Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Komparácia vývoja minimálnej mzdy a nezamestnanosti v SR
Bakalárska práca
Tomáš Matejko Máj 2015
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva
Komparácia vývoja minimálnej mzdy a nezamestnanosti v SR
Comparing of the minimum wage and unemployment in Slovakia
Bakalárska práva
Autor: Tomáš Matejko
Právna administratíva v podnikateľskej sfére Vedúci práce: doc. Ing. Eugen Valach, CSc.
Banská Bystrica Máj 2015
Vyhlásenie
Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracoval samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
Vo Zvolene dňa 25. 4. 2015 Tomáš Matejko
Poďakovanie
Touto cestou chcem poďakovať doc. Ing. Eugenovi Valachovi, CSc. za pomoc, cenné rady a pripomienky, odborné vedenie a čas, ktorý mi počas prípravy a vypracovania bakalárskej práce venoval.
Anotácia
Matejko, Tomáš: Komparácia vývoja minimálnej mzdy a nezamestnanosti v SR.
[Bakalárska práca]. Bankovní institut Vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva. Vedúci práce: Doc.
Ing. Eugen Valach, CSc. Rok obhajoby: 2015. Počet strán: 60
Bakalárska práca sa zaoberá komparáciou vývoja minimálnej mzdy a nezamestnanosti v Slovenskej republike. Definuje pojmy ako nedokonalá konkurencia, trh práce, nezamestnanosť, minimálna mzda. V teoretickej časti sa zaoberá trhom práce ako takým.
Popisuje nezamestnanosť a rozoberá problematiku nedokonalej konkurencii na trhu práce.
V analytickej časti popisuje vývoj minimálnej mzdy a nezamestnanosti v Slovenskej republike.
Kľúčové slová: trh práce, nezamestnanosť, minimálna mzda, nedokonalá konkurencia
Annotation
Matejko, Tomáš: The comparing of the minimum wage and unemployment in the Slovak republic. [Bachelor thesis]. Banking Institute University of Prague, foreign university Banska Bystrica. Department of Economics, pricing, social sciences and law.
Supervisor: Assoc. Ing. Eugen Valach, PhD. Year of Completion: 2015 Number of pages:
60
Bachelor thesis deals with comparison of changes in the minimum wage and unemployment in the Slovak republic. Define concepts such as imperfect competition, labor market, unemployment, minimum wage. The theoretical part deals with the labor market as a whole. It describes and discusses the issue of unemployment imperfect competition in the labor market. The analytical part describes the evolution of the minimum wage in the Slovak Republic.
Keywords: labor market, unemployment, minimum wage, imperfect competition
7
Obsah
ÚVOD ... 9
1 TRH PRÁCE ... 11
1.1 PRÁCA ... 11
1.2 DOPYT PO PRÁCI ... 12
1.3 PONUKA PRÁCE ... 13
1.4 ROVNOVÁHA NA TRHU PRÁCE ... 15
2 NEDOKONALÁ KONKURENCIA NA TRHU PRÁCE ... 16
2.1 PRÍČINY NEDOKONALOSTI TRHU PRÁCE ... 18
2.1.1 NEPRUŽNÁ CENA PRÁCE ... 18
2.1.2 NEPRUŽNÉ CENY PRODUKTOV PRÁCE ... 19
2.1.3 NEPRUŽNÝ DOPYT PO PRÁCI ... 19
2.2 NEPRUŽNÁ PONUKA PRÁCE ... 23
2.3 DÔSLEDKY NEDOKONALEJ KONKURENCIE ... 28
3 NEZAMESTNANOSŤ ... 30
3.1 MIERA NEZAMESTNANOSTI ... 31
3.2 PRIRODZENÁ MIERA NEZAMESTNANOSTI ... 31
3.3 TYPY NEZAMESTNANOSTI ... 32
3.3.1 DOBROVOĽNÁ NEZAMESTNANOSŤ... 32
3.3.2 NEDOBROVOĽNÁ NEZAMESTNANOSŤ ... 33
3.4 FORMY NEZAMESTNANOSTI ... 34
3.4.1 FRIKČNÁ NEZAMESTNANOSŤ ... 34
3.4.2 ŠTRUKTURÁLNA NEZAMESTNANOSŤ ... 34
3.4.3 CYKLICKÁ NEZAMESTNANOSŤ ... 35
3.5 NEZAMESTNANOSŤ AJEJ VPLYV NA ČLOVEKA ... 35
4 NEZAMESTNANOSŤ V SR V ROKOCH 2008-2013 ... 37
8
4.1 PRÍČINY NEZAMESTNANOSTI V SR ... 37
4.2 VÝVOJ NEZAMESTNANOSTI V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ... 40
4.2.1 VÝVOJ NEZAMESTNANOSTI VOBDOBÍ 1993–2003 ... 41
4.3 VÝVOJ NEZAMESTNANOSTI VOBDOBÍ 2004-2014 ... 42
5 MINIMÁLNA MZDA ... 44
5.1 VÝŠKA HODINOVEJ MINIMÁLNEJ MZDY ... 46
5.2 DOPLATOK DO VÝŠKY MINIMÁLNEJ MZDY ... 47
6 VÝVOJ MINIMÁLNEJ MZDY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ... 47
6.1 VÝVOJ MINIMÁLNEJ MZDY V OBDOBÍ PRED ROKOM 1993 ... 48
6.2 VÝVOJ MINIMÁLNEJ MZDY V OBDOBÍ PO ROKU 1993 ... 49
6.3 ZÁKONNÁ ÚPRAVA MINIMÁLNEJ MZDY V SR ... 52
ZÁVER ... 56
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ... 59
9
Úvod
Súčasná doba je charakteristická neustálym rastom životnej úrovne obyvateľstva a zvyšovaním ich potrieb a nárokov. Tým rastie požiadavka výkonnosti aj na ekonomiku.
V trhovej ekonomike je trh práce hlavným distribučným mechanizmom systému a pracovnej sily. Je na mieste zdôrazniť, že transformácia ekonomík s plánovaným hospodárstvom k trhovej ekonomike spôsobila na trhu práce nemalé obete. Ak bola v minulosti dominantnou veličinou prezamestnanosť, v súčasnosti ekonomiky trápi vysoká nezamestnanosť, ktorá stále viac naberá formu dlhodobej nezamestnanosti.
Jedným z makroekonomických ukazovateľov priamo ovplyvňujúcich rast ekonomiky, ktoré sa najviac dotýkajú obyvateľstva v krajine je úroveň zamestnanosti, respektíve nezamestnanosti. Vysoká miera nezamestnanosti je v súčasnosti veľkým, možno konštatovať priamo globálnym problémom, ktorý ovplyvňuje život v mnohých krajinách vrátane Slovenskej republiky.
Existencia a výška minimálnej mzdy je dlhodobo predmetom politických diskusií ako aj výskumov odborníkov. Minimálna mzda je však citlivo vnímaná aj širokou verejnosťou a to predovšetkým preto, že sa zo svojej podstaty týka najmä najslabších sociálnych skupín. Otázka minimálnej mzdy je taktiež často spájaná s otázkou riešenia nezamestnanosti a preto sme sa rozhodli v našej práci tejto problematike venovať primeranú pozornosť.
Cieľom našej bakalárskej práce je poskytnúť informácie o trhu práce, nedokonalej konkurencii na trhu práce, nezamestnanosti a na základe získaných informácií analyzovať vývoj nezamestnanosti a minimálnej mzdy v Slovenskej republike.
Bakalárska práca pozostáva z teoretickej a z praktickej časti. V teoretickej časti práce definujeme teoretické východiská trhu práce pričom charakterizujeme základné prvky trhu práce ako je dopyt po práci, ponuka práce a rovnováha na trhu práce. Nemalú pozornosť sme v práci venovali aj problematike nedokonalej konkurencii na trhu práce a jej dôsledkov a v neposlednej rade aj nezamestnanosti.
Praktická časť práce je zameraná na zhodnotenie vývoja nezamestnanosti a minimálnej mzdy v Slovenskej republike.
10
Pri napĺňaní stanoveného cieľa bakalárskej práce využijeme metódu štúdia a analýzy dostupných údajov a informácií. V praktickej časti bakalárskej práce využijeme štatistické údaje uvedené v informačných systémov Štatistického úradu SR, Eurostatu, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Doplnkovým zdrojom pre nás budú údaje zo štatistických zisťovaní organizovaných Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
11
1 Trh práce
Trhové hospodárstvo sa skladá z rôznych, relatívne samostatných, ale vzájomne prepojených a závislých trhov. Dominantným trhom je trh výrobkov a služieb, na ktorom spotrebitelia môžu nakupovať statky k uspokojovaniu potrieb. Trh práce sa považuje za trh s najvzácnejším výrobným faktorom preto, lebo ani jeden statok sa nemôže vyprodukovať bez ľudskej práce.
Trh práce je miesto, kde sa stretáva dopyt po práci zo strany potenciálnych zamestnávateľov s ponukou práce, ktorú predstavujú uchádzači o zamestnanie, pričom predmetom kúpy a predaja nie sú jednotlivé osoby, ale ich pracovná sila. Trh práce je teda trh, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom práca. Patrí medzi trhy výrobných faktorov, do ktorých patrí trh pôdy a trh kapitálu (Jurečka, 2010, s.241).
Na trhu práce sa nachádzajú dva základné subjekty, ktorými sú domácnosti a firmy, pričom dané subjekty predstavujú ponuku a dopyt. Za trh práce považujeme miesto kde sa stretáva dopyt po práci zo strany potenciálnych zamestnávateľov s ponukou práce. Ponuku práce tvoria jednotlivci, ktorí sa uchádzajú o zamestnanie, pričom predmetom kúpy a predaja nie sú jednotlivé osoby, ale pracovná sila ( Tuleja ,2007,s. 147).
Trh práce je ovplyvnený rovnakými zákonitosťami ako ostatné trhy, prejavuje sa však špecifikami, ktoré vyplývajú z osobitostí práce ako výrobného faktora. Práca neexistuje sama o sebe, jedine ľudia, pracovné sily majú schopnosť pracovať.
1.1 Práca
Prácu zaraďujeme medzi základné primárne výrobné faktory (Klíma, 2006, s. 69).
Práca predstavuje cieľavedomú a účelnú činnosť, ktorá je zameraná na výrobu tovarov a služieb a jej nositeľom je človek. Rozsah práce a jej kvalita závisí od:
1. počtu obyvateľov,
2. vzdialenosti počtu obyvateľov, 3. vekovej štruktúry obyvateľov, 4. ochoty pracovať a
5. od kvalifikácie pracovníkov.
12
Nakoľko poznáme rôzne druhy prác, je možné prácu deliť z rôznych hľadísk. Práca môže byť:
fyzická alebo duševná, jednoduchá alebo zložitá,
kvalifikovaná alebo nekvalifikovaná, zhmotnená (minulá) a
živá (prítomná) prácu.
Zhmotnená práca je práca, ktorá je vynaložená na výrobu výrobku vo výrobných procesoch predchádzajúcich v samotnej výrobe tovaru. Živú prácu predstavuje skutočne vynaložená práca, bezprostredne pri výrobe určitého výrobku (Gažiová, 2006, s. 97).
Intenzita práce je charakterizovaná ako množstvo vykonanej práce za určitú časovú jednotku. Rast intenzity práce je spôsobený zvýšením úsilím pracovníka, čím dochádza k nárastu výkonu pracovníka. Každý pracovník má určitú hranicu určenú svojimi fyzickými a psychickými predpokladmi, ktorej prekročenie má nepriaznivý dopad na kvalitu produkcie a pracovnú silu. Zvyšovanie intenzity práce je preto obmedzená (Jurečka, 2010, s.243).
Produktivita práce je podmienená spôsobom využívania výrobných faktorov, organizáciou a štruktúrou výroby, zdokonalením výrobných strojov a zariadení alebo skvalitňovaním pracovnej sily. Vo všeobecnosti je produktivita práce definovaná ako podiel výstupu danej práce a počtu pracovníkov. Narastajúci počet výstupov pri rovnakom počte zamestnancov spôsobuje jej rast (Neumann et al, 2010, s.81).
1.2 Dopyt po práci
Pod dopytom po práci rozumieme celkový objem pracovných síl, ktoré na trhu práce, pri určitej výške mzdy, jednotliví zamestnávatelia požadujú (Tuleja, 2007, s. 147).
Dopyt po práci je podobne ako dopyt po iných výrobných faktoroch dopytom odvodeným od dopytu po výrobcoch a službách, ktoré sú produkované prácou a inými výrobnými faktormi (Jurečka et al., 2010, s. 246). Dopyt po práci je určovaný a reprezentovaný zo strany firmy, ale závisí aj od ostatných zdrojov, veľkosti kapitálu využívania technológie. Dokonalejšou technológiou sa dopyt po pracovnej sile znižuje, zvýši sa však stupeň kvalifikácie a pri menej náročných technológiách bude dopyt po
13 pracovných silách vyšší (Páleník, 2009, s. 85).
Dopyt po práci je klesajúcou funkciou reálnej mzdovej sadzby. Podniky a domácnosti sú v podmienkach reálneho ekonomického prostredia ovplyvňované množstvom vonkajších faktorov, ktoré vyplývajú zo situácie na danom trhu práce. Ide predovšetkým o intervencie štátu do ekonomiky alebo o úroveň konkurenčného prostredia (Lisý et al, 2007, s. 268)
Dopyt po práci je odvodený od dopytu, to znamená, že závisí od dopytu po výsledku tejto práce, po statkoch, ktoré sa týmito faktormi vyrábajú, a zároveň cena výrobného faktora závisí od ceny výrobkov a nie naopak. Skutočná reakcia bude záležať od elasticity krivky ponuky práce (Antalová, 2010, s.45)
1.3 Ponuka práce
Ponukou práce chápeme ponuku práce firmám zo strany pracovníkov. Je podmienená hraničnými nákladmi pri vynakladaní práce. Domácnosť je v rovnováhe, keď sa práca rovná efektu, ktorý práca prináša, t.j. reálnej mzde. Na porovnávaní reálnej mzdy a vynaloženej námahy pri práci je založené rozhodovanie a správanie domácnosti na trhu práce. Čas je veľmi vzácny, akýkoľvek hospodársky pokrok a pokrok v medicíne predlžuje dĺžku ľudského života, fyzický tok času sa ale vôbec nezmenil a deň obsahuje stále len 24 hodín. Obmedzenie časom je najvýznamnejším obmedzením, v rámci ktorého prebieha ekonomická, ale aj rôzna ľudská aktivita (Jurečka et al., 2010, s. 241).
Na individuálnu ponuku na trhu práce vplývajú rôzne faktory. Ak predpokladáme, že prisťahovalectvo všeobecne je značne obmedzené, potom ponuku práce bude určovať hlavne veľkosť populácie a sklon pracovnej sily rozdeliť svoj čas na pracovný a voľný.
Pôsobí tu substitučný efekt: zvýšením mzdy sa zdraží voľný čas, a to človeka motivuje k tomu, aby voľný čas nahrádzal ostatnými statkami. To znamená, že viac pracuje a menej si užíva voľného času. So zvýšeným mzdy stúpa aj výška dôchodku a človek si môže užívať viac voľného času a menej pracovať.
Ponuka práce predstavuje počet práceschopného obyvateľstva. Zaraďujeme tu aj nezamestnaných.
Medzi hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú ponuku práce je možné zaradiť:
• veľkosť populácie,
• časť populácie, ktorá tvorí práceschopné obyvateľstvo,
• priemerný počet hodín odpracovaných pracovnými silami za rok,
14
• kvantita a kvalita vykonanej práce.
Veľkosť populácie určuje prirodzený prírastok populácie.
Časť populácie tvoriaca práceschopné obyvateľstvo, je tá časť populácie, ktorú dostaneme, keď od celkového počtu obyvateľov odpočítame deti, dôchodcov, zdravotne postihnutých obyvateľov, to znamená tých, ktorí ešte nie sú schopní pracovať, alebo už nie sú schopní pracovať. Medzi práceschopné obyvateľstvo potom zaraďujeme aktívne pracujúce, ale aj nezamestnané práceschopné obyvateľstvo.
Otázky kvality a kvantity vykonanej práce (za rok, alebo za celý život u jednotlivca) sa týka množstva ekonomických, politických a sociálnych problémov. V posledných desaťročiach môžeme sledovať aj nárast ženskej práce. To sa nedá vysvetliť iba ekonomickou analýzou. Musíme si všímať otázku veľkosti rodín, sociálne postoje a aj meniacu sa úlohu postavenia ženy v spoločnosti.
Jednou z podstatných otázok v analýze ponuky práce je otázka pracovnej sily na vyššie mzdy a aký bude účinok vyšších miezd na počet hodín odpracovaných počas života.
Graf 1: Krivka ponuky práce
Zdroj: Samuelson, P. Ekonómia
Z grafu je zrejmé, že tvar krivky ponuky práce vyjadruje vzťah medzi množstvom práce (L), ktoré sú ochotné pracovné sily odpracovať s danou mzdovou sadzbou. S rastom reálnej mzdy ponúkané množstvo práce rastie, od bodu (C) no s rastom reálnej mzdy ponúkané množstvo práce, naopak klesá.
Pri vysokých mzdách klesá ponuka práce žien, nakoľko mzdy mužov sú dostatočné na zabezpečenie životnej úrovne rodiny. Domácnosti pri dostatočne vysokej úrovni
15
reálnych miezd dávajú prednosť voľnému času určenému na vedenie domácnosti a výchovu detí a zvýšenej spotrebe statkov.
Známy je aj substitučný efekt zmeny miezd a dôchodkový efekt zmeny miezd, ktoré pôsobia v značnej miere protichodne. Substitučný efekt je charakteristický tým, že pri zvýšení mzdovej úrovne sa záujem o prácu zvyšuje. Pri vysokej cene práce sa všetky ostatné alternatívy voľného času, šport a pod. stávajú ,,relatívne drahšími“, lebo alternatívne náklady na voľný čas sú nepríjemne vysoké v porovnaní so situáciou, keď cena práce bola nižšia. V našom prípade až do bodu C ponuka práce stúpa pre všetky mzdové sadzby, ktoré tiež stúpajú a tu prevláda substitučný efekt. Od bodu C smerom hore prevláda dôchodkový efekt a ponuka práce klesá, aj keď mzdové sadzby rastú. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že v bode C sú efekty vyrovnané. (Lisý et al., 2007, s. 266- 268).
1.4 Rovnováha na trhu práce
Rovnováha na trhu práce je dosiahnutá pri plnej zamestnanosti ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Táto rovnováha nastáva, ak sú pracovné miesta vytvorené na trhu práce obsadené ekonomicky aktívnym obyvateľstvom.
Cieľom vzájomného pôsobenia ponuky práce a dopytu po práci je dosiahnutie rovnováhy na trhu práce, ku ktorej dochádza vtedy, ak sa agregátny dopyt vyrovná s agregátnou ponukou. Ide o stav, kedy domácnosti ponúkajú pri danej úrovni reálnej mzdy toľko práce, koľko chcú a podniky neprijímajú také množstvo pracovnej sily, koľko sú pri danej mzdovej úrovni ochotní najímať. Rovnováha na trhu práce je znázornená na grafe v bode E (Holman, 2010, s. 166)
Graf 2 : Rovnováha na trhu práce
Zdroj: Holman, 2010, s. 166
16
Ochota firiem zamestnávať pracovníkov je podmienená krivkou trhového dopytu po práci Dl v grafe. Krivka nám vyjadruje súčty jednotiek prác, ktoré sú firmy ochotné zamestnať pri jednotlivých mzdových úrovniach. Práceschopný zamestnanec ochotný pracovať za mzdu (We) si pracovné miesto nájde. Firmy získajú množstvo práce, aké sú schopné pri mzde (We) zamestnať, ale tí pracovníci, ktorí požadujú mzdu prekračujúcu We, pracovnú príležitosť nenájdu. Firmy, ktoré sú ochotné vyplácať len mzdu nižšiu ako je rovnovážna mzda, nenájdu dostatok práce. Dôležité je vyzdvihnúť, že ak uvažujeme o mzde a jej pohybe, uvažujeme tak za predpokladu, že sa nemenia ceny výrobkov a služieb.
To vyjadruje že rastom, alebo poklesom mzdy, rozumieme rast, resp. pokles reálnej mzdy (Sika, 2007, s. 13).
2 Nedokonalá konkurencia na trhu práce
Väčšina trhov na svete obsahuje okrem konkurenčných prvkov aj veľa monopolistických, duopolistických či oligopolistických prvkov, ktoré tvoria rôzne formy trhových štruktúr. Tieto systémy trhu sa od seba odlišujú rôznymi formami kontroly nad ponukou a dopytom.
Všeobecne sa dá povedať, že ak nie je splnený aspoň jeden z predpokladov dokonalej konkurencie, hovoríme o trhu s nedokonalou konkurenciou. Nedokonalá konkurencia vzniká vtedy, keď individuálny výrobca alebo spotrebiteľ určitým spôsobom kontroluje cenu tovaru na trhu. K existencii nedokonalej konkurencie však dochádza aj pri zlyhaní trhového mechanizmu, taktiež ako aj k jeho poruchám. Tieto poruchy sa prejavia tam, kde začne prevládať monopol, inflácia, vysoká nezamestnanosť, alebo znečisťovanie životného prostredia. V súčasnosti sú trhový mechanizmus a štátne zásahy dva vzájomne sa podmieňujúce regulačné systémy, ktoré pôsobia nielen na urýchľovanie, ale aj na spomaľovanie hospodárskeho rastu. V zmiešanej ekonomike tieto poruchy v trhovom mechanizme eliminuje štát svojimi zásahmi. Medzi štátne zásahy môžeme zaradiť efektívnosť, rovnosť a stabilitu.
• Efektívnosť – vláda stanovuje pravidlá, dane a poplatky spoločnostiam, zabraňuje monopolizácii,
• Rovnosť – vláda robí zmeny v delení dôchodkov, vytvára sociálne programy a zmierňuje dôchodkovú nerovnosť,
• Stabilita – vláda zavádza opatrenia na zníženie nezamestnanosti, inflácie a podporuje
17 ekonomický rast.
Pri tejto konkurencii sa spoločnosti snažia ovplyvniť trh. V prípade ak niekoľko výrobcov, alebo jedna väčšia spoločnosť vedia ovplyvňovať trhové ceny, dochádza k tomu, že ceny vysoko prevyšujú náklady, čo má za dôsledok znižujúce sa množstvo tovarov a služieb, ktoré sú spotrebitelia ochotní kúpiť. Vysoké ceny a nízke množstvo sú neefektívne a spojené s monopolizáciou, ktoré štát považuje za nežiaducu.
Charakteristické znaky pre trh práce v podmienkach nedokonalej konkurencie sú:
• na strane ponuky práce vystupujú jednotlivci so svojimi výnimočnými schopnosťami, skúsenosťami, ale hlavne predpokladmi na vykonávanie jednotlivých druhov prác,
• na strane dopytu po práci vystupujú firmy, ktoré majú rôznu ekonomickú silu a preto sú schopní ovplyvňovať cenu práce aj cenu produkcie,
• práca je heterogénna, diferencovaná, dôsledkom čoho sú čiastkové trhy práce vlastne uzavreté a tak medzi nimi navzájom neexistuje voľné premiestňovanie pracovných zdrojov,
• na trhu práce existujú bariéry pre vzájomnú substituovateľnosť jednotlivých druhov prác,
• výsledkom vzájomného vzťahu ponuky a dopytu nie je len cena práce, ale aj ďalších faktorov, ktoré spôsobujú jej strnulosť a nepružnosť smerom dole,
• na trh práce vstupuje rôznymi opatreniami a nástrojmi štát, ktorý ovplyvňuje ponuku práce, dopyt po práci a jej cenu,
• na trhu práce pôsobia odbory, ktoré ovplyvňujú vzťahy na trhu práce a cenu práce.
Najbližšou formou nedokonalej konkurencie na trhu práce je oligopolná štruktúra1. (1 relatívne koncentrovaný oligopol – ak popri gigantoch existujú aj malé a stredné podniky. 2 absolútne koncentrovaný oligopol – iba veľké firmy ) Na čiastkových trhoch práce sa môžeme stretnúť aj s monopolistickou konkurenciou2. Keď je na trhu
1 Relatívne koncentrovaný oligopol – ak popri gigantoch existujú aj malé a stredné podniky. Absolútne koncentrovaný oligopol – iba veľké firmy.
2 Trhová štruktúra, kde existuje veľký počet predávajúcich, ktorí dodávajú na trh podobné tovary, nie však dokonalé substitúty. Na takom trhu môže mat každá firma určitý vplyv na cenu svojho produktu.
18
práce je jeden podnik a v danom regióne predstavuje ako jediný dopyt po práci, hovoríme o monopsone3 (Jediný dopytujúci sa na definovanom trhu.) (Uramová, 2004, s. 59-60).
2.1 Príčiny nedokonalosti trhu práce
Celkovo môžeme príčiny nedokonalosti konkurenčného trhu práce hľadať v týchto javoch:
• nepružnosť (strnulosť) ceny práce – mzdy,
• nepružnosť ceny produktov práce,
• nepružnosť dopytu po práci,
• nepružnosť ponuky práce.
2.1.1 Nepružná cena práce
Môžeme povedať, že príčinou nedokonale konkurenčných podmienok na trhu práce je aj samotnácena práce – mzda, ktorá je nepružná. Formuje sa nielen výsledkom vzťahov medzi ponukou práce a dopytom po nej, ale je to aj výsledok individuálnych rozhodnutí jednotlivcov, podnikov a rozhodnutí štátu o regulácií miezd vo verejnom sektore a tým nepriamo vplýva aj na výšku miezdv súkromnom sektore.
Najhlavnejšou príčinou nedokonale konkurenčných podmienok na trhu práce je nepružnosť (strnulosť) mzdy smerom nadol, čo sa prejaví ako oneskorená alebo vôbec žiadna reakcia ceny práce na zmeny v dopyte po práci a ponuke práce (Uramová, 2004, s.
61).
V skutočnosti mzdy nie sú pružné, neprispôsobujú sa momentálnemu stavu na trhu práce, takže nevyčisťujú trh na základe zmien, ktoré na ňom prebiehajú. Na ekonomické šoky reagujú pomaly. Keď sa nemenia mzdy tak, aby vyčistili trhy, môže vzniknúť nerovnomernosť v počte jedincov, ktorí miesto hľadajú a voľnými pracovnými miestami.
Dôsledok je vznik nerovnováhy na trhu práce, čo vedie k nedobrovoľnej nezamestnanosti.
(Martincová, 2000, s. 22).
3 Jediný dopytujúci sa na definovanom trhu.
19 2.1.2 Nepružné ceny produktov práce
Charakteristickým znakom nedokonalej konkurencie je skutočnosť, že výrobcovia môžu v menšej alebo väčšej miere ovplyvniť cenu, alebo si ju aj sami určovať podľa dopytu. Medzi výrobcami vládne rivalita, lebo každý z nich chce zvýšiť svoj podiel na trhu a kontrolovať cenu (Horehájová et al, 2007, s. 39).
Na nedokonalých trhoch sa firmy snažia maximalizovať zisk, to znamená, že hraničné príjmy sa rovnajú hraničným nákladom. Hraničné náklady ale znamenajú zmenu celkových nákladov a tá je vyvolaná zmenou produkcie o jednotku. Hraničný príjem znamená zmenu celkového príjmu a tá je vyvolaná zmenou predaja o jednotku. Na nedokonalých trhoch je cena vyššia ako hraničné náklady. Mnohí ekonómovia považujú tento fakt, že na nedokonalom trhu je cena vyššia ako hraničné náklady za neefektívne fungovanie firmy. Dá sa teda aj povedať, že relatívne ceny neodrážajú relatívne hraničné náklady a cenový systém neprináša potrebné informácie na zaistenie efektívnosti (Holman, 2007, s. 306-307).
2.1.3 Nepružný dopyt po práci
Príčinami nedokonale konkurenčných podmienok zo strany dopytu po práci, ktorý je nedostatočne pružný, sú hlavne:
diskriminácia, odbory,
mimo mzdové náklady práce, asymetrické informácie, politické nominácie, legislatíva.
Diskriminácia
Časté rozdiely v pracovných možnostiach ale aj zárobkoch vyplývajú z rozdielnych predchádzajúcich pracovných skúseností, stupňa dosiahnutého vzdelania alebo iných objektívnych faktorov. Takéto rozdiely sú v trhovej ekonomike žiaduce. Ak však tieto rozdiely vznikajú ako dôsledok nesprávnej osobnej charakteristiky, a to rasy, pohlavia, sexuálnej orientácie alebo náboženstva, ide vtedy o diskrimináciu.
20
Veľkou skupinou, ktorá trpí zamestnaneckou diskrimináciou na pracovnom trhu, sú ženy. Stáva sa, že žena je bezdôvodne vyradená v procese výberového konania, aj keď má pre danú prácu rovnaké predpoklady ako muž. Zamestnávateľ sa domnieva, že pre výkon danej práce sa žena nehodí. V tomto prípade ide o diskrimináciu z dôvodu pohlavia.
Ak zamestnávateľ uprednostňuje nábor mužskej pracovnej sily pred ženskou, hovoríme o zamestnaneckej diskriminácii.
Za mzdovú diskrimináciu považujeme situáciu, kedy sú ženy za vykonanie rovnakej práce ohodnotené nižšie ako muži. Takéto správanie je diskriminujúce z hľadiska pohlavia a vyplýva z predstavy, že živiteľom rodiny má byť muž, čo v dnešnej dobe už nie je pravdou. K profesijnej diskriminácii dochádza prevažne pri náročných profesiách, ktoré vyžadujú pomerne veľkú fyzickú silu a zdatnosť. Čiže k profesijnej diskriminácii dochádza vtedy, keď sú niektoré profesie označované iba za mužské. Ak majú ženy horší prístup k vzdelaniu a k príprave na povolanie, hovoríme o diskriminácii v prístupe k ľudskému kapitálu. Tento nesúlad vychádza z tradične zažitých úloh muža a ženy, kde žena má vo svojom rebríčku priorít na prvom mieste starostlivosť o rodinu.
V súčasnosti čoraz viac rozšírenejším diskriminačným prvkom je vek, a to v prípade oboch pohlaví. S týmto prejavom diskriminácie sa stretávajú subjekty pracovného trhu už približne v rozmedzí štyridsiateho piateho roku života. Ako typický príklad diskriminácie podľa veku môžeme uviesť príklad z praxe, kedy pri nútenom prepúšťaní v textilnej továrni v ekonomicky zaostalom regióne, kde je problém sa zamestnať, vedenie ako prvé prepustilo pracovníčky po štyridsať päťke. Tieto pracovníčky pritom mali lepšiu pracovnú bilanciu, čiže menej absencií, lepšie plnenie úloh, dlhoročné pôsobenie vo firme a prax v danom odbore, ako ich mladšie kolegyne. (http://www.finance.sk, 28.2.2013).
Odbory
Tripartizmus je nový prvok, ktorý má v Slovenskej republike históriu od októbra roku 1990, kedy bola založená Rada hospodárskej a sociálnej dohody SR. Každý zo sociálnych partnerov si základné práva nárokuje pre seba a súčasne ich priznáva druhému partnerovi, spravidla si potom sociálni partneri vzájomne uznávajú aj ďalšie individuálne i kolektívne práva a spoločensko-politické ciele. Sociálni partneri vzájomne akceptujú existenciu a hospodárske funkcie druhého, ako vecne a spoločensky oprávnené.
Sociálne partnerstvo je legitímnym priestorom autonómnosti sociálnych partnerov.
Nevyhnutnou podmienkou vzniku a fungovania sociálneho partnerstva je právne
21
vymedzený a spoločensko-politický legitímny priestor, v ktorom sa môžu sociálni partneri účelne organizovať a zodpovedne spolupracovať. Štruktúra zastupovania záujmov je obrazom štruktúry spoločensko-politického systému. Stav, vývoj, rozpornosť spoločenskej štruktúry sa premieta do podoby a štruktúry zastupovania záujmov.
Vytvorenie inštitucionálnych a legislatívnych predpokladov realizácie sociálneho partnerstva je jednou z podmienok naplnenia jeho idey a spoločenských funkcií. Druhou nevyhnutnou podmienkou je spoločenská akceptácia týchto inštitúcií a to zo strany spoločenských a politických subjektov, ale aj jednotlivými občanmi. Prvá podmienka je súčasťou inštitucionálnej transformácie spoločnosti, druhá predpokladá transformáciu spoločenského vedomia a spoločensko-politickej kultúry. Striedaním politických garnitúr vo vláde v zmysle ľavicového, alebo pravicového poňatia dochádza často k zmenám Zákonníka práce, ktoré nastavujú kritéria podľa príklonu vo väčšej miere k zamestnávateľom, alebo naopak k zamestnancom (http://www.vlada.gov.sk, 30.1.2013).
Mimo mzdové náklady práce
Mimo mzdové náklady sa objavujú v rôznych formách – daň zo mzdy, zdravotné, nemocenské a dôchodkové odvody a pod. Významným dôsledkom je, že cena práce je podstatne vyššia ako samotná mzda za prácu (Uramová, 2004, s. 76-80). Podľa niektorých definícií úplné náklady práce zahŕňajú priame náklady práce a nepriame náklady práce znížené o subvencie.
Priame náklady tvoria: mzdy, náhrady mzdy, platby do programu sporenia, náhrady za pracovnú pohotovosť, peňažné plnenia zo zisku po zdanení, priame náklady zamestnancom zahŕňajúce peňažné plnenia zamestnancom súvisiace s vlastnými výrobkami zamestnávateľa predávanými so zľavou, použitím služobného vozidla pre osobnú potrebu.
Nepriame náklady tvoria: povinné príspevky na sociálne zabezpečenie platené zamestnávateľom, nepovinné príspevky na sociálne zabezpečenie platené zamestnávateľom napr. financovanie doplnkových programov dôchodkového poistenia, sociálne dávky vyplácané zamestnávateľom svojim zamestnancom v rámci podnikovej sociálnej politiky (nie náhrady poisťovne), sociálne výhody vo forme poskytnutých príspevkov a zliav, ktoré zamestnávateľ vynakladá v rámci sociálneho zvýhodnenia vlastných zamestnancov, ktorými sú príspevky na stravovanie, jubilejné odmeny a ostatné príspevky do sociálneho fondu, náklady na školenie zamestnancov. Patria tu aj poplatky a
22
sankcie súvisiace so mzdami platené zamestnávateľom zahŕňajúce sankcie a poplatky, ktoré ukladajú miestne alebo štátne orgány za zamestnávanie osôb alebo v súvislosti s vyplácaním miezd (napr. odvody za prekročenie mzdovej regulácie) a ostatné nepriame náklady vynaložené zamestnávateľom v súvislosti s náborom nových zamestnancov a na zabezpečenie, pranie, žehlenie, čistenie a opravy pracovných odevov, pracovnej obuvi a osobných ochranných prostriedkov (http://www.app.statistics.sk, 30.1.2013).
Asymetrické informácie
V dôsledku rozdielnej miery informovanosti účastníkov na trhu vznikajú asymetrické informácie. Na trhu práce sa stretávame s asymetriou informácií, ak sú zamestnávatelia a zamestnanci rozdielne informovaní o stanovovaní výšky mzdy. Pracovná sila si pri hľadaní zamestnania nemôže vždy dostupným spôsobom overiť kvalitu ponúkaného miesta a tak prijíma mzdu, ktorá nemusí zodpovedať nárokom pre budúci výkon práce. Na trhu práce sú prípady nepriaznivého výberu veľmi časté hlavne tam, kde pre nedostupné informácie práca nízkej kvality vytláča prácu vyššej kvality. Čím viac informácií získa uchádzač, tým má väčšiu možnosť získať pracovné miesto. Asymetria informácií sa prejavuje najmä na trhoch s nízkou kvalifikáciou a tým sa ešte viac prehlbuje problém zamestnať sa (Uramová, 2004, str. 84-85).
Politické nominácie
Transparency International Slovensko, ako nezisková mimovládna organizácia sa zameriava na centrálnu a decentralizovanú (miestnu a regionálnu) správu veci verejných.
Správa s názvom ,,vplyv volieb na manažmenty našich štátnych podnikov“ je zameraná na vysokú fluktuáciu manažmentov v štátnych firmách po voľbách. V závere sa uvádza, že analýza dát o výmenách štatutárov v štátnych podnikoch celkovo naznačuje politizáciu manažérskych pozícií, čo škodí stabilite a rozvoju štátnych firiem. Prvým dôvodom je fakt, že politické strany berú nominácie do štatutárnych orgánov ako súčasť straníckej personálnej politiky.
Alternatívne to môže poukazovať aj na odlišné nazeranie stredoľavých a stredopravých politických strán na kritéria, ktoré by mali štatutári spĺňať. Jednou cestou k stabilizácií je privatizácia týchto podnikov, čo by znamenalo ich odstavenie od politických vplyvov. Prípadný verejný záujem by mohol štát chrániť skôr cielenými dotáciami či lepšou reguláciou, ako rovno vlastníctvom. Druhou možnosťou je zachovanie štátneho
23
vlastníctva na zavedenie povinných výberových konaní za pomoci profesionálnych agentúr (http//www.transparency.sk, 30. 1. 2013).
Legislatíva - Zákonník práce
Zákonník práce upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Každé právne odvetvie sa riadi určitými zásadami, ktoré dávajú základ pre jednotné chápanie, výklad a uplatňovanie právnych noriem daného odvetvia. Zásady predstavujú základné myšlienky, ktoré sa musia dodržiavať pri uplatňovaní jednotlivých právnych noriem. Sú významným aplikačným pravidlom najmä v problematických prípadoch alebo nejasných situáciách umožňujúcich rôzny výklad.
Základné zásady Zákonníka práce predstavujú základné princípy pracovného práva, ktorými sa majú riadiť pracovnoprávne vzťahy. Sú v nich premietnuté významné ústavné práva občanov a určené hranice, v ktorých sa majú tieto práva realizovať. V ich obsahu sú premietnuté aj základné princípy, ktorými sa riadi pracovné právo Európskej únie ( Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov).
Zákonník práce legislatívnou ochranou zamestnancov môže niektorými novými pravidlami ovplyvniť aj nedokonalosť fungovania trhu práce, aj keď to vláda a odbory popierajú. Legislatívna ochrana zamestnancov má vplyv na životaschopnosť najmä malých firiem. Je to napr. znovu zavedenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného, obmedzenie využívania dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o vykonaní práce, obmedzenie reťazenia pracovných pomerov, zvýšenie limitu náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru a pod. To znamená, že ak stúpnu náklady spojené s pracovným miestom, firmy zamestnajú menej ľudí. Vyššie náklady na prepúšťania zamestnancov potom pre firmy predstavujú celkové zvýšenie nákladov spojených s pracovným miestom a to znižuje ich motiváciu na tvorenie nových miest. Keďže tvorba nových miest sa spomalí, bude to mať za následok nárast nezamestnaných, ktorí sú dlhodobo bez práce.
2.2 Nepružná ponuka práce
Príčinami nedokonale konkurenčných podmienok na strane ponuky práce, ktorá je nedostatočnepružná a neprispôsobuje sa meniacim sa podmienkam, sú hlavne:
segmentácia určitých druhov prác, mobilita a flexibilita pracovnej sily,
24 osobné dispozície,
sociálne dôchodky,
neformálny – nelegálny trh.
Segmentácia trhu práce
Relatívne samostatný a rozsiahly problém, ktorý súvisí zo zlyhaním trhu práce predstavuje segmentácia trhu práce. Segmentáciu pracovného trhu nechápeme ako jednotný homogénny trh, ale ako celý rad autonómnych trhov, čiže segmentov.
Diferencovanosť trhov práce sa spája napríklad s ich regionálnou odlišnosťou, s rozdielmi v odvetviach a taktiež vo výrobných činnostiach.
Jednotlivé druhy práce si na pracovnom trhu vyžadujú čoraz vyššie schopnosti a kvalifikáciu osôb. S tým súvisí aj rozvoj a zdokonaľovanie samého človeka, aby našiel na trhu práce svoje uplatnenie. Teória rozdeľuje segmentačný trh práce na primárny a sekundárny.
Primárny trh práce poskytuje výhodnejšie pracovné príležitosti, ktoré dávajú možnosť profesionálneho rastu, možnosť zvýšiť si kvalifikáciu, lepšie pracovné podmienky. Tým sa posilňuje stabilita pracovnej sily a jej lojalita k zamestnávateľovi.
Považujeme ho za privilegovaný trh práce, pretože sú tu relatívne vysoké mzdy a zamestnanec má možnosť profesionálneho rastu. Obmedzí sa aj fluktuácia, z čoho má výhody hlavne zamestnávateľ. Môžeme teda povedať, že na primárnom trhu práce sa sústreďuje taká pracovná sila, ktorá disponuje špecifickým ľudským kapitálom a z toho plynú výnosy aj jej vlastníkovi.
Základnou charakteristikou pre sekundárny trh práce sú horšie platobné podmienky, nižšia mzdová úroveň a vcelku dostatok pracovných príležitosti. Je to trh s menej stabilnými miestami, kde sa krátkodobo a strednodobo menia pracovné činnosti. To ale môže viesť k strate zamestnania a tým vzniku nezamestnanosti, či už krátkodobej alebo dlhodobej.
Na sekundárnom trhu práce je však oveľa ľahšie získať zamestnanie ako na primárnom trhu. Považuje sa za trh s menej kvalifikovanou prácou, kde je obmedzená možnosť zvyšovania kvalifikácie, čím vznikajú bariéry prechodu pracovných síl na primárny trh práce. Slobodným rozhodnutím neinvestovať do svojich schopnosti a rozvoja ľudského kapitálu, bude pozícia pracovnej sily na trhu práce a taktiež príjem z práce zodpovedať takémuto rozhodnutiu.
25
Segmentovaný trh práce môže mať aj relatívne obmedzenú vzájomnú substituovateľnosť niektorých druhov prác. To znamená, že nie každý druh práce môže byť nahradený iným druhom práce. Týka sa to najmä práce, ktoré vykonávajú výnimočne talentovaní jedinci alebo odborníci (Uramová, 2004, s. 44). Segmentované trhy sa niekedy posudzujú ako trhy vzájomne si nekonkurujúce a uzatvorené (Samuelson, 2000, s. 245).
Mobilita a flexibilita pracovnej sily
Na pružnosť ekonomiky má vplyv aj mobilita na trhu práce, ktorá odráža schopnosť prispôsobovania pracovného trhu. Poznáme priestorovú a štrukturálnu mobilitu.
Priestorová mobilita súvisí s dochádzaním zamestnancov do práce, štrukturálna mobilita je schopnosť pracovnej sily meniť zamestnania medzi odbormi, alebo inak sa prispôsobovať novej práci a kvalifikácii.
Téza nízkej pracovnej mobility pracovného trhu na Slovensku je pravdepodobne spôsobená nízkou cenou práce a vysokými nákladmi na cestu do zamestnania. Ďalej sa predpokladá, že historická orientácia Slovenska na poľnohospodárstvo podmienila spätosť ľudí s pôdou, čo má za následok nízky objem predajov nehnuteľností a nízku úroveň sťahovania. Malé možnosti nájomného bývania, resp. v mnohých prípadoch nemožnosť, ktoré zároveň indukujú jeho vysokú cenu v pomere k výške miezd, je jednou z prekážok vyššej pracovnej mobility. Cena za nájomné tiež koreluje s ekonomickou silou a atraktívnosťou regiónu naviazanou na výšku priemerných miezd. Rovnako ako aj zhoršovanie a oslabovanie podpory hromadnej dopravy v provinčných regiónoch a slabé objektívne informácie o trhu nehnuteľností, spolu s nízkym objemom obchodu s nimi kladú prekážky pri sťahovaní sa za prácou.
V zmysle negatív ovplyvňujúcich pracovnú mobilitu v porovnaní hlavne s krajinami starej Európskej únie je to pomer nákladov na cestovanie voči mzde, horšie služby v oblasti dopravy, viac a väčšie provinčné oblasti a zároveň menšie zastúpenie mestského obyvateľstva. (Inštitút zamestnanosti, http://www.iz.sk, 23.1.2013).
Osobné dispozície
V súčasnom období dochádza k veľmi rýchlym a masovým zmenám vo výrobných a tým následne aj v pracovných činnostiach. Technika vytláča ľudí s ich pracovných miest a tak dochádza k masovému presunu pracovných síl z jednej pracovnej činnosti do druhej.
Aby našli v novej oblasti svoje uplatnenie, je nevyhnutné zvyšovať svoje vzdelanie,
26
pretože schopnosť jedinca prispôsobovať sa novým podmienkam nadobudla nové rozmery. Vzdelanie predstavuje jednu z najdôležitejších stránok jedinca spoločnosti.
Kvalita ľudských zdrojov je spájaná s ľudským kapitálom. A čím vyšším kapitálom bude jednotlivec disponovať, tým môže z neho očakávať vyššie výnosy v podobe vyššej mzdy, spoločenskej prestíže a iných ohodnotení (Uramová, 2004, s. 18-19).
Ľudský kapitál je nielen vzdelanie, ale aj zdravie človeka. Na získanie svojho ľudského kapitálu musí človek vynaložiť určité náklady, ktoré majú charakter obetovaných príležitosti. Aby získal alebo zvýšil ľudský kapitál, ktorý mu v budúcnosti umožní mať vyššiu spotrebu alebo viac voľného času, musí si odrieknuť časť dnešnej spotreby alebo voľného času. Ale investícia do neho sa oplatí len vtedy, keď je hodnota získaného kapitálu vyššia ako investícia do jeho získania. Ľudský kapitál nie je len vzdelanie, ale všetko, čo investujeme do svojej osoby a to nám potom v budúcnosti umožní zvýšiť naše výnosy.
Napríklad aj investícia do zdravia. Pre človeka je preto cenný, lebo mu sľubuje výnosy.
Veľa ľudí má svoje dôchodky nielen z práce, ale z časti aj zo svojho ľudského kapitálu (Holman, 2007, s. 468-470).
Sociálne dôchodky
Nezamestnanosť je sociálno – ekonomický jav spojený s trhom práce. Definícia nezamestnanosti je založená na tom, že osoba schopná práce je vyradená z možnosti pracovať v platenom zamestnaní. Je to ekonomický aj sociálny problém. Sociálna pomoc začína tam, kde ostatné nástroje práva sociálneho zabezpečenia nestačia. Na rozdiel od ostatných systémov práva sociálneho zabezpečenia nie je sústava dávok definovaná presne sociálnymi udalosťami, ale je zameraná na individuálnu sociálnu potrebu občana, ktorý je v núdzi.
Sociálnu pomoc je možné teda charakterizovať ako sústavu náhradných zdrojov sociálnej svojbytnosti a bezpečnosti občana, ktorá je realizovaná prostredníctvom jej foriem. Jedným z princípov poskytovania sociálnej pomoci je primeranosť, čiže sociálna pomoc by mala byť poskytovaná v takej forme a v takom rozsahu, aby nepôsobila demotivačne.
Zároveň je potrebné prihliadať na splnenie účelnosti, čo znamená, aby niektorá forma sociálnej pomoci bola poskytnutá na konkrétny účel za vopred stanovených podmienok tak, aby sa dosiahol žiaduci efekt. (Ružička, V., 2009, Sociálne zabezpečenie
27
(interný študijný materiál), miesto vydania: Nové Zámky, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce).
Pozornosť je potrebné venovať aj podpore v nezamestnanosti a dávkam sociálnej pomoci vo vzťahu k príjmom z práce tak, aby výška týchto dávok nútila občanov zvyšovať záujem o znovu zaradenie sa do pracovného procesu a aby sa zároveň nestrácala pracovná zručnosť a motivácia k práci (Vincúr. P., 2007, s. 252).
Niekedy príčiny neopodstatnených rozdielov v mzdách spôsobujú aj zlyhávanie vzťahov na trhu práce v podobe zneužívania sociálnej podpory a v privyrábaní si na nelegálnom pracovnom trhu (Uramová, 2004, s. 48).
Neformálny - nelegálny trh
Podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah.
Všeobecne sa uvádzajú dva druhy príčin, ktoré vedú podnikateľov k dopytu po práci na čierno. Ide o:
nákladové motivácie (čo je možnosť vylepšiť si vzťah medzi nákladmi práce a produktivitou, znížiť daňovú povinnosť a presadiť sa v konkurencii prostredníctvom nižších nákladov),
prispôsobenie sa ekonomickému prostrediu (tu patrí hlavne slabá kvalifikácia pracovnej sily, prekážky pri zakladaní podnikateľskej činnosti, povinnosť dodržiavania právnych predpisov a neúmerná administratíva).
Základným motívom nelegálneho zamestnávania je zvyšovanie ziskov z podnikania.
Hlavnou príčinou porušovania právnych predpisov zo strany zamestnancov je snaha o získanie a udržanie pracovného miesta, ktoré je relatívne atraktívne, či už z pohľadu podmienok miestneho trhu práce u našich občanov, alebo trhu práce krajiny pôvodu cudzincov. Pri dodržiavaní zákonom stanovených podmienok by tieto osoby pracovné miesta nezískali.
Za najdôležitejšie faktory, ktoré zvýhodňujú nelegálnu prácu, je považovaná vysoká mieru zdanenia a odvodov. V nových členských štátoch EÚ sa k tomuto trendu pridávajú aj sociálne faktory.
28
Nelegálna práca spôsobuje obrovské straty vo verejných fondoch a navyše štát pri nej prichádza aj o dane, ktoré by mali byť odvedené z miezd týchto zamestnancov.
Legalizáciou pracovného pomeru by štát získal finančné prostriedky na daniach, ďalšia časť prostriedkov by sa dala ušetriť na nákladoch podpory v nezamestnanosti a na dávkach v hmotnej núdzi. Nelegálna práca poškodzuje záujmy všetkých, ktorí legálne pracujú, alebo tých, ktorí zamestnávajú, čiže odvádzajú dane a plnia si aj všetky odvodové povinnosti. Cieľom zákona je preto chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale zároveň chrániť aj fyzické osoby, ktorým nelegálna práca prináša sociálnu neistotu a ohrozenie. (Zákon NR SR č. 223/2011 Z. z. o nelegálnom zamestnávaní, http://www.poradca.sk.)
Nepružnosť jednotlivých prvkov trhu práce je zapríčinená hlavnými subjektmi na trhu práce – podnikmi a jednotlivcami a taktiež ďalšími subjektmi - štátom a odbormi, ktoré majú na trhu práce špecifické postavenie. Existujú však aj iné faktory, ktoré s fungovaním trhu práce priamo nesúvisia, ale ho do značnej miery ovplyvňujú a trh sa im musí prispôsobiť. Sú to hlavne prehlbujúce sa procesy spoločenskej a medzinárodnej deľby práce, rozdeľovania ostatných zdrojov, procesy globalizácie, integrácie, revolúcie vo vede a technike, komunikačných a informačných technológiách (Uramová, 2004, s. 61-62).
2.3 Dôsledky nedokonalej konkurencie
Príčiny nedokonalej konkurencie vyplývajú z nasledovných skutočností:
Výrobná a nákladová štruktúra trhu - výroba vo veľkom prináša zisk a umožňuje tak výrobcovi znižovať ceny pod vplyvom znižovania svojich nákladov, a tak vytláčať z trhu konkurenciu, ako napríklad odvetvia ako železnice, rozvod plynu, energie a pod. Ak trh nie je dostatočne veľký, aby sa využila celá kapacita továrne, vzniká neefektívnosť. Keby v takomto odvetví pôsobili dve firmy, keby navzájom súperili, ani jedna by nebola schopná pokryť svoje náklady a menej životaschopná firma by zanikla alebo by sa zlúčili. Takto vzniká prirodzený monopol.
Bariéry konkurencie - prekážky vstupu do odvetvia hospodárskou politikou štátu, licenciami a pod. Tieto bariéry sú dané aj optimálnou kapacitou výroby - v niektorých odvetviach môžu efektívne fungovať len veľké firmy ako železnice,
29 rozvod plynu, energie a ďalšie.
Výrobková diferenciácia – v prípade, keď výrobok nemá blízke substitúty a je jedinečný. (Rozsah, v akom firmy vstupujú do vzájomných dohôd o cenách, množstve dodávaných produktov.) Dôsledkom nedokonalej konkurencie sú vysoké ceny, nevyužité výrobné kapacity, dohody medzi oligopolistami o cene, ktorá im dlhodobo zabezpečujú maximálny zisk.
V snahe vyvarovať sa negatívnym dôsledkom plynúcim z nedokonalej konkurencie štát zasahuje do tohto procesu antimonopolným zákonodárstvom. Štát môže využívať rôzne formy a nástroje, ktoré sú:
protimonopolné zákony - zabraňujú vzniku monopolnej moci a jej zneužívaniu, inštitút štátneho vlastníctva - nie je rozhodujúce ziskové kritérium a štát môže do činnosti štátnych firiem bezprostredne zasahovať,
daňová politika - odčerpávanie monopolne vysokých ziskov, čo však pôsobí iba následne a nemusí mať nijaký vplyv na výstup monopolu;
ekonomická regulácia - jej hlavnou súčasťou je cenová regulácia.
Základným cieľom tejto politiky je utvoriť podmienky pre efektívne fungovanie trhového mechanizmu. V tomto procese je najdôležitejšie rozlíšiť, kedy je veľký podnik monopolom, obmedzujúcim výkonnosť ekonomiky a kedy ide o prirodzené zvyšovanie výroby, ktoré naopak výkonnosť ekonomiky zvyšuje. Preto protimonopolné zákonodarstvo vymedzuje veľkosť maximálneho podielu na trhu, ktoré sa v jednotlivých vyspelých krajinách pohybuje od 20 do 40%. Najdlhšiu tradíciu má antimonopolné zákonodárstvo v USA, kde od roku 1890 vzniklo niekoľko zákonov. V západnej Európe a Japonsku sa antimonopolné zákonodarstvo prijalo až po 2. Svetovej vojne.
30
3 Nezamestnanosť
Nezamestnanosť je prirodzeným fenoménom a súčasťou demokratickej spoločnosti založenej na trhovom hospodárstve. S týmto pojmom sa stretávame v každodennom živote, či už v médiách alebo ako aktéri trhu práce.
Nezamestnanosť charakterizujeme ako stav, kedy časť ekonomiky aktívneho obyvateľstva nepracuje a je jej odoprená možnosť dostávať odmenu za vykonanú prácu.
,,Definícia nezamestnanosti je založená na tom, že osoba schopná práce je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená, ale aj na tom, že sa svojím vyradením neuspokojuje a hľadá nové platené zamestnanie.“ (Beneš, Roman. Vývoj nezamestnanosti) Vzniká ako nerovnováha medzi ponukou a dopytom po pracovných silách. Pre zvýšenú ponuku pracovnej sily na trhu práce nie je vytvorený dostatočný dopyt, o čom svedčí nedostatok voľných pracovných miest. Nezamestnanosť je preto mnohokrát označovaná za prejav porúch na trhu práce.
Národné hospodárstvo každej krajiny má k dispozícii určitý počet práceschopného obyvateľstva, ktorý označujeme pojmom ekonomicky aktívne obyvateľstvo. Delíme ich na:
osoby zamestnané - ide o ľudí, ktorí majú viac ako 15 rokov a vykonávajú akúkoľvek platenú prácu a o ľudí, ktorí sú zamestnaní, ale dočasne nepracujú napríklad z dôvodu choroby, štrajku alebo dovolenky.
osoby nezamestnané - Je to každá osoba vo veku 15-64 rokov, ktorá síce nemá žiadnu platenú prácu, ale aktívne sa podieľa na tom, aby ju našla. Európsky štatistický úrad (EUROSTAT) vychádza z definície Medzinárodnej organizácie práce (ILO), podľa ktorej nezamestnaná osoba je:
• bez práce,
• schopná začať pracovať počas nasledujúcich 14 dní,
• aktívne si hľadá zamestnanie v priebehu predchádzajúcich štyroch týždňov.
,,Nie každý, kto nepracuje, je nezamestnaný. Nezamestnanosť neznamená nemať prácu, ale nemať platené zamestnanie, nemať príjem zo zamestnania“ (Beneš, Roman.
Vývoj nezamestnanosti). Týmto prípadom je ekonomicky neaktívne obyvateľstvo, resp.
mimopracovná sila, ktorá je tvorená osobami mladšími ako 15 rokov, študentmi, ženami v domácnosti, dôchodcami, ľuďmi žijúcimi z vlastného majetku, ľuďmi, ktorí pre chorobu
31
nemôžu pracovať alebo jednoducho nehľadajú prácu zo subjektívneho dôvodu. K ekonomicky neaktívnemu obyvateľstvu teda zaraďujeme ľudí, ktorí prácu nemajú a ani sa z akéhokoľvek dôvodu nepodieľajú na jej hľadaní.
3.1 Miera nezamestnanosti
Mieru neschopnosti hospodárstva využívať všetky zdroje práceschopného obyvateľstva, ktoré má k dispozícií, vyjadrujeme ako mieru nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti patrí k dôležitým ukazovateľom výkonnosti národného hospodárstva.
Rozsah nezamestnanosti sa v bežnej hospodárskej praxi meria zvyčajne dvomi spôsobmi a to:
• počtom nezamestnaných osôb - vyjadrujeme ju ako rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a veľkosťou zamestnanej pracovnej sily,
• percentuálnou mierou nezamestnanosti - vypočíta sa ako pomer počtu nezamestnaných osôb, ktoré sa aktívne snažia získať zamestnanie a sú schopní to preukázať, a celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva vyjadrený v percentách.
3.2 Prirodzená miera nezamestnanosti
V rámci percentuálne vyjadrenej nezamestnanosti je často spomínaný pojem prirodzenej miery nezamestnanosti. Ide o najnižšiu udržateľnú mieru nezamestnanosti, pri ktorej sa trh práce nachádza v stave dlhodobej rovnováhy. Ak je v ekonomike dosiahnutá prirodzená miera nezamestnanosti, potom všetci ľudia, ktorí chcú pri danej mzdovej sadzbe pracovať, pracovať môžu (Martincová, M. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. 2. Vydanie. ZSŠ polygrafická v Bratislave, 200, s. 31-35).
Prirodzená miera nezamestnanosti je podľa Miltona Fiedmana ,,taká úroveň nezamestnanosti, ktorú by sme získali pomocou riešenie walrasovskej sústavy rovníc všeobecnej rovnováhy za predpokladu, že by obsahovala skutočné štrukturálne charakteristiky trhu práce a trhu statkov, vrátane tržných nedokonalostí, stochastickej premenlivosti ponuky a dopytu, nákladov na získavanie informácií o voľných pracovných miestach a disponibilných pracovných silách, nákladoch mobility atď.“ (Martincová, M.
Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. 2. Vydanie. ZSŠ polygrafická v Bratislave, 200, s. 31-35).
32
Zjednodušene sa teda dá povedať, že prirodzená miera nezamestnanosti je taká miera nezamestnanosti, ktorá je výsledkom pôsobenia trhu a ktorú nie je možné trvalo ovplyvňovať nástrojmi monetárnej a fiškálnej politiky. Prirodzená miera nezamestnanosti sa podľa Martincovej ,,nerovná nule – aj v ekonomike s vysokou nezamestnanosťou je vždy určitý počet ľudí bez práce. Obrazne povedané, prirodzená miera je zlatý stred medzi príliš nízkou mierou nezamestnanosti. Percentuálne vyjadrenie prirodzenej miery nezamestnanosti je pre ekonomiku každej krajiny individuálne a špecifické. V praxi sa však stretávame spravidla s definovaním prirodzenej miery nezamestnanosti v rozmedzi od 3%
do 12%“ môžu (Martincová, M. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. 2.
Vydanie. ZSŠ polygrafická v Bratislave, 200, s. 31-35)
3.3 Typy nezamestnanosti
Pri charakteristike dobrovoľnej a nedobrovoľnej nezamestnanosti vychádzame z poznatku, že ceny vo všeobecnosti rastú alebo klesajú s cieľom dosiahnuť rovnováhu na trhu a vyčistiť konkurenčný trh. pri rovnovážnej cene je kupujúci ochotný kúpiť také množstvo statkov, aké je predávajúci ochotný predať. Na trhu práce však táto zákonitosť neplatí stopercentne a preto je nutné zamyslieť sa nad možnými príčinami zlyhávania pracovného trhu a príčinami faktu, že mnohí nemôžu nájsť prácu, aj keď sa o to intenzívne usilujú.
3.3.1 Dobrovoľná nezamestnanosť
Dobrovoľná nezamestnanosť je charakteristická stavom, kedy je počet nezamestnaných osôb nižší, nanajvýš rovný počtu voľných pracovných miest v danej ekonomike. Za predpokladu existencie pružných miezd na trhu práce dochádza k situácii, kedy sa trh vyčistí dochádza k vytvoreniu rovnovážnej mzdovej úrovne, ktorá je znázornená na grafe v bode E podniky zamestnávajú všetkých pracovníkov s danou úrovňou kvalifikácie, ktorí sú za danú mzdu ochotní pracovať a úsečka AE znázorňuje ich počet všetkých zamestnaných osôb. Úsečka EF zasa predstavuje množstvo pracovníkov, ktorí sú síce ochotní pracovať, ale za vyššiu mzdu než je rovnovážna mzda, preto nemajú prácu.
Nazývame ich dobrovoľne nezamestnanými. Dobrovoľne nezamestnané osoby nepracujú z rôznych objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, často pred prácou uprednostňujú štúdium, voľný čas, starostlivosť o domácnosť alebo inú činnosť. Medzi dobrovoľne
33
nezamestnaných zaraďujeme aj absolventov, ktorí po ukončení štúdia hľadajú svoje prvé zamestnanie.
Graf 4 : Dobrovoľná nezamestnanosť
Zdroj: Lisý et al, 2007, s.438
3.3.2 Nedobrovoľná nezamestnanosť
Graf 5 poukazuje na to, že mzdová sadzba w´ prevyšuje rovnovážnu mzdovú sadzbu w. pri tejto vysokej sadzbe má záujem pracovať vyšší počet pracovníkov, než zodpovedá počtu voľných pracovných miest. Bod G na krivke ponuky práce znázorňuje počet pracovníkov, ktorí chcú pracovať pri mzdovej úrovni w´, avšak ako vidíme na krivke dopytu po práci, firmy zamestnajú pri danej úrovni mzdy len také množstvo pracovníkov, ktoré zodpovedá bodu H. Dochádza teda k prebytku zamestnancov, úsečka HG predstavuje skupinu nedobrovoľne nezamestnaných ľudí, ktorí majú záujem pracovať, ale za daných podmienok na trhu práce zamestnanie nenachádzajú.
34 Graf 5 : Nedobrovoľná nezamestnanosť
Zdroj: Martincová, 2002, s.18
3.4 Formy nezamestnanosti
Ekonomická teória na základe príčin nezamestnanosti rozlišuje tri formy nezamestnanosti:
3.4.1 Frikčná nezamestnanosť
Pri frikčnej nezamestnanosti ide o krátkodobú formu nezamestnanosti spojenú s plynulým prechodom z jedného zamestnania do druhého, z jedného regiónu do druhého alebo rôznymi etapami životného cyklu človeka. Spôsobená však môže byť aj nedostatočnou informovanosťou o pracovných príležitostiach. Dokonca aj v ekonomike s plnou zamestnanosťou vždy dochádza k určitej fluktuácii ľudí, napríklad ak si absolventi hľadajú po skončení školy prácu alebo ak sa matky znova zaraďujú do pracovného procesu po období materskej, resp. rodičovskej dovolenky. Na základe toho, že v prípade frikčnej nezamestnanosti pracovníci pomerne často menia svoje pracovné miesta a hľadajú tak lepšie, môžeme pokladať frikčnú nezamestnanosť za dobrovoľný typ nezamestnanosti.
3.4.2 Štrukturálna nezamestnanosť
Štrukturálna nezamestnanosť je charakteristická štrukturálnym zmenami v ekonomike, ktoré úzko súvisia najmä s technickým pokrokom, nerovnomernosťou medzi ponukou práce a dopytom po nej alebo zmenami preferencií spotrebiteľov. Často pozorujeme štrukturálnu nerovnováhu medzi zamestnaniami alebo regiónmi, keďže
35
niektoré sektory sa rozvíjajú, kým iné upadajú. Nedostatok pracovných síl v jednom odvetví je tak prevádzaný nadbytkom pracovných síl v odvetvi ďalšom. Potenciálnym riešením je tak rekvalifikácia, avšak v niektorých prípadoch je veľmi nepravdepodobná alebo prispôsobenie vzdelávacieho systému a štruktúra vzdelávania podmienkam trhu. Ide tak o prijateľnejšie riešenie, avšak realizovateľné v strednodobom až dlhodobom časovom horizonte.
3.4.3 Cyklická nezamestnanosť
Pri cyklickej nezamestnanosti ide o formu nezamestnanosti, ktorá vzniká v čase.
Keď sa ekonomika nachádza vo fáze hospodárskej recesie, depresie alebo krízy a v prípade hospodárskeho vzostupu opäť zaniká. Jej základným rysom je, že výrazne klesá celkový dopyt po práci z dôvodu nízkych celkových výdavkov a outputu ekonomiky. Vzniká v dôsledku nerovnováhy medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou. ekonomická teória rozlišuje frikčnú, štrukturálnu a cyklickú nezamestnanosť najmä preto. Lebo analýza príčin nezamestnanosti výrazne uľahčuje odborníkom diagnostikovať, v akom stave sa ekonomika nachádza.
3.5 Nezamestnanosť a jej vplyv na človeka
Práca tvorí významnú súčasť života každého človeka, pretože nám zabezpečuje finančné prostriedky, možnosť sebarealizácie a pocit užitočnosti pre spoločnosť. Strata zamestnania predstavuje pre človeka stresovú situáciu, ktorá vyvoláva zodpovedajúce negatívne a neraz aj zdraviu škodlivé reakcie a nevplýva na každého človeka rovnako. Je to krízová situácia, s ktorou sa každý z nás vyrovnáva svojim spôsobom. Schopnosť vyrovnať sa so stratou zamestnania závisí od osobnosti človeka a životnej situácie.
Dopady nezamestnanosti nepociťujú len nezamestnaní. Nezamestnanosť jedného člena z rodiny má dopad na chod celej domácnosti. Vplyv nezamestnanosti na rodinu môže mať pozitívny a negatívny charakter. Pozitívny charakter v tom prípade, ak ide o dobre fungujúcu rodinu, ktorá podporuje nezamestnaného člena rodiny, je pre nezamestnaného jednoduchšie si hľadať prácu a nepodliehať zúfalstvu. V takejto rodine sa posilňuje solidarita a rodinná súdržnosť. Negatívny charakter – ide v tom prípade o situáciu, kedy je v domácnosti nedostatok finančných prostriedkov. Táto situácia môže v rodine spôsobiť krízu a narušiť rodinné zvyklosti. Zvyšuje sa aj miera rozvodovosti v rodinách, ktoré sú
36
postihnuté nezamestnanosťou (Schraggeová, 2010, s.3).
Z psychologického hľadiska je dôležitá predovšetkým dĺžka nezamestnanosti. Čím dlhšie je človek nezamestnaný, tým viac stráca človek nádej nájsť si nové zamestnanie.
Dlhšie nezamestnaný človek stráca sebadôveru, má problém s komunikáciou, celkovo klesá jeho životná spokojnosť. Nezamestnanosť zanecháva na človeku vážne dôsledky, preto je dôležité čím skôr začať so zvyšovaním kvalifikácie, rekvalifikáciou, efektívnym využívaním voľného času a s pozitívnym prístupom pokračovať v hľadaní nového zamestnania.
Pri hodnotení dopadov nezamestnanosti na psychiku človeka treba vychádzať z poznania, že platená práca nie je len dôležitým zdrojom finančného zabezpečenia, ale uspokojuje aj mnoho ďalších potrieb, ako je primerané sebavedomie, sebaúcta, tvorivosť, sociálne uznanie, dáva jedincovi sociálny status. Pre duševnú pohodu a emocionálnu stabilitu je práca dôležitá. Dôsledkom nezamestnanosti je zhoršenie fyzického a duševného zdravia, negatívny pohľad na svet, na seba a svoju budúcnosť, čo je základom pre vznik depresie (Schraggeová, 2010, s. 4).
37
4 Nezamestnanosť v SR v rokoch 2008-2013
Nezamestnanosť v Slovenskej republike môžeme hodnotiť ako zrejme najvypuklejší socioekonomický problém pre krajinu. Ten, kto si myslí, že krivky nezamestnanosti ovplyvňujú len dlhodobo nezamestnaní či Rómovia, má pravdu, avšak len čiastočne. Venujme teda pozornosť príčinám, ktoré ovplyvnili súčasnú nezamestnanosť v Slovenskej republike.
4.1 Príčiny nezamestnanosti v SR
Korene súčasnej nezamestnanosti v Slovenskej republike musíme hľadať už pred rokom 1989. Nevhodná štruktúra hospodárstva z celoštátneho, najmä však z regionálneho hľadiska, nadmerná sociálna prezamestnanosť a nízka miera adaptability pracovných síl, to sú hlavné negatívne faktory, ktoré ovplyvnili súčasnú nezamestnanosť.
Je však potrebné podčiarknuť, že nielen faktory z pred roka 1989 spôsobili súčasný stav. V neskoršom období bol ekonomický vývoj a tým aj nezamestnanosť ovplyvnená okrem iného:
• rozpadom Česko-Slovenskej federácie,
• nárastom zadlženosti a platobnej neschopnosti podnikov,
• spôsobom privatizácie, respektíve fenoménom „tunelovania“ sprivatizovaných podnikov,
• špecifickými štrukturálnymi problémami trhu práce a celkovými štrukturálnymi problémami ekonomiky v 90-tych rokoch minulého storočia (napr. regionálne rozdiely v nezamestnanosti a nízka mobilita pracovnej sily, nízko platená práca, vysoké daňové a odvodové zaťaženie a iné),
• organizačno - administratívnymi opatreniami v oblasti evidencie nezamestnanosti,
• prísnejšími podmienkami a znížením sociálnych dávok,
• diskrimináciou v prístupe na trh práce.
Slovensko v súčasnej dobe čelí problému tzv. „stratenej generácie“. Ide o mladých ľudí, ktorí nedostávajú príležitosti na trhu práce. Na Slovensku Eurostat z decembra 2013 eviduje 32,6% nezamestnaných osôb mladších ako 25 rokov čo činí zhruba 65-tisíc. Je
