FINANČNÁ SITUÁCIA PODNIKU A MOŽNOSTI JEJ HODNOTENIA

(1)

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

FINANČNÁ SITUÁCIA PODNIKU A MOŽNOSTI JEJ HODNOTENIA

Bakalárska práca

Tatiana Urbanovičová apríl 2012

(2)

Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra (bankovní manažment)

Finančná situácia podniku a možnosti jej hodnotenia

Company's Financial Situation and the Possibility of its Evaluation

Bakalárska práca

Autor: Tatiana Urbanovičová Bankovní manaţment

Vedúci práce: Elena Hucová, Ing., PhD.

Banská Bystrica 04 2012

(3)

VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

...

V Banskej Bystrici, dňa 17. 4. 2012 Tatiana Urbanovičová

(4)

POĎAKOVANIE

Na tomto mieste by som rada poďakovala Ing. Elene Hucovej, PhD. za pomoc, cenné pripomienky a odborné rady, ktorými prispela k vypracovaniu tejto bakalárskej

práce.

...

V Banskej Bystrici, dňa 17. 4. 2012 Tatiana Urbanovičová

(5)

Anotácia

URBANOVIČOVÁ, Tatiana

Finančná situácia podniku a možnosti jej hodnotenia Bakalárska práca

Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra bankovníctva a poisťovníctva

Vedúci práce: Ing. Elene Hucovej, PhD.

Rok obhajoby: 2012 Počet strán: 54

Cieľom bakalárskej práce je hodnotenie finančnej situácie podniku. Prvá kapitola je zameraná na teoretické základy finančného hodnotenia podniku. Druhá kapitola predstavuje moţnosti hodnotenia finančnej situácie podniku a finančnú analýzu. Tretia kapitola popisuje finančnú analýzu prostredníctvom pomerových finančných ukazovateľov.

Kľúčové slová: finančný manaţment, finančná analýza, ukazovatele rentability, ukazovatele aktivity, ukazovatele zadlţenosti, ukazovatele likvidity, ukazovatele trhovej hodnoty

(6)

Annotation

URBANOVIČOVÁ, Tatiana

Company's Financial Situation and the Possibility of its Evaluation Bachelor Thesis

Banking institute college of banking Prague, a foreign University in Banská Bystrica Department of Banking and Insurance

Supervisor: Assoc. Prof. Ing. Elene Hucovej, PhD.

Year of defense: 2012 Number of pages: 54

The goal of this thesis is the evaluation of company´s financial situation. The first part focuses on the theoretical foundations of the financial evaluation of the company. The second part presents the possibility of evaluation of financial situation and financial analysis. The third part describes the financial analysis using the ratio of financial indicators.

Keywords: financial management, financial analysis, profitability indicators, indicators of activity, debt ratios, liquidity ratios, indicators of market value

(7)

OBSAH Úvod

1. Teoretické základy finančného riadenia podniku...9

1.1 Obsah a úlohy finančného manaţmentu...9

1.1.1 Členenie úloh finančného manaţmentu...10

1.2 Finančná analýza...11

1.2.1 Informačné zdroje finančnej analýzy...13

1.2.2 Ukazovatele finančnej analýzy...24

2. Možnosti hodnotenia finančnej situácie podniku...31

2.1 Predstavenie spoločnosti...31

2.1.1 Predmet obchodnej činnosti...31

2.1.2 Riadenie a organizačná štruktúra...33

2.1.3 Počet zamestnancov...33

2.1.4 Základné imanie...36

2.2 Finančná analýza...37

2.2.1 Stav v vývoj majetku a zdroje krytia...37

2.2.2 Analýza finančných operácií...44

3. Analýza finančnej situácie konkrétneho podniku...45

3.1 Ukazovatele rentability...45

3.2 Ukazovatele aktivity...46

3.3 Ukazovatele zadlţenosti...48

3.4 Ukazovatele likvidity...49 Záver

Zoznam pouţitej literatúry

(8)

8

ÚVOD

Pre poznanie finančného zdravia podniku je potrebné urobiť finančnú analýzu.

Finančná analýza pozostáva z viacerých krokov, ale najdôleţitejšou časťou je výpočet a následná interpretácia finančných ukazovateľov. Na výpočet týchto ukazovateľov je potrebné mať k dispozícii účtovnú závierku za čo najviac rokov, aby bola finančná analýza čo najpresnejšia.

Účelom finančnej analýzy je podať správu o stave spoločnosti, pôsobiacej v rafinérskom odvetví a chemického priemyslu.

Finančná analýza je rozdelená na horizontálnu a vertikálnu. Pri horizontálnej analýze skúmame vývoj za viac po sebe idúcich časových období. Pri vertikálnej analýze skúmame skôr štruktúra analyzovanej časti.

Finančnú situáciu podniku analyzujeme na základe výkazov konsolidovanej účtovnej uzávierky a teda: Súvahy, Výkazu ziskov a strát a Prehľadu peňaţných tokov. Analýza podniku je za obdobie 2008 - 2010. Ako podklady pouţívame odbornú literatúru a interné zdroje podniku vrátane výročnej správy. V ý k a z y s ú zostavené vţdy k 31.12. a sú to riadne zostavené účtovné výkazy podľa zákona o účtovníctve a v súlade s Medzinárodnými štandardmi pre finančné výkazníctvo (IFRS) tak, ako boli schválené EÚ. Všetky údaje sú uvedené v tis. EUR.

Na analýzu pouţívame finančné pomerové ukazovatele, ktoré dopĺňame tabuľkami a grafmi.

Bakalárska práca pozostáva z troch častí. Prvá časť obsahuje teoretické základy finančného riadenia podniku, okrem finančného manaţmentu predstavujeme aj finančnú analýzu.

Druhá časť má názov Moţnosti hodnotenia finančnej situácie podniku. Účelom je predstavenie spoločnosti – predmet obchodnej činnosti, riadenie a organizačná štruktúra, počet zamestnancov a základné imanie. Z finančnej analýzy ukazujeme stav a vývoj majetku a zdroje krytia, analýzu finančných operácií a prehľad peňaţných tokov.

Tretia časť je venovaná finančnej analýze spoločnosti pomocou ukazovateľov rentability, ukazovateľov aktivity, ukazovateľov zadlţenosti a ukazovateľov likvidity, ktoré sa počítajú z účtovnej závierky.

Cieľom bakalárskej práce je charakterizovať finančnú situáciu podniku a zhodnotiť príčiny, ktoré ju ovplyvňujú. Hlavným zámerom je komplexne vyjadriť finančnú situáciu podniku na základe účtovných výkazov a finančných ukazovateľov.

(9)

9

1. Teoretické základy finančného riadenia podniku

1.1 Obsah a úlohy finančného manažmentu

Zatiaľ nejestvuje jednotná, všeobecne akceptovaná definícia manaţmentu – a preto nejestvuje taká definícia ani pokiaľ ide o finančný manaţment. Budeme preto vychádzať z jedného, aj keď široko prijímaného názoru.

Finančný manaţment sa zapodieva finančnými aspektmi činnosti podniku. Môţeme ho charakterizovať ako riadenie finančných procesov v podniku v podmienkach trhového hospodárstva. Je neoddeliteľnou, ba moţno povedať dominantnou súčasťou riadiaceho systému kaţdého podniku.

Vedeckým základom finančného manažmentu je teória podnikových financií, no vyuţíva aj ďalšie disciplíny – ako je matematika, štatistika, psychológia a iné. Sústreďuje a zovšeobecňuje skúsenosti z finančného hospodárenia podnikov a z riadenia činnosti ľudí, ktorí toto hospodárenie organizovali. A okrem toho je praktický finančný manaţment aj umením viazaným na osobnosť finančného manaţéra.¹

Obsahom finančného manažmentu je organizovanie a riadenie finančných procesov podniku v podmienkach trhového hospodárstva. Je to zloţitá a komplexná činnosť vyuţívajúca poznatky teórie podnikových financií a rad rôznych metód a postupov zameraných na dosahovanie podnikateľských cieľov. Všetky rozhodnutia a procesy prebiehajúce v podniku sa v konečnom dôsledku vţdy istým spôsobom prejavia v nákladoch alebo výnosoch, a teda vo finančných výsledkoch. Preto je finančný manaţment zjednocujúcim faktorom celého systému riadenia podniku.²

Samotný pojem finančný manaţment sa vo finančnej literatúre začína objavovať od začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia. Vtedy totiţ podnikové financie opustili deskriptívny spôsob výkladu, a na základe uţ vybudovanej vlastnej teoretickej kostry začali uplatňovať manaţérsky prístup k skúmaniu problematiky. Ekonomické okolie podniku pokladali za dané a hľadajú odpoveď na otázku: „Ako treba v podniku riešiť finančné problémy tak, aby to maximálne prispievalo k plneniu podnikateľských cieľov“?

1 VLACHYNSKÝ, K. a kol. 1993. Finančný manažment. Bratislava: ELITA, 1993. 9 s. ISBN 80-85323-37- 0.2 KRÁĽOVIČ, J., VLACHYNSKÝ, K. 2006. Finančný manažment. Bratislava: IURA EDITION, 2006. 11 s.

ISBN 80-8078-042-0.

(10)

10

Takýto pragmatický smer rozvoja podnikových financií dostal označenie finančný manaţment. Významným prameňom jeho rozvoja je sústreďovanie a zovšeobecňovanie praktických skúseností z finančného hospodárenia úspešných podnikov a z riadiacej činností ľudí, ktorí toto hospodárenie organizujú. Konštrukciu a zameranie finančného manaţmentu významne ovplyvňuje teoretický prístup k chápaniu úloh a cieľov podniku.

Podniky môţu sledovať rad cieľov: chcú preţiť, udrţať a posilniť svoj podiel na trhu, preniknúť na nové trhy, priniesť na trh nový produkt, ktorý lepšie uspokojuje potreby zákazníkov alebo dokonca vytvorí nové potreby, racionalizovať výrobu a zníţiť náklady atď. Sú to čiastkové ciele, ktoré v jednotlivých podnikoch a v rôznych fázach ich vývoja majú rôznu dôleţitosť. Stále však zostáva kardinálna otázka: Aký je základný cieľ podnikateľskej činnosti, ktorý všetky čiastkové ciele akoby zastrešuje? K tomuto cieľu by mali smerovať všetky podnikové snaţenia. Pretoţe finančný manaţment je organickou a zjednocujúcou súčasťou podnikového riadenia, základný cieľ podnikateľskej činnosti je súčasne aj základným finančným cieľom.³

Základnou úlohou finančného manažmentu je pomocou pohybu peňazí a peňaţných ekvivalentov zabezpečovať priebeh transformačného procesu tak, aby sa dosahoval základný cieľ podnikateľskej a finančnej činnosti.

1.1.1 Členenie úloh finančného manažmentu

Pri realizácií tohto procesu musí finančný manaţment plniť štyri čiastkové úlohy:

Úloha získavať pre podnik kapitál, charakterizovaná ako proces financovania, je veľmi komplexná, predpokladá dôkladnú znalosť tzv. ekonomického okolia, ktoré na podnik pôsobí. Osobitne dôleţité je poznať situáciu na finančných trhoch, kde podniky získavajú kapitál.

Prispievať k efektívnej alokácií a využívaniu kapitálu znamená spolupôsobiť pri vyhľadávaní a hodnotení podnikateľských projektov a pri vyuţívaní majetku získaného ich realizáciou.

Rozdeľovanie finančných výsledkov podnikovej činnosti musí citlivo reagovať jednak na vývoj externých faktorov pôsobiacich na podnik, jednak na vnútropodnikové potreby.

3 KRÁĽOVIČ, J., VLACHYNSKÝ, K. 2006. Finančný manažment. Bratislava: IURA EDITION, 2006. 11 - 12 s. ISBN 80-8078-042-0.

(11)

11

Evidovanie a analyzovanie priebehu finančných procesov zabezpečuje účtovníctvo, štatistika, finančno-ekonomická analýza, vnútorný audit a controlling. Sú to samostatné disciplíny, ale finančný manaţment vyuţíva ich výsledky vo svojej činnosti a nemôţe sa bez nich zaobísť.⁴

1.2 Finančná analýza

Tak ako je finančná situácia mnohostranným, zloţitým javom, tak rozmanite moţno pristupovať k jej analýze. O voľbe prístupu a prípadnom zdôraznení niektorej stránky finančnej situácie rozhoduje predovšetkým pozícia pouţívateľa výsledkov analýzy a jeho vzťah k analyzovanému podniku. Ak je ním vlastník, či ním poverený manaţment, dominuje pohľad na zhodnocovací proces, na výkonnosť podniku, schopnosť zväčšovať jeho kapitál a hodnotu podniku, čo sú skutočnosti, ktoré sa premietajú najmä do aktivity a rentability podniku, ak si analýzu objedná banka, ktorá má poskytnúť úver zaujíma sa prednostne o finančnú stabilitu podniku, ktorá súvisí so štruktúrou jeho zdrojov, teda o zadlţenosť.

Dodávateľa zasa zaujíma najmä schopnosť podniku hradiť záväzky, ktoré mu vznikajú v súvislosti s obstaraním vstupov, teda jeho likvidita. Investora (napr. investičnú spoločnosť) motivuje predovšetkým trhová hodnota podniku atď.⁵

Stabilné, konkurencieschopné postavenie podniku v trhovom priestore závisí predovšetkým od stability – teda dostatku, vhodnej štruktúry, racionálnej alokácie a primeraného vyuţitia finančných zdrojov, ktoré má k dispozícii. Je evidentné, prečo je to tak. Finančná situácia podniku, do ktorej predchádzajúce poţiadavky (štruktúra, alokácia i vyuţitie) vyúsťujú, je „viditeľnou“ časťou a výsledkom podnikovej ekonomiky. Viditeľne preto, ţe sa promptne transformuje do schopnosti (neschopnosti) podniku hradiť svoje záväzky. A to je skutočnosť, ktorú všetci partneri citlivo vnímajú a reagujú na ňu.

Tieto reakcie majú rôznu podobu. Podnik s povesťou spoľahlivého platiteľa ľahko získa výhodné platobné podmienky (obchodný úver) u dodávateľov. Bonitný podnik (s konsolidovanou finančnou situáciou) získa za lepších podmienok bankový úver a pod., neplatič či podnik s nízkou bonitou má situáciu zloţitejšiu.

4 KRÁĽOVIČ, J., VLACHYNSKÝ, K. 2006. Finančný manažment. Bratislava: IURA EDITION, 2006. 16 - 18 s. ISBN 80-8078-042-0.

5 ZALAI, K. a kol. 2010. Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: SPRINT DVA, 2010. 61 s.

ISBN 978-80-89393-15-2.

(12)

12

Na základe poznatkov získaných z analýzy finančnej situácie podniku, sa formuje návrh opatrení na zlepšenie finančnej situácie a formulujú sa ciele pre tvorbu finančného plánu. Finančný plán podniku je integrujúcou súčasťou komplexného podnikového plánu a významným nástrojom finančného riadenia.⁶

Pri zabezpečení dobrej finančnej situácie podniku zohráva významnú úlohu finančná analýza. Jej úlohou je identifikovať príčiny (činitele), ktoré determinovali finančnú situáciu, a aktívne prispievať k jej zlepšeniu, stabilizácii a pod.

Podľa orientácie v čase hovoríme aj o finančnej analýze ex post. Je koncipovaná tak, ţe pri vysvetľovaní súčasného stavu hľadáme jeho príčiny v minulosti. Ich poznanie moţno uplatniť v budúcnosti.

Druhou moţnosťou je analýza ex ante. Pri nej sa usilujeme o „predĺţenie“ súčasnosti do budúcnosti, snaţíme sa prognózovať, aká bude finančná situácia podniku v budúcnosti.⁷

Predmetom finančnej analýzy je finančná situácia podniku. V trhovej ekonomike je finančná situácia skutočnosťou s dopadom na tvorbu podnikového image s významnými vonkajšími a vnútornými súvislosťami. Vonkajšie súvislosti finančnej situácie moţno synteticky vyjadriť tak, ţe podnik sa prostredníctvom finančnej situácie svojmu okoliu

„javí“ a ono ho cez jeho finančnú situáciu veľmi citlivo „vníma“. Dobrá či zlá finančná situácia nachádza v trhovom prostredí veľmi rýchlo odozvu – investori, banky, akcionári, obchodní partneri hľadia na podnik cez prizmu jeho finančnej situácie čo sa odráţa v správaní a potom napr. v úverových podmienkach bánk, vývoji cien akcií či iných cenných papierov na finančnom trhu, v poţiadavkách akcionárov na dividendy a pod.

Podstatu vnútorných súvislostí moţno charakterizovať tak, ţe finančná situácia je vyústením /syntézou/ výsledkov, ktoré podnik dosiahol v jednotlivých oblastiach svojej činnosti. Do finančnej situácie sa premieta kvalita jeho výroby, úroveň komerčnej činnosti a poznanie trhu, inovačná aktivita a pod.⁸

Úspešne riadiť podnik, prijímať správne rozhodnutia, ktoré vedú k efektívnej činnosti, vyţaduje dokonale poznať situáciu podniku a permanentne hodnotiť výsledky podnikateľských aktivít.

6 KRÁĽOVIČ, J., VLACHYNSKÝ, K. 2006. Finančný manažment. Bratislava: IURA EDITION, 2006. 57 s.

ISBN 80-8078-042-0.

7 ZALAI, K. a kol. 2008. Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: EKONÓM, 2008. 7 s. ISBN 978-80-225-2501-5.

8 VLACHYNSKÝ, K. a kol. 1993. Finančný manažment. Bratislava: ELITA, 1993. 31 s. ISBN 80-85323-37- 0.

(13)

13

Úspešnosť alebo neúspešnosť podnikania sa odzrkadľuje vo finančnej situácii podniku. Finančnú situáciu podniku ovplyvňujú činitele, ktoré môţeme rozdeliť do dvoch skupín.

Prvú skupinu predstavujú externé činitele pôsobiace na podnik a jeho okolie (rozpočtová politika štátu, stav meny a monetárna politika bánk, vývoj miery inflácie a pod.). Podnik ich môţe svojím správaním ovplyvniť len veľmi obmedzene, musí ich akceptovať ako dané a prispôsobiť im svoje konanie, majú objektívny charakter.

Druhú skupinu predstavujú interné činitele, ktoré môţe podnik svojimi aktivitami ovplyvniť, a preto majú subjektívny charakter. Členíme ich na kvantitatívne (predstavujú objem činnosti a sú vyjadrené objemom výnosov, trţieb, pridanej hodnoty a pod.) a kvalitatívne činitele (vyjadrujú úroveň transformačného procesu vstupov na výstupy).

Na vystihnutie obidvoch skupín činiteľov sa pri finančnej analýze opierame o sústavu ukazovateľov, ktoré ich pôsobenie sprostredkúvajú. Finančná analýza zabezpečuje väzbu medzi predpokladaným výsledkom riadiacich rozhodnutí a skutočnosťou. Zmysel a význam má iba vtedy, ak jej výsledkom sú nové informácie, s väčšou vypovedacou schopnosťou, ktoré sú z hľadiska posúdenia finančnej situácie hodnotnejšie ako primárne údaje.

Podľa autora Karola Vlachynského povinnosťou finančnej analýzy je identifikácia slabých stránok podniku, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k problémom, a silných stránok, o ktoré sa podnik môţe v budúcnosti opierať. Finančná analýza je teda východiskom pre prijímanie správnych rozhodnutí o budúcnosti podniku.⁹

1.2.1 Informačné zdroje finančnej analýzy

Finančná analýza podniku je jedným zo strategických a operatívnych nástrojov v rukách finančného manaţéra. Svojou povahou vystihuje všetky činnosti, pri ktorých sú sprievodným tokom financie. Na precizovanie niektorých premenných sú ďalej potrebné podrobnejšie rozbory resp. analytická evidencia najmä poloţiek zásob, pohľadávok a záväzkov.¹⁰

9 KRÁĽOVIČ, J., VLACHYNSKÝ, K. 2006. Finančný manažment. Bratislava: IURA EDITION, 2006. 57- 58 s. ISBN 80-8078-042-0.

10 FETISOVOVÁ, E. a kol. 2009. Podnikové financie praktické aplikácie a zbierka príkladov. Bratislava:

IURA EDITION, 2009. 139 s. ISBN 978-80-8078-259-7.

(14)

14

Hodnotenie finančnej situácie vyţaduje dostatočné mnoţstvo spoľahlivých informácií vo vhodnej štruktúre a forme. Východiskom je bilančná charakteristika, ktorej základné zloţky – súvaha (bilancia), výkaz ziskov a strát (výsledovka) a poznámky (ktorých súčasťou je prehľad peňaţných tokov) informujú o stave k termínu jej zostavenia a môţu byť pouţité pri porovnávaní v priestore a čase.¹¹

Účtovníctvo má v trhovej ekonomike nezastupiteľnú úlohu, nielen v ekonomickej oblasti, ale aj pri riadení a rozhodovaní manaţmentu kaţdého podnikateľského subjektu.

Účtovníctvo poskytuje informácie nielen pre potreby interných pouţívateľov, ale aj externých pouţívateľov v Slovenskej republike a v zahraničí.¹²

Autorka Soukupová vo svojej publikácii Účtovníctvo uvádza, ţe výsledným produktom procesu spracovania informácií v účtovníctve je účtovná závierka. Hospodárska činnosť, ktorá je predmetom účtovného zobrazenia je nepretrţitým procesom.

V účtovníctve sa o hospodárskej činnosti beţne účtuje a za určité obdobie (účtovné obdobie) sa získavajú súhrnné informácie o priebehu hospodárskej činnosti v uplynulom účtovnom období, zostavuje sa účtovná závierka. Účtovná závierka sa zostavuje z beţných účtovných zápisov. Účtovná závierka predstavuje značný objem prác, ktoré sa po skončení kaţdého účtovného obdobia pravidelne opakujú.

Uzávierkové účtovné práce môžeme charakterizovať takto:

Doúčtujú sa všetky účtovné prípady, ktoré sa týkajú účtovného obdobia. Účtovné prípady o javoch budúcich období sa z beţného účtovného obdobia účtovne vylúčia (prechodné poloţky), ak sa tak nestalo uţ počas obdobia. Kontroluje sa formálna správnosť beţných účtovných zápisov. Odsúhlasujú sa údaje denníkov s údajmi hlavnej knihy, zostavuje sa predvaha, ktorou sa kontroluje dodrţanie podvojnosti pri systematických zápisoch, odsúhlasujú sa údaje analytických účtov s údajmi syntetických účtov.¹³

Kontroluje sa vecná správnosť účtovníctva vykonaním inventarizácie majetku a záväzkov. Uzatvoria sa syntetické a analytické účty (uzávierka účtovných kníh), t.j. zistia sa konečné zostatky súvahových účtov a prevedú sa podvojným zápisom na Konečný účet súvahový (702). Zistia sa konečné stavy účtov nákladov a výnosov a taktieţ sa podvojným zápisom prevedú na Účet ziskov a strát.

IURA EDITION, 2009. 139 s. ISBN 978-80-8078-259-7.

12 MÁZIKOVÁ, K. a kol. 2009. Účtovníctvo. Bratislava: IURA EDITION, 2009. 9 s. ISBN 998-80-8078- 294-8.

13 SOUKUPOVÁ, B. 2000. Účtovníctvo. Bratislava: EDÍCIA EKONÓMIA, 2000. 140-141 s. ISBN 80- 88715-87-3.

(15)

15

Porovnaním nákladov a výnosov na účte Účet ziskov a strát (710) sa zistí hospodársky výsledok, ktorý sa prevedie podvojným zápisom na Konečný účet súvahový.¹⁴

Účtovná závierka môţe by v závislosti od počtu účtovných jednotiek, ktoré sa do účtovnej závierky zahŕňajú, zostavená ako:

1. individuálna – zostavená a prezentovaná za jednotlivú účtovnú jednotku 1. Individuálna účtovná závierka

Beţné

účtovníctvo Účtovná

uzávierka Účtovná

závierka

Zdroj: MÁZIKOVÁ, K. a kol. 2009. Účtovníctvo. Bratislava: IURA EDITION, 2009. 167 s. ISBN 998-80- 8078-294-8.

2. konsolidovaná – zostavená a prezentovaná za konsolidovaný celok – skupinu účtovných jednotiek

2. Konsolidovaná účtovná závierka Materská

spoločnosť

Dcérska spoločnosť

Zdroj: MÁZIKOVÁ, K. a kol. 2009. Účtovníctvo. Bratislava: IURA EDITION, 2009. 167 s. ISBN 998-80- 8078-294-8.

Účtovná závierka môţe byť zostavená ako:

A. riadna závierka (zostavuje sa k poslednému dňu účtovného obdobia) B. mimoriadna závierka (pri mimoriadnych udalostiach)

C. priebeţná závierka (v priebehu účtovného obdobia, ktoré je kratšie ako rok, napr. banky, obchodníci s cennými papiermi).

Účtovná závierka sa zostavuje za konkrétne časové obdobie a ku konkrétnemu dátumu, to znamená, ţe poskytuje účtovné informácie o účtovnej jednotke za konkrétne účtovné obdobie, resp. za časť obdobia.

(16)

16

Účtovná závierka musí byť vypracovaná detailne, presne a komplexne. Za informácie uvedené v účtovnej závierke a predkladané pouţívateľom účtovných informácií nesie zodpovednosť účtovná jednotka. Uţitočnosť účtovných informácií z účtovnej závierky sa posudzuje z hľadiska jej významnosti, zrozumiteľnosti, porovnateľnosti, spoľahlivosti a úplnosti.

Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do 6 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. V osobných prípadoch je moţné lehotu 6 mesiacov predĺţiť (napr. na základe povolenia od daňového úradu). Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku podľa právnych predpisov platných v Slovenskej republike – najmä podľa opatrení vydaných Ministerstvom financií v Slovenskej republike.

V niektorých prípadoch však zákon o účtovníctve umoţňuje zostaviť účtovnú závierku podľa iných predpisov, konkrétne ide o Medzinárodné štandardy finančného vykazovania IFRS, ktoré vydáva Rada pre Medzinárodné účtovné štandardy so sídlom v Londýne.¹⁵

Vypracuje sa Súvaha, Výkaz ziskov a strát podľa zostatkov príslušných účtov a poznámky k účtovným výkazom. Jednotlivé poloţky Súvahy a Výkazu ziskov a strát obsahujú údaje prevzaté zo stavov syntetických účtov, avšak niektoré poloţky nadväzujú na podrobnejšie údaje, ktoré poskytuje analytická evidencia. Usporiada sa účtovný archív a doklady, účtovné knihy, ktoré nebudú potrebné v nasledujúcom účtovnom období, sa archivujú. V nasledujúcom hospodárskom roku sa potom otvárajú nové účtovné knihy.

Pokiaľ by sa výnimočne malo v účtovných knihách pokračovať v účtovných zápisoch v nasledujúcom roku, musia sa zreteľne oddeliť zápisy obidvoch rokov.

Účtovnú závierku v podvojnom účtovníctve tvoria vyššie spomínané základné účtovné výkazy a príloha k nim. Účtovnú závierku pri pouţití sústavy jednoduchého účtovníctva predstavuje Výkaz o majetku a záväzkoch a Výkaz o príjmoch a výdavkoch.

Ak má účtovná jednotka povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom, zostavuje účtovné výkazy v plnom rozsahu. V ostatných prípadoch sa pouţívajú vzory účtovných výkazov v skrátenom rozsahu.

Ročná účtovná závierka má byť zostavená zrozumiteľne, prehľadne, preukázane tak, aby podávala pravdivý a verný obraz o majetku, záväzkoch, o hospodárskom výsledku a finančnej situácii podniku.¹⁶

15 MÁZIKOVÁ, K. a kol. 2009. Účtovníctvo. Bratislava: IURA EDITION, 2009. 166-168 s. ISBN 998-80- 8078-294-8.

(17)

17

Podvojné účtovníctvo sa nazýva tieţ finančným účtovníctvom. Je koncipované tak, aby vyústilo do vyčíslenia finančného výsledku – hospodárskeho výsledku, ktorý nie je totoţný s daňovým základom. Pri zisťovaní daňovej povinnosti preto treba hospodársky výsledok transformovať na daňový základ.

Súvaha, Výkaz ziskov a strát a poznámky (v súvislosti s finančnou analýzou je pri prílohe aktuálny najmä prehľad peňaţných tokov – výkaz cash flow) tvoria tribilančný systém. Vyplýva to z ich komplementárnosti výpovede o reprodukčnom procese podniku.

Súvaha, centrálna bilancia, charakterizuje podmienky, za ktorých reprodukčný proces prebiehal. Výkaz ziskov a strát a prehľad peňaţných tokov sú špecifickými bilanciami rezultujúcimi do veličín, ktoré sú samostatnými poloţkami súvahy. Obidva výkazy vypovedajú o priebehu a výsledkoch reprodukčného procesu podniku, avšak kaţdý z inej pozície.

Výkaz ziskov a strát z výnosovo-nákladovej pozície, prehľad peňaţných tokov z príjmovo-výdavkovej pozície. Obidva tieto pohľady sú potrebné, pretoţe v dôsledku uplatňovania akruálneho princípu v podvojnom účtovníctve môţu byť medzi nimi významné rozdiely. Rozdiely môţu byť časové a vecné. Časové rozdiely súvisia s

„posunom“ jednotlivých fáz reprodukčného procesu pri pohľade z obidvoch pozícií. Ich vyjadrením sú účty časového rozlíšenia, ako sú napr. náklady budúcich období (dnešný výdavok sa zaúčtuje do nákladov v budúcnosti) a ďalšie. Vecné rozdiely súvisia s tým, ţe:

existujú náklady, ktoré nie sú výdavkami (napr. odpisy), sú výdavky, ktoré nie sú nákladmi (napr. splátka úveru), výnosy, ktoré nie sú príjmami (napr. aktivácia), existujú príjmy, ktoré nie sú výnosmi (napr. bankový úver). V končenom dôsledku to spôsobuje, ţe hospodársky výsledok nie je spravidla totoţný so stavom peňaţných prostriedkov (v beţnom roku), ale, naopak, je medzi nimi (významný) rozdiel. Tento rozdiel môţe mať dramatické výsledky a viesť ku krízovým stavom. Snaha predísť takýmto stavom sa opiera o vyuţívanie všetkých troch výkazov.¹⁷

17VLACHYNSKÝ, K. a kol. 2002. Podnikové financie. Bratislava: SÚVAHA, 2002. 392-393 s. ISBN 80- 88727-48-0.

(18)

18

3. Väzba výkazov účtovnej závierky - Tribilančny systém

Prehľad peňaţných tokov Súvaha (koniec obdobia) Výkaz ziskov a strát (cash flow)

Začiatočný stav peňaţných

prostriedkov Výdavky

Príjmy Konečný stav peňaţných prostriedkov

Zdroj: VLACHYNSKÝ, K. a kol. 2002. Podnikové financie. Bratislava: SÚVAHA, 2002. 393 s. ISBN 80- 88727-48-0.

Pojem súvaha pochádza z latinského výrazu bilanx libra (bi = dva, lanx = miska), t.j.

váha s dvoma miskami: „Váha je v rovnováhe, ak sila pôsobiaca na jedno rameno váhy sa rovná protisile, alebo váha pôsobiacej na jej druhé rameno, t.j. sú v stave rovnováhy – súvahy. Rovnováha súvahy spočíva v rovnosti medzi majetkom a zdrojmi majetku. Na jednu stranu sa dá určité mnoţstvo majetku, napríklad materiálu, tovaru, a na druhú stranu závaţie rovnakej hmotnosti. Rameno súvahy sa nevychýli, zostane v pôvodnom rovnováţnom stave.“¹⁸ Z pôvodnej dvojmiskovej váhy sa do účtovníctva na porovnanie majetku a jeho zdrojov prevzala forma pre súvahu, a to dve ramená tejto váhy v tvare písmena T. Dvom ramenám váhy zodpovedajú v súvahe dve strany. Ľavá strana súvahy sa nazýva strana aktív, kde sa uvádza majetok. Pravá strana súvahy sa nazýva strana pasív, kde sa uvádza vlastné imanie a záväzky.

4. Súvaha v tvare písmena T

Strana aktív Súvaha ku dňu... Strana pasív

MAJETOK VLASTNÉ IMANIE

ZÁVÄZKY ∑ MAJETOK = ∑ VLASTNÉ IMANIE

ZÁVÄZKY

18MÁZIKOVÁ, K. a kol. 2009. Účtovníctvo. Bratislava: IURA EDITION, 2009. 50 s. ISBN 998-80-8078- 294-8.

Majetok

Vlastné zdroje Cudzie zdroje

Zisk Peňaţné

prostriedky

Náklady

Výnosy

Zisk

(19)

19

Súvaha je výkaz sprostredkujúci informácie o podnikovom majetku a finančných zdrojoch jeho krytia. Aktíva i pasíva sa vnútorne členia a táto ich štruktúra je východiskom formulovania rôznych záverov o stave podnikových financií. Na základe štruktúry aktív sa analyzuje a hodnotí najmä likvidita podniku, teda jeho schopnosť hradiť záväzky, štruktúra pasív je zasa podkladom na analýzu stupňa zadlţenosti (finančnej samostatnosti) podniku.¹⁹

V súvahe je samozrejme tieţ hospodársky výsledok (zisk po zdanení) nominálne identický s výsledkom získaným vo výsledovke. Údaje súvahy sú statické. Podvojné účtovníctvo dáva odpoveď na dve základné otázky: aký bohatý je podnik a či sa stal podnik v priebehu účtovného obdobia bohatším alebo chudobnejším. Jedným z prostriedkov, ktoré môţu dať odpoveď na tieto otázky, je inventúra a inventúrny súpis.

Zobrazeniu stavu majetku a záväzkov a zisteniu výšky vlastných zdrojov v súvahe predchádza uskutočnenie inventúry majetku a záväzkov. Predpokladom toho, aby sme mohli usporiadaným spôsobom vykázať stav majetku podniku a záväzkov v hodnotovom vyjadrení, je zistiť jeho skutočný stav vo fyzických jednotkách. Toto zistenie sa uskutočňuje formou inventúry.²⁰

Inventúrou rozumieme súpis majetku a záväzkov podniku k určitému časovému momentu (dátumu). Uskutočňuje sa meraním, počítaním, váţením jednotlivých zloţiek majetku a ich následným ocenením, t.j. vyjadrením v peňaţných jednotkách. Samotná hodnota majetku nie je dostatočnou informáciou o bohatstve podniku, a preto je potrebné porovnať túto hodnotu so záväzkami podniku. Nehmotné časti majetku, ako sú napr.

pohľadávky podobne ako záväzky, sa zisťujú na základe dokladov pomocou tzv.

dokladovej inventúry.

Inventúrny súpis je detailným prehľadom stavu všetkých zloţiek majetku v jednotkách mnoţstva i v hodnotovom vyjadrení, a záväzkov podniku, pričom sa vypočítava aj ich celková hodnota. Veľkosť bohatstva podniku charakterizuje rozdiel majetku a záväzkov, t.j. vlastné imanie.

Základnou funkciou súvahy je poskytnúť pouţívateľom účtovných informácií k určitému dňu prehľad o finančnej situácií podniku. Súvaha podniku sa zostavuje pravidelne minimálne raz za rok, a to ku koncu účtovného obdobia (kalendárneho roka).

19 VLACHYNSKÝ, K. a kol. 2002. Podnikové financie. Bratislava: SÚVAHA, 2002. 392-393 s. ISBN 80- 88727-48-0.

20 SOUKUPOVÁ, B. 2000. Účtovníctvo. Bratislava: EDÍCIA EKONÓMIA, 2000 45 s. ISBN 80-88715-87-3.

(20)

20

V podnikoch sa môţe zostaviť i častejšie, a to štvrťročne a mesačne. V záhlaví súvahy sa vţdy uvádza podnik, za ktorý je zostavená, označenie „Súvaha“ a dátum, ku ktorému je zostavená. Hlavnými zloţkami súvahy podniku sú aktíva a pasíva. Vo všeobecnosti hovoríme, ţe sú to veci, ktoré majú pre podnik hodnotu, pretoţe sú schopné v budúcnosti prispieť k zabezpečeniu prírastku peňaţných prostriedkov podniku, a sú vo vlastníctve podniku. Môţe to byť napr. opotrebovaný stroj, ktorý ešte má zostatkovú cenu, budeme ho povaţovať za aktíva podniku, lebo môţe byť predaný za zostatkovú cenu, čím sa získajú peňaţné prostriedky. Ak však podnik vlastní opotrebovaný stroj, ktorý uţ nemá ţiadnu zostatkovú hodnotu, nemoţno ho povaţovať za aktíva a vykazovať ho v súvahe. Pojem pasíva sa pouţíva vo viacerých významoch. V účtovníctve pasívami rozumieme pravú stranu súvahy, vyjadrujúcu zdroje majetku podniku, alebo nároky na aktíva (tzv. pasíva v širšom poňatí).²¹

Účtovná jednotka poskytuje globálne informácie (nie menovité prehľady) k určitému momentu v peňaţnom vyjadrení v €. Deň, ku ktorému tieto informácie poskytuje, sa nazýva súvahový deň. Konkrétny druh majetku a zdrojov majetku sa v súvahe uvádza v slovnom aj v peňaţnom vyjadrení a označuje sa ako súvahová poloţka. Iba peňaţné vyjadrenie druhu majetku a zdrojov majetku v súvahe sa nazýva súvahový stav.²²

Výsledovka sprostredkúva informácie o podnikových výnosoch a nákladoch. Z ich rozdielu vyplýva hospodársky výsledok podniku (zisk alebo strata) za analyzované (účtovné) obdobie. Údaje výsledovky tak charakterizujú priebeh a výsledok reprodukčného procesu podniku. Výnosy a náklady a tieţ hospodársky výsledok sú vo výsledovke rozdelené do troch oblastí – prevádzkovej, finančnej a mimoriadnej.

21 SOUKUPOVÁ, B. 2000. Účtovníctvo. Bratislava: EDÍCIA EKONÓMIA, 2000. 48 s. ISBN 80-88715-87- 3.22 MÁZIKOVÁ, K. a kol. 2009. Účtovníctvo. Bratislava: IURA EDITION, 2009. 50 s. ISBN 998-80-8078- 294-8.

(21)

21

5. Štruktúra výkazu ziskov a strát Trţby za predaj tovaru

- Náklady vynaloţené na predaný tovar OBCHODNÁ MARŢA

Výroba

+ Výnosy z prevádzkových činností - Náklady z prevádzkových činností

■ PREVÁDZKOVÝ HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK

+ Finančné výnosy - Finančné náklady

■ HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK Z FINANČNÝCH OPERÁCIÍ - Daň z príjmov za beţnú činnosť

■■ HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK ZA BEŢNÚ ČINNOSŤ + Mimoriadne výnosy

- Mimoriadne náklady

- Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti

■ MIMORIADNY HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK

■■ ■ HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK ZA ÚČTOVNÉ OBDOBIE

Hospodársky výsledok sa zisťuje porovnávaním výnosov účtovného obdobia (napr.

trţieb z predaja výkonov) s nákladmi účtovného obdobia (napr. mzdy, nájomné, spotreba energie, úroky z úverov a pod.). Podstatným znakom podvojného účtovníctva je, ţe zisk moţno zistiť porovnaním vlastného imania na začiatku a na konci účtovného obdobia alebo porovnaním nákladov a výnosov. Na účte ziskov a strát stoja proti sebe celkové náklady a celkové výnosy, z ktorých sa zistí hospodársky výsledok za príslušné obdobie.

Hospodárky výsledok je potom pripočítaný k vlastnému imaniu podniku (vlastným zdrojom), alebo ho zníţi, ak ide o stratu. Úprava vlastných zdrojov o sumu zisku alebo straty ovplyvní súvahu.²³

23 SOUKUPOVÁ, B. 2000. Účtovníctvo. Bratislava: EDÍCIA EKONÓMIA, 2000. 56-59 s. ISBN 80-88715- 87-3.

(22)

22

Účet ziskov a strát umoţňuje nielen výpočet hospodárskeho výsledku za účtovné obdobie, ale je z neho moţné zistiť celkovú sumu trţieb a iných výnosov a nákladov, ako aj podrobnú skladbu nákladov a výnosov za príslušné obdobie. Tieto informácie sú uţitočné pre celý rad pouţívateľov účtovných informácií.²⁴

Výsledovka je výkaz umoţňujúci analyzovať činitele, ktoré determinovali tvorbu hospodárskeho výsledku a má preto pre finančnú analýzu veľký význam. Dôleţité je uvedomiť si, ţe údaje uvedené vo výsledovke sú tokové (kumulované). Rešpektovať to treba najmä v prípadoch, keď konštruujeme pomerové finančné ukazovatele kombináciou súvahových (statických) a výsledovkových (tokových) údajov za rôzne dlhé obdobia. Bez osobitnej úpravy by tieto ukazovatele neboli porovnateľné.

Správnosťou vyčíslenia o úspešnosti transformačného procesu podnik predpokladá priradenie kvantitatívnym výstupom transformačného procesu, teda výnosom resp. trţbám, adekvátne vstupy v podobe časovo a vecne relevantných nákladov. To je úloha účtovného výkazníctva. Princíp priraďovania nákladov k výnosom (matchig principle) sa riadi zásadou: náklady sú zahrnuté do výkazu ziskov a strát, a tým konfrontované s výnosmi, v tom období, v ktorom bol zaúčtovaný a vykázaný s nimi súvisiaci ekonomický prospech v podobe výnosu.

Jednoducho povedané: k trţbám za výkony (predaný tovar, výrobky, sluţby) musia byť priradené tie náklady, ktoré sa týkajú práve týchto a nie iných výkonov. Z toho vyplýva, ţe náklady a výnosy konfrontované vo výkaze ziskov a strát sa musia vzťahovať na ten istý objem produkcie. U viacerých poloţiek nákladov je súvislosť s výnosmi preukázateľná, vyplýva z ich podstaty (napr. spotrebovaný materiál, mzdy výrobných robotníkov...). Tieto náklady sú teda „naviazané“ na výkony a mali by vstupovať do výkazu ziskov a strát v období realizácie (predaja) výkonov, s ktorými sa viaţu. Do tej doby sú „skladované“ v zatiaľ nerealizovaných zásobách nedokončenej výroby a hotových výrobkov. Konkrétny spôsob riešenia tohto problému vo finančnom výkazníctve závisí od pouţitého princípu členenia prevádzkových nákladov vo výkaze ziskov a strát. V priebehu transformačného procesu sa však vynakladajú aj náklady, ktoré nemajú priamu súvislosť s výkonmi transformačného procesu, ale sú spojené s obdobím, počas ktorého tieto výkony vznikali (nájomné za priestory, administratívne náklady, náklady správy podniku...).

Úţitok vynakladania týchto nákladov nemoţno bezprostredne odvodiť od veľkosti trţieb, majú vzťah k časovej perióde, počas ktorej prebiehal v podniku transformačný proces.

24 SOUKUPOVÁ, B. 2000. Účtovníctvo. Bratislava: EDÍCIA EKONÓMIA, 2000. 56-59 s. ISBN 80-88715- 87-3.

(23)

23

Tento typ nákladov sa uzná a vykáţe vo výkaze ziskov a strát v tom období, kedy vznikol.

Ovplyvňuje tak hospodársky výsledok tohto obdobia.

Prvým krokom analýzy tvorby výsledku hospodárenia je spoznanie jeho objemu a štruktúry na úrovni celého podniku. Zámerom finančného analytika je spoznať jednotlivé oblasti tvorby hospodárskeho výsledku, nakoľko kaţdá z nich je špecifická inými činiteľmi. Celkový výsledok hospodárenia za účtovné obdobie je výsledkom úspešnosti podniku v jeho predmete činnosti, teda v jeho beţnej činnosti, ako aj výsledkom prípadných mimoriadnych udalostí, ktorých výnosy, resp. náklady vyúsťujú do mimoriadneho výsledku hospodárenia. Mimoriadny výsledok určujú väčšinou náhodné, nepredvídateľné udalosti, ktoré zo strany manaţmentu podniku nie sú ovplyvniteľné (napr.

ţivelné pohromy).²⁵

Poznámky - uvádzajú sa v nich tieto skupiny informácií:

- informácie, ktoré vysvetľujú, dopĺňajú údaje v súvahe a vo výkaze ziskov a strát,

- ďalšie výkazy a údaje, ktoré poskytujú podrobnejšie informácie k informáciám v súvahe a vo výkaze ziskov a strát,

- informácie, ktoré sa týkajú pouţitia účtovných zásad a účtovných metód, informácie o bilančnej politike účtovnej jednotky,

- informácie o skutočnostiach, ktoré nastali v čase odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, do dňa zostavenia účtovnej závierky a tieto informácie účtovná jednotka konkrétnym spôsobom zohľadnila pi zostavení účtovnej závierky,

- informácie, ktoré nespĺňajú podmienky na vykázanie vo výkaze súvaha a vo výkaze ziskov a strát, ale ich dôsledky menia významným spôsobom pohľad na finančnú situáciu účtovnej jednotky,

- špecifická poţiadavka na zverejnenie v poznámkach sa týka nákladov na overenie účtovnej závierky audítorom, nákladov na iné uisťovacie sluţby, nákladov na daňové poradenstvo a nákladov na iné súvisiace sluţby poskytnuté účtovnej jednotke audítorom.²⁶

Príjmy a výdavky sa nezhodujú s výnosmi a nákladmi (obsahový a časový nesúlad), ktoré tvoria základ na výpočet zisku. Uvedený nedostatok treba korigovať, aby sme získali objektívny prehľad toku hotovosti v rámci analyzovaného (účtovného) obdobia.

Ukazovateľ cash flow nás informuje o schopnosti podniku tvoriť prebytky hotovosti.

25 ZALAI, K. a kol. 2008. Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: EKONÓM, 2008. 232-233 s.

ISBN 978-80-225-2501-5.

26 MÁZIKOVÁ, K. a kol. 2009. Účtovníctvo. Bratislava: IURA EDITION, 2009. 166-167 s. ISBN 998-80- 8078-294-8.

(24)

24

Výkaz cash flow si kladie za cieľ opísať operácie, ktoré nastali počas analyzovaného obdobia, a vysvetliť príčinu rozdielneho stavu hotovosti na začiatku a konci tohto obdobia.

Pri spracovaní cash flow (výkazu resp. ukazovateľa) moţno uplatniť dve základné metódy – priamu a nepriamu. Priama metóda výpočtu cash flow vychádza z poloţiek, ktoré majú príjmových a výdavkových charakter, t. j. čisté prírastky alebo úbytky peňaţných prostriedkov. Nepriama metóda výpočtu cash flow vychádza zo zisku, ktorý sa upravuje o odpisy, zmeny stavu zásob, pohľadávok, záväzkov a pod.²⁷

1.2.2 Ukazovatele finančnej analýzy

Postup finančnej analýzy, konštrukciu pomerových finančných ukazovateľov, sprostredkujúcich finančnú situáciu analyzovaného podniku, uskutočníme v podmienkach podvojne účtujúceho podniku.

Štandardný postup finančnej analýzy pozostáva z týchto logicky a chronologicky súvisiacich a nadväzujúcich etáp (krokov):

1. vypočítajú sa finančné pomerové ukazovatele za analyzovaný podnik

2. podnikové ukazovatele sa porovnajú s priemernými ukazovateľmi za príslušný odbor podnikania (prípadne s extrémnymi hodnotami)

3. skúma sa vývoj podnikových ukazovateľov v čase

4. analyzujú sa vzájomné vzťahy medzi pomerovými finančnými ukazovateľmi 5. navrhnú sa opatrenia na budúce obdobie

Na diskripciu finančnej situácie sa pouţívajú pomerové finančné ukazovatele, ktoré umoţňujú porovnávať analyzovaný podnik s inými podnikmi, resp. s odborovými ukazovateľmi a to:

A. ukazovatele rentability (výnosnosti) B. ukazovatele aktivity

C. ukazovatele zadlţenosti D. ukazovatele likvidity

E. ukazovatele trhovej hodnoty podniku²⁸

IURA EDITION, 2009. 7 - 9 s. ISBN 978-80-8078-259-7.

(25)

25

Ukazovatele rentability vyjadrujú výnosnosť, resp. ziskovosť podnikového úsilia.

Hodnotia všeobecnú efektívnosť vyuţitia vloţeného kapitálu do podnikateľskej činnosti bez ohľadu na jeho zdroj. Ich úroveň a vývoj ovplyvňuje úroveň a vývoj likvidity, aktivity a zadlţenosti. Ukazovatele rentability teda syntetizujú ukazovatele likvidity, aktivity a zadlţenosti.²⁹

Jednotlivé ukazovatele rentability môţu byť rôzne modifikované v závislosti od vyjadrenia čitateľa – formy zisku. Vo finančnej analýze (nielen pri ukazovateľoch rentability) a vo finančnom riadení vôbec sa moţno stretnúť s rôznymi formami zisku v závislosti od stupňa jeho tvorby.³⁰

V čitateli sa vţdy nachádza čistý zisk alebo jeho modifikácia. Ak sú v menovateli trţby ukazovateľ udáva aký veľký zisk dosiahne spoločnosť z jedného eura trţieb.

Z pomeru čistého zisku a vloţeného kapitálu môţeme určiť efektívnosť jeho vyuţívania. Podľa toho aký kapitál pouţijeme delíme ukazovatele na rentabilitu celkového vloţeného kapitálu(ROA), vlastného kapitálu(ROE) a dlhodobo investovaného kapitálu(ROCE).

29 KOTULIČ, R., KIRÁLY, P., RAJČANIOVÁ, M. 2010. Finančná analýza podniku. Bratislava: IURA EDITION, 2010. 67-87 s. ISBN 978-80-8078-342-6.

30 KRÁĽOVIČ, J., VLACHYNSKÝ, K. 2006. Finančný manažment. Bratislava: IURA EDITION, 2006.

61 s. ISBN 80-8078-042-0.

(26)

26

Ukazovatele aktivity vypovedajú o viazanosti kapitálu v rôznych formách majetku.

Snaţia sa kvantifikovať efektívnosť hospodárenia podniku so svojím majetkom, inými slovami, ako účinne podnik vyuţíva svoj majetok. Primerané vyuţitie je podmienkou vyváţenej finančnej situácie. Nedostatočné vyuţitie je v konečnom dôsledku rovnaké, ako keď má podnik veľa majetku. S tým sú spojené nadpriemerné náklady, pretoţe majetok treba udrţiavať, jeho veľká časť je krytá úverom a vysoký stav majetku si vyţaduje vysoký úver, výsledkom čoho je splácanie zbytočne vysokých úrokov. Aj kedy nebol majetok krytý úverom, treba mať na pamäti, ţe kaţdý vloţený kapitál (teda aj vlastný) si ţiada svoje zhodnotenie. Nie je však dobrý ani stav, keď má podnik málo majetku. Nedostatočný stav zásob má napríklad za následok nízky objem výroby a podnik prichádza o trţby, ktoré by mohol potenciálne dosiahnuť.³¹

Ukazovateľ vypovedá o tom, koľko dní trvá jedna obrátka zásob (v dňoch).

V menovateli moţno namiesto trţieb pouţiť tieţ náklady.

Doba obratu (inkasa) pohľadávok =

pohľadávky z obchodného styku

__________________________ x 365 [Dní]

tržby

Výpoveď ukazovateľa je analogická ako u zásob. Vyčísľuje, koľko dní v priemere trvá, kým od vzniku nároku na platbu dôjde k inkasu. Za pohľadávky moţno tieţ dosadiť pohľadávky z obchodného styku. Dozvieme sa o platobnej disciplíne odberateľov sprostredkovanej informáciou o tom, koľko času uplynie od realizácie (fakturácie) po úhradu.

Ukazovateľ kvantifikujúci dobu trvania úhrady záväzku od momentu jeho vzniku.³²

31 KOTULIČ, R., KIRÁLY, P., RAJČANIOVÁ, M. 2010. Finančná analýza podniku. Bratislava: IURA EDITION, 2010. 62 s. ISBN 978-80-8078-342-6.

32ZALAI, K. a kol. 2010. Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: SPRINT DVA, 2010. 87 s.

ISBN 978-80-89393-15-2.

(27)

27

Ukazovatele zadlženosti hodnotia finančnú štruktúru podniku a schopnosť splácať dlhy. Umoţňujú analyzovať podiel cudzieho kapitálu na financovaní podnikových potrieb a vplyv tohto podielu na podnikové výsledky.³³

Obidva ukazovatele veľmi bezprostredne vypovedajú o štruktúre finančných zdrojov.

Môţu mať mnoţstvo modifikácií.

Ukazovateľ vypovedá o tom akú časť aktív tvorí vlastný kapitál. Je to veľmi dôleţitý ukazovateľ.³⁴

Ďalším zaujímavým ukazovateľom zadlţenosti, ktorý nás upozorní na porušenie zlatého bilančného pravidla je ukazovateľ podkapitalizovania.

33KRÁĽOVIČ, J., VLACHYNSKÝ, K. 2006. Finančný manažment. Bratislava: IURA EDITION, 2006. 62 s. ISBN 80-8078-042-0.

34ZALAI, K. a kol. 2010. Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: SPRINT DVA, 2010. 88 s.

ISBN 978-80-89393-15-2.

(28)

28

Zlaté bilančné pravidlo vyţaduje, aby zdrojom krytia dlhodobého majetku (DM) boli dlhodobé zdroje krytia (DZ), t.j. aby finančný zdroj nebol k dispozícií kratšie, ako je viazanosť majetkovej súčasti, na ktorej krytie slúţi. Vzťah medzi dlhodobým majetkom a dlhodobými zdrojmi môţe byť v tejto súvislosti trojaký:

DM < DZ – podnik je prekapitalizovaný, DM > DZ – podnik je podkapitalizovaný,

DM = DZ – majetok podniku je optimálne financovaný³⁵

Ukazovatele likvidity vypovedajú o schopnosti hradiť svoje záväzky. Predpokladáme štandardné správanie podniku, pri ktorom je jeho schopnosť hradiť záväzky určené len jeho finančnou situáciou.³⁶

Najdôleţitejšie skutočnosti, ktoré ovplyvňujú schopnosť podniku hradiť svoje záväzky, sú štruktúra majetku a primeraný a pravidelný prítok peňaţných prostriedkov.³⁷

Aktíva možno zaradiť do niekoľkých tried:

A. najlikvidnejšie – peniaze, ceniny, krátkodobé cenné papiere (krátkodobý finančných majetok)

B. majetkové súčasti realizovateľné v krátkej dobe – splatné krátkodobé pohľadávky

C. menej likvidné – zásoby

D. dlhodobé likvidné – obligácie, dlhodobé pohľadávky, termínované vklady (finančné investície)

E. nelikvidné (takmer nelikvidné) – hmotný investičný majetok³⁸

37 KRÁĽOVIČ, J., VLACHYNSKÝ, K. 2006. Finančný manažment. Bratislava: IURA EDITION, 2006. 62 s. ISBN 80-8078-042-0.

38 VLACHYNSKÝ, K. a kol. 2002. Podnikové financie. Bratislava: SÚVAHA, 2002. 400 s. ISBN 80-88727- 48-0.

(29)

29

Toto členenie majetku podľa likvidnosti bude východiskom pre vytvorenie prvotného obrazu o úrovni likvidity. Tento obraz však môţe byť skreslený tým, ţe východiskové údaje sú statické, vypovedajú o zloţení majetku v určitom okamihu. Ďalej tým, ţe členenie je pomerne „hrubé“, aj v jednej triede sa vyskytuje majetok s rozdielnou speňaţiteľnosťou, napr. výrobné zásoby (materiál) majú podstatné „ďalej“ k peňaţným prostriedkom ako zásoby hotových výrobkov atď.

Najčastejšie sa pouţívajú tieto relatívne ukazovatele:

Likvidita pohotová

Ukazovateľ vypovedá o vzťahu medzi najlikvidnejšou časťou majetku a krátkodobými záväzkami celkom.

Likvidita bežná

Čitateľ zlomku je rozšírený o krátkodobé pohľadávky. Ich dosadeniu by mala predchádzať dôsledná previerka ich „inkasovateľnosti“. Len pohľadávky, ktoré sa uhradia, moţno pouţiť pri výpočte vlastnej schopnosti hradiť záväzky.³⁹

Celková likvidita

Celková likvidita uvaţuje s moţnosťou pouţitia všetkých krátkodobých aktív na úhradu svojich krátkodobých záväzkov. Speňaţiť všetky krátkodobé aktíva však väčšinou nie je moţné, ak chce spoločnosť pokračovať v transformačnom procese. Potrebuje zachovať istú minimálnu výšku zásob a pohľadávok. Preto hodnota tohto ukazovateľa by sa mala pohybovať v intervale 1,5 aţ 2,5. Kaţdý investor by mal spozornieť, ak hodnota tohto ukazovateľa poklesne pod hodnotu 1. V takom prípade spoločnosť financuje časť dlhodobých aktív krátkodobými záväzkami a to je porušenie zlatého bilančného pravidla.

39 ZALAI, K. a kol. 2010. Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: SPRINT DVA, 2010. 83 s.

ISBN 978-80-89393-15-2.

(30)

30

Ukazovatele trhovej hodnoty vyjadrujú, ako hodnotia podnik investori (ide o pohľad

„z vonku“). Ich konštrukcia zároveň umoţňuje porovnanie ich hodnôt medzi jednotlivými podnikmi na trhu.⁴⁰

Investori hodnotia podnik nielen na základe minulých výsledkov, ale tieţ jeho budúcnosti a rizikovosti podnikania. Tieto skutočnosti sa premietajú do trhovej ceny akcií.

Ukazovateľ je známy pod skratkou P/E koeficient (Price/Earning Ratio) a vyjadruje, koľko sú investori ochotní zaplatiť za jednu menovú jednotku (EUR, USD a pod.) vykázaného zisku. Vypovedá tak o návratnosti akcie z čistého zisku. Ide o recipročnú hodnotu P/E koeficienta. Výnosnosť akcie má zodpovedať riziku.

Ak je výnosnosť niţšia, ako by zodpovedalo riziku, je akcia nadhodnotená alebo investori pozitívne hodnotia rastové moţnosti podniku.

Porovnanie trhovej ceny a účtovnej hodnoty (Book Value) zistíme, ako trh oceňuje hodnotu základného imania. Je to dôleţitý ukazovateľ na meranie rizika podniku. Ak je P/BV ≤ 1, je akcia podhodnotená alebo kapitálový trh nevidí perspektívny podnik dobre.

Ukazovateľ nie je, na rozdiel od P/E, citlivý na zmeny zisku (špekulatívne) a je vhodné pouţívať ich súčasne. V dôsledku rôznej investičnej náročnosti jednotlivých odvetví (odpisy) je jeho porovnateľnosť otázna.⁴¹

41VLACHYNSKÝ, K. a kol. 2002. Podnikové financie. Bratislava: SÚVAHA, 2002. 410-411 s. ISBN 80- 88727-48-0.

(31)

31

2. Analýza finančnej situácie podniku

2.1 Predstavenie spoločnosti

História – vznik rafinérie

Keď v roku 1895 udelila mestská rada Bratislavy súhlas na výstavbu rafinérie minerálnych olejov, Európa stála na prahu éry automobilizmu a veľkých fabrík na spracovanie ropy mala poskromne. Rozhodnutie zaloţiť rafinériu, ktoré padlo v Budapešti, bolo prezieravým podnikateľským krokom a zaradilo Bratislavu medzi dôleţité stredoeurópske centrá spracovania ropy.

Nová rafinéria v Mlynskej záhrade pri rieke Dunaj dostala názov podľa gréckej mytológie Apollo. Fabrika s rozlohou 7,5 hektára najskôr spracúvala ruskú ropu z Kaukazu a haličskú z Poľska, neskôr ropu rumunskú, gbelskú, texaskú a z rozličných nálezísk v bývalom ZSSR. Kapacita spracovania bola 30 tisíc ton ropy na kotloch kotlovej destilácie kaskádovitým spôsobom.

Apollo vlastnila na tú dobu moderné svetové technológie a produkovala hlavne petrol, ligroín (lakový benzín), benzíny, cerezín, sviečky, ale aj umelý ľad (z chladičov parafínky) a rôzne tuky na mazanie. V čase svojho najväčšieho rozkvetu v medzivojnovom období vlastnila ropné polia a sieť čerpacích staníc.

Necelý rok pred skončením druhej svetovej vojny rafinéria podľahla vlne náletov a výrobu obnovila aţ v máji 1945. Nikdy však nedosiahla predvojnovú úroveň a v roku 1963 definitívne ukončila svoju činnosť.

2.1.1 Predmet obchodnej činnosti

Spoločnosť patrí medzi najväčšie nefinančné spoločnosti na Slovensku, podniká v rafinérsko-petrochemickom segmente. Okrem výroby, skladovania, distribúcie a veľkoobchodného predaja ropných a petrochemických výrobkov disponuje najväčšou maloobchodnou sieťou v rámci Slovenskej republiky, zameranou na predaj motorových palív a poskytovanie širokej škály sluţieb motoristom.

(32)

32

Štruktúrou a úrovňou výrobných jednotiek a šírkou palety svojich produktov sa spoločnosť zaraďuje medzi technologicky najvyspelejšie a najkomplexnejšie rafinérie v Európe.

Divízia Rafinéria a marketing spoločnosti, spracúva ročne 5,5 - 6 mil. ton ropy dodávanej z Ruskej federácie ropovodom Druţba. Rafinéria sa vyznačuje vysokým stupňom konverzie a patrí medzi tri najmodernejšie v Európe.

Divízia Maloobchod prevádzkuje na celom území Slovenskej republiky 209 čerpacích staníc a ponúka svojim zákazníkom prostredníctvom svojej maloobchodnej siete kvalitné motorové palivá a široký sortiment nepalivového tovaru, ako aj ďalších doplnkových sluţieb.

Petrochemický segment Skupiny je reprezentovaný výrobou polymérov vysokej kvality, ktoré sú základnou surovinou na výrobu rôznych plastových výrobkov

kaţdodennej spotreby, aţ po vysoko špecializovanú výrobu dielcov pre automobilový priemysel. Výrobné zariadenia divízie sú úzko integrované s rafinérskou časťou spoločnosti.

Energetická divízia spoločnosti umoţňuje plne vyuţívať synergie medzi ponukou a dopytom a zabezpečuje pre ostatné divízie Skupiny dodávku základných energií. Okrem medziročne priaznivejších externých faktorov sa obdobie turbulencií v ropnom a rafinérskom odvetví podarilo prekonať aj vďaka zefektívneniu činností a posilneniu flexibility na poţiadavky trhu. Pomohlo to zmeniť zauţívaný pohľad na podnikanie.

Spravili sa reformy, do ktorých by sa spoločnosť bez krízy nikdy nepustila. Pristúpilo sa k striktnej kontrole nákladovej disciplíny, prehodnotili sa investície, ale tieţ sa dôslednejšie prehodnotili zauţívané logistické a predajné praktiky.

Export je hlavným pilierom ziskovosti spoločnosti. Vďaka priaznivejšiemu ekonomickému vývoju v eurozóne a Severnej Amerike exportná aktivita Skupiny prispela vyše 70 %-mi k celkovým hospodárskym výsledkom. Trţby z predaja rafinérskych výrobkov na exportných trhoch vzrástli medziročne o 22,1 % pri menšom objeme predaja ako v predchádzajúcom roku. Postupné oţivenie hospodárstva kľúčových ekonomík a dopytu po primárnych plastoch sa pozitívne prejavilo aj v petrochemickom segmente.

Na domácom trhu sa po krízovom roku 2009 spotreba oţivila, pričom v dôsledku silnejšej domácej ekonomickej aktivity najmä v priemysle a medzinárodnom obchode, ako i v dôsledku zníţenia daňového zaťaţenia na motorovú naftu sa objem predaja rafinérskych výrobkov na trhu Slovenskej republiky zvýšil medziročne o 6,2 % a trţby narástli o 32,4 %.

(33)

33

Spoločnosť investovala do svojho rozvoja viac ako 100 miliónov eur. Výdavky smerovali do projektov zabezpečujúcich zvýšenú efektívnosť výroby a na zvýšenie kvality výrobného procesu s ohľadom na ţivotné prostredie. Spoločnosť začala s kompletnou rekonštrukciou prvej čerpacej stanice Bratislava – Podunajské Biskupice v novom koncepte NEO – dizajn. Aj prostredníctvom takýchto investícií spoločnosť chce, aby zákazník, ktorý príde na čerpaciu stanicu vnímal značku spoločnosti ako synonymum prvotriednej kvality produktov a sluţieb.

2.1.2 Riadenie a organizačná štruktúra

Na vrchole spoločnosti je valné zhromaţdenie akcionárov. Výkonným orgánom je predstavenstvo reprezentované predsedom predstavenstva. Na činnosť predstavenstva dohliada dozorná rada na čele s predsedom dozornej rady. Predstavenstvo má priamy dosah na ekonomický útvar a sekretariát predsedu predstavenstva. Ďalšou úrovňou v riadení je rozdelenie na mnoţstvo oddelení na čele s vedúcimi jednotlivých stredísk.

2.1.3 Počet zamestnancov

Hybnou silou spoločnosti pri dosahovaní vytýčených strategických cieľov sú zamestnanci. Spoločnosť vsadila na ľudí, ktorí sa aj v čase krízy snaţia rozmýšľať inovatívne a zmeniť zauţívané rutinné procesy. Prioritou je udrţať si týchto ľudí a ich kvalitu na vysokej úrovni, čomu sa v rámci strategického riadenia ľudských zdrojov venovala pozornosť. Technológie si môţe zaobstarať kaţdá spoločnosť, ale miera konkurencieschopnosti bude spočívať v kvalitatívnych rozdieloch medzi zamestnancami.

Spoločnosť naďalej vyvíja úsilie v rámci spoločenskej zodpovednosti. Podporujú sa viaceré verejnoprospešné aktivity a projekty, do ktorých sa okrem zamestnancov zaangaţovali aj zákazníci siete čerpacích staníc.

Úspešne pokračuje aj spolupráca s partnerskými neziskovými organizáciami.

Zameriava sa aj na kontinuálnu podporu dlhodobo spoločne realizovaných programov.

Dosiahnutý pozitívny výsledok po dvoch turbulentných krízových rokoch pre spoločnosť znamená lepšiu východiskovú pozíciu pre ďalšie obdobie, ale chce s ním predovšetkým nakladať aj ako s rezervou do budúcnosti. Spoločnosť chce pokračovať v nastúpenom trende nákladovej disciplíny, hľadaní alternatívnych investičných príleţitostí a zvyšovania konkurencieschopnosti rafinérskej činnosti.

(34)

34

Spoločnosť sa bude sústreďovať aj na ďalšie zvyšovanie kvality poskytovaných sluţieb na čerpacích staniciach a spokojnosti zákazníkov. Zmeny, ktoré spoločnosť posunú dopredu musia zamestnanci vytvoriť sami. Inovácie a reformy sa musia stať hnacou silou spoločnosti.

K 31. decembru 2010 spoločnosť zamestnávala 3 653 zamestnancov. Fluktuácia zamestnancov spoločnosti je štandardne na nízkej úrovni a je pod celosvetovým priemerom. Po ťaţkom roku 2009, ktorý bol silne poznačený dopadmi krízy, hlavnou prioritou spoločnosti v roku 2010 bolo udrţanie zamestnanosti a výšky miezd. Uvedené fakty sa odrazili aj na záväzkoch kolektívnych zmlúv jednotlivých spoločností na rok 2010. Prejavilo sa to na stagnácii úrovne základných miezd zamestnancov, ako aj na výške vyplatenej výkonnostnej odmeny. Napriek nepriaznivým výsledkom v roku 2009 sa spoločnosti podarilo v roku 2010 udrţať úroveň zamestnaneckých výhod v rovnakom rozsahu ako v predchádzajúcich rokoch. Osobné náklady spoločnosti v roku 2010 predstavovali vysokú vyplatenú sumu.

Popri mzdových prostriedkoch za vykonanú prácu, v roku 2010 spoločnosť poskytla svojim zamestnancom širokú paletu sociálnych výhod v peňaţnej, ako aj nepeňaţnej forme. K najvýznamnejším zamestnaneckým výhodám naďalej patril voliteľný sociálny príspevok, v rámci ktorého si môţu zamestnanci hradiť výdavky na rôzne sociálne, športové a kultúrne aktivity, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevok na úrazové a ţivotné poistenie a príspevok zamestnávateľa na stravovanie vo výške pribliţne 70 % ceny základnej stravy. Spoločnosť v rámci dlhodobého programu zdravia naďalej podporuje preventívne lekárske prehliadky zamestnancov a v rámci programu STEP rôzne druhy aktivít, zameraných na podporu zdravého spôsobu ţivota. Poskytuje moţnosť bezplatného vyuţívania vlastného športového areálu. Finančne aj organizačne podporuje aktivity Zdruţenia dôchodcov, Zdruţenia klubov Apollo, ako aj odborovej organizácie.

Spoločnosť získala v roku 2010 druhé miesto v súťaţi, ktorú vyhlasuje MPSVaR pod názvom „Zamestnávateľ ústretový k rodine, rodovej rovnosti a rovnosti príleţitostí“.

Hodnotitelia ocenili najmä širokú škálu sociálnych výhod, ktoré poskytuje spoločnosť svojim zamestnancom.

V rámci spoločnosti sa dlhodobo kladie dôraz na vzdelávanie všetkých skupín zamestnancov v súlade s potrebami rozvoja jednotlivých spoločností a stratégiou Skupiny.