VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAH Ů
B a k a l á ř s k á p r á c e
2 0 0 7 T a t i a n a Š i s e r o v á
VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAH Ů
Obor: Mezinárodní obchod
Podnikate ľ ské prostredie, obchodné zvyklosti a kultúrne špecifiká Turecka
Autor: Tatiana Šiserová
Vedoucí práce: Doc. Ing. Miroslava Zamykalová, CSc.
Prohlášení:
Prohlašuji, že jsem bakalářskou práci vypracoval/a samostatně a vyznačil/a všechny citace z pramenů.
V Praze dne ………… ………
podpis studenta
Poďakovanie
Rada by som poďakovala vedúcej mojej bakalárskej práce, doc. Ing. Miroslave Zamykalovej, CSc., za jej ochotu, pomoc, cenné rady a pripomienky pri spracovaní tejto práce.
Obsah
ÚVOD ... 7
1. TURECKO – OBECNÉ INFORMÁCIE ... 10
1.1. GEOGRAFICKÉ ÚDAJE... 10
1.2. OBYVATEĽSTVO... 11
1.3. DODATOČNÉ INFORMÁCIE... 12
2. POLITIKA... 17
2.1. SÚČASNÁ POLITICKÁ SITUÁCIA... 17
2.2. ČLENSTVO VMEDZINÁRODNÝCH ORGANIZÁCIÁCH A INŠTITÚCIÁCH... 19
2.2.1. Turecko a EÚ ... 19
2.2.2. Iné členstvá ... 22
3. VŠEOBECNÁ ETIKETA, PRAVIDLÁ PROTOKOLU A OBCHODNÉ JEDNANIE ... 23
3.1. VŠEOBECNÁ ETIKETA... 23
3.1.1. Etiketa stretnutia a pozdravu ... 23
3.1.2. Etiketa menovania - používania mien (Naming Conventions) ... 23
3.1.3. Etiketa obdarovania... 24
3.1.4. Etiketa stolovania... 24
3.2. ETIKETA OBCHODNÁ... 25
3.2.1. Vzťahy a komunikácia ... 25
3.2.2. Neverbálna komunikácia... 26
3.2.3. Etiketa obchodných stretnutí... 27
3.2.4. Etiketa obchodného vyjednávania... 27
3.2.5. Etiketa obchodného odevu ... 28
3.2.6. Etiketa vizitiek ... 28
3.3. MIESTNE ZVYKLOSTI DÔLEŽITÉ PRE OBCHODNÉ KONTAKTY... 29
3.3.1. Štátne sviatky ... 30
3.3.2. Náboženské sviatky ... 30
3.3.3. Obvyklá pracovná doba:... 31
3.3.4. Obvyklá predajná doba:... 31
3.4. TURECKÁ ŠKOLA... 31
3.5. TURECKÁ RODINA... 32
3.6. TURECKÉ ŽENY... 33
4. PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE ... 34
4.1. SÚČASNÁ EKONOMICKÁ CHARAKTERISTIKA KRAJINY... 34
4.1.1. Základné makroekonomické ukazovatele ... 34
4.1.2. Postup inflácie ... 34
4.1.3. Zahraničný obchod ... 35
4.2. TRENDY V HLAVNÝCH SEKTOROCH HOSPODÁRSTVA... 37
4.2.1. Priemysel ... 37
4.2.2. Stavebníctvo ... 37
4.2.3. Poľnohospodárstvo ... 37
4.2.4. Lesníctvo ... 37
4.2.5. Rybárstvo ... 38
4.2.6. Služby ... 38
4.3. FINANCIE ADANE... 38
4.3.1. Vývoj tureckého zahraničného dlhu 2000 – 2006 ... 38
4.3.2. Bankový systém ... 38
4.3.3. Daňový systém ... 39
4.4. INFRAŠTRUKTÚRA... 39
4.4.1. Doprava cestná ... 39
4.4.2. Doprava železničná... 39
4.4.3. Doprava námorná ... 40
4.4.4. Doprava letecká ... 40
4.4.5. Doprava potrubná... 40
4.5. AKO PRENIKNÚŤ NA TURECKÝ TRH?... 41
4.5.1. Miestne zastúpenie ... 41
4.5.2. Zamestnávanie cudzincov a miestnych síl ... 41
4.5.3. Založenie firmy... 41
4.5.4. Zákonom daný postup pri zakladaní firmy... 41
4.5.5. Obchodné spory, platobná morálka a riziká trhu ... 42
4.5.6. Verejné zákazky ... 43
4.5.7. Veľtrhy, výstavy... 43
4.5.8. Dovozné podmienky a dokumenty, colný systém, kontrola vývozu... 43
4.5.9. Ochrana domáceho trhu ... 44
4.6. INVESTIČNÉ PROSTREDIE PRE VSTUP ZAHRANIČNÉHO KAPITÁLU... 44
4.6.1. Priame zahraničné investície ... 44
4.6.2. Investičné prednosti: ... 45
4.6.3. Slabé stránky... 46
5. OBCHODNÁ A EKONOMICKÁ SPOLUPRÁCA ČESKEJ REPUBLIKY A TURECKA... 47
5.1. ZMLUVY AINÉ DOHODY MEDZI ČR A TR TÝKAJÚCE SA PODNIKANIA A OBCHODU... 47
5.2. VÝVOJ OBCHODNEJ VÝMENY... 49
5.3. NOVÉ MOŽNOSTI PRE ČESKÝ VÝVOZ A INÚ EKONOMICKÚ SPOLUPRÁCU S ČR ... 50
5.4. ČESKÉ FDI V TURECKU... 51
ZÁVER ... 53
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A INFORMAČNÉ ZDROJE ... 55
ZOZNAM PRÍLOH... 57
Úvod
Cieľom mojej práce je zmapovať podnikateľské prostredie Turecka, jeho siné i slabé stránky a priblížiť špecifiká kultúrne, ktoré nemožno pri vyvíjaní spolupráce opomenúť.
Informácie sú zamerané na to podstatné, čo by mali zahraničné podnikateľské subjekty, zaujímajúce sa o kooperáciu s touto krajinou vedieť. Približujem možnosti spolupráce jak obecne, tak z pohľadu českého podnikateľa.
Danú tému som zvolila preto, lebo sa zaujímam o iné národy, národnosti a kultúry.
Turecko zasa preto, že som mala možnosť v ňom vo februári a marci minulého roku pobudnúť v rámci stáže študentskej organizácie AIESEC. Pôsobila som v meste Izmir, v medzinárodnom tíme ľudí, po dobu 7 týždňov na 7 tureckých školách, ktoré sú obdobou našich osemročných gymnázií. Mala som možnosť túto kultúru, so všetkými jej špecifikami zažiť na vlastnej koži, aj vďaka tomu, že som bola ubytovaná, stále po dobu jedného týždňa u inej tureckej rodiny. Keďže oborom môjho štúdia a budúcej hlavnej špecializácie je medzinárodný obchod, v práci sa zameriavam prevažne na túto stránku Turecka.
Pri mapovaní hospodárskeho vývoja krajiny som sa zamerala na poslednú dekádu. Najviac sa venujem súčasnej ekonomickej situácii a podnikateľskému prostrediu.
V prvých dvoch kapitolách som sa snažila vytvoriť istý prehľad o tejto krajine, či sa už jedná o geografický základ, alebo údaje o obyvateľstve. Opisujem súčasnú politickú situáciu a členstvo v medzinárodných organizáciách a regionálnych zoskupeniach. Máličko sa venujem až možnému členstvu v EÚ, no mojim cieľom nebolo hodnotiť pripravenosť, či nepripravenosť Turecka na vstup. V strede práce, teda v kapitole tretej zužitkovávam svoje poznatky z pobytu a ciest po Turecku. Približujem, jak všeobecnú etiketu, tak etiketu jednania obchodného. Pridávam podkapitoly o tureckej škole, rodine a tureckých ženách, ktorých postavenie v spoločnosti mnoho ľudí považuje za výrazne odlišné v porovnaní s Európou. No obchodných vzťahoch, môže ľahko dôjsť práve k jednaniu s nimi. Najviac sa venujem podnikateľskému prostrediu, ústrednej téme tejto práce. Charakterizujem jak ekonomické ukazovatele, zahraničný obchod, trendy v jednotlivých sektoroch hospodárstva, tak i finančnú stránku a infraštruktúru. Pridávam rady a postupy ako sa uplatniť na miestnom trhu. Špeciálne sa venujem priamym zahraničným investíciám, ktoré sú v súčasnosti dosť diskutované a je o nich rastúci záujem aj v teritóriách rozvojových.
Rozoberám ich silné a slabé stránky, no pozitív je značne viac. V poslednej kapitole
poskytujem krátky prehľad česko – tureckých vzťahoch s možnosťami spolupráce v perspektívnych oblastiach obchodnej, či inej ekonomickej kooperácie v blízkej budúcnosti, bez ohľadu na pričlenenie, či nepričlenenie Turecka do EÚ.
Zoznam použitých skratiek
AKP Strana spravodlivosti a rozvoja (Adalet ve Kalkinma Partisi) ANAP Strana vlasti (Anavatan Partisi)
BSEC Organizácie čiernomorskej hospodárskej spolupráce CHP Republikánska ľudová strana (Cumhuriyet Halk Partisi) ČTK Česká tisková kancelář (Czech News Agency)
DYP Strana pravej cesty ( Dogru Yol Partisi)
ECO Organizácia hospodárskej spolupráce (Economic Cooperation Organization) EHS Európske hospodárske spoločenstvo
ES Európske spoločenstvo (pôvodne EHS) EÚ Európska únia
ExW Zo závodu (Ex Works)
FCA Vyplatené dopravcovi ...dohodnuté miesto (Free Carrier) FDI Priame zahraničné investície (Foreign direct investment)
FOB Vyplatené na loď...dohodnutý prístav nalodenia (Free On Board) HDP Hrubý domáci produkt
HNP Hrubý národný produkt HYP Republikánska strana
ILO Medzinárodná organizácia práce (International Labor Organization) MMF Medzinárodný menový fond
MZV Ministerstvo zahraničných vecí
NATO Severoatlantický pakt ( The North Atlantic Treaty Organization) OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organization for
Economic Cooperation and Development)
OIC Organizácia islamskej konferencie (Organization for Islamic Conference) OSN Organizácia spojených národov (United Nations Organization)
SHP Sociálne – demokratická ľudová strana (Sosyal Demokrat Halkco Parti) TLY, YTL Turecká líra
UNCTAD Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (United Nations Conference on Trade and Development)
USD Americký dolár (US Dollar)
1. Turecko – obecné informácie 1.1. Geografické údaje
Oficiálny názov štátu: Turecká republika - Türkiye Cumhuriyeti Štátne zriadenie: republika
Politické zriadenie: parlamentná demokracia
Hlavné mesto: Ankara
Rozloha: 780 580 km²
Z toho 770.760 km2 pevnina a 9.820 km2 vodných plôch.
Územne - geografické rozdelenie medzi európsku a ázijskú časť krajiny:
Thrákia (Európa): 23.764 km2, Anatólia (Ázia): 755.688 km2
Susediace štáty a dĺžka hranice
Arménsko - 268 km, Azerbajdžan - 9 km, Bulharsko – 240 km, Grécko – 206 km, Gruzínsko - 252, Irak – 352 km, Irán – 499 km, Sýria – 822 km. Pobrežie je dlhé 7200 km.
Administratívne územné členenie: 81 provincií, ktoré sa ďalej členia na okresy Najväčšie mestá sú:
Ankara - 4,786 mil. obyvateľov
Istanbul - 16,187 mil., vrátane predmestí až 18 mil.
Izmir - 3,372 mil.
Bursa - 2,125 mil.
1.2. Obyvate ľ stvo
Počet obyvateľov: 72 000 000
priemerná hustota obyvateľstva: 92,4/km2 podiel ekonomicky činného obyvateľstva:
Sektorovo rozdelených takto: poľnohospodárstvo – 6.493 000, priemysel – 4.281 000, stavebníctvo – 1.171 000, služby – 10.101 000.
Na 1000 obyvateľov pripadá: 68 automobilov, 273 mobilných telefónov a 442 televíznych prijímačov.
Gramotnosť: 86.5 % celkovej populácie (muži 94,3 %, ženy 78,7 %)
Demografické delenie do vekových skupín podľa produktivity:
0-14 rokov: 24.9% (muži 9,034,731/ženy 8,703,624) 15-64 rokov: 68.1% (muži 24,627,270/ženy 23,857,507) 65 a viac rokov: 6.9% (muži 2,253,383/ženy 2,682,132)
Priemerný ročný prírastok obyvateľstva: 1,13 %
pôrodnosť: 16,62, detská úmrtnosť 39,69 na 1.000 narodených
Národnostné zloženie:
Oficiálne štatistiky ho neuvádzajú.
Odhad: Turci 80 %, Kurdi 17 %, ostatní 3 % (Arméni, Araby, Gréci, Albánci, Gruzínci, Lazové, Čerkesi, Židia a iní). 1
Náboženské zloženie: 98 % obyvateľstva je moslimov, z nich cca 80 % suniti a 20%
šiíiti; ostatní sú ortodoxného, gregoriánskeho, židovského, katolíckeho a protestantského vyznania. Grécky ortodoxný i arménsky patriarchát sídli v Istanbule. Cirkev je zákonom odlúčená od štátu.
Úradný jazyk: turečtina
Ostatné najčastejšie užívané jazyky sú kurdský, arabský, grécky, arménsky...
1 The World Fact Book: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/index.html, odhady pre rok 2007, 1.5.2007
Kurdština sa používa v bežnom neoficiálnom styku najmä v juhovýchodnej časti Turecka.
Znalosť ostatných svetových jazykov - predovšetkým nemčiny a angličtiny - je medzi obyvateľstvom minimálna, znalosť angličtiny je obmedzená na vzdelanejšie vrstvy a významné turistické strediská, nemčiny na bývalých “gastarbeiterov”, teda v minulosti pracujúcich v Nemecku a ich rodinných príslušníkov.
Populácia hovoriaca arabsky je bilingválna - hovorí i turecky.
1.3. Dodato č né informácie
Mena
Nová turecká líra, od 1. januára 2005, medzinárodný kód TRL, vnútroštátny TL, ja som sa stretla so značením YTL – nová turecká líra (po devalvácii).
Cudzie meny sú voľne zmeniteľné, v zahraničnom obchode sa teda využívajú Euro a USD.
Použitie cudzej meny vo vnútornom platobnom styku zakázané nie je. Niektoré väčšie obchodné siete ju akceptujú, ide teda o vôľu obchodníka sa prispôsobiť. Keďže kurz dolára má v poslednej dobe klesajúcu tendenciu, väčšej obľube sa tešilo Euro.
Časový posun: + jedna hodina Vízová politika oboch strán
Proces o udelení víza je upravený zákonom č. 326/1999 Zb., o pobyte cudzincov na území Českej republiky a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.
Na udelenie víza nie je podľa § 51 od stavec 2 citovaného zákona právny nárok. Prípadné rozhodnutie o neudelení víza je konečné a nie je možné proti nemu podať odvolanie.
Každý žiadateľ, ktorému vízum nebolo udelené, má právo byť ústne informovaný o dôvodoch neudelenia víza v rozsahu ustanovenia § 56 citovaného zákona. Na žiadosť udá náš zastupiteľský úrad dôvody neudelenia víza aj písomne.
Po rozhodnutí o neudelení víza má žiadateľ právo kedykoľvek podať novú žiadosť, ktorá musí byť doložená požadovanými dokladmi. Môže tak učiniť i bezprostredne po zamietnutí predošlej žiadosti.2
Vláda Tureckej republiky zrušila s účinnosťou od 1. januára 2005 vízovú povinnosť pre držiteľov cestovných pasov Českej republiky, ktorí cestujú do Tureckej republiky za turistickým účelom a ktorých pobyt nepresiahne 90 dní.
2 Generálny konzulát ČR Istanbul
http://www.mzv.cz/wwwo/default.asp?id=48819&ido=1969&idj=1&amb=116&ParentIDO=1969, 12.5.2007
Občania ČR, ktorí cestujú do Tureckej republiky za účelom výkonu práce, štúdia, vedeckého výskumu, natáčania filmu, či fotografovania, si naďalej musia k cestám do Tureckej republiky obstarať vízum. To tiež platí aj pre vodičov nákladnej automobilovej prepravy. Víza budú udeľované bez správneho poplatku.3
Podmienkou tohto kroku bolo skrátenie doby vybavovania českých víz a obmedzenie počtu dokladov vyžadovaných od žiadateľov. Od držiteľov platných viacnásobných víz schengenských štátov alebo víz Austrálie, Kanady, Veľkej Británie, Nórska, Švajčiarska a USA (prípadne platného povolenia k pobytu alebo pracovného povolenia v uvedených krajinách) nie sú okrem správne vyplnenej žiadosti o české vízum, fotografie a platného cestovného dokladu vyžadované žiadne ďalšie dokumenty, a to bez ohľadu na účel cesty.
Rovnako od podnikateľov, ktorí predložia autorizované odporúčacie a potvrdzujúce listy tureckej obchodnej, resp. priemyselnej komory, nie sú vyžadované žiadne ďalšie doklady a vízum je udelené do 24 hodín od podania žiadosti.
Obchodníci, ktorí sa nepreukážu odporúčaním tureckej obchodnej alebo priemyselnej komory a zároveň necestujú do ČR za účelom obchodným, síce nemajú nárok na vydanie víza do 24 hodín, ale podliehajú štandardne stanovenej lehote 4 pracovných dní, ktorá je platná pre ostatné kategórie tureckých občanov. Vodičom kamiónov sú víza udeľované do 48 hodín. V prípade, že ČR len prechádza, musí mať pred obdŕžaním tohto víza mať vízum krajiny nasledujúcej po ČR.
S účinnosťou od 24. 11. 2005 je žiadateľ o vízum povinný pred vyznačením víza predložiť doklad o cestovnom zdravotnom poistení, ktoré uhradí náklady liečenia v súvislosti s úrazom alebo náhlym onemocnením na území ČR, včítane nákladov spojených s prevozom nemocného do štátu, ktorého cestovný doklad vlastní, poprípade do iného štátu, v ktorom má povolený pobyt, a to do výšky minimálne 30.000 EUR, po dobu pobytu na území ČR.4
Pokiaľ občan žiada o predlženie víza od tureckej strany povolenia k pobytu, platí poplatok za jeho vystavenie. Predĺženie trvá dva týždne. Prekročenie doby pobytu je sankciované pokutou.
Študenti programov EU (Socrates) musia predložiť Potvrdenie k vízu nad 90 dní od príslušnej českej vzdelávacej inštitúcie, kde budú študovať, a Potvrdenie k vízu nad 90 dní
3tamtiež
4Veľvyslanectvo Českej republiky v Turecku,
http://www.mzv.cz/wwwo/default.asp?id=35693&ido=2287&idj=1&amb=11&ParentIDO=2287, 14.5.2007
od svojho domovského zariadenia. Pokiaľ tak učinia, nepotrebujú už disponovať dokladom o finančných prostriedkoch, dokladom o účele pobytu ani dokladom o ubytovaní.
Doklad o finančných prostriedkoch nemusí predkladať ani žiadateľ o dlhodobé vízum za účelom zamestnania.
Dlhodobé víza sú za účelom pobytu dlhším než 90 dní.
Colné náležitosti
Pri príjazde do krajiny môžu byť v pase vyznačené cennejšie predmety, ako napr.
notebook, fotoaparát a pod. za účelom kontroly o pohybe predmetov pri opúšťaní krajiny.
Zbrane a náboje vyžadujú špeciálne povolenie. Dovoz zahraničnej meny nie je limitovaný.
Pokiaľ však človek plánuje vyviezť miestnu menu v hodnote nad 5000 USD, musí preukázať jej nadobudnutie, ako napr. doklad o výbere hotovosti z banky. Šperky možno dovážať a vyvážať len do hodnoty 15 000 USD, inak treba dokazovať ich nadobudnutie.
Vyvážať starožitné predmety je zakázané. Aj v prípade novo vyrobeného koberca je treba predložiť doklad o kúpe. Vývoz starších cenností ošetruje Generálne riaditeľstvo pre správu múzeí. Bezcolne si možno pre osobnú potrebu priniesť určité množstvo liekov, tabakových výrobkov, kávy, čaju, cukroviniek, alkoholu a podobne. Oslobodenie od cla platí pre tovar, ktorého hodnota neprevýši 300 EUR. Drogy a omamné látky nemožno dovážať, vyvážať, vyrábať, obchodovať s nimi, ani ich užívať.
Klimatické podmienky
Klimatické podmienky v Turecku sú hlavne v letných mesiacoch relatívne náročné. Je doporučené veľa piť a zabrániť tak dehydratácii. Pocitu slabosti, závratu a mdlobám je možné predchádzať doplnením minerálnych látok (hlavne soli) do tela, pretože pri nadmernom potení, dochádza k ich odplavovaní. Mnoho návštevníkov má tiež skúsenosti s hnačkami, ktoré vznikajú vplyvom klimatických a stravovacích zmien.
Keďže ja som Turecko navštívila v zimných mesiacoch, počasie bolo príjemné, nie príliš teplé. V prímorskom Izmire sme si užili skorého jarného slnka, v Burse, ktorá sa nachádza v údolí pohoria Uludah, sme boli zasa lyžovať na prírodnom snehu. Na uliciach sa často potĺkajú túlaví psy a mačky. Sú ich niekedy aj celé tlupy.
Vtáčia chrípka
Tesne pred našim príchodom sa objavila vtáčia chrípka. Diskutovalo sa aj o tom, že projekt sa kvôli nej zruší. Myslím, že niektorých účastníkov to aj vystrašilo natoľko, že nakoniec ostali doma. Po regióne juhovýchodnej Ázie, bolo práve Turecko prvou krajinou, kde sa objavila u človeka. Bolo nám doporučené dodržiavať základné hygienické pravidlá, ako
umývať si ruky mydlom, nekupovať si tepelne nedostatočne spracované pokrmy z hydinového mäsa a vajec zo stánkov na uliciach, vyhýbať sa akémukoľvek styku so živou i mŕtvou hydinou. Žiadne konkrétne problémy sa však nevyskytli, pričom sme voľne konzumovali hydinu v domácnostiach, školách a poniektorí aj zo stánkov na uliciach.
Oblasti so zvýšeným rizikom pre cudzincov
Riziko teroristického útoku má v dnešnej dobe globálny charakter, a nemožno ho preto vylúčiť ani v Turecku. Českým občanom sa odporúča, aby dbali pri svojich cestách na zvýšenú opatrnosť, a to hlavne na verejných priestranstvách, kde dochádza k väčšej koncentrácii osôb, a ktoré sú navštevované cudzincami, aby dodržiavali pokyny miestnych orgánov a kontaktovali v prípade potreby zastupiteľské úrady, pokiaľ ide o bezpečnostnú situáciu v regiónu a možné hroziace riziká. Počas môjho pobytu, sa stalo, že ma nepustili dovnútra katolíckeho kostola v meste Izmir, pretože tam pred pár dňami došlo k incidentu.
Turecký študent postrelil talianskeho katolíckeho kňaza. Kostol bol zavretý a na istú dobu strážený. K incidentu došlo vraj aj v následku tzv. karikatúr Mohameda, ktoré mali v tú dobu veľkú odozvu u moslimov po uverejnení v novinách.
Oblasť východného a juhovýchodného Turecka je obecne považovaná za rizikovejšiu. Náš projekt sa zámerne uskutočnil v mestách lokalizovaných v západnej až strednej časti Turecka. Najvýchodnejším mestom bolo hlavné mesto Ankara, ktoré možno považovať za akísi stred. Počas môjho pobytu som sa zoznámila s americkým stredoškolským študentom, umiestneným na strednej škole po dobu jedného roku v rámci programu Rottary klubu. Po ukončení školského roku mal, ako väčšina z nás v pláne cestovať. Mohol sa však pohybovať maximálne po úroveň Ankary, východnejšie zájsť nemohol. Práve pri pohybe do týchto končín sa odporúča informovať ZÚ Ankara, alebo GK Istanbul a pri samotnom pohybe po daných oblastiach rešpektovať pokyny miestnych orgánov, pri prechádzaní kontrolných stanovíšť armády sa chovať pokojne. Niektoré cesty môžu byť uzavreté miestnou armádou.
Obecne platí názor, že mimo turistických letovísk a veľkých miest samostatná žena vzbudí pozornosť a pokiaľ sa mimo týchto oblastí, hlavne na dedine prechádza sama, resp.
v sprievode inej ženy, nemôže sa diviť prípadným problémom. Ja takúto skúsenosť nemám, bola som napr. na výlete vo dvojici s kamarátkou Poľkou v dedinkách Sard a Salihli, kde sme boli obdivovať Artimedinu svätyňu. No je pravdou, že som sa pohybovala v západnej časti, hlavne v okolí mesta Izmir, kde som strávila väčšinu svojho voľného času.
Bezpečnostná situácia je porovnateľná s Európou. Prepadnutia sú menej časté než v západných krajinách, no drobná kriminalita, ako napr. vykradnutie hotelovej izby, vreckárstvo, vykrádanie áut, podvody pri platení sú v hlavných turistických oblastiach časté, vyskytli sa i prípady znásilnenia. Ako i v iných krajinách nemožno odporučiť nocovanie pod šírym nebom, či nechanie osobných vecí na nestrážených miestach. Ja som si raz nechala cestovnú tašku s osobnými vecami u predavača v klenotníctve v bazare, pretože som bola pohodlná ju nosiť celý deň so sebou. Ochotne mi ponúkol, že ju zamkne do trezoru. Pri jej vyzdvihnutí ma pobádal, aby som skontrolovala, či niečo nechýba, no samozrejme nebolo treba. Podotýkam, že tak učinil, bez úplaty.
2. Politika
2.1. Sú č asná politická situácia
Rok 2005 nepriniesol výrazné zmeny v rozložení politických síl v zemi. Zostala zachovaná situácia ako v dôsledku volieb v novembri 2002 – teda prevaha strany s islamskými koreňmi, AKP - Strany spravodlivosti a rozvoja Pôvodne mala 34,28 % hlasov, 363 kresiel v parlamente. A ako de facto jediná opozičná strana zostala naďalej CHP - Republikánska ľudová strana. Pôvodne 19,4 % - 178 kresiel.
Rovnako komunálne voľby 28.3. 2004 naďalej posilnili pozíciu AKP a s takmer 42%
hlasov si vylepšila svoj výsledok z parlamentných volieb v r. 2002. Hlavná opozičná sila CHP si naopak pohoršila na cca 18%. AKP si uvoľnila ruky pre sériu kritických rozhodnutí. Opozícia zaostáva návrhom konštruktívnych zmien. Napriek tomu možno zaznamenať mierne oživenie vnútropolitickej scény. Vo vnútri vládnej AKP došlo k pohybom, ktoré viedli k jej pomalému oslabovaniu (strata 2/3 v parlamentu) a naopak k posilneniu opozície, resp. k pomalej resuscitácii niektorých strán, ktoré sa v r. 2002 nedostali do parlamentu (ANAP, DYP). Signálom ozdravení vnútropolitického života je odchod jedného z perspektívnych ministrov AKP Erkana Mumcu zo strany i z vlády a jeho vstup do ANAPu, kde sa stal predsedom. Jeho pôsobenie strane prospelo a ANAP by sa mohol stáť racionálnou pravou alternatívou k AKP, zvlášť, keď sa strane roku 2005 podarilo získať dostatočný počet poslancov k tomu, aby mohla vytvoriť tretí poslanecký klub (po AKP a CHP).
Zmeny sa ale výraznejšie nepremietli do vnútropolitického života krajiny a zastúpenie politických strán v 550 člennom parlamentu je následné (stav k 25.4. 2006):
Na grafe vidíme strany, ktoré sa na posledných parlamentných voľbách prebojovali do parlamentu na päťročné volebné obdobie.
Zastúpenie jednotlivých pol. strán v parlamente
354
1 21
1 9
154
4 1 5
0 50 100 150 200 250 300 350 400
AKP
HYP
ANAVATA N
SHP
Nezávislí
CHP
DYP
GP
Volné
Zdroj: Vlastná tvorba na základe informácii z www.cia.gov5
Roky 2004-2005 mali byť obdobím implementácie novej legislatívy kompatibilnej s EÚ.
Schvaľovanie stále nových legislatívnych balíkov, priebežné zmeny ústavy, nový trestný zákonník a tiež nervozita pred kľúčovými momentmi v dialógu s EU (hodnotiaca správa, summit 17.12. 2004, zahájenie negociácií 2005) implementáciu brzdia. Napriek tomu si Turecko udržiava reformnú dynamiku a zahájenie negociácií 3.10. 2005 bolo pre administratívu AKP ďalším stimulom.
V máji 2005 menovala Ankara svojho hlavného vyjednávača. Stal sa ním štátny minister pre ekonomiku Ali Babacan. Ten začiatkom októbra 2005 oznámil štruktúru vyjednávacieho tímu. Hlavnú zodpovednosť za negociácie si medzi seba rozdelili MZV, Generálny sekretariát pre EÚ, Úrad vlády, Štátny plánovací úrad a stále zastúpenie v Bruseli.6
Hlava štátu
16.5.2000 bol na sedemročné funkčné obdobie zvolený prezidentom Ahmet Necdet Sezer, ktorý predtým pôsobil ako predseda Ústavného súdu. Spoločnosťou je vnímaný ako zástanca reformy práva a harmonizácie legislatívy s normami EÚ. Podľa prieskumov verejnej mienky je dlhodobo najobľúbenejším politikom.
Predseda vlády: Recep Tayyip Erdogan (od 14. Marca 2003)
5Central Intelligence Agency, https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/print/tu.html, 14.5.2007
6Stránky podpory obchodu, 12.5.2007
http://www.export.cz/index.asp?p=detail&source=https://xml.czechtrade.cz/xml_businessinfo/vrat__souhrnn a_teritorialni_informace__detail__skupina_2?id_souhrnna_teritorialni_informace=209, 15.5.2007
2.2. Č lenstvo v medzinárodných organizáciách a inštitúciách
2.2.1. Turecko a EÚ
3. októbra 2005 začali prístupové rokovania s Tureckom, ktoré je asociovanou krajinou EÚ od roku 1963 a status kandidátskej krajiny získalo v roku 1999. Turecko patrilo medzi zakladajúcich členov OSN, je členom NATO (od roku 1952), Rady Európy (od roku 1949), OECD (od roku 1961) a asociovaným členom Západoeurópskej únie (1992).
Ankara sa v roku 1959 rozhodla nadviazať tesnú spoluprácu s krajinami vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), a prípadné členstvo Turecka v následníckej organizácii EHS, Európskej únii, je odvtedy často diskutovanou témou.
Chronologický prehľad vzťahov Turecka s EÚ
• február 1952: Turecko sa stáva plnoprávnym členom NATO
• september 1959: Ankara podáva žiadosť o asociované členstvo v EHS
• september 1963: podpis asociačnej dohody s Tureckom (Ankarská dohoda), ktorou je Turecko prijaté do colnej únie a konečne získava aj plné členstvo v EHS. Podpis prvého finančného protokolu.
• november 1970: v Bruseli je podpísaný Doplňujúci protokol a druhý finančný protokol.
• január 1973: Doplňujúci protokol vstupuje do platnosti. Detailne stanovuje postup vytvorenia colnej únie.
• júl 1974: Turecko obsadzuje Cyprus
• 1978-1979: Európske spoločenstvo navrhuje, že Turecko by sa malo uchádzať o členstvo spolu s Gréckom. Turecko návrh odmieta.
• Počas prvej polovice 80-tych rokov vzťahy medzi Tureckom a ES ochladli na bod mrazu po vojenskom štátnom prevrate 12. septembra 1980.
• jún 1980: Asociačná rada sa rozhodla znížiť clá na takmer všetky poľnohospodárske produkty na „nulu“ do roku 1987.
• september 1986: Asociačný rada Turecko - ES na svojom zasadnutí reviduje asociačný proces.
• 14. apríl 1987: Turecko sa uchádza o plné členstvo v EHS.
• december 1989: Komisia schvaľuje spôsobilosť Turecka na členstvo, ale zdržiava hodnotenie jeho žiadosti.
• marec 1995: Asociačná rada EÚ - Turecko dokončuje dohodu o colnej únii, ktorá vstupuje do platnosti 1. januára 1996.
• december 1997: Európski lídri na Luxemburskom summite odmietli Turecku udeliť štatút kandidátskej krajiny.
• december 1999: Helsinský summit EÚ rozhoduje o kandidátskom statuse Turecka.
• marec 2001: Európska rada ministrov prijíma Prístupové partnerstvo medzi EÚ a Tureckom
• marec 2001: Turecká vláda schvaľuje Turecký národný program pre prijatie legislatívy EÚ
• september 2001: Turecká vláda prijíma viac než 30 zmien ústavy, s cieľom naplniť Kodanské politické kritériá pre členstvo v EÚ.
• august 2002: Turecký parlament prijíma rozsiahle reformy s cieľom naplniť kritériá EÚ v ľudsko - právnej oblasti.
• 13. december 2002: Kodanský summit EÚ stanovil, že ak Európska rada v roku 2004 na základe správy a odporúčania Komisie rozhodne, že Turecko spĺňa Kodanské politické kritériá, EÚ s ním „neodkladne“ otvorí prístupové rokovania.
Medzitým sa európski lídri rozhodli rozšíriť a prehĺbiť spoluprácu v rámci colnej únie medzi EÚ a Tureckom a zvýšiť rozsah predvstupovej finančnej pomoci pre Turecko.
• máj 2003: Európska rada ministrov sa dohodla na princípoch, prioritách, strednodobých cieľoch a podmienkach Prístupového partnerstva s Tureckom.
• január 2004: Turecko podpísalo protokol zakazujúci trest smrti za všetkých okolností, EÚ tento krok uvítala.
• marec 2004: Rada Európy odporúča ukončenie monitoringu Turecka.
• október 2004: Komisia vydala správu o pokroku Turecka.
• 17. december 2004: Európska rada rozhodla o začatí prístupových rokovaní s Tureckom 3. októbra 2005 - za splnenia určitých podmienok.
• 1.jún 2005: do platnosti vstupuje revízia tureckého trestného zákonníka, prijatého v septembri 2004.
• 17. jún 2005: Rada potvrdila odhodlanie EÚ pokračovať v procese rozširovania.
• 29. jún 2005: Komisia prestavila svoj „prísny“ negociačný rámec pre Ankaru
• 3. október 2005: začali prístupové rokovania s Ankarou
• 4. október 2005 – Komisia zahájila tzv. screening
• 9. november 2005 – Komisia zverejnila ďalšiu správu o pokroku Turecka, ktorej sa viac venujem v následnej podkapitole
• 1. januára 2006 preberá predsedníctvo EÚ Rakúsko, ktoré blokovalo zahájenie vstupných rozhovorov. V Rakúsku je najnižšia miera podpory verejnosti tureckého členstva – len 10%.
Rok vstupu a dátum ukončenia prístupových rokovaní s Tureckom EÚ presne nevytýčila.
Ponechala ho otvorený. Za najskorší termín vstupu Turecka do EÚ bol stanovený rok 2014. Turecko 29. júla 2005 podpísalo dodatkový protokol o rozšírení colnej únie medzi Tureckom a EÚ aj na desať nových členov.
Správa Komisie
Komisia vydala dňa 8. novembra 2006 správu o pokroku Turecka súčasne s obecnejšou správou o stratégii pre ďalšie rozširovanie EÚ. Správa silne kritizuje spomalenie reforiem a absenciu pokroku v oblasti ľudských a občianskych práv a práv menšín. Nabáda Turecko k uskutočneniu súdnej reformy s cieľom zaistiť slobodu vyjadrovania a k vyriešeniu Cyperského problému. Dokument hovorí, že pokiaľ Turecko, nesplní záväzok otvoriť prístavy a letiská cyperským lietadlám a lodiam, ovplyvní to celý vyjednávací proces.
Mohlo by dôjsť až k hrozbe ukončenia vyjednávacích rozhovorov. Turecký minister zahraničných vecí Abdullah Gül však vyslovil vôľu splniť všetky kritériá, ktoré EÚ stanovila.
Francúzsky minister zahraničných vecí Phillipe Douste-Blazy pre agentúru AP uviedol, že pokiaľ Turecko neuzná Cyprus do konca roku 2007, bude „za potreby zvážiť časový harmonogram pre pripojenie Turecka k EU".7
7 Oficiálny portál pre podnikanie a export,
http://www.businessinfo.cz/cz/clanek/litopad-2006/posledni-prilezitost-pro-turecko/1001606/42217/, 7.6.
2007
Grécky minister zahraničných vecí Yiannis Valinakis uviedol, že Grécko je znepokojené nedostatkom podstatného pokroku. Zároveň zdôraznil: „Nemôžeme upierať našim susedom motiváciu a sen o plnom členstve. Konečná zodpovednosť však leží na strane Turecka."
Česká diplomacia vyjadrila ľútosť nad tým, že sa nepodarilo dosiahnuť pokrok v turecko- cyperských vzťahoch. Verí však, že približovanie Turecka k EÚ napomôže tento problém prekonať. Ministerstvo zahraničných vecí sa vyjadrilo pre ČTK, že ČR považuje Turecko za strategického spojenca. A že táto krajina zohráva dôležitú rolu pre stabilitu celého regiónu. Tlačové oddelenie ministerstva dodalo, že máme preto záujem na zachovaní dynamiky prístupových jednaní s Tureckom.8
Súhrne možno povedať, že krajina získala štatút fungujúcej tržnej ekonomiky, ale bolo kritizované spomalenie tempa politických reforiem. „Tempo změn letos ochablo, jsme svědky pokroku, který je však nerovnoměrný. Je zapotřebí podstatná snaha, zejména pokud jde o svobodu projevu, náboženská práva, práva menšin, žen a odborů," řekl komisař pro rozšíření Olli Rehn.9 V rovnaký deň Komisia zverejnila i stratégiu ďalšieho rozširovania.
Dôraz je kladený na vlastné absorpčné kapacity Únie.
2.2.2. Iné členstvá
Ďalej sa Turecko snaží aj o rozšírenie zväzkov s islamskými a blízkovýchodnými štátmi v rámci Organizácie islamskej konferencie - OIC, ktorej predsedom je do roku 2004 Turek Ekmeleddin Ihsanoğlu. Má tiež záujem o Balkánsky polostrov, aj vzhľadom k početnej tureckej komunite. Je zakladajúcim členom Organizácie čiernomorskej hospodárskej spolupráce - BSEC a D-8 - Developing Countries. Usiluje sa o prioritnú rolu medzi turkickými (turkofónnymi) republikami. Snaží sa o zlepšenie vzťahov so susedným Gréckom, cez sériu expertných jednaní sa však nedarí prekonať spory v Egejskom mori a viac než 26 rokov zostáva nevyriešený cyperský problém. S určitými výhradami zostávajú naďalej najvýznamnejšími politickými spojencami USA a Izrael, aj keď vzťahy už nedosahujú podobne nadštandardnej úrovne ako v minulých rokoch. Novým javom je postupné zbližovanie so susednými moslimskými krajinami Blízkeho východu, Sýriou a
8 tamtiež
9 tamtiež
v menšej miere aj s Iránom. Známky revitalizácie zaznamenávajú aj vzťahy s doterajším regionálnym rivalom Ruskom.10
3. Všeobecná etiketa, pravidlá protokolu a obchodné jednanie
Pri spracovaní tejto kapitoly mi pomohli stránky organizácie Kwintessential, jazykových a kultúrnych špecialistov.
3.1. Všeobecná etiketa
3.1.1. Etiketa stretnutia a pozdravu
• pri stretnutí pevné potrasenie rúk, pri rozlúčke to nie je obvyklé ale občas praktizované
• priatelia a príbuzní sa pozdravia buď to jedným alebo dvoma bozkami na líce, starším sa vzdá úcta tým, že im pobozkáme pravú ruku a priložíme si ju na čelo
• pri vstupe do miestnosti, ak automaticky na niekoho nenarazíme, pozdravíme najprv najstaršiu osobu, pri spoločenských udalostiach pozdravíme osobu najbližšiu k nám a pokračujeme proti smeru hodinových ručičiek dookola miestnosti, resp.
stola
• ľudí zdravíme buď to islamským pozdravom ‘Asalamu alaykum’ , čo znamená čosi ako mier s tebou (nad tebou) alebo ‘Nasilsiniz’, čo znamená ako sa máš. Iné užitočné frázy sú: ‘Gunaydin’= Dobré ráno, ‘Memnun Oldum’ = pekné ťa vidieť, stretnúť.
3.1.2. Etiketa menovania - používania mien (Naming Conventions)
Pri oslovovaní Turka je najbežnejšie volať muža krstným menom s pridaním ‘bey’. Takže napr. Ertan Gonca by bol Ertan Bey. Podobne u žien za krstným menom pridáme ‘hanim’.
Pri profesijných tituloch ako napr. Doktor, či Profesor, ich použijeme samotné, alebo v spojení s krstným menom. Podivuhodne je to tiež prípad mnohých iných profesií, ako napr.
právnikov -‘Avukat’ alebo inžinierov ‘Muhendis’. V tureckých podnikoch a organizáciách je bežné oslovovať ľudí na vyššej pozícii názvom príslušnej pozície. Častým príkladom je pán Manažér - ‘Mudur Bey’. Typická, frekventovaná fráza je ‘efendim’, čosi ako môj
10 Stránky podpory obchodu,
http://www.export.cz/index.asp?p=detail&source=https://xml.czechtrade.cz/xml_businessinfo/vrat__souhrnn a_teritorialni_informace__detail__skupina_3?id_souhrnna_teritorialni_informace=209, 12.5.2007
pane. Možno ju počuť od čašníka, sekretárky, vodiča taxi, predavačov a iných. Je to jednoducho slušný spôsob oslovenia ľudí, ktorých nepoznáme.
3.1.3. Etiketa obdarovania
Dávanie darčekov nemá skutočné miesto v obchodných partnerstvách alebo etikete.
Vytváranie vzťahov a priazne vzniká skôr prostredníctvom spoločných večerí alebo vyhliadkových ciest (jázd) než častých darov.
Hoci darovaný dar je akceptovaný. Je dobrým nápadom priniesť dar z vlastnej krajiny - ako napr. typické jedlo alebo remeselný výrobok. Treba ale pamätať na to, že sa jedná o moslimskú krajinu a pred darovaním alkoholu sa 100% presvedčiť, že ho daná osoba pije.
Jedinou príležitosťou, ktorá si skutočne obdarovanie vyžaduje, je pozvanie na večeru do tureckého domu - domácnosti. Najbežnejším darčekom sú cukrovinky (baklava) a pečivo, ďalej dekoratívne predmety do domácnosti - ozdoby, vázy... Kvety sa zvyčajne hostiteľke nenosia, no môžu byť tiež vhodné. Je najlepšie spýtať sa priamo kvetinára, ktorý druh je vhodný. Ak má hostiteľ deti, je dobré vziať drahé sladkosti.
3.1.4. Etiketa stolovania
Väčšina obchodných stretnutí sa odohráva v reštauráciách. Turci obľubujú jedlo a je pre nich čas na relax a zapojenia sa do dobrej konverzácie. Protokol tureckej pohostinnosti diktuje, že hostiteľ stále platí za jedlo. Koncept zdieľania účtu je absolútne cudzí.
Zasvätení ho nazývajú nemecký spôsob platenia – zdieľania účtu. Môžete navrhnúť, že zaplatíte, čo vyznie ako zdvorilé, no nikdy sa nestretnete so súhlasom - povolením tak učiniť. Najlepšou metódou je láskavo poďakovať hostiteľom a o pár dní ich pozvať do reštaurácie podľa vášho výberu. Je dobré informovať manažéra reštaurácie, aby za žiadnych okolností neakceptoval platbu od vašich hostí. Inak sa môže sa veľmi ľahko stať, že opäť zaplatia oni. Večerné jedlá sú odprevádzané nejakým alkoholom, zvyčajne miestnou Raký. Pozostáva z viacerých chodov, pričom hlavným býva zvyčajne mäso, či ryba s chlebom, či šalátom.
Turci počas jedla fajčia, robia teda medzi jednotlivými chodmi pauzy na cigaretu, či drink, kým sa presunú k ďalšiemu. Dobré spôsoby sú veľmi dôležité a sú jedným z významných faktorov pri hodnotení povahy človeka. Turci sú veľmi pohostinní a nikdy by neodmietli hosťa, aj keby prišiel neočakávane a v nevhodnú chvíľu. Sami sa mi chválili, že nie je dôvod sa na návštevu vopred ohlasovať, pokiaľ človek prichádza s dobrým úmyslom, je vždy vítaný. Niektorí sa snažia byť dochvíľni, iní prichádzajú obvykle neskoro. Často sa
stane, že sľúbená služba, alebo iná záležitosť, nie je v danom termíne splnená. Turci nedôverujú ľuďom, ktorí sa nezdajú byť úprimní, alebo ktorí nedokážu prejaviť osobný záujem, ktorí dávajú najavo zhon, či tlačia partnera dohodu uzavrieť. Servírujú veľké množstvo jedla, viac než hosť môže zjesť (ukazujú tým štedrosť a úctu k hosťom), ponúkaný prídavok je vhodné aspoň jedenkrát prijať. Hosť by tiež mal vyjadriť obdiv a vďačnosť. Vhodné, aj keď nepožadované je, priniesť malý darček, napr. kvety alebo cukríky.
Nedbalé oblečenie pri spoločenskej udalosti môže byť interpretované ako nedostatok rešpektu k hostiteľovi. Na vlastnej koži sme to pocítili, keď od nás na začiatku projektu požadovali, aby sme zo svojho šatníka vynechali rifle a nosili len nohavice. Pritom sme boli v pozícii zahraničných študentov, pozvaných na jednotlivé školy, nie kantori.
Turecká káva a čaj
Sú servírované po jedle, niekedy spolu s pečivom - tureckým chlebom. Turecká káva je národným drinkom a má byť aspoň ochutnaná. Podáva sa buď to bez cukru, alebo s trochou cukru, či sladidla pridaného počas jej prípravy. Preto je potrebné naše preferencie dať najavo už pri jej objednávke. Káva sa posrkáva a nechá istú dobu na jazyku, čo zvyšuje pôžitok. Určite by nemala byť prehltnutá naraz, ako to robíme často pri káve instantnej.
Nikdy nepijeme až do dna, pretože je tam nezdravá usadenina, ktorá by nám určite nechutila. V podnikoch je čaj často naservírovaný zdarma, po jedle, ako pozornosť podniku, prejav vďaky. Pre personál nie je problémom ponuku zopakovať aj dva či trikrát.
Inak sa jeho cena pohybuje od 0,5 – 1,5 YTL.
3.2. Etiketa obchodná
3.2.1. Vzťahy a komunikácia
• Turci preferujú obchodovanie s tými, ktorých poznajú a rešpektujú, preto trávia čas vytváraním osobných vzťahov
• vzťahy vznikajú v kancelárii, počas predĺžených obedov, večeroch, pri spoločenských stretnutiach – vychádzkach a podobne
• zdvorilosť je dôležitá pri všetkých obchodných jednaniach
• Turci nevyžadujú toľko osobného priestoru ako iné kultúry a počas konverzácie s vami stoja blízko. Neobvyklé nie sú ani mimovoľné dotyky. Nie je dobré cúvnuť, lebo by to mohlo byť vyložené za znak ne sympatie, či až nepriateľstva.
• diskusie začínajú pomaly, mnohými otázkami, ktoré sa nám môžu zdať
nerelevantné s ohľadom na dôvod našej návštevy. Je veľmi nezdvorilé, ba až drzé na kolegu naliehať, aby prešiel k veci.
• opýtajte sa bez akéhokoľvek váhania na rodinu, otázky ohľadom detí sú vítané. Nie je to brané ako zásah do súkromia, práve naopak.
• Turci sú na svoju krajinu hrdí a vychutnajú si otázky ohľadom ich kultúry a histórie. Hoci otázky týkajúca sa histórie politickej je vhodné vynechať.
• väčšina tureckých mužov miluje futbal a zvyčajne podporuje jeden z troch tímov:
Galatasaray, Beþiktaþ alebo Fenerbahçe. Pýtanie sa na najnovšie úspechy ich tímov vždy prinesie živý a oduševnený ohlas. Naopak našinec veľmi neuspeje zmienkou o hokeji, či svetových majstrovstvách. Náš úspech síce uznajú, no nijak zvlášť ich tento šport nenadchýna.
• keď je už vzťah utvorený, komunikácia je priama
• podstatné je udržiavať očný kontakt počas rozprávania, keďže Turci ho považujú za znak úprimnosti
• Otvorenej kritike je treba sa radšej vyhnúť, pretože je považovaná za osobnú urážku (stratu tváre, sebaúcty a rešpektu) zvlášť, ak je učinená pred ostatnými.
Kritika by mala byť nepriama ( prípadne cez „sprostredkovateľa“) a predchádzať by jej malo ocenenie všetkých dobrých výsledkov a vlastností.
Z našich skúseností sme sa po kritike dočkali maximálne fráz, ktorými sa nás snažili upokojiť, nie nápravy. Pr. Do not worry, everything will be fine. We will take care of it....
3.2.2. Neverbálna komunikácia
Turecká kultúra sa vyznačuje dosť výraznou „rečou tela“ a je považovaná za „kontaktnú“
kultúru s menšou interpersonálnou vzdialenosťou. Obecne majú Turci tendenciu sedieť bližšie a dotýkať sa ostatných ľudí viac, než ich západní partneri. Obvyklou formou pozdravu medzi Turkami ( aj príslušníkmi rovnakého pohlavia) je ľahké pobozkanie na obe líca a objatie. Behom konverzácie je tiež obvyklé dotýkať sa opakovane druhej osoby, často k zdôrazneniu argumentu. Deti sú hladené na tvári a často bozkávané. Mňa osobne dosť zarážalo, keď cudzia osoba len tak pobozká cudzie dieťa v supermarkete len preto, že sa mu zdá milé. Pre naše mamičky, by čosi také bolo ťažko akceptovateľné.
3.2.3. Etiketa obchodných stretnutí
• osobné stretnutia sú nevyhnutné a mali by byť dohodnuté jeden až dva týždne napred, najlepšie telefonicky
• veľa Turkov cestuje v júli a auguste na dovolenku, takže naplánovať stretnutie na túto dobu nie je najlepší nápad. Prekvapilo ma, že veľa rodín vycestuje na mesiac dlhú dovolenku. Pre nás je to neobvykle dlhá doba. Asi to bude podmienené tým, že ju trávia na domácom území, kde sú ceny porovnateľné, resp. ubytujú sa vo svojich vlastných letných domoch, resp. domoch ich známych či rodinných príslušníkov.
• taktiež nie je vhodné ich plánovať počas Ramadánu. V modernejších oblastiach, by už ani to nemalo byť problémom. Môj pobyt v Turecku z časti pokrýval práve toto obdobie a nevidela som prílišnú zdržanlivosť v chovaní, či konaní ľudí kvôli tomuto náboženskému sviatku.
• dochvíľnosť je očakávaná, hoci treba rátať s tým, že nás nechajú čakať. Prípadnú nedochvíľnosť partnera nemožno brať osobne a je zbytočné očakávať
ospravedlnenie, či vysvetlenie
• prvé stretnutia sú orientované viac do úrovne sociálnej ako obchodnej, pretože Turci preferujú obchodovanie s ľuďmi, ktorých poznajú
• krátke rozhovory napomáhajú vybudovaniu vzťahu. Nie je vhodné hneď začať diskutovať o obchodných záležitostiach
• je vhodné mať materiál vytlačený v turečtine i angličtine
• prezentácie by mali byť dobre premyslené a sprevádzané vizuálnymi doplnkami, akými sú napr. mapy, schémy a grafy.
3.2.4. Etiketa obchodného vyjednávania
Pri príchode do Turecka by nám mali byť známe dve veci. Náš úspech je definovaný schopnosťou budovať efektívne osobné vzťahy kombinované s jasne vyznačeným a dobre prezentovaným cieľom. Obchod je osobný. Hoci toto sa mení s vplyvom veľkých multinacionálnych spoločností a čím ďalej, tým viac zjednotenou kultúrou v niektorých veľkých podnikoch. No veľa podnikov je stále vlastnená a vedená rodinou.
Turci radi obchodujú s tými, ktorí sú ako oni. Veria a cítia sa pohodlne s tými, ktorí sú schopní poskytnúť dlhodobé vzťahy. Keď však cítia, že niečo tajíte, alebo je tam element podozrenia ohľadom vašich úmyslov, nezájdete ďaleko. Budovanie vzťahu s tureckým
protipólom je preto špecifické. Prinajmenšom prvé stretnutie by malo byť zamerané na vzájomné spoznanie sa. Keď je už vzťah zakotvený, možno sa bezpečne presunúť k záležitostiam obchodným.
Turci sú prezieraví, bystrí a chytrí obchodníci. Dôležité je jasne demonštrovať obojstranný prínos partnerstva, či dohody, ktorú sa pokúšame uzavrieť. Turci sú primárne ústni a vizuálni komunikátory. Takže vhodný prídavok k písomným dátam a štatistikám je projekcia a pokusy prezentovať informácie ústne, s mapkami, grafmi a schémami.
Rozhodovanie sa môže byť pomalé. Najpravdepodobnejšie je, že sa stretneme a budeme jednať najprv s mladšími členmi rodiny. Keď raz vyzeráte ako dôveryhodný a váš návrh je finančne schodný, je možné začať jednať so staršími členmi. Rozhodnutie je nakoniec učinené hlavou rodiny - podniku.
Počas vyjednávania, Turci začnú s extrémami, aby vás vyzvali. Našu cieľovú cenu - sumu by sme mali vedieť už pred vyjednávaním a pomaly sa k nej dopracovať pomocou zmysluplných argumentov a ústupkov. Pri povoľovaní, je treba podať to ako výhodu a rozhodnutie učinené na základe rešpektu a sympatie k nášmu obchodnému partnerovi. Je vhodné povoliť až vtedy keď docielime dohodu na základe obojstranného ústupku.
Týkajúcu sa rozdielnych, či súvisiacich záležitostí. Nepoužívajte termíny a medze alebo nátlakové taktiky, pretože Turci by to využili v svoj prospech tak, že by obrátili taktiku na hrozbu, že dohodu zrušia alebo vyjednávania stopnú. Buďte trpezliví. Nemusí byť zakaždým nevyhnutné, zamerať sa počas vyjednávania na finančný prínos. Je takisto prospešné poukázať na aspekty ako moc, vplyv, úcta, rešpekt a iné nepeňažné stimuly.
3.2.5. Etiketa obchodného odevu
Obchodný odev je konzervatívny. Očakáva sa nosenie obleku a kravaty. Podobne ženy by mali nosiť elegantný profesionálny odev. V lete najmä v mestách ako Istanbul, Izmir, či Ankara je počasie veľmi teplé a vlhké. Preto je akceptovateľné nosiť košeľu a nohavice a vo väčšine prípadov nenosiť viazanku. Mimo veľkých miest, najmä v oblasti východného Turecka, by mali muži i ženy voliť konzervatívnejší odev. Ženám sa odporúča vyhnúť sa ukazovaniu nôh a ramien. Taktiež by nemali voliť obtiahnutý odev. Muži by nemali nosiť šortky.
3.2.6. Etiketa vizitiek
• navštívenky sa menia bez formálnych rituálov
• pri výmene vizitky používame obe ruky
• pri príchode dáme vizitku recepčnému
• majte pri sebe zvlášť vizitky v turečtine. Hoci to nie je nevyhnutné, urobí to na obchodného partnera dojem
• Turci často nedajú vizitku, dokým si nie sú istí, že si prajú budovať obchodné vzťahy
• Tureckí obchodníci používajú vizitky obojstranné – z jednej strany turecké a z druhej anglické
• Na vizitkách sa uvádzajú všetky tituly, najmä funkcie predstavovanej osoby. To isté platí pri predstavovaní a oslovovaní, opomenutie týchto údajov znižuje vážnosť zahraničného partnera. S ohľadom na moderné spôsoby komunikácie a väčšie používanie internetu, je vhodné uvádzať na vizitkách okrem telefónu a faxu tiež e – mailovú adresu a domovskú webovú stránku firmy.11
3.3. Miestne zvyklosti dôležité pre obchodné kontakty
Turecko je islamská krajina (99% moslimov), pričom percento osôb ortodoxne dodržiavajúcich náboženské zásady (napr. abstinencie, pôst v dobe ramadánu a pod.) je porovnateľné s dôsledne praktikujúcimi kresťanmi v európskom meradle. Ja osobne som sa nestretla s ľuďmi prísne praktikujúcimi modlitbu niekoľkokrát denne, či prísne dodržiavanie ramadánu. Ľudia sa mi zdali len trochu striedmejší, snažili sa zbytočne neprejedať. Prirovnala by som to ku kresťanskému piatkovému pôstu. Jedna moja hostiteľka toto obdobie zvolila vhodným na diétu.
Všeobecne platí odmietanie bravčového mäsa, aj keď vo veľkých supermarketoch medzinárodných reťazcov sa začínajú objavovať výrazne označené boxy s anglickou slaninou, údeným bôčikom, španielskymi a talianskymi šunkami a pod. Pri rozhovoroch s domácimi som sa stretla s pár jedincami, ktorí chuť bravčového poznajú, lebo ho skúsili z akejsi recesie. Bežne ho určite nekonzumujú. Ich názory na tento druh mäsa sú určite málo liberálne. Ako napr., že je to „špinavé“ a podobne. Že ho niky neskúsili, ani skúsiť nechcú.
Sekulárny charakter štátu bráni snahám o náboženskú fundamentalizáciu verejného života krajiny. Pozitívnu úlohu pritom hrá turecká armáda, ktorej vysokí dôstojníci väčšinou získali vzdelanie na špičkových vojenských školách v zahraničí.
11Soňa Gullová, Františka Müllerová: Mezinárodní obchodní a diplomatický protokol, Praha Oeconomica 2006, s. 46
V oblasti obchodných zásad sa prístup k jednaniu s tureckými partnermi nijak výrazne neodlišuje od bežných európskych spoločenských noriem. Turci – nielen obchodníci - sú všeobecne ľudia veľmi vrúcni a priateľskí voči cudzincom. Pokiaľ sa chovajú voči nim niekedy inak, je to väčšinou len reakcia na občas povýšenecké až arogantné jednanie samotných cudzincov. Priateľský postoj a pozitívny prístup je dôležitým predpokladom pre naviazanie dobrých kontaktov, čo platí samozrejme i pri obchodných jednaniach.12 Obecne sa odporúča nepodceňovať kultúrne odlišnosti islamu a rešpektovať veľkú úctu, ktorá je v Tureckej republike spájaná so štátnymi symbolmi (napr. štátna vlajka, obrazy a sochy zakladateľa Tureckej republiky Mustafa Kemala Atatürka). Toto odporúčanie sme spočiatku asi mierne podcenili, keď sme sa odvážili spýtať, či nejestvujú nejaké vtipy o Atatürkovi. Ako príklad sme uviedli naše vtipy na politickú, resp. kultúrnu tému (typu stretnú sa Čech, Slovák, Maďar...). No nestretli sme sa s pochopením. Jeho obrazy sa nachádzajú na všemožných miestach - úradoch, školách, domácnostiach a podobne. Jeden náš známy mal dokonca jeho obraz zavesený na strome vo svojej záhrade. Po tom, čo sme podotkli, že sa jedná o miesto dosť neobvyklé, nám odpovedal, že sa s ním rád zhovára.
3.3.1. Štátne sviatky
• l. január Nový rok
• 23. apríl (Deň národnej zvrchovanosti a Deň detí)
• 19. máj (spomienka na zakladateľa tureckého štátu Atatürka a Deň mládeže a športu)
• 30. august (Deň víťazstva)
• 29. október (výročie vzniku republiky - 29. októbra 1923)
3.3.2. Náboženské sviatky
• ramadán 24.9. až 25.10.2006, konkrétny dátum sa z roka na rok mení.
• ukončenie ramadánu, sviatok cukroviniek zvaný şeker bayram 23. až 25. 10. 2006.
Na verejných priestranstvách napr. námestiach alebo pred mešitami sú ľuďom rozhadzované špeciálne tuhé pikantné cukrovinky v rôznych tvaroch. Obsahujú vraj až sto druhov korenia. Ja som tento sviatok zažila v meste Manisa.
• sviatok obetovania - kurban bayram 31.12.2006 až 3. januára 2007
12Stránky podpory obchodu,
http://www.export.cz/index.asp?p=detail&source=https://xml.czechtrade.cz/xml_businessinfo/vrat__souhrnn a_teritorialni_informace__detail__skupina_1?id_souhrnna_teritorialni_informace=209#1.11., 10.5.2007
3.3.3. Obvyklá pracovná doba:
Pondelok - piatok od 9,00 do 17,30 hod. alebo od 8,30 do 17,00 hod.
30 min. až 1 hod. býva vyčlenená na prestávku na obed, ktorá na štátnych úradoch trvá ešte dlhšie. V školách som sa stretla väčšinou so 40 minútovou prestávkou.
3.3.4. Obvyklá predajná doba:
Pondelok -sobota (väčšie obchodné domy bývajú otvorené i v nedeľu) od 9 až 10 hod. do 19,00 hod.
(niektoré obchodné domy až do 22,00 hod.).
3.4. Turecká škola
Počas projektu som stále po dobu jedného týždňa pôsobila na inej škole. Dohromady som ich vystriedala sedem. Päť štátnych a dve súkromné. Je to niečo na typ našich osemročných gymnázií. Všetky školy sú obecne zamerané. Končia testom obecných vedomostí, ktorý zároveň slúži ako prijímačky na vysoké školy. Podľa počtu záujemcov a exkluzivity, vysoké školy určujú počet bodov, ktorý musí študent dosiahnuť, aby bol prijatý. Bodový strop je daný najlepším záujemcom. Testy sa konajú celoplošne v jeden deň. Závisí na nich budúcnosť týchto mladých ľudí. Opakovať ich možno v prípade neúspechu až o rok.
Na pôde školy som mala som možnosť vypozorovať ako sa chovajú učitelia k študentom, študenti k učiteľom, učitelia k sebe vzájomne ako kolegovia – spolupracovníci. Na začiatku týždňa ma stále privítal riaditeľ školy. V prípade školy súkromnej to bolo skôr niečo ako manažér. Vyjednali sme rozvrh, možnosti stravovania a prípadný prístup na počítač. Stále ma zveril do rúk niektorého z učiteľov jazyka, s ktorými som zdieľala aj kabinet.
Rozdiel medzi štátnou a súkromnou školou bol ten, že na súkromnej sa platí školné, no mala rozšírenú výučbu jazykov, hlavne angličtiny. Pôsobili na nej aj zahraniční lektori, teda rodení rečníci. Bolo vidno, že sa jedná o súkromný trh, kde sa ceny určujú ponukou a dopytom, čo platilo nielen v prípade výšky školného, ale aj platov učiteľov. Riaditeľka na jednej zo súkromných škôl mi vysvetlila, že sú na deti milší, akoby benevolentnejší, čo sa týkalo napr. nosenia uniforiem, ktoré sú inak prísne povinné. Deti do škôl dochádzali školskými autobusmi z rôznych častí mesta. Čo v prípade Izmiru znamenalo, že cesta môže trvať od 10 minút do hodiny.
Pri spoločnej práci v kancelárii je dôležité každého pozdraviť, podeliť sa o prinesené jedlo, spýtať sa čas od času na osobné záležitosti a uistiť svojich kolegov a zamestnancov, že si ich prácu ceníme. Delenie sa o prinesené jedlo som pozorovala takmer na všetkých školách, jednalo sa najmä o asuré. Každý týždeň pripravovala občerstvenie iná učiteľka cez veľkú prestávku. Na školách ma stále včlenili bez problémov do kolektívu a nechali hodinu viesť buď to samú, alebo spolu s jazykovým učiteľom, ktorý mi pri prezentácii pomáhal, resp. prekladal informácie, ktorým študenti v angličtine nerozumeli. Prístup bol veľmi profesionálny a korektný.
3.5. Turecká rodina
Rodiny sú delené podľa sociálnych, ekonomických a miestnych podmienok. Tradične, rozšírená a nukleárna sú dva najbežnejšie. Pojem rozšírená značí, že pod jednou strechou žijú tri generácie: starý otec, dospelí synovia a synovia synov. Plus ich manželky a slobodné dcéry. Vydaté dcéry sa stávajú členmi manželovej rodiny a žijú tam. Je tu jednotnosť produkcie a spotreby v spoločnom vlastníctve. Tento typ rodiny sa však dnes stáva čím ďalej, tým viac zriedkavý. Rodina nukleárna, paralelne s industrializáciou a urbanizáciou, nahrádza rodinu tradičnú rozšírenú. Nukleárna rodina pozostávajúca z manželov a slobodných detí je vhodnejšia do dnešného moderného tureckého sociálneho života. Jestvujú ekonomické, tradičné a emocionálne podmienky, ktoré formujú povinnosti a zodpovednosti členov modernej nukleárnej rodiny. Kvôli ekonomickým podmienkam musí každý člen zohrávať úlohu podporujúcu jednotné fungovanie rodiny. Otec je zvyčajne zodpovedný za základný príjem, matka môže prispievať v prípade, že pracuje. Ak nie, venuje sa domácnosti na plný úväzok. Starí rodičia poskytujú pomoc s príjmami zo svojich penzií, alebo ziskom z prenájmu vlastného majetku napr. nehnuteľností za úplatu.
Mladšie deti pomáhajú s domácimi prácami ako upratovanie, čistenie...Staršie prispievajú zvyčajne minimálne pokrytím vlastných výdavkov. Tradičné miesto otca je ako hlava rodiny, ale matka ma rovnaké práva. Otec je prezentátor a ochranca rodiny, matka sa stará o každodenné záležitosti. Väčšinu môjho pobytu som strávila práve pobytom v rodinách.
Za obdobie ôsmych týždňov som ich stihla vystriedať sedem. Jedným z pravidiel projektu bolo to, že škola na ktorej sme pracovali sprostredkovala ubytovanie u niektorého z jej študentov. Sťahovanie po každých cca siedmych dňoch bolo síce náročné, no práve vďaka nemu dokážem porovnať a objektívne porozumieť rodinným podmienkam a zázemiu v tejto krajine. Skúsenosti a postrehy sme si vymieňali s účastníkmi projektu vo všetkých piatich mestách, kde sa projekt paralelne konal.
