VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE
FAKULTA NÁRODOHOSPODÁ Ř SKÁ
DIPLOMOVÁ PRÁCE
2007 Veronika Škripková
Vysoká škola ekonomická v Praze
Fakulta národohospodá ř ská
Hlavní specializace: Hospodá ř ská politika
Politika minimálnej mzdy na Slovensku
diplomová práce
Autor: Veronika Škripková
Vedoucí práce: Doc. Ing. Alena Zemplinerová, CSc.
Rok: 2007
Prehlasujem na svoju č es ť , že som diplomovú prácu vypracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
Veronika Škripková
V Praze, dne 7. 5. 2007
Poďakovanie
Moje poďakovanie patrí v prvom rade vedúcej diplomovej práce, pani Doc. Ing.
Alene Zemplinerovej, CSc., za jej cenné pripomienky a rady, ktoré mi pri spracovávaní práce veľmi pomohli, za jej trpezlivosť a snahu nasmerovať ma správnym smerom pri hľadaní otázok a odpovedí na ne.
Ďalej by som chcela poďakovať všetkým predstaviteľom a zástupcom jednotlivých politických strán za ich ochotu odpovedať mi na otázky v ankete, a to menovite pánom; Brocka Július, Janiš Stanislav, Kiraly Zsolt, Klenko Marián, Mikloš Ivan a Štefanec Ivan, ktorí mi svojimi odpoveďami poskytli potrebné informácie k danej problematike a pomohli mi dospieť k záveru.
V neposlednom rade by som chcela poďakovať všetkým ďalším známym, ktorí boli ochotní podeliť sa so mnou o svoje postrehy týkajúce sa práce.
Anotácia
Diplomová práca predstavuje popis politiky minimálnej mzdy na Slovensku, v rokoch 1993 – 2005, s prihliadnutím aj k súčasnosti. Cieľom je popísať inštitút minimálnej mzdy na Slovensku, jej vplyv na nezamestnanosť posudzovaný jednotlivými záujmovými skupinami a na základe výsledkov ankety priblížiť trend ďalšieho smerovania v otázke minimálnej mzdy. Jadrom je spracovanie výsledkov ankety, ktorej súčasťou boli otázky, týkajúce sa vzťahu minimálnej mzdy, položené predstaviteľom, či zástupcom jednotlivých politických strán. Záverom sú zhrnuté argumenty pre a proti minimálnej mzde a navrhnuté doporučenia pri riešení nezamestnanosti. [sk]
Annotation
Diploma paper represents description of policy of minimum wage in Slovak republic during 1993 – 2005, with consideration to the present. The main objective is to describe institute of minimum wage in Slovak republic, its influence at unemployment weighted by individual interest groups and on the basis of the results of questionnaire to approximate tendency of farther routing in the question of minimum wage. The principal is results of questionnaire handling, which was constructed by questions relevant the relation of minimum wage, asked the representatives or assistants individual political parties. Last, there are summarized arguments for and against of minimum wage and recommendation for solutions of unemployment are suggested. [en]
Obsah
OBSAH...6
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK: ...7
ÚVOD...8
1 DEFINÍCIA, HISTÓRIA A OČAKÁVANÉ FUNKCIE MINIMÁLNEJ MZDY ...10
1.1 FUNKCIE MINIMÁLNEJ MZDY...11
2 MINIMÁLNA MZDA A NEZAMESTNANOSŤ...13
2.1 TEORETICKÉ MODELY (MINIMÁLNEJ) MZDY AJEJ VPLYVU NA NEZAMESTNANOSŤ...13
2.2 EMPIRICKÉ ŠTÚDIE VPLYVU MINIMÁLNEJ MZDY NA NEZAMESTNANOSŤ...19
3 KRITÉRIA STANOVENIA VÝŠKY MINIMÁLNEJ MZDY ...21
4 MINIMÁLNA MZDA NA SLOVENSKU ...23
4.1 VÝVOJ MINIMÁLNEJ MZDY NA SLOVENSKU...23
4.2 ZÁKONNÁ ÚPRAVA MINIMÁLNEJ MZDY...25
4.3 VÝŠKA MINIMÁLNEJ MZDY...26
4.4 SOCIÁLNI PARTNERI VPOLITIKE MINIMÁLNEJ MZDY...28
4.5 VPLYV MINIMÁLNEJ MZDY NANEZAMESTNANOSŤ NA SLOVENSKU...31
5 EKONOMICKÝ A POLITICKÝ POHĽAD NA MINIMÁLNU MZDU ...38
5.1 POLITICKÉ STRANY, EKONÓMOVIA AODBORY...39
5.2 POLITIKA JEDNOTLIVÝCH POLITICKÝCH STRÁN VOČI MINIMÁLNEJ MZDE...42
6 POLITIKA ZAMESTNANOSTI NA SLOVENSKU ...50
7 ARGUMENTY PRE A PROTI INŠTITÚTU MINIMÁLNEJ MZDY...54
8 MINIMÁLNA MZDA V ČESKEJ REPUBLIKE...55
8.1 ZÁKONNÁ ÚPRAVA MINIMÁLNEJ MZDY...56
8.2 VÝVOJ VÝŠKY MINIMÁLNEJ MZDY...59
9 SLOVENSKÁ REPUBLIKA VERSUS ČESKÁ REPUBLIKA ...61
ZÁVER...66
ZOZNAM LITERATÚRY : ...70
ZOZNAM GRAFOV ATABULIEK:...75
SUMMARY...76
Zoznam použitých skratiek:
RHSD SR Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky
RHSP SR Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky KOZ SR Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky
AZZZ SR Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky RÚZ Republiková únia zamestnávateľov
SMER–SD Smer – Sociálna demokracia SNS Slovenská národná strana
ĽS-HZDS Ľavicová strana – Hnutie za demokratické Slovensko
SDKÚ-SD Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana KDH Kresťanskodemokratické hnutie
SMK Strana maďarskej koalície APTP Aktívna politika trhu práce
Úvod
Téma politiky minimálnej mzdy predstavuje už od svojho vzniku, na prelome 19. a 20. storočia, značne diskutabilnú problematiku v politických a ekonomických kruhoch. Otázka minimálnej mzdy je často spájaná s otázkou riešenia nezamestnanosti, avšak jednoznačný a zreteľný názor vzťahu minimálnej mzdy a nezamestnanosti ostáva skôr túžbou ako skutočnosťou. Na jednej strane sú ekonómovia zastávajúci názor negatívneho vplyvu na zamestnanosť o tom, že minimálna mzda nezamestnanosť neznižuje, ale naopak prispieva k jej zvyšovaniu.
Druhú stranu reprezentujú predovšetkým ľavicoví politici, ktorí neustále siahajú po minimálnej mzde a zneužívajú túžbu voličov po vyššej a najlepšie garantovanej mzde. Argumentujú tvrdením o pozitívnom vplyve minimálnej mzdy na zamestnanosť, kedy minimálna mzda pomáha znižovať nezamestnanosť.
Inšpiráciou k napísaniu diplomovej práce, postihujúcu politiku minimálnej mzdy na Slovensku, sa mi stali výroky niektorých slovenských politikov a ekonómov na otázku minimálnej mzdy. Zároveň samotné uvažovanie o budúcom zamestnaní a téma finančného ohodnotenie práce zaujíma nielen mladého absolventa, ale predpokladám aj každého človeka, pretože príjem, či už v podobe sociálnej dávky alebo pracovného zárobku, predstavuje základný zdroj obživy. Cieľom mojej práce nie je dospieť k jednoznačnému záveru vplyvu minimálnej mzdy na nezamestnanosť, ale skôr popísať politiku minimálnej mzdy na Slovensku, jej možný vzťah k nezamestnanosti, predpoklad jej ďalšieho smerovania a vyvodiť návrhy, či doporučenia hospodárskej politiky v oblasti riešenia nezamestnanosti.
Najskôr uvádzam stručný historický pohľad vzniku a vývoja minimálnej mzdy vo svete a jej všeobecne predpokladané funkcie. V ďalšej časti práce som sa cez teoretické modely a empirické štúdie pokúsila priblížiť teóriu minimálnej mzdy, prípadne mzdy ako takej a jej vzťahu k nezamestnanosti. Následne popisujem politiku minimálnej mzdy na Slovensku, jej zákonnú úpravu, výšku a skutočnosti s ňou súvisiace. Dôvodom môjho záujmu boli aj predčasné parlamentné voľby na Slovensku, ktoré sa konali v júni 2006 s výsledkom víťazstva ľavice a zostavenia ľavicovej vlády, kde moju pozornosť zaujal výrok nového premiéra Róberta Fica o minimálnej mzde, ktorý ju považuje „za dôležitý inštitút boja proti chudobe a
zároveň za nástroj znižovania nezamestnanosti“.1 V empirickej časti sa preto venujem prieskumu ekonomického a politického pohľadu, odrážajúceho problematiku minimálnej mzdy a jej vplyvu na nezamestnanosť, „očami“ záujmových skupín na Slovensku. Uskutočnila som anketu, ktorej podstatou bolo niekoľko otázok súvisiacich s minimálnou mzdou, položených a rozposlaných predstaviteľom jednotlivých záujmových skupín (politických strán, ekonómov a odborov). Na jej základe som sa pokúsila popísať a následne urobiť prehľad názorov týchto záujmových skupín na inštitút minimálnej mzdy.
K dotvoreniu celkového záveru a vysloveniu predpokladaného ďalšieho smerovania, v oblasti otázky vplyvu minimálnej mzdy na nezamestnanosť a možností riešenia nezamestnanosti záujmovými skupinami na Slovensku, som využila aj volebné programy jednotlivých politických strán, či vyjadrenia ekonómov a zástupcov odborov uverejnených v tlači a na internete. Následne sa v krátkosti venujem aj politike minimálnej mzdy v Českej republike a jej porovnaniu so Slovenskou republikou v súvislosti s politickým prostredím. V závere práce zhrňujem argumenty pre a proti inštitútu minimálnej mzdy a uvádzam možné doporučenia riešenia problému nezamestnanosti na Slovensku.
1 Fico, R.: Ekonomika 16.11.2006, Denník Sme
1 Definícia, história a o č akávané funkcie minimálnej mzdy
Medzi najstaršie minimálne príjmové veličiny2 môžeme zaradiť minimálnu mzdu. Definovaná ako spoločensky najnižšia cena práce, bola predmetom záujmu zákonodarcov anglosaských zemí už pred viac ako sto rokmi.3 Minimálna mzda vznikla na prelome 19. a 20. storočia ako ochrana zamestnanca pred tlakom zamestnávateľa stlačiť minimálnu mzdu na tak nízku úroveň, ktorá by bola pre zamestnanca sociálne neúnosná. Dôvodom bola známa skutočnosť silnejšej pozície zamestnávateľa na trhu práce než pozícia zamestnanca. Prvýkrát, vnímaná ako sociálny inštitút, bola minimálna mzda použitá na Novom Zélande v roku 1894 ako súčasť rozhodovania v oblasti pracovných sporov. V Austrálii bola zavedená v roku 1896 s cieľom zabrániť vyplácaniu príliš nízkych miezd, obmedziť nekalú súťaž medzi podnikmi a firmami, a v neposlednom rade, zaručiť existenčné minimum.
Postupne sa tento anglický vzor začal šíriť po Európe. Najskôr bol zavedený v Nórsku a Rakúsku (1918), Československu (1919), následne v Nemecku (1923), Španielsku (1926) a Belgicku (1934), hlavne ako záruka existenčného minima.
Medzinárodná organizácia práce, ktorá vznikla 28.júna 1919 ako špecializovaná agentúra OSN zaoberajúca sa prácou, špecifikuje právo na minimálnu mzdu ako „základný faktor sociálnej integrity občana, a preto patrí do okruhu nedeliteľných subjektívnych sociálnych práv občana“. Podľa toho, by hodnota mzdy mala teda zamestnancovi zabezpečiť dôstojný život.4 Ďalším prejavom sociálneho vnímania minimálnej mzdy sa stala Európska sociálna charta, ktorá bola prijatá v Štrasburgu v roku 1967. Jej základom je definovanie práva na primeranú odmenu za prácu, tj. takú odmenu, ktorá je schopná zabezpečiť pracovníkovi a jeho rodine prijateľnú životnú úroveň. Východiskom je predpoklad založený na sociálnej nespravodlivosti miezd, ktoré sú hlboko pod priemernou mzdou. Kritériom pre slušnú mzdu je hranica 60% priemernej národnej mzdy. Pri porovnávaní sa zohľadňuje, či mzda, ktorá je vyššia než 60% priemernej národnej mzdy, zabezpečuje zamestnancovi dôstojný život, pričom sa vychádza z čistých odmien pri práci na plný
2 Za ďalšie minimálne príjmové veličiny môžeme považovať životné minimum, či minimálny starobný dôchodok, ktoré uvádza Vojtech Krebs v charakteristike sociálnej politiky.
3 Zrutský, J.: Minimální mzda a zaručená mzda, Právní rádce, 2007
4 Minimum wages policy, International Labour Office, 2006
úväzok. Teda je podstatné, aby sa pohybovala nad hranicou chudoby v príslušnej zemi. V súčasnosti existencia minimálnej mzdy v mnohých krajinách vychádza zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd (OSN 1948), kde je deklarované právo každého občana na taký životný štandard, ktorý zaistí zdravie a existenciu človeka a jeho rodiny.
1.1 Funkcie minimálnej mzdy
5Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzdové podmienky sú výsledkom dohody zamestnávateľa s príslušným odborovým orgánom uvedené v kolektívnej zmluve alebo dohody so zamestnancom v pracovnej zmluve, pričom musí byť zachovaná a dodržaná rovnosť pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Zároveň musí byť splnená podmienka, že mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
Minimálnou mzdou sa rozumie najnižšie peňažné plnenie, ktoré je povinný zamestnávateľ podľa zákona poskytovať zamestnancovi za prácu. Pričom, ak mzda zamestnanca nedosiahne v kalendárnom mesiaci pri prepočte na odpracovanú hodinu sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.
Pojem minimálna teda určuje najnižšiu možnú hranicu zárobku, pod úroveň ktorej nemožno klesnúť. Aj na základe zákona teda môžeme definovať určité funkcie mzdy a minimálnej mzdy.
Ekonomická podstata mzdy spočíva v tom, že mzda je v tržnej ekonomike cenou výrobného faktoru práce, tzn., že stanovenie mzdy nie je ľubovoľné, ale podlieha zákonom tržnej ekonomiky. Vývoj výšky mzdy je objektívne obmedzený z dôvodu toho, že práca ako zdroj obživy nemôže mať nulovú hodnotu, čoho dôkazom sú zákonné úpravy minimálnej mzdy. Ďalší dôležitý aspekt vychádza
5 Spracované na základe Zákona č. 311/2001 z. z. Zákonníku práce, § 118, 119, 120 a skrípt Kleibl, J., Dvořáková, Z., Huttlová, E.: Stimulace pracovníků a tvorba mzdových soustav, 1998
z praxe, kde mzda (nominálna) je stále rastúcou veličinou, čo je výsledkom vplyvu odborových organizácií, rastu úrovne kvalifikácie a s ním spojených nákladov.6
Mzda v podobe pracovného zárobku, predstavuje v národnom hospodárstve pre väčšinu domácnosti rozhodujúci zdroj obživy a zabezpečenie sociálneho postavenia. Zároveň tvorí prevažnú súčasť národného dôchodku.
Vo vzťahu ku zamestnancom plní funkciu motivácie, či stimulu k práci.
Rozhodovanie ľudí medzi voľným časom a prácou je teda ovplyvnené motivačnou funkciou mzdy a súvisí s absolútnou čiastkou možného zárobku.
V mikro- i makroekonomickom prístupe plní tri základné funkcie. Smerovacia ( alokačná ) funkcia, ktorou mzda vytvára tlak na pohyb pracovných síl smerom, kde
je mzdová úroveň najvyššia. Selektívna funkcia umožňujúca mzde, ktorej úroveň ovplyvňuje náklady na výrobu za účelom dosiahnutia zisku, vyselektovať zamestnávateľov zhodnocujúcich tieto náklady a tých, ktorí zo súťaže vypadnú.
Vyrovnávacia funkcia vyrovná vzťah medzi ponukou a dopytom na trhu práce. Na základe tejto funkcie sa vytvára vlastne cena práce - mzda, ktorá je cenou rovnováhy, pre daný segment trhu a časový úsek.
Medzi základné funkcie minimálnej mzdy zahrňujeme funkciu sociálnu, motivačnú a samozrejme ekonomickú. Podstata sociálnej funkcie minimálnej mzdy je založená na jej schopnosti zaručiť určitú formu prežitia zo zárobku. Minimálna mzda má súčasne vplyv na platobnú neschopnosť a nezamestnanosť. S motivačnou funkciou minimálnej mzdy súvisí jej vplyv na rozhodovanie človeka aktívne pracovať alebo byť registrovaný na úrade práce a poberať podporu v nezamestnanosti. Týka sa to predovšetkým skupiny ľudí s nízkymi príjmami. V súvislosti s touto funkciou môžeme spomenúť ochrannú funkciu minimálnej mzdy najmä u nízko kvalifikovaných zamestnancov, pred príliš nízkym ohodnotením ich práce, nedostačujúcim na zabezpečenie základných životných potrieb. Ekonomická funkcia minimálnej mzdy spočíva v tom, že minimálna mzda predstavuje spodnú hranicu priamych mzdových nákladov.
6 Kleibl, J., Dvořáková, Z., Huttlová, E.: Stimulace pracovníků a tvorba mzdových soustav,1998, str. 9
2 Minimálna mzda a nezamestnanos ť
O minimálnej mzde je známe, že je značne sporným a diskutabilným nástrojom politiky trhu práce. Dosť málo zemí dokáže podať jednoznačné informácie týkajúce sa vplyvu minimálnej mzdy na nezamestnanosť, resp. zamestnanosť. Rovnako náročné je jednotlivé krajiny porovnávať, z dôvodu existencie rozdielov v spôsobe merania dopadu minimálnej mzdy na nezamestnanosť a rozdielov medzi zamestnancami poberajúcich minimálnu mzdu.
Posudzovanie účinkov minimálnej mzdy na nezamestnanosť, či ju zvyšuje, či zvýhodňuje alebo znevýhodňuje nízko kvalifikovaných pracovníkov a obmedzuje ponuku pracovných miest, predstavuje predmet neustále vedených polemík a diskusií na túto tému. Ekonomickí teoretici v dlhej histórii nenašli zreteľný záver týkajúci sa dôsledkov vplyvu minimálnej mzdy na nezamestnanosť. Podobný výsledok prinášajú aj empirické štúdie. Tzn., že na teoretickej ani empirickej úrovni neexistuje presná a jednoznačná zhoda o týchto účinkoch minimálnej mzdy na nezamestnanosť, o čom môžu svedčiť rôzne medzinárodné výskumy. Všeobecne však prevláda názor, že pri stanovení zákonnej minimálnej mzdy nad určitú, často nešpecifikovanú hranicu, dochádza ku zvyšovaniu nezamestnanosti. Zároveň je známy aj fakt, že určitá úroveň minimálnej mzdy môže znížiť mieru chudoby a rozdielnosť príjmov občanov, ale účinky sú obmedzené.7
Minimálnou mzdou a jej pohybmi sú najviac ovplyvnené skupiny obyvateľstva ako mladí zamestnanci, absolventi škôl, ženy a zamestnanci na skrátený úväzok, či vedľajší pracovný pomer. Koncentrácia zamestnancov poberajúcich minimálnu mzdu sa sústreďuje prevažne v maloobchodoch, hoteloch, reštauráciách a malých firmách. Prospech z minimálnej mzdy by mali mať pracovníci s nízkou mzdou, no nemôžeme všeobecne tvrdiť, že minimálna mzda má vplyv na znižovanie chudoby a nezamestnanosti, kde argumentom sú tie domácnosti, ktoré nemajú pracujúceho člena rodiny, ktorých sa zvýšenie minimálnej mzdy netýka.
2.1 Teoretické modely (minimálnej) mzdy a jej vplyvu na nezamestnanos ť
Existuje vzťah medzi výškou miezd a zamestnanosťou, pre vysvetlenie ktorého, je potrebné si zadefinovať pojem marginálna (medzná) hodnota produktu
7 Holánová, E. : Minimální mzda v České republice a v zemích OECD, Práce a mzda, č. 1/1999
práce, ktorá vyjadruje prírastok tržieb, získaný predajom produkcie , ktorú vyrobil 1 dodatočný (nový) pracovník. Pričom platí, že dodatočný pracovník, musí zamestnávateľovi priniesť prírastok tržieb väčší než je jeho mzda, čo platí pre každého pracovníka. Len v takomto prípade bude zamestnávateľ dosahovať zisku a zamestnanie pracovníka bude plniť podnikateľský zmysel. Žiaden zamestnávateľ nebude ochotný platiť takú výšku mzdy, ktorá by prevyšovala pracovníkom vytvorený efekt.
Na druhej strane široká verejnosť je presvedčená, že minimálna mzda môže pomôcťľudom s nízkymi príjmami. Toto tvrdenie vychádza z presvedčenia, že firmy majú akési rezervy v ziskoch, ktoré môžu rozpúšťať do miezd, len je potreba ich k tomu prinútiť. To však nemusí byť pravda, pretože takto sa zohľadňuje len strana ponuky práce. Zo strany dopytu, resp. zamestnávateľov by to pravda mohla byť v prípade, že ani vysoké mzdy by nebránili investíciám do nových technológií, zlepšovaniu kvalifikácie zamestnancov prostredníctvom školení, apod. Avšak ktorí zamestnávatelia, zachovávajúci podnikateľského ducha maximalizácie zisku, budú ochotní platiť vyššie mzdy na úkor zisku? Zvýšenie zákonnej minimálnej mzdy povedie teda na niektorých pracovných trhoch ku zvýšeniu ponúkanej práce, ale zároveň ku zníženiu dopytovanej práce, predovšetkým nekvalifikovanej práce a preto sa nezamestnanosť zvýši.
Čo sa týka vzťahu minimálnej mzdy a jej vplyvu na nezamestnanosť, väčšina ekonómov sa spoločne zhoduje v názore, že zvýšenie minimálnej mzdy znamená zníženie zamestnanosti, resp. zvýšenie nezamestnanosti. Vychádzajú z tvrdenia modelu dokonale konkurenčného trhu práce, na základe ktorého sa stanovenie minimálnej mzdy pod úroveň mzdy „ čistiacej trhy“ prejaví poklesom dopytu po práci a nižšej rovnovážnej hladine zamestnanosti.
Na objasnenie vplyvu minimálnej mzdy na nezamestnanosť sa najčastejšie využíva neoklasický model trhu práce. Rovnováhu dosahuje pri rovnovážnej reálnej mzdovej sadzbe, pri ktorej dopytované množstvo práce reprezentované firmami nachádza na trhu práce rovnaké množstvo domácnosťami ponúkanej práce, sprevádzané rovnovážnou zamestnanosťou. Nedobrovoľná nezamestnanosť môže vzniknúť len ako dôsledok strnulých miezd dole, za predpokladu neexistencie prekážok, ktoré by bránili poklesu miezd (napríklad fixovanie miezd mzdovými dohodami). Po nejakej dobe by však trvanie takejto nezamestnanosti prelomilo
mzdové strnulosti, napríklad prostredníctvom odborov, svojím spôsobom prinúti, znížiť mzdové požiadavky. Následne by došlo k poklesu miezd, čo by motivovalo firmy k zamestnávaniu viacerých pracovníkov a nezamestnanosť by sa postupne eliminovala.
Zdanlivo jasná, všeobecná a zreteľná predpoveď ekonomickej teórie vychádza z tvrdenia, že zvýšenie minimálnej mzdy znamená zvýšenie nezamestnanosti.8 Ak predpokladáme, že firmy maximalizujú zisky v konkurenčnom prostredí , tak to znamená, že ponuka aj dopyt pre tržnú mzdu vykazujú rovnosť. Zvýšenie minimálnej mzdy by znamenalo previs ponuky pracovných síl nad dopytom. Dôsledkom tohto zvýšenia je zníženie mesačných príjmov na pracovníka v každej firme, ktorá je týmto opatrením zasiahnutá. Vo fáze vyrovnania marginálnych príjmov s nemennými sa marginálnymi nákladmi, to predstavuje zníženie počtu pracovníkov. Podľa neoklasickej teórie, ak by sa stanovila minimálna mzda (Wm) nad úroveň rovnovážnej mzdy (We) tj. mzdy, ktorá vyčisťuje trhy, znížil by sa dopyt po práci na hodnotu Ld, čoho dôsledkom by bolo zníženie pracovných miest o veľkosť danú vzdialenosťou Le-Ld, kde Le je rovnovážna zamestnanosť a Ld je zamestnanosť pri danej minimálnej mzde, čo popisuje aj nasledujúci graf č.1.
Graf č. 1 Neoklasický model vzťahu zamestnanosti a mzdy
Často využívaním a zároveň najjednoduchším modelom pri teoretickej argumentácií opačného rázu, prikláňajúc sa k pozitívnym dopadom minimálnej mzdy, je trh práce s monopsonným zamestnávateľom, tj. zamestnávateľom, ktorý sa ako jediný dopytuje po práci s možnosťou určovať výšku mzdy. Je to príklad extrémneho
8Holman, R.: Mikroekonomie středně pokročilý kurz, 2002, str. 418-419
prípadu, ktorý má význam v ekonómií do takej miery, do akej sú zamestnávatelia na trhu práce skutočne schopní stanovovať mzdy. V princípe je teda možný akýkoľvek vplyv minimálnej mzdy, ide však o to, že väčšina ekonómov dáva viac prednosť pôvodnému argumentu negatívneho dopadu minimálnej mzdy na zamestnanosť.
Iný teoretický záver tvrdí, že vplyv minimálnej mzdy bude silnejší v menších otvorených ekonomikách než v ekonomikách uzavretých,9 čo je možné vďaka ľahkej substitúcií domácej výroby zamestnávajúcej miestnu nekvalifikovanú silu za dovoz.
Zvýšenie nákladnosti domácej výroby následne znamená pre typickú krajinu Európskej únie pokles konkurencieschopnosti a s tým súvisiace zníženie zamestnanosti, resp. zvýšenie nezamestnanosti. V rámci neoklasickej teórie môžeme vyvodiť záver, že výška minimálnej mzdy teda v princípe ovplyvňuje nielen zamestnanosť, ale aj nezamestnanosť, a tiež i rozdelenie miezd pre tých pracujúcich, ktorí sú nad ňou a následne i pod priemernou mzdou.
John Maynard Keynes, predstaviteľ keynesovej ekonómie, kritizoval neoklasickú teóriu nezamestnanosti, ktorú hájil Pigou.10 Nezamestnanosť chápal ako dôsledok príliš nízkeho efektívneho dopytu. Vychádzal z predstavy, že pokles miezd zároveň zníži dopyt spotrebiteľov. Následkom toho budú príjmy výrobcov a ich zisky menšie, a to je dôvodom, prečo to nepovedie k potrebnému zvýšeniu zamestnanosti a k odstráneniu nezamestnanosti. Riešenie videl vo zvýšení efektívneho dopytu, ktorého súčasťou sú výdaje domácnosti na spotrebu, výdaje firiem (súkromných podnikateľov) na investície a vládne výdaje (v keynesovej teórií, za predpokladu vyrovnaného štátneho rozpočtu a nízkeho podielu vládnych výdajov na národnom dôchodku, bol ich vplyv na efektívny dopyt nepodstatný). Keynes kritizoval aj to, že neoklasická teória na trhu práce pracovala s reálnou mzdovou sadzbou, zatiaľ čo podľa neho závisí ponuka práce na mzdách nominálnych. Svoj názor sa snažil vysvetliť argumentom, že strnulosť nominálnych miezd pri poklese cien v depresii zvyšuje reálne mzdy. Následný pokles nominálnych miezd (pri poklese cien) sa zasadí o blokovanie poklesu miezd reálnych, ktoré práve v neoklasickej ekonómií vyčisťujú trhy práce. Dôsledkom poklesu nominálnych miezd bude zníženie dopytu, čo povedie k opätovnému poklesu ceny a očakávaných ziskov. Dôjde k prehĺbeniu
9Jurajda, Š.: Měření vlivu minimální mzdy a hospodářské politiky na trhu práce, šestý seminár České společnosti ekonomické, Praha, č. 6/1999
10 Brožová, D.: Malé dějiny ekonomického myšlení, 2004
investičného pesimizmu a nezamestnanosť bude pretrvávať. Nie strnulosť miezd, ale nedostatočne efektívny dopyt je teda, podľa Keynesa, príčinou nezamestnanosti.
Zatiaľ čo neoklasická ekonómia bola prevažne mikroekonomická a Keynesova ekonómia znovu „oživila“ makroekonomický prístup, s ospravedlnením štátnych zásahov do makroekonomických štruktúr v zmysle stimulácie agregátneho dopytu s cieľom dosahovania plnej zamestnanosti. Najvýznamnejší reprezentant monetarizmu, Milton Friedman, bol veľkým kritikom tejto dopytovej stimulácie a súčasne pochyboval o zmysluplnosti štátnych zásahov do ekonomiky.11 Monetarizmus sa preorientoval z keynesovského cieľa dosahovania plnej zamestnanosti na boj s infláciou a posilnenie strany ponuky. Keďže ekonómia monetarizmu má makroekonomický charakter, tak na tomto základe sa stala alternatívou voči keynesovskej ekonómií. K vysvetleniu krátkodobej zameniteľnosti medzi infláciou a nezamestnanosťou, použil Friedman termín peňažné ilúzie.
Vychádzal z názoru, že v krátkom období nie sú ekonomické subjekty schopné rozlíšiť medzi zmenami reálnych a nominálnych veličín. V dôsledku zvýšenia ponuky peňazí rastú nominálne mzdy, lenže z dôvodu existencie peňažných ilúzií, sa zamestnanci domnievajú, že im rastú reálne mzdy a vzhľadom k tomu zvyšujú ponuku práce. Na druhej strane, zamestnávatelia nedokážu rozlíšiť inflačný rast celej cenovej hladiny od rastu cien svojich výrobkov, v dôsledku čoho zvyšujú objem svojej produkcie. To je vlastne príčinou toho, že v krátkom období je rast cenovej hladiny sprevádzaný rastom produkcie a zamestnanosti, teda nezamestnanosť klesá.
V dlhom období si zamestnanci aj zamestnávatelia uvedomia tieto peňažné ilúzie a znížia svoje ponuky, a teda nezamestnanosť sa vráti na svoju pôvodnú úroveň, ktorú Friedman nazval prirodzená miera nezamestnanosti. Je to miera nezamestnanosti, pri ktorej sú trhy práce v rovnováhe a ku ktorej nezamestnanosť dlhodobo smeruje.
Veľkosť prirodzenej miery nezamestnanosti je závislá na demografickom zložení obyvateľstva, na migrácií, na pružnosti pracovných trhov a na miere zasahovania do nich (napríklad zásahmi odborov alebo minimálna mzda), na rozsahu sociálneho systému a výške sociálnych dávok. Pričom jeho koncept prirodzenej miery nezamestnanosti v dlhom období pripúšťa existenciu len dobrovoľnej nezamestnanosti, čím sa vracia ku konceptu neoklasického pracovného trhu, ktorý sa vyčisťuje pohybom reálnej mzdovej sadzby a dostáva sa tak do rovnováhy.12
11 Brožová, D.: Malé dějiny ekonomického myšlení, 2004
12 Brožová, D.: Malé dějiny ekonomického myšlení, 2004
Vzťahu minimálnej mzdy a jej vplyvu na nezamestnanosť sa venoval napríklad aj George Stigler, ktorý však pripúšťa, že minimálnou mzdou sa môže docieliť žiadúcich efektov, tj. zvýšiť zamestnanosť, ale táto skutočnosť nie je dokázateľná v prípade stanovenej „celoštátnej“ minimálnej mzdy. Zároveň je nutná platnosť určitých podmienok.13 „Minimálna mzda by mala byť zvolená presne, pretože príliš vysoká minimálna mzda povedie k zvyšovaniu nezamestnanosti. Avšak na správne zvolenie takejto optimálnej minimálnej mzdy, ktorá by viedla k zvyšovaniu zamestnanosti, v súčasnosti neexistuje vhodná metóda. Ďalšou požiadavkou je prispôsobovanie minimálnej mzdy v súvislosti so zmenami týkajúcimi sa zamestnania (zmeny počas zamestnania, zmena kvality pracovníka, apod.) a rozdielnych odvetví. Optimálna minimálna mzda by sa zároveň mala meniť rýchlo a často, v behu času.“ Napriek týmto spomínaným požiadavkám, ktoré by mohli viesť k požadovanému efektu zvýšenia zamestnanosti v dôsledku existencie a zvyšovania minimálnej mzdy, Stigler zastáva názor, že „zákonná minimálna mzda bude znižovať agregátny výstup, čo povedie k poklesu zárobkov pracovníkov alebo k ich následnému prepusteniu“. Čím vyššia minimálna mzda, tým väčší počet pracovníkov, ktorí budú prepustení. Aj keď presné číslo nie je známe, nezamestnanosť je značná a istá. Ako ekonóm, George Stigler, považuje minimálnu mzdu za „nepriaznivú a nepriateľskú“.
Podobný názor negatívneho dopadu minimálnej mzdy na nezamestnanosť zastáva aj Murray Rothbard.14 Keďže „mzda na slobodnom trhu sa rovná diskontovanej hodnote medzného produktu pracovníka, tak zákony o minimálnej mzde povedú nepriamo k nútenej nezamestnanosti“. Dôvodom je fakt, že zamestnancom, ktorých táto hodnota je pod zákonom stanovenou minimálnou mzdou, je znemožnené pracovať. Následne sa vytráca konkurencia ostatných medzných pracovníkov a vytvára sa tlak na rast miezd zvyšných zamestnancov. Obhajcami deklarovaný cieľ zákonov o minimálnej mzde na dosiahnutie zvýšenia príjmov medzných pracujúcich je zotrený presným opakom prejaveným nezamestnateľnosťou daných pracovníkov.
13 Stigler, G.: The Economics of Minimum Wage Legislation, The American Economic Review, 1946
14 Rothbard, M., Ekonomie státních zásahů, 2005
Predmetom záujmu ekonómov sú neustále diskusie a polemiky, ktorý z modelov dokáže najlepšie vysvetliť a podložiť fungovanie trhu práce. Všeobecne prevláda idea, že negatívne efekty sú tým pravdepodobnejšie, čím vyššia je hladina minimálnej mzdy vzhľadom ku produktivite práce, čím elastickejší je dopyt po práci, čím menej je elastická ponuka práce a čím menšie sú investície firiem a jednotlivcov.
Negatívne efekty dopadu minimálnej mzdy na nezamestnanosť zosilňuje aj existencia stále vyššej možnosti substituovať nízko kvalifikovanú pracovnú silu vzdelanou a kvalifikovanou.
Tieto teoretické úvahy určite môžu, a aj zasahujú do empirických štúdií dopadu minimálnej mzdy. Je však dôležité zdôrazniť skutočnosť, že minimálna mzda môže mať tak negatívny ako aj pozitívny dopad na zamestnanosť, pričom sa môže objaviť aj určitý zvrat, kde pod určitou hladinou minimálnej mzdy sa najprv prejavia pozitívne dopady, ale vzápätí sa môžu zmeniť na negatívne dopady. Preto jasný a jednoznačne zreteľný názor dopadu minimálnej mzdy na nezamestnanosť zostáva túžbou všetkých zainteresovaných, či už v ekonomických, politických kruhoch, alebo v prostredí širokej verejnosti.
2.2 Empirické štúdie vplyvu minimálnej mzdy na nezamestnanos ť
Dôvodom, či príčinou neustále vedených diskusií a polemík o minimálnej mzde a jej vplyve na nezamestnanosť, môže byť existencia a zároveň značná pozornosť venovaná predovšetkým predpovediam ekonomických teórii. No v súčasnosti sa do popredia dostávajú empirické štúdie a výskumy, ktorých cieľom je na základe rôznych empirických prístupov objasniť, či priblížiť vplyv minimálnej mzdy na nezamestnanosť.
Prvým empirickým prístupom k meraniu vplyvu minimálnej mzdy je analýza korelácie medzi zmenami v zamestnanosti a zmenami v úrovni minimálnej mzdy na základe regresívnych modelov,15 ktoré sú založené na očistení od vplyvu zmien všetkých ostatných dôležitých faktorov zamestnanosti. Prostredníctvom variácií minimálnej mzdy v čase alebo cez odvetvie, či región sa následne identifikuje vplyv minimálnej mzdy. Najčastejšie sa využívajú lineárne regresné modely panelových dát, pripúšťajúce korekciu niektorých premenných. Druhý prístup je založený takisto
15Jurajda, Š.: Měření vlivu minimální mzdy a hospodářské politiky na trhu práce, šestý seminár České společnosti ekonomické, Praha, č. 6/1999
na využití regresívnej analýzy, ale nevyžaduje žiadne zmeny úrovne minimálnej mzdy. Zakladá sa na porovnávaní úrovne zamestnanosti a minimálnej mzdy medzi zemami, regiónmi. Podstatou tretej empirickej stratégie sú tzv. prirodzené experimenty a je založená na využití výskumu zamestnanosti v reštauráciách rýchleho občerstvenia, teda fast-food, v susediacich štátoch New Jersey a Pensylvánie v roku 1992. Po zvýšení úrovne minimálnej mzdy v New Jersey došlo k miernemu nárastu zamestnanosti v týchto podnikoch, aj napriek tomu, že väčšina ekonómov na základe teórie predpokladala pravý opak. Dôvodom mohlo byť to, že fast food zamestnávajú mladých ľudí bez kvalifikácie za minimálnu mzdu. Tento výsledok sa stal predmetom diskusií v ekonomických kruhoch a zároveň polemikou o metodologickej správnosti prevedenej štúdie. U niektorých teda došlo k potvrdeniu pozitívneho dopadu minimálnej mzdy na zamestnanosť, ako je David Card a Alan Kruger,16 no podľa literatúry napríklad David Neumark a William Wascher poukázali na iných údajoch a použitím iných metód, že zamestnanosť poklesla.17
V prostredí Spojených štátoch amerických, kde má každý štát únie možnosť zmeniť legislatívu trhu práce, je oveľa jednoduchšie nájsť prirodzene vzniknuté experimenty, ktoré budú zodpovedať metodologickým požiadavkám. V Európe to nie je až také jednoduché a navyše citlivosť zamestnanosti na minimálnu mzdu je typicky vyššia v malých otvorených ekonomikách. Hlavným problémom merania vplyvu minimálnej mzdy v európskych štátoch je však nedostatok zmien v systéme minimálnej mzdy. Následne nie je možné pozorovať nejaké zmeny na trhu práce a teda ani vyvodzovať závery. Empirické štúdie v Európe ukazujú, že pokiaľ došlo k ovplyvneniu nezamestnanosti zmenou minimálnej mzdy, tak to bolo skôr neochotou znížiť príslušnú minimálnu mzdu, nie jej príliš veľkým zvyšovaním. Naopak, za príčiny vysokej nezamestnanosti sa skôr považujú iné nepružnosti trhu práce, ktoré oslabujú technologický posun v „spolupráci“ so znevýhodňovaním nízko kvalifikovanej práce.
16Card, D., Krueger, A.B.: American Economic Review, 1994
17Neumark, D., Wascher, W.: NBER Working Paper: Cambridge, MA, 1995
3 Kritéria stanovenia výšky minimálnej mzdy
Minimálna mzda predstavuje najnižšiu cenu práce zamestnanca, ktorá mu má zabezpečiť dôstojný životný štandard, na minimálne uznanej spoločenskej hranici. Jej ustanovenie môže mať podobu zákona vydaného parlamentom, inými štátnymi orgánmi v podobe nariadenia, či vyhlášky. Minimálna mzda môže byť tiež ustanovená prostredníctvom orgánov s právomocou rozhodovať alebo odporúčať. V prvom prípade sa môže jednať o obchodné rady, mzdové rady alebo spoločné pracovné výbory. Druhú skupinu orgánov môžu reprezentovať rady, komisie, výbory alebo správy. Prostredníctvom kolektívneho vyjednávania môže byť aj výsledkom dohody medzi jednotlivými sociálnymi partnermi.
Výška minimálnej mzdy sa stanovuje vo väčšine prípadov ako jednotná sadzba, či už hodinová, týždenná alebo mesačná, na základe rôznych kritérií. Práve voľba jej úrovne je najväčším problémom v súvislosti s minimálnou mzdou. Kritéria stanovenia minimálnej mzdy možno všeobecne rozdeliť na sociálne a ekonomické.
V prípade sociálnych kritérií sa jedná predovšetkým o potreby zamestnancov s ohľadom na :
všeobecnú úroveň miezd v krajine, ich štruktúru a diferenciáciu;
pričom mzdové štruktúry predstavujú jedno z najdôležitejších hľadísk pri určovaní výšky minimálnej mzdy a pretože je určujúcou pre definovanie mzdových sadzieb, stanovuje tiež uznanú minimálnu efektívnosť práce, životné náklady, kde dôležitosť minimálnej mzdy spočíva v tom, aby jej
výška zabezpečila zamestnancom uspokojenie aspoň základných životných potrieb,
výšku dávok sociálneho zabezpečenia,
relatívny životný štandard iných sociálnych skupín spoločnosti.
Medzi ďalšie kritéria ovplyvňujúce výšku minimálnej mzdy patria aj ekonomické faktory, pričom za tie najdôležitejšie sa považuje :
ekonomický rozvoj a prosperita, úroveň produktivity práce,
snaha dosiahnuť a udržať vysokú úroveň zamestnanosti.
Väčšina prístupov pre určenie výšky minimálnej mzdy deklarovaných v medzinárodnom kontexte sa vo všeobecnosti zakladá teda na týchto 4 kritériách : potreby zamestnancov, platobná schopnosť zamestnávateľov, komparácia miezd a príjmov a požiadavka ekonomického rozvoja. Predstavitelia verejných orgánov zaoberajúci sa určovaním výšky minimálnej mzdy berú v úvahu tieto kritéria, ale pri rozhodovaní disponujú relatívnou slobodou rešpektujúcou zachovanie určitej rovnováhy medzi ekonomickými a sociálnymi kritériami. Avšak stanovenie výšky minimálnej mzdy nie je definitívne, pretože postupom času je treba zohľadňovať vývoj už vyššie spomínaných kritérií. Stanovenie počiatočnej výšky minimálnej mzdy predstavuje len akúsi časť procesu, kde v závislosti na vývoji jednotlivých kritérií, sa výška minimálnej mzdy upravuje valorizáciou. Lenže v praxi neplatí striktné pridržiavanie sa už vyššie spomínaných kritérií. Je pravda, že kritéria sa zohľadňujú, ale v konečnom dôsledku sa úprava minimálnej mzdy stáva viac - menej automatickou, alebo zainteresované strany pri svojom rozhodnutí využívajú menší počet viac špecifikovaných ukazovateľov. Najčastejším ukazovateľom, pomerne často využívaným pri úpravách minimálnej mzdy, je index spotrebiteľských cien.
Medzi ďalšie ukazovatele je možné zaradiť aj platobnú schopnosť podnikov, reálne mzdy a príjmy, či zachovanie kúpnej sily, atď.
Jedným z vyššie spomínaných kritérií stanovenia minimálnej mzdy je snaha dosiahnuť a udržať prijateľnú úroveň zamestnanosti. Na Slovensku síce prevláda trend klesajúcej miery nezamestnanosti (11,36%2005 - 9,27%2006), avšak stále pretrvávajúcim problémom je štrukturálna regionálna nezamestnanosť ako sprievodný jav štrukturálnych zmien, kedy niektoré odvetvia sa zmršťujú a iné expandujú, ktorá dosahuje niekde až 30%. V takomto prípade sú ľudia odkázaní napr.
na rekvalifikáciu, aby sa mohli prispôsobiť požiadavkám trhu, alebo ostávajú nezamestnanými. Západná časť Slovenska sa vyznačuje prevahou ponuky práce nad jej dopytom. Zatiaľ čo v iných častiach Slovenska je tento vzťah prevažne opačný, teda prevaha dopytu po práci vo vzťahu ku nedostatku práce. Dôvodom ich nezamestnanosti nie je teda ich nechuť pracovať, ale predovšetkým nedostatok pracovných príležitosti. V konečnom dôsledku teda ustanovenie minimálnej mzdy alebo jej prípadne zvýšenie nebude mať vplyv na zvýšenie ich zamestnanosti, takouto nezamestnanosťou postihnutých regiónoch. Dôvodom je absencia alebo nedostatok zamestnávateľov, ktorí by túto minimálnu mzdu mohli poskytovať. Dôležitým
krokom zo strany verejných predstaviteľov, v prospech týchto regiónov, by teda nemal byť prílišný záujem zabezpečiť určitú úroveň minimálnej mzdy, ale predovšetkým snaha o vytváranie nových pracovných miest, prostredníctvom potencionálnych zamestnávateľov, ktorí by boli ochotní a schopní nájsť investičné možnosti v týchto regiónoch alebo v ich blízkom okolí. Prípadne možným riešením by sa ukazovala aj možnosť podporiť mobilitu tejto pracovnej sily do regiónov s väčšími možnosťami.
4 Minimálna mzda na Slovensku
Slovenská ekonomika funguje samostatne len od roku 1993, kedy sa osamostatnila v rámci rozdelenia ČSFR. Minimálna mzda súvisí s trhom práce, kde špecifickým a súčasne stále prehlbujúcim sa problémom Slovenskej republiky je dlhodobá nezamestnanosť. Vládne inštitúcie a orgány, či iné organizácie sa snažia nájsť vhodné riešenia nezamestnanosti, ktorými by sa nezamestnanosť znížila.
Niektorými zavrhovaným a inými podporovaným riešením by mala byť minimálna mzda. Od roku 2000 sa na Slovensku každý rok určuje nová hranica pre minimálnu mzdu s platnosťou od 1. októbra kalendárneho roka. Minimálna mzda hodinová a mesačná sa stanovuje príslušným nariadením vlády a za každú odpracovanú hodinu je určená pre zamestnancov, ktorých ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.
V súčasnej dobe ľavicovej vlády je existencia minimálnej mzdy a jej zvyšovanie podporované koalíciou aj odbormi. Na druhej strane sa však ekonómovia prikláňajú k názoru jej zrušenia, z dôvodu jej pôsobenia na zvyšovanie nezamestnanosti.
4.1 Vývoj minimálnej mzdy na Slovensku
Vývoj minimálnej mzdy na Slovensku môžeme vnímať v dvoch etapách : pred rokom 1993 a po roku 1993, teda po vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Obdobie pred rokom 1993 siaha až do 1. Československej republiky, ktorá začala uplatňovať minimálnu mzdu v roku 1919, čím sa zaradila medzi prvé štáty Európy ustanovujúce minimálnu mzdu pre niektoré nízko príjmové skupiny obyvateľstva. Dôležitým opatrením sa stala vyhláška č. 232 zo 16. apríla 1919 o mzdách za šitie v konfekcii textilného tovaru pre vtedajšiu vojenskú správu, ktorú vydalo ministerstvo sociálnej starostlivosti. Minimálna mzda bola vnímaná ako krajné sociálne opatrenie, predovšetkým domáckeho priemyslu, kde robotníctvo malo
veľmi zlé postavenie a jeho mzdy nedosahovali zďaleka úrovne európskeho priemeru.
Následne Československá republika ratifikovala Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 26/1928 o zavedení metód určovania minimálnej mzdy, týkajúci sa hlavne domáckeho priemyslu a robotníctva, na základe ktorého sa stanovovali minimálne hodinové, či týždenné mzdové sadzby, v závislosti na veku, pohlaví, typu profesie pracovníka, apod. Používanie zákonnej formy minimálnej mzdy, pre robotníctvo ako celok, v „prvej republike“ neexistovalo. Ani „povojnová“ socialistická Československá republika (1945 – 1989) nemala minimálnu mzdu stanovenú zákonnom, či inou právnou normou. Minimálna mzda bola prezentovaná ako
„hodnotová náplň 1. tarifnej triedy, teda triedy najnižšej“, ktorou podľa výsledkov určitého výskumu, neboli odmeňovaní živitelia rodiny, pretože tí mali byť príjemcami vyššej platovej triedy. To malo za následok šírenie predstavy, že minimálna životná úroveň je de facto zabezpečená a minimálna mzda nie je úzko spojená so životnou úrovňou rodiny. V ďalšom vývoji minimálnej mzdy dochádza k výraznejším zmenám, hlavne čo sa týka jej právnej úpravy. V rámci Československej federatívnej republiky (1989 – 1993), po zmene politických pomerov v roku 1989, dochádza k začleneniu inštitútu minimálnej mzdy do Zákonníka práce. Za referenčnú veličinu sa pri stanovení minimálnej mzdy považoval minimálny dôchodok, ktorý federálna vláda určila vo výške 1200 Kčs pre jednotlivca a 2000 Kčs pre dvojicu, s platnosťou k 1. októbru 1990. Následne bol návrh minimálnej mzdy prerokovaný Radou ekonomickej a sociálnej dohody, ktorá reprezentovala federálny tripartitný orgán.
Súviselo to s faktom vnímania minimálnej mzdy ako súčasti záchrannej sociálnej siete, ktorej podmienky boli súčasťou práve tripartitnej dohody. Na jej základe došlo k ustanoveniu tzv. základnej sadzby minimálnej mzdy a teda aj prvej jednotnej minimálnej mzdy v Československu nariadením vlády č. 99/1991 ZB. o určení minimálnej mzdy, vo výške 2000 Kčs/mes., 10,80 Kčs/hod., pri pracovnom čase 42,5 hod./ týždenne.18 K úpravám a zvyšovaniu minimálnej mzdy dochádzalo nepravidelne, nariadením vlády prakticky až do roku 1996. V rámci tohto obdobia sa minimálna mzda zvýšila ešte v roku 1992, na 2200 Kčs/mes. a 12 Kčs/hod.
Obdobie po roku 1993 je ovplyvnené významnou udalosťou, kedy 1. januára 1993 vzniká samostatná Slovenská republika, ktorá preberá podstatnú časť zákonodarstva ČSFR, nevynímajúc ani zákony o odmeňovaní za prácu. Výsledkom
18 Barošová, M., Mechanizmy úpravy minimálnej mzdy, 2005, str. 15 - 16
tejto „legislatívnej strnulosti“ je skutočnosť, že úprava minimálnej mzdy sa naďalej realizuje prostredníctvom nariadenia vlády, nepravidelne až do roku 1996, kedy dochádza k podstatnému zvratu vo vnímaní úprav minimálnej mzdy. Slovenská republika, prijatím zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde 21. marca 1996, získava jednotnú minimálnu mzdu upravenú zákonom, v znení neskorších predpisov a noviel, platného dodnes.
4.2 Zákonná úprava minimálnej mzdy
V súčasnosti je minimálna mzda na Slovensku upravená zákonom č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Týmto zákonom je upravené poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancom v pracovnom alebo v podobnom pracovnom vzťahu. Od roku 1996 sa každý rok uskutočňujú zmeny tohto zákona, ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1996 Z. z. Až do roku 2000 sa každá úprava minimálnej mzdy uskutočňovala zákonom, kedy sa vrátilo opätovne k úprave minimálnej mzdy vládnym nariadením, ako tomu bolo po roku 1989 a následne pokračujúc po vzniku Slovenskej republiky 1.januára 1993. Začala však narastať nespokojnosť odborov so spôsobom a výškou úpravy minimálnej mzdy, ktorá sa prejavila tlakom na vládu o zmenu jej úpravy. Výsledkom tohto tlaku bola novela zákona o minimálnej mzde, zákon č. 346/1999 Z. z., ktorým sa ustanovila nielen nová výška minimálnej mzdy, ale aj mechanizmus úpravy minimálnej mzdy, nadobúda účinnosť 1. januára 2000.
Zákon upravuje mechanizmus úpravy minimálnej mzdy :
Výšku minimálnej mzdy ustanoví nariadenie vždy k 1.10. kalendárneho roka.
Výška minimálnej mzdy za mesiac sa upraví tak, aby sa rovnala súčinu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, vyjadrenej v Sk na fyzickú osobu za predchádzajúci kalendárny rok a koeficientu.
Koeficient dohodnú zástupcovia štátu a sociálnych partnerov vždy najneskôr do 31.7. kalendárneho roka na základe návrhu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR SR) predloženého Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky (RHSD, tripartitný orgán)19 vždy najneskôr do 15.6. kalendárneho roka.
19 RHSD SR sa budem bližšie venovať v kapitole 4.4 Sociálni partneri v politike minimálnej mzdy.
Koeficient dohodnú tak, aby výška minimálnej mzdy prevýšila sumu brutto životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, zvýšenú o príslušné sumy dane z príjmu fyzických osôb, poistného na povinné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti.
Ak sa sociálni partneri nedohodnú na koeficiente v stanovenej lehote, o výške minimálnej mzdy rozhodne vláda SR.20
Následne, od roku 2000 sa vždy k 1. októbru kalendárneho roku, výška minimálnej mzdy upravuje nariadením vlády. V roku 2002 je prijatý zákon č. 225/2002 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 90/1996 Z. z.
4.3 Výška minimálnej mzdy
V súčasnej dobe výšku minimálnej mzdy, upravenú zákonom č. 90/1996 Z. z.
o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, ustanovuje nariadenie vlády č. 540/2006 Z. z. Podľa tohto nariadenia je výška minimálnej mzdy, za každú odpracovanú hodinu zamestnancom, stanovená suma vo výške 43,70 Sk a u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou je daná sumou 7 600,- Sk.
U poberateľov čiastočného invalidného dôchodku a mladistvých zamestnancov starších ako 16 rokov je výška minimálnej mzdy 75% uvedených súm. Kategórie zamestnancov poberajúcich invalidný dôchodok, invalidných zamestnancov mladších ako 18 rokov a zamestnancov mladších ako 16 rokov, majú výška minimálnej mzdy stanovenú na 50% vyššie uvedených súm.
Nasledujúca tabuľka č. 1 zachytáva vývoj výšky minimálnej mesačnej mzdy upravovanej v rokoch 1997 – 2000 zákonom. V roku 2000 sa opätovne prešlo k stanoveniu výšky prostredníctvom nariadenia, ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy, každým rokom až dodnes. Minimálna mesačná mzda sa v období od roku 1997 do roku 2006 takmer strojnásobila, tj. zo sumy 2700,- Sk v roku 1997 sa zvýšila na dnešných 7600,- Sk.
20 Zákon č. 90/1996 Zb. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov
Tabuľka č. 1 Percentuálny podiel minimálnej mesačnej mzdy k priemernej mzde na Slovensku, 1997 – 2006
Rok
Minimálna mesačná mzda
v Sk
Priemerná mesačná mzda
v Sk
%podiel minimálnej a priemernej mzdy
1997 2700 9226 29,27
1998 3000 10003 29,99
1999 3600 10728 33,56
2000 4400 11430 38,5
2001 4920 12365 39,79
2002 5570 13511 41,23
2003 6080 14365 42,33
2004 6500 15825 41,07
2005 6900 17274 39,94
2006 7600 18761 40,51
Zdroj : ŠÚ SR
Tabuľka zároveň poukazuje aj na väzbu minimálnej a priemernej mesačnej mzdy, ktorá je vyjadrená podielom daných veličín v percentách. V roku 1997 predstavovala minimálna mzda 29,27 % z priemernej mzdy. Najväčšieho nárastu tohto podielu sa dosiahlo v roku 2000, kedy vzrástol podiel z 33,56% na 38,5 %, tj. nárast takmer o 5 percentuálnych bodov, napriek tomu, že Slovensko sa nachádzalo v politickom prostredí pravicovej vlády. Príčinou tohto rapídneho nárastu mohol byť aj vyššie spomínaný tlak nespokojných odborov v súvislosti s výškou minimálnej mzdy, ktorým si vynútili zmenu mechanizmu jej stanovenia. V nasledujúcich rokoch dochádza k ďalšiemu rastu tohto podielu, no už nie tak prudkému. Svojho vrcholu dosahuje v roku 2003, kedy minimálna mzda bola na úrovni 42,33 % priemernej mzdy na Slovensku, čo je rozdiel oproti roku 1997 o 13,06 percentuálneho bodu. Je zjavné, že aj keď pravica síce inklinuje k názoru nezvyšovať príliš minimálnu mzdu, prípadne k možnosti jej zrušenia v budúcnosti, k rastu minimálnej mzdy dochádzalo aj v politickom prostredí vládnucej pravice. Príčinou tejto skutočnosti, môže byť snaha pravice dosiahnuť určitého kompromisu medzi zamestnávateľmi a odborármi, a tak aspoň na chvíľu potlačiť, týmto zvýšením minimálnej mzdy, ich nespokojnosť s jej výškou. Mierny pokles tohto podielu, avšak určite nie pokles minimálnej mzdy, nastáva v rokoch 2003 až 2005, v čase pravicovej vlády, aj keď výška minimálna mzda nie je ovplyvnená len politickým prostredím tej ktorej doby. V súčasnosti je minimálna mzda približne na úrovni 40,51 % z priemernej mzdy, tj. o 0,57 percentuálneho bodu viac ako dosahovala minimálna mzda minulý rok, tj. v roku 2005. Za týmto nárastom môžeme vidieť nástup ľavicovej vlády, kde všeobecne
známou je snaha zvyšovať minimálnu mzdu až na úroveň 60 % priemernej mzdy dosahovanej v národnom hospodárstve, pretože v tom vidí prostriedok znižovania nezamestnanosti a chudoby.21 Dané skutočnosti zachytáva názornejšie aj graf č. 2.
Graf č. 2 Percentuálny podiel minimálnej mzdy a priemernej mzdy na Slovensku, 1997 – 2006
0 5 10 15 20 25 30 35 40 45
1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008
rok
%podiel minimálnej a priemernej mzdy
%podiel minimálnej a priemernej mzdy v SR
Zdroj : údaje zo ŠÚ SR
Teda na základe danej tabuľky aj grafu môžeme povedať, že popri ďalších faktoroch, podstatne vplýva na vývoj výšky minimálnej mzdy aj politické prostredie, v tom ktorom období.
4.4 Sociálni partneri v politike minimálnej mzdy
Na formovaní hospodárskej a sociálnej politiky sa v značnej miere podieľajú sociálni partneri združení v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, a preto sa budem venovať v tejto kapitole charakteristike Rady, jej základných činností, členov a samozrejme jej vplyvu pri stanovovaní minimálnej mzdy.
„Ponovembrové“ prostredie vytvorilo priestor pre vznik nového prvku – tripartizmu ako prejavu slobodnej vôle troch strán : vlády, zamestnávateľov a odborov. Tripartizmus sa v histórií bývalej ČSFR objavuje po prvýkrát v druhej polovici roku 1990 založením Rád hospodárskej a sociálnej dohody (federálnej
21 Problematika politickej scény na Slovensku je bližšie rozobraná v kapitole 5 Ekonomický a politický pohľad.
i národných), zosobňujúcich sociálne partnerstvo. Podmienkou jeho vzniku bola nielen inštitucionálna transformácia spoločnosti, ale aj zmena spoločenského vedomia a spoločensko – politickej kultúry. Sociálne partnerstvo reprezentuje určitý životný názor, zmýšľanie kladúce dôraz na slobodu, rovnoprávnosť a ľudskú dôstojnosť. Na druhej strane predstavuje aj „legitímny priestor autonómnosti sociálnych partnerov“22, založeného na vzájomnej akceptácií partnerov. A práve na základe týchto podmienok sa utvárala Rada hospodárskej a sociálnej dohody SR (RHSD SR).
RHSD SR ako nezávislý dohodovací, iniciatívny a konzultačný orgán, bola vytvorená dohodou, podpísanou 30. októbra 1990 vládou Slovenskej republiky (SR), Konfederáciou odborových zväzov SR, Konfederáciou umenia a kultúry SR, Radou podnikateľských zväzov a združení (neskôr zmenenou na Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení SR). Spoločný tripartitný orgán vlády, zamestnávateľov a odborov sa prostredníctvom tripartitných rokovaní snažil dosiahnuť vzájomnú dohodu alebo prijatie určitého stanoviska týkajúceho sa zásadných hospodárskych a sociálnych otázok, a to predovšetkým v oblasti miezd, zamestnanosti a pracovne právnych vzťahov. Vláda v tomto „trojuholníku“ vzťahov predstavuje vrchol, no nie v zmysle nadriadenosti, ale v zmysle rovnocenného partnera.
K podstatnému narušeniu vzťahov medzi sociálnymi partnermi dochádza v roku 1997, kedy odbory nesúhlasia s mzdovou reguláciou a požadujú prijatie zákona o tripartite. K zrušeniu mzdovej regulácie došlo v decembri 1998 a v rámci obnoveného sociálneho dialógu sa začalo pracovať na prípravách zákona o tripartite, ktorý bol Národnou Radou SR schválený 12. mája 1999, ako zákon č. 106/1999 o hospodárskom a sociálnom partnerstve a do účinnosti vstúpil 15.júna 1999. Napriek tomu, že tento zákon presnejšie vymedzoval okruh prerokovávaných oblastí, ich postup a postavenie jednotlivých sociálnych partnerov, nepriniesol očakávané
„ovocie“, ktoré by „zasýtilo“ všetkých partnerov. Výsledkom toho bolo ukončenie účinnosti zákona o tripartite k 31. decembra 2004.
V novembri 2004 sa sociálni partneri stretli na poslednej schôdzi RHSD SR v zmysle
„starého“ zákona o tripartite, kde sa dohodli na ďalšom postupe, v ktorom vyjadrili záujem na pokračovaní sociálneho partnerstva. Viedlo to k podpísaniu Deklarácie zástupcov vlády SR, Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR) , Asociácie
22 Úrad vlády SR, Hospodárska a sociálna rada SR
zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) a Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), ktorí sa tak stali členmi novej formy dialógu prezentovaného pod novým názvom Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva SR (RHSP SR), definovanú ako poradný orgán vlády a zriadenú zákonom č. 585/2004 Z. z.. Po schválení štatútu RHSP SR, s účinnosťou 1. decembra 2004, vymedzujúceho postavenie, hlavné úlohy, zásadné činnosti a zloženie rady, došlo následne v januári k prijatiu rokovacieho poriadku rady. Sociálne partnerstvo predstavuje nepretržitý proces trvajúci od roku 1990 až dodnes. V súčasnosti je predsedkyňou RHSP SR ministerka práce a sociálnych vecí, Viera Tomanová.
Dnešná hrubá minimálna mzda účinná od 1. októbra 2006, ktorej výška dosahuje 7 600,- Sk, je výsledkom mechanizmu úpravy minimálnej mzdy, charakterizovaného v predchádzajúcej kapitole. Plenárne zasadnutie RHSP SR, ktorého hlavným programom bol návrh koeficientu na úpravu výšky hrubej minimálnej mzdy, sa konalo 28. júla 2006. Sociálnym partnerom boli predložené predsedkyňou dve alternatívy na úpravu výšky hrubej mesačnej minimálnej mzdy.
V prvej bol navrhovaný koeficient 0,42, ktorému odpovedala výška hrubej mesačnej minimálnej mzdy 7 260,- Sk a v druhej to bolo 0,43 s výškou minimálnej mzdy 7 430,- Sk. Sociálni partneri, zastúpení v Rade hospodárskeho a sociálneho partnerstva, sa na miere zvýšenia minimálnej mzdy nedohodli do stanoveného termínu.
AZZZ SR sa priklonila k názoru, že pravidelné zvyšovanie minimálnej mzdy predstavuje zvyšovanie odvodového zaťaženia samostatne zárobkovo činných osôb a riešenie vidí v potrebe prehodnotenia inštitútu minimálnej mzdy v zákonoch a vytvorenia určitej pracovnej skupiny pre zanalyzovanie situácie. Výsledkom tohto preskúmania by malo byť navrhnutie nového mechanizmu úpravy minimálnej mzdy.
Navrhovali zvýšenie minimálnej mzdy na 43%, minuloročnej priemernej mzdy, ktorá predstavovala v roku 2005 sumu 17 274,- Sk.
Predstavitelia RÚZ považujú zvyšovanie minimálnej mzdy za opatrenie, ktoré poškodzuje nielen zamestnávateľov, ale aj zamestnancov. Poukazujú predovšetkým na negatívne dopady už samotnej existencie minimálnej mzdy. Inštitút minimálnej mzdy vnímajú ako bariéru vstupu na pracovný trh, ktorá nezamestnanosť zvyšuje, a z tohto dôvodu požadujú samotný inštitút minimálnej mzdy zrušiť.
KOZ SR podporuje odporúčanie Európskeho spoločenstva a svoje argumenty opiera hlavne o Európsku sociálnu chartu, podľa ktorej by minimálna mzda mala dosahovať
