podmienkach má byť zachovanie dôstojného ţivota človeka pri poloţení dôrazu na vlastnú iniciatívu zabezpečenia základných ţivotných podmienok kaţdého jednotlivca ,v koncepcii sociálnej politiky i v koncepcii politiky zamestnanosti treba poloţiť dôraz na zachovanie základnej sociálnej istoty – práce.“ (Rievajová a kol.

2001, s.206)

Právo občana na prácu je deklarované Ústavou Slovenskej republiky v čl. 35 ods. 3 a v Zákone č. 5/2004 Z.z. o sluţbách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vymedzuje cieľ politiky zamestnanosti ako zabezpečenie práce pre všetkých, ktorí chcú a môţu pracovať a hľadajú si zamestnanie. Súčasne cieľom politiky zamestnanosti je minimalizovať rozsah nezamestnanosti a zabezpečiť dávky v nezamestnanosti občanom, ktorí sa stali nezamestnanými nie vlastnou vinou. Ako uvádza (Stanek 2006) občan má okrem práva na zamestnanie právo na sluţby zamerané na poskytovanie pomoci pri hľadaní vhodného zamestnania, vzdelávaní a príprave pre trh práce, potrebnej pri uplatnenie na trhu práce. Kaţdý občan má právo na vhodné zamestnanie, ktoré zohľadňuje jeho zdravotný stav, prihliada na jeho kvalifikáciu a odborné zručnosti. V súvislosti s ústavným právom občana na prácu bol vypracovaný Národný akčný plán zamestnanosti spolu s Národným plánom regionálneho rozvoja, so sektorovými operačnými programami a so Sektorovým operačným programom Ľudské zdroje a s regionálnymi operačnými programami regiónom NUTS II, na základe ktorého by sa mali zlepšiť podmienky na vytváranie zamestnanosti v regiónoch, zlepšovanie komunikácie medzi inštitúciami vzdelávania, rekvalifikácie a zamestnávateľskou sférou, zlepšenie sociálneho dialógu, zmenšovanie rozdielov medzi muţmi a ţenami v

10

profesionálnej a pracovnej integrácii, podporu zamestnania rizikových skupín na trhu práce.

Pod pojmom zamestnanosť (Šlosár, Šlosárová a Majtán 2002) neuvádzajú konkrétnu definíciu zamestnanosti, ale priamo definujú rôzne typy zamestnanosti:

plná zamestnanosť, predstavuje úplnú zamestnanosť celého práceschopného obyvateľstva.

efektívna zamestnanosť vyuţíva efektívnosť pracovnej sily.

prezamestnanosť definuje „umelé“ udrţiavanie zamestnanosti napriek neefektívnemu vyuţívaniu pracovných síl.

Politika zamestnanosti sa delí na dva základné typy:

pasívnu politiku trhu práce,

aktívnu politiku trhu práce.

1.2.Pasívna politika trhu práce

Ako uvádza (Rievajová a kol.2001) pasívnu politiku trhu práce môţeme charakterizovať ako politiku, ktorá nahrádza stratené pracovné príjmy v určitej miere na určitú dobu. Pasívne opatrenia politiky zamestnanosti sú tie, ktoré riešia stratu, prípadne nezískanie zamestnania formou podpory alebo príspevku v nezamestnanosti. Do pasívnych opatrení z hľadiska vynaloţených nákladov môţeme zaradiť náklady, ktorými sa zabezpečuje realizácia pasívnych opatrení (napr. poštové poplatky súvisiace s výplatou dávok, platby do iných poistných fondov atď.).

1.3.Aktívna politika trhu práce

Cieľom aktívnych opatrení politiky zamestnanosti je ako získanie alebo udrţanie zamestnania a zabraňovanie zvyšovania nezamestnanosti.

K aktívnym opatreniam trhu práce patria:

11 1. sprostredkovanie zamestnania,

2. vzdelávanie a príprava pre trh práce uchádzača a záujemcu o zamestnanie,

3. programy vzdelávania a prípravy na trh práce, 4. vzdelanie a príprava pre trh práce zamestnanca, 5. odborné poradenské sluţby,

6. príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, 7. príspevok na vykonávanie absolventskej praxe,

8. príspevok na zamestnanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, 9. príspevok na dochádzku za prácou,

10. . projekty a programy,

11. príspevok na aktivačnú činnosť,

12. podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím:

chránená dielňa,

príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie,

príspevok na činnosť pracovného asistenta,

príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

12

Podľa (Rievajová a kol.2001) pomer aktívnych nástrojov k pasívnym sa v jednotlivých krajinách odlišuje, pričom pasívne opatrenia zväčša prevaţujú nad opatreniami aktívnymi.

Delenie nástrojov politiky zamestnanosti:

 priame nástroje sú na trhu práce realizované prostredníctvom rôznych orgánov sluţieb zamestnanosti, prostredníctvom vzdelania a prípravou pre trh práce a opatreniami na podporu znevýhodnených skupín občanov.

Poskytovanie týchto sluţieb má za cieľ uľahčiť a urýchliť návrat späť do zamestnania.

 nepriame nástroje sú viaceré makroekonomické opatrenia podporujúce rast dopytu po práci, prípadne zníţenie jej ponuky.

13

Základná schéma nástrojov politiky zamestnanosti

Obrázok 1 Základná schéma nástrojov politiky zamestnanosti

Zdroj:(Rievajova a kol.2001,s.217)

14

2.TRH PRÁCE

Pracovný trh je spojený s trhovou ekonomikou, v ktorej je rovnako ako sluţby a výrobky predávaná a kupovaná aj práca (Mareš 1998). Definícií trhu práce existuje viacero. Na pracovnom trhu práce ako uvádza (Rievajová a kol.2001) - musí byť ponúknutá určitá pracovná sila, ktorá by mala byť rozmiestnená podľa konkrétnych výrobných činnosti, musí byť zabezpečená peňaţnými prostriedkami ,ktoré sú potrebné nielen k zabezpečeniu jednotlivca, ale musia zabezpečiť aj osoby mimo zamestnania. Pod pojmom trh sa podľa (Kovačku 1992) pôvodne označovalo miesto, kde sa stretávali kupujúci a predávajúci za účelom výmeny tovarov a sluţieb. Trh práce (Samuelson a Nordhaus 1992), definujú ako mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú, v určovaní cien a mnoţstve tovarov. Existencia trhu práce je úzko spojená s nezamestnanosťou. Prejavuje nerovnováhu medzi ponukou a dopytom po práci na trhu práce.

Trh práce ako sociálny jav rozdeľuje ( Antalová 2003) na dve časti:

1. Dopyt po práci – spoločenská potreba jednotlivých profesií:

- uspokojený – počet obsadených pracovných miest,

- neuspokojený – počet voľných pracovných miest na trhu práce potrebných obsadiť.

2. Ponuka práce, predstavuje ekonomicky aktívne obyvateľstvo, (to znamená pracujúci, respektíve tí obyvatelia, ktorí sú ochotní pracovať.)

Politika trhu práce vo vzťahu k nezamestnanosti spočíva prevaţne v dvoch orientáciách a ako uvádza (Mihálik et al. 1994) a zahŕňa:

a) politiku týkajúcu sa efektívneho vyuţívania pracovných síl na pracovných miestach s podnikovou pôsobnosťou,

b) politiku riadenú priamo vládou, vzťahujúcou sa na vyuţívanie pracovných síl na úrovni národného hospodárstva, ktorá rozdeľuje pracovné síl do rôznych trhov:

 profesijného,

 odvetvového,

 regionálneho.

15

Trh práce (Rievajová a kol. 2001) rozdeľuje na dva základné typy:

1. primárny trh práce 2. sekundárny trh práce

2.1. Primárny trh práce

Primárny trh práce sa vyznačuje podľa (Rievajova a kol.2001,s.63) tým, ţe sa tu ,,sústreďujú lepšie a výhodnejšie pracovné príleţitosti s vyššou prestíţou, poskytujúce rad príleţitosti, pomerne dobré moţnosti profesionálneho rastu a väčšinou i lepšie pracovné podmienky.“ Pracovné miesta na primárnom trhu práce, poskytujú relatívne bezpečie pred stratou zamestnania a prepustením. Pre pracovníkov na primárnom trhu práce, nie je ťaţké zvyšovať si kvalifikáciu a naďalej si udrţiavať stabilitu svojho zamestnania. Práca na tomto trhu je dobre finančne ohodnotená. Pre primárny trh práce je typickým znakom nízka fluktuácia. Situovanie pracovníkov primárnych trhoch práce vychádza najmä z ľudského kapitálu a to nielen z jeho rozsahu, ale aj zo špecifickej povahy a spoľahlivosti jednotlivých pracovníkov.

2.2.Sekundárny trh práce

Na tomto rozdelení trhu práce vieme veľmi ľahko vysvetliť, aká dôležitá je úroveň vzdelania.

Pracovné miesta na sekundárnom trhu práce sú charakterizované niţšou prestíţou a niţšou mzdou. Nedá sa tu v podstate hovoriť o kariére. Zamestnanci na tomto trhu nepotrebujú mať špeciálne znalosti a vedomostí. Prechod pracovníkov z tohto trhu na primárny trh býva veľkým problémom. Prakticky to ani nie je moţné a to nielen kvôli vzdelaniu, ale najmä z dôvodu neinvestovania do svojho ľudského kapitálu. Sekundárny trh práce ponúka málo stabilných pracovných príleţitostí. Pracovná kariéra býva prerušovaná obdobiami kratšej či dlhšej nezamestnanosti. Na tomto trhu je pravdepodobnejšia strata zamestnania, avšak pre nezamestnaného je oveľa jednoduchšie získať prácu na tomto trhu ako na primárnom trhu práce.. Najväčšiu časť sekundárneho trhu tvoria predovšetkým najmä ţeny a veľmi mladí ľudia, prípadne naopak, starí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, nekvalifikovaní ľudia a ľudia s nízkym vzdelaním.

16

Kaţdý sa musí slobodne a dobrovoľne rozhodnúť či sa chce nachádzať na primárnom, alebo sekundárnom trhu práce v jeho produktívnom veku. Toto rozhodnutie urobí človek uţ v mladšom veku, kedy sa rozhoduje o ukončení stupňa svojho vzdelania.

Samozrejme je, ţe na sekundárnom trhu práce sa uplatnia len ľudia so základným a stredným vzdelaním. Ľudia so stredným vzdelaním s maturitou a vysokoškolským vzdelaním sa uplatnia na primárnom trhu práce. V súčasnosti sa ľudia so stredným vzdelaním s maturitou, dosť často vyskytujú na sekundárnom trhu práce a to práve preto, ţe počet vysokoškolákov neustále rastie a ľudia so stredným vzdelaním neinvestujú do zvyšovania svojho ľudského kapitálu a vzdelania.

2.3.Formálny a neformálny trh práce

Ďalšie typy trhu práce rozlišujú Pahl (1984, in: Rievajová a kol. 2001) a (Mareš 1998) a to sú: formálny a neformálny trh práce.

Formálny trh

Formálny trh práce je trh oficiálnych pracovných príleţitostí. Kontrolujú ho spoločenské inštitúcie, slúţiace na jeho reguláciu.

Neformálny trh práce

Neformálny trh je podľa (Mareš 1998) na rozdiel od formálneho trhu vykonávaný väčšinou mimo kontrolu inštitúcií k tomu určených (napríklad daňové úrady).Mimo aktivít, ktoré sa zaraďujú do takzvanej šedej či čiernej ekonomiky (nelegálne podnikanie).

Môţeme tu zahrnúť aj domáce práce, alebo práce týkajúce sa rodinnej a susedskej výpomoci.

Toto rozdelenie trhu práce nepoukazuje na vzdelanosť obyvateľstva, ale napriek tomu si myslíme, ţe na neformálnom trhu práce budú pracovať skôr ľudia s niţšou úrovňou vzdelania ,ktorí by sa mohli uplatniť len sekundárnom trhu práce.

17

2.4.Externý a interný trh práce

Rozlišuje sa aj medzi interným trhom práce, vo vnútri jednotlivých podnikov a vonkajším trhom, kde dochádza k vzájomnej konkurencii týchto podnikov.

Interný trh práce

Interný trh nie je trhom v pravom zmysle, pretoţe tam dochádza k rozmiestňovaniu pracovníkov pomocou súboru administratívnych pravidiel a mechanizmov smerujúcich k presne definovaným cieľom. Tento trh práce je väčšinou zaloţený na charakteristických znakoch, tie špecifikujú pracovné sily, ktoré firmy potrebujú. Mzdy sú tu často vyššie ako na externom trhu práce.

Externý trh práce

V porovnaní s interným trhom práce na externom trhu práce, nie je taká istota zamestnania a mzdového ohodnotenia Je tieţ na niţšej úrovni a pracovný postup tu tieţ nie je istotou. Pre potencionálneho zamestnanca, by bolo ešte výhodnejšie byť v pracovnom pomere v internom trhu práce, pretoţe ten ponúka lepšie pracovné podmienky a príleţitosti.

Aj toto rozdelenie trhu práce hovorí o vysokej dôleţitosti vzdelania. Pracovníci interného trhu práce majú vyššiu úroveň vzdelania a tieţ špecifické znalosti, vedomosti, ktoré sú dôleţité pre uplatnenie na tomto trhu práce.(Mareš 1998.)

18

3.NEZAMESTNANOSŤ

3.1.Vymedzenie pojmu nezamestnanosť

Nezamestnanosť môţeme podľa (Martincová 2005,s.9) označiť,,nielen za váţny ekonomický, sociálny problém, ale aj za veľmi váţny politický problém.“Nezamestnanosť (Strieţenec 1996, s.129) definuje ako „nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce z dôvodu nemoţnosti nájsť zamestnanie. Medzi zamestnancom a zamestnávateľom neexistuje, alebo bol prerušený pracovno-právny vzťah“. Podľa (Šlosár, Šlosárová a Majtán 2002, s.125) moţno nezamestnanosť definovať ako „existenciu určitej skupiny práceschopného obyvateľstva, ktorá nemá zamestnanie“. Podľa (Mareša 1998) sa nezamestnanosť zakladá na tom, ţe osoba, ktorá chce a môţe pracovať je z tejto moţnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená, čo ju však neuspokojuje a hľadá si nové platené zamestnanie aj keď len na čiastočný úväzok. Spoločnosť očakáva, ţe nezamestnaná osoba sa bude usilovať o udrţanie stáleho zamestnania a v prípade jeho straty sa bude snaţiť o získanie nového zamestnania v čo najkratšej moţnej dobe aktívnym hľadaním.

3.2.Nezamestnaní v trhovej ekonomike

Všetko práceschopné obyvateľstvo rozdeľuje (Martincová 2005), na 3 základné skupiny:

 zamestnaní – do tejto skupiny patria ľudia, ktorí vykonávajú platenú prácu, ale patria sem aj ľudia, ktorí prácu majú, nepracujú z rôznych dôvodov ako sú (čerpanie dovolenky, alebo choroba)

 nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nepracujú, prácu si však hľadajú a chcú pracovať..

Nezamestnaní musí byť zaregistrovaný na úrade práce sociálnych vecí a rodiny).

Zamestnaní a nezamestnaní obyvatelia tvoria pracovnú silu, ktorú nazývame (ekonomicky aktívne obyvateľstvo).

 ekonomicky neaktívni (mimo pracovná sila) – ekonomicky neaktívne obyvateľstvo tvoria ľudia, ktorí zamestnanie nemajú a ani si ho z akýchkoľvek dôvodov nehľadajú.

19

Zloţenie obyvateľstva z hľadiska nezamestnanosti

Obrázok 2 Zloţenie obyvateľstva z hľadiska nezamestnanosti

- vykonávajú platenú prácu - nie sú práve zamestnaní, -študenti - prácu práve nevykonávajú ale aktívne hľadajú prácu -dôchodcovia

konávajú pre chorobu, štrajk - prvýkrát chcú nastúpiť -ţeny v domácnosti alebo dovolenku do zamestnania - tí, ktorí ţijú z

- vracajú sa po dlhšom majetku

čase do práce - tí, čo sa o prácu - boli prepustení nezaujímajú

Zdroj:(Buzinkaiová –Juríková 1997,s.44)

Za nezamestnané osoby povaţujeme len tie práceschopné osoby, ktoré prácu stratili, prípadne si prácu hľadajú a nemôţu si z rôznych dôvodov nájsť vhodné zamestnanie.Za nezamestnaných nemoţno povaţovať tých, ktorí si sa pripravujú na povolanie, osoby, ktoré vedú domácnosť, ani osoby, ktoré ţijú z rôznych majetkových výnosov.(Buzinkaiová –Juríková 1997)

Status nezamestnaného je spojený s oprávnením napr. na dávku v nezamestnanosti, na sprostredkovanie práce, na rekvalifikáciu a poradenstvo. Nezamestnaný má zároveň nezamestnaný povinnosť, hľadať si aktívne zamestnanie, či prijať sprostredkovanú prácu.

ZLOŢENIE OBYVATEĽSTVA Z HĽADISKA NEZAMESTNANOSTI

PRACOVNÁ SILA

OBYVATEĽSTV O MIMO PRACOVNEJ

SILY NEZAMESTNANÍ

ZAMESTNANÍ

20

Podmienkou pre udrţanie statusu nezamestnaného na Slovensku je pravidelná návšteva úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a snaha o získanie zamestnania. Nezamestnaný občan sa stáva uchádzačom o zamestnanie so svojimi právami a povinnosťami s registráciou na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Frekvencia návštev úradu je vymedzená Zákonom č. 5/2004 Z.z. o sluţbách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle § 34 ods. 9 Periodicita návštev nasledovne:

a) raz za 7 kalendárnych dní u uchádzača o zamestnanie, ktorý je dlhodobo nezamestnaný občan,

b) raz za mesiac u uchádzača o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje na:

1. vzdelávaní a príprave pre trh práce, ktoré mu zabezpečil úrad alebo ktoré si zabezpečil sám,

2. príprave na začatie vykonávania, alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti 3. absolventskej praxi

4. aktívnej činnosti

5. projektoch a programoch realizovantých ústredím, úradom, iným subjektom v partnerstve s úradom okrem sprostredkovania zamestnania a informačných a poradenských sluţieb poskytovaných úradom a na projektoch a programoch realizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania podľa § 32 ods. 3 písm. c), alebo

6. odborných poradenských sluţbách a na projektoch a programoch realizovaných dodávateľom odborných poradenských sluţieb podľa § 43 ods. 9, c) raz za 14 kalendárnych dní u ostatných uchádzačov o zamestnanie.

Uchádzači o zamestnanie si musia povinne a aktívne hľadať zamestnanie. Zároveň musia hľadanie zamestnania preukazovať úradu. Mnohí z uchádzačov o zamestnanie sa k tomu často stavajú benevolentne. Za záujem pracovať sa povaţuje napríklad návšteva zamestnávateľa alebo jedna písomná ţiadosť, či odpoveď na inzerát v mesiaci. Väčšina uchádzačov o zamestnanie to však neberie váţne a povaţuje to len za formálny prejav aktívneho hľadania. Niektorí uchádzači o zamestnanie totiţ nevyvinú ţiadnu námahu.

Potvrdenie od potenciálneho zamestnávateľa si zaobstarajú od známych ,alebo rodinných príslušníkov.. Určitá časť uchádzačov o zamestnanie nemá vôbec ţiadny záujem uplatniť sa na trhu práce. Inštitúciu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyuţíva len preto, aby

21

mohla vyuţívať dávky hmotnej núdze, prípadne aby mu bola hradená povinnosť ako napríklad zdravotné poistenie.

Ukazovateľ nezamestnanosti

Ukazovateľ nezamestnanosti definuje (Buzinkaiová -Juríková,1997,s.43) ako ,,mieru nezamestnanosti, ktorá sa u nás počíta na základe údajov úradov práce o počte nezamestnaných a údajov z bilancie pracovných síl.“

nezamestnaní

miera nezamestnanosti = _______________ x 100

pracovná sila

Prirodzená miera nezamestnanosti

Mieru nezamestnanosti (Martincová,2005,s.31) označuje ako mieru pri, ktorej ,,sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe.“ Takúto nezamestnanosť označujeme aj ako dobrovoľnú nezamestnanosť.

Faktory určujúce prirodzenú mieru nezamestnanosti

Faktory, ktoré určujú mieru nezamestnanosti sa posudzujú podľa z rôznych hľadísk ako napríklad trvanie a frekvencia nezamestnanosti. Trvanie nezamestnanosti vyjadruje priemernú dĺţku obdobia, v čase kedy je osoba nezamestnaná. Prirodzená miera nezamestnanosti závisí od rôznych faktorov a štruktúrnych charakteristík trhu práce ako sú napríklad:

organizácie trhu práce, ktorú zabezpečujú úrady práce rôznymi programy podporujúce zamestnávania

demografická skladba pracovnej sily,

schopnosť a vytrvalosť nezamestnaných pri hľadaní lepšieho zamestnania, čo závisí aj od dostupnosti podpôr v nezamestnanosti. Čím sú podpory vyššie, tým radšej bude nezamestnaný naďalej hľadať lepšiu pracovnú pozíciu, a tým radšej opustí pracovné miesto, kde doteraz pracoval a pokúsi sa hľadať lepšie. Prirodzená miera nezamestnanosti sa zvyšuje v prípade zvyšovania podpôr. V SR existujú dva oficiálne metodické prístupy k meraniu nezamestnanosti

22

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) pri sledovaní nezamestnanosti vychádza najmä z evidencie nezamestnaných občanov, ktorý si hľadajú zamestnanie.

Štatistiku vedú okresné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a tie pravidelne mesačne publikujú údaje o nezamestnanosti, ktoré vyplývajú z tejto evidencie. Metodika výpočtu miery nezamestnanosti vychádzajúca z tejto evidencie je v kompetencii ÚPSVaR.

Štatistický úrad SR zisťuje nezamestnanosť prostredníctvom rôznych výberových zisťovaní pracovných síl, ktoré sa uskutočňujú vo vybraných domácnostiach. Tieto získané údaje pravidelne štvrťročne publikuje a je zodpovedný za metodiku výpočtu miery nezamestnanosti (Martincová 2005).

3.3.Typy nezamestnanosti

Nezamestnanosť delíme na základe rôznych aspektov, napríklad z hľadiska pohybu ľudí, sociálnych ,ekonomických podmienok, prírodných podmienok. V odbornej literatúre sme našli viacero typov nezamestnanosti.

3 základné typy nezamestnanosti uvádzajú (Buchtová a kol.2002),(Martincová 2005), (Kovačka 1992), (Samuelson a Nordhaus1992)

� cyklická nezamestnanosť, � frikčná nezamestnanosť, � štruktúrna nezamestnanosť.

3.3.1.Cyklická a sezónna nezamestnanosť

Cyklická nezamestnanosť súvisí predovšetkým s úpadkom ekonomiky. Zniţovaním objemu produkcie sa priamoúmerne zvyšuje aj nezamestnanosť. Cyklická nezamestnanosť sa vyskytuje najmä vtedy, keď je dopyt po pracovníkoch nízky. Napríklad dopyt po pracovníkoch v určitých oblastiach, napr. v mestách s uhoľnými baňami. Cyklickú nezamestnanosť (Mareš 1998), (Rievajová a kol.2001) doplnili o nezamestnanosť sezónnu.

O type tejto nezamestnanosti môţeme hovoriť v prípade, ak sa cyklická nezamestnanosť pravidelne opakuje. Cyklická nezamestnanosť a je spojená s prírodným cyklom, teda je závislá od počasia. Vyskytuje sa najmä v odvetviach ,ktoré majú sezónny charakter výroby

23

a ich výroba závisí najmä od vplyvov počasia. (napríklad poľnohospodárstvo, cestovný ruch a podobne).

3.3.2. Frikčná nezamestnanosť

Frikčnú nezamestnanosť (Samuelson a Nordhaus 1992), (Martincová 2005),

definujú zhodne, a to ako dôsledok neustáleho pohybu ľudí v rámci regiónov, pracovných miest alebo rôznych etáp ţivotného cyklu. Zaraďujeme sem aj tých jedincov, ktorí sa rozhodli zmeniť pracovné miesto z dôvodu nízkeho finančného ohodnotenia a hľadajú si novú a lepšie ohodnotenú prácu. Tento typ nezamestnanosti sa bude objavovať vţdy aj v prípade, keby sa ekonomika vyznačovala plnou zamestnanosťou. Stále bude existovať pohyb ľudí, ktorí si hľadajú miesta po ukončení štúdia alebo presťahovaní sa do iného mesta.

3.3.3.Štruktúrna nezamestnanosť

Štruktúrnu nezamestnanosť definuje (Martincová 2005, s.26) ako „následok zmien v štruktúre dopytu pri nepruţných mzdách a nákladnej profesijnej a geografickej mobilite“.

Štruktúrnu nezamestnanosť (Alexy 2002,s.84) definuje ako nezamestnanosť, ktorá sa ,,vyznačuje tým, ţe ponuka práce predstavuje určitý druh, ktorý nenachádza uplatnenie v dopyte.“Nerovnomernosť ponuky pracovníkov vyvolať dopyt len po určitom druhu práce. Naopak však dopyt po inom druhu práce môţe klesať pretoţe ponuka sa nedokáţe prispôsobiť dostatočne rýchlo. Často dochádza k nerovnováhe v rôznych oblastiach a zamestnaniach, čo svedčí o tom ,ţe nenapredujú všetky odvetvia a preto môţe dôjsť k úpadku. Podľa(Samuelson a Nordhaus 1992, s.288) „Keby sa mzdy plynule prispôsobovali meniacej sa ponuke a dopytu, táto nerovnováha na trhu práce by zmizla, pretoţe mzdy v oblastiach s prebytkom pracovníkov by klesli a v oblastiach s nedostatkom pracovníkov vzrástli. Mzdy však nereagujú dostatočne rýchlo na ekonomické šoky, trvá roky, kým sa prispôsobia nedostatkom alebo prebytkom.“ Ako príklad štruktúrnej nezamestnanosti by sme mohli uviesť akútny nedostatok lekárov, napriek tomu ich platy rastú veľmi pomaly a niektoré nemocnice musia pristupovať aţ k reštrikčným opatreniam a redukujú nemocničné lôţka.

Z hľadiska situácie na trhu práce rozdeľujú (Martincová 2005) a (Rievajová 2001) nezamestnanosť na dobrovoľnú a nedobrovoľnú nezamestnanosť.

24 3.3.4.Dobrovoľná nezamestnanosť

Ako uvádza (Rievajová 2001,s.75) je dobrovoľná nezamestnanosť vtedy, ,,keď je počet nezamestnaných vyšší ako počet voľných pracovných miest, ak teda dopyt po práci predstihuje jej ponuku.“Dobrovoľne nezamestnaní obyvatelia z rôznych dôvodov nereagujú na voľné pracovné miesta. Pred prácou uprednostňujú voľný čas a rôzne aktivity. Do tejto skupiny patria predovšetkým mladí ľudia, ktorí si hľadajú prácu po ukončení štúdia. Môţu mať ponuku na zamestnanie, hľadajú však lepšie platené pracovné miesto. Môţe ísť aj o málo produktívnych pracovníkov, ktorí uprednostňujú radšej voľný čas, ako málo platenú prácu. Moţno teda povedať, ţe existuje veľa dôvodov prečo sa ľudia rozhodnú nepracovať za dané mzdy a niektorí z nich sa aj preto oficiálne zahŕňajú do skupiny nezamestnaných. (Martincová 2005)

3.3.5.Nedobrovoľná nezamestnanosť

Nedobrovoľná nezamestnanosť vniká, ak počet nezamestnaných prevyšuje počet voľných pracovných miest. Základnou príčinou nedobrovoľnej nezamestnanosti je regulovanie miezd. Trh práce sa prispôsobuje trhovým podmienkam a mzdy rastú spoločne s povolaniami. Mzdy majú sklon vyrovnať ponuku a dopyt na trhu práce. Keď sa mzdy a počty uchádzačov o prácu prispôsobujú trhovým podmienkam, nezamestnaní a voľné mzdy z trhu práce miznú. Pri nedobrovoľnej zamestnanosti je miera nezamestnanosti vyššia, ako je prirodzená miera nezamestnanosti.

3.3.6. Dlhodobá a opakovaná nezamestnanosť

Podľa dĺţky trvania nezamestnanosti uvádza (Rievajová a kol. 2001), následujúcu všeobecne prijatú klasifikáciu nezamestnanosti:

 nezamestnanosť v trvaní od 0 – 6 mesiacov sa označuje ako krátkodobá,

 nezamestnanosť v trvaní od 6 – 12 mesiacov sa označuje ako strednodobá,

 nezamestnanosť v trvaní 12 a viac mesiacov sa označuje ako dlhodobá.

25

Dlhodobá a opakovaná nezamestnanosť je podľa (Mareš 1998), informácia, ktorá určuje dĺţku nezamestnanosti. Je dôleţitá pre označenie problémových regiónov a sociálnych kategórií. Nízka miera nezamestnanosti totiţ môţe byť nelichotivá v prípade ak ide o dlhodobú nezamestnanosť a naopak tam, kde je miera nezamestnanosti síce vyššia, ale počet dlhodobo nezamestnaných je nízky, je situácia priaznivejšia. Najmä z pohľadu samotných nezamestnaných, ale i z pohľadu záťaţe nezamestnanosti na štátny rozpočet.

Dlhodobá nezamestnanosť môţe však spôsobiť aj frustráciu človeka. Podľa (Broţová 2003, s.87),ktorá uvádza, ţe „pokiaľ sa ľudom po dlhú dobu nedarí nájsť si vhodné pracovné miesto, môţu sa dostať do ekonomických problémov, začínajúcich úpadkom ţivotnej úrovne a vedúcich niekedy aţ k existenčným problémom celej rodiny.“

Sebavedomie človeka postupne klesá a prestáva si dôverovať, prestáva veriť vo vlastné schopnosti. Pri dlhodobej nezamestnanosti človek postupne stráca pracovné návyky a často sa stáva, ţe nezamestnaný uţ ani nemá záujem si prácu hľadať. Za dlhodobo nezamestnaných môţeme povaţovať tých jedincov, ktorý si aktívne prácu hľadajú dlhšie ako jeden rok.

O opakovanej nezamestnanosti hovoríme vtedy, ak sa v priebehu pracovnej kariéry jedinca vyskytne viacnásobne obdobie dlhodobej nezamestnanosti. Najviac rizikovou skupinou sú príslušníci niektorých sociálnych kategórií, napr. ţeny, starší občania a nekvalifikovaní občania.

Faktory vplývajúce na dlhodobú nezamestnanosť (Rievajová a kol. 2001) zhrnula do troch oblastí:

1. Faktory ľudského kapitálu:

• pohlavie,

• vek,

• vzdelanie;

2. Faktory sociálne a osobnostné:

26

• zdravotný stav,

• rodina,

• sociálne prostredie,

• sociálne faktory;

3. Faktory diskriminácie:

• rómske etnikum,

• ţeny s deťmi,

• a ďalšie.

27

Podľa výskumu (Sirovátka a Řezníček 1995) nezamestnaní označili za hlavný problém, ktorý pre nich podľa dlhšej trvajúcej nezamestnanosti znamená, nedostatok peňazí, teda finančné dopady. Druhou najčastejšiu odpoveďou bolo zhoršenie celkovej situácie. Aj napriek tomu, ţe výskum bol robený v 90 rokoch ,môţme z jeho výsledkov vychádzať aj dnes.

Tabuľka 1 Hlavný problém spojený s dlhotrvajúcou nezamestnanosťou Hlavní problém spojený

s dlhotrvajúcou nezamestnanosťou

nedostatok peňazí 46%

zhoršení celkovej situácie 16,50%

nedostatok aktivity 11,50%

zdravie 9%

psychika 5%

iné 5%

vzťahy v rodine 3%

situácia je rovnaká 3%

situácia je lepšia 1%

Celkom 100%

Zdroj:(Sirovátka – Řezníček,1995,.s.117)

3.4. Rizikové skupiny nezamestnaných

Uplatnenie človeka na trhu práce je podľa (Buchtovej a kol. 2002) je podmienené celou radou rôznych faktorov, medzi ktoré patrí napríklad vzdelanie, zdravotný stav, vek, pohlavie či príslušnosť k určitej etnickej skupine. Tieto faktory potom vyčleňujú určité skupiny ľudí s väčším rizikom straty práce a predurčujú ich pre dlhodobú či opakovanú nezamestnanosť. Príslušníci týchto skupín sa uplatňujú skôr na sekundárnom trhu práce a v

28

menej finančne ohodnotených profesiách s neistou budúcnosťou. Ako potvrdzujú skúsenosti takmer zo všetkých priemyslovo vyspelých krajín, nezamestnanosť najviac ohrozuje určité skupiny obyvateľov. U nás k nim patria mladí ľudia predovšetkým absolventi, ţeny s malými deťmi, zdravotne postihnutí občania, starší ľudia, ľudia s nízkym vzdelaním, rómske etnikum a imigranti.

Absolventi

Absolventi škôl, ktorý sa uchádzajú o svoje prvé zamestnanie sú v konkurencii s ostatnými uchádzačmi o zamestnanie znevýhodnení a preto sa zaraďujú do kategórie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Majú len minimálne praktické skúsenosti, chýbajú im základné pracovné návyky a zručnosti. Ako uvádzajú (Matoušek, Koláčková Kodymová eds.2005), niektorí absolventi vloţil do štúdia v odbore veľa energie. V odbore, v ktorom vyštudovali sa len ťaţko dá uplatniť na trhu práce. Ako uvádza (Buchtová a kol.

2002) s nezamestnanosťou absolventov škôl a mladistvých bez záujmu o získanie zamestnania sa stretávame aj s váţnymi výchovnými a psychologickými problémami.

Mladí ľudia si musia v správnom čase osvojiť potrebné pracovné návyky, pokiaľ tak neurobia nebudú schopní pracovať ani v dospelosti a to môţe mať za následok vyradenie zo spoločnosti. U mladých ľudí môţe nastať negatívny pohľad na svet, ale aj na seba ak v nedávnej dobe ukončili vzdelanie v menej atraktívnych a menej ţiadaných odboroch a nemajú tak dostatočne vhodnú kvalifikáciu pre úspešné uplatnenie na trhu práce.

Ľudia bez kvalifikácie

Najväčšiu skupinu dlhodobo nezamestnaných tvorí kategória nekvalifikovaných občanov. Do tejto skupiny zaraďujeme ľudí s nízkym, alebo len základným vzdelaním. Do tejto kategórie môţeme zaradiť aj ľudí, ktorí sa podieľajú na spoločensky neţiaducom deviantom správaní (alkoholici, recidivisti atď.) Ako uvádza holandský sociológ Kees (1991, in: Buchtová a kol. 2002) na základe empirických výskumov dochádza k poznatku vzniku trvalej triedy ľudí, ktorá pri vynaloţení značného úsilia bude permanentne vylúčená z pracovného trhu, ale aj zo spoločenského ţivota. Úroveň vzdelania bude pri uplatnení sa na trhu práce rozhodujúca. Ľudia bez kvalifikácie budú čoraz viac vytláčaní z pracovného trhu novými technológiami a nastane situácia, ţe o nekvalifikovanú prácu nebude záujem.

Títo ľudia sa stanú problémom pre spoločnosť.

29

3.5.Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti

Ekonomické dôsledky nezamestnanosti vyplývajú ako uvádza ( Rievajová a kol.

2001) z toho, ţe ekonomika neprodukuje toľko, ako je schopná vyrábať. Dochádza tak k plytvaniu spoločenskej práce zhmotnenej i ţivej.

Sociálne dôsledky sa spájajú s dosahom nezamestnanosti na sociálnu situáciu, správanie a postoje nezamestnaných a na spoločenský ţivot. Sociálne dôsledky nezamestnanosti sú medzi sebou úzko prepojené a výrazným spôsobom môţu ovplyvniť rôzne oblasti ţivota nezamestnaného:

� Ţivotná úroveň: nezamestnanosť predstavuje stratu pracovného príjmu a zabezpečovanie ţivotných potrieb len z podpory znamená pokles ţivotnej úrovne, finančné ťaţkosti nielen pre nezamestnaného ale a jeho rodinu. Ak nezamestnanosť trvá dlhší čas môţe viesť aţ k chudobe.

� Rodina: rodinu nezamestnanosť ovplyvňuje nielen poklesom finančných príjmov, ale môţe viesť aj k narušeniu rodinných zvyklostí, vzťahov, mení pozíciu a autoritu nezamestnaného v rodine, môţe narušiť partnerské vzťahy, obmedziť sociálne kontakty rodiny a často aj jej výchovnú funkciu.

� Štruktúra a vnímanie času: nezamestnanosť má vplyv aj denný reţim. Čas prestáva byť dôleţitý a stráca svoj obsah. Často je naplnený nudou a rôznymi spoločensky neţiaducimi aktivitami (spánok, sledovanie televízie, alkoholizmus a pod.). Narušenie štruktúry dňa je obzvlášť nebezpečné pre mladistvých, ktorý nemajú ešte vţitý časový reţim s pracovnými návykmi.

� Fyzické a psychické zdravie: nezamestnanosť vníma mnoho ľudí ako traumatizujúcu udalosť. Znamená i stratu sociálneho statusu, prestíţe a v človeku vyvoláva pocity nepotrebnosti, neuţitočnosti či neschopnosti.

Na rozdiel od týchto uvedených vplyvov môţe pre niekoho nezamestnanosť znamenať aj pozitívny ţivotný štýl. Vnímanie nezamestnanosti závisí od individuálnych postojov a stratégií nezamestnaných osôb. S nezamestnanosťou sa lepšie vyrovnávajú tí, ktorí boli nezamestnanými len krátko, prípadne tí, ktorí majú zázemie či úspory.

Z dlhodobo nezamestnaných je len menšia časť schopná vyrovnať sa s negatívnymi sociálnymi dôsledkami nezamestnanosť ( Rievajová a kol. 2001).

30

4.ĽUDSKÝ KAPITÁL

Ako uvádza (Kameníček, 2003, s.248),,ľudský kapitál je, ekonomický termín pre označenie znalosti a schopnosti pracovníka.“Označujeme ním školské vzdelanie, jazykové kurzy alebo rôzne kurzy výpočtovej techniky. Výdaje spojené s týmito aktivitami zlepšujú naše výsledky a zvyšujú zárobky. Všetky tieto investície sú investíciami do ľudského kapitálu. Podľa (Broţová 2003),ľudský kapitál má špecifický charakter a to tým, ţe je viazaný na človeka. Človek ho získa v priebehu ţivota ustavičným naberaním znalosti, rozvíjaním schopnosti a vzdelávaním sa na všetkých stupňoch škôl, získavaním prostredníctvom školení a praxou v ostatom ţivote. Ľudský kapitál je tvorený na základe prirodzeného nadania, talentu a ďalšími vlastnosťami medzi, ktoré patrí napríklad cieľavedomosť a ctiţiadostivosť.

4.1.Vzdelávanie a vzdelanostná úroveň

Vzdelávanie

Tak ako uvádza (Alexy 2002,s.88) patrí ,,vzdelávanie k najvýznamnejším aktivitám v ţivote jednotlivca, komunít, národov, štátov a celého ľudského spoločenstva.“

Môţeme ho charakterizovať ako činnosť, prostredníctvom, ktorej získava človek vzdelanie, t.j. súhrn poznatkov, vedomostí z jednotlivých odborov vedy a techniky ale aj s nimi spojených intelektuálnych i praktických zručností a návykov. Pri osvojovaní si týchto poznatkov a vedomosti sa rozvíjajú poznávacie procesy, ale formujú sa aj postoje, presvedčenia, motívy a formy konania. Rozvíjajú sa potreby záujmy a city osobnosti.

Osvojovanie si vzdelania je dlhodobý proces a inštitúciou, kde ho človek získava, je škola.

Vzdelanostnú úroveň

Vzdelanostná úroveň podľa, pôsobí na trh práce pozitívne a prináša nielen ekonomické efekty, súkromný úţitok, ale aj úţitok pre celú spoločnosť. Chápeme ju ako štatisticky vyjadrenú úroveň školského vzdelania ţijúcej dospelej populácie. Vzdelanostná štruktúra zahrňuje ľudí narodených na začiatku minulého storočia aţ po začiatok tohto storočia a poukazuje tak vedomostný potenciál získaný na školách rôznych štátnych

31

útvarov, ktorých vzdelávací systém bol rozdielny a to nielen obsahom, štruktúrou, štýlom vyučovania ale aj jeho celkovou úrovňou.

4.2.Vzdelanie náklady a výnosy

Podľa (Broţová,2003) vzdelanie je ľudským kapitálom a peniaze, ktoré naň človek vynaloţí sú peniazmi investovanými. Náklady, ktoré musí jedinec vynaloţiť sú dvojitého charakteru. Tie prvé bývajú označené ako explicitné a môţu k ním patriť predovšetkým tie, ktoré sú celkom zreteľné a ,,hmatateľné.“ Do tejto skupiny patrí napríklad školné, peniaze investované do učebných pomôcok, jazykových kurzov a podobne. Iný charakter nákladov majú náklady obetované príleţitosti. Tých býva v podstate viac ako explicitných. Závisí to najmä na hodnote času, ktorý jedinec potrebuje na získanie vzdelania. Táto hodnota sa

meria najčastejšie čistou ušlou mzdou, ktorú by príslušný jedinec dosiahol na trhu práce.

Kaţdý človek sa sám rozhoduje o investíciách do svojho vzdelania. Porovnáva svoje súkromné výnosy, úţitky a náklady. Súkromným výnosom je budúce zvýšenie zárobkov, ktoré človek získa aţ bude na trhu práce ponúkať kvalifikovanejšiu sluţbu práce, pretoţe vzdelanie je cestou k lepšiemu pracovnému miestu z vyšším príjmom. Výnos však nie je iba zvyšovanie príjmu, ktoré ide pomerne úspešne štatistický vyjadriť, výnosom sú aj nepeňaţné zisky spojené z lepším pracovným miestom. Predstavujú napríklad vyššiu spoločenskú prestíţ budúcej práce, nové pracovné a spoločenské prostredie.

4.3.Vzdelanie ako pozitívna externalita

Podľa (Broţová 2003,s.140) by sa na ,,vzdelanie malo pozerať ako na súkromný majetok.“Subjekt, ktorý nesie náklady získava aj všetky výnosy, ktoré plynú z jeho uţívania. Ľudský kapitál má vedľa svojho ekonomického aspektu, aj aspekt sociálny a kultúrny.

Sociálny aspekt ľudského kapitálu

Vzdelanie prináša nielen lepšie pracovné miesta ale aj zaujímavé spoločenské vzťahy a kontakty. Väčšinou sa spája s vyššou spoločenskou prestíţou a ţivotným štýlom. Vzdelanie tak radí svojho nositeľa na určité miesto v spoločnosti.

Kultúrny aspekt ľudského kapitálu

Vzdelaní ľudia osvojujú určité správanie, jednanie a spôsob vyjadrovania sa.

Mnohí z nich to vyjadrujú aj navonok a to štýlom obliekania. Vytvárajú tak vzťahy

32

a kultúrne prostredie v ktorom ţijú nielen oni, ale i ich najbliţší a priatelia. Hodnoty kultúry tak ďalej prenášajú na ďalšie generácie. Z týchto výnosov nemá úţitok iba človek sám, ale aj jeho rodina, priatelia a celá spoločnosť. Preto hovoríme o výnosoch spoločenských. Vzdelanie zvyšuje blahobyt nielen celej spoločnosti, ale je aj jedným z hlavných záujmov štátu. Z toho vyplýva, ţe štát je zodpovedný za vzdelanie občanov. To vysvetľujú aj základne poţiadavky spoločnosti, aby si kaţdý osvojil určitý stupeň gramotnosti.(Broţová 2003)

Štát na seba berie aj náklady na vyššej úrovne vzdelávania ,lebo tak dosahuje lepšie ekonomické a spoločenské výsledky. Všeobecne platí, ţe investovať by sa malo aţ do takej miery, kedy dodatočné výnosy uhradia náklady investície. Pokiaľ ide o investície do vzdelávania, predstavujú výnosy zvýšenia platu toho, kto sa vzdeláva. Pokiaľ sú tieto investície dotované štátom, vzdelávaný je zbavený týchto nákladov. Pretoţe vzdelávajúci nepociťujú náklady svojho vzdelávania v celom rozsahu, budú poţadovať túto sluţbu v nadmernom mnoţstve a vzdelávacích sluţieb bude nedostatok. K zníţeniu rozsahu nedostatku vzdelania by prispelo posilnenie podielu toho, kto získava súkromné výnosy, teda študujúceho, jeho rodiny ,alebo firmy. Rozšírila by s a moţnosť slobodnej voľby, pre kaţdého v oblasti vzdelávania.(Broţová 2003)

4.4.Vzdelanie a kvalifikácia

Zrýchľujúce sa tempo technologických zmien spôsobuje, ţe človek v priebehu svojej profesionálnej kariéry zaţije viacero zmien, s ktorými sa musí určitým spôsobom vyrovnať. Jednou z moţnosti ako byť úspešný na trhu práce je udrţať tempo s týmito zmenami a osvojovať si nové potrebné znalosti a skúsenosti. Vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie prispieva k dosiahnutiu cieľu zamestnanosti a k tvorbe nových a lepších pracovných miest. Vzdelanostná úroveň je základná úroveň dôchodku a kvalitatívnej pozície človeka na trhu práce. Miera nezamestnanosti klesá s vyššou úrovňou dosiahnutého vzdelania a miera zamestnanosti naopak rastie. K zvyšovaniu zamestnanosti a produktivity prispieva kvalita pracovných miest, ich súčasť predstavuje aj zvyšovanie kvalifikácii v priebehu profesijnej kariéry. Menej vzdelané a kvalifikované skupiny, narušujú ekonomickú a sociálnu súdrţnosť. Zvyšovanie kvality ľudských zdrojov predstavuje rast a sociálneho začlenenia do spoločnosti. Vzdelanie a zvyšovanie kvalifikácie taktiež prispieva k zvyšovaniu politickej a sociálnej zodpovednosti obyvateľov.( BURDA- CZESANÁ, 2003) [on-line]

33

4.5.Vzdelanie populácie

Vzdelanie a kvalifikácia pracovníkov prechádza rôznymi zmenami, ktoré sú poznamenané pôsobením dlhodobého vzdelávacieho proces. Na trhu práce pôsobia totiţ spoločne mladí ľudia, ktorí svoje štúdium ukončil pred pár rokmi a rovnako aj starší ľudia, ktorí začali chodiť do školy oveľa skôr napríklad v roku 1964. To nasvedčuje tomu, ţe vzdelanie pracovnej sily je závisle na vývoji a politikách, ktoré sa odohrali uţ pred mnohými rokmi.

Rozdelenie podľa dosiahnutého vzdelania v SR: základne vzdelanie, stredné vzdelanie bez maturity, stredné vzdelanie s maturitou a vysokoškolské vzdelanie.

Osoby zo základným vzdelaním a nezamestnanosť

Základná škola poskytuje základne vzdelanie a pripravuje ţiakov na ďalšie vzdelanie a prax. Väčšine populácie zabezpečuje povinnú školskú dochádzku, ktorá u nás v SR je povinná a podľa školského zákona deväťročná. Začína začiatkom školského roku, ktorý nasleduje po dni kedy dieťa dovŕši šiesty rok svojho veku. Základne vzdelanie je z hľadiska pôsobenia na trhu práce nedostatočné. Väčšina absolventov so základným vzdelaním si nemôţu nájsť prácu a končia na úradoch práce ako nezamestnaní. Mladí ľudia, ktorí dosiahli nízku úroveň vzdelania, tvoria rizikovú skupinu dlhodobo nezamestnaných. Ľudia so základným vzdelaním, majú v porovnaní s ostatnými vzdelanostnými skupinami väčšie problémy uplatniť sa na trhu práce. Ďalším dôvodom neuplatnenia sa mladých ľudí na trhu práce je ich nedospelosť, čo charakterizuje ich nízky vek, nakoľko opúšťajú školu vo veku 15-16 rokov. Charakteristickým znakom tejto skupiny je vysoká miera ľahostajnosti ,nezáujem o ďalšie vzdelanie a celková pasivita.

Nepriaznivou situáciou pri uplatňovaní na trhu práce tejto skupiny je rovnako nízka motivácia a nedostatočná kvalifikácia. Najdôleţitejšími dôvodmi prečo mladí ľudia s minimálnou úrovňou vzdelania nepokračujú v ďalšom vzdelávaní sa je negatívny vzťah k škole a ich odpor k ich učeniu. Títo ľudia si nedokáţu uvedomiť súvislosť medzi vzdelávaním a uplatnením sa na trhu práce. U väčšiny mladých ľudí sa stretávame tieţ s nízkou sebadôverou a obavami z nezvládnutia školského učiva a podobne (Trhlíková - Vojtěch 2003) .

34

Tabuľka 2 Medziročný vývoj vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva SR nezamestnaných v % -základne vzdelanie

Vzdelanie Rok 2008 Rok 2009 Rozdiel v %

Základné 27,8 20,4 -7,4

Zdroj: Štatistický úrad 2009

Medziročný vývoj vzdelanostnej štruktúry nezamestnaného obyvateľsva s dosiahnutým základným vzdelaním, zaznamenal pokles o -7,4% v porovnaní s rokom 2008. To nasvedčuje tomu, ţe počet nezamestnaných obyvateľov s dosiahnutým základným vzdelaním z evidencie uchádzačov o zamestnanie ubúda a situácia na trhu práce ich núti k zvyšovaniu vzdelávaniu.

Osoby s touto úrovňou vzdelania sú najviac ohrozené nezmestnanosťou.

Osoby so stredným vzdelaním bez maturity a nezamestnanosť

Stredné odborné učilište ponúka väčšinou trojročné (v niektorých prípadoch aj dvojročné) učňovské programy, ktoré sú ukončené záverečnou skúškou a udelením výučného listu. Praktický výcvik predstavuje pribliţne polovicu vyučovacej doby a jeho cieľom je osvojenie manuálnych vedomostí a skúsenosti. Stredné odborné učilištia poskytujú vzdelanie pribliţne v 280 odboroch. Štúdium sa končí získaním výučného listu v danom odbore. Stredné odborné učilište ponúka aj štvorročné vzdelávacie programy zakončené maturitnou skúškou, ktorá vedie k získaniu vyššej odbornej kvalifikácie.

Absolventom trojročných učňovských oborov je určené nadstavbové štúdium umoţňujúce získať maturitnú skúšku.

Tabuľka 3 Medziročný vývoj vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva SR nezamestnaných v % -učňovské vzdelanie bez maturity a s maturitou

Vzdelanie Rok 2008 Rok 2009 Rozdiel v % Učňovské bez

maturity

36,3 37,0 0,7

Učňovské s maturitou

4,5 5,7 1,2

Zdroj: Štatistický úrad 2009

35

Ako vyplýva z tabuľky č.3, predstavoval v roku 2009 nárast počet nezamestnaných obyvateľov s dosiahnutým účňovským vzdelaním bez maturity o 0,7% a učňovským vzdelaním s maturitou o 1,2% v porovnaní s rokom 2008. To znamená, ţe na trhu práce sa čoraz častejšie nedokáţu uplatniť a sú čoraz menej ţiadaný obyvatelia s dosiahnutým učňovským vzdelaním bez maturity a s maturitou, nakoľko neinvestujú do rozvoja svojho ľudského kapitálu.

Osoby so stredným vzdelaním s maturitou a nezamestnanosť

V SR existujú 3 základné typy stredných škôl, na ktorých je moţné získať vzdelanie s maturitou. Sú to všeobecná stredná kola (gymnázium),stredná odborná škola(SOŠ) a stredné odborné učilište (SOU). Predpokladom prijatia na tieto školy je ukončenie povinnej školskej dochádzky a splnenie vstupných poţiadaviek.

Stredoškolské všeobecné vzdelávanie a výchova prebieha hlavne na gymnáziách, ktoré pripravujú predovšetkým na štúdium na vysokých školách. Ďalej pripravujú aj na výkon niektorých činností v správe, kultúre a v ďalších oblastiach..Štúdium trvá 4 roky a na konci študia skladajú študenti maturitnú skúšku.

Tabuľka 4 Medziročný vývoj vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva SR nezamestnaných v % -úplne stredné všeobecné vzdelanie

Vzdelanie Rok 2008 Rok 2009 Rozdiel v % Úplné stredné

všeobecné

3,3 4,6 1,3

Zdroj: Štatistický úrad 2009

Z tabuľky č.4 vyplýva nárast počtu nezamestnaných v roku 2009 vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie o 1,3% v porovnaní s rokom 2008.

Stredoškolské odborné vzdelávanie a príprava sa uskutočňuje v stredných odborných školách. Ţiaci sa v ňom pripravujú predovšetkým na výkon odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálno-právnych, Štúdium trvá 4 roky a je ukončené maturitnou skúškou.

36

Tabuľka 5 Medziročný vývoj vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva SR nezamestnaných v % -úplne stredné vzdelanie

Vzdelanie Rok 2008 Rok 2009 Rozdiel v % Úplné stredné

odborné

20,2 24,2 4,0

Zdroj: Štatistický úrad 2009

Nárast bol zaznamenaný aj u nezamestnaných s úplne stredným odborným vzdelaním, ktorý predstavoval nárast v medziročnom porovnaní aţ o 4,0% v porovnaní s rokom 2008. Táto skupina sa čoraz ťaţšie uplatňuje na trhu práce, z dôvodu investovania do svojho vzdelania, ktoré pomáha presadiť sa na trhu práce.

Osoby s vysokoškolským vzdelaním nezamestnanosť

Vysokoškolské inštitúcie môţu byť univerzitného alebo neuniverzitného typu.

Súhrnne sa označujú pojmom vysoká škola. Typ inšitúcie je určený jej statusom a musí zodpovedať rozhodnutiu Akreditačnej komisie. Vysoké školy poskytujú vzdelanie na troch úrovniach: bakalárske študijné programy ( troj aţ štvorročné),magisterské študijne programy nadväzujú na bakalárske študijné programy (jeden aţ trojročné) a magisterské programy (štvor aţ šesťročné).Bakalárske a magisterské študijne programy sú otvorené pre uchádzačov, ktorí zloţili maturitnú skúšku a splnili príslušné vstupné poţiadavky vrátane príjimacich skúšok. Pre prijatie do nadväzujúceho magisterského študijného diagramu je podmienkou riadne ukončené štúdia v bakalárskom študijnom programe.

Ďalšia úroveň vysokoškolského vzdelávania je doktorské štúdium (obvykle trojročné),ktoré je určené absolventom magisterských programov. Tradičné inštitúcie univerzitného typu ponúkajú všetky typy študijných programov. Súkromné vysoké školy, ktoré sú vysokými školami neuniverzitného typu, ponúkajú predovšetkým bakalárske štúdium.

37

Tabuľka 6 Medziročný vývoj vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva SR nezamestnaných v % -vysokoškolské vzdelanie

Vzdelanie Rok 2008 Rok 2009 Rozdiel v %

Vysokoškolské 5,4 5,5 0,1

Zdroj: Štatistický úrad 2009

Z tabuľky č.6 vyplýva, ţe počet nezamestnaných s vysokoškolským vzdelaním v medziročnom porovnaní dosiahol nárast len o 0,1%,to znamená ţe obyvatelia s týmto dosiahnutým vzdelaním si dokáţu udrţať svoje postavenie na trhu práce. Ustavične investujú do svojho vzdelania prostredníctvom rôznych kurzov a získavajú tak rozhľad a kvalifikáciu, čo im napomáha k stabilite na pracovnom trhu.

38

5.VZDELANOSTNÁ ÚROVEŇ

A NEZAMESTNANOSŤ ŢILINSKÉHO KRAJA.

Ţilinský kraj je jedným z 8 krajov Slovenskej republiky. Územie Ţilinského kraja patrilo od stredoveku aţ do roku 1923 do stolíc Liptov, Orava a Turiec. Západná časť s okresmi Bytča, Ţilina, Kysucké Nové Mesto a Čadca bola v Trenčianskej stolici. Roku 1949 vznikol Ţilinský kraj, ktorý mal vo svojom obvode i okresy Povaţská Bystrica a Ilava, dnes súčasti Trenčianskeho kraja. Zanikol v roku 1960.

V júli 1996 bol Ţilinský kraj opätovne obnovený zákonom NR SR č.221/1996 Z. z.

o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. V súčasnosti je toto územie začlenené v rámci územnosprávneho členenia Slovenskej republiky do Ţilinského samosprávneho kraja.

5.1.Geografické údaje Ţilinského kraja

Ţilinský kraj sa rozprestiera v severozápadnej časti Slovenska. Rozlohou 6 809 km2 zaberá 13,9 % rozlohy štátu a je tretím najväčším krajom Slovenskej republiky.

Severozápadná hranica je súčasne štátnou hranicou s Českou republikou a na severe hraničí s Poľskom. Ţilinský kraj hraničí s tromi ďalšími krajmi Slovenska - Trenčianskym, Banskobystrickým a Prešovským. Ţilinský kraj zahŕňa päť regiónov a to Horné Povaţie, Kysuce, Liptov, Oravu a Turiec.

Obrázok 3 Poloha Ţilinského kraja na mape Slovenska

Zdroj: Dostupné na:< www.tic.sk/zilinsky-kraj-zoznam-okresov.html>

39

Ţilinský kraj člení na 11 okresov: Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ruţomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín a Ţilina. V kraji je 315 obcí, z toho 18 so štatútom mesta.

Obrázok 4 Členenie a poloha okresov v Ţilinskom kraji

Zdroj: Dostupné na: < www.galeriaslovakia.sk/show.php?typ=kraj&id2=ZAK>

Najmenším okresom s rozlohou 174 km2 v rámci kraja s rozlohou 173,68 km², je okres Kysucké Nové Mesto, ktorý zaberá 2,6 % z celkovej rozlohy kraja. Rozlohou najväčší je okres Liptovský Mikuláš, na ktorý pripadá 19,7 % s rozlohou .1 341,13 km.

5.2.Školstvo

Školský systém v Slovenskej republike tvoria tri základné stupne škôl: primárny, sekundárny a terciárny. V Ţilinskom kraji sú zastúpené všetky tri stupne školského systému, a to prostredníctvom siete základných, stredných škôl a vysokých škôl. V roku 2008 kraj evidoval dohromady 710 škôl.

40

Tabuľka 7 Prehľad jednotlivých druhov škôl v ŢK v roku 2008

Druh školy Počet % podiel

materské školy 338 47,83

základné školy 270 38,04

gymnázia 28 4,06

stredné odborné školy 32 4,48

stredné odborné učilištia 17 2,38

zdruţené stredné školy 21 2,94

vysoké školy - univerzity 4 0,28

Spolu 710 100,00

Zdroj: Štatistický úrad SR 2009

Školský systém kaţdej krajiny tvorí najmä kvantita a kvalita školských zariadení.

Predstavuje základ pre budovanie vzdelanej, kultúrnej a úspešnej spoločnosti. V Ţilinskom kraji školský systém tvorilo celkom 710 škôl, z čoho 338 (47,83 %) zabezpečovalo predškolskú výchovu – materské školy. Základné vzdelanie v roku 2008 ţiakom poskytlo 270 základných škôl (38,04 %) pôsobiacich v mestách a obciach v celom Ţilinskom kraji.

Vzdelanie druhého stupňa mohli študenti získať úspešným ukončením strednej školy, ktorých v roku 2008 na území kraja pôsobilo spolu 102 (14,14 %).

Najpočetnejšie zastúpenie spomedzi stredných škôl mali zastúpenie stredné odborné školy, v celkovom počet 32 (4,48 %).

Vysokoškolské vzdelanie v kraji poskytujú 2 univerzity, a to Ţilinská univerzita v Ţiline a Katolícka univerzita v Ruţomberku Univerzity ponúkajú študentom štúdium na 11 fakultách, z toho 7 fakúlt má Ţilinská univerzita (Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Strojnícka fakulta, Elektrotechnická fakulta, Fakulta riadenia a informatiky, Stavebná fakulta, Fakulta špeciálneho inţinierstva, Fakulta prírodných vied), Katolícka univerzita v Ruţomberku ponúka v súčasnosti štúdium na 4 fakultách ( Teologickej fakulte, Filozofickej fakulte, Pedagogickej fakulte a Fakulte zdravotníctva) Okrem univerzít získanie vysokoškolského vzdelania v Ţilinskom kraji umoţňuje aj

41

Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši a Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského Bratislava, sídliaca v Martine.

5.3. Vzdelanostná úroveň obyvateľstva

V Ţilinskom kraji bolo v roku 2007 najviac zastúpene obyvateľsto z dosiahnutým úplným stredným vzdelaním 137,9%, učňovským vzdelaním 132,5%. Vysokoškolské vzdelanie bolo zastúpene 37,5% a obyvateľstvo so základným vzdelaním tvorilo 24,9 % aktívneho obyvateľstva. V roku 2008 v porovnaní s rokom 2007,ekonomicky aktívného obyvateľstva, bolo vzdelanostnou úrovňou najviac zastúpene obyvateľstvo s úplné stredným vzdelaním, ktorého počet vzrástol o 4,7%, učňovským vzdelaním, ktoré oproti roku 2007 zaznamenalo pokles o -3,10%. Počet obyvateľsva s vysokoškolským vzdelaním vzrástol o 6,2% ,naopak počet obyvateľov so základným vzdelaním v porovnaní s rokom 2007 klesol o -3,8%.

Tabuľka 8 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa školského vzdelania

vzdelanie rok 2007 rok 2008

spolu muţi ţeny spolu muţi ţeny

Základné a bez vzdelania

24,9 12,4 12,5 21,1 9,5 11,6

Učňovské 132,5 84,9 47,6 129,4 84,3 45,1 Úplné stredné 137,9 74,2 63,7 142,6 66,9 75,7 Vysokoškolské 37,5 19,0 18,6 43,7 20,8 23,0

Spolu 332,7 190,5 142,3 336,8 192,4 144,4

Zdroj: Štatistický úrad 2009

5.4. Nezamestnanosť

Hospodárska kríza sa odzrkadľuje nielen vo svete, ale aj na slovenskomtrhu práce.

Pracovných ponúk je čoraz menej a počet ľudí, ktorí si hľadajú prácu, ustavične rastie.

Nezamestnanosť v Ţilinskom kraji začiatkom roka 2009, podobne ako v celej Slovenskej republike, stúpala. V roku 2008 patril Ţilinský kraj spolu s Košickým krajom k regiónom