Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva
Finančné riadenie a zvyšovanie hodnoty podniku
Financial management and increasing the value of the company
Diplomová práca
Autor: Bc.Tatiana Hlinová
Finance
Vedúci práce: Ing. Zuzana Voľanská, PhD.
Banská Bystrica máj 2015
Vyhlásenie
Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
Poďakovanie
Moja vďaka patrí mojej vedúcej práce, Ing. Zuzane Voľanskej, PhD., za odbornú a metodickú pomoc pri koncipovaní tejto diplomovej práce, za jej rady a pripomienky, ktoré boli pre mňa cenným prínosom. Taktiež ďakujem spoločnosti HENNLICH s. r. o. za poskytnuté dokumenty a informácie pre spracovanie analytickej časti diplomovej práce.
Anotácia
HLINOVÁ, Tatiana, Bc. : Finančné riadenie a zvyšovanie hodnoty podniku.[Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica.
Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva. Vedúci práce: Ing. Zuzana Voľanská, PhD. Rok obhajoby: 2015. Počet strán 72.
Diplomová práca pod názvom ,, Finančné riadenie a zvyšovanie hodnoty podniku “, sa venuje teoretickým východiskám problematiky finančného riadenia podniku a analýze ukazovateľov finančnej výkonnosti a hodnoty vybraného podniku, v prvej a druhej kapitole. V tretej kapitole hodnotí prínosy využitia metód finančnej analýzy a ich vplyv na zvýšenie trhovej hodnoty vybraného podniku.
Kľúčové slová: finančné riadenie, ukazovatele, analýza, hodnota podniku.
Annotation
HLINOVÁ, Tatiana, Bc. : Financial management and increasing the value of the company.
[Diploma thesis]. Banking Institute University of Prague, Foreign University Banská Bystrica. Department of Economics, Pricing, Social Sciences and Law. Supervisor: Ing.
Zuzana Voľanská, PhD. Year of defense: 2015. Number of pages 72.
Diploma thesis entitled, ,,Financial management and increasing the value of the company", devotes to the theoretical bases of corporate financial management and analysis of the financial performance indicators and values of the selected company, in the first and second chapter. In the third chapter, it evaluates the benefits of using financial analysis methods and their impact on increasing the market value of the selected company.
Keywords: financial management, indicators, analysis, company value.
Obsah
Úvod ... 7
1 Teoritecké východiská problematiky finančného riadenia ... 8
1.1 Finančná analýza ... 11
1.2 Systém účtovných informácií ... 13
1.2.1 Účtovná závierka ... 14
1.2.2 Súvaha ... 15
1.2.3 Výkaz ziskov a strát ... 16
1.2.4 Peňažné toky ... 19
1.3 Náklady a výnosy podniku... 20
1.4 Horizontálna a vertikálna analýza účtovných výkazov ... 23
1.5 Teoretické základy aplikácie finančnej analýzy ... 24
1.6 Riadenie hodnoty podniku ... 32
1.6.1 Informačné vstupy a faktory ovplyvňujúce hodnotu podniku ... 33
1.6.2 Metódy stanovenia hodnoty podniku ... 33
2 Analýza ukazovateľov finančnej výkonnosti a hodnoty vybraného podniku ... 39
2.1 Predstavenie analyzovanej spoločnosti ... 39
2.2 Dôležité zmeny v ekonomickom pôsobení vybranej spoločnosti ... 40
2.3 Organizačná štruktúra spoločnosti ... 40
2.4 Finančná analýza ... 41
2.4.1. Stav, štruktúra a vývoj majetku analyzovanej spoločnosti ... 41
2.4.2. Analýza výkazu ziskov a strát ... 50
2.4.3. Prehľad peňažných tokov ... 56
2.4.4. Analýza pomerových finančných ukazovateľov vybranej spoločnosti ... 57
2.4.5. Analýza tvorby hodnoty podniku použitím ukazovateľa EVA ... 66
2.4.6. Rýchly test ... 67
3 Zhodnotenie vplyvu finančnej výkonnosti na zvýšenie trhovej hodnoty podniku... 69
3.1 Zhodnotenie horizontálnej a vertikálnej analýzy účtovných výkazov ... 69
3.2 Zhodnotenie pomerových ukazovateľov ... 69
3.3 Zhodnotenie Rýchleho testu a hodnotového ukazovateľa EVA ... 70
ÚVOD
Riadenie ako vedecká disciplína sa začína vytvárať v priebehu druhej polovice 20.
storočia. Naplno však až začiatkom 21. storočia, a to ako dôsledok ekonomických zmien, ktoré nastali, či prebiehajú. A tie sa odrážajú aj na správaní jednotlivých podnikateľských subjektov, ktoré museli, či musia reagovať na tieto zmeny a to v rôznych oblastiach ako napríklad vo výrobno-technickej, sociálno-riadiacej, organizačnej i kvalifikačnej, či v rámci riadiacich pracovníkov. Všeobecne ,,riadiť“, znamená mať vysokú úroveň odborných znalostí, zručností. Vedieť správne využiť svoje právomoci, či popasovať sa s delegovanými úlohami, t. j. mať dostatočnú kvalifikáciu. A taktiež mať manažérske schopnosti pre využitie princípov motivácie v procese riadenia, či princípy hodnotenia riadených procesov. Riadenie môžeme charakterizovať v užšom zmysle, čo ,,představuje cílové usměrňovaní procesů v již existujících systémech v případech unikátních neurčitostí.“ V širším smyslu se řízením rozumí souhrn různorodých usměrňovacích zásahů, mezi něž patří plánovaní, organizování, regulace, rozhodování, kontrolování, motivování“ (Váchal et al, 2013, s. 24). V diplomovej práci sa venujeme priamo oblasti finančného riadenia. Finančným riadením rozumieme vyváženie kapitálových zdrojov podniku tak, aby podnik získaval kapitál za čo najnižšiu cenu. Cenou kapitálu je zisk investorov, t. j. v tomto prípade majiteľov podnikov, ktorí poskytujú vlastný kapitál za úplatu (hrubým ziskom je dividenda) a tí, ktorí poskytujú cudzí kapitál (hrubým ziskom sú úroky). Podstatou je teda optimalizácia kapitálovej štruktúry podniku, t. j. optimalizácia zložiek vlastného a cudzieho kapitálu, teda udržať podnik v dobrej hospodárskej kondícií.
Cieľom diplomovej práce je na základe analýzy ukazovateľov finančnej výkonnosti a hodnoty vybraného podniku zhodnotiť prínosy využitia metód finančnej analýzy a ich vplyv na zvýšenie trhovej hodnoty. Využitím teoretických poznatkov problematiky finančného riadenia a ich aplikácie pomocou ukazovateľov a metód finančnej analýzy sa v tejto práci prepracujeme k výsledkom, s ktorými určíme prínosy a možnosť zvýšenia hodnoty vybraného podniku.
1 TEORITECKÉ VÝCHODISKÁ PROBLEMATIKY FINANČNÉHO RIADENIA
Finančné riadenie podniku môžeme všeobecne ponímať ako výkon podniku, ktorý je založený na hľadaní produkčných funkcií, t. j. produkt danej firmy je daný spotrebou výrobných faktorov a to pri určitom stupni výrobných technológií. Pomocou štatistických metód teda určuje bod efektivity, či neefektívnosti dosiahnutého produktu pri určitom objeme výrobných faktorov. Každý podnik v rámci finančného riadenia rieši niekoľko otázok. Jednou z otázok je potreba kapitálu pre vlastnú činnosť, ktorá vyplýva z odboru podnikania, či rozsahu podnikateľskej činnosti. Taktiež musí riešiť odkiaľ potrebný kapitál získa. Ide o rozhodovanie o finančnej štruktúre podniku a podiel jednotlivých zložiek vlastného i cudzieho kapitálu. Ďalšou z otázok je, kam umiestniť získaný kapitál, zložky neobežného a obežného majetku. Podnik musí brať do úvahy výnosnosť a rizikovosť investovania v rámci alokácie kapitálu. Z toho vyplýva aj stupeň likvidity majetku.
V neposlednom rade, pri rozdeľovaní zisku po jeho zdanení sa základnou otázkou stáva rozdelenie finančného výsledku. Rozdelenie zisku po zdanení môže mať formu rezervných fondov, prípadne financovania ďalšieho rozvoja podniku, či iné spôsoby investovania.
Predpokladom pre úspešné podnikové riadenie v trhovej ekonomike je poznanie skutočného stavu v podnikovej ekonomike. Súčasťou podnikových procesov, a teda aj finančného riadenia je riadenie rizika. ,,Včasná identifikácia a vhodné spôsoby hodnotenia nových možností podniku v dôsledku vynárajúcich sa príležitostí zmenšujú pravdepodobnosť uviaznutia v slabej trhovej pozícií alebo v závislosti od nevhodného podnikania v nevhodnom čase“ (Rybárová et al., 2010, s. 56). Informácie o reálnej ekonomickej situácii dostávame vo forme hodnôt premenných veličín. Ich hlavným zdrojom je finančné účtovníctvo, základné účtovné výkazy, účtovné závierky podnikov, štatistika, informácie z daňového systému, kapitálového trhu, marketingové poznatky.
Dôležitou úlohou podnikov je okrem iných úloh zvyšovanie ziskovosti, úspešnosti podnikania a neustále zvyšovanie konkurencieschopnosti v podmienkach svetovej globalizácie. Manažéri preto spolu s ďalšími modernými prístupmi v manažmente musia uplatňovať aj účinné metódy podnikových analýz, pretože vzťah medzi úspešnosťou
hospodárenia a účtovnom zisku, majú významné miesto v ekonomicko-finančných aspektoch riadenia podnikov nielen v Slovenskej republike. Základom pre neustály rozvoj podniku a rast jeho hodnoty je rovnováha výsledkov (produktu) a potenciálu produkčnej schopnosti podniku. Výsledky reprezentujú krátkodobý zisk a zaručujú jeho existenciu.
Potenciál podniku teda reprezentuje dlhodobú konkurenčnú schopnosť podniku.
Riadenie finančných procesov podniku zahrňuje štyri základné činnosti:
• plánovanie,
• rozhodovanie,
• organizovanie finančných procesov,
• finančná analýza a kontrola.
,,Řízení procesu je činnost, která využívá znalosti, schopnosti, metod, nástrojů a systémů k tomu, aby identifikovala, popisovala, měřila, řídila, hodnotila a zlepšovala procesy se záměrem efektivního pokrytí potřeb zákazníka, procesů“ (Svozilová, 2011, s. 19). Úlohou finančného plánovania je formulácia finančných cieľov podniku a to najmä rastúca trhová hodnota a pozitívne hodnoty finančných ukazovateľov rentability, stability a likvidity.
Finančným rozhodovaním podnik sleduje formuláciu finančných cieľov a spôsoby ich dosiahnutia, t. j. rozpoznanie potrebnej zmeny, hľadanie riešení, vyhodnotenie týchto možností a to z hľadiska rizikovosti, či výnosnosti. Prijatie alternatívy, teda rozhodnutia vytvára finančnú stratégiu podniku, ktorá zohľadňuje to, či ide o operatívne, krátkodobé, či dlhodobejšie opatrenia. Čo sa týka procesu organizovania, základom sú jasné a spoľahlivé informácie. Finančná analýza a kontrola hodnotí stupeň dosahovania finančných cieľov.
Zároveň podáva spätnú väzbu pre operatívne riadenie. Je dôležitým podkladom pre zostavovanie finančných plánov pre nasledujúce obdobia. Finančnej analýze sa venujeme v ďalších podkapitolách.
,,Finančné riadenie pracuje s viacerými kategóriami a pojmami. K najdôležitejším patria:
• Výsledok hospodárenia (finančný výsledok)
• Peňažné toky (cash flows)
• Úrok a úroková sadzba
• Časová hodnota peňazí
• Neurčitosť, neistota, riziko a istota
• Požadovaná miera výnosu
• Náklady alternatívnych príležitostí“ (Vlachynský et al, 2009, s. 32).
Výsledok hospodárenia je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi podniku. Formou výsledku hospodárenia môže byť zisk (výnosy prevyšujú náklady) alebo strata (náklady prevyšujú výnosy). Je to ukazovateľ, ktorý charakterizuje efektívnosť využitia kapitálu podniku. Nie je to jednoznačný ukazovateľ, pretože nám nevyjadruje stupeň rizikovosti činnosti podniku, jeho perspektívy. ,,O platobnej schopnosti podniku však rozhoduje stav pohotových peňazí“ (Vlachynský et al, 2009, s. 33), čo vyjadrujú peňažné toky hotovostí.
Tie môžeme vyjadriť ako brutto cash flows (vyjadrujú peňažné príjmy a výdavky za určité obdobie) a ako netto cash flows (vyjadrujú pozitívne saldo bežných peňažných príjmov a výdavkov) - nie sú v nich zahrnuté investičné výdavky. Úrok je platba spojená s úverovým vzťahom. Úrokovou mierou rozumieme pomer medzi úrokom a daným dlhom.
Jej percentuálne vyjadrenie označujeme úrokovou sadzbou. Výška čistého úroku (netto úrok) sa odvíja od situácie na finančných trhoch, a je ovplyvnený politikou centrálnej banky. Finančné rozhodovanie je ovplyvňované nielen výškou príjmov, či výdavkov, ale aj ich rozložením v čase. Časovú hodnotu peňazí ovplyvňujú faktory, ako výnosnosť investovania peňazí (rôzne spôsoby investovania) a budúca hodnota vkladu (závisí od vývoja cenovej hladiny ovplyvnenej infláciou, defláciou). Zdrojom informácií pre finančné riadenie, ako aj pre finančnú analýzu ,,je každý údaj, evidencia, dokument, správa, odpozorovaný stav či vedomosť, ktoré akýmkoľvek spôsobom obohatia súbor relevantných údajov alebo metód použitých pri finančnej analýze, alebo ktoré spresnia či rozšíria výsledky analýzy, resp. umožnia dospieť k novým, dôležitým výsledkom“ (Kotulič et al, 2010, s. 29). Informácie môžeme rozdeliť na finančné (účtovné výkazy, výročné správy atď.), nefinančné (z hospodárskej, politickej, personálnej a inej oblasti). Z hľadiska možnosti využitia rozlišujeme kvantitatívne (vyjadrené číslami) a kvalitatívne (ťažko vyčísliteľné) informácie. Podľa toho, odkiaľ všeobecne informácie pochádzajú delíme informácie na interné (vnútropodnikové) a externé (mimo-podnikové).
Každý podnik má svoju finančnú politiku, ktorou určuje spôsoby, akými sú aplikované princípy finančného riadenia pre dané obdobie. Schopnosť aplikácie finančnej politiky závisí od vedúcich pracovníkov t. j. manažmentu podniku pre zabezpečenie podnikových ekonomických záujmov.
Preto vyplýva aj z jednotlivých faktorov, ktoré ju ovplyvňujú, a to sú :
• ,,stav a vývoj svetových trhov
Svetové trhy podliehajú cyklickému vývoju, charakterizovaný fázami - konjunktúra, pokles, recesia, oživenie. Jednotlivé fázy môžu mať rôznu dobu trvania. Vývoj svetových trhov tovarov a služieb je charakterizovaný tempom rastu hrubého domáceho produktu (ďalej len ,,HDP“). Finančná politika sa teda formuje získavaním a umiestňovaním kapitálu rôznymi formami (úverové nástroje, zahraničné investície). Lokálne ekonomické prostredie členíme na makroekonomické - podnik sa danému prostrediu len prispôsobuje a mikroekonomické -možnosť ovplyvňovať, t. j. úzke ekonomické okolie, do ktorého podnik patrí. ,,Mikroekonomie je zaměřena na studium dílčích trhů – chování ekonomických subjektů na vymezených trzích (individuální rozhodovací mechanismy, jejich interakce a agregace. Makroekonomie se zabývá spíše studiem národních a globálních ekonomických aktivit“ (Depken, 2013, s. 15). Pre formovanie finančnej politiky podniku je rozhodujúci typ podniku - odvetvie, odbor podnikateľskej činnosti, veľkosť a postavenie na trhu, právna forma, a v neposlednom rade fáza životného a hospodárskeho cyklu, v ktorom sa podnik nachádza. Obsahom danej politiky je formulovanie jednotlivých finančných cieľov (likvidnosť, rentabilita, stabilita). Spoločnosť by sa mala zaoberať aj stratégiou jej podnikateľskej činnosti. Podstatou každej stratégie je konkurenčná výhoda. ,,Podla Porterova pojetí existují obecně dvě základní konkurenční výhody, pomocí nichž může firma soutěžiť s ostatními, a to: nízké náklady nebo diferenciace (odlišnost)“ (Smejkal et al., 2006, s. 35). Taktiež výber správnych nástrojov a opatrení pri ich dosahovaní a finančná analýza.
1.1 Finančná analýza
,,Finančná analýza podniku je súbor metód, ktoré umožňujú určiť a ovplyvniť postavenie podniku na základe analýzy jeho ekonomickej situácie. Je veľmi účinným a diagnostickým prostriedkom, ktorý umožňuje posúdiť ,,finančné zdravie“ podniku“
(Kotulič et al, 2010, s. 14). Predmetom finančnej analýzy je komplexne zhodnotiť finančnú situáciu a úroveň hospodárenia podniku. Umožňuje zhodnotiť úspešnosť na trhu, rentabilitu, stabilitu, flexibilitu či efektívnosť podniku. Vedúci manažment sa snaží nájsť slabé a silné stránky, ktoré by podnik mohol využiť vo svoj prospech. ,,V každom podnikateľskom subjekte treba načrtnúť spoločné zásady analýzy, ktoré vedú k ekonomicky účinnejšej činnosti. Za významné treba považovať: cieľovosť, komplexnosť, konkrétnosť, objektívnosť, kritičnosť a systematickosť“ (Alexy, 2005, s. 16). Pomocou
finančnej analýzy vedúci manažment objasňuje obraz o finančnej situácií daného podniku a pomáha udržiavať jeho stabilitu po finančnej stránke.
Finančná analýza plní šesť základných funkcií:
• ,,analytická a hodnotiaca (prostredníctvom nástrojov a metód analyzovať a hodnotiť)
• kvantifikačná (číselné vyjadrenie javov a procesov)
• poznávacia (na základe výsledkov spoznať finančnú situáciu)
• informačná (zdroj informácií pre vedenie podniku)
• kontrolná (informácie pre výkon kontroly)
• stimulujúca, resp. rozvojová (motivačné pôsobenie pre zlepšovanie)“ (Kotulič et al, 2010, s. 17).
1.2 Systém účtovných informácií
Zdrojom informácií pre finančné riadenie podniku je vnútorné a vonkajšie prostredie podniku. ,,Vnejší prostředí organizace je zjednodušeně vše, co se nachází vně organizace, pro potřeby strategické analýzy jsou však zajímavé pouze ty faktory, které mají přímý vliv na organizaci (tj. Vztah faktor -› organizace, resp. vztah faktor -› organizace nebo její část)“ (Grasseová et al, 2012, s. 45). Sú to informácie z kapitálového trhu, externé informácie z ekonomického prostredia.
Zdrojom informácií vnútorného prostredia podniku sú informácie plynúce z účtovníctva.
Tieto informácie však podnik získava z niekoľkých podsystémov účtovníctva:
• finančné
• daňové
• manažérske
Finančné účtovníctvo nám poskytuje informácie, ktoré sa týkajú hospodárskych a účtovných operácií podniku v rámci účtovného obdobia. Výstupom sú výkazy – súvaha, výkaz ziskov a strát, prehľad peňažných tokov, poznámky účtovnej závierky.
Daňové účtovníctvo podáva informácie, ktoré plynú z podnikových procesov, ktoré kladú dôraz na výpočet základu dane z príjmov. Rozdiel je v účtovaní fyzickými, či právnickými osobami. Zatiaľ čo základom dane z príjmov fyzických osôb je výsledok hospodárenia (rozdiel zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov), u právnickej osoby je potrebná transformácia výsledku hospodárenia, čo vyplýva z konfrontácie účtovných nákladov a výnosov s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
,,Manažérske účtovníctvo je oblasť účtovníctva, ktorá poskytuje informácie pre riadiacich pracovníkov v podniku (organizácií). Je to proces identifikácie, merania, zhromažďovania a analýz podkladov, v ktorom sa pripravuje interpretácia a oznamovanie informácií, ktoré pomáhajú riadiacim pracovníkom napĺňať stanovené ciele“ (Poniščiaková, 2010, s.11).
1.2.1 Účtovná závierka
Účtovné postupy, súbor opatrení, ktorými sa ustanovuje účtovná závierka sú v Slovenskej republike upravené v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, t. j. ide o štruktúrovanú prezentáciu skutočností (prostredníctvom výkazov), ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Tvorí jeden celok s predpísanými časťami. Jej úlohou je poskytovať informácie o finančnej situácii, zmenách či výkonnosti podniku. Má pomôcť pri ekonomickom rozhodovaní. Štruktúra účtovnej závierky závisí od použitia sústavy účtovníctva. Systém podvojného účtovníctva obsahuje okrem všeobecných náležitostí aj súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky. V jednoduchom účtovníctve účtovná závierka obsahuje všeobecné náležitosti, výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch. ,,Účtovné závierky a ďalšie dokumenty zverejňované v Registri účtovných závierok (RÚZ) sa podľa zákona doručujú finančnej správe (subjekty súkromného sektora) alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice (subjekty verejného sektora)“
(http://www.registeruz.sk/,01.02.2015).
Z časového hľadiska delíme účtovnú závierku na:
• riadnu – zostavuje sa k poslednému dňu účtovného obdobia (kalendárny rok). Na jej základe sa počíta daň z príjmov za príslušný rok.
• mimoriadnu – pri mimoriadnej situácii (vymedzená zákonom, napr. deň zrušenia podniku bez likvidácie)
• priebežnú – podľa osobitného predpisu (napr. zákon o cenných papieroch), môže sa zostaviť aj za kratšie účtovné obdobie.
Z hľadiska rozsahu, či počtu účtovných jednotiek sa zostavuje:
• individuálna (jednej účtovnej jednotky, t. j. samostatná právnická, fyzická osoba)
• konsolidovaná - informácie o konsolidovanom celku - ,,sa rozumie skupina účtovných
1.2.2 Súvaha
,,Súvaha je prehľadné usporiadanie majetku a zdrojov jeho krytia v peňažnom vyjadrení k určitému dátumu. Údaje uvedené v súvahe charakterizujú stav ekonomickej veličiny, resp. stav majetku a zdrojov jeho krytia k určitému dátumu“ (Kotulič et al, 2010, s. 31). Každý podnik potrebuje pre svoju činnosť určitý majetok. Ten môžeme rozdeliť na aktíva (majetok) a pasíva (zdroje krytia majetku). (viď tabuľka 1) V súvahe platí bilančný princíp, t. j. aktíva sa rovnajú pasívam. Aktívami rozumieme podľa zákona o účtovníctve ekonomické prostriedky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, a očakáva sa, že povedú v budúcnosti k zvýšeniu ekonomických úžitkov. Pasívami, taktiež podľa zákona o účtovníctve, sú zdroje majetku, ktoré predstavujú celkovú hodnotu záväzkov účtovnej jednotky vrátane iných pasív a rozdielu majetku a záväzkov. ,,Každá hospodárska operácia vyvoláva zmeny v položkách súvahy a to ako na pravej tak aj na ľavej strane. Tento bilančný princíp (Σ aktív = Σ pasív), tj že každá zmena je zachytávaná dvakrát, je základom aj pre sústavu účtov podvojného účtovníctva“
(https://managementmania.com/,02.02.2015). V súlade so zákonom o účtovníctve možno súvahu rozdeliť z týchto hľadísk:
a) z časového hľadiska
• riadna - zostavuje sa k poslednému dňu účtovného obdobia
• mimoriadna - otváracia (ku dňu vzniku, ku dňu vstupu do likvidácie); ku dňu zrušenia bez likvidácie; ku dňu zániku; v iných prípadoch uvedených v zákone o účtovníctve
• priebežná - povinne ju zostavujú tie účtovné jednotky, ktoré majú cenné papiere kótované na burze cenných papierov a banky
b) z hľadiska počtu účtovných jednotiek
• individuálnu
• konsolidovanú
c) z hľadiska právnych noriem, podľa ktorých je zostavená
• zostavená podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
• zostavená podľa Medzinárodných účtovných štandardov (IAS)
Tabuľka 1 Súvaha
T - forma súvahy
Strana aktív - majetok Strana pasív - zdroje krytia majetku
1. Pohľadávky za upísané vlastné imanie 1. Vlastné imanie
Základné imanie
2. Neobežný majetok Kapitálové fondy Dlhodobý nehmotný majetok Fondy zo zisku
Dlhodobý hmotný majetok Výsledok hospodárenia minulých rokov Dlhodobý finančný majetok Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
3. Obežný majetok 2. Záväzky
Zásoby Rezervy
Dlhodobé pohľadávky Dlhodobé záväzky
Krátkodobé pohľadávky Krátkodobé záväzky
Finančné účty Bankové úvery
4. Časové rozlíšenie 3. Časové rozlíšenie Majetok spolu 1. + 2. + 3. + 4. Vlastné imanie
a záväzky spolu 1. + 2. + 3.
Zdroj: vlastné spracovanie 1.2.3 Výkaz ziskov a strát
Finančné výsledky činnosti účtovnej jednotky nám podávajú informácie z výkazu ziskov a strát. Prezentuje na základe akého množstva nákladov a výnosov vznikol daný hospodársky výsledok, t. j. príčiny úspešného alebo neúspešného hospodárenia podniku.
,,Výkaz ziskov a strát používaný v Slovenskej republike má stupňovité usporiadanie.
Výnosy, náklady a výsledok hospodárenia sú rozdelené do troch oblastí – hospodárskej, finančnej a mimoriadnej“ (Kotulič et al, 2010, s. 38). Výsledok hospodárenia je jedným zo základných syntetických ukazovateľov. Vyjadruje úspešnosť činnosti podniku, ale patrí aj k základným zdrojom rastu majetku podniku. Skutočné použitie kapitálu (zisk) závisí od premeny vyprodukovaného výsledku hospodárenia na peňažné prostriedky. Pre finančnú analýzu sa využívajú viaceré formy výsledku hospodárenia, ktoré sa líšia svojím obsahom,
,, Výkaz ziskov a strát možno prezentovať rôznymi spôsobmi, ktoré sa líšia formátom zoznamu položiek (horizontálny alebo vertikálny), stupňom podrobností (jednostupňové alebo viacstupňové usporiadanie) a spôsobom klasifikácie nákladov (podľa druhu alebo podľa funkcie)“ (http://www.fmph.uniba.sk/,11.02.2015). Významným ukazovateľom je pridaná hodnota. ,,Vo výkaze sa vypočíta ako obchodná marža + výroba – výrobná spotreba, t. j. náklady na materiál, energiu a nakupované služby. Ukazovateľ je zameraný na vykazovanie novovytvorenej hodnoty podniku. Jeho základnými zložkami sú osobné náklady, odpisy a prevádzkový hospodársky výsledok“ (Alexy, 2005, s. 45). Tieto tzv.
redukované ukazovatele nám vyjadrujú podiel podniku na zvýšení jeho hodnoty. Pridanej hodnote sa venujeme v ďalšej kapitole. Významným ukazovateľom je čistá výroba.
Môžeme ju vyčísliť tak, že od pridanej hodnoty odpočítame odpisy. Z toho vyplýva, že prevádzkový hospodársky výsledok a osobné náklady tvoria čistú výrobu. Výsledok hospodárenia je dôležitým vstupným údajom pri finančnej analýze spoločnosti, a to najmä pre výpočet rentability a ukazovateľa zisku na akciu.
,,Teoreticky možno výsledok hospodárenia (zisk/stratu) v účtovníctve zistiť dvoma spôsobmi:
• metódou založenou na zásade akruálnosti ( z angl. accrual, t. j. uznanie finančných prínosov transakcií v čase, keď vznikli, nie v čase, keď sa za ne prijímajú či vydávajú peňažné prostriedky)
• metódou založenou na báze peňažných tokov ″ (Baštincová, 2007, s. 7).
Tabuľka 2 Výkaz ziskov a strát
Zdroj: Kotulič et al, 2010, s. 39
Obchodná marža
Pridaná hodnota
Výsledok hospodárenia
z hosp.
činnosti
Výsledok hospodárenia
z finančnej činnosti
Výsledok hospodárenia
z bežnej činnosti
Výsledok hospodárenia z mimoriadnej
činnosti
Výsledok hospodárenia
za účtovné obdobie
+ Tržby z predaja tovaru ˅ ˅ ˅ ˅
-
Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru
˅ ˅ ˅ ˅
+ Výroba ˅ ˅ ˅ ˅
- Výrobná spotreba ˅ ˅ ˅ ˅
- Osobné náklady ˅ ˅ ˅
- Dane a poplatky ˅ ˅ ˅
-
Odpisy dlhodob. nehmot.
majetku a dlhodob.
hmotného majetku
˅ ˅ ˅
+ Tržby z predaja dlhodob.
majetku a materiálu ˅ ˅ ˅
-
Zostatková cena predaného dlhodob.
majetku a predaného materiálu
˅ ˅ ˅
+ Ostatné položky výnosov
z hosp. činnosti ˅ ˅ ˅
- Ostatné položky nákladov
na hosp. činnosť ˅ ˅ ˅
+ Tržby z predaja cenných
papierov a podielov ˅ ˅ ˅
+ Výnosové úroky ˅ ˅ ˅
- Nákladové úroky ˅ ˅ ˅
+ Ostatné položky výnosov
na finanč. činnosť ˅ ˅ ˅
- Ostatné položky nákladov
na finanč. činnosť ˅ ˅ ˅
- Daň z príjmov z bežnej
činnosti ˅ ˅
+ Mimoriadne výnosy ˅ ˅
- Mimoriadne náklady ˅ ˅
- Daň z príjmov z
mimoriadnej činnosti ˅ ˅
1.2.4 Peňažné toky
Prehľad peňažných tokov tzv. Cash Flow Statement je súčasťou poznámok k účtovnej závierke. Podáva informácie o príjmoch a výdavkoch peňažných prostriedkov.
Taktiež príčiny zmien ich výšky a výšky peňažných ekvivalentov, uskutočnených počas účtovného obdobia. ,,Cieľ výkazu cash-flow je poskytovať informácie investorom, veriteľom, audítorom i samotnému vedeniu podniku o vývoji finančnej situácie podniku v danom období“ (Alexy, 2005, s. 45). Výkaz cash flow zobrazuje tokové veličiny na peňažnej báze, zatiaľ čo výkaz ziskov a strát tokové veličiny na akruálnej báze. Tieto výkazy sa od seba líšia dôsledkom rozdielov medzi výnosmi a príjmami (vznik výnosu vystavením faktúry, peňažný príjem až zaplatením faktúry); nákladmi a výdavkami (peňažný výdavok vzniká zaplatením za výrobné vstupy, napr. pri strojoch - forma odpisov). Všeobecne môžeme hovoriť o časovom a vecnom nesúlade.
Peňažné toky sa vykazujú dvoma spôsobmi:
• Priama metóda – vykazovanie hlavných skupín príjmov a výdavkov v prevádzkovej, investičnej alebo finančnej oblasti
- čistá – vychádza sa z analytických účtov k účtom peňažných prostriedkov
- modifikovaná – náklady a výnosy (z výkazu ziskov a strát), týkajúce sa prevádzkovej činnosti upravené o zmenu stavu zásob, pohľadávok a záväzkov;
• Nepriama metóda – len pri vykazovaní príjmov a výdavkov prevádzkovej činnosti, t. j.
výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením sa upravuje o nepeňažné položky (odpisy), o zmeny v stave zásob, pohľadávok, záväzkov, aj iných položiek, ktoré súvisia s prevádzkovou činnosťou.
Tabuľka 3 Výkaz cash flow (nepriama metóda)
P. Stav peňažných prostriedkov na začiatku účtovného obdobia A. Peňažný tok z bežnej a mimoriadnej činnosti
Z. Účtovný hospodársky výsledok (čistý zisk, strata) A.1. Nepeňažné operácie (+,-)
A.2. Zmena stavu obežných aktivít (+,-) B. Investičná činnosť
B.1. Nákup stálych aktív (-)
B.2. Výnosy z predaja vlastných aktív (+) B.3. Komplexný prenájom (+,-)
C. Finančná činnosť
C.1. Zmena stavu dlhodobých záväzkov (+,-)
C.2. Zmena vlastného imania z vybraných operácií (+,-) D. Rozdiel (R-P-A-B-C), (+,-)
R. Stav peňažných prostriedkov na konci obdobia
Zdroj: Alexy, 2005, s. 51
,,Výkaz Cash flow je koncipovaný na základe zisku za bežné obdobie upravený nasledovne:
• plus náklady, ktoré nie sú výdajmi (odpisy, rezervy)
• plus zníženie položiek aktív
• mínus zníženie položiek pasív
• mínus ďalšie použitie zisku ″ (http://spu.fem.uniag.sk/,12.02.2015);
Druhy peňažných tokov:
Brutto Cash flow - vyjadruje peňažné príjmy a peňažné výdaje v podniku za určité časové obdobie, spravidla jeden rok;
Netto Cash flow - kladné alebo záporné saldo, t. j. rozdiel medzi príjmami a výdavkami za určité časové obdobie
Cash flow, ako jeden z ukazovateľov vyjadruje vnútornú finančnú silu podniku. Môžeme ju definovať ako schopnosť podniku tvoriť finančné zdroje z vlastnej prevádzkovej činnosti. Tieto môže využívať na:
• financovanie bežnej činnosti podniku
• financovanie investícií
• vyplácanie dividend
• nákladovú službu súvisiacu s cudzím kapitálom
• uhrádzanie splatných záväzkov
Výkaz o vývoji cash flow má zabrániť vzniku finančných kríz (napr. nedostatok finančných prostriedkov na vyplatenie miezd, dividend atď.) a je pre riadenie podnikových financií veľmi dôležitý, až nezastupiteľný.
1.3 Náklady a výnosy podniku
Základným cieľom podniku, ktorý uvádza aj Obchodný zákonník (Zákon č. 513/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov) je dosahovanie zisku. K tomu, či podnik dosahuje zisk alebo stratu sa dostaneme výsledkom rozdielu výnosov a nákladov. Náklady môžeme charakterizovať ako finančné vyjadrenie spotreby výrobných statkov a výnosy ako finančné vyjadrenie výkonov podniku. Náklady a výnosy tvoria hospodársky výsledok
Náklady môžeme chápať z rôznych pohľadov:
• finančné – na princípe kolobehu peňažných prostriedkov; trhom overená peňažná náhrada;
• hodnotové – na princípe existujúcich nákladov v čase uskutočňovania podnikových procesov;
• ekonomické – princíp informácií pre manažérov pri uplatňovaní manažérskeho účtovníctva; pre výber budúcich variant, pre optimum a maximum hodnoty.
Podľa Poniščiakovej, náklady podrobnejšie môžeme rozčleniť:
A. Náklady pre potreby súčasného riadenia
• Druhové – evidované vo finančnom účtovníctve
• Účelové
• technologické a obslužné náklady – vo vzťahu a udržaniu podmienok podnikových činností
• jednotkové a režijné náklady – konkrétne dané k určitej jednotke výkonu
• Podľa zodpovednosti za miesto vzniku
• prvotné – v každom stupni výrobného procesu sa vyskytujú po prvýkrát
• druhotné – tzv. interné – služby jednotlivým výrobným útvarom
• Kalkulačné
• priame – možno ich vyčísliť podľa kalkulačného vzorca na kalkulačnú jednotku
• nepriame – pre ich výpočet sa využívajú matematicko-technické metódy, sú to náklady vynakladané na viac výkonov
B. Náklady pre potreby rozhodovania v budúcnosti
• V závislosti od objemu produkcie
• Variabilné – menia sa so zmenou objemu výroby
• Fixné – nemenia sa so zmenou objemu výroby
• Relevantné – očakávané peňažné toky, ktoré plynú z realizácie určitého rozhodnutia pri určitom rozhodovacom probléme – manažérske účtovníctvo
• Irelevantné – nie sú pre rozhodovanie významné, pri riešení daného problému sa nemenia v žiadnom určenom variante
Z hľadiska rozhodovania
• Reálne – ich vznik môže vyvolať prijatie určitého rozhodnutia, môžu plynúť z rôznych podnikových oblastí
• Oportunitné – vznikajú vtedy, keď v rámci obmedzených ekonomických zdrojov v stanovených variantoch vystupujú ako nevyužitý efekt – z nich vyplývajú tzv.
alternatívne náklady:
• implicitné – charakter strát - pri použití vlastných zdrojov, vrátane vlastného majetku
• explicitné – charakter výdavkov na trhoch zdrojov – napr. trh práce (mzda)
• Prírastkové – náklady, ktoré zvyšujú celkové náklady vo vzťahu zvyšovania produkcie, limitom týchto nákladov je tzv. hraničný bod, kedy sú prekročené kapacitné možnosti, a tým sa zvyšujú fixné náklady
• Hraničné náklady - ,,které jsou pro stanovení nákladů na jednotku důležitejší než průměrné náklady, protože vyjadřují náklady dodatečného vstupu nutného k produkci mezní jednotky výstupu, tzn. poměřují změnu celkových nákladů ke změně výstupu o jednotku“ (Tuleja et al, 2011, s. 120).
V neposlednom rade je dôležité spomenúť náklady alternatívnych príležitostí, ktoré označujeme ako hodnotu možného použitia finančných, prípadne iných zdrojov, tzv.
hodnota obetovanej alternatívnej príležitosti. Ide o voľbu najúčelnejšieho použitia, v našom prípade finančných zdrojov.
Výnosy predstavujú súhrn peňažných prostriedkov, ktoré podnik získa zo svojich činností, či už ide o produkciu výrobkov alebo služieb, a to za určité obdobie.
Môžeme ich deliť:
• prevádzkové výnosy - z prevádzkovo-ekonomickej činnosti (tržby za predaj výrobkov, služieb);
• finančné výnosy - získané z finančných investícií, cenných papierov, vkladov;
• mimoriadne výnosy - získané mimoriadne, napr. predajom odpísaného zariadenia;
,,Výdavky sú peňažné toky v organizácii (cash flows) - jedná sa o úbytky peňazí. Oproti tomu náklady sú hmotné toky v peňažnom vyjadrení - teda nemusí sa hneď jednať o
Účtovné informácie dopĺňajú aj informácie z poznámok k účtovnej závierke. Vysvetľujú a dopĺňajú údaje nielen v súvahe, ale aj vo výkaze ziskov a strát. Môže ísť o kvalitatívne informácie, t. j. rôzne účtovné zásady, princípy oceňovania a kvantitatívne - pohyby majetku, amortizácia, odpisy.
1.4 Horizontálna a vertikálna analýza účtovných výkazov
Jedným z východísk finančnej analýzy podniku je horizontálna a vertikálna analýza účtovných výkazov. Navzájom sa dopĺňajú a prelínajú, a tak dotvárajú ucelený obraz o účtovnej jednotke. Na základe spracovaných výkazov je možné finančnú analýzu ešte viac prehĺbiť o jednotlivé ukazovatele - pomerové, rozdielové a iné. ,,Technika procentního rozboru počítá procentní podíl jednotlivých položek rozvahy na aktivech a položek výkazu zisku a ztráty na tržbách (výnosech). O výkazech, jež jsou sestaveny tímto spůsobem, hovoříme jako o výkazech sestavených ve společném rozměru. (vertikální analýza) Srovnávaní ukazatelů v čase je označováno jako analýza horizontální“
(Vochozka, 2011, s. 19). Horizontálna analýza sa používa aj pre analýzu absolútnych ukazovateľov aj pre analýzu pomerových ukazovateľov. ,,Podstatou tejto analýzy je porovnávanie hodnôt zvolených ukazovateľov v rôznom čase. Vyjadruje skutočnosť, že v jednom riadku sú umiestnené vecne rovnaké údaje za rôzne obdobie“
(http://www.euroekonom.sk/, 12.01.2015). V súvahe vedenej horizontálne sa analyzujú vzťahy medzi položkami majetku a zdrojmi jeho krytia, pre ktoré platí bilančné pravidlo, t.
j. použitie len takých finančných zdrojov na krytie neobežného majetku, ktoré má podnik k dispozícii dlhodobo. Ide o vlastné imanie (ďalej len ,,VI“) a dlhodobý cudzí kapitál (ďalej len ,,DCK“).
V prípade, že celkový objem neobežného majetku (ďalej len ,,NM“) je menší, ako je objem finančných zdrojov (dlhodobo k dispozícii - VI, DCK) – podnik je prekapitalizovaný.
V prípade, že celkový objem neobežného majetku (NM) je väčší, ako objem finančných zdrojov (dlhodobo k dispozícii – VI, DCK) – podnik je podkapitalizovaný.
Ak je obežný majetok (ďalej len ,,OM“) v rámci bilančnej rovnosti krytý krátkodobým cudzím kapitálom (ďalej len ,,KCK“) tak môže platiť:
Ak je objem obežného majetku väčší ako objem krátkodobých cudzích finančných zdrojov, podnik je prekapitalizovaný. Výhodou je, že obežný majetok je možné kryť z časti dlhodobými finančnými zdrojmi, prípadne aj trvalú potrebu zásob. Z toho vyplýva garancia návratnosti KCP.
Ak je rozdiel obežného majetku a krátkodobého cudzieho majetku väčší ako nula ide o čistý prevádzkový kapitál.
Ak je podnik v stave, keď je podkapitalizovaný – obežný majetok má menšiu hodnotu ako krátkodobý cudzí kapitál, nazývame tento stav ako nekrytý dlh. To znamená, že v rámci stability podniku vzniká riziko splatenia cudzieho kapitálu, ktorý bol použitý na krátkodobé financovanie stálych aktív, a to z dôvodu časového t. j. reprodukcie neobežného majetku.
,,Vertikálna analýza sa taktiež nazýva percentuálnym rozborom komponentov, alebo štrukturálnou analýzou. Táto metóda skúma percentuálny podiel jednotlivých položiek vždy v rámci jedného obdobia vo výkaze zhora nadol a zobrazuje tak štruktúru súhrnných položiek“ (http://www.pulib.sk/, 12.01.2015). Vo výkaze ziskov a strát sa ako základ berie veľkosť celkových nákladov. Táto metóda sa vyžíva pri porovnávaní viac podnikov, avšak ich podnikateľská činnosť musí plynúť v rovnakom obore. Pomocou tejto metódy môžeme sledovať vývoj štruktúry za dlhšie časové obdobie. Cieľom je stabilita a výhodnosť pre podnik. Nevýhoda je, že dané zmeny nie sú vysvetľované, ale iba konštantné, t. j. môžeme zistiť, ktorá položka dosiahla najvyššie, prípadne najnižšie celkové hodnoty.
1.5 Teoretické základy aplikácie finančnej analýzy
Finančnú analýzu aplikuje v rámci podniku niekoľko skupín analytikov a to :
• manažéri podniku (schopnosť udržania podniku na trhu)
• vlastníci podniku (výhodnosť investícií, rast hodnoty podniku)
• banka (v prípade cudzieho kapitálu – schopnosť podniku splácať úver)
• odbory (produktivita práce, mzdy)
Z daného vyplýva, že každá skupina sleduje vlastný účelový postoj v rámci podniku. Pre aplikáciu finančnej analýzy potrebuje podnik potrebné dáta. Ako sme už spomenuli, tieto dáta získava z účtovnej závierky (súvaha, výkaz ziskov a strát, výkaz cash flows, poznámky)
Úlohou finančnej analýzy je:
• ,,posúdiť splnenie finančných cieľov podniku
•
• charakterizovať stav finančného zdravia podniku a jeho očakávaný budúci vývoj, ako aj celkové postavenie na trhu“ (Vlachynský et al, 2009, s. 72);
Dôležitým procesom v rámci finančnej analýzy je finančná kontrola, ktorou sa hodnotia finančné činnosti podniku porovnaním s právnymi normami a tým poukázať na nedostatky v oblasti finančného riadenia. Finančnú kontrolu vykonávajú vnútropodnikové a externé revízne orgány.
Finančná analýza sa aplikuje v niekoľkých krokoch :
• ,,hodnotíme absolutní ukazatele
• hodnotíme poměrové ukazatele
• aplikujeme metody komplexního hodnocení podniku ″ (Váchal et al, 2013, s. 217);
Ukazovateľom vo finančnej analýze je informácia, ktorá kvantifikuje (t. j. v podobe čísla) opisuje ekonomický jav. A to staticky (len hodnota ukazovateľa), alebo dynamicky (sleduje vývoj, či zmenu vplyvom nejakého faktora, času). Ukazovateľ, podľa Kotuliča (2010) je charakterizovaný názvom, obsahom, metodikou výpočtu, kvantitatívnou charakteristikou, časovým vymedzením. Hodnoty ukazovateľov vyjadrujeme v merných jednotkách, ktoré môžu byť – naturálne, pracovné, peňažné, časové, špeciálne, tzv.
bezrozmerné (koeficient).
Hodnotenie absolútnych ukazovateľov
Ide najmä o slovné hodnotenie, profesionálny, či expertný pohľad na problém. Používa sa horizontálna a vertikálna analýza dát z výkazov účtovnej závierky. Môžu mať podobu indexovaného počtu, percentného rozboru (percentuálny podiel položiek súvahy) alebo rozdielového ukazovateľa. Pre príklad môžeme uviesť hľadanie optima vyplývajúceho z minimalizácie nákladov, maximalizácie majetku, atď.
• Priame (primárne) – vyjadrujú veľkosť javu bez vzťahu k inému (napr. mzdové náklady)
• Súčtovo-rozdielové – kvantifikujú veľkosť (objem, rozsah atď.) po aplikovaní pridanej väzby (odčítanie, sčítanie)
• Prírastkové - zachytávajú vývoj ukazovateľa v časovom okamihu (pri posune na iný časový okamih)
Hodnotenie pomerových ukazovateľov
Pomerové ukazovatele patria medzi najpoužívanejšie nástroje finančnej analýzy. Jestvujú rôzne spôsoby použitia. Napríklad môžu byť využité pri porovnávaní podnikov rôznych veľkostí, taktiež porovnávanie rozpočtových hodnôt daných podnikov, vytvorenie analýzy po časovej stránke vývoja podniku, pri posudzovaní výkonnosti, či finančnej pozície podniku v rámci určitej skupiny podnikov, atď. ,,Pomerové ukazovatele sú vo veľkej miere využívané manažérmi, veriteľmi a investormi. Využitie jedného pomerového ukazovateľa alebo niekoľkých pomerových ukazovateľov môže viesť k nesprávnym záverom, preto je dôležitá aj ich kombinácia so znalosťami manažérov o podniku a ekonomickom okolí“
(Kotulič et al, 2010, s. 57).
Klasifikácia pomerových ukazovateľov:
• Vzťahové – vzťah dvoch rôznych javov (veľkosť jedného javu pripadajúca na mernú jednotku druhého javu)
• Podielové – vyjadrujú vzťah časti k celku (napr. podiel zásob na celkovom majetku)
• Indexy – určujú zmenu v čase (pomer veličín)
• Prírastkové – vývoj určitého ukazovateľa v čase
• Ukazovatele senzitivity – merajú citlivosť zmeny javu na zmenu prípadového javu Pomerové ukazovatele v transformačnom procese, t. j. vstupy na výstupy môžeme rozdeliť z hľadiska ich pomeru:
• výstup/vstup – ukazovatele produktívnosti (finančná produktivita práce použitím pridanej hodnoty), rentability (rentabilita nákladov v rámci výsledku hospodárenia)
• vstup/výstup – náročnosti (materiálová náročnosť), viazanosti (viazanosť celkového kapitálu), nákladovosti (nákladovosť výnosov)
• vstup/vstup – vybavenosti
• výstup/výstup – rentability (výsledok hospodárenia)
Pri prvých dvoch bodoch ide o ukazovatele efektívnosti, ktoré súvisia s hospodárnosťou v podnikateľskej činnosti. Z hľadiska racionálnosti vynakladania výrobných faktorov by nebolo efektívne vynakladať výrobné faktory na dosiahnutie menšieho objemu výstupov, než aký by bol možný v danom čase dosiahnuť. Taktiež by bolo neracionálne vynakladať výrobné faktory na tie produkty, po ktorých nie je požadovaný dopyt. Hospodárnosť je kvalitatívne kritérium v činnosti podniku. Môžeme ju definovať ako všetky formy úspor
• vstupy klesnú – výstupy sa nezmenia
• vstupy sa nezmenia – výstupy vzrastú
• vstupy klesnú – výstupy vzrastú
• s rastom výstupov, vzrastú aj vstupy, ale pomalším tempom ako výstupy
• s poklesom vstupov klesnú výstupy, ale pomalším tempom ako vstupy
Efektívnosť podnikateľskej činnosti v sebe zahŕňa nielen hospodárnosť (t. j. racionálny pomer vstupov a výstupov), ale aj účelnosť danej produkcie (t. j. užitočnosť).
Podľa rozsahu zachytenej skutočnosti v činnosti podniku rozlišujeme ukazovatele:
• syntetické - rozsiahla, komplexná, všeobecná výpoveď o ekonomickej realite
• analytické – výpoveď čiastkových procesov z celku
• podľa P. Bielika – ukazovatele maxima (rentabilita výroby, kapitálu atď.), minima (v rámci spotreby), optima (likvidita)
Základné skupiny pomerových ukazovateľov:
1) Ukazovatele aktivity (doba obratu, obratovosť) 2) Ukazovatele likvidity
3) Ukazovatele zadlženosti (finančná štruktúra) 4) Ukazovatele rentability (výnosnosť)
5) Ukazovatele trhovej hodnoty (postavenie na kapitálovom trhu) Charakteristika jednotlivých skupín pomerových ukazovateľov
1) Ukazovatele aktivity - pomocou týchto ukazovateľov podnik získava informácie o využívaní častí majetku.
Doba obratu = 1 / Obrátkovosť
• Doba obratu zásob (Inventory Turnover) – pomer priemerného stavu zásob a tržieb z predaja tovaru, výrobkov a služieb
Zásoby / výnosy x (365)
• Doba inkasa (obratu) pohľadávok (Average Collection Period) – vyčísľuje, koľko dní trvá tzv. zinkasovanie výkonov, ktoré boli vyfakturované za výrobky, služby či tovary.
Doba = krátkodobé pohľadávky / obrat x (365)
• Doba úhrad záväzkov (Average Creditors Payment) – vyčísľuje, koľko dní trvá zaplatenie záväzku, t. j. platobnú bilanciu podniku.
Záväzky / prevádzkové náklady x (365)
• Doba obratu majetku (aktív) (Total Assets Turnover) Majetok (aktíva) / výnosy (tržby)
• Obrat aktív – posúdenie, koľko krát sa celkové aktíva vrátia za rok v podobe tržieb
• Doba obratu stálych aktív – vyčísľuje koľko dní trvá uskutočnenie jednej obrátky neobežného majetku
• Viazanosť aktív (Total Assets Turnover) – vyjadruje pôsobenie na výkonnosť podniku pri využívaní aktív pri dosahovaní zisku.
2) Ukazovatele likvidity - sú v priamej súvislosti s rentabilitou. ,,K tomu aby byl podnik likvidní, musí mít vázany určité finanční prostředky v oběžných aktivech, zásobách, pohledávkách a na účtech. Tyto prostředky na sebe váží kapitál, a tudíž musí být profinancovány, a to i s náklady, které jsou s profinancováním spojeny“ (Vochozka, 2011, s. 26).
Z hľadiska likvidnosti delíme obežný majetok na:
• krátkodobý finančný majetok,
• krátkodobé pohľadávky,
• zásoby.
Podľa Chajdiaka (2010), je možné počítať likviditu na jej troch rôznych úrovniach:
L1 – okamžitá likvidita ( Cash Ratio)
L1 = finančné účty/celkové krátkodobé záväzky (odporúčaná hodnota 1 - 1,5)
L2 – pohotová likvidita (Quick Ratio)
L 2 = bežné aktíva bez zásob/celkové krátkodobé záväzky (odporúčaná hodnota 0,2 – 0,5 )
L3 – bežná likvidita (Current Ratio)
L3 = krátkodobý majetok/celkové krátkodobé záväzky (odporúčaná hodnota 1,5 – 2,5)
Hodnoty pod dolnú hranicu svedčia o tom, že podnik nie je schopný hradiť svoje krátkodobé záväzky načas. Hodnoty nad hornú hranicu vypovedajú o tom, že podnik má priveľa finančných prostriedkov na svojich finančných účtoch. Pri tzv. nelikvidite sa hovorí o prvotnej platobnej neschopnosti. Vypočítame ju pomocou koeficientu, ktorý sa
počíta ako záväzky/pohľadávky. Dlhodobá likvidita podniku poukazuje na celkovú solventnosť daného podniku.
3) Ukazovatele zadlženosti - využívajú sa pre sledovanie štruktúry vlastného a cudzieho kapitálu. ,,Zadlženosť nie je vždy negatívna charakteristika podniku. Platí však, že čím je vyššia zadlženosť, tým je väčšie riziko podnikania a ťažšie získanie cudzích zdrojov financovania (napr. získanie úveru z banky)“ (Kotulič et al, 2010, s. 65).
Do tejto skupiny patria ukazovatele:
• ukazovateľ samofinancovania (Equity Ratio) – podiel vlastného imania na súčte vlastného imania a záväzkov;
• stupeň zadlženosti (Debt Ratio) – podstata väčšieho podielu vlastného kapitálu pre obmedzenie rizika platobnej neschopnosti (koeficient zadĺženosti – pomer cudzieho a vlastného kapitálu)
• ukazovateľ krytia úrokov – vyjadruje schopnosť uhrádzať cenu ( t. j. úrok) cudzieho kapitálu.
• finančná páka – podstata – čím vyššia vybavenosť vlastným majetkom, tým viac možností pre podnikateľskú činnosť;
4) Ukazovatele rentability - tieto ukazovatele môžeme charakterizovať aj ako ukazovatele návratnosti, výnosnosti; ,,vyjadřují poměr konečného hospodářského výsledku dosaženého podnikatelskou činností k určitému vstupu, a to buď k celkovým aktivům, kapitálu nebo tržbám“ (Vochozka, 2011, s. 22).
Základné ukazovatele rentability:
• ROA (Return on Assets) – ukazovateľ rentability celkových aktív. Ide o pomer čistého zisku s celkovými vloženými aktívami, bez ohľadu na zdroje financovania.
• ROE (Return on Equity) – ukazovateľ rentability vlastného kapitálu. Určuje mieru ziskovosti vlastného kapitálu.
• ROI (Return on Investment) - ukazovateľ rentability vloženého kapitálu. Vyjadruje intenzitu reprodukcie vloženého kapitálu, t. j. zhodnotenie viazaného kapitálu.
• ROS (Return on Sales) – rentabilita tržieb. Vyjadruje výsledok hospodárenia pred zdanením.
• EBITDA – je podobná ROS, avšak vyjadruje čistý zisk, t. j. zisk po zdanení.
5) Ukazovatele trhovej hodnoty - ide o hodnotenie zo strany investorov, t. j. hodnotenie z vonku. To umožňuje porovnávanie jednotlivých podnikov na trhu. Ukazovatele trhovej hodnoty (napr. dividendový výnos akcie, pomer kurzu k tržbám, pomer kurzu ku cash flow, atď.) sa využívajú na ocenenie akcie podniku, vo forme priemerov týchto ukazovateľov.
• účtovná hodnota akcie (Book Value per Share) – je to pomer vlastného kapitálu a kmeňových akcií podniku
• zisk na akciu – (Earnings per Share) – vyjadruje čistý zisk na jednu akciu
• dividenda – výnos z akcie (Dividend per Share) – pomer hodnoty dividend za rok k počtu kmeňových akcií.
• výplatný pomer (Payout Ratio) – podiel prerozdeleného zisku v percentách na dividendy. Tzv. aktivačným pomerom vyjadrujeme reinvestíciu čistého zisku do podniku.
• udržateľná miera rastu (Sustainable Growth Rate) – využitie vlastného zisku, vlastných zdrojov. Nie sú potrebné cudzie zdroje. Vyjadruje výšku reinvestovania zisku.
• ukazovateľ trhovej ceny akcie k zisku z jednej akcie
Okrem uvedených základných ukazovateľov, podnik využíva pre finančnú analýzu aj doplnkové pomerové ukazovatele:
• ukazovatele, ktoré sú tvorené použitím ukazovateľa cash flow (solventnosť, stupeň oddlženia, rýchlosť splácania úveru, finančné úrokové krytie, finančná rentabilita majetku a vlastného kapitálu)
• ukazovatele pracovnej sily – produktivita práce použitím pridanej hodnoty, použitím výnosov, priemerné mzdové náklady, vybavenosť zamestnancov majetkom
• ukazovatele nákladovosti – efektívnosť využitia nákladov
• ukazovatele účinnosti – podiel výstupu a vstupu (účinnosť majetku, nákladov, vlastného a cudzieho kapitálu)
• ukazovatele viazanosti – podiel vstupu a výstupu (prevrátená hodnota ukazovateľa účinnosti)
Aplikáciou spomenutých ukazovateľov sa budeme zaoberať v ďalších kapitolách.
1.6 Riadenie hodnoty podniku
Samotná teória riadenia hodnoty vznikla v 80. tych rokoch v USA. V podstate sa rozvíjala najmä teória plánovania ,,budúcej“ hodnoty firmy. Podobným vývojom v teórii riadenia nastal aj v Európe, avšak s 5 – 10 ročným odstupom. V európskych krajinách prevláda skôr nákladový prístup v riadení a snaha o minimalizáciu nákladov. Podnik je riadený mechanizmus, ktorý je zviazaný z množstvom rôznych záujmov a ich nositeľmi sú tzv. stakeholders (zainteresované strany). ,,K nim patria okrem akcionárov (shareholders) a potenciálnych akcionárov (investors) aj zamestnanci, zákazníci, veritelia a podobne“
(http://www.dominanta.sk/, 10.12.14). Podnik, ktorý spĺňa nároky vlastníkov, ktorí sú nositeľmi najväčšieho rizika, môže dlhodobo existovať a prinášať prospech všetkým zúčastneným t .j. stakeholders. Môžeme konštatovať, že čím je väčšie riziko, tým väčší výnos sa očakáva. Keďže shareholders, t. j. akcionári nesú najväčšie riziko, pretože do firmy vložili svoj kapitál, očakávajú aj najvyšší výnos. Teória riadenia tvorby hodnoty podniku je považovaná za modernú koncepciu finančného manažmentu, ktorá využíva hodnotové ukazovatele na princípe ekonomického zisku. Pri postupnej praktickej aplikácií sa stáva čoraz viac aktuálnejšou metódou v trhovej ekonomike v Slovenskej republike.
Jedným z dlhodobých a prioritných cieľov podniku je jeho udržateľný rast hodnoty.
Subjekty, ktoré sa zaoberajú touto problematikou potrebujú relevantné informácie pre získanie obrazu o hospodárskej a právnej situácií podniku. ,,Tento proces, je v současnosti realizován pomocí konceptu tzv. ,,Due Diligence“, který je možné považovať za pomocný prostředek pro získaní a přípravu potřebných informací pro hodnotitele, i když není omezen pouze na tento účel“ (Váchal et al., 2013 s. 129). K jeho naplneniu sú potom smerované všetky aktivity podniku. Naplnenie, či prekročenie investorových očakávaní je cieľom tvorby hodnoty podniku. Preto je dôležité nájsť cestu, spôsob ako túto hodnotu vytvoriť a ako ju zmerať. Ako sme už spomenuli, cieľom je maximalizácia hodnoty, a teda čo najväčší prínos pre vlastníkov v podobe podielu na zisku formou výnosov, ktoré plynú z rastu cien vlastníckych podielov. Meradlom výkonnosti podniku môže byť teda hodnota, a to z dôvodu, že potrebuje kompletné informácie.
,,Riadenie hodnoty predstavuje systém, stratégiu, procesy, analytické techniky, výkonnostné meradlá aj kultúru celého podniku a malo by obsahovať všetky nasledujúce prvky:
• strategické plánovanie a rozpočtovanie,
• alokácia kapitálu,
• meranie výkonnosti,
• systém odmeňovania manažérov,
• interná komunikácia,
• externá komunikácia“ (http://www.sjf.tuke.sk/, 11.12.2014).
1.6.1 Informačné vstupy a faktory ovplyvňujúce hodnotu podniku
Stanovenie hodnoty podniku nie je možné bez potrebných informačných vstupov ako sú interné informácie, odvetvové informácie, prognózy či informácie makroekonomického charakteru. Konečná výsledná hodnota podniku môže mať charakter objektívnej (reálne zdokladovateľná), subjektívnej (preukázateľnosť je náročná) alebo funkčnej hodnoty (závisí od motívu ohodnocovania). Premenlivosť resp. pohyblivosť hodnoty podniku je ovplyvňovaná rôznymi faktormi ako sú cena majetku, finančná štruktúra podniku, súčasná a budúca výnosnosť podniku, hodnota nemajetkových súčastí, budúce platobné práva a povinnosti. Tieto všetky faktory vedú k odhadu trhovej hodnoty podniku.
1.6.2 Metódy stanovenia hodnoty podniku
,,Východiskom každej metódy je istý princíp, ktorý sa sleduje procesom ohodnocovania.
Môže ísť o princíp:
• majetkový – ťažisko metód je založené na stanovení súčasnej účtovnej/trhovej hodnoty majetku,
• výnosový – hodnota podniku je determinovaná trhovými multiplikátormi, hodnotou porovnateľných podnikov, hodnotou posledného odpredaja podniku v odvetví,
• kombinovaný – hodnota podniku je ovplyvnená výsledkami výnosovej a súčasne aj majetkovej metódy pri zohľadňovaní váhy vplyvu príslušnej metódy " (Vlachynský et al., 2009 s. 345);
Metódy, ktoré sa aplikujú pri stanovovaní hodnoty podniku:
• účtovná – vychádza z dát v rámci účtovnej závierky; celková hodnota sa teda určuje rozdielom účtovnej hodnoty majetku a účtovnej hodnoty záväzkov;
• substančná – vychádza z účtovnej metódy; rieši jej nedostatky, ktoré sú ovplyvnené zmenami trhových podmienok a časového faktora;
• výnosová metóda – vychádza zo zisku podniku, snaží sa ho predikovať do budúcnosti;
• dividendová metóda – využívajú ju akcionári v rámci svojich výnosov, ktoré môžu mať podobu dividendy alebo kapitalizovaného zisku (rozdiel predajnej ceny a obstarávacej ceny)
• metóda diskontovaného free cash flow – ide o voľný peňažný tok, ktorý pripadá na vlastníkov podniku a veriteľov; využíva sa v podmienkach iných akciových právnych foriem (anglosaské krajiny), t. j. kde nedochádza k bezprostrednej výplate dividend;
• metóda priemernej hodnoty - ,,spracovaním priemernej hodnoty podniku sa čiastočne zmierňujú nedostatky metódy substitučnej hodnoty, t. j. abstrahovanie od súčasnej a budúcej hodnoty výnosov vytvorených pre vlastníkov, a zároveň nedostatky výnosovej metódy, t. j. nedostatočné zachytenie skutočnej hodnoty využívaného majetku“ (Vlachynský et al., 2009 s. 357).
• metóda nadzisku – ide o metódu priemernej hodnoty, avšak podnikom vytvorený zisk musí byť vyšší ako možný dosahovaný výnos pri bezrizikovej investícií;
• metóda ekonomickej pridanej hodnoty (EVA)
• korekčné a kontrolne metódy – to sú metódy multiplikátorov (využitie výsledkov porovnateľných podnikov v rámci odvetvových podnikov), porovnávania, porovnateľných transakcií, porovnávania zákazníkov;
Majetková a likvidačná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku
,,Všeobecná hodnota podniku a jeho častí pomocou majetkovej metódy je všeobecná hodnota podniku znížená o všeobecnú hodnotu cudzích zdrojov k termínu ohodnotenia“
(Jakubec, 2011, s. 24). Vzťah podľa majetkovej metódy stanovíme ako súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia, od ktorého odpočítame všeobecnú hodnotu cudzích zdrojov.
Čo sa týka likvidačnej metódy, ide o hodnotu, ktorá ostáva podniku po predaji majetku, po
Pre určovanie hodnoty nehnuteľností sa pomocou rozpočtového ukazovateľa určuje cena za jeden meter kubický zastavanej plochy. Samozrejme na cenu vplývajú aj iné faktory, či koeficienty (amortizácia, technická vybavenosť, atď.).
,,Všeobecná hodnota pozemkov sa najčastejšie stanoví pomocou metódy polohovej, pričom vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. stanovuje tzv. jednotkovú východiskovú hodnotu pozemku, ktorá sa upravuje koeficientom polohovej diferenciácie“ (Jakubec et al., 2011, s. 32).
Všeobecná hodnota zásob podniku sa stanovuje po vykonaní fyzickej inventúry ku dňu spracovania znaleckého posudku, t. j. vychádza z účtovníctva a skutočného stavu zásob.
Vypočíta sa ako súčin východiskovej hodnoty zásob a koeficientu objektivizácie (t. j.
využiteľnosť, transformácia zásob, špecifické vlastnosti, atď.) Pri určovaní všeobecnej hodnoty zásob sa zohľadňuje ich obrátkovosť.
Hodnotené zásoby môžeme rozdeliť pre účely:
• použiteľnosť v podnikateľskej činnosti daného podniku (v nedokončenej výrobe, polotovary, hotové výrobky, zvieratá, tovar)
• nepoužiteľné v podnikateľskej činnosti (zohľadňuje sa skutočný fyzický a morálny stav zásob, možnosti ich speňaženia, či náklady spojené s predajom)
• neupotrebiteľné zásoby (objem odčerpateľných zdrojov, ktoré možno dosiahnuť speňažením zásob po odpočítaní nákladov spojených s ich speňažením)
Pre určovanie všeobecnej hodnoty pohľadávok sa využíva tzv. koeficient vymožiteľnosti, ktorý je ovplyvnený niekoľkými faktormi, a to platobnou disciplínou spoločnosti, obchodnou aktivitou spoločnosti, časovým faktorom, objem pohľadávky, jej právny stav, zabezpečenie plnenia).
Pri ohodnocovaní podniku môžu nastať špecifické skutočnosti, ktoré sťažujú určovanie hodnoty. Môže ísť o skutočnosti ako ohodnotenie:
• stratového podniku;
• goodwillu (ide o parametre ťažko vyjadriteľné v peňažných jednotkách);
• duševného vlastníctva;
• špecifických položiek (najmä položky podsúvahového charakteru pred r. 2003 – opcie, swapy, atď.);
• podniku novej ekonomiky (v rámci tvorby informačných technológií);
• podniku služieb, malých a stredných podnikov (hodnota určovaná na základe obratov, nie disponibilného majetku);
Moderné metódy hodnotenia tvorby hodnoty podniku
Novovytvorená hodnota, teda pridaná hodnota je ukazovateľom, ktorý kvantifikuje základnú úspešnosť podniku v transformácii vstupov (základných výrobných činiteľov) na výstupy (výkony). Preto sa tento ukazovateľ využíva ako základné meradlo výkonnosti podnikov, ktoré je kvantifikovateľné z verejne dostupných informačných zdrojov o podnikoch. V súčasnosti existuje celá rada prístupov a konceptov hodnotového riadenia.
Každý z týchto prístupov definuje iné faktory významne ovplyvňujúce tvorbu hodnoty:
• ekonomická pridaná hodnota – EVA – podľa tohto ukazovateľa je hlavným cieľom podniku maximalizácia zisku, avšak nie účtovného, ale ekonomického. Ekonomickým ziskom je rozdiel medzi výnosmi a ekonomickými nákladmi (vrátane nákladov ušlých príležitostí), t. j. ide o náklady, ku ktorým podnik príde nesprávnym alternatívnym využitím zdrojov, ako sú kapitál (úroky z vlastného kapitálu), či práca (ušlá mzda).
Podľa Kotuliča (2010) jestvujú dve základné metódy výpočtu, a to:
1) Capital Charge – výpočet čistého výnosu z prevádzkovej činnosti podniku
2) Value Spread – vychádza z hodnotového rozpätia daného prevahou rentability vlastného imania nad nákladmi na vlastný kapitál
Výpočet EVA – na základe metódy Capital Charge:
,,EVA = NOPAT – WACC . Capital alebo EVA = (ROIC – WACC). Capital Kde NOPAT je zisk z operatívnej činnosti podniku po zdanení
Capital – kapitál viazaný v majetku (v čistých operatívnych aktívach – NOA), ktorý slúži na operatívnu činnosť podniku
WACC – ukazovateľ priemerných vážených nákladov na kapitál
ROIC – výnosnosť (návratnosť) investovaného kapitálu “ (Kotulič, 2010, s 134);
Zisťovanie hodnoty čistých operatívnych aktív vyžaduje úpravy súvahových položiek a to úpravy aktív aj pasív. Ukazovateľ vážených priemerných nákladov na kapitál – WACC – sa považuje v percentuálnom vyjadrení ako základ výpočtu niekoľkých ďalších hodnotových ukazovateľov.
,,Na jeho výšku vplýva popri zadlženosti podniku viacero ďalších faktorov, ako sú výška sadzby dane, rating podniku, preferencie investora, či náklady spojené s finančnými ťažkosťami podniku.
,, WACC = .1 tr∗
∗
– náklady na vlastný kapitál, resp. výnosnosť vlastného kapitálu, alternatívny náklad na vlastný kapitál, z pohľadu investora – požadovaná výnosnosť (Return of Equity)
– náklady na cudzí kapitál, resp. úroky platené za poskytnutý cudzí kapitál (Return of Debt)
E – trhová hodnota vlastného kapitálu (Market Value of Equity),
D – trhová hodnota úročeného cudzieho kapitálu (Market Value of Debt), C – trhová hodnota investovaného kapitálu (Market Value of Capital) = E + D, tr – sadzba dane z príjmov (Tax Rate)“ (Kotulič et al, 2010, s. 137).
Pre výpočet WACC je potrebné zistiť, či odhadnúť náklady na vlastný a cudzí kapitál a váhy jednotlivých položiek kapitálu. Váhy týchto položiek vypočítame pomocou trhových hodnôt vlastných zdrojov, cudzích zdrojov a ich podiel na trhovej hodnote investovaného kapitálu.
Ukazovateľ EVA možno interpretovať ako tvorbu hodnoty pre majiteľa – výnosy z investovaného kapitálu je vyššia ako náklady naň - (hodnota EVA je väčšia, alebo rovná
